Synonymá slova "fu" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 206 výsledkov (2 strán)

  • ach 1. vyjadruje príjemné al. nepríjemné prekvapenie • ácháách: ach, pozrime sa, ako sa tu všetko zmeniloaááá: Á, to ste vy?bác: bác, to som si mohol myslieťejha: ejha, to je prekvapeniefíhafiha: fí(ha), to sa ti podarilohahahhachhajhájhuhhuch: hah, či som sa zľakolhííhjajhjáj: hí, hjaj, ale ich tu jeiííí: í, veď ten nás vyprášiíha: íha, také čosi ešte nevideljejjéjjojjojojjójjuj: jej, jój, či si vyrástolohóhochojojejojéjojojojój: och, oj, ojój, čo sa toho tam nazbieralo

    2. vyjadruje túžbu, želanie • ách: Ach, ách, kedy tam už budeme?ehechej: ech, ej, ale by som sa rád povozilochojjojjuj: oj, juj, či by som si dal z tej čokolády

    3. vyjadruje bolesť • ách: ach, ách, kedy ma to prestane páliťau: au, to bolíihíhohochóho: ih, oh, zasrkol pri každom šľahnutí bičomjajjájjojjójjujjúj: jaj, bolí; juj, všetko ma štípejajajjojojjujujjujúj: jojoj, nebi ma, už budem dobrý

    4. p. eh 1


    p. ach 1


    fuč p. preč 2


    preč 1. vyjadruje vzdialenie, vzďaľovanie sa z doterajšieho miesta • hovor. expr. het: Daj to preč, het!hovor. expr.: včertydočertadopekla, pís. i do čerta, do pekla: pobral sa včerty, dočerta, dopeklahovor. expr.: dokeludohájadofrasadoparomadošľaka, pís. i do kelu, do hája, do frasa, do paroma, do šľakahrub. doboha: Choď dokelu, dohája, dofrasa, doparoma, došľaka!nár. tahet (Karvaš)von (vyjadruje vzdialenie z vnútorného priestoru): musí ísť odtiaľ von

    2. expr. vyjadruje neprítomnosť, stratu, zmiznutie, poškodenie, zničenie niečoho • hovor. expr. tam: vlak už bol preč, tamhovor. expr.: fučhet: nervy mám z toho fuč, hethovor. expr.: včertyv keliv háji: a dobrá povesť je včerty, v keli, v hájivulg. v ritinár. tahetsubšt. v kýbli

    3. p. marš2, von 2


    duť súvisle a jednosmerne sa pohybovať (o vetre) • fúkaťfučaťdúchať: vietor duje, fúka od severufičaťsvišťaťhvízdať (vydávať pritom vysoký tón): vzduch svišťal okolo násviaťvanúť (s menšou intenzitou): veje teplý vetríkpodúvaťpofukovaťpovievať (chvíľami): od rieky povieval chladvíchoriťvíchriť (s veľkou intenzitou): búrka víchrila za nociburácaťhučať (vydávať aj dunivé zvuky): vietor buráca, hučí


    dýchať 1. naberať vzduch do pľúc a vypúšťať ho • odb. respirovať: dýchať, respirovať zhlbokavdychovaťodb. inspirovať (naberať vzduch) • vydychovaťodb. exspirovať (vypúšťať vzduch z pľúc) • dúchaťfúkať (dýchať so zdôraznením výdychu): dúchať, fúkať si do dlanídychčaťfučaťodfukovaťsupieť (prudko a rýchlo dýchať): dychčali od námahyexpr.: fuňaťfunieťfukotaťzdýmať (ťažko, namáhavo dýchať): tlačí vozík a ťažko funí, zdýmaexpr. zried. dychotať

    2. p. žiť 1 3. p. vyžarovať 2


    fičať silno viať a vydávať pritom vysoký tón; expr. prudko, s piskotom sa pohybovať • hvižďaťhvízdať: vietor fičí, hviždí, hvízda v korunách stromov; guľky fičia, hviždia okolo ušísvišťaťpišťať: vo vzduchu sviští bič; v škárach piští meluzínafučaťexpr. zavýjať: vietor zavýja, fučíexpr.: frčaťfrndžaťfrngaťfrnkaťfundžaťletieť (pohybovať sa prudko, s piskotom, ako vietor): triesky frčia, frndžia na všetky strany; kyjak fundžal povetrím; lietadlo fičí, letí na východ

    p. aj bežať


    fŕkať 1. v kvapkách prudko vychádzať odniekiaľ • prskaťstriekať: horúca masť fŕka, prská, strieka z panviceexpr. frckať (po troche) • zried. fŕskať: spod kolies fŕska vodašpliechaťvyšplechovaťvystrekovaťčliapať (fŕkať vo väčšom množstve): vlny špliechajú, čliapu dovysokaexpr.: fľúskaťbrýzgať: voda fľúska, brýzga na všetky strany

    2. pokrývať kvapkami, tenkými prúdmi tekutiny • kropiťpokropovať: fŕka, kropí bielizeň vodoustriekaťostrekovaťpostrekovaťpostriekavať (po povrchu): striekať, ostrekovať, postrekovať zeleninu proti škodcomzried. fŕskaťpolievať (jemne): polieva jej vlasy voňavkousubšt.: špricovať • šprickať

    3. v malých pevných čiastočkách sa prudko rozptyľovať • odfrkávaťodfrkovať: triesky, iskry fŕkajú, odfrkávajúodskakovaťodletovaťodletúvať: kúsky dreva odskakujú, odletujú od sekeryexpr. frčať: úlomky frčia na všetky strany

    4. nozdrami, nosom vydávať hlasný zvuk (obyč. o koňovi) • odfrkávaťodfrkovať: kôň fŕka, odfrkujeosŕkaťfučať: žrebec nespