Synonymá slova "gá" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 294 výsledkov (3 strán)
-
ručiť 1. zaväzovať sa niesť následky za niečo • zaručovať sa • byť ručiteľom: organizácia ručiaca za kvalitu výrobkov; je ručiteľom za prevzatie tovaru • admin.: garantovať • byť garantom: táto inštitúcia je garantom výstavby novej školy
2. dávať slovnú záruku • zaručovať sa: ručím ti, zaručujem sa ti, že úlohu splním • ubezpečovať • uisťovať: uisťujem ťa, že prídem • hovor. garantovať: odplatím sa ti, to ti garantujem
zaručiť sa dať záväzný sľub, že sa niečo uskutoční • dať záruku • dať slovo: zaručiť sa za dodržanie termínu; dal mi slovo, preto mu verím • sľúbiť • prisľúbiť • zasľúbiť (záväzne) • kniž. al. hovor.: garantovať • dať garanciu: garantoval som im, dal som im garanciu, že podnik bude prosperovať • zaviazať sa (prevziať zodpovednosť za niečo): zaviazali sa, že výdavky zaplatia
garazda p. výtržnosť
samopaš vlastnosť obyč. mladého človeka s nedostatkom výchovy, zodpovednosti, rozumu; čin takéhoto rázu • samopašnosť • samopašníctvo • neviazanosť • roztopašnosť • roztopaš • bujnosť: rozbiť oblok zo samopaše, samopašnosti, roztopašnosti • nezbednosť • nezbedníctvo • bláznivosť • bláznovstvo • pochabosť: bláznivosť, pochabosť jedináčika • uličníctvo • rozpustenosť • nezdarnosť • expr. roztatárenosť • pejor.: lotrovstvo • zbojníctvo • zbojstvo • laganstvo • galganstvo • lapajstvo • zurvalstvo • zastar.: prostopaš • prostopašníctvo (samopaš ako čin) • neprístojnosť • nezdoba • nezbeda • výčin • pestvo • expr.: čertovina • neplecha • nedobizeň • lotrovina • nešplecha • kúsok • šašovina • šaškovina • šašovstvo • šanta • šantovačka • parády • hovor. expr.: šarapata • garazda • rodeo • kniž. alotria • subšt. švanda • subšt. a vulg. sranda
výtržnosť porušenie verejného poriadku: nočné výtržnosti; medzi divákmi vznikli výtržnosti • výstup: robiť výstupy • škandál: vyvolať škandál na ulici • incident: incident na hraniciach • neprístojnosť • exces: alkoholický exces • uličníctvo • pejor. chuligánstvo: spáchať uličníctvo • hovor. scéna: vyvolať scénu • hovor. expr. garazda: stvárať garazdu • hovor. alotria
vystrájať1 robiť kúsky, ktoré okolie prijíma negatívne, ktoré spôsobujú nepríjemnosti; neviazane, neprimerane sa správať • vyvádzať • vyčíňať: nedospelí chlapci vystrájajú, vyvádzajú nezbedy; vyčíňanie bandy • expr. stvárať • hovor. zvádzať: Čo tam vedľa stvárajú?; stvárať kúsky, čertoviny, neprístojnosti, nezbedy; zvádzať hlúposti • vymýšľať • zried. paratiť: deti stále čosi vymýšľajú • hovor. expr.: garazdovať • garazdiť • robiť garazdu: nič nerobia, iba sa povaľujú a robia garazdu • expr.: besnieť (sa) • besniť (sa) • divieť • šalieť (sa) (veľmi vystrájať) • nezbedníčiť • robiť nezbedu/nezbedy • robiť neplechu/neplechy • robiť pestvá (vystrájať zo samopaše) • hovor. beťárčiť • šantiť • šantovať • robiť šanty • robiť šibalstvá • robiť huncútstva (vystrájať žartovné, huncútske kúsky) • expr. rákošiť (Hviezdoslav) • hovor. expr. šarapatiť • zried. vrtošiť • zastaráv.: všetečiť • všetečniť (Šoltésová) • fraz. expr. nezmestiť sa do kože
garazdiť, garazdovať p. vystrájať1
garbiar odborník na spracúvanie surových koží • kožiar (odborník na výrobu koží a kožených výrobkov)
garbiarčina p. garbiarstvo
garbiarstvo odbor zaoberajúci sa spracúvaním surových koží • hovor. garbiarčina • kožiarstvo (odbor zaoberajúci sa výrobou koží a kožených výrobkov)
garda 1. p. stráž 1 2. p. skupina 2
oddiel 1. organizačne vymedzený útvar • jednotka: vojenský, letecký oddiel, vojenská, letecká jednotka • batalión • prápor (vojenský útvar zložený z rôt) • flotila (oddiel loďstva al. letectva) • garda (vybraný vojenský oddiel) • jazda (oddiel jazdcov) • voj (časť vojenského oddielu) • kolóna • konvoj (skupina v rade, obyč. vozidiel)
2. niečo z väčšieho celku • diel • časť: oddiel, diel, časť knihy • kapitola • arch. hlava (samostatná časť knihy, spisu a pod.)
