Synonymá slova "g" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 814 výsledkov (7 strán)

  • alkoholik človek, ktorý nemierne požíva alkoholické nápoje • pijan: notorický alkoholik, pijanopilechovor. expr. logajhovor. pijak: opilcov, pijakov tam bolo dosťhovor. notorik (notorický alkoholik) • hovor. pejor. korheľpejor. ožranhrub. chľastošpejor. zried. ožranec (Vajanský)expr. zried.: glgáč (Hviezdoslav)glgač (Letz)expr.: lumplumpák


    automobil dvojstopové cestné motorové vozidlo na prepravu osôb al. nákladov • auto: osobný, nákladný automobil, osobné, nákladné autohovor.: autiakvoz: sťahovací vozhovor. zastar. motorobyč. pejor. kára subšt.: fáro, búrak (veľký elegantný automobil) • hovor. limuzína (auto s uzavretou karosériou al. prepychový automobil): kúpil si limuzínuhovor. dodávka (dodávkový automobil): chodiť s dodávkouelektromobil (automobil na elektrický pohon) • kupé (automobil s uzavretou dvojmiestnou karosériou, obyč. s pevnou strechou): typ Škoda kupékaravan (obytný automobil): ísť do cudziny karavanomkamión (ťažký krytý nákladný automobil, obyč. diaľkový) • hovor.: nákladiaknákladniaksubšt. náklaďák (nákladný automobil) • hovor. gazík (terénny automobil zn. GAZ) • džíp (vojenský terénny osobný automobil) • subšt. tirák (veľký kamión so značkou TIR) • hovor. sanitka (sanitný automobil): zavolať sanitkuhovor. úrazovka (úrazový automobil) • hovor. záchranka (záchranný automobil)


    babranina 1. hovor. expr. nepodarená, zbabraná vec: to nie je obraz, to je babraninahovor. expr.: babranicagebuzina

    2. p. jedlo 1


    babrať sa 1. hovor. expr. manipulovať, robiť s niečím nečistým al. robiť tak, že sa pritom človek zašpiní • hovor. expr. paprať sašpiniť sa: dieťa sa babre, papre, špiní v blateexpr.: rýpať saryť sahrabať saprehrabávať sanár. bŕsť (v zemi, v odpadkoch) • vŕtať sa (v nose) • expr.: gebriť safafrať sačičrať sabŕľať sa: decko sa pri jedle celé gebrí, fafre; čičrať sa v zemi, v prachu

    2. hovor. expr. pomaly, zdĺhavo a obyč. nešikovne niečo robiť • hovor. expr.: paprať sapiplať saprplať sa: s montovaním súčiastky sa babre, piple už pol dňahovor. expr.: šiplať sašušmať sašuchtať satitlať safafrať sa: šiple, šušme sa s prípadom dlhoexpr.: šmotkať sašmotlať saexpr. zried. šmatlať sarýpať sa: neviem, čo sa s robotou toľko šmotká, šmatle, rýpehrať saihrať sa (pomaly, ale dôkladne robiť): hrá sa, ihrá sa s čistením obloka do večerazdržiavať sa (dlho a obyč. neefektívne robiť): nezdržiavajte sa, nebabrite sa s prezliekanímexpr. cifrovať sa: čo sa s tým toľko cifrujehrub.: kašlať sakašľať savulg. srať sa

    3. p. zaoberať sa


    balamutiť expr. pôsobiť na niekoho prostredníctvom nepravdy, klamstva • expr. baláchať: zbytočne balamutí, balácha ľudízavádzaťmiasťmámiť: vedome zavádzajú, mätú mládežkraj. galamutiť (Jégé)ohlupovať: frázy na ohlupovanie másklamaťfraz. vodiť za noshovor. expr. lakovať: neklamem, nelakujem ťa, je to pravda; celý čas ju vodil za noshovor. expr. valiťblázniťšialiť (obyč. v ľúbostných vzťahoch): blázni, šiali, balamutí dievčencemystifikovať (šíriť nepravdivú správu): všetko je to číre mystifikovaniedemagogizovať (balamutiť demagógiou) • hovor. filmovať: iba to na nás filmovali, iba nás tak balamutiliexpr. zried. treštiť: Ale netreštite nás!


    baňatý majúci tvar bane, gule • guľatýexpr.: bruchatýbachratý: baňatá, guľatá lampa; bruchatá, bachratá fľaša, karafavydutývypuklý: pohár s baňatou, vydutou, vypuklou spodnou časťou


    banda 1. pejor. skupina ľudí, ktorá je príznaková výzorom, správaním, názormi, majetkovými pomermi a pod.: priekupníci s drogami sa spájajú do bandypejor.: háveďcháskazberbačvargaperepúťchamraďzlezbazlezeňbrandžachrapačhydžobrotaexpr.: čeliadkapliagapejor. zgerbahovor. pejor.: bagážsvoloč: takú bandu, háveď, chásku, zberbu, čvargu, perepúť, chamraď, zlezbu, zlezeň, brandžu, chrapač, čeliadku, pliagu, bagáž, svoloč, ako sa zišla v dome, len tak skoro neuvidíšpejor.: hordasvorkapejor. tlupasubšt. parta (keď sa zdôrazňuje množstvo členov skupiny): vrhla sa naňho celá banda, horda, svorka, tlupa, parta chuligánovgang (zločinecká organizácia): predmestia sú ovládané gangmi, tlupami z podsvetiamafia (tajný spolok) • pejor.: ledačžobračvšivačholota (chudobní ľudia): Neprivedieš sem nikoho viac z tej bandy, bedače, žobrače!pejor. luza (deklasované spoločenské vrstvy)

    2. p. kapela


    behom 1. (o človeku) rýchlo sa pohybujúc na nohách, v behu, bežiac • hovor.: bežiačkybežky: behom, bežiačky zahol do vedľajšej ulice; bežky sa pustili hore dedinouexpr. bežkom: behom, bežkom vošiel do triedyklusompoklusom (miernym behom): klusom, poklusom sa dostali až na samý vrcholcvalomhovor. trapomexpr. galopom (zrýchleným behom): cvalom, trapom, galopom zmizli v dave

    2. p. rýchlo, narýchlo, letmo 1 3. p. správ. cez 5, za 1


    bezcenný nemajúci nijakú cenu (materiálnu, umeleckú, myšlienkovú a pod.; op. cenný) • nehodnotný (op. hodnotný) • ničotný: bezcenná, nehodnotná, ničotná vecbrakovýšiatrový (bez umeleckej hodnoty, obyč. o literatúre) • pejor.: gýčovýgýčovitý (založený na lacnom efekte) • lacnýjarmočný (ako z jarmoku – nekvalitný a prehnane vyzdobený): gýčové, gýčovité obrázky; lacné, jarmočné čačky; lacný úspechexpr. naničhodný: naničhodné haraburdybezvýznamnýnedôležitýnezávažný (op. významný, dôležitý, závažný): bezcenná, bezvýznamná rada; nedôležitý, nezávažný údajprázdnypominuteľnýexpr.: márnymizerný: prázdna, pominuteľná sláva; márne, mizerné peniazezbytočný (ktorý nič neprináša): zbytočná honba, zbytočné celoživotné štvanie sa


    bezcitný nemajúci cit; svedčiaci o tom (op. citlivý) • krutýnemilosrdný: bezcitní, krutí ľudia; bezcitné, kruté, nemilosrdné zaobchádzanie s človekomukrutnýsurový: je voči matke ukrutný, surovýkniž.: necitnýkamenný: necitné, kamenné srdcenecitlivý (op. citlivý) • neciteľný: necitlivý človek, neciteľné konanietvrdý (op. mäkký) • drsnýhrubý: tvrdý, drsný, hrubý vojakcynický (ľahostajne, opovrhujúco bezcitný): venoval svoj cynický pohľad odsúdenýmchladnokrvný: chladnokrvný vrahbrutálnypren. expr. sadistický: brutálny, sadistický postupneľudskýnehumánny (odporujúci ľudskosti; op. humánny): neľudský, nehumánny prístup k väzňombezohľadnýnešetrnýnevyberaný (neberúci na nič ohľad): bezohľadný, nešetrný, nevyberaný spôsobneľútostný (nemajúci ľútosti): neľútostný despotatyranskýkatanskýpren. expr.: gestapáckyhyenízastar. hyenský


