Synonymá slova "gl" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 68 výsledkov (1 strana)

  • gladiátor p. zápasník


    zápasník kto sa silou, šikovnosťou usiluje prekonať súpera: zápasníci vstúpili do ringutoreadormatador (zápasník s býkmi): španielsky toreador, matadorgladiátor (starorímsky zápasník)


    gladiola záhradná rastlina s jednostranným strapcom kvetov a s dlhými úzkymi listami • bot. mečík: kytica gladiol, mečíkov


    glajchšaltovať p. vyrovnať 2


    glanc p. lesk 1, 2


    glancovať, glančiť p. leštiť


    glazovať tech. robiť glazúru na keramických výrobkoch • glazúrovaťgliediť: glazovať, glazúrovať, gliediť kachličky, krčahy


    glazúra 1. povrchová sklovitá lesklá vrstva na keramickom výrobku • sklovinaglieda: popraskaná glazúra, sklovinaemail (lesklá náterová farba) • hovor.: oblievkapoleva

    p. aj povlak

    2. p. poleva 1


    poleva 1. prípravok na polievanie tort, múčnikov, cukroviniek a pod. • hovor.: glazúraoblievka: múčnik s citrónovou polevou, glazúrou

    2. p. glazúra 1


    povlak 1. tenká vrstva na povrchu niečoho • hovor.: kožakožka (povlak na povrchu niektorých potravín): povlak, koža na mliekupolitúra (povlak na nábytku) • glazúra (povrchová sklovitá vrstva na keramických výrobkoch) • zastar. zádych (Kukučín)

    2. p. obliečka 3. p. poťah 1


    glejovitý p. lepkavý 1, rôsolovitý


    lepkavý 1. ktorý pripomína lepidlo tým, že sa ťahá a pri dotyku sa lepí na povrch • lepivýlipkavýprilípavý: lepkavé, lepivé cesto; od lekváru má lepivé, lipkavé prstynár.: lepkýlipký; glejovitý (ako glej): lepkavý, glejovitý roztokslizký (ktorý je pokrytý slizom al. pripomína sliz): lepkavý, slizký klobúk masliakamazľavýexpr. mľandravýzastar. väzký (ktorý sa ťahá, kĺže a lepí na povrch): brodiť sa lepkavým, mazľavým blatom; mazľavá, väzká hlinanár.: miazgavýmľazgavýmliazgavýmliadzgavý

    2. p. dotieravý


    rôsolovitý podobný rôsolu • huspeninovitýaspikovitý: rôsolovitá, huspeninovitá hmotaželéovýgélový (podobný ovocnému rôsolu, resp. kozmetickému al. inému želé): želéové, gélové tužidlo na vlasyglejovitý (ako glej): glejovitý syr


    glejovka glejovité mäso z prednej, príp. i zadnej nohy nad kolenom • niž. hovor. móčing


    dúšok množstvo nápoja vypité bez prerušenia • dúštek: vypiť pohár na jeden dúšok, dúštekglghlt: potiahnuť z krčaha dobrý glg, hltexpr. log: log piva


    glg p. hlt, dúšok


    hlt množstvo, ktoré sa naraz prehltne: hlt kašeglgdúšokdúštek (o tekutine): glg, dúšok mlieka, vínaexpr. logsubšt. sústo (o potrave)


    glg-glg p. gloglo


    gloglo, glogloglo, pís. i glo-glo napodobňuje zvuk vznikajúci pri hlasnom pití • glg-glglog-log: keď priložil fľašu k ústam, bolo počuť iba gloglo, glg-glg, log-log


    alkoholik človek, ktorý nemierne požíva alkoholické nápoje • pijan: notorický alkoholik, pijanopilechovor. expr. logajhovor. pijak: opilcov, pijakov tam bolo dosťhovor. notorik (notorický alkoholik) • hovor. pejor. korheľpejor. ožranhrub. chľastošpejor. zried. ožranec (Vajanský)expr. zried.: glgáč (Hviezdoslav)glgač (Letz)expr.: lumplumpák


    glgač, glgáč p. alkoholik


    glgať p. piť 1


    hltať pohybom hltana posúvať (obyč. potravu) z úst do žalúdka • prehĺtaťprehltávať: náhlivo hlce, prehĺta kusy torty; pilulky len ťažko prehltávaprežierať: naprázdno prežierapregĺgaťpreglgávaťglgať (tekutinu): pregĺgať, preglgávať sliny


    logať hltavo, plnými dúškami, nahlas piť (o zvieratách, pren. expr., obyč. pejor. aj o ľuďoch) • slopaťchľastať: prasa logá, slope vodu; expr. rozhorúčený chlapec logá džús; pejor. slopať, chľastať pálenkutrocha hrub.: chleptaťstrebať: pes strebe vodu z potoka; ešte je len ráno a už strebe pivoexpr.: glgaťchlípaťchlamtaťtrocha hrub.: lôchaťlúchať: krava lôcha, lúcha z válova


    piť 1. prehĺtaním prijímať tekutinu • glgať (hlasno piť): pije, glgá priamo z fľašepopíjať (si)upíjať (si) (po troche piť): popíja víno, upíja si z vínapoťahovať (piť s prestávkami): poťahuje si z termosky čajexpr. cickať (po troche): dieťa cická mliečkosrkaťsŕkaťchlipkaťpochlipkávaťuchlipkávať (pomaly a po troche): slamkou srkať, chlipkať malinovkuexpr.: napájať sanadájať sa (piť v množstve): deti sa napájajú, nadájajú džúsomexpr. ťahať (piť z fľaše) • expr.: slopaťlogaťlôchaťlúchaťdrúľaťchlontať (o zvieratách, pejor. i o ľuďoch): pes slope, logá vodu; krava lúcha zo žľabuchlípaťchleptaťchľamtaťchľastaťstrebať (hltavo, rýchlo, hlasno piť; pejor. o ľuďoch): chlípať horúcu kávu; prasa chľasce voduexpr. súkať (hltavo, bez miery): súka do seba pohár za pohárompripíjať (piť na zdravie) • vypíjať (piť všetko al. zostatok) • odpíjať (piť z nejakého množstva) • požívať (piť v tekutom stave): požívať liekkonzumovať (pitím al. jedením spotrebúvať): konzumujú veľa piva

    2. nadmieru požívať alkoholické nápoje • opíjať sa: piť, opíjať sa do nemotyexpr.: chľastaťslopaťlogaťstrebaťuhýbať siuhýnať si: nechce prestať chľastať; každý deň si uhýnaexpr.: trundžiťhovor. pejor. korheľčiť: korheľčí od mladostiexpr.: tankovaťcicať: chlapi tankujú, cicajú od ránasubšt.: nasávať • sať

    3. mať schopnosť prepúšťať, prijímať tekutinu • pohlcovaťvpíjať: suchá zem smädno pije, pohlcuje, vpíja letný dážďabsorbovaťvstrebávať: látka absorbuje, vstrebáva pot

    4. p. cicať


    glgnúť si p. upiť si, vypiť si


    napiť sa 1. požiť nejakú tekutinu na zahasenie smädu • vypiť: napil sa vody; vypil kávuexpr.: napojiť sanaglgať sanalogať sanalúchať sanalôchať sanachleptať sanachlípať sanastrebať sa: napojil sa vínom; naglgal sa vínaexpr.: vylogaťvychleptaťvychloptaťvychľastať (niečo): vylogal pohár vína na exnár. expr. nadúchať sa: hltavo sa nadúchal vodyponapíjať sa (postupne sa napiť): všetci sa ponapíjaliodpiťupiťupiť si (napiť sa malého množstva tekutiny): odpil si pivaexpr.: glgnúť silognúť sinár. expr. šluknúť si: šlukol si z poháradet. nabumbať sa: Nabumbaj sa mliečka!expr. vyzunknúť (naraz vypiť): vyzunkol koňak z pohárikanacicať sanadojiť sa (o zvieratách, pren. expr. o človeku): teliatko sa nacicalo

    porov. aj vypiť 1

    2. p. opiť sa 3. p. nasiaknuť


    upiť si pitím ubrať menšie množstvo odniekiaľ • odpiť (si): upil si, odpil (si) z pohára trochu mliekaexpr.: chlipnúť siodchlipnúť sisrknúť siusrknúť si: (od)chlipnúť si, (u)srknúť si kávyexpr.: liznúť si (celkom malé množstvo, obyč. na ochutnanie): liznúť si z likéruhovor. expr.: lognúť siglgnúť sistrebnúť sizastrebnúť (si) (často pri pití alkoholu): lognime si, glgnime si eštehovor. expr.: drgnúť siďugnúť sišuchnúť sipotiahnuť si (týka sa iba pitia alkoholu): drgol si, ďugol si, šuchol si, potiahol si z fľaše slivoviceexpr.: frcnúť sišluknúť si (pálenky) • vypiť siexpr.: uhnúť sihrknúť siprihnúť si (požiť alkohol obyč. vo väčšej miere ako treba): rád si vypije, uhne; keď si prihne, hrkne, nedá sa s ním hovoriť

    p. aj vypiť si


    vypiť si požiť liehový nápoj tak, že sa prejavujú známky opitosti • expr.: uhnúť siprihnúť si: bolo vidieť na prvý pohľad, že si vypili, uhli, prihliexpr. popiť si (trocha si vypiť) • expr.: liznúť sifrcnúť sipotiahnuť si (obyč. menšie množstvo) • fraz. prepláchnuť si/prepláknuť si hrdlo/ústa/gágor: po robote si šli trocha prepláknuť gágorexpr.: hrknúť sitrcnúť sidrcnúť sidrgnúť siďugnúť sidžugnúť sišuchnúť sišluknúť siglgnúť sivytnúť sivyťať silognúť sichlipnúť si: bezvládne leží, musel si poriadne hrknúť, ďugnúť, vytnúťexpr. potúžiť sažart.: podkovať sapodkuť sa: potúžili sa, podkovali sa na cestupodnapiť sa (trocha sa opiť)


    glieda p. glazúra 1


    gliediť p. glazovať


    glinga p. živica


    živica organická látka vytekajúca z poranenej kôry stromov • smola (z ihličnatých stromov) • nár. glinga


    celkový týkajúci sa celku; zameraný na celok, nie na podrobnosti, jednotlivosti (op. čiastkový, čiastočný) • súhrnnýúhrnný: celková, súhrnná tržba; celková, úhrnná hodnota, sumasumárnyhrubý (op. čistý) • neskl. brutto (op. netto): sumárny zisk; hrubá, brutto váha; hrubý, brutto príjemvýslednýkonečný (ktorý vyplynul, obyč. z čiastkového ako výsledok): výsledná, konečná známka; výsledné, konečné hodnotenie športovcaucelenýcelistvýkniž. celostný: mal o veci ucelenú, celistvú, celostnú predstavuúplnýkompletnýkomplexný: utvoril si úplný, kompletný, komplexný obraz o živote v krajinevšeobecnýglobálny: všetko nasvedčovalo všeobecnej spokojnosti; globálny rozpočet, charakterpanoramatický (i pren.): panoramatický pohľad na mesto, na ľudské dejiny


    globálny p. celkový, všeobecný 1


    súhrnný ktorý vyjadruje zhrnutie, úplný stav, počet a pod. • úhrnnýcelkový (op. čiastočný): súhrnná, úhrnná, celková hodnota ziskuglobálnysumárny: globálny, sumárny výsledok; vypracovať globálnu, sumárnu správusúborný: súborná učebnica obsahuje všetky základné poznatky; vydať autorovo súborné dielo (všetko, čo v živote vytvoril) • syntetickýsyntetizujúci (ktorý má charakter syntézy, zovšeobecnenia; zovšeobecňujúci, zhŕňajúci): syntetická, syntetizujúca prácavýslednýkonečný (ktorý vyplýva z niečoho ako výsledok; posledný z niekoľkých): výsledné, konečné body pretekáraspoločný (týkajúci sa dvoch al. viacerých vecí, javov): časopriestor – spoločný pojem pre čas a priestor


    svetový 1. ktorý sa týka celého nášho sveta, zemegule; ktorý je rozšírený na celom svete • celosvetový: svetová, celosvetová organizácia; svetový, celosvetový trendglobálny (zahŕňajúci všetkých, všetko na svete): globálne problémymedzinárodný (ktorý sa týka mnohých národov sveta): medzinárodný trh

    2. p. vesmírny 3. p. svetoznámy, slávny 1


    všeobecný 1. týkajúci sa všetkých, všetkého • celkový (týkajúci sa celku, zameraný na celok): všeobecná, celková situácia; všeobecné, celkové vedomostiuniverzálny: univerzálna platnosť výrokutotálny (všetko zahŕňajúci): totálny úpadok spoločnostivšestranný (zahŕňajúci všetky stránky; op. jednostranný): venovať niečomu všestrannú starostlivosťúplnýkompletný (op. čiastočný): úplná mobilizácia; kompletné zlyhanie organizmugenerálny: generálny štrajkceloplošný: celoplošná platnosťširoký: široký pohľad na vechrubý: hrubý odhadglobálny: globálny rozpočetpraktický (poskytujúci všeobecnú lekársku starostlivosť): praktický lekárelementárny: elementárne vedomostikniž. zried.: všeobjímajúcivšeobjímavý (všetko zahŕňajúci): všeobjímajúca symfónia reči (Vajanský), všeobjímavá poézia (Mráz)poet. všeobsiahly (Hviezdoslav)nespráv. obecný

    2. zahŕňajúci iba niektoré podstatné veci, povrchne zovšeobecňujúci (op. podrobný, detailný) • paušálny: všeobecné, paušálne hodnotenie udalostí; všeobecné, paušálne tvrdenierámcovýrámcovitý: rámcový plán, rámcovité smernicehrubýcelkovýnepresný (op. presný): hrubý, celkový pohľad; nepresný odhadnekonkrétny (op. konkrétny): sú to len všeobecné, nekonkrétne reči, sľubyobrysovitý: obrysovitý náčrtpovrchný (ktorý nejde do hĺbky; op. dôkladný): povrchná predstavaplytký (op. hlboký): je to dosť plytký úsudokhovor. expr. riedky: má o tom iba riedke vedomostinespráv. obecný


    glóbus 1. guľa znázorňujúca zemský povrch al. postavenie hviezd • zemeguľakniž. zastar. zemevid (Záborský)

    2. p. zem 1, svet 2


    svet 1. nekonečný priestor • vesmír: podstata sveta, lety do vesmírukozmos: výskum kozmupríroda (súhrn všetkých vecí a javov, ktoré nevznikli ľudskou činnosťou) • kniž. univerzumkniž. zastar.: všehomírvšemírpoet. zastar. všesvet

    2. obežnica našej slnečnej sústavy obývaná ľuďmi: cesta okolo svetazem (astron. Zem): život na zemizemeguľa: obísť celú zemeguľupren. glóbus

    3. krajiny, obyč. za hranicami vlastného štátu: každý rok chodí do svetacudzina: ďaleká cudzinazahraničie: zájazdy do zahraničiacudzozemsko: južné ovocie sa dováža z cudzozemska

    4. p. ľudia 5. p. život 4 6. p. oblasť 2


    zem 1. (astron. pís. Zem) obežnica našej slnečnej sústavy obývaná ľuďmi: obyvatelia zemezemeguľa: obísť celú zemeguľusvet: cesta okolo svetaglóbus

    2. vynorená časť zemského povrchu nad hladinou svetového oceána: v diaľke sa objavila zempevnina (pevná, suchá zem): vystúpiť z lode na pevninusúš: cestovať po súšisucho: pohyb na mori i na suchu

    3. plocha, miesto, po ktorom chodíme: ležať na zemi, zdvihnúť niečo zo zemedlážkapodlaha (rovná spodná plocha miestnosti): zametať dlážku, podlahu, zem

    4. zvetraný zemský povrch, na ktorom rastú rastliny: kamenistá zempôda: obrábať pôduhlina (zem vzniknutá rozpadom hornín): záhradnícka hlinaíl (nepriepustná hornina zložená z jemných častíc) • ílovina (ílovitá zem) • čiernozem (veľmi úrodná humusová zem tmavej farby) • spraš (ľahká usadená hornina pôvodne naviata vetrom) • humus (úrodná vrstva zeme s organickými látkami) • ornica (orná pôda) • odb. zemina: kompostovaná zeminakniž. prsť: prsť z bojiska

    5. p. pole 1 6. p. štát


    glória p. nádhera 1


    nádhera 1. neobyčajná krása • veľkoleposť: nádhera, veľkoleposť prírodylesk: lesk slávnostikniž.: pompapompéznosťhonosnosť (honosná nádhera): korunovačná pompa, pompéznosťsláva: mesto v plnej slávepoet. glória (Smrek)hovor. paráda: to bola parádakniž. prelesť: ženská prelesť (Škultéty)zastar. okázalosťkniž. zastar.: veličie (Kukučín)veličavie (Hviezdoslav)

    2. p. prepych 1


    glorifikácia p. oslava 2


    oslava 1. podujatie na počesť niekoho, niečoho • slávnosť: rodinná oslava, slávnosťoslavovaniehovor.: slávaparáda: oslavovanie narodenín; Čo to tu máte za slávu, parádu?večierok (menšia večerná slávnosť) • hovor. žúr (oslava v súkromí spojená s pohostením): byť pozvaný na večierok, na žúrsubšt.: párty • čurbes • mejdan

    2. kniž. prejavovanie uznania al. úcty • oslavovanie: kniha je oslavou, oslavovaním hrdinstvachvála: jedlo je chválou gazdinkyholdpocta: báseň je holdom, poctou jubilantoviovácie (pomn.; verejné prejavy úcty volaním, potleskom a pod.): búrlivé, nadšené ovácie umelcovikniž. velebeniezried. veleba (Sládkovič, Roy)kniž. zvelebovaniezastar. zveleba (Hviezdoslav): velebenie, zvelebovanie Bohakniž.: glorifikáciaglorifikovanie: nezaslúžil si takú glorifikáciu


    glorifikovať p. oslavovať 2, velebiť


    chváliť 1. prejavovať, vyslovovať uznanie, kladné ocenenie • vychvaľovať (veľmi chváliť): chváliť pracovníka za dobrú robotu; vychvaľuje jeho zásluhyvynášaťvyvyšovať (veľmi, často nekriticky al. neprávom chváliť): vynáša syna do neba; vyvyšuje, vynáša ho nad všetkýchkvitovať (s uznaním hodnotiť): kvituje výkon športovcaprichvaľovať sipochvaľovať si (vyjadrovať pochvalu): prichvaľuje si, pochvaľuje si dovolenkuexpr. ospevovaťhovor. expr.: spievaťbásniť: ospevuje dovolenku pri mori; spievať, básniť o rodnej krajinekniž.: velebiťzvelebovaťglorifikovať: velebiť, glorifikovať svojich predkovokiadzať (zištne chváliť): okiadza pred všetkými svojho predstavenéhostavať na obdiv svetu (veľmi chváliť niečo svoje) • hovor. strúhať poklonu: strúha poklonu dobrému výkonukniž. žehnať: žehnať náhode

    2. náb. vzdávať chválu, slávu, najvyššiu úctu • oslavovať: chváliť, oslavovať Bohakniž.: velebiťblahoslaviťblahorečiťdobrorečiť: velebiť, blahoslaviť Najvyššieho; blahorečíme, dobrorečíme Ti, Kristekniž. zastar. chválorečiť


    oslavovať 1. konať oslavu, slávnosť na počesť niekoho, niečoho; prežívať ako významný úspech • sláviť: oslavujeme, slávime otcove narodeniny; slávime víťazstvojubilovať (prežívať významné výročie): herec jubilujesvätiťzasväcovať (slávnostne si pripomínať) • uctievať: svätia, uctievajú pamiatku založenia Matice

    2. prejavovať vrcholné uznanie, zahŕňať slávou: včera ho zatracovali, dnes ho oslavujúkniž.: velebiťzvelebovaťglorifikovaťapoteózovať: vo svojom diele velebí, glorifikuje národnú minulosťospevovať (piesňou, básňou): ospevuje rodný krajfraz. stavať na piedestálvychvaľovať (obyč. nekriticky): vychvaľujú zásluhy predkovkniž.: spievaťbásniť: spieva, básni o rodnom krajiobyč. pejor. obkiadzať (verejne oslavovať)


    velebiť kniž. vyjadrovať veľké, mimoriadne uznanie, obdiv • kniž. zvelebovať: velebia, zvelebujú Bohaoslavovaťchváliťvychvaľovať: oslavoval krásu hôr; vychvaľoval múdrosť ľudukniž.: blahorečiťblahoslaviťdobrorečiťchválorečiťglorifikovať (vyjadrovať najvyššiu úctu, obyč. Bohu): blahorečil Bohu za navrátené zdravie; blahoslavil, glorifikoval Boha v modlitbáchspievaťhovor. expr. básniťkniž. zastar. veličiť: spieval, básnil o rodnej zemi; veličil profesorove zásluhyvynášaťvyvyšovať (často nekriticky vychvaľovať): vynášali, vyvyšovali ho neprávom


    glorifikujúci p. oslavný


    oslavný ktorý je naplnený prejavmi vrcholného uznania, ktorý je určený na oslavovanie niekoho al. niečoho (op. hanobný) • menej časté chválospevný: oslavná, chválospevná reč na počesť jubilantakniž.: ódickýhymnickýpanegyrický (obyč. o slovnom prejave; veľmi oslavný, velebiaci): ódická, hymnická báseň; panegyrické veršezvelebujúcikniž. glorifikujúci


    gloriola p. svätožiara


    svätožiara žiarivý kruh okolo hlavy pri zobrazovaní Boha, svätcov; symbol svätosti, slávy, hrdinstva • gloriola: svätožiara, gloriola na obrazoch svätýchžiaraaureola: aureola slávykniž. nimbus (obyč. pren.): obklopuje ho nimbus nedotknuteľnostipoet.: svätokráž (Roy)slávožiara


    glosa p. poznámka 2, výklad


    poznámka 1. krátke ústne vyjadrenie o niečom • pripomienka: pichľavá, zlomyseľná, vecná, ironická poznámka, pripomienka; poznámky, pripomienky k referátuzmienka (stručné al. náhodné spomenutie): zasluhovať si zmienku

    2. vysvetlenie pripojené k textu: poznámky pod čiarouvysvetlivka (vysvetľujúca poznámka): vysvetlivky na mapeglosa (poznámka na vysvetlenie): glosa k zákonukomentár (vysvetľujúce stanovisko): kritický komentár k výstavenoticka (krátka poznámka, obyč. v tlači) • marginálie (poznámky k textu na margu)

    3. p. zápis 1 4. p. článok 1


    výklad objasnenie zmyslu niečoho: výklad textu, výklad nariadeniainterpretácia: interpretácia zákonavysvetlenie: podať vysvetleniekomentár: kritický komentár o udalostiachglosa (poznámka na vysvetlenie): glosa k zákonomprednáška (súvislý výklad náučného rázu; výklad učiteľa na vysokej škole): vedecká prednáška; chodiť na prednáškykniž. explikácia: explikácia postupu


    glosár p. slovník 1


    slovník 1. súhrnné spracovanie a obyč. abecedné usporiadanie slovnej zásoby al. informácií z jednotlivých odborov v knižnej príručke: jednojazyčný, dvojjazyčný slovník, frekvenčný slovníklexikón (obyč. náučný slovník): technický lexikónencyklopédia (náučný slovník): umelecká encyklopédiaglosár (druh stredovekého slovníka) • zastar. vokabulár

    2. súhrn používaných slov • slovná zásobalexika: mať bohatý, chudobný slovník, bohatú, chudobnú lexiku; zmeny v slovnej zásobe, v lexike jazyka


    glosátor p. komentátor


    komentátor kto niečo komentuje: televízny komentátorglosátor


    glycidy p. sacharidy


    sacharidy chem. organické zlúčeniny uhlíka, vodíka a kyslíka obsiahnuté v rastlinách • chem.: cukryglycidy


Pozri výraz GL v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV