Synonymá slova "gu" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 91 výsledkov (1 strana)

  • guba 1. p. pokrovec 1 2. p. halena


    halena voľný mužský súkenný kabát ako súčasť ľudového odevu • huňaširica: chlap v halene, huni, širici po pätynár. gubazastar.: surovica (Dobšinský)surka (Vajanský)


    kožuch 1. kožušinový al. kožušinou podšitý kabát: bizamový kožuchhuňaguba (v ľudovom odeve kabát z kožušiny) • šuba (dlhší voľný kožušinový kabát bez rukávov): ovčia šubazastaráv. bunda: zababušiť sa do bundy

    2. p. kožušina, srsť


    pokrovec 1. druh tkaniny na pokrývanie dlážok, niekedy používaný aj ako záves • koberec: vlnený, perzský pokrovec, koberecguba (chlpatý pokrovec z ovčej vlny) • predložka (menší pokrovec pred nábytkom) • subšt. tepich: prášiť tepichy

    2. p. prikrývka


    guča 1. p. hrča 1, 3 2. p. chumáč


    hrča 1. navretá spuchlina: mať hrču na hlavehrbolec: navreli mu hrbolce na telehľuzaexpr.: gučagundža

    2. uzlovitý útvar (obyč. v dreve) • uzol: hrča, uzol v dlážkenár. suk

    3. niečo skrútené do gule, do uzla • expr.: gučagundža: hrča, guča, gundža papiera, cestahúžva: šatku skrútila do húžvyexpr. žvacheľ: vytiahol žvacheľ bankoviek

    4. ryba s mäsitými výrastkami pri ústach • sumec

    5. p. kopa 2


    chumáč niečo zmotané dohromady: chumáč nití, vatyhrča: zhúžvať papier do hrčechuchvalec: chuchvalec vlnyklk: klky priadzeexpr.: gučagundžachumeľ: guča snehu, chumeľ vlasovstrapec: strapec srstiodb. trs: trs trávychochol (odstávajúci chumáč vlasov, srsti, peria): na hlave mu trčí chocholvecheť (chumáč slamy, obyč. na podpaľovanie al. čistenie): vydrhnúť sud vechťom (slamy)expr. žvacheľ: žvacheľ slamyviecha (chumáč slamy): zapáliť viechuroj (väčšie spoločenstvo lietavého hmyzu): na ovocí sa pasie roj ôsexpr. snop: snopy slnečných lúčov (F. Hečko)


    roj 1. veľké spoločenstvo lietavého hmyzu; vo včelárstve časť včelstva, ktoré sa oddelí ako nová rodina: roj sršňov, včielchumáč (hustý roj): chumáč ôsexpr.: chumeľgučahrčahúf: chumeľ, húf komárovexpr.: oblakmračno: oblak, mračno kobyliek

    2. p. kopa 2


    gučavý p. uzlovitý 1


    uzlovitý 1. majúci uzly, hrče; podobný uzlom, hľuzám • uzlovatýhrčavý: uzlovité, uzlovaté, hrčavé drevohrčovitýhľuzovitýhľuzavý: hrčovité, hľuzovité plodynár.: sukovitýsukovatý: sukovitá palicauzlíkovýuzlíkatýhrčkavýhrčkovitýzried. hrčnatý: sukovitá, uzlíkatá, hrčkatá priadzaexpr.: gučavýgundžavýgundžovitý: gundžavé ruky, gučavé klky

    2. p. žilnatý


    guľa 1. jedna z farieb v kartách • kart. slang.: holbazvon

    2. p. strela 1, náboj 3. p. knedle 4. p. päťka 1 5. p. vajce 2


    náboj strela s nábojnicou a ostatným príslušenstvom • hovor. patrón: ostrý, slepý náboj, patrónbrok (drobný guľatý náboj) • guľa: delová guľa


    päťka 1. číslo, číslica päť; niečo označené číslom päť • pätorka: cestovať päťkou, pätorkou; bývať na päťke, pätorkenedostatočná (známka v školskom hodnotení): dostať z fyziky nedostatočnúštud. slang.: guľabaňa

    2. p. pätica1


    strela 1. priebojná súčasť náboja, predmet, ktorý po vystrelení vyletí zo strelnej zbrane a ktorý má zasiahnuť cieľ: strela z pištoleguľka: guľka zasiahla kosťguľa: delová guľaprojektil (kovová súčiastka náboja): projektil puškyšrapnel (delová strela, ktorá sa roztrhne pred dopadom): výbuch šrapnelatorpédo (vojenská strela s vlastným pohonom): zasiahnuť loď torpédomhovor. patrón: slepý patrónšíp (strela s hrotom vystreľovaná z luku): jedovatý šíp

    2. (pri loptových hrách, hokeji) lopta, puk usmernený na bránku kopnutím, hodením, úderom: vyslať tvrdú streluhovor. rana: chytiť prudkú ranuhovor. expr. šupa: to bola šupa

    3. p. výstrel


    gulag p. koncentrák


    koncentrák hovor. koncentračný tábor • subšt. láger (najmä v nemeckom prostredí) • gulag (v sovietskom prostredí)


    gúľať dávať do pohybu niečo guľaté, valcovité • kotúľať: chlapci gúľali, kotúľali loptuexpr.: krbáľaťkopŕcaťvaľkať: krbáľa, kopŕca pred sebou skalkuexpr. guľkať (Botto)váľaťvaliť (gúľať niečo väčšie): chlapi váľali, valili kmene stromovšúľať (niečo drobnejšie): šúľali, gúľali sme guľky do jamky


    váľať 1. kotúľaním premiestňovať (niečo guľaté) • gúľaťkotúľaťvaliť: váľali, gúľali zoťaté kmene; deti kotúľali snehové guleexpr. krbáľať: krbáľal súdokprevŕhaťprevracaťprevaľovaťexpr. prekacovať (úsilím): prevracal, prevaľoval sudnavaľovať (na niečo, niekam): navaľovali kmene na káruexpr. vaľkať

    2. p. vaľkať 1 3. p. rúcať 4. porov. zvaliť 3 5. p. rúbať 1


    gúľať sa p. valiť sa 1, váľať sa 1


    váľať sa 1. valivo sa premiestňovať • gúľať sakotúľať sa: deti sa váľali v snehuvaliť sa (prudko): kamene sa valili dolu svahomexpr.: krbáľať sakopŕcať sakopŕľať sa: balvany sa krbáľaliprevaľovať saprevracať saprevŕhať saexpr. prekacovať sa (zboka nabok): člny sa v búrke prevŕhali, skaly sa prevaľovaliexpr. vaľkať sa: vaľkal sa na posteli

    2. p. leňošiť 3. p. povaľovať sa 1, 2 4. p. boriť sa 1 5. p. súložiť


    valiť sa 1. prúdom al. valivým pohybom sa posúvať • gúľať sakotúľať saváľať sa: balvany sa valia, gúľajú, váľajú do údoliarútiť sahrnúť sa (valiť sa veľkou rýchlosťou): búrka sa rúti, hrnieexpr.: hnať sašústať: krv sa mu ženie do hlavy; dážď šústa z oblakovkniž. zastar. roniť sa: rieka sa roní

    2. p. hrnúť sa 1, 2


    tučnieť stávať sa tučným (o ľuďoch i o zvieratách); (op. chudnúť) • tlstnúť: rada maškrtí a potom tučnie, tlstneguľatieťguľatiť sazaokrúhľovať saokrúhliť sa (nadobúdať okrúhle, oblé, obyč. pekné tvary): tvár sa mu guľatí, zaokrúhľuje; dievča dospieva, okrúhli saexpr. bucľatieť (o dieťati): líca mu bucľatejúzastaráv. tučiť sa: statok sa popráva a tučíbruchatieťexpr.: bachratieťpupkatieť (nadobúdať veľké brucho): bruchatel, bachratel od prejedania sahrubnúť (o ťarchavej žene) • priberaťpriberať na váhehovor. poprávať sapopravovať sa (zvyšovať svoju váhu): po chorobe začala priberať, poprávať sazried. správať sa (Kukučín)


    zaokrúhľovať sa stávať sa okrúhlym, oblým (o tele a jeho častiach) • zaobľovať saokrúhlieťokrúhliť sa: brucho, tvár sa mu zaokrúhľuje, zaobľuje, okrúhlie; vo štvrtom mesiaci ťarchavosti sa zaokrúhľuje, okrúhliguľatiť saguľatieťzaguľacovať sa (nadobúdať guľatý tvar): boky sa jej akosi guľatia, akosi guľatejú; telo sa mu vekom zaguľacujeexpr. bucľatieť (stávať sa bucľatým): líčka dievčaťu bucľatejútučnieťpriberať (stávať sa tučným) • expr. bachratieť: po tridsiatke začala tučnieť, priberať, bachratieťvypĺňať sa: postava sa jej vypĺňazried. zaokrúžľovať sa: zaokrúžlené líca (Šoltésová)


    guľatieť, guľatiť sa p. zaokrúhľovať sa


    guľato do tvaru gule • doguľatanaguľato, pís. i do guľata, na guľato: guľato, doguľata vystrúhaná hlavica; naguľato opracovať konce tyčeokrúhlookrúhlenaokrúhlodookrúhla, pís. i na okrúhlo, do okrúhla: guľato, okrúhlo zakončená časť páky; naokrúhlo, dookrúhla opracovaná súčiastka

    porov. aj guľatý


    guľatučký 1. p. guľatý 1 2. p. tučný 1


    guľatý 1. majúci tvar gule (o veciach) • baňatý: guľaté, baňaté amfory, džbányguľovitý: guľovité telesázaguľatenýzaokrúhlený: zaguľatený, zaokrúhlený tvarexpr. bruchatý (pripomínajúci brucho): bruchaté fľaše, skúmavkynár. puchratý (Šoltésová)expr. guľatučký

    p. aj okrúhly 1

    2. p. tučný 1


    tučný 1. (o človeku) ktorý má veľkú hmotnosť, veľký objem; ktorý je obalený, obrastený tukom, obyč. o tele al. jednotlivých jeho častiach (op. chudý) • tlstýtelnatý: pod širokými šatami sa dalo vytušiť tučné, tlsté telo; tlstý, telnatý chlapokrúhlyguľatýexpr.: bucľatý: okrúhle, guľaté, bucľaté detské líčkanár. jablčistý: jablčisté prasiatkoplnýzaokrúhlenýoblýkyprý: plné, zaokrúhlené, oblé boky, plecia; kyprá dievčinakorpulentnýobjemnýzavalitý: korpulentná, objemná, zavalitá postavamäsitýmäsnatý (obrastený mäsom): spotené mäsité, mäsnaté rukysadlovitýsadlový (obrastený sadlom): sadlovité, sadlové brucho sa mu pri smiechu natriasaloobéznypretučnený (nezdravo, chorobne tučný): množstvo obéznych, pretučnených ľudízažitý (dobre živený) • zastar. záživný: zažitý, záživný ženáčhovor. silný: je silnejšej postavyplnoštíhly (so sklonom tučnieť) • moletnýmolet (neskl.): plnoštíhla, moletná dámaexpr.: tučnučkýtučnulinkýtučnunkýtlstučkýtlstunkýtlstulinkýguľatučkýzaguľatený: chutné tučnučké, tučnu(li)nké, guľatučké bábätkoexpr. zried. tučnastý (Jesenská)expr. pretučný: tučný, pretučnýexpr.: vykŕmenývytučnenývytučený: dobre vykŕmený, vytučnenýexpr.: rozkysnutýrozkydnutýpejor.: pupkatýbruchatýbachratý: pot sa perlil na čele pretučného, pupkatého, bruchatého, bachratého kuchárahovor. pejor.: vypasenýdopasenýrozpasenývyžratý: vypasený, vyžratý ako prasapren. pejor.: opuchnutýspuchnutýnár. expr.: odudlavenýnaváľaný: odudlavený, naváľaný zadoksubšt. nacápaný • pren. pejor.: bravčovýsvinskýprasačí (obyč. o tučnej tvári) • nespráv. bacuľatý

    2. p. mastný 1 3. p. hrubý 1 4. p. veľký 1


    baňatý majúci tvar bane, gule • guľatýexpr.: bruchatýbachratý: baňatá, guľatá lampa; bruchatá, bachratá fľaša, karafavydutývypuklý: pohár s baňatou, vydutou, vypuklou spodnou časťou


    okrúhly 1. ktorý má tvar kruhu al. oblúka • oblý (op. hranatý): okrúhly mesiac v splne; okrúhly, oblý kopec (op. špicatý) • zaoblenýzaokrúhlenýzaguľatený (ktorý má tvar upravený do oblúka, do pologule): zaoblené, zaguľatené rohy stola (op. hranaté); zaokrúhlené zrkadlokruhovýkruhovitý (v tvare kruhu): kruhový rám; kruhovitý predmetoblúkovitýoblúkový (v tvare oblúka): oblúkovitý, oblúkový okraj golieraokrúhlastý (mierne okrúhly): okrúhlastý kameňneodb. guľatý (pri zanedbaní rozdielu medzi guľou a kruhom) • expr. okrúhlučký (príjemne, pekne okrúhly): guľatá, okrúhlučká tvárdiskovitýtanierovitý (okrúhly ako disk, ako tanier): súčiastka diskovitého, tanierovitého tvarurotundovitý (s okrúhlym pôdorysom): rotundovitá budova

    2. p. tučný 1 3. p. približný


    zavalitý (o človeku) ktorý má väčšiu hmotnosť (najmä vplyvom rozvinutého svalstva) • objemnýkorpulentný: zavalitá, objemná, korpulentná postavazried. zavalistý: zavalistý človeksilnýmohutnýrobustný: silný, robustný chlapplnýplnšíplnoštíhlysilnejší: žena plnšej, silnejšej postavyúzemčistý (zároveň nižší): územčistý mužoblýokrúhlyguľatýzaokrúhlenýzaguľatený (obyč. pekne, príjemne): má oblú, zaguľatenú postavuexpr.: bacuľatýbucľatý

    p. aj tučný


    knedle múčne jedlo v guľovitých útvaroch • hovor. gule: slivkové, tvarohové knedle, guleexpr. al. zdrob. knedličky


    vajce 1. zárodočná bunka niektorých živočíchov, najmä vtákov obsahujúca bielok a žĺtok • vajíčko: kačacie, pštrosie vajcia, vajíčka, čerstvé vajcia, vajíčka; vajíčka, vajcia namäkkohovor. výklepky mn. č. (vytriedené vajcia)

    2. obyč. mn. č. časť samčieho pohlavného ústroja cicavcov • vulg. gule


    guľka p. strela 1


    guľomet automatická rýchlopalná zbraň: strieľať z guľometusubšt. mašingver


    guľovitý p. guľatý 1


    guľovnica p. puška


    puška ručná strelná zbraň s dlhou hlavňou • hovor. flinta: poľovnícka puška, flintahovor. zastar.: gverkverručnica: dať si gver na plecežart. pukačkahovor. expr. búchačkakarabína (ľahká krátka puška) • zastar. vintovka (druh vojenskej pušky staršieho typu) • predovka (starý typ pušky nabíjanej spredu) • zadovka (starý typ pušky, pri ktorej sa náboj vkladá do zadnej časti komory) • vzduchovka (puška, z ktorej sa strela vypudzuje stlačeným vzduchom) • malokalibrovkanespráv. malorážka (ľahká malokalibrová guľovnica) • guľovnica (poľovnícka puška na guľové náboje) • brokovnica (poľovnícka puška na brokové náboje)


    guma p. pneumatika


    pneumatika gumová obruba kolesa naplnená stlačeným vzduchom • hovor. zastar. guma: praskla mi pneumatika, gumagaluska (špeciálna pneumatika na pretekársky bicykel)


    gumený p. pružný 2


    pružný 1. ktorý má schopnosť po ohnutí, stlačení a pod. vrátiť sa do pôvodnej polohy (o predmete, materiáloch; op. nepružný) • elastický: šaty z pružnej, elastickej látky; pružné, elastické niteohybnýhybký: ohybné, hybké prútieodb. flexibilný: flexibilný materiálzried. zhýbavý; húževnatý (pevný a pritom pružný): húževnaté drevo

