Synonymá slova "fuã æ ã ã æ ã ã æ ã" v Synonymickom slovníku slovenčiny

amatér kto robí niečo zo záľuby, nie z povolania (op. profesionál): amatér v hudbe • neodborník • laik (kto nemá v niečom odborné vedomosti): to zvládne i neodborník, laik • ochotník (herec zo záľuby): v mladosti býval ochotníkom • samouk (kto sa učí, naučil niečo sám): dielo vytvorené samoukom • kniž. autodidakt • náturista: rezbár náturista • hovor. expr.: babrák • babroš • pejor. diletant (kto nemá na vykonávanie istej činnosti odbornú prípravu) • pejor. nedouk • hovor. pejor. fušer (nešikovný odborník): to nie je maliar, to je fušer • pejor. príštipkár (kto neodborne, povrchne pracuje): príštipkár v umení

fušer p. amatér, nešikovník

nešikovník hovor. nešikovný človek • expr.: ťarbák • ťarbavec • hovor. expr.: babrák • babroš • hovor. pejor. fušer (nešikovný odborník): to nie je stolár, ale fušer • pejor.: nemehlo • kyptoš • grambľoš • ťapák • expr.: poleno • drevo • drúk • tĺk • motovidlo (nadávka nešikovnému človeku) • expr. nekaľavník (Jesenský) • expr. kydaj (Tajovský) • expr. kydoň (Hviezdoslav) • expr. zried.: ošemeto (Stodola) • šiplavec • hovor. pejor. ťuťmák (nešikovný, pomalý, nie dosť bystrý človek) • vulg. sráč

amaterizmus pestovanie niečoho zo záľuby (op. profesionalizmus) • amatérstvo: amaterizmus, amatérstvo v liečení • neodbornosť (nezodpovedanie odborným poznatkom): neodbornosť zákroku • ochotníctvo (herectvo zo záľuby) • laickosť • náturizmus • pejor.: diletantstvo • diletantizmus • hovor. pejor. fušerstvo

fušerstvo p. amaterizmus

duť súvisle a jednosmerne sa pohybovať (o vetre) • fúkať • fučať • dúchať: vietor duje, fúka od severu • fičať • svišťať • hvízdať (vydávať pritom vysoký tón): vzduch svišťal okolo nás • viať • vanúť (s menšou intenzitou): veje teplý vetrík • podúvať • pofukovať • povievať (chvíľami): od rieky povieval chlad • víchoriť • víchriť (s veľkou intenzitou): búrka víchrila za noci • burácať • hučať (vydávať aj dunivé zvuky): vietor buráca, hučí

dýchať 1. naberať vzduch do pľúc a vypúšťať ho • odb. respirovať: dýchať, respirovať zhlboka • vdychovať • odb. inspirovať (naberať vzduch) • vydychovať • odb. exspirovať (vypúšťať vzduch z pľúc) • dúchať • fúkať (dýchať so zdôraznením výdychu): dúchať, fúkať si do dlaní • dychčať • fučať • odfukovať • supieť (prudko a rýchlo dýchať): dychčali od námahy • expr.: fuňať • funieť • fukotať • zdýmať (ťažko, namáhavo dýchať): tlačí vozík a ťažko funí, zdýma • expr. zried. dychotať

2. p. žiť 1 3. p. vyžarovať 2

fičať silno viať a vydávať pritom vysoký tón; expr. prudko, s piskotom sa pohybovať • hvižďať • hvízdať: vietor fičí, hviždí, hvízda v korunách stromov; guľky fičia, hviždia okolo uší • svišťať • pišťať: vo vzduchu sviští bič; v škárach piští meluzína • fučať • expr. zavýjať: vietor zavýja, fučí • expr.: frčať • frndžať • frngať • frnkať • fundžať • letieť (pohybovať sa prudko, s piskotom, ako vietor): triesky frčia, frndžia na všetky strany; kyjak fundžal povetrím; lietadlo fičí, letí na východ

p. aj bežať

fŕkať 1. v kvapkách prudko vychádzať odniekiaľ • prskať • striekať: horúca masť fŕka, prská, strieka z panvice • expr. frckať (po troche) • zried. fŕskať: spod kolies fŕska voda • špliechať • vyšplechovať • vystrekovať • čliapať (fŕkať vo väčšom množstve): vlny špliechajú, čliapu dovysoka • expr.: fľúskať • brýzgať: voda fľúska, brýzga na všetky strany

2. pokrývať kvapkami, tenkými prúdmi tekutiny • kropiť • pokropovať: fŕka, kropí bielizeň vodou • striekať • ostrekovať • postrekovať • postriekavať (po povrchu): striekať, ostrekovať, postrekovať zeleninu proti škodcom • zried. fŕskať • polievať (jemne): polieva jej vlasy voňavkou • subšt.: špricovať • šprickať

3. v malých pevných čiastočkách sa prudko rozptyľovať • odfrkávať • odfrkovať: triesky, iskry fŕkajú, odfrkávajú • odskakovať • odletovať • odletúvať: kúsky dreva odskakujú, odletujú od sekery • expr. frčať: úlomky frčia na všetky strany

4. nozdrami, nosom vydávať hlasný zvuk (obyč. o koňovi) • odfrkávať • odfrkovať: kôň fŕka, odfrkuje • osŕkať • fučať: žrebec nespokojne osŕka, fučí

fučať 1. p. fúkať 1 2. p. dýchať 1 3. p. fičať

fúkať 1. intenzívne sa pohybovať v prúde (o vetre, vzduchu) • dúchať • prúdiť: od severu fúka, dúcha chladný vietor • viať • vanúť (s menšou intenzitou): veje, vanie teplý vánok • duť • fučať • fičať (s väčšou intenzitou): severák duje, fučí celú noc • expr.: fujačiť • fukotať (silne) • pofukovať • podúvať • poduchovať • povievať (chvíľami, s menšou intenzitou): už od rána začalo pofukovať, podúvať • ťahať • poťahovať • prefukovať • predúvať • previevať (obyč. menej intenzívne a cez niečo): cez škáry oblokov prefukuje, ťahá, poťahuje

2. púšťať vzduch obyč. zúženými perami • dúchať: fúka, dúcha do polievky • nafukovať (napĺňať vzduchom): fúka do lopty, nafukuje loptu

3. hovor. prudko vypúšťať vzduch z nosa (a tým uvoľňovať hlien) • siakať: fúkať, siakať do vreckovky • odfukovať: ustavične odfukuje, utiera si nos

viať 1. intenzívne sa pohybovať v prúde (o vetre, vzduchu) • vanúť: veje, vanie teplý južný vietor • fúkať • dúchať: fúka, dúcha chladný vietor • fučať • fičať • duť (s väčšou intenzitou): severák fičí, duje celú noc • ťahať • tiahnuť • prúdiť (obyč. jedným smerom): od hory ťahá chlad; do izby prúdi vzduch • expr. fukotať (silne) • pofukovať • podúvať • poduchovať • povievať • zavievať (obyč. menej intenzívne): vietor príjemne pofukuje; z kuchyne zavieva vôňa koláčov • prefukovať • preťahovať • predúvať (obyč. cez niečo): cez škáry oblokov prefukuje

2. vlnivo sa pohybovať vo vetre • povievať: v oknách vejú, povievajú záclony • lietať • poletovať • poletúvať • trepať sa • trepotať sa: stužky jej poletujú okolo hlavy; trepoce sa jej šatka • pren. plápolať: zástavy plápolajú vo vetre • poet. vlať

fuňať 1. p. dýchať 1 2. p. spať 1

spať 1. byť v stave spánku obyč. uložený v ležiacej polohe: spať na posteli, posediačky • det. al. expr.: spinkať • spikať • búvať • buvičkať • buvinkať • buvikať • hajať • hajenkať • hajinkať • hajkať • hajuškať • spajkať: dieťa sladko spinká, búva • expr. drichmať: celú noc som nedrichmal • expr. chrápať (obyč. tvrdo spať): chrápe už dve hodiny • pejor. zdochýnať: zdochýnal celé dopoludnie • expr.: fuňať • funieť • fraz. expr. dúchať kašu • hovor. expr. odfukovať (pri spaní hlasno dýchať): funí, odfukuje vo vedľajšej miestnosti • nár. expr. gabať: gabal by aj do obeda • ležať: nechaj ho na pokoji, už leží • nocovať (spať niekde cez noc): Kde si dnes nocoval? • nocľažiť (spávať niekde cez noc) • driemať • expr.: driemkať • chrapkať • podriemkavať • podriemavať • požmurovať (čiastočne, chvíľami slabo spať): drieme pri knihe • vyspávať (dlho, veľa spať) • vylihovať • vylihúvať • vylíhať (zbytočne veľa spať)