skupina 1. viac jednotlivcov al. vecí spolu: skupina žiakov, skupina stromov • hovor. grupa: po ceste ide skupina, grupa jazdcov • kolóna • konvoj (skupina v rade, obyč. vozidiel): dlhá kolóna automobilov • húf • expr.: hromada • kopa • kŕdeľ (neusporiadaná skupina): húf, hromada, kopa divákov • odb. čeľaď (skupina príbuzných jedincov)
2. viac jednotlivcov spojených spoločnými záujmami, spoločnou činnosťou, spoločným cieľom • kolektív: skupina, kolektív autorov slovníka; uviesť kolektív atlétov • rad: patriť do radov bojovníkov za demokraciu • tím, pís. i team (skupina ľudí so spoločnou úlohou): tím vedcov • družina (organizovaná skupina ľudí spätých spoločnou prácou, spoločnými záujmami): Štúrova družina • trieda • vrstva (skupina ľudí so spoločnými znakmi): spoločenské triedy, vrstvy • združenie: združenie priateľov umenia • strana: zhromaždenie sa rozdelilo na dve strany • celok: reprezentačný celok • mužstvo (skupina jednotlivcov so spoločným poslaním): záchranné mužstvo • družstvo (organizovaná skupina v športe, v boji a pod.): družstvo parašutistov • kruh (skupina blízkych ľudí): kruh milovníkov poézie • krúžok (záujmová skupina): divadelný krúžok • stav: učiteľský stav • frakcia (skupina v politickej strane, ktorá sa odlišuje od jej línie): parlamentná frakcia • hŕba: ľudia sa zhŕkli do hŕby • klan (pevne uzavretá skupina): vojenský klan • mafia (tajná teroristická skupina) • štáb (skupina spolupracovníkov pri istej akcii): filmový štáb • peletón • pelotón (skupina pretekárov v cyklistických pretekoch): byť na čele peletónu • hovor. partia: partia murárov, kartárov • subšt. parta • hovor. garda (skupina rovesníkov spojená spoločnými záujmami): mladá spisovateľská garda • kapela (hudobná skupina) • hovor. expr. kompánia: veselá kompánia výletníkov • expr. črieda (neusporiadaná skupina ľudí): črieda detí • pejor. stádo (väčšia neusporiadaná skupina ľudí) • kniž. plejáda (skupina ľudí z istého okruhu činnosti): plejáda vynikajúcich maliarov • pejor.: banda • grupa • perepúť: politické grupy • pejor. kasta (skupina ľudí izolujúca sa v spoločnosti na základe povolania, majetku a pod.): kasta umelcov • subšt. mančaft
p. aj spoločnosť 2
stráž 1. činnosť zameraná na prieskum, kontrolu v teréne: mať, držať stráž • hliadka: ísť na hliadku • hovor. varta: stáť na varte • dozor: mať dozor • garda (osobná stráž panovníka) • zastar. vigília (Smrek)
2. p. strážca
garde p. sprievod 2
sprievod 1. usporiadaný zástup ľudí idúci s istým spoločným zámerom al. niekoho sprevádzajúci: májový sprievod, zaradiť sa do sprievodu • pochod: protestný pochod • procesia (slávnostný sprievod veriacich): procesia pútnikov, predspevovať na procesii • zastar. kondukt: svadobný kondukt (Vajanský)
2. osoba, osoby sprevádzajúce obyč. významnú osobnosť: prišiel riaditeľ so sprievodom • suita: čestná suita • družina: kniežacia družina • hovor. garde (osoba sprevádzajúca dievča do spoločnosti): robiť niekomu garde
gardedáma p. sprievodkyňa 2
sprievodkyňa 1. zamestnankyňa poverená kontrolou cestovných lístkov v dopravnom prostriedku: vlaková sprievodkyňa • zastar. konduktorka
2. žena sprevádzajúca dievča do spoločnosti • hovor. zastaráv. gardedáma
garderóba 1. p. šatňa 2. p. šatník 1
šatňa miestnosť al. jej časť na odkladanie šiat: odložiť si zvrchník do šatne • hovor. zastaráv. garderóba: divadelná garderóba • šatnica (miestnosť na ukladanie divadelných kostýmov) • obliekareň (miestnosť na prezliekanie a úschovu šiat): obliekareň pre športovcov
šatník 1. zásoba šiat • hovor. zastaráv. garderóba: zmodernizovať si šatník, garderóbu • šaty • šatstvo • hovor. expr.: handry • háby
2. p. skriňa
garderobier p. šatniar
šatniar kto má na starosti šatňu: bol šatniarom v bare • hovor. zastaráv. garderobier: divadelný garderobier
gargarizovať p. kloktať
kloktať čistiť si, dezinfikovať si ústa a hrdlo pri opätovnom vypúšťaní vzduchu z pľúc • gargarizovať • hovor. gurglovať • vyplachovať si • vyplakovať si (hrdlo): pri angíne musel viac ráz denne kloktať, gargarizovať, vyplachovať si ústa kloktadlom
garnír p. volán
volán naberaný al. skladaný pásik látky na ozdobovanie šiat, bielizne: šaty ozdobené volánmi • žabó (naberaná ozdoba šiat, košieľ, blúzok umiestnená pod hrdlom) • zastar. garnír (Timrava)
garnírovať p. obložiť 2, ozdobiť
obložiť 1. pokryť niečo, niekoho dookola al. na povrchu niečoho • obklásť: obložiť, obklásť budovu mramorom; obložiť, obklásť chorého vankúšmi • poobkladať • povykladať: kúpeľňu poobkladať, povykladať kachličkami • vyložiť • vydláždiť (obložiť dlažbou): námestie vyložili, vydláždili mačacími hlavami • vystlať • obostlať (obložiť niečím poddajným): vystlať, obostlať kôš machom • vystužiť (obložiť niečím pevným): vnútro vystužené drevom
2. pripraviť jedlo pridaním príloh • hovor. garnírovať: mäso obložiť, garnírovať zeleninou • ozdobiť (ozdobne obložiť): misa obložená, ozdobená vajcami a šalátom
ozdobiť dať na niečo ozdobu, urobiť krajším, pekným • vyzdobiť (dôkladne, bohato): šaty ozdobiť zlatými gombíkmi • okrášliť • skrášliť • poet. okrásiť: vlasy si okrášlila, skrášlila mašľou • hovor. expr. vycifrovať • expr. vyčačkať: vycifrovať, vyčačkať kone do záprahu • vyšperkovať (ozdobiť šperkmi) • dekorovať: slávnostne dekorovaná sála • ovenčiť • poet. zvenčiť • nár. podvenčiť (ozdobiť vencom) • poet. okvietiť (ozdobiť kvetmi) • podperiť • operiť (ozdobiť perom): podperený klobúk • kniž. opentliť (ozdobiť stužkami) • obiť (ozdobiť kovom): valaška obitá striebrom • ornamentovať • kniž. ornamentalizovať (ozdobiť ornamentmi): truhlica ornamentovaná rezbami • obyč. pejor.: ovešať • obvešať (bohato, často nevkusne ozdobiť): o(b)vešať sa bižutériou • obložiť • hovor. garnírovať (pridať k hlavnému jedlu doplnky lahodiace chuti a očiam): misu obložiť, garnírovať zeleninou • pocifrovať (ozdobiť navrchu): pocifrovať medovníky • prizdobiť • prikrášliť (trocha): čepiec prizdobili, prikrášlili výšivkami
garnitúra 1. p. súbor 1 2. p. zostava
súbor 1. rad jednotlivín tvoriacich celok a spojených spoločnými vlastnosťami al. majúcich rovnaký cieľ: súbor poznatkov, súbor prostriedkov, kníh • komplex (súbor zložený zo súvisiacich častí): komplex budov • kolekcia (súbor menších jednotlivín): kolekcia známok, výrobkov • zoskupenie (súbor usporiadaný istým spôsobom): vojenské zoskupenie • súprava: bielizňová súprava • garnitúra: tepláková garnitúra • zbierka (súbor istým spôsobom utriedených predmetov; vydanie súboru textov): zbierka obrazov, platní; zbierka básní • servis (súbor náčinia na podávanie jedál a nápojov): čajový servis • subšt. sada: sada nástrojov • album (súbor fotografií, známok a pod. v podobe knihy al. zošita): rodinný album, album známok • komplet (súbor zložený z viacerých častí): dámsky komplet • zostava (zloženie istých jednotlivín do celku podľa istých kritérií): farebná zostava, zostava nábytku • znáška • menej vhodné znôška (neusporiadaný súbor): znáška lží a poloprávd • inštrumentár • inštrumentárium (súbor nástrojov): lekársky inštrumentár, lekárske inštrumentárium • odb. korpus (súbor skúmaných vecí, javov): korpus textov • publ. balík: balík návrhov
2. skupina ľudí zaoberajúca sa vokálnym, tanečným a pod. umením • zbor: spevácky súbor, zbor • teleso: hudobné teleso • ansámbl, pís. i ensemble: divadelný ansámbl, ensemble • kapela (menší hudobný súbor): dychová kapela • zastar. korpus: tanečný korpus • zastaráv. banda
zostava usporiadanie do istého celku: pekná zostava nábytku; zostava futbalového mužstva • zloženie • skladba • štruktúra (súhrn zložiek, z ktorých je niečo zložené): sociálne zloženie obyvateľstva, štruktúra pôdy, skladba programu • zoskupenie (celok upravený istým spôsobom): vojenské zoskupenie • stavba (spôsob usporiadania častí do celku): stavba románu • súprava (súbor predmetov tvoriacich celok): tepláková súprava • komplet (celok zložený a viacerých častí): dámsky komplet • garnitúra (skupina osôb al. súbor predmetov tvoriacich celok): prvá garnitúra hráčov; vlaková garnitúra • servis (súbor náčinia na podávanie jedál a nápojov): porcelánový servis
garnizóna p. posádka 1
posádka 1. skupina vojska trvale al. dočasne usadená na istom mieste • zastar. garnizóna: v meste je veľká posádka, garnizóna
2. personál niektorých dopravných prostriedkov • osádka: posádka, osádka lietadla, tanku
čašník pracovník, ktorý obsluhuje hostí vo verejných pohostinských zariadeniach • zastar.: kelner • garsón
garsón p. sluha, čašník
sluha človek z povolania niekomu slúžiaci: hotelový sluha, sluha na majeri • zastar. služobník: dôstojnícky služobník • zastar. posluha (Jesenský) • posluhovač • hovor. pejor. poskok: robiť si z niekoho poskoka • expr. zried. vysluhovač (Letz) • paholok (sluha na gazdovstve) • lokaj (šľachtický, panský sluha v livreji) • zriadenec (kto vykonáva pomocné práce v úrade, podniku a pod.): železničný zriadenec • zastaráv. garsón (hotelový sluha) • čeľadník (v minulosti panský, hospodársky sluha) • zbrojnoš (v stredoveku sluha starajúci sa pánovi o výzbroj): kráľovskí zbrojnoši • panoš (šľachtický sluha, ktorý nosieval zbrane) • voj. slang. zastar.: pucák • pucer (dôstojnícky sluha)
garsoniéra p. garsónka
garsónka samostatná obytná miestnosť s príslušenstvom: bývať v garsónke • zastaráv. garsoniéra
gašpar p. pajác 2
pajác 1. osoba zabávajúca v stredoveku svojich pánov • šašo: kráľovský pajác, šašo • hovor. expr. dvorný blázon • harlekýn (komická postava starej talianskej komédie)
2. expr. nevážne sa správajúci človek • expr. šašo • pejor. gašpar: robiť zo seba pajáca, šaša, gašpara • pejor. komediant: neverte mu, komediantovi
3. kto vtipmi, konaním, ustrojením vzbudzuje veselosť • šašo: poskakovať ako pajác, šašo • klaun • hovor. august (artista v cirkuse predvádzajúci komické čísla)
4. p. panák 1
gaštan 1. veľké hnedé lesklé semeno listnatého košatého stromu • marón (veľkoplodý jedlý gaštan)
2. p. kôň 1
kôň 1. domáce zviera používané na ťahanie al. jazdenie: ťažný, dostihový kôň • tátoš (kôň v rozprávkach, pren. bujný kôň) • expr. paripa (bujný, pekný kôň): kone ako paripy • ťahúň (ťažný kôň) • pejo • pejko (kôň hnedej srsti, expr. kôň vôbec) • šimeľ (kôň bielej srsti, expr. kôň vôbec) • belko (kôň belavej srsti) • hnedák (kôň hnedej srsti) • havran (kôň čiernej srsti) • gaštan (kôň gaštanovej srsti) • sivko • sivák (kôň sivej srsti) • fako (kôň plavej srsti) • vraník • vranec • vranko (kôň čiernej srsti): pár bujných vraníkov, vrancov • fukso (kôň žltej al. tehlovej farby) • hovor.: plavák • plavko (kôň plavej srsti) • hovor. grošák (kôň bledej srsti s tmavými okrúhlymi škvrnami) • expr. hrivko (kôň s peknou hrivou) • hucul (horský kôň) • lipican (plemeno teplokrvného koňa) • arab (arabský kôň) • hovor. štajerák (ťažný kôň pochádzajúci zo Štajerska) • kalika (kôň s telesnou chybou) • pejor.: mršina • mrcina • mitrha • devla (starý, chudý kôň)
2. p. stojan 3. p. jazdec 2 4. p. hlupák
gaštanovo p. hnedo
hnedo majúc hnedú farbu, farbu ako káva, na hnedú farbu, hnedou farbou • nahnedo • dohneda, pís. i na hnedo, do hneda: hnedo, nahnedo, dohneda namaľovaný nábytok • kávovo • nakávovo • dokávova, pís. i na kávovo, do kávova • hovor.: barnavo • brnavo • dobarnava • nabarnavo, pís. i do barnava, na barnavo: kávovo, barnavo sfarbené vlasy • expr.: hnedučko • hnedunko • hnedulinko • nahnedučko • nahnedunko • nahnedulinko • dohnedučka • dohnedunka • dohnedulinka, pís. i na hnedučko, do hnedučka atď.: hnedučko, nahnedučko upražená cibuľka • hnedasto • hnedkasto • nahnedasto • nahnedkasto • dohnedasta • dohnedkasta, pís. i na hnedasto atď. (trocha hnedo): hned(k)asto, dohned(k)asta upečený chlieb • čokoládovo • načokoládovo • dočokoládova (hnedo s tmavým odtieňom): čokoládovo, načokoládovo, dočokoládova nafarbená látka • gaštanovo • nagaštanovo • dogaštanova • kakaovo • nakakaovo • dokakaova • škoricovo • naškoricovo • doškoricova (hnedo s červeným odtieňom): gaštanovo, kakaovo, naškoricovo natretá brána • bronzovo • nabronzovo • dobronzova (hnedo so zlatým odtieňom): bronzovo, dobronzova opálené dievča • tabakovo (hnedo ako usušený tabak) • nár.: brunasto • brnasto
porov. aj hnedý
červený ktorý má farbu krvi: červené ruže, červené pery • krvavočervený • krvavý • jasnočervený (s jasným odtieňom): krvavočervené, krvavé večerné zore; jasnočervená sukňa • bledočervený • svetločervený • slabočervený (s bledým odtieňom): bledočervený, svetločervený, slabočervený rúž • ohnivočervený • ohnivý (ako plameň): ohnivočervené, ohnivé vlasy • žltočervený (červený do žlta): žltočervené jablká • zlatočervený (červený do zlata): zlatočervená žiara • pomarančovočervený • oranžovočervený (s oranžovým odtieňom): pomarančovočervené, oranžovočervené pouličné svetlá • tehlovočervený • tehlový (červený ako tehla): tehlovočervené, tehlové sfarbenie • paradajkový • rajčinový • rajčiakový (červený ako paradajky) • mrkvový • mrkvovočervený (červený ako mrkva) • rumelkovočervený • rumelkový (červený ako rumelka): rukavice rumelkovočervenej, rumelkovej farby • koralovočervený • koralový (červený ako koral): koralovočervené, koralové sklo • karmínovočervený • karmínový (červený ako karmín) • malinovočervený • malinový (červený ako malina): malinovočervené, malinové pery • jahodový (červený ako jahoda) • čerešňovočervený • čerešňový (červený ako čerešne) • višňový (červený ako višne) • hrdzavočervený • hnedočervený • gaštanovočervený • hrdzavý • ryšavý (červený do hneda): hrubé hrdzavočervené, hnedočervené, gaštanovočervené, hrdzavé, ryšavé vrkoče • mäsovočervený • mäsový (červený ako čerstvé mäso) • medený (červený ako meď): medené vlasy • sýtočervený • živočervený • tuhočervený • tmavočervený • kniž. temnočervený (s výrazným tmavým odtieňom) • cviklovočervený • cviklový (s tmavým fialovým odtieňom): cviklovočervená, cviklová šatka • granátový (červený ako polodrahokam granát) • rubínový (červený ako drahokam rubín) • pivonkový (červený ako pivonka) • šarlátový • purpurový • purpurovočervený • kniž. nachový (červený ako purpur): plášť šarlátovej, purpurovej, nachovej farby • vínovočervený • vínový • hovor. bordový • neskl. bordó (červený až do čierna) • červenastý • červenkastý • červenavý • červenkavý (trocha červený) • načervenastý • načervenkastý • načervenavý • načervenkavý: červenasté, červenkavé, načervenkavé lístie • kniž. al. poet.: zabronený • zapálený: zabronené lupienky kvetov (Figuli), zapálené puky (Švantner) • kniž.: brunátny • rumenný • expr.: červenučký • červenušký • červenunký (úplne al. príjemne, pekne červený)
p. aj sčervenený
gaštanovočervený p. hrdzavý 2, červený
hrdzavý 1. pokrytý hrdzou • zahrdzavený • zhrdzavený: hrdzavé, zahrdzavené rúry • odb. korózny: korózny kov
2. ktorý má farbu hrdze (obyč. o vlasoch, srsti a pod.) • ryšavý • kniž. rysavý: hrdzavá, ryšavá, rysavá hlava, krava • medený (s nádychom do červena): medené vlasy • gaštanovočervený • červený • ohnivý: červená, ohnivá štica
gaštanovohnedý p. hnedý
hnedý ktorý má farbu zeme, farbu zrelých gaštanov, kávy, čokolády • hovor.: barnavý • brnavý: hnedé vlasy; pekné hnedé, barnavé oči • zlatohnedý • bronzový (hnedý do zlata): zlatohnedá, bronzová farba • bledohnedý • svetlohnedý • plavý • svetlogaštanový (hnedý so svetlým odtienkom) • orechový • orechovohnedý • orieškový • orieškovohnedý (bledohnedý ako orech): nábytok orechovej, orechovohnedej, orieškovej farby • béžový • hovor. drapový (hnedožltý) • okrový (žltohnedý): béžový, drapový záves; okrový náter • neskl. kaki (zelenohnedý): kaki košeľa • gaštanový • gaštanovohnedý (hnedý ako gaštany) • kakaový • kakaovohnedý (hnedý ako kakao) • tabakový • tabakovohnedý (hnedý ako tabak) • olivovohnedý (hnedý do zelena) • čokoládový • čokoládovohnedý • kávový • kávovohnedý (tmavohnedý ako čokoláda, káva) • škoricový • škoricovohnedý (ako škorica) • hrdzavý • hrdzavohnedý • červenohnedý • tizianový (vysl. ticiánový; hnedý do červena) • kreolský: kreolská farba pleti • sivohnedý • šedivohnedý (hnedý so sivým odtienkom): sivohnedá, šedivohnedá pôda • tmavohnedý (hnedý s tmavým odtienkom) • zhnednutý (ktorý zhnedol) • nár.: brunastý • brnastý • expr. hnedučký • hnedastý • hnedavý • hnedkavý • hnedkastý • nahnedastý (trocha hnedý)
gaštanový p. hnedý
gastronóm p. maškrtník
maškrtník kto rád vychutnáva dobré jedlo al. iné požívatiny • lakotník: známy maškrtník, lakotník • vychutnávač • labužník • gurmán, pís. i gurmand (kto sa aj vyzná v dobrom jedle) • kniž. gastronóm • subšt. fajnšmeker
gate p. nohavice, spodky
nohavice časť vrchného oblečenia, ktoré zakrýva nohy a spodnú časť tela: pánske, dámske nohavice • expr. gate: chodiť v krátkych gatiach • zastar. pantalóny (dlhšie široké nohavice) • hovor. expr. pľundry
spodky mužské spodné nohavice • expr. gate: dlhé, krátke spodky, gate
gauč p. pohovka
pohovka čalúnený kus nábytku s operadlami al. bez operadiel na sedenie al. ležanie • zastaráv. diván: ležať na pohovke, na diváne • gauč (pohovka s operadlami): spávať na gauči • zastaráv.: kanapa • otoman (pohovka bez operadiel): sedieť na kanape, na otomane • leňoška (čalúnená stolička vzadu s operadlom): oddychovať v leňoške • váľanda (čalúnené lôžko bez operadiel) • hovor. zastar. šezlón
gaučo p. pastier
pastier kto pasie hospodárske zvieratá • hovor. pasák: pastier, pasák husí; obecný pastier, pasák • bača (hlavný pastier oviec) • valach (pastier oviec) • honelník (pomocník baču al. valacha) • kraviar (pastier kráv) • koniar (pastier koní) • sviniar (pastier svíň) • voliar (pastier volov) • ovčiar (pastier oviec) • husiar (pastier husí) • gaučo (pastier dobytka na argentínskych pampách) • nár. trškár (Timrava) • zastar.: gondáš • kondaš (pastier svíň)
gaudium p. zábava 2
zábava 1. príjemné vyplnenie voľného času; čin, podujatie, ktoré vyvoláva veselosť, príjemnú náladu • kratochvíľa: robiť niečo iba zo zábavy, z kratochvíle • expr. zábavka • rozptýlenie: hľadať zábavky, rozptýlenie • hra: neviazané hry vystriedali povinnosti • radovánky: prázdninové radovánky detí • hovor. expr. kabaret: na hodinách zemepisu mávali žiaci kabaret • hovor. expr.: komédia • kanada: s priateľmi je kanada • hovor. expr. psina: zajtra bude u nás psina • hovor. špásy: trávia dni v špásoch • subšt.: švanda • subšt. a vulg. sranda: zažiť švandu, srandu
2. spoločenské podujatie obyč. s hudbou a tancom: mladí išli na zábavu • veselica (zábava spojená s tancom, obyč. vonku): májová veselica • karneval (zábava s maskami) • muzika (dedinská tanečná zábava): vykrútiť dievča na muzike • diskotéka (s tancom spojená zábava mladých ľudí pri reprodukovanej hudbe): chodiť na diskotéku • hovor.: tanec • tancovačka (tanečná zábava): ísť na tanec, na tancovačku • hovor. žúr (zábava v súkromí spojená s pohostením): pozvať niekoho na žúr • večierok • večer • zastar. večerinka (Vajanský; menšia večerná zábava): spoločenský večer, večierok • ples • hovor. bál (veľká tanečná zábava) • majáles (májová tanečná zábava v prírode): školský majáles • juniáles (júnová tanečná zábava v prírode): usporiadať juniáles • radovánky: tešiť sa na dovolenkové radovánky • hýrenie • orgie (výstredná zábava): spomína na bezuzdné orgie • bakchanálie (pôvodne hýrivá slávnosť na počesť boha Bakcha v starom Ríme): hýria ako na bakchanáliách • hovor.: flám • lumpovačka • lumpačka (nočná zábava pri pijatike): chodili z flámu na flám • kniž. soaré (zábavný večierok) • expr. pohuľanka (bujná zábava s pitím): nočná pohuľanka • gaudium (pôvodne zábava na rozptýlenie konaná v kláštoroch na prehĺbenie spoločenstva; zábava vôbec) • zastar. veselie (veselá zábava): bujné veselie • zastar. šibrinky (fašiangová sokolská maškarná zábava) • slang. akcia: po štátniciach bola posledná akcia • slang. krúžkovica (zábava vysokoškolského krúžku) • slang. záťah: panský záťah sa nevydaril • subšt. čurbes (neviazaná, hlučná zábava): mám rád čurbesy s tvrdým rockom • subšt. mejdán: odmietla pozvanie na mejdán • subšt.: párty (pohostenie spojené so zábavou) • subšt. candrbál
gaudžať 1. p. skučať 2. p. plakať
plakať slzami a obyč. i zvukmi a vzlykmi prejavovať pocity žiaľu, smútku, bolesti, hnevu a pod. • slziť: plače, slzí nad rodinným nešťastím • expr. plačkať • kniž.: roniť slzy • prelievať slzy • expr. cediť slzy: roní, prelieva slzy nad svojím osudom • vzlykať • expr.: fňukať • fikať (plakať s prerývaným hlasným vdychovaním vzduchu) • poet. lkať • expr.: smokliť • smokliť sa • pejor. sopliť (sa): Nesmokli sa už! Nesopli sa už! • expr. smrkať (plakať a pritom poťahovať vzduch nosom): pri dojímavej kázni mnohí smrkali • expr. mrnčať (slabo plakať; o dieťati) • pren. pejor.: mraučať • mravčať • kňučať • skučať • gajdovať • drumbľovať • gaudžať • gavdžať: decko mraučalo, gajdovalo, gaudžalo celú noc • expr. škvrndžať (Beňo) • hovor. expr.: muzikovať • koncertovať • organovať: vedľa ktosi žalostne muzikuje, koncertuje • nariekať (usedavo plakať) • kvíliť (prenikavo, žalostne plakať) • expr. zdýmať (Dobšinský) • expr.: revať • rumázgať • rumádzgať • rumácať • ručať • rúkať (hlasno plakať) • hovor. expr.: vrieskať • vrešťať • ziapať • jačať • húkať • bliakať • zavýjať (veľmi hlasno, prenikavo a obyč. zo zlosti plakať) • vyplakávať • expr.: vyrevúvať • vyrevovať • hovor. expr.: vyvreskúvať • vyvreskovať • vybľakúvať • vybľakovať (jednostajne, nepretržite plakať) • poplakávať (si) (chvíľami, obyč. ticho plakať): v kúte si poplakáva za stratenou hračkou
p. aj smútiť, bedákať
skučať vydávať tichšie kvílivé, nariekavé zvuky • expr. skuvíňať: pes skučí za dverami; vietor skučí, skuvíňa v korunách stromov • kňučať (o živých tvoroch, pren. o ľuďoch): líška, pes kňučí; skučať, kňučať od bolesti • expr.: gaudžať • gavdžať: na dvore gaudžia husi, deti
p. aj fňukať, plakať
gauner p. naničhodník, podliak, zločinec
naničhodník pejor. naničhodný človek (často v nadávkach) • pejor. ničomník • podliak • pejor. zried. podlina (Jesenská) • oplan • expr.: lump • lumpák • darebák • mizerák • paskuda • paskudník • lotor • mrcha • mrchavec • mršina • neosožník • žobrák • bezbožník • špina • špinavec • ledačina • ledačo • lapikurkár • pohan • planina • pliaga • pekný vták • zgerba • hovor. expr. anciáš • trocha pejor.: lapaj • lagan • pejor.: niktoš • mamľas • obšivkár • šklban • pľuha • pľuhák • pľuhavec • pľuhavník • všivák • galgan • bitang • smrad • hnusoba • hnusák • hnusota • hnusník • hovor. pejor.: vagabund • papľuh • gauner • nepodarenec • nevydarenec • nepodarok • nezdarník • pejor. zried. nezdarenec • kniž. nehodník • hrub.: sviňa • kurva
podliak podlý človek (často v nadávke) • nehanebník • expr.: darebák • lump • lumpák • lotor • špinavec • špina • pejor.: naničhodník • ničomník • nehanblivec • mizerák • smrad • hnusoba • hnusota • hnusák • hnusník • oplan • niktoš • pejor. zried. podlina (Jesenská) • hovor. pejor. gauner • expr. zried.: ohavník • ohavec • odporník • hrub.: sviňa • kurva
zločinec kto sa ťažko previňuje proti právnemu poriadku: chytiť, odsúdiť zločinca • lotor • hovor. pejor. gauner • expr.: lump • pekelník • hovor. kriminálnik (trestaný človek) • kniž. zlosyn • pejor.: hrdlorez (kto vraždí) • gangster (kto prepadáva ľudí) • vyvrheľ (kto je vyradený zo spoločnosti pre svoje nemorálne činy)
p. aj zlodej
bezcharakterný nemajúci charakter; svedčiaci o tom (op. charakterný) • necharakterný • nečestný (op. čestný): bezcharakterný, necharakterný klamár; necharakterný, nečestný spôsob • bezzásadový (nemajúci nijaké zásady) • fraz. bez chrbtovej kosti (ktorý nemá pevný charakter, pevné zásady): bezzásadový človek, človek bez chrbtovej kosti • fraz. kam vietor, tam plášť • pren. pejor. chameleónsky (meniaci názory podľa okolností): chameleónske správanie • nestatočný (op. statočný) • nepoctivý (op. poctivý): vystríhali ho pred nestatočnou, nepoctivou osobou • predajný • hrub. sprostituovaný (meniaci zásady, postoje podľa materiálnych výhod): predajní, sprostituovaní umelci, politici • nízky • podlý (mravne zlý): nízke, podlé konanie • pejor.: ničomný • naničhodný • podliacky • pľuhavý: ničomná, naničhodná, podliacka, pľuhavá duša • hovor. pejor. gaunerský
gaunerský p. podlý, bezcharakterný
podlý konajúci bez zmyslu pre čestnosť, charakternosť, mravnosť (o človeku); svedčiaci o tom • bezcharakterný (op. charakterný) • nečestný (op. čestný): podlý, bezcharakterný človek; podlé, bezcharakterné, nečestné konanie • hanebný • nehanebný (hodný odsúdenia; zneucťujúci) • kniž. profánny: hanebný, nehanebný čin • nízky (mravne): nízke skutky • kniž. perfídny: perfídna zákernosť • ničomný • ničomnícky • naničhodný • mrzký: ničomný, naničhodný lotor; mrzké úmysly • expr. mizerný: mizerná, podlá duša • pejor.: podliacky • oplanský • pľuhavý • hovor. pejor.: gaunerský • lumpácky • expr. oslab. podlučký
gaunerstvo p. podlosť
naničhodnosť 1. expr. naničhodný čin • pejor.: ničomnosť • ničomníctvo • expr. naničhodníctvo: vystrájať naničhodnosti, ničomnosti, naničhodníctva • podlosť • hanebnosť • nehanebnosť • mrzkosť: dopustiť sa podlosti, hanebnosti, mrzkosti • zried. nečin (Vajanský) • subšt. nehoráznosť • expr.: lotrovstvo • lotrovina • darebáctvo • paskudníctvo • mizeráctvo • hovor. pejor. gaunerstvo • pejor.: oplanstvo • pľuhavstvo: vykonať veľké oplanstvo, pľuhavstvo • trocha pejor.: lapajstvo • loptošstvo • hrub. svinstvo
2. p. daromnica 1
podlosť podlý čin, podlé správanie • podliactvo: dopustiť sa podlosti, podliactva • bezcharakternosť • mrzkosť • nečestnosť • nehanebnosť • nemravnosť • ničomnosť • expr.: naničhodnosť • špina • špinavosť • darebáctvo • lotrovstvo • lotrovina • pejor. oplanstvo • hovor. pejor.: gaunerstvo • hnus • hnusobstvo • hrub. svinstvo
gavalec p. posteľ
posteľ zariadenie slúžiace na spanie, na ležanie • lôžko: nemocničná posteľ, nemocničné lôžko; skladacia posteľ, skladacie lôžko • váľanda (jednoduchá čalúnená posteľ) • slang. gavalec (tvrdá vojenská al. väzenská posteľ) • expr.: pelech • brloh • ložisko
gavalier 1. muž ušľachtilých vlastností a uhladeného správania najmä k ženám: je gavalier, akých je málo • expr. rytier: správať sa ako rytier • džentlmen, pís. i gentleman
2. muž uchádzajúci sa o náklonnosť ženy • nápadník • hovor.: kurizant • fešák: za mladi mala veľa gavalierov, nápadníkov, kurizantov, fešákov
3. veľkodušný, štedrý človek platiaci obyč. za iných • hovor. grand: robiť gavaliera, granda
milý 1. ktorý je predmetom citovej náklonnosti; v oslovení citovo blízkej osoby: je to môjmu srdcu milý človek; Milí rodičia! • drahý • milovaný (ktorý je predmetom vrúcnej náklonnosti): nadovšetko milujem svoju drahú, milovanú vlasť; Drahá, milovaná mamička! • expr.: milený • premilý • premilený • ľúbezný • preľúbezný • zlatý • prezlatý • sladký • presladký • poet. ľúby (v oslovení citovo veľmi blízkej osoby): syn môj milený, premilý, premilený, zlatý; domovina moja ľúbezná, preľúbezná, ľúba; mama presladká • expr. radostný • expr. zastaráv. úprimný: Brat môj radostný, úprimný! • vzácny • cenný (ktorý je predmetom obdivu, uznania): je mi milšia, vzácnejšia, cennejšia pochvala ako pocty • obľúbený (ktorý je predmetom obyč. trvalejšej priazne): toto je moja najmilšia, najobľúbenejšia pieseň • vítaný • vhodný (ktorý je predmetom radostného uspokojenia): si u nás milým, vítaným hosťom; je to pre mňa vítaná, vhodná zmena • expr.: milučký • milunký • milenký • milučičký • milulinký (veľmi milý)
2. naplnený milotou, prejavujúci milotu; svedčiaci o milote (op. protivný): milý človek; milý pohľad • láskavý • vľúdny • prívetivý: milý, láskavý učiteľ; vľúdne, prívetivé privítanie • dobrotivý • dobrý: buďte taký dobrý, otvorte okno; dobrotivý, dobrý pohľad • priateľský • srdečný • úprimný (otvorený, kontaktový voči iným): priateľský, srdečný sused; srdečné, úprimné slová • nežný • prítulný (op. drsný, chladný): nežné, prítulné dieťa; nežný úsmev • teplý • hrejivý • oblažujúci: teplé, hrejivé, oblažujúce pohladenie • sladký: prihovoriť sa niekomu sladkým hlasom; sladké sny • expr.: milučký • milunký • milenký • milulinký • milučičký • premilý • presladký (veľmi milý)
3. ktorý svojimi kladnými vlastnosťami vzbudzuje citovú náklonnosť: Aké milé šteniatko!; je to od teba milé, že si prišiel • príjemný • sympatický (op. odporný): milé, príjemné, sympatické dievča • pôvabný • ľúbezný • lahodný (krásou vyvolávajúci citovú náklonnosť): deti predviedli milý, pôvabný tanček; zazneli ľúbezné, lahodné zvuky harfy • pekný • krásny • expr. utešený (op. škaredý, mrzký): ďakujeme za milé, pekné, krásne privítanie; stráviť krásny, utešený večer • rozkošný • roztomilý • expr. zastaráv. rozmilý • hovor. chutný (veľmi milý): rozkošné, roztomilé, chutné deti; rozmilá, chutná scénka • vľúdny • prívetivý (ktorý pôsobí milo na zmysly; op. nepriateľský): utvoril pre nich vľúdne, prívetivé prostredie • expr.: milučký • milunký • milenký • milučičký • chutnučký • chutnulinký • milulinký • premilý • preľúbezný (veľmi, príjemne milý) • zastar. milostný: milostná tvár (Vajanský)
4. expr. ktorý už bol v rozhovore spomenutý; o ktorom už vieme • expr. náš: a vtom milý, náš chlapec poďho utekať
5. muž v ľúbostnom vzťahu obyč. k slobodnej žene • chlapec • priateľ: naša Katka má zasa nového milého, chlapca • hovor.: frajer • chalan • štramák • fešák • gavalier • hovor. svoj • zastar. zried.: ľubimec • galán • subšt. šamster
gavalierskosť p. zdvorilosť
zdvorilosť vlastnosť prejavujúca sa správaním podľa pravidiel spoločenského správania: je známy svojou zdvorilosťou • úslužnosť • slušnosť: slušnosť mu bola cudzia • dvornosť • galantnosť • gavalierstvo • gavalierskosť (zdvorilosť často voči ženám, starším a pod.): vyznačoval sa galantnosťou • uhladenosť • pozornosť: je samá pozornosť • úctivosť • kniž. spôsobnosť
galantný 1. (obyč. o mužovi) ktorý k ženám prejavuje mimoriadnu zdvorilosť, pozornosť; svedčiaci o tom • pozorný • zdvorilý: galantný, pozorný, zdvorilý muž; galantné, pozorné, zdvorilé správanie • dvorný • gavaliersky • džentlmenský, pís. i gentlemanský (charakteristický pre pravého gavaliera, džentlmena): oceniť partnerov dvorný, gavaliersky, gentlemanský prejav • expr. rytiersky: rytierske spôsoby • kniž. kurtoázny: kurtoázna poklona
2. p. ľúbostný, dvorný 1
gavaliersky 1. p. galantný 1, zdvorilý 2. p. štedrý 1
pozorný 1. ktorý sústredene niečo sleduje, ktorý zameriava na niečo svoju pozornosť; svedčiaci o tom • sústredený • koncentrovaný (op. nesústredený, nekoncentrovaný): byť pozorný, sústredený, koncentrovaný na vyučovacej hodine; pozorné, sústredené, koncentrované sledovanie textu • napätý • napnutý • zbystrený (prejavujúci zvýšenú pozornosť): napätý, napnutý, zbystrený pohľad; napäté, napnuté počúvanie rozprávky • skúmavý (zameraný na zistenie niečoho; obyč. o zraku, pohľade) • kniž. zastar. pozorlivý (Kukučín)
2. ktorý dáva pozor, ktorý je stále v strehu (obyč. s úmyslom predísť, zabrániť niečomu nepríjemnému); svedčiaci o tom • ostražitý • obozretný: pozorný, ostražitý, obozretný strážca • opatrný (op. neopatrný): pozorné, opatrné zaobchádzanie so zbraňou • bedlivý: bedlivá nočná hliadka • bdelý (veľmi pozorný, zodpovedajúci stavu bdenia): nič neušlo jej bdelému oku • kniž. zastar. pozorlivý (J. Kráľ)
3. ktorý prejavuje pozornosť; svedčiaci o pozornosti, zdvorilosti (op. nepozorný) • zdvorilý (op. nezdvorilý): pozorný, zdvorilý muž • gavaliersky • galantný • gentlemanský [vysl. džentlmen-] • ohľaduplný (ktorý sa vyžaduje od pravého gavaliera): gavalierske, galantné, ohľaduplné správanie (op. negalantné, bezohľadné) • taktný (majúci dostatok taktu; op. netaktný): nebolo to voči žene pozorné, taktné • všímavý (ktorý si všetko všíma; op. ľahostajný, nevšímavý): všímavý čitateľ • úslužný (ktorý venuje pozornosť iným; ktorý rád poslúži, vyhovie iným): úslužná hostiteľka
p. aj ochotný
štedrý 1. ktorý rád a veľa dáva (op. skúpy): štedrí rodičia • hovor. radodajný: štedrí, radodajní susedia, príbuzní • gavaliersky (rád platiaci za iných): vie byť i gavaliersky • pohostinný • kniž. generózny • expr. preštedrý (veľmi štedrý)
2. ktorý sa vyznačuje hojnosťou, dostatkom (op. skúpy) • bohatý • hojný: mať radosť zo štedrej, bohatej, hojnej úrody • úrodný: úrodná zem, úrodný rok • výdatný (štedrý a účinný): výdatný dážď pomohol suchým poliam • kniž. požehnaný: požehnaná jeseň • expr. preštedrý (veľmi štedrý)
vychovaný ktorý má dobrú výchovu (op. nevychovaný) • slušný • kniž. spôsobný: vychovaný, slušný mladý muž; deti sa ukázali spôsobné • zdvorilý (ktorý sa správa podľa pravidiel spoločenského správania): obsluhoval nás zdvorilý predavač • dvorný • galantný • gavaliersky (ktorý sa vyberane správa obyč. voči ženám): byť dvorný, galantný, gavaliersky k ženám • zastar. edukovaný
zdvorilý ktorý sa správa podľa pravidiel spoločenského správania; ktorý je prejavom takého správania • slušný: zdvorilý, slušný predavač; slušné správanie • pozorný • úslužný • úctivý (prejavujúci úctu, pozornosť, obyč. voči starším, predstaveným, ženám a pod.): pozorný manžel, úctivý pozdrav • dvorný • uhladený (ktorý veľmi dbá na dobré spôsoby; svedčiaci o tom): dvorný, uhladený mládenec; uhladené spôsoby • gavaliersky • džentlmenský • gentlemanský • galantný (zdvorilý k ženám): bol k žene vždy galantný; gavaliersky dar • kniž.: kulantný • kurtoázny
gavalierstvo p. zdvorilosť
gavdžať 1. p. skučať 2. p. plakať
gáza p. obväz
obväz materiál, prostriedok na ovinutie poranenej časti tela • zastar. obväzok • zried. obvinok (Šoltésová) • hovor. fáč: strhol mu z hlavy obväz, fáč • ovíjadlo • ovínadlo • obvínadlo (pruh látky slúžiaci ako obväz) • bandáž (pevný ochranný obväz): dať si bandáž na koleno • gáza (riedka tkanina používaná ako obväz) • náplasť (malý obväz na prilepenie)
gáža p. plat, zárobok
plat pravidelná peňažná odmena za vykonanú prácu • mzda: denný, mesačný plat, denná, priemerná mzda; zvýšenie platov, miezd • pláca • príjem: mesačný príjem pracovníka • zárobok (zarobené peniaze): dobrý zárobok • hovor. gáža • zastar.: lôn • lôň: pravidelný lôn, lôň • výplata: minúť celú výplatu • vyúčtovanie (plat po odrátaní preddavku): dostať vyúčtovanie • žold (plat žoldniera, pejor. plat za nečestnú službu) • deputát (časť platu vyplácaná v naturáliách) • tovarich (v minulosti denný plat za nádennícku prácu na veľkostatku)
p. aj zárobok
zárobok peniaze získané obyč. prácou: nízky, dobrý zárobok • plat (pravidelná peňažná odmena za prácu): zvýšiť niekomu plat • pláca • mzda (odmena za prácu): valorizácia miezd • honorár (peňažná odmena za prácu intelektuálneho charakteru): autorský honorár • príjem (zárobok plynúci obyč. z pracovného pomeru): mesačný príjem pracovníka • zisk (peniaze získané obchodom): podiel na zisku • hovor. expr. džob (výhodný zárobok): mať dobrý džob • hovor. gáža • zastar.: lôn • lôň
gazda 1. p. roľník 2. p. hospodár, správca 3. p. majiteľ
hospodár kto má na starosti hospodárske prostriedky, kto niečo hmotne spravuje; kto vie hospodáriť: podnikový hospodár • gazda: gazda na majeri; otec je dobrý hospodár, gazda • šafár: starostlivý šafár • správca (kto má na starosti spravovanie z hospodárskej stránky): správca veľkostatku • ekonóm: v podniku potrebujú dobrého ekonóma
majiteľ kto niečo vlastní • vlastník • zastar. majetník: majiteľ, vlastník domu • hovor. gazda: tá vec nemá gazdu
p. aj vlastník
roľník kto obrába pôdu a chová hospodárske zvieratá (obyč. ako jednotlivec): jeho otec bol roľník • poľnohospodár (najmä ako všeobecné označenie pracovníkov v poľnohospodárstve) • zastaráv. sedliak: zámožní sedliaci • gazda (roľník vlastniaci pôdu): majetný gazda • farmár (majiteľ farmy; pracovník na farme)
správca kto niečo spravuje, obyč. z hospodárskej stránky: správca domu, štadióna • vedúci: vedúci predajne • šafár (správca na veľkostatku) • hospodár • gazda (kto má na starosti hospodárske prostriedky): podnikový hospodár • kastelán (správca hradu al. zámku)
p. aj riaditeľ
vlastník kto niečo vlastní: vlastník pôdy, kapitálu • majiteľ: majiteľ obchodu • držiteľ: držiteľ panstva • pán: kto je pánom záhrady • hovor. gazda: tá vec nemá gazdu • zastar. majetník • zastar. zemko (vlastník pôdy) • nositeľ: nositeľ vyznamenania
gazdovať p. hospodáriť 1–3
hospodáriť 1. mať na starosti hmotné, finančné záležitosti • gazdovať: v našej rodine hospodári, gazduje moja žena • spravovať (viesť, riadiť z finančnej stránky): zle ste spravovali spoločný majetok, zle ste s ním hospodárili
2. účelne, úsporne zaobchádzať s hmotnými prostriedkami al. s niečím iným • gazdovať: minister vie dobre hospodáriť, gazdovať • hovor. šafáriť (často pejor. zle, svojvoľne hospodáriť): v podniku nezodpovedne šafárili • pejor.: bačovať • bašovať (hospodáriť svojvoľne, v prospech seba)
3. obrábať pôdu • gazdovať: počas vojny hospodáril, gazdoval na rodinnom majetku • hovor. roľníčiť (pracovať ako roľník) • obhospodarovať (pôdu, pozemky): strýko obhospodaroval vrátenú pôdu, roľníčil, hospodáril na nej
obrábať 1. pripravovať (pôdu) na pestovanie poľnohospodárskych plodín • kultivovať: gazdovia intenzívne obrábali, kultivovali pôdu, vinice • obhospodarovať • gazdovať (starať sa o pôdu ako o majetok): obhospodaruje 100 hektárov polí a lúk; gazdoval na malých roličkách
porov. aj kopať
2. upravovať (obyč. povrch niečoho) do žiadanej podoby • opracúvať: strojovo obrábať, opracúvať drevo • tech. frézovať (obrábať na fréze) • obrusovať • brúsiť: obrusovať kovové súčiastky, brúsiť drahokamy
3. p. ohovárať 4. p. biť 2
šetriť 1. obmedzovať spotrebu niečoho, zbytočne nemíňať, neplytvať (op. plytvať) • sporiť: šetriť, sporiť energiou, silami; šetrí, sporí na platoch pracovníkov • hovor.: šporovať • šporiť • gazdovať: šporuje, šporí, gazduje s časom • hovor. expr. troškáriť (nebyť štedrý, veľkorysý): netroškáril, obdaril ma bohato • expr. škrtiť (úporne šetriť): škrtí na jedle, na platoch • nár. škrvačiť (Tajovský) • hovor. ľutovať: neľutuje námahu, peniaze • nár. žgrvániť
2. robiť finančné úspory, zhromažďovať peniaze, majetok (op. rozhadzovať) • sporiť • odkladať • ukladať: šetriť, sporiť, odkladať na auto • hovor.: šporiť • šporovať: šporí si, šporuje si do pokladničky • expr.: stískať • utískať (po troche) • expr.: skrbliť • skrbiť: skrb(l)í pre vnuka po stovke • pren. expr. sušiť (nevydávať peniaze) • expr.: honobiť • zhŕňať • zháňať (vo veľkom): honobí, zhŕňa, zháňa majetky • pejor.: žgrlošiť • žgrlačiť • žgrliť • žgŕňať • žgrloniť • držgrošiť • skývražiť • skuhrať • skuhriť (nadmieru, prepiato šetriť): celý život žgrlošil; skývražil, skuhral, skuhril, a nič z toho nemal • expr.: skupániť • skúpiť (nerozumne šetriť): Neskupáňte a dajte deťom!
3. dávať pozor, aby sa niekto, niečo predčasne neopotreboval(o), nepoškodil(o), neničil(o) • chrániť: zdravie si treba šetriť, chrániť; šetriť, chrániť zeleň • hovor.: šanovať • šianať: muža si šanuje, šiana • opatrovať • expr. peľhať (zahŕňať starostlivosťou)
gazdovlivý p. sporivý
sporivý ktorý vie sporiť, ktorý zbytočne nemíňa (obyč. peniaze; op. márnotratný) • šetrný: sporivý, šetrný hospodár • gazdovlivý • hovor. šporovlivý • zastar. schránlivý: vzal si gazdovlivú, šporovlivú, schránlivú ženu • hovor. šanovlivý: je veľmi šanovlivý • nár. šanoblivý (Hviezdoslav)
gazdovstvo majetok roľníka • hospodárstvo: zdediť veľké gazdovstvo, hospodárstvo • zastar. dvor (rozsiahle gazdovstvo): panský dvor • zastaráv. grunt: pracovať na grunte • kniž.: usadlosť • osadlosť: roľnícka usadlosť • farma (gazdovstvo obyč. v anglosaských krajinách): americká farma • ranč (dobytkárske gazdovstvo v Amerike) • hacienda (gazdovstvo v Južnej al. Strednej Amerike)
automobil dvojstopové cestné motorové vozidlo na prepravu osôb al. nákladov • auto: osobný, nákladný automobil, osobné, nákladné auto • hovor.: autiak • voz: sťahovací voz • hovor. zastar. motor • obyč. pejor. kára subšt.: fáro, búrak (veľký elegantný automobil) • hovor. limuzína (auto s uzavretou karosériou al. prepychový automobil): kúpil si limuzínu • hovor. dodávka (dodávkový automobil): chodiť s dodávkou • elektromobil (automobil na elektrický pohon) • kupé (automobil s uzavretou dvojmiestnou karosériou, obyč. s pevnou strechou): typ Škoda kupé • karavan (obytný automobil): ísť do cudziny karavanom • kamión (ťažký krytý nákladný automobil, obyč. diaľkový) • hovor.: nákladiak • nákladniak • subšt. náklaďák (nákladný automobil) • hovor. gazík (terénny automobil zn. GAZ) • džíp (vojenský terénny osobný automobil) • subšt. tirák (veľký kamión so značkou TIR) • hovor. sanitka (sanitný automobil): zavolať sanitku • hovor. úrazovka (úrazový automobil) • hovor. záchranka (záchranný automobil)
gazík p. automobil
antropofág p. ľudožrút
ľudožrút kto je ľudské mäso • ľudojed: kmeň ľudožrútov, ľudojedov • kanibal • odb. antropofág
bezcenný nemajúci nijakú cenu (materiálnu, umeleckú, myšlienkovú a pod.; op. cenný) • nehodnotný (op. hodnotný) • ničotný: bezcenná, nehodnotná, ničotná vec • brakový • šiatrový (bez umeleckej hodnoty, obyč. o literatúre) • pejor.: gýčový • gýčovitý (založený na lacnom efekte) • lacný • jarmočný (ako z jarmoku – nekvalitný a prehnane vyzdobený): gýčové, gýčovité obrázky; lacné, jarmočné čačky; lacný úspech • expr. naničhodný: naničhodné haraburdy • bezvýznamný • nedôležitý • nezávažný (op. významný, dôležitý, závažný): bezcenná, bezvýznamná rada; nedôležitý, nezávažný údaj • prázdny • pominuteľný • expr.: márny • mizerný: prázdna, pominuteľná sláva; márne, mizerné peniaze • zbytočný (ktorý nič neprináša): zbytočná honba, zbytočné celoživotné štvanie sa