Synonymá slova "h" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 3448 výsledkov (29 strán)
-
halengať p. kývať 1
half p. záložník
hali p. haju
halier stý diel koruny; malý peniaz vôbec • hovor. expr. grajciar: nemám ani halier, grajciar • zastar. filier (maď.)
halierový p. malý 1
halifaxky p. korčule
haliť porov. zakryť
hálka p. veterník
haló 1. p. hej 1 2. p. rozruch
haltovať p. mierniť 2
halucinácia klam zmyslov: sluchové halucinácie • vidina: bola to iba vidina • zdanie: pokladal zdanie za skutočnosť • prelud: prenasledovali ju preludy • mámenie • kniž. mam: mam a klam • kniž. mámor (Vajanský) • videnie: mať videnie • kniž. vízia: básnické vízie • fikcia • ilúzia (klamný obraz o skutočnosti): stratil všetky ilúzie • fatamorgána (svetelný úkaz na púšti, pren. klamná predstava): fatamorgána bohatstva • fantóm: fantóm slávy • kniž.: chiméra • fantazmagória • fantazma (Vajanský) • kniž.: omam (Podjavorinská) • omar (Figuli)
halucinačný p. neskutočný 1, omamný 1
halucinogénny p. omamný 1
halucinovať p. blúzniť 1
halušky varené múčne jedlo v podobe drobných kúskov: bryndzové halušky • strapačky (halušky zo zemiakového cesta)
haluz p. konár
haluzie, haluzina p. raždie
hambálok, hambalok žŕdka pre sliepky v kuríne • bidlo: sliepky sedia na hambálku, na bidle • pánt: zletieť z pánta
hamček p. zájedka
hamkať p. jesť 1
hamovač kto niečomu prekáža, kto niečo hamuje • hamovník • brzdič • brzditeľ: hamovač, brzditeľ ekonomickej reformy • dopr.: brzdár • hamovkár (pracovník obsluhujúci brzdu)
hamovať 1. p. brzdiť 1, 2 2. p. mierniť 2
hamovka p. brzda
hamovkár, hamovník p. hamovač
hámrik p. kladivo
hana pohŕdavé, znevažujúce vyjadrovanie sa o niekom; uvalenie hanby na niekoho • pohana • potupa: vystaviť niekoho hane, pohane; zmyť hanu, potupu • urážka (ublíženie na cti výrokom al. činom): surová urážka • kniž. poškvrna: zbaviť sa poškvrny • kniž. infámia (najmä na cti)
hanba 1. stav al. pocit toho, kto je potupený, zneuctený, pohanený: urobiť niekomu hanbu • potupa: je to pre nás potupa • blamáž: skončilo sa to blamážou • zlé meno: urobiť rodine zlé meno
2. trápny pocit, ktorý vznikol vykonaním niečoho nenáležitého al. potupením: mať pocit hanby • hanblivosť: červenať sa od hanblivosti • kniž. stud: konať bez studu • ostych: urobil to bez ostychu
3. p. ohanbie
hanbiť porov. pokoriť
hanbiť sa mať pocit hanby, zahanbenia: hanbí sa, lebo klamal • ostýchať sa (mať pocit ostychu, zahanbenia; trocha sa hanbiť): ostýcha sa prijať jedlo • červenať sa • pýriť sa: môžu sa červenať za ten čin • zastaráv. ženírovať sa: ženírovala sa o tom hovoriť • zastaráv. stiesňať sa (Tajovský) • byť v rozpakoch/v pomykove • rozpakovať sa • okúňať sa: pred verejnosťou bola v rozpakoch; rozpakovala sa, okúňala sa vyznať z citov • pohanbievať sa (trocha sa hanbiť) • niž. hovor.: ondieť (sa) • ondiať (sa) • tentovať sa: Zoberte si, neondejte sa!
hanblivosť 1. nedostatok smelosti • nesmelosť • ostýchavosť • ostych: prekonať hanblivosť, ostych • okúňavosť • plachosť: plachosť jej prekážala nájsť si partnera • kniž. prudéria (prepiata hanblivosť)
2. p. hanba 2
hanblivý ktorý je málo smelý; ktorý sa vyznačuje hanblivosťou, plachosťou; svedčiaci o takej vlastnosti • ostýchavý: hanblivý, ostýchavý mládenec; ostýchavé úsmevy, slová • okúňavý • zdráhavý (hanblivo váhavý): okúňaví, zdráhaví návštevníci • cudný (hanblivý, zdržanlivý v intímnom živote): cudné dievča, cudný pohľad • kniž. prudérny (prepiato hanblivý): prudérni ľudia • pricudný (príliš cudný) • plachý • nesmelý (ktorý má málo sebaistoty): plachá, nesmelá osoba; plaché, nesmelé správanie
handel p. obchod 1
handicap p. nevýhoda
handicapovaný p. postihnutý
handliar p. priekupník
handliarčiť p. obchodovať
handlovať p. obchodovať
handlovať sa p. jednať sa 1
handra 1. kus tkaniny používaný na utieranie, umývanie, leštenie a pod.: handra na dlážku • vecheť (na umývanie riadu): utierať stôl vechťom • prachovka (na utieranie prachu) • hovor. expr. pľundra (Kukučín) • zdrap (látky): ruka obviazaná dajakým zdrapom • pren. expr. onuca
2. p. šaty 3. p. šatník 4. p. slaboch
handrár p. trhan 1
handrboliť p. hovoriť 1
handrkovať p. hovoriť 1
handrkovať sa p. hádať sa
handroš p. trhan 1
hanebný 1. hodný hanby, odsúdenia • nehanebný: hanebný, nehanebný skutok • podlý • nízky • mrzký (bez mravnosti, cti): podlý, nízky človek; to je podlé, mrzké • zahanbujúci • neprístojný • zastar. hanobný: zahanbujúce, neprístojné, hanobné správanie • škandálny • škandalózny (vzbudzujúci verejné pohoršenie) • pohoršlivý • pohoršujúci • poburujúci: škandálne, škandalózne vyhlásenia; pohoršlivý, pohoršujúci, poburujúci článok • kniž. profánny • znesväcujúci • zneucťujúci: profánny, znesväcujúci, zneucťujúci čin, smiech • neslýchaný • opovrhnutiahodný • subšt. nehorázny: neslýchaný, nehorázny výmysel • kniž. infámny
p. aj podlý, nehanebný
2. p. potupný
haniť znevažujúco sa o niekom, niečom vyjadrovať, uberať niekomu vážnosť, česť • znevažovať: haniť, znevažovať prácu niekoho • tupiť • urážať: tupila, urážala jej ochotu pomôcť • hanobiť • zneucťovať (hrubo haniť): hanobiť meno niekoho, zneucťovať presvedčenie niekoho • zried. paškvilovať (Hurban) • utŕhať na cti (niekomu) • kniž. przniť • expr. pľuhaviť: verejne ma pľuhaví • fraz. hádzať kamením (po niekom) • ohovárať • očierňovať • osočovať • hovor. expr.: roznášať • rozvláčať • bridiť • hnusiť • špiniť • hovor. expr. špintať (úmyselne hovoriť nepravdu o niekom): ohovárajú, očierňujú nás, že sme nepomohli; bridí moju robotu; špiní, špince naňho, kde len môže • hovor. škandalizovať (verejne haniť): škandalizovať zasadnutie parlamentu • nár. hudiť • expr.: šprihať • brýzgať: šprihá na ich odrodilstvo, haní ich odrodilstvo
hánka p. kĺb
hanlivý ktorý je prejavom pohŕdania, znevažovania, záporného postoja k niekomu al. niečomu • hanoblivý • hanobný: hanlivý, hanoblivý, hanobný spis, článok • urážajúci • urážlivý • potupný (ktorý uráža): urážajúce, urážlivé, potupné reči, poznámky, klebety • znevažujúci • utŕhačský • utŕhačný (na cti); zhoršujúci • lingv. pejoratívny: zhoršujúci, pejoratívny význam slova; pejoratívne slová • škaredý • nepekný • nelichotivý: vychrlil zo seba rad škaredých, nepekných výrazov na jej adresu • zried. príhanlivý
hanobiť p. haniť
hanobiteľ kto niekoho, niečo hanobí, tupí: hanobiteľ rasy • tupiteľ (Štítnický) • osočovateľ • kniž.: profanizátor • przniteľ
hanoblivý p. hanlivý
hanobný 1. p. hanlivý 2. p. hanebný 1
hanopis ostrý útočný, hanobný spis al. článok • paškvil: je to obyčajný politický hanopis, paškvil • lit. pamflet: písať pamflety
hanopisec kto píše hanopisy • kniž. pamfletista
hapať p. spadnúť 1
happy end p. koniec 1
haprovať p. viaznuť 2
hapták p. pozor2 1
haraburda p. daromnica 1, vec 2
haraburdie p. daromnica 1
haraburdiť p. tárať
harašiť, harasiť p. štrkať, hrmotať, hrkotať 1
hárať p. horieť 1
haravara p. krik, zhon, zmätok 2
harcovať 1. p. bojovať 2 2. p. skákať 1
haring p. sleď
harkať sa p. hádať sa
harlekýn p. pajác 1
harmanček p. rumanček
harmantiť p. kričať 1
harmatanec 1. p. zhon 2. p. zrážka 3, bitka 1
harmónia 1. vzájomná ucelenosť, vyváženosť častí istého celku, diela a pod. (op. disharmónia) • súlad • súladnosť: harmónia, súlad, súladnosť farieb, pohybov • súzvuk • súzvučnosť: súzvuk, súzvučnosť tónov • súhra: súhra tvarov • ladnosť • kniž. lad • súmernosť: súmernosť tváre • zastar. súmer (Kukučín) • kniž. symfónia: symfónia farieb • hud.: konsonancia • spoluznenie: spoluznenie kvarty a tercie • hud. akord (súzvuk troch al. viacerých tónov) • zried. súznenie: súznenie rýmov
2. p. zhoda 1, porozumenie 2
harmonický ktorý sa vyznačuje súladom, súhrou, vyváženosťou (op. disharmonický): harmonické vzťahy • idylický • pokojný: harmonický, idylický, pokojný život • usporiadaný: usporiadaná rodina • vyrovnaný: vyrovnaná osobnosť • vyvážený • súmerný: vyvážený, súmerný celok • súladný • zladený • splývavý • ladný: súladné, zladené, splývavé farby; ladné pohyby, tvary • hud.: súzvučný • konsonančný • konsonantný (op. nesúzvučný, disonantný) • ľubozvučný • spevný (o zvuku): súzvučné tóny; ľubozvučná, spevná melódia
harmonika hudobný nástroj, v ktorom vznikajú tóny kmitaním jazýčkov v prúde vzduchu: hrať na ťahacej harmonike • hud. akordeón (chromatická ťahacia harmonika s klávesnicou) • hovor. chromatika (chromatická harmonika)
harmonizovať p. ladiť 2
harmonogram p. plán 2
három-fárom p. bezcieľne
harovať p. baviť sa 1
harpya p. čarodejnica
hartusiť, hartušiť 1. p. hundrať 1 2. p. znepokojovať
haruľa pečené jedlo z postrúhaných zemiakov v tvare posúchov • (zemiaková) baba: piecť haruľu, (zemiakovú) babu • placka
harusiť, harušiť 1. p. hrešiť 1, 2, karhať 2. p. hundrať 1
hasič príslušník protipožiarneho útvaru • požiarnik
hasiť 1. zabraňovať horeniu • dusiť: hasiť, dusiť požiar • zhášať • zahášať • uhášať: zhášať, zahášať, uhášať zvyšky pahreby
2. p. tíšiť 2 3. p. biť 2
haspra p. závora 2
hastroš 1. p. strašidlo 2 2. p. pochábeľ
hašiš narkotická látka z indických konopí: fajčiť hašiš • marihuana (sušené indické konope)
hašteriť sa p. hádať sa, vadiť sa
hašterivec p. škriepnik
hašterivosť p. škriepnosť
hašterivý p. hádavý, neznášanlivý
hať p. hrádza 1
hatiť stavať niečomu prekážky • mariť • zabraňovať • prekážať • robiť prekážky: hatia, maria naše plány; zabraňujú, prekážajú nám, hatia nás v úsilí pomôcť • potláčať • znemožňovať • hovor. torpédovať: predseda potláča, znemožňuje, torpéduje diskusiu • hovor. hamovať • brzdiť • zdržiavať (spomaľovať tempo činnosti): hamujú, brzdia, zdržiavajú nás pri robote; traktory hatia, brzdia premávku • rušiť • kaziť • ničiť • narúšať (rušivo zasahovať do priebehu niečoho): kazia, ničia našu radosť, rušia náladu • hovor. škrtiť (robiť prekážky rozvoju, existencii niečoho): škrtiť obchod
hatlať p. brbtať, brblať 1
hatlavý p. brblavý 1
hav napodobňuje brechanie psa • hav-hav • haf • haf-haf: hav, hav-hav, haf-haf, rozštekali sa psy v celej dedine • ďaf • ďaf-ďaf • vuf • vuf-vuf: ďaf, vuf, malý pes vyštekol na okoloidúceho chlapca
háv p. šaty
havaj p. záchod
havária p. zrážka 1, nehoda
havarijný p. kritický2
havarovať utrpieť haváriu (o dopravných prostriedkoch) • hovor. nabúrať (havarovať nárazom do niečoho): auto havarovalo, nabúralo
háveď 1. p. banda 1 2. p. chamraď 1
haviar p. baník
havkáč 1. p. pes 2. p. kritik
havkať p. brechať 1
havo p. pes