2. p. súložiť

fuč p. preč 2

preč 1. vyjadruje vzdialenie, vzďaľovanie sa z doterajšieho miesta • hovor. expr. het: Daj to preč, het! • hovor. expr.: včerty • dočerta • dopekla, pís. i do čerta, do pekla: pobral sa včerty, dočerta, dopekla • hovor. expr.: dokelu • dohája • dofrasa • doparoma • došľaka, pís. i do kelu, do hája, do frasa, do paroma, do šľaka • hrub. doboha: Choď dokelu, dohája, dofrasa, doparoma, došľaka! • nár. tahet (Karvaš) • von (vyjadruje vzdialenie z vnútorného priestoru): musí ísť odtiaľ von

2. expr. vyjadruje neprítomnosť, stratu, zmiznutie, poškodenie, zničenie niečoho • hovor. expr. tam: vlak už bol preč, tam • hovor. expr.: fuč • het: nervy mám z toho fuč, het • hovor. expr.: včerty • v keli • v háji: a dobrá povesť je včerty, v keli, v háji • vulg. v riti • nár. tahet • subšt. v kýbli

3. p. marš², von 2

fučať sa p. hnevať sa

hnevať sa cítiť hnev, rozčúlenie a pod. pocity • zlostiť sa • mať zlosť • rozčuľovať sa: hnevá sa, zlostí sa, že zápas prehrali; rozčuľuje sa nad maličkosťami • expr.: jedovať sa • jedošiť sa • srdiť sa • durdiť sa • duriť sa • pajediť sa • paprčiť sa • čertiť sa • sršiť sa: jeduje sa, srdí sa pri každom dcérinom odvrávaní • expr.: pučiť sa • ježiť sa • kohútiť sa • kokošiť sa • šušoriť sa • zubiť sa • katiť sa • peniť • zastaráv. horšiť sa • nár. jediť sa (Urban) • pren. expr. čeperiť sa (F. Kráľ) • zried. sošiť sa (Jarunková) • hovor. expr. štvať sa: kamarátka sa na mňa štve • mrzieť sa (pociťovať mrzutosť) • fraz.: ísť puknúť od zlosti/jedu/hnevu • žlč mu puká od jedu/zlosti/hnevu (veľmi sa hnevať) • fraz.: ide ho roztrhnúť/rozhodiť/rozsadiť od hnevu • zried. žlčovatieť (Ferko) • expr.: fúkať sa • fučať sa • duť sa • nadúvať sa (obyč. dlhší čas): fúka sa na mňa, vôbec sa so mnou nerozpráva • expr.: zúriť • soptiť (pociťovať al. prejavovať veľký hnev): otec zúri, soptí nad synovými výčinmi • hovor. expr. prskať (prejavovať zlosť) • expr. pohnevkávať sa (hnevať sa v menšej miere) • fraz. pozerať sa krivým okom (pociťovať nevôľu, slabý hnev) • expr. hnevkať sa (trocha sa hnevať)

fučka p. kaša 1

kaša 1. varené polotuhé jedlo, obyč. s mliekom: krupicová kaša • fučka (hustá kaša zo zemiakov a múky) • pyré (jemná kaša): zemiakové pyré • brečka (riedka kaša): hrušky sa rozvarili na brečku

2. p. čľapkanica

fušersky p. povrchne 2

fušerský p. nekvalitný, povrchný, zlý 2

nekvalitný ktorý nemá vyžadovanú kvalitu (op. kvalitný) • nehodnotný: odovzdať nekvalitné, nehodnotné výrobky • nedobrý • zlý • planý (čo sa týka kvality): odovzdať nekvalitnú, nedobrú, zlú robotu; nedobrá, zlá, planá povrchová úprava • menejcenný • menejhodnotný • neplnohodnotný (bez potrebnej hodnoty, úrovne): menejcenné, menejhodnotné, neplnohodnotné literárne dielo • podradný (s nižšou ako prvotriednou kvalitou): podradný tabak • nepodarený • chybný • hovor. kazový • subšt. aušusový • nespráv. závadný (ktorý je s chybami): nepodarená, chybná látka; kazový, aušusový tovar • bazárový • partiový (menej kvalitný, a preto zlacnený): bazárové, partiové hodiny • pokútny • brakový (ktorý má pochybnú hodnotu al. nezaručenú kvalitu): pokútne, brakové umenie • pejor.: amatérsky • diletantský • babrácky • lajdácky • hovor. pejor. fušerský (obyč. o práci)

nešikovný 1. ktorý je málo zručný, nepohotový v pohyboch, vo vystupovaní, v správaní al. v konaní; svedčiaci o tom (op. šikovný) • neobratný • nemotorný • nezručný: nešikovný, neobratný, nemotorný tanečník; neobratný, nezručný kosec; robiť neobratné, nemotorné pohyby; nešikovné, neobratné rokovania • neuhladený • expr.: neohrabaný • hranatý (bez ladnosti, plynulosti v pohyboch al. v správaní): neuhladené, neohrabané vystupovanie; neuhladený, hranatý spôsob nadväzovania známosti • expr.: kľavý • kyptavý • kurtavý • krchňavý • grambľavý • galbavý • nár. nekaľavný (málo manuálne zručný): kľavý, kyptavý učeň; byť v robote grambľavý, galbavý; nekaľavná dievka • hovor. zastar. kylavý: do roboty bol trocha kylavý • neohybný (bez ohybnosti, pružnosti): nešikovné, neohybné prsty • nesúci • expr.: netrebný • nemožný (bez schopností potrebných v pracovnom procese): nesúci, nemožný, netrebný remeselník • nepraktický (bez schopnosti robiť niečo účelne): nepraktický človek • ťažkopádny • pomalý • expr.: šuchtavý • ťarbavý • ťarbácky (bez potrebnej obratnosti, svižnosti): ťažkopádny rečník; pomalý, šuchtavý, ťarbavý, ťarbácky predavač • hovor. pejor.: babrácky • fušerský (ktorý všetko pokazí): babrácky, fušerský opravár • pren. drevený (málo manuálne zručný al. pohotový): nešikovný, drevený chlap • pren. ľavý (používajúci akoby iba ľavú ruku): do všetkého si ľavý • pren. deravý iba v spoj. mať deravé ruky (neschopné chytiť, udržať niečo)

2. p. neprimeraný 1

nevedecký ktorý nezodpovedá kritériám vedeckosti (op. vedecký): nevedecký výklad pojmu • pseudovedecký • tiežvedecký • kniž. pejor. pavedecký (budiaci zdanie vedeckosti): pseudovedecký názor, pavedecké teórie • neodborný • nekvalifikovaný • pejor. diletantský • hovor. pejor. fušerský (nie odborne vzdelaný v istom vednom odbore): neodborná, nekvalifikovaná fušerská štúdia; nekvalifikovaná, diletantská diskusia

povrchne 1. nejdúc do hĺbky, k podstate; svedčiac o tom (op. dôkladne) • zbežne • letmo: iba tak povrchne, zbežne, letmo si prezrel výstavu • plytko: plytko rozmýšľať • neúplne • nedokonale • nedokonalo: neúplne, nedokonale spracovaný materiál • polovičato • nedôsledne • kniž. nekonzekventne: spory riešil polovičato, nedôsledne, nekonzekventne • neodborne • diletantsky (nezakladajúc sa na odborných vedomostiach): k problému pristupoval neodborne, diletantsky

porov. aj povrchný

2. nedbajúc na niečo v potrebnej miere; svedčiac o tom (op. poriadne) • nedbanlivo • nedbalo: povrchne, nedbanlivo, nedbalo utretý prach • neporiadne • hovor. fušersky: fušersky opravené auto • expr. nedbajsky • pejor. lajdácky: na návštevu prišiel neporiadne, nedbajsky, lajdácky oblečený • ledabolo • ledajako • ledajak: ledabolo, ledajako upratala izbu a odišla • expr. spakruky • hovor. expr. halabala: všetko robí len tak spakruky, halabala • fraz. len aby sa nepovedalo

povrchný ktorý nejde do hĺbky; ktorý nemá zmysel pre dôslednosť, dokonalosť (o človeku); svedčiaci o tom • plytký • prízemný • bezobsažný • pren. prázdny (obyč. v zmysle duševnej, myšlienkovej hĺbky): povrchný, plytký, prízemný človek; povrchné, plytké vedomosti (op. hlboké); bezobsažné, prázdne myšlienky • neporiadny (nemajúci zmysel pre poriadok, usporiadanosť): neporiadna gazdinka • nehlboký (o cite, vzťahu; op. hlboký) • neúplný • nedokonalý • nedôsledný • nedôkladný • nekonzekventný (vyznačujúci sa neúplnosťou, nedôslednosťou, nedôkladnosťou; op. úplný, dokonalý, dôsledný): neúplný pohľad na vec; neúplné údaje; nedokonalá, nedôsledná práca; byť v práci povrchný, nedôsledný • neseriózny: neseriózny prístup • neprepracovaný: neprepracovaná analýza, štúdia • nedbajský • nedbalý • nedbanlivý • hovor. ledabolý (ktorému nezáleží na tom, aby išiel do hĺbky, aby bol dôsledný): mať ku všetkému nedbajský, nedbalý, nedbanlivý, ledabolý prístup; nedbanlivé, ledabolé upratovanie • polovičatý (nedokončený, urobený len spolovice): odovzdával vždy polovičatú robotu • diletantský • amatérsky • lajdácky • expr. ľahtikársky (typický pre diletanta, lajdáka, ľahtikára): diletantská znalosť vecí, lajdácke učenie, ľahtikárske pristupovanie k povinnostiam • hovor. expr. zbúchaný • hovor. pejor.: fušerský • šlendriánsky (narýchlo, povrchne urobený; obyč. o práci) • zbežný • letmý • úchytkový (robený, vykonaný krátko a povrchne, bez nároku na dôkladnosť): zbežná prehliadka; zbežný, letmý odhad • paušálny (povrchne zovšeobecňujúci): paušálna charakteristika, paušálne tvrdenie

zle 1. vyjadruje záporné hodnotenie deja al. stavu; nevyhovujúcim spôsobom, nespĺňajúc odborné, pracovné al. iné požiadavky (op. dobre) • nedobre • plano: zle, nedobre hospodária s majetkom; plano sa rozhodnúť • nevyhovujúco • nekvalitne • nedokonale • nedokonalo: nevyhovujúco, nekvalitne vykonaná oprava; nedokonale strávené jedlo • nesprávne • nenáležite • chybne: nesprávne, nenáležite nastavený motor; chybne odpísať úlohu • neprimerane • nevhodne: neprimerane, nevhodne stvárnená postava • nehodnotne • nesúco: nehodnotne, nesúco spracovaná surovina • mizerne • expr.: naničhodne • ničomne: mizerne, naničhodne, ničomne obrobená pôda • hovor. expr. mrchavo • pejor.: pľuhavo • pľuhavsky • všivavo: mrchavo, pľuhavo, všivavo vymaľovaná izba • nepodarene • nevydarene • nezdarene • nezdarne • zried. nehodne: nepodarene, nezdarene vyhotovená kópia • expr. nechýrne • pejor. diletantsky • hovor. pejor. fušersky: diletantsky, fušersky opravené auto • nespráv. špatne • expr.: zle-nedobre • pramizerne (veľmi zle)

porov. aj zlý 2

2. spôsobom odporujúcim spoločenským normám z hľadiska morálky, etiky a pod. (op. dobre) • nedobre • nečestne: zle, nedobre, nečestne sa zachovať k priateľovi • nedôstojne • nemorálne • nešľachetne: správa sa k ľuďom nedôstojne, nemorálne • nepekne • mrzko • expr. škaredo: nepekne, mrzko, škaredo zaobchádza s rodičmi • nevhodne • neprimerane • nespôsobne • hovor. expr. nemóresne: v spoločnosti sa správa nevhodne, nespôsobne, nemóresne • podlo • nízko • ničomne • expr. naničhodne • pejor.: pľuhavo • pľuhavsky: koná podlo, nízko, ničomne, ak zrádza najbližších; naničhodne, pľuhavo vystupovať na verejnosti

porov. aj zlý 1

3. spôsobom, ktorý prezrádza nežičlivosť, odmeranosť, odpor, nepriateľstvo • nedobre • nemilo • neprívetivo • nevľúdne: zle, nedobre, neprívetivo sa pozrel na syna • nepriateľsky • nevraživo: nepriateľsky, nevraživo hovoril o svojich odporcoch

4. spôsobom zapríčiňujúcim niekomu škodu, nepríjemnosti, problémy (op. dobre) • nedobre: tak mu iba zle, nedobre narobili • nepriaznivo • nevyhovujúco • nepríjemne • nešťastne: situácia sa vyvíja nepriaznivo, nevyhovujúco • expr. zle-nedobre (veľmi zle): skončilo sa to zle-nedobre

5. vyjadruje nepriaznivý stav organizmu, nepriaznivú situáciu a pod. (op. dobre) • nedobre • nevoľno: včera jej prišlo zle, nedobre, nevoľno • nepríjemne: zostalo mi nepríjemne • expr.: bledo • mizerne • naničhodne: uvidíš, bude tu bledo, mizerne • hovor. nebárs: bolo jej nebárs okolo srdca • všelijako • hovor. všelijak • hovor. expr. všakovak: cítil sa všelijako, všakovak • expr.: nanič • hovor. expr. nafigu • pejor. naprd • vulg.: nahovno • na riť: mám sa nanič, nafigu • fraz.: pod psa, subšt. na milú kedveš • expr.: zle-nedobre • pramizerne (veľmi zle)

6. vyjadruje hodnotenie deja z hľadiska možnosti • ťažko: zle, ťažko je naprávať, keď je neskoro

zlý 1. nespĺňajúci mravné normy; svedčiaci o takej vlastnosti (op. dobrý) • planý • nedobrý: zlý, planý, nedobrý človek, úmysel; zlý skutok • nečestný • nestatočný • nespravodlivý • bezcharakterný • necharakterný • kniž. nekalý: nečestné, bezcharakterné správanie; nekalé úmysly • nemorálny • amorálny • nemravný • nehodný: nemorálny chlap • zločinný • zločinecký • zlodušský • pejor.: lotrovský • oplanský (hrubo sa previňujúci proti mravným normám): zločinný plán, lotrovská organizácia • zried. zlodušný (Sládkovič) • zlomyseľný • zloprajný (zameraný na šírenie zla, uprednostňujúci zlo pred dobrom): zlomyseľní, zloprajní ľudia • diabolský • démonický • mefistovský • mefistofelovský • expr. temný: diabolská, mefistovská tvár; démonické, temné sily • nenávistný: nenávistný pohľad • neľudský • nehumánny (namierený proti ľudskosti; svedčiaci o neľudskosti) • nešľachetný • nepekný • mrzký • odporný • ohavný • obludný • ohyzdný • ošklivý • odsúdeniahodný: mrzký, odporný, odsúdeniahodný čin • macošský: mať k dieťaťu macošský vzťah • čierny: mať čierne svedomie • pejor.: podliacky • pľuhavý • kniž. perfídny: podliacke správanie • podlý • hnusný • hanebný • nehanebný • ničomný • naničhodný • zastar. ničomnícky: podlý, hanebný človek; naničhodné, ničomnícke úmysly • krivý: nepovedal o ňom krivé slovo • nízky: nízky charakter • expr.: špinavý • mizerný • mizerácky • mrchavý • mrcha (neskl.) • hovor.: neférový • nefér • unfér (neskl.): mrchavý, mrcha chlap; je to od teba neférové, unfér • skazený • pokazený (ktorý sa stal zlým): skazený charakter; pokazená mládež • pejor.: spľuhavený • spľundravený • expr. zapľuhavený • hovor. expr.: zopsutý • zlumpáčený • zlumpovaný • subšt.: hovädský • hovadský

2. nespĺňajúci odborné, pracovné, spoločenské al. iné požiadavky; nespĺňajúci požiadavky kvality, akosti (op. dobrý) • nedobrý • nekvalitný • nesúci: zlý, nedobrý, nekvalitný odborník; zlá, nekvalitná strava • neschopný • nehodnotný: neschopný umelec, nehodnotný film • mrcha (neskl.) • mrchavý • planý • nepodarený • nezdarný: planý, nezdarný syn; plané jedlo; mrchavá robota; nepodarená prednáška • slabý • biedny • chabý • chatrný • mizerný: slabý remeselník; mizerný tovar • expr.: krátky • deravý (o zlej pamäti) • hovor.: mínusový • nulový • nafigu, pís. i na figu • expr.: nanič (neskl.) • nemožný • pejor.: pľuhavý • všivavý • vulg. na hovno, pís. i nahovno: nulový, nemožný hráč; mínusový, nanič program; šéf je nafigu, na figu • havarijný • kritický • hovor.: katastrofálny • dezolátny • hovor. expr.: hrozný • strašný (veľmi zlý): kritická, katastrofálna situácia; prístroje v havarijnom, dezolátnom, strašnom stave • expr.: neslávny • neutešený • žalostný: neslávny, neutešený, žalostný koniec • nevydarený: nevydarený program • skazený • expr. zapľuhavený (ktorý sa stal zlým): skazený, zapľuhavený vzduch • nedokonalý • poškodený • zničený • hovor. expr.: dobabraný • pobabraný • zbabraný: nedokonalý sluch, zničený chrup • neporiadny • pejor. lajdácky • hovor. pejor.: flákačský • šlendriánsky • fušerský • hovor. expr. babrácky • slang. odfláknutý (zle urobený): zlá, neporiadna, fušerská práca; odfláknutá oprava • expr.: psí • psovský • niž. hovor.: poondiaty • poondený • vulg.: posratý • posraný • subšt. blbý

p. aj nepríjemný

3. ktorý má chyby (op. dobrý, bezchybný) • chybný: zlý, chybný výsledok • nesprávny • mylný • pomýlený: nesprávny, pomýlený postup • nezdravý: nezdravé názory • nepresný • pochybený: nepresné, pochybené výpočty • krivý • pokrivený • skreslený • nenáležitý: krivé chodníčky; pokrivená, nenáležitá výchova

4. ktorý nemá v sebe vľúdnosť, prívetivosť (op. dobrý) • nevľúdny: byť zlý k deťom; zlé, nevľúdne zaobchádzanie • neprívetivý • nemilý: mal neprívetivú náladu; nemilé privítanie • nepriateľský: zlý, nepriateľský pohľad

p. aj nevľúdny

5. p. nepriaznivý 6. p. zlovestný 1, 2 7. p. nevhodný

fuška p. práca 1, námaha

námaha veľké vynaloženie síl: získať niečo s veľkou námahou • úsilie • snaha (vypätie síl na dosiahnutie al. prekonanie niečoho): na to treba vynaložiť obrovské úsilie, obrovskú snahu • vypätie • napätie (vystupňovanie námahy): duševné vypätie, napätie • hovor. zastar. unuvácia: za unuváciu nepýtam nič • práca • robota: dalo mi to veľa práce, roboty • hovor. fuška (veľká námaha) • hovor.: štrapa • štrapácia (sústavná fyzická námaha): cestovať každý deň je štrapa, štrapácia • expr.: hrdlačina • drina • lopota • klopota • galeje (veľká námaha)

práca 1. vynakladanie telesného al. duševného úsilia na niečo • robota: ťažká, ľahká práca, robota • expr.: hrdlačina • drina • lopota (ťažká, namáhavá práca): drina, lopota na poliach • šichta • fuška (úsek ťažkej práce): To bola fuška! • galeje (veľmi ťažká práca) • hovor. expr.: otročina (úmorná a obyč. nedocenená práca) • mordovačka • mordovisko (úmorná práca) • babračka • papračka • piplačka • šiplačka • prplačka (zdĺhavá práca vyžadujúca veľa trpezlivosti) • zastar. tovarich (nádennícka práca) • úloha (školská práca): písať si úlohu • zaneprázdnenie: zaneprázdnenie mu nedovoľuje prísť • kniž. trud • subšt. makačka

2. telesná al. duševná činnosť ako zdroj zárobku • robota: hľadať prácu, robotu • zamestnanie (pravidelná práca za mzdu, za plat): zmeniť zamestnanie • povolanie (trvalá činnosť, na ktorú sa človek pripravil učením al. štúdiom a ktorú obyč. vykonáva za plat): má zaujímavé povolanie • služba: vstúpiť do služby • existencia (práca al. spôsob získavania životných potrieb): mať zaistenú existenciu • živobytie: nájsť si živobytie • hovor. chlieb: prísť o chlieb • hovor. expr. džob: má dobrý džob

3. telesná al. duševná činnosť zameraná na dosiahnutie niečoho, vyrobenie niečoho • robota: poľné práce, roboty; práca, robota postupuje pomaly • zadanie: dostať zadanie

4. veľké vypätie telesných a duševných síl na vykonanie, prekonanie niečoho • robota: stálo ma to veľa práce, roboty • úsilie • snaha: dosiahol to iba nadľudským úsilím, nadľudskou snahou • námaha: námaha sa vyplatila • pričinenie • usilovanie: bez vlastného pričinenia nič nezískaš • kniž. snaženie • subšt. makačka

5. vec, na ktorej sa pracuje; výsledok pracovného procesu • hovor. robota: ručná práca, robota; umelecká práca, robota • dielo: vedecké dielo • výtvor: literárny výtvor • kniž. útvor

p. aj dielo

6. p. činnosť 1, 2, chod 2

fušovať 1. p. kaziť 1 2. p. miešať sa 1

kaziť 1. spôsobovať škodu na niečom, robiť menej hodnotným • poškodzovať • ničiť • nivočiť • znehodnocovať: neodborným zaobchádzaním kazí, poškodzuje, ničí stroj; výfuky kazia, znehodnocujú vzduch • expr. humpľovať (i morálne): humpľuje nábytok, humpľuje si život • hovor. expr.: babrať • degviť • packať • hovor. fušovať (neodborne, zle vykonávať nejakú robotu): všetko babre, degví; fušuje šaty • hovor. expr. psuť (zle vykonávať robotu al. robiť mravne horším): psuť robotu; psuje mládež • hovor. expr. kopať (robiť s chybami): kope písomku • expr. potvoriť: celý dojem potvorí neporiadok v izbe

2. p. hatiť, mariť 1, kaliť 3, sabotovať

miešať sa 1. aktívne prejavovať záujem o niečo • starať sa • starieť sa • zamiešavať sa: do toho sa nemiešajte, nestarajte, nestarte • hovor. expr.: pliesť sa • montovať sa: pletie sa, montuje sa do cudzích vecí • hovor. expr. fušovať: nemá rád, keď mu do roboty niekto fušuje • zasahovať • zakročovať • zapájať sa • angažovať sa (so zásahom v prospech niečoho, niekoho): všade sa zapája, angažuje; zakročuje tam, kde ho potrebujú • hovor. kibicovať (obyč. pri hre v karty): Prestaň kibicovať!

2. navzájom sa prestupovať • splývať: hlasy sa miešali, splývali • kniž. zlievať sa: ľudia sa zlievali do zástupu • prelínať sa: červená sa prelína s fialovou • zried. miesiť sa

starieť sa zaujímať sa o niekoho, niečo a zároveň chcieť ovplyvňovať niečo • starať sa • miešať sa • expr. pliesť sa: starie sa, mieša sa do cudzích, rodinných záležitostí; Nestarajte sa, nepleťte sa do nás! • zasahovať: rád by do všetkého zasahoval • hovor. expr. fušovať • fraz. expr. fušovať do remesla: do všetkého chce fušovať • subšt. kafrať: do všetkého kafre