    bezcharakterný nemajúci charakter; svedčiaci o tom (op. charakterný) • necharakternýnečestný (op. čestný): bezcharakterný, necharakterný klamár; necharakterný, nečestný spôsobbezzásadový (nemajúci nijaké zásady) • fraz. bez chrbtovej kosti (ktorý nemá pevný charakter, pevné zásady): bezzásadový človek, človek bez chrbtovej kostifraz. kam vietor, tam plášťpren. pejor. chameleónsky (meniaci názory podľa okolností): chameleónske správanienestatočný (op. statočný) • nepoctivý (op. poctivý): vystríhali ho pred nestatočnou, nepoctivou osoboupredajnýhrub. sprostituovaný (meniaci zásady, postoje podľa materiálnych výhod): predajní, sprostituovaní umelci, politicinízkypodlý (mravne zlý): nízke, podlé konaniepejor.: ničomnýnaničhodnýpodliackypľuhavý: ničomná, naničhodná, podliacka, pľuhavá dušahovor. pejor. gaunerský


    bezočivec urážlivo smelý, často aj dotieravý človek: dnes sa majú najlepšie bezočivciopovážlivecdotieravectrúfalectrúfanlivec: neviem, či je taký trúfalec, opovážlivec, alebo sa iba tak robíhovor.: drzáňdrzák: takého drzáňa si ešte nevidelnevychovanecexpr.: neokresanecneotesanecgrobianhovor. expr.: neogabanecneokrôchanecpejor.: odroňchrapúň (ak sa zdôrazňuje nedostatok výchovy) • nehanebníknehanblivechovor. expr. nemóresník (ak sa zdôrazňuje nedostatok hanblivosti) • subšt. hulvát


    bezplatný za ktorý sa neplatí • neplatenýnehonorovaný: bezplatná, neplatená, nehonorovaná funkciavoľnýkniž. grátis: voľný lístok na koncert, grátis pohosteniedobrovoľný (založený na dobrovoľnosti): dobrovoľné darcovstvo krvi


    blahoprajný obsahujúci, vyslovujúci blahoželanie • gratulačný: dostať blahoprajný, gratulačný telegrampozdravný (vyslovujúci pozdrav pri istej príležitosti): predniesť pozdravný prejavvinšovnývinšovnícky


    blahoželanie vyslovenie želania všetkého dobrého pri životnom výročí al. sviatku, pri významnom úspechu a pod.: dostal blahoželanie k promóciiblahoprianiegratulácia: nestačil prijímať gratuláciehovor. vinš: povedal novoročný vinšhovor. vinšovačka (vyslovovanie blahoželania) • pozdrav: už prišli všetky vianočné pozdravy


    blahoželať vyjadrovať želanie dobra a pritom prejavovať uznanie, ocenenie niečoho • gratulovaťblahopriať: blahoželať, gratulovať, blahopriať k úspechu, k životnému jubileu, k meninámhovor. vinšovať: ísť niekomu vinšovať


    bolestný 1. prezrádzajúci, spôsobujúci duševnú, zried. i telesnú bolesť; svedčiaci o bolesti • bolestivý: bolestné, bolestivé lúčenie, precitnutie; bolestný, bolestivý zákrok, pôrod (op. bezbolestný) • boľavý: boľavá clivota, boľavá ranakniž. bôľnytrpkýhorkýsmutný (naplnený trpkosťou, smútkom): bôľny pohľad; trpké, horké sklamanie; smutný úsmevkniž.: strastiplnýstrastnýzried. bolestiplný: strastiplné, strastné obdobie; bolestiplné vzdychyžalostnýkniž.: žalostivýžiaľny (plný bolesti, žiaľu): žalostné, žalostivé, žiaľne nariekaniekniž.: srdcervúcisrdcelomný: srdcervúci, srdcelomný výjav, príbeh, plačexpr., často pejor.: bolestínskytrpiteľský: pozerať s bolestínskym, trpiteľským výrazom v tvárizraňujúcikniž. jatrivý: zraňujúci pohľad na choré dieťa, jatrivá spomienka na nešťastné detstvokniž. sebatrýznivý: sebatrýznivý smútokpoet. golgotský: golgotský kríž (Hviezdoslav)sedembolestný (i poet., ktorý veľa trpel): Sedembolestná Matka Božia, sedembolestná zem (Kostra)expr. prebolestný: prebolestná matkapren.: tŕnitýtŕnistý: tŕnitá, tŕnistá životná cesta

    2. p. nepríjemný


    bombastický ktorý chce ohúriť, obyč. iba vonkajškom • efektnýohurujúci: bombastický, efektný, ohurujúci začiatok; bombastické, ohurujúce prognózyfrázovitýfrázistický (pekný, zvučný, ale prázdny; o slovách, reči): frázovité reči o pravde a spravodlivostizveličenýpren. expr. nafúknutý: zveličené, nafúknuté správypejor. veľkohubý: veľkohubé rečiprehnaný (v miere): prehnaný plánveľkolepýgrandióznypompéznyzastar. okázalý (zakladajúci si na vonkajšej nádhere, hojnosti, pompéznosti a pod.): veľkolepá oslava, grandiózna stavba, okázalé prijatie

    p. aj veľkolepý


    budiť 1. privádzať zo spánku do stavu bdenia, vytŕhať zo spánku • zobúdzaťprebúdzať: budí, zobúdza, prebúdza ich rachot električiekexpr.: duriťdurkaťbúriťburcovaťbuntošiťbuntovať: durili, burcovali, buntošili nás už o polnoci; mať ho durkala zavčasu; búrili nás ešte pred svitanímnár. bútoriť

    2. byť príčinou niečoho, spôsobovať vznik niečoho • vzbudzovaťprebúdzaťvyvolávaťpodnecovaťvznecovať: budil, vzbudzoval, vyvolával všade záujem, obdiv; budili, podnecovali v nás nenávisť; svojím správaním budili, vznecovali podozrenieodb. generovať: budiť, vzbudzovať, generovať elektrické kmitanie


    celkový týkajúci sa celku; zameraný na celok, nie na podrobnosti, jednotlivosti (op. čiastkový, čiastočný) • súhrnnýúhrnný: celková, súhrnná tržba; celková, úhrnná hodnota, sumasumárnyhrubý (op. čistý) • neskl. brutto (op. netto): sumárny zisk; hrubá, brutto váha; hrubý, brutto príjemvýslednýkonečný (ktorý vyplynul, obyč. z čiastkového ako výsledok): výsledná, konečná známka; výsledné, konečné hodnotenie športovcaucelenýcelistvýkniž. celostný: mal o veci ucelenú, celistvú, celostnú predstavuúplnýkompletnýkomplexný: utvoril si úplný, kompletný, komplexný obraz o živote v krajinevšeobecnýglobálny: všetko nasvedčovalo všeobecnej spokojnosti; globálny rozpočet, charakterpanoramatický (i pren.): panoramatický pohľad na mesto, na ľudské dejiny


    cval beh koňa dlhými skokmi • galop: jazdili cvalom,

    galopom • kniž. trysk (prudký cval) • expr. výcval: rozbehol sa výcvalom


    cválať bežať dlhými skokmi (o koňovi, o jazdcovi na koni) • zastaráv. galopovaťhovor. expr. trapovať: kone cválajú, galopujú, trapujúklusaťpoklusávať (miernym tempom): jazdec už necvála, pokojne klusá domovnár. expr. siažiť: siaži dlhými skokmi

    p. aj bežať


    cvalom zrýchlene sa pohybujúc na nohách (o behu zvierat, najmä koní) • galopomexpr. výcvalom: cvalom, galopom prešli celú lúkuklusomhovor. trapom (miernym cvalom): klusom, trapom prišiel k druhej prekážkehovor.: sepkavosepkom (Kukučín, Rázusová-Martáková)kniž. tryskom (zrýchleným cvalom): kone sa tryskom dostali do cieľa

    p. aj behom 1


    čaro príťažlivé pôsobenie, príťažlivá krása: čaro severskej prírodypôvabpríťažlivosť: pôvab, príťažlivosť mladej ženyčarovnosť: čarovnosť hôršarm: byť bez šarmušarmantnosť: šarmantnosť úsmevumilota: milota dieťaťagráciagraciozitagracióznosť: dievčenská grácia, graciozitakniž. kúzlo: kúzlo domovakniž. prelesť: panenská prelesťpoet. čarpoézia: poézia zasneženej krajinyvnada: ženské vnadysubšt. rajc (dráždivé čaro): tá žena má rajc


    čašník pracovník, ktorý obsluhuje hostí vo verejných pohostinských zariadeniach • zastar.: kelnergarsón


    červený ktorý má farbu krvi: červené ruže, červené perykrvavočervenýkrvavýjasnočervený (s jasným odtieňom): krvavočervené, krvavé večerné zore; jasnočervená sukňabledočervenýsvetločervenýslabočervený (s bledým odtieňom): bledočervený, svetločervený, slabočervený rúžohnivočervenýohnivý (ako plameň): ohnivočervené, ohnivé vlasyžltočervený (červený do žlta): žltočervené jablkázlatočervený (červený do zlata): zlatočervená žiarapomarančovočervenýoranžovočervený (s oranžovým odtieňom): pomarančovočervené, oranžovočervené pouličné svetlátehlovočervenýtehlový (červený ako tehla): tehlovočervené, tehlové sfarbenieparadajkovýrajčinovýrajčiakový (červený ako paradajky) • mrkvovýmrkvovočervený (červený ako mrkva) • rumelkovočervenýrumelkový (červený ako rumelka): rukavice rumelkovočervenej, rumelkovej farbykoralovočervenýkoralový (červený ako koral): koralovočervené, koralové sklokarmínovočervenýkarmínový (červený ako karmín) • malinovočervenýmalinový (červený ako malina): malinovočervené, malinové peryjahodový (červený ako jahoda) • čerešňovočervenýčerešňový (červený ako čerešne) • višňový (červený ako višne) • hrdzavočervenýhnedočervenýgaštanovočervenýhrdzavýryšavý (červený do hneda): hrubé hrdzavočervené, hnedočervené, gaštanovočervené, hrdzavé, ryšavé vrkočemäsovočervenýmäsový (červený ako čerstvé mäso) • medený (červený ako meď): medené vlasysýtočervenýživočervenýtuhočervenýtmavočervenýkniž. temnočervený (s výrazným tmavým odtieňom) • cviklovočervenýcviklový (s tmavým fialovým odtieňom): cviklovočervená, cviklová šatkagranátový (červený ako polodrahokam granát) • rubínový (červený ako drahokam rubín) • pivonkový (červený ako pivonka) • šarlátovýpurpurovýpurpurovočervenýkniž. nachový (červený ako purpur): plášť šarlátovej, purpurovej, nachovej farbyvínovočervenývínovýhovor. bordovýneskl. bordó (červený až do čierna) • červenastýčervenkastýčervenavýčervenkavý (trocha červený) • načervenastýnačervenkastýnačervenavýnačervenkavý: červenasté, červenkavé, načervenkavé lístiekniž. al. poet.: zabronenýzapálený: zabronené lupienky kvetov (Figuli), zapálené puky (Švantner)kniž.: brunátnyrumennýexpr.: červenučkýčervenuškýčervenunký (úplne al. príjemne, pekne červený)

    p. aj sčervenený


    čln druh menšieho plavidla • člnok: rybársky čln, člnokloďka: plaviť sa na loďkebárka (čln s veslami al. plachtami): veslica (čln s veslami) • gondola (benátsky čln) • hovor. šlep (vlečný čln) • nár. hajov (Rázus, Jégé)


    dedičný 1. ktorý sa dedí po predkoch (obyč. o materiálnych veciach) • zdedenýotcovský: dedičný, zdedený, otcovský majetok

    2. ktorý prechádza z pokolenia na pokolenie, zakódovaný v génoch • genetický: dedičná, genetická chorobarodový: rodové predpokladykniž. hereditárny


    desaťhaliernik desaťhalierová minca • hovor. zastar. al. expr. pätákgroš (drobná minca vôbec): nemal ani päták


    desiata jedenie medzi raňajkami a obedom; príslušné jedlo: mať na desiatu chlieb s maslom; mliečne desiate pre detizastar. gáblikzried. predobed (Kukučín)


    dláviť 1. váhou a tlakom pôsobiť na niečo a tým rozrušovať • tlačiťpučiťdusiť: dláviť, pučiť zemiaky vidličkou; tlačiť, dusiť kapustu do sudarozpúčaťroztláčať: rozpúča, roztláča deťom uvarenú zeleninugniaviťdrviťmliaždiťváľať (dláviť s veľkou silou): vinári gniavili, drvili hrozno; dážď váľal obilieexpr.: miagaťmadžgaťmangľovaťdepsiťdepčiťdegviť: madžgala, degvila nasilu veci do kufrašliapaťpošliapavaťudupávaťdlabčiťdlapčiť (dláviť nohami): šliapať kapustu; deti šliapu, udupávajú, dlabčia trávu v parku

    2. p. škrtiť 1 3. p. trápiť


    dovidenia, pís. i do videnia pozdrav pri lúčení, na rozlúčku • zbohomspánombohom: odišiel a pritom nepovedal ani dovidenia, ani zbohom; spánombohom, zostaňte zdravísubšt. dovi • hovor.: maj samajte sa: tak už idem, maj(te) saservussubšt. sevas (priateľský, familiárny pozdrav): povedala servus a odišlaahojčaočauexpr.: ahojčekahojkočaukosubšt.: ahojte • čaute (pozdravy obyč. mladých ľudí): zakričal ahoj, čau a už ho neboloadieu [vysl. aďiö]adié (franc.)good-bye [vysl. gudbaj; angl.]: lúčime sa, adieu, good-byepápá (dôverný al. maznavý pozdrav obyč. pri rozlúčke s deťmi): pá, pápá, moja malá


    dôkladný idúci do hĺbky, do dôsledkov; svedčiaci o takom prístupe (op. povrchný) • precíznypedantný: dôkladný, precízny, pedantný človekpedantský (vzťahujúci sa na pedanta): pedantská prácadôslednýkniž. konzekventný (dodržiavajúci zásady): dôsledný, konzekventný pracovník, prístupčasto pejor.: puntičkárskypunktičkársky (prepiato, až malicherne dôsledný): pun(k)tičkársky úradníksvedomitýstarostlivý: svedomitá, starostlivá príprava na skúškypodrobnýdetailnýkniž. subtílny (idúci do podrobností, detailov): podrobná, detailná analýza; subtílne bádaniekniž. minuciózny: minuciózny opisobšírnyobsiahlyvyčerpávajúci (zahŕňajúci všetko, idúci do šírky; op. stručný, krátky): obšírna, obsiahla, vyčerpávajúca správa, dokumentáciadobrývýbornýdokonalý (op. zlý, slabý, nedokonalý): dobrá, výborná, dokonalá znalosť jazykasprávnypresný: správna, presná výslovnosťexpr.: poriadny (op. zbežný, letmý): poriadne skúšanie, poriadna kontrolahovor. gruntovný: gruntovná zmenaexpr. čistý (o dôkladnej práci)


    drsný 1. ktorý na povrchu nie je rovný, hladký, ktorý má jemne narušený povrch (op. hladký) • nerovný (op. rovný): drsná, nerovná plochahrboľatý (pokrytý drobnými hrboľmi) • hrubý (op. jemný) • drsnatý: drsný, hrboľatý papier; hrubá, drsnatá pokožkarapavý (i pren. majúci na povrchu drobné jamky) • expr. poďobaný: rapavé ovocie; rapavá, poďobaná pleť po kiahňachdrapľavýškrabľavýškrabavýškriabavýpichľavýpichavý (nepríjemný na dotyk): drapľavý, škrabľavý materiál; škr(i)abavá bielizeň; pichľavá, pichavá vlnazrnitý: zrnitý povrchrapkavýexpr. rapľavý (Karvaš)hrčkovitýhrčkavýnár. expr. škrapatý (Švantner)pridrsný (príliš drsný)

    2. ktorému chýba jemnocit, jemnosť, ohľaduplnosť (o človeku a jeho prejavoch); svedčiaci o nedostatku jemnosti, ohľaduplnosti a pod. (op. jemný) • hrubý: drsná, hrubá ženanecitlivýnevyberanýnešetrný: necitlivé, nevyberané spôsoby; nešetrné zaobchádzanie s pacientomtvrdýbezcitný: tvrdá, bezcitná tvárcynickýdrastickýsurový (svedčiaci o bezcitnosti): cynické, drastické, kruté, surové výchovné metódyneuhladený (spoločensky) • expr.: neokresanýneotesanýneokrôchaný (v správaní) • gadžovskýchrapúnsky: neuhladené správanie; neokresaný, neotesaný, neokrôchaný horalexpr. grobianskysubšt. hulvátsky • expr. krčmovýhovor. šťavnatý: krčmové vtipyordinárnyvulgárny: ordinárne, vulgárne reči

    3. (o hlase) ktorý nie je jasný, jemný, príjemný • chrapľavýchripľavýdrapľavý: drsný, chrapľavý, chripľavý hlas, smiechchraptivýzachrípnutýzádrhľavýzádrhlivýzadŕhavýexpr. škrabľavýpren. pejor. krákavýpren. expr. plechový: spevák s plechovým hlasomchrčivýzried. chrčavýhrubýchrochtavý

    4. ťažko znesiteľný • nevľúdnyneprívetivý: drsný, nevľúdny, neprívetivý krajkniž. nehostinný: nehostinné horysurový: surová zimachladnýstudený: chladné, studené podnebienepríjemný


    drviť 1. údermi, tlakom a pod. deliť na kúsky • tĺcťroztĺkaťrozbíjať: drvil, tĺkol lieskovcetrieštiť (na kusy): trieštiť ľadrozmieľaťmlieť (na prach; v mlynčeku, mlyne): mlieť koreniešrotovať (nahrubo): šrotovať kukuricu, staré železopučiťrozpúčaťmliaždiťdláviťgniaviťexpr. degviť (obyč. niečo mäkké): mliaždiť, dláviť hrozno na muštnár. drvoliť

    2. p. ničiť 2 3. i drviť sa p. učiť sa 1


    dusiť 1. neumožňovať dýchať al. usmrcovať zovretím hrdla • škrtiťdláviťdáviťdrhnúťhrdúsiť: dusil, škrtil, dlávil ho kašeľ; lasica drhne, hrdúsi kurenceudúšaťzadúšaťzadŕhaťzadrhávaťpriškrcovať (sčasti): burina udúša, zadúša ľanexpr.: tantušiťtentušiť: chlapci sa v bitke tantušilinár. expr. krtúšiť

    2. pôsobiť tlakom a silou na niečo • dláviťtlačiťpučiť: dusila, dlávila zemiaky vidličkougniaviťmliaždiťrozpúčaťroztláčaťdrviťváľať: gniaviť suché hrudy zeme; dážď váľal obilieexpr.: miagaťmadžgaťmangľovaťdepsiťdepčiťdegviť: madžgala, degvila nasilu veci do kufrapotláčaťutláčaťpremáhať (pôsobiť proti človeku): potláčať, premáhať slobodný prejav človeka

    3. postihovať trápením, bolesťou • moriťsúžiťsužovať: dusia, moria, súžia ju starostitrápiťtlačiťťažiť: tlačí, ťaží ho zodpovednosťexpr.: gniaviťdláviťhrdúsiťkváriť: choroba starkého už dlho dlávi, kvári

    4. vôľou pôsobiť proti citom, telesným stavom a pod. • premáhaťpotláčaťtlmiť: dusila, premáhala v sebe zvedavosťzadržiavaťzdržiavaťutajovaťexpr. tutlať (usilovať sa skryť): utajovať, tutlať smiech

    5. zabraňovať horeniu • hasiť: dusiť, hasiť požiarzhášaťzahášaťuhášať: zahášať zvyšky pahreby


    dúšok množstvo nápoja vypité bez prerušenia • dúštek: vypiť pohár na jeden dúšok, dúštekglghlt: potiahnuť z krčaha dobrý glg, hltexpr. log: log piva


    dvorný 1. pestovaný v stredoveku na kniežacích dvoroch • galantnýrytierskykniž. kurtoázny: dvorná, galantná, rytierska poézia; kurtoázne umenie

    2. p. galantný 1, zdvorilý


    elegancia vyberaná vkusnosť v obliekaní, správaní, v úprave niečoho • elegantnosť: vždy sa vyznačoval eleganciou, elegantnosťouuhladenosť: prepiata uhladenosťladnosťgráciagraciozitagracióznosť: pohybovať sa s ladnosťou, gráciouvkusvkusnosť: jej vkus v obliekaní je známyšviháctvo (vypínavá elegancia) • hovor. švih: robiť niečo so švihomhovor. šik (Vajanský)hovor. expr. šmrnc: chýbal jej šmrnc


    energický schopný rázne konať (o človeku); svedčiaci o ráznosti • ráznyrezolútny: energická, rázna, rezolútna ženakniž. razantný: razantná povaharozhodný (prejavujúci rozhodnosť): rozhodný krokradikálny (prejavujúci radikálnosť): radikálny zásahdôrazný: dôrazný prejav, dôrazné gestogenerálskyveliteľský (typický pre generála, veliteľa): generálske, veliteľské pohybypriebojnýkniž. životaplný (plný priebojnosti, životnej energie) • silný (op. slabý): priebojný hráč; životaplná, silná osobnosťpevnýistý: pevný, istý hlasrezkýprudký: dostal rezkú, prudkú odpoveď


    fajka náčinie, z ktorého sa fajčí: napchať si fajkuzape-kačka (fajka s hlinenou hlavičkou) • čibuk (krátka turecká fajka) • porcelánka (fajka z porcelánu) • debrecínka (starší druh fajky) • hovor. gypsovka (fajka z gypsu) • penovka (fajka z morskej peny) • zastar. pípa (Vajanský)hovor. ľuľka


    frankofil milovník a obdivovateľ Francúzska a všetkého francúzskeho • galofil


    gabať 1. p. klamať 1, 3 2. p. spať 1


    gáblik p. desiata


    gadžo p. nevychovanec


    gadžovský p. drsný 2


    gag p. nápad 1


    gagačka p. hus


    gágať vydávať zvuk gá-gá (o husi) • gagotať: husi gágajú, gagocúnár. šutoriť (slabo, jemne): húsence šutoria


    gágor, gágorec p. hltan


    gagot p. rozhovor


    gagotať 1. p. gágať 2. p. rapotať 1


    gajdence p. gajdy


    gajdovať p. plakať


    gajdy ľudový hudobný nástroj pozostávajúci z piskora a koženého mecha • expr. gajdence: hrať na gajdách, zvuky gajdeniec


    gajst p. lieh


    gala1, gála1 p. šaty


    gala2, gála2 p. slávnostný


    galamuta p. zmätok 2


    galamutiť p. balamutiť


    galantnosť p. zdvorilosť


    galantný 1. (obyč. o mužovi) ktorý k ženám prejavuje mimoriadnu zdvorilosť, pozornosť; svedčiaci o tom • pozornýzdvorilý: galantný, pozorný, zdvorilý muž; galantné, pozorné, zdvorilé správaniedvornýgavalierskydžentlmenský, pís. i gentlemanský (charakteristický pre pravého gavaliera, džentlmena): oceniť partnerov dvorný, gavaliersky, gentlemanský prejavexpr. rytiersky: rytierske spôsobykniž. kurtoázny: kurtoázna poklona

    2. p. ľúbostný, dvorný 1


    galaxia astron. sústava obrovského množstva hviezd • mliečna cestakniž. svety: neobjavené vesmírne svety


    galbavý p. nešikovný 1


    galeje p. práca 1, námaha


    galejnícky, galejný p. ťažký 3


    galéria 1. zbierka obrazov, sôch al. iných umeleckých predmetov; budova, v ktorej je takáto zbierka: Mestská galéria v Bratislaveobrazáreňpinakotéka: mníchovská pinakotéka

    2. p. ochodza


    galgan 1. p. samopašník 2. p. naničhodník


    galganský 1. p. naničhodný 1 2. p. šibalský


    galiba p. nepríjemnosť


    galimatiáš p. zmätok 2


    galofil p. frankofil


    galop p. cval


    galopom 1. p. cvalom 2. p. behom 1


    galopovať p. cválať


    galoše p. prezuvky 1


    galôn, galún p. stuha1


    galuska p. pneumatika


    gamba 1. p. pera 2. p. ústa


    gambáč pejor. človek s hrubými perami • pejor. gamboš


    gamboš p. gambáč


    gáňať sa p. vliecť sa 2


    gang p. banda 1


    gangréna p. sneť1


    gangster p. zločinec


    gániť pejor. neprívetivo, zlostne, obyč. zboku na niekoho pozerať • zazerať: nemajú sa radi, gánia, zazerajú na sebaexpr.: fľochaťfľočiťfľošiť: nahnevano fľochala, fľočila na protivníkanár. bočiťzastar. zahliadaťexpr. škúliť: zlostne na mňa škúli, ako by som mu bol obed zjedolmračiť saškarediť samraštiť sa (celkove prejavovať nevôľu) • kniž. nevražiťnár. murgotiť sa (Chrobák)


    gánivý p. zamračený 2


    gánok p. chodba


    garád p. priekopa


    garancia p. záruka 1, 2


    garant p. ručiteľ


    garantovaný p. istý 1


    garantovať p. zaručiť sa


    garazda p. výtržnosť


    garazdiť, garazdovať p. vystrájať1


    garbiar odborník na spracúvanie surových koží • kožiar (odborník na výrobu koží a kožených výrobkov)


    garbiarčina p. garbiarstvo


    garbiarstvo odbor zaoberajúci sa spracúvaním surových koží • hovor. garbiarčinakožiarstvo (odbor zaoberajúci sa výrobou koží a kožených výrobkov)


    garda 1. p. stráž 1 2. p. skupina 2


    garde p. sprievod 2


    gardedáma p. sprievodkyňa 2


    garderóba 1. p. šatňa 2. p. šatník 1


    garderobier p. šatniar


    gargarizovať p. kloktať


    garnír p. volán


    garnírovať p. obložiť 2, ozdobiť


    garnitúra 1. p. súbor 1 2. p. zostava


Pozri výraz G v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: hvd, pry, npd, vuy, szr, myå, osd, eureka, ošťa, snk, nio, zyu, ššk, , erec
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV