Synonymá slova "gl" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 68 výsledkov (1 strana)
-
gladiátor p. zápasník
zápasník kto sa silou, šikovnosťou usiluje prekonať súpera: zápasníci vstúpili do ringu • toreador • matador (zápasník s býkmi): španielsky toreador, matador • gladiátor (starorímsky zápasník)
gladiola záhradná rastlina s jednostranným strapcom kvetov a s dlhými úzkymi listami • bot. mečík: kytica gladiol, mečíkov
glajchšaltovať p. vyrovnať 2
glanc p. lesk 1, 2
glancovať, glančiť p. leštiť
glazovať tech. robiť glazúru na keramických výrobkoch • glazúrovať • gliediť: glazovať, glazúrovať, gliediť kachličky, krčahy
glazúra 1. povrchová sklovitá lesklá vrstva na keramickom výrobku • sklovina • glieda: popraskaná glazúra, sklovina • email (lesklá náterová farba) • hovor.: oblievka • poleva
p. aj povlak
2. p. poleva 1
poleva 1. prípravok na polievanie tort, múčnikov, cukroviniek a pod. • hovor.: glazúra • oblievka: múčnik s citrónovou polevou, glazúrou
2. p. glazúra 1
povlak 1. tenká vrstva na povrchu niečoho • hovor.: koža • kožka (povlak na povrchu niektorých potravín): povlak, koža na mlieku • politúra (povlak na nábytku) • glazúra (povrchová sklovitá vrstva na keramických výrobkoch) • zastar. zádych (Kukučín)
2. p. obliečka 3. p. poťah 1
glejovitý p. lepkavý 1, rôsolovitý
lepkavý 1. ktorý pripomína lepidlo tým, že sa ťahá a pri dotyku sa lepí na povrch • lepivý • lipkavý • prilípavý: lepkavé, lepivé cesto; od lekváru má lepivé, lipkavé prsty • nár.: lepký • lipký; glejovitý (ako glej): lepkavý, glejovitý roztok • slizký (ktorý je pokrytý slizom al. pripomína sliz): lepkavý, slizký klobúk masliaka • mazľavý • expr. mľandravý • zastar. väzký (ktorý sa ťahá, kĺže a lepí na povrch): brodiť sa lepkavým, mazľavým blatom; mazľavá, väzká hlina • nár.: miazgavý • mľazgavý • mliazgavý • mliadzgavý
2. p. dotieravý
rôsolovitý podobný rôsolu • huspeninovitý • aspikovitý: rôsolovitá, huspeninovitá hmota • želéový • gélový (podobný ovocnému rôsolu, resp. kozmetickému al. inému želé): želéové, gélové tužidlo na vlasy • glejovitý (ako glej): glejovitý syr
glejovka glejovité mäso z prednej, príp. i zadnej nohy nad kolenom • niž. hovor. móčing
dúšok množstvo nápoja vypité bez prerušenia • dúštek: vypiť pohár na jeden dúšok, dúštek • glg • hlt: potiahnuť z krčaha dobrý glg, hlt • expr. log: log piva
glg p. hlt, dúšok
hlt množstvo, ktoré sa naraz prehltne: hlt kaše • glg • dúšok • dúštek (o tekutine): glg, dúšok mlieka, vína • expr. log • subšt. sústo (o potrave)
glg-glg p. gloglo
gloglo, glogloglo, pís. i glo-glo napodobňuje zvuk vznikajúci pri hlasnom pití • glg-glg • log-log: keď priložil fľašu k ústam, bolo počuť iba gloglo, glg-glg, log-log
alkoholik človek, ktorý nemierne požíva alkoholické nápoje • pijan: notorický alkoholik, pijan • opilec • hovor. expr. logaj • hovor. pijak: opilcov, pijakov tam bolo dosť • hovor. notorik (notorický alkoholik) • hovor. pejor. korheľ • pejor. ožran • hrub. chľastoš • pejor. zried. ožranec (Vajanský) • expr. zried.: glgáč (Hviezdoslav) • glgač (Letz) • expr.: lump • lumpák
glgač, glgáč p. alkoholik
glgať p. piť 1
hltať pohybom hltana posúvať (obyč. potravu) z úst do žalúdka • prehĺtať • prehltávať: náhlivo hlce, prehĺta kusy torty; pilulky len ťažko prehltáva • prežierať: naprázdno prežiera • pregĺgať • preglgávať • glgať (tekutinu): pregĺgať, preglgávať sliny
logať hltavo, plnými dúškami, nahlas piť (o zvieratách, pren. expr., obyč. pejor. aj o ľuďoch) • slopať • chľastať: prasa logá, slope vodu; expr. rozhorúčený chlapec logá džús; pejor. slopať, chľastať pálenku • trocha hrub.: chleptať • strebať: pes strebe vodu z potoka; ešte je len ráno a už strebe pivo • expr.: glgať • chlípať • chlamtať • trocha hrub.: lôchať • lúchať: krava lôcha, lúcha z válova
piť 1. prehĺtaním prijímať tekutinu • glgať (hlasno piť): pije, glgá priamo z fľaše • popíjať (si) • upíjať (si) (po troche piť): popíja víno, upíja si z vína • poťahovať (piť s prestávkami): poťahuje si z termosky čaj • expr. cickať (po troche): dieťa cická mliečko • srkať • sŕkať • chlipkať • pochlipkávať • uchlipkávať (pomaly a po troche): slamkou srkať, chlipkať malinovku • expr.: napájať sa • nadájať sa (piť v množstve): deti sa napájajú, nadájajú džúsom • expr. ťahať (piť z fľaše) • expr.: slopať • logať • lôchať • lúchať • drúľať • chlontať (o zvieratách, pejor. i o ľuďoch): pes slope, logá vodu; krava lúcha zo žľabu • chlípať • chleptať • chľamtať • chľastať • strebať (hltavo, rýchlo, hlasno piť; pejor. o ľuďoch): chlípať horúcu kávu; prasa chľasce vodu • expr. súkať (hltavo, bez miery): súka do seba pohár za pohárom • pripíjať (piť na zdravie) • vypíjať (piť všetko al. zostatok) • odpíjať (piť z nejakého množstva) • požívať (piť v tekutom stave): požívať liek • konzumovať (pitím al. jedením spotrebúvať): konzumujú veľa piva
2. nadmieru požívať alkoholické nápoje • opíjať sa: piť, opíjať sa do nemoty • expr.: chľastať • slopať • logať • strebať • uhýbať si • uhýnať si: nechce prestať chľastať; každý deň si uhýna • expr.: trundžiť • hovor. pejor. korheľčiť: korheľčí od mladosti • expr.: tankovať • cicať: chlapi tankujú, cicajú od rána • subšt.: nasávať • sať
3. mať schopnosť prepúšťať, prijímať tekutinu • pohlcovať • vpíjať: suchá zem smädno pije, pohlcuje, vpíja letný dážď • absorbovať • vstrebávať: látka absorbuje, vstrebáva pot
4. p. cicať
glgnúť si p. upiť si, vypiť si
napiť sa 1. požiť nejakú tekutinu na zahasenie smädu • vypiť: napil sa vody; vypil kávu • expr.: napojiť sa • naglgať sa • nalogať sa • nalúchať sa • nalôchať sa • nachleptať sa • nachlípať sa • nastrebať sa: napojil sa vínom; naglgal sa vína • expr.: vylogať • vychleptať • vychloptať • vychľastať (niečo): vylogal pohár vína na ex • nár. expr. nadúchať sa: hltavo sa nadúchal vody • ponapíjať sa (postupne sa napiť): všetci sa ponapíjali • odpiť • upiť • upiť si (napiť sa malého množstva tekutiny): odpil si piva • expr.: glgnúť si • lognúť si • nár. expr. šluknúť si: šlukol si z pohára • det. nabumbať sa: Nabumbaj sa mliečka! • expr. vyzunknúť (naraz vypiť): vyzunkol koňak z pohárika • nacicať sa • nadojiť sa (o zvieratách, pren. expr. o človeku): teliatko sa nacicalo
porov. aj vypiť 1
2. p. opiť sa 3. p. nasiaknuť
upiť si pitím ubrať menšie množstvo odniekiaľ • odpiť (si): upil si, odpil (si) z pohára trochu mlieka • expr.: chlipnúť si • odchlipnúť si • srknúť si • usrknúť si: (od)chlipnúť si, (u)srknúť si kávy • expr.: liznúť si (celkom malé množstvo, obyč. na ochutnanie): liznúť si z likéru • hovor. expr.: lognúť si • glgnúť si • strebnúť si • zastrebnúť (si) (často pri pití alkoholu): lognime si, glgnime si ešte • hovor. expr.: drgnúť si • ďugnúť si • šuchnúť si • potiahnuť si (týka sa iba pitia alkoholu): drgol si, ďugol si, šuchol si, potiahol si z fľaše slivovice • expr.: frcnúť si • šluknúť si (pálenky) • vypiť si • expr.: uhnúť si • hrknúť si • prihnúť si (požiť alkohol obyč. vo väčšej miere ako treba): rád si vypije, uhne; keď si prihne, hrkne, nedá sa s ním hovoriť
p. aj vypiť si
vypiť si požiť liehový nápoj tak, že sa prejavujú známky opitosti • expr.: uhnúť si • prihnúť si: bolo vidieť na prvý pohľad, že si vypili, uhli, prihli • expr. popiť si (trocha si vypiť) • expr.: liznúť si • frcnúť si • potiahnuť si (obyč. menšie množstvo) • fraz. prepláchnuť si/prepláknuť si hrdlo/ústa/gágor: po robote si šli trocha prepláknuť gágor • expr.: hrknúť si • trcnúť si • drcnúť si • drgnúť si • ďugnúť si • džugnúť si • šuchnúť si • šluknúť si • glgnúť si • vytnúť si • vyťať si • lognúť si • chlipnúť si: bezvládne leží, musel si poriadne hrknúť, ďugnúť, vytnúť • expr. potúžiť sa • žart.: podkovať sa • podkuť sa: potúžili sa, podkovali sa na cestu • podnapiť sa (trocha sa opiť)
glieda p. glazúra 1
gliediť p. glazovať
glinga p. živica
živica organická látka vytekajúca z poranenej kôry stromov • smola (z ihličnatých stromov) • nár. glinga
celkový týkajúci sa celku; zameraný na celok, nie na podrobnosti, jednotlivosti (op. čiastkový, čiastočný) • súhrnný • úhrnný: celková, súhrnná tržba; celková, úhrnná hodnota, suma • sumárny • hrubý (op. čistý) • neskl. brutto (op. netto): sumárny zisk; hrubá, brutto váha; hrubý, brutto príjem • výsledný • konečný (ktorý vyplynul, obyč. z čiastkového ako výsledok): výsledná, konečná známka; výsledné, konečné hodnotenie športovca • ucelený • celistvý • kniž. celostný: mal o veci ucelenú, celistvú, celostnú predstavu • úplný • kompletný • komplexný: utvoril si úplný, kompletný, komplexný obraz o živote v krajine • všeobecný • globálny: všetko nasvedčovalo všeobecnej spokojnosti; globálny rozpočet, charakter • panoramatický (i pren.): panoramatický pohľad na mesto, na ľudské dejiny
globálny p. celkový, všeobecný 1
súhrnný ktorý vyjadruje zhrnutie, úplný stav, počet a pod. • úhrnný • celkový (op. čiastočný): súhrnná, úhrnná, celková hodnota zisku • globálny • sumárny: globálny, sumárny výsledok; vypracovať globálnu, sumárnu správu • súborný: súborná učebnica obsahuje všetky základné poznatky; vydať autorovo súborné dielo (všetko, čo v živote vytvoril) • syntetický • syntetizujúci (ktorý má charakter syntézy, zovšeobecnenia; zovšeobecňujúci, zhŕňajúci): syntetická, syntetizujúca práca • výsledný • konečný (ktorý vyplýva z niečoho ako výsledok; posledný z niekoľkých): výsledné, konečné body pretekára • spoločný (týkajúci sa dvoch al. viacerých vecí, javov): časopriestor – spoločný pojem pre čas a priestor
svetový 1. ktorý sa týka celého nášho sveta, zemegule; ktorý je rozšírený na celom svete • celosvetový: svetová, celosvetová organizácia; svetový, celosvetový trend • globálny (zahŕňajúci všetkých, všetko na svete): globálne problémy • medzinárodný (ktorý sa týka mnohých národov sveta): medzinárodný trh
2. p. vesmírny 3. p. svetoznámy, slávny 1
všeobecný 1. týkajúci sa všetkých, všetkého • celkový (týkajúci sa celku, zameraný na celok): všeobecná, celková situácia; všeobecné, celkové vedomosti • univerzálny: univerzálna platnosť výroku • totálny (všetko zahŕňajúci): totálny úpadok spoločnosti • všestranný (zahŕňajúci všetky stránky; op. jednostranný): venovať niečomu všestrannú starostlivosť • úplný • kompletný (op. čiastočný): úplná mobilizácia; kompletné zlyhanie organizmu • generálny: generálny štrajk • celoplošný: celoplošná platnosť • široký: široký pohľad na vec • hrubý: hrubý odhad • globálny: globálny rozpočet • praktický (poskytujúci všeobecnú lekársku starostlivosť): praktický lekár • elementárny: elementárne vedomosti • kniž. zried.: všeobjímajúci • všeobjímavý (všetko zahŕňajúci): všeobjímajúca symfónia reči (Vajanský), všeobjímavá poézia (Mráz) • poet. všeobsiahly (Hviezdoslav) • nespráv. obecný
2. zahŕňajúci iba niektoré podstatné veci, povrchne zovšeobecňujúci (op. podrobný, detailný) • paušálny: všeobecné, paušálne hodnotenie udalostí; všeobecné, paušálne tvrdenie • rámcový • rámcovitý: rámcový plán, rámcovité smernice • hrubý • celkový • nepresný (op. presný): hrubý, celkový pohľad; nepresný odhad • nekonkrétny (op. konkrétny): sú to len všeobecné, nekonkrétne reči, sľuby • obrysovitý: obrysovitý náčrt • povrchný (ktorý nejde do hĺbky; op. dôkladný): povrchná predstava • plytký (op. hlboký): je to dosť plytký úsudok • hovor. expr. riedky: má o tom iba riedke vedomosti • nespráv. obecný
glóbus 1. guľa znázorňujúca zemský povrch al. postavenie hviezd • zemeguľa • kniž. zastar. zemevid (Záborský)
2. p. zem 1, svet 2
svet 1. nekonečný priestor • vesmír: podstata sveta, lety do vesmíru • kozmos: výskum kozmu • príroda (súhrn všetkých vecí a javov, ktoré nevznikli ľudskou činnosťou) • kniž. univerzum • kniž. zastar.: všehomír • všemír • poet. zastar. všesvet
2. obežnica našej slnečnej sústavy obývaná ľuďmi: cesta okolo sveta • zem (astron. Zem): život na zemi • zemeguľa: obísť celú zemeguľu • pren. glóbus
3. krajiny, obyč. za hranicami vlastného štátu: každý rok chodí do sveta • cudzina: ďaleká cudzina • zahraničie: zájazdy do zahraničia • cudzozemsko: južné ovocie sa dováža z cudzozemska
4. p. ľudia 5. p. život 4 6. p. oblasť 2
zem 1. (astron. pís. Zem) obežnica našej slnečnej sústavy obývaná ľuďmi: obyvatelia zeme • zemeguľa: obísť celú zemeguľu • svet: cesta okolo sveta • glóbus
2. vynorená časť zemského povrchu nad hladinou svetového oceána: v diaľke sa objavila zem • pevnina (pevná, suchá zem): vystúpiť z lode na pevninu • súš: cestovať po súši • sucho: pohyb na mori i na suchu
3. plocha, miesto, po ktorom chodíme: ležať na zemi, zdvihnúť niečo zo zeme • dlážka • podlaha (rovná spodná plocha miestnosti): zametať dlážku, podlahu, zem
4. zvetraný zemský povrch, na ktorom rastú rastliny: kamenistá zem • pôda: obrábať pôdu • hlina (zem vzniknutá rozpadom hornín): záhradnícka hlina • íl (nepriepustná hornina zložená z jemných častíc) • ílovina (ílovitá zem) • čiernozem (veľmi úrodná humusová zem tmavej farby) • spraš (ľahká usadená hornina pôvodne naviata vetrom) • humus (úrodná vrstva zeme s organickými látkami) • ornica (orná pôda) • odb. zemina: kompostovaná zemina • kniž. prsť: prsť z bojiska
5. p. pole 1 6. p. štát
glória p. nádhera 1
nádhera 1. neobyčajná krása • veľkoleposť: nádhera, veľkoleposť prírody • lesk: lesk slávnosti • kniž.: pompa • pompéznosť • honosnosť (honosná nádhera): korunovačná pompa, pompéznosť • sláva: mesto v plnej sláve • poet. glória (Smrek) • hovor. paráda: to bola paráda • kniž. prelesť: ženská prelesť (Škultéty) • zastar. okázalosť • kniž. zastar.: veličie (Kukučín) • veličavie (Hviezdoslav)
2. p. prepych 1
glorifikácia p. oslava 2
oslava 1. podujatie na počesť niekoho, niečoho • slávnosť: rodinná oslava, slávnosť • oslavovanie • hovor.: sláva • paráda: oslavovanie narodenín; Čo to tu máte za slávu, parádu? • večierok (menšia večerná slávnosť) • hovor. žúr (oslava v súkromí spojená s pohostením): byť pozvaný na večierok, na žúr • subšt.: párty • čurbes • mejdan
2. kniž. prejavovanie uznania al. úcty • oslavovanie: kniha je oslavou, oslavovaním hrdinstva • chvála: jedlo je chválou gazdinky • hold • pocta: báseň je holdom, poctou jubilantovi • ovácie (pomn.; verejné prejavy úcty volaním, potleskom a pod.): búrlivé, nadšené ovácie umelcovi • kniž. velebenie • zried. veleba (Sládkovič, Roy) • kniž. zvelebovanie • zastar. zveleba (Hviezdoslav): velebenie, zvelebovanie Boha • kniž.: glorifikácia • glorifikovanie: nezaslúžil si takú glorifikáciu
glorifikovať p. oslavovať 2, velebiť
chváliť 1. prejavovať, vyslovovať uznanie, kladné ocenenie • vychvaľovať (veľmi chváliť): chváliť pracovníka za dobrú robotu; vychvaľuje jeho zásluhy • vynášať • vyvyšovať (veľmi, často nekriticky al. neprávom chváliť): vynáša syna do neba; vyvyšuje, vynáša ho nad všetkých • kvitovať (s uznaním hodnotiť): kvituje výkon športovca • prichvaľovať si • pochvaľovať si (vyjadrovať pochvalu): prichvaľuje si, pochvaľuje si dovolenku • expr. ospevovať • hovor. expr.: spievať • básniť: ospevuje dovolenku pri mori; spievať, básniť o rodnej krajine • kniž.: velebiť • zvelebovať • glorifikovať: velebiť, glorifikovať svojich predkov • okiadzať (zištne chváliť): okiadza pred všetkými svojho predstaveného • stavať na obdiv svetu (veľmi chváliť niečo svoje) • hovor. strúhať poklonu: strúha poklonu dobrému výkonu • kniž. žehnať: žehnať náhode
2. náb. vzdávať chválu, slávu, najvyššiu úctu • oslavovať: chváliť, oslavovať Boha • kniž.: velebiť • blahoslaviť • blahorečiť • dobrorečiť: velebiť, blahoslaviť Najvyššieho; blahorečíme, dobrorečíme Ti, Kriste • kniž. zastar. chválorečiť
oslavovať 1. konať oslavu, slávnosť na počesť niekoho, niečoho; prežívať ako významný úspech • sláviť: oslavujeme, slávime otcove narodeniny; slávime víťazstvo • jubilovať (prežívať významné výročie): herec jubiluje • svätiť • zasväcovať (slávnostne si pripomínať) • uctievať: svätia, uctievajú pamiatku založenia Matice
2. prejavovať vrcholné uznanie, zahŕňať slávou: včera ho zatracovali, dnes ho oslavujú • kniž.: velebiť • zvelebovať • glorifikovať • apoteózovať: vo svojom diele velebí, glorifikuje národnú minulosť • ospevovať (piesňou, básňou): ospevuje rodný kraj • fraz. stavať na piedestál • vychvaľovať (obyč. nekriticky): vychvaľujú zásluhy predkov • kniž.: spievať • básniť: spieva, básni o rodnom kraji • obyč. pejor. obkiadzať (verejne oslavovať)
velebiť kniž. vyjadrovať veľké, mimoriadne uznanie, obdiv • kniž. zvelebovať: velebia, zvelebujú Boha • oslavovať • chváliť • vychvaľovať: oslavoval krásu hôr; vychvaľoval múdrosť ľudu • kniž.: blahorečiť • blahoslaviť • dobrorečiť • chválorečiť • glorifikovať (vyjadrovať najvyššiu úctu, obyč. Bohu): blahorečil Bohu za navrátené zdravie; blahoslavil, glorifikoval Boha v modlitbách • spievať • hovor. expr. básniť • kniž. zastar. veličiť: spieval, básnil o rodnej zemi; veličil profesorove zásluhy • vynášať • vyvyšovať (často nekriticky vychvaľovať): vynášali, vyvyšovali ho neprávom
glorifikujúci p. oslavný
oslavný ktorý je naplnený prejavmi vrcholného uznania, ktorý je určený na oslavovanie niekoho al. niečoho (op. hanobný) • menej časté chválospevný: oslavná, chválospevná reč na počesť jubilanta • kniž.: ódický • hymnický • panegyrický (obyč. o slovnom prejave; veľmi oslavný, velebiaci): ódická, hymnická báseň; panegyrické verše • zvelebujúci • kniž. glorifikujúci
gloriola p. svätožiara
svätožiara žiarivý kruh okolo hlavy pri zobrazovaní Boha, svätcov; symbol svätosti, slávy, hrdinstva • gloriola: svätožiara, gloriola na obrazoch svätých • žiara • aureola: aureola slávy • kniž. nimbus (obyč. pren.): obklopuje ho nimbus nedotknuteľnosti • poet.: svätokráž (Roy) • slávožiara
glosa p. poznámka 2, výklad
poznámka 1. krátke ústne vyjadrenie o niečom • pripomienka: pichľavá, zlomyseľná, vecná, ironická poznámka, pripomienka; poznámky, pripomienky k referátu • zmienka (stručné al. náhodné spomenutie): zasluhovať si zmienku
2. vysvetlenie pripojené k textu: poznámky pod čiarou • vysvetlivka (vysvetľujúca poznámka): vysvetlivky na mape • glosa (poznámka na vysvetlenie): glosa k zákonu • komentár (vysvetľujúce stanovisko): kritický komentár k výstave • noticka (krátka poznámka, obyč. v tlači) • marginálie (poznámky k textu na margu)
3. p. zápis 1 4. p. článok 1
výklad objasnenie zmyslu niečoho: výklad textu, výklad nariadenia • interpretácia: interpretácia zákona • vysvetlenie: podať vysvetlenie • komentár: kritický komentár o udalostiach • glosa (poznámka na vysvetlenie): glosa k zákonom • prednáška (súvislý výklad náučného rázu; výklad učiteľa na vysokej škole): vedecká prednáška; chodiť na prednášky • kniž. explikácia: explikácia postupu
glosár p. slovník 1
slovník 1. súhrnné spracovanie a obyč. abecedné usporiadanie slovnej zásoby al. informácií z jednotlivých odborov v knižnej príručke: jednojazyčný, dvojjazyčný slovník, frekvenčný slovník • lexikón (obyč. náučný slovník): technický lexikón • encyklopédia (náučný slovník): umelecká encyklopédia • glosár (druh stredovekého slovníka) • zastar. vokabulár
2. súhrn používaných slov • slovná zásoba • lexika: mať bohatý, chudobný slovník, bohatú, chudobnú lexiku; zmeny v slovnej zásobe, v lexike jazyka
glosátor p. komentátor
komentátor kto niečo komentuje: televízny komentátor • glosátor
glycidy p. sacharidy
sacharidy chem. organické zlúčeniny uhlíka, vodíka a kyslíka obsiahnuté v rastlinách • chem.: cukry • glycidy