    2. dobre, ľahko sa pohybujúci (o človeku); vyznačujúci sa pružnosťou, dobrou ohybnosťou (o ľudskom tele, orgánoch a ich činnosti; op. nepružný) • ohybný (op. neohybný) • hybký: pružné, ohybné telo športovca; pružná, hybká postava, chôdzazried. zhýbavý (Ondrejov)elastický: elastické pohybyodb. flexibilný: flexibilné svalstvostrunistý (pružný ako struna): strunistý človek, driek, krokpren. expr.: gumenýgumový (ako z gumy): gumené, gumové telo gymnastkysvižnýsvižkýľahký (pružne a rýchlo sa pohybujúci): svižný, svižký chlapec; svižný, ľahký krokvláčnynapnutý (o pokožke)

    3. pružne reagujúci, ľahko sa prispôsobujúci novým podmienkam, okolnostiam (o človeku a jeho činnosti; op. nepružný) • odb. flexibilný: pružný systém, flexibilný typ človekaprispôsobivý: prispôsobivé myslenie (op. skostnatené, konzervatívne) • pohotový (vhodne a rýchlo reagujúci): pohotový organizátor, pohotové riešenie situácieplynulý: plynulá výrobaoperatívny (založený na pružnom riadení): operatívna práca, operatívny zásah


    gumipuška p. prak


    prak jednoduchý nástroj na hádzanie kameňov • hovor. gumipuška (hračka na spôsob praku)


    gumovať zotierať gumou • hovor. zastaráv. radírovať: žiak stále v zošite gumuje, radíruje


    gundža 1. p. hrča 1, 3 2. p. chumáč


    opuchlina miesto na tele, kde sa v dôsledku poruchy metabolizmu hromadí tekutina • opuchopucheľodb. edém: na nohe sa mu objavila veľká opuchlina, veľký opuch, opucheľnapuchlinanabehlinanavrelinazdurenina: nahmatať si napuchlinu, zdureninuhrčahrbolecexpr. gundža (opuchlina obyč. po údere): navrela mu na čele hrča, gundža


    gundžavý, gundžovitý p. uzlovitý 1


    guráž p. odvaha


    odvaha nehľadenie na nebezpečenstvo • odvážnosťsmelosť: dodať si odvahu, odvážnosť, smelosťkniž. statočnosťodhodlanosťkniž.: nebojazlivosťnebojácnosť: statočnosť, odhodlanosť záchrancovhovor. guráž: stratiť gurážbravúrabravúrnosť (ľahkomyseľná odvaha)


    gurážny p. smelý


    smelý ktorý sa ničoho neľaká, ktorý sa vyznačuje smelosťou, odvahou; svedčiaci o tom (op. nesmelý) • odvážny: smelý, odvážny záchranca; smelé, odvážne skutkynebojazlivý (op. bojazlivý): nebojazlivé zviera prišlo až k dverám domuudatnýkniž. chrabrý (smelý v nebezpečenstve, ohrození): udatní, chrabrí bojovnícijunáckyhrdinskýbohatiersky (odvážny ako junák, hrdina, bohatier): junácki, hrdinskí mladí vojaci; bohatierske srdcetrúfanlivýtrúfalýprismelýpriodvážny (príliš, neprimerane smelý): trúfalé, prismelé vystupovanie; trúfanlivé dievčapren. kacírsky (odporujúci uznávanému názoru, odvážny na dané pomery): prísť s kacírskou myšlienkoumužnýzastar. zmužilýchlapskýodhodlaný (typický pre pravého muža): mužný, chlapský, odhodlaný činkniž.: nebojácnyneohrozenýzastar. odvážlivýhovor. gurážnyexpr. srdnatýpren. expr. prometeovskýpren. expr. zastar. prometejskýexpr. čertovský


    gurglovať p. kloktať


    kloktať čistiť si, dezinfikovať si ústa a hrdlo pri opätovnom vypúšťaní vzduchu z pľúc • gargarizovaťhovor. gurglovaťvyplachovať sivyplakovať si (hrdlo): pri angíne musel viac ráz denne kloktať, gargarizovať, vyplachovať si ústa kloktadlom


    gurmán p. maškrtník, pôžitkár


    pôžitkár človek oddávajúci sa pôžitkom • požívačníkpožívač: stal sa egoistom a pôžitkárom, požívačníkomrozkošníkvychutnávačzmyselníkhýrivechedonistaepikurejec: poznali ho ako hýrivca, hedonistulabužníkmaškrtník (milovník dobrého jedla al. iných pôžitkov) • lakotníkgurmán (milovník dobrého jedla) • často pejor. sveták (kto pôžitkársky využíva život): skúsený svetákpejor. zastar. svetár (Dobšinský)expr. ľahtikár (bezstarostne nezodpovedný a povrchný človek) • hovor. flamenderpejor.: bruchopasníkbonvivánkniž.: faunsatyrchlipník (kto vyhľadáva telesné pôžitky) • subšt. fajnšmeker

    p. aj maškrtník


    maškrtník kto rád vychutnáva dobré jedlo al. iné požívatiny • lakotník: známy maškrtník, lakotníkvychutnávačlabužníkgurmán, pís. i gurmand (kto sa aj vyzná v dobrom jedle) • kniž. gastronómsubšt. fajnšmeker


    gurmánsky p. pôžitkársky


    maškrtný ktorý má rád maškrty, maškrtenie; svedčiaci o tejto vlastnosti • maškrtníckyexpr.: lakotnýlakotníckynár. paškrtný: maškrtné, maškrtnícke, lakotné deti vyjedli všetok lekvár; má maškrtný, lakotnícky, paškrtný jazyklabužníckygurmánsky (ktorý má rád dobré jedlo): labužnícky, gurmánsky vychutnávač (jedla)pôžitkárskypožívačnýpožívačnícky (ktorý sa oddáva pôžitkom z dobrého jedla): maškrtný, pôžitkársky starec; maškrtné, požívačné, požívačnícke ústa


    pôžitkársky ktorý sa oddáva pôžitkom, svedčiaci o pôžitkárstve • požívačnýpožívačskýpožívačnícky: pôžitkársky, požívačný, požívačský, požívačnícky človekvychutnávačský: vychutnávačské sklonyrozkošnícky: rozkošnícky životlabužnícky (i pren.) • maškrtnýgurmánskyexpr. lakotný (ktorý sa vyžíva v jedle): labužnícka, maškrtná, gurmánska, lakotná povaha; sledoval dievča s labužníckym výrazom v tváripejor.: konzumnýkonzumentský (zacielený iba na spotrebu, na materiálne hodnoty): konzumná, konzumentská spoločnosť; konzumentský egoizmussvetáckypejor. bonvivánsky (ľahkomyseľne sa oddávajúci svetským pôžitkom): svetácky, bonvivánsky typ človekahedonickýhedonistickýepikurejský (vyžívajúci sa v pôžitkárstve, vyhľadávajúci slasť a rozkoš) • chlipný (vyhľadávajúci, oddávajúci sa telesným pôžitkom): chlipný muž, pohľadsubšt. fajnšmekerský


    gurmánstvo p. pôžitkárstvo


    pôžitkárstvo oddávanie sa pôžitkom • požívačníctvopožívačstvorozkošníctvovychutnávačstvozmyselnosťhýrivosťhedonizmusepikurejstvo: bol známy svojím pôžitkárstvom, rozkošníctvomlabužníctvomaškrtnosť (oddávanie sa dobrému jedlu al. iným pôžitkom) • gurmánstvočasto pejor.: svetáctvosvetáckosť (pôžitkárske využívanie života) • expr. ľahtikárstvo (bezstarostná nezodpovednosť a povrchnosť) • hovor. flamenderstvopejor. bruchopasníctvosubšt. fajnšmekerstvo


    gurtňa p. popruh


    viazať 1. uzlom spájať • zaväzovaťzväzovať: viazala, zväzovala konce šatky; viazal kravatu, mašľukosíliť: kosílil roztrhnutý povrázokzauzľovaťzried. uzliť

    2. omotávaním al. ináč pevne spájať • zaväzovaťzväzovaťsťahovať: viazali, zväzovali obilie do snopov; sťahovali drevo do zväzkovšnurovať (navliekaním šnúrok): viazal, šnuroval si topánkyhovor. zastar. gurtovať

    3. pevne pripájať k niečomu • priväzovaťpripútavať: viazali, priväzovali vinič; zajatcov priväzovali, pripútavali k stĺpu

    4. obmedzovať v konaní • zaväzovaťzväzovať: viaže ho prísahakniž.: spútavaťsputnávať: spútava ho termín dokončenia, daný sľub

    5. p. pútať 2


    gustiózny p. chutný 1, vkusný


    chutný 1. ktorý má dobrú chuť • hovor. gustióznynár.: smačnýšmačný: chutné, gustiózne, smačné, šmačné jedlodobrýlahodný: dobrý, lahodný syr, koláčexpr.: chutnučkýchutnulinký (veľmi chutný) • expr. mňam-mňam (neskl.)

    2. p. príjemný, milý 3, pekný 1


    vkusný zodpovedajúci dobrému vkusu: vkusná úprava bytu; má rád vkusné vecipekný (príjemne pôsobiaci na zmysly): pekné šatyelegantný: elegantné topánkysvedčnýslušivý (ktorý pristane): svedčný oblek, slušivý kostýmestetický: estetická úprava bytupáčivý (vzbudzujúci pocit krásy): páčivé oblečenieladný (pôvabne pôsobiaci): ladné tvaryuhladený: uhladený vonkajšokúhľadnýhovor. gustiózny (vkusne vyzerajúci): gustiózne jedlohovor. šik: tá blúzka je šikhovor. apartný: apartný klobúčikhovor. expr. chutný: chutné detské šatôčkyhovor.: fešnýfeš


    gustírovať si hovor. vopred sa tešiť na niečo (obyč. na jedlo) • robiť si chuť/chutehovor. gustovať si: gustíruje si, robí si chut(e), že si v jazere zaplávafraz. expr.: sliny mu tečúsliny sa mu zbiehajú (má veľkú chuť na jedlo): sliny mu tečú na dobrú večeru; sliny sa mu zbiehajú na pečienku


    gusto 1. p. vkus 2. p. chuť 1, pôžitok


    chuť 1. jeden zo zmyslov, ktorými sa vníma sladkosť, kyslosť, horkosť a pod.: orgány chutihovor. apetít (chuť do jedla): jesť s apetítomhovor. gusto: s gustom sa dal do jedenia

    2. vlastnosť látok vnímaná chuťovým zmyslom: polievka má čudnú chuťhovor. zastar. šmak: slaný šmakpríchuť (vedľajšia chuť): sladkastá príchuť vínapachuť (nepríjemná chuť po niečom): pachuť po plesni


    pôžitok príjemný pocit z istého zážitku • rozkoš: počúvať hudbu je pre neho pôžitok, rozkošslasť: opojná slasťblahoblaženosť (pocit šťastia, spokojnosti): výraz blaha, blaženosti v tváripotešeniekniž. potecharadosť: robiť niečo pre vlastné potešenie, pre vlastnú radosť; jedinou potechou mu boli detigusto: s gustom sa dal do jedenia


    vkus schopnosť esteticky hodnotiť; súhrn estetických hľadísk istého obdobia, spoločenstva a pod.: žena oblečená s nevšedným vkusom; divadelný vkus minulého storočiahovor. gusto: mať dobré gusto; to je podľa môjho gusta

    p. aj elegancia


    guvernantka p. vychovávateľka, učiteľka


    učiteľka žena, ktorá z povolania vyučuje • pedagogička: učiteľka základnej školyprofesorkaslang. profka (stredoškolská, najmä gymnaziálna učiteľka) • štud. slang. učka: máme novú učkuguvernantka (domáca učiteľka)


    vychovávateľka žena, ktorá sa profesionálne zaoberá výchovou: vychovávateľka v detskom domoveguvernantka (domáca vychovávateľka al. učiteľka) • učiteľka (vychovávateľka v škole)


    guvernér p. riaditeľ


    riaditeľ osoba spravujúca, riadiaca, vedúca istý organizačný celok: riaditeľ ústavuhovor.: direktoršéf: direktor závodu; mať dobrého šéfasprávca (kto niečo spravuje najmä z hospodárskej stránky): správca Maticeguvernér: guvernér bankyhovor. expr. starý: starý zvolal poraduslang.: dirigošerifšéfkobos


Pozri výraz GU v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: ceq, bit, ipk, cnasea, zgg, kzt, å f, tvq, elf, tca, preš, krs, obo, nsa, lep
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV