Synonymá slova "gru" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 21 výsledkov (1 strana)

  • gruľa p. zemiak


    zemiak rastlinná hľuza používaná ako základná potravina: skoré zemiaky, variť zemiakyhovor. zastaráv. al. expr.: krumpeľkrumpľanár.: švábkagruľa


    grúliť vydávať chrčivý zvuk (o ošípanej) • krochkaťchrochtaťzried. rochtať: svine netrpezlivo grúlia, krochkajú, chrochcúpokrochkávaťpochrochtávať (chvíľami)


    grúň p. svah


    svah časť terénu zvažujúca sa, skláňajúca sa do doliny al. do roviny: mierny, prudký svah; spúšťať sa po svahustráň: na stráni rastú jahodyúbočieúboč: cesta vedúca úbočím, úbočouúbočina (Hviezdoslav)strminazrázúplaz (strmý svah): ísť hore strminou; zľadovatený zráz; rútiť sa dolu úplazomúšust (strmý svah pokrytý zosúvajúcimi sa skalami): spustiť sa dolu úšustomgrúň (zalesnené horské úbočie): ovce sa pasú na grúňochstena (zvislý svah): skalnatá stenabreh: stúpajú hore prudkým brehomzried.: príkrinazábrežie (Sládkovič)spust (Laskomerský)kopecvrch (vyvýšenina v teréne al. jej jedna časť): motor dobre neťahá do kopca; ísť na bicykli dolu vrchomnár. lazina


    gazdovstvo majetok roľníka • hospodárstvo: zdediť veľké gazdovstvo, hospodárstvozastar. dvor (rozsiahle gazdovstvo): panský dvorzastaráv. grunt: pracovať na gruntekniž.: usadlosťosadlosť: roľnícka usadlosťfarma (gazdovstvo obyč. v anglosaských krajinách): americká farmaranč (dobytkárske gazdovstvo v Amerike) • hacienda (gazdovstvo v Južnej al. Strednej Amerike)


    grunt 1. p. základ 1 2. p. gazdovstvo 3. p. pole 1


    pole 1. obrábaný pozemok • roľa: orať, hnojiť polia, rolehon (časť poľa): ďatelinový honlán (veľké pole): obilné lánytabuľatablatablica (menšie pole): tabuľa, tabla pšenice, tablica kukuricezáhon (časť poľa istým spôsobom vymedzená): záhon pod ľanostredok (malý záhon) • grapa (neúrodné kamenisté pole, obyč. na svahu): kysucké grapyzem: namáhali sa, aby mali zeme (Tajovský)pôda (poľnohospodársky pozemok): výmera pôdyzastaráv. grunt (gazdovské pozemky): byť na vlastnom grunte pánom

    2. p. chotár 3. p. oblasť 2


    základ 1. najspodnejšia časť stavby uložená v zemi: základy budovy, kopať základyzastaráv. fundament: fundamenty mostahovor. grunt: z domu ostal iba grunt

    2. hlavná, najdôležitejšia časť niečoho: rodina je základ spoločnostipodstata: dotknúť sa podstaty problémujadro: jadro prednáškyduša (hlavný činiteľ): matka je dušou rodinyodb. substrát: jazykový substrátodb. koreň: koreň rovnice

    3. to, z čoho sa vychádza: základy poznaniavýchodisko: nájsť spoľahlivé východiskopodklad: historický podklad dejazákladňa: vzťahy na demokratickej základnizdrojprameňžriedlo: zdroj poznania, prameň nákazy, žriedlo poučeniaplatforma: spoločná politická platformakniž. pôdorys: ideový pôdorys umeleckého dielakniž. postať: duchovná postať národakniž. báza: vyrábať niečo na báze domácich surovínkniž. fundamentkniž.: podhubiepodložie: podhubie zlakniž. studnica: príslovia sú studnicou ľudovej múdrosti


    gruntovať p. riadiť2


    riadiť2 dávať do poriadku • robiť poriadokupratovať: riadila, upratovala celý byt; robila poriadok v celom bytehovor. gruntovať (robiť dôkladný poriadok): gruntovať pred sviatkamičistiť (zbavovať špiny): čistila kuchyňuumývaťdrhnúť (vodou, kefou a pod.): umývala, drhla kúpeľňunár.: ramaťramovať (Tajovský)subšt.: glancovať • glančiť


    dôkladný idúci do hĺbky, do dôsledkov; svedčiaci o takom prístupe (op. povrchný) • precíznypedantný: dôkladný, precízny, pedantný človekpedantský (vzťahujúci sa na pedanta): pedantská prácadôslednýkniž. konzekventný (dodržiavajúci zásady): dôsledný, konzekventný pracovník, prístupčasto pejor.: puntičkárskypunktičkársky (prepiato, až malicherne dôsledný): pun(k)tičkársky úradníksvedomitýstarostlivý: svedomitá, starostlivá príprava na skúškypodrobnýdetailnýkniž. subtílny (idúci do podrobností, detailov): podrobná, detailná analýza; subtílne bádaniekniž. minuciózny: minuciózny opisobšírnyobsiahlyvyčerpávajúci (zahŕňajúci všetko, idúci do šírky; op. stručný, krátky): obšírna, obsiahla, vyčerpávajúca správa, dokumentáciadobrývýbornýdokonalý (op. zlý, slabý, nedokonalý): dobrá, výborná, dokonalá znalosť jazykasprávnypresný: správna, presná výslovnosťexpr.: poriadny (op. zbežný, letmý): poriadne skúšanie, poriadna kontrolahovor. gruntovný: gruntovná zmenaexpr. čistý (o dôkladnej práci)


    gruntovný p. dôkladný


    grupa p. skupina 1, 2


    skupina 1. viac jednotlivcov al. vecí spolu: skupina žiakov, skupina stromovhovor. grupa: po ceste ide skupina, grupa jazdcovkolónakonvoj (skupina v rade, obyč. vozidiel): dlhá kolóna automobilovhúfexpr.: hromadakopakŕdeľ (neusporiadaná skupina): húf, hromada, kopa divákovodb. čeľaď (skupina príbuzných jedincov)

    2. viac jednotlivcov spojených spoločnými záujmami, spoločnou činnosťou, spoločným cieľom • kolektív: skupina, kolektív autorov slovníka; uviesť kolektív atlétovrad: patriť do radov bojovníkov za demokraciutím, pís. i team (skupina ľudí so spoločnou úlohou): tím vedcovdružina (organizovaná skupina ľudí spätých spoločnou prácou, spoločnými záujmami): Štúrova družinatriedavrstva (skupina ľudí so spoločnými znakmi): spoločenské triedy, vrstvyzdruženie: združenie priateľov umeniastrana: zhromaždenie sa rozdelilo na dve stranycelok: reprezentačný celokmužstvo (skupina jednotlivcov so spoločným poslaním): záchranné mužstvodružstvo (organizovaná skupina v športe, v boji a pod.): družstvo parašutistovkruh (skupina blízkych ľudí): kruh milovníkov poéziekrúžok (záujmová skupina): divadelný krúžokstav: učiteľský stavfrakcia (skupina v politickej strane, ktorá sa odlišuje od jej línie): parlamentná frakciahŕba: ľudia sa zhŕkli do hŕbyklan (pevne uzavretá skupina): vojenský klanmafia (tajná teroristická skupina) • štáb (skupina spolupracovníkov pri istej akcii): filmový štábpeletónpelotón (skupina pretekárov v cyklistických pretekoch): byť na čele peletónuhovor. partia: partia murárov, kartárovsubšt. parta • hovor. garda (skupina rovesníkov spojená spoločnými záujmami): mladá spisovateľská gardakapela (hudobná skupina) • hovor. expr. kompánia: veselá kompánia výletníkovexpr. črieda (neusporiadaná skupina ľudí): črieda detípejor. stádo (väčšia neusporiadaná skupina ľudí) • kniž. plejáda (skupina ľudí z istého okruhu činnosti): plejáda vynikajúcich maliarovpejor.: bandagrupaperepúť: politické grupypejor. kasta (skupina ľudí izolujúca sa v spoločnosti na základe povolania, majetku a pod.): kasta umelcovsubšt. mančaft

    p. aj spoločnosť 2


    grupovať porov. zoskupiť


    radiť2 usporadúvať podľa nejakého poriadku do istého celku • zoraďovať: učiteľ radil, zoraďoval deti do dvojstupuzoskupovaťgrupovať (radiť do skupín): velitelia zoskupovali vojakov do jednotiek; grupovali nás podľa vekuzaraďovať (radiť na príslušné miesto): zaraďovať študentov do krúžkovrovnaťzarovnávaťvyrovnávaťnarovnávať (radiť pravidelne vedľa seba): rovnal, zarovnával knihy na poličkezačleňovaťvčleňovaťvraďovaťzatrieďovaťzadeľovať (radiť do rovnorodého celku): začleňovali pretekárov do družstiev; medzi zlých autorov ho vraďovali neprávomhovor. zapájaťzried. vpájať: rád sa zapájal, vpájal medzi najlepšíchreťaziťnadväzovať (radiť za sebou, a tak vytvárať neprerušený sled): reťaziť, nadväzovať jednotlivé kompozičné prvky


    grupovať sa p. pochádzať


    hromadiť sa dostávať sa vo väčšom množstve na jedno miesto • kopiť sanakopovať sa: problémy sa hromadia; mračná sa kopia, nakopujúvŕšiť savrstviť sanavršovať sanavrstvovať saukladať sa (v hromadách, vrstvách): nevybavené spisy sa vŕšia, vrstvia na stoleexpr. hrčiť sa: vyľakané deti sa hrčili v kútezhromažďovať sazbiehať sa (v rýchlosti): sliny sa mu zbiehajú, zhromažďujú v ústachzbierať sasústreďovať sakoncentrovať sa: chmáry sa zbierajú nad vrchmi; sily sa v nás sústreďujú, koncentrujú na odplatuhovor. grupovať sa: účastníci sa už grupujúakumulovať sa: energia sa akumuluje


    pochádzať mať niekde, v niečom začiatok, vznik • pochodiť: pochádzať, pochodiť z Oravybyť: je z bohatej rodinymať pôvod: nepriateľstvo má pôvod v dávnom sporekoreniťfraz. mať korenekniž.: tkvieťväzieť (byť ukrytý): nevedomosť korení, tkvie, väzí v nezáujmehovor.: regrutovať sagrupovať sa: odoberatelia časopisu sa regrutujú, grupujú z národne orientovaných občanov


    spájať sa 1. dávať sa dovedna, dokopy, do celku • spojovať sa: chodníky sa na konci hory spájajú, spojujúzlučovať sa: dva kolektívy sa zlúčilischádzať saschodiť sazbiehať sa (utvárať jeden celok, jeden prúd): ulice sa schádzajú, zbiehajú v ostrom uhlestretať sa: chodníky sa ďalej stretajústýkať sadotýkať sa (dostávať sa tesne k sebe): rieka sa stýka s cestou, dotýka sa cestysplývaťzlievať sa (o zvukoch, farbách, citových prejavoch a pod.): hlasy splývali s hukotom lietadla; strach splýval, zlieval sa s radosťouodb. fuzionovaťkniž.: snúbiť sadružiť sa: krása sa v nej snúbi, druží s dobrotoukniž. zastar.: pojiť sareťaziť sa (spájať sa za sebou, do reťazca): atómy sa reťaziakniž. páriť sa: tma sa so svetlom páribiol. kopulovať (o bunkách)

    2. uzatvárať spojenectvo • združovať sahovor. grupovať sa: spájajú sa, združujú sa, grupujú sa v krúžku ochrancov prírodyzoskupovať saorganizovať sa: mladí sa zoskupujú, organizujú v spolkochpráv. spolčovať sapejor. spantávať saexpr. spriahať sa (spájať sa so zlým úmyslom): zistil, že viacerí sa spriahajú proti nemuhovor. kontaktovať sa (nadväzovať vzájomné styky): kontaktuje sa s mnohými ľuďmi

    p. aj spolčovať sa

    3. dostávať sa do súvislosti, spojitosti • súvisieťmať súvis: výlet sa mi spája s príjemnými zážitkami; všetko súvisí, má súvis so všetkýmvzťahovať sa (byť vo vzťahu k niekomu, niečomu): na počasie sa vzťahujú rozličné pranostiky


Pozri výraz GRU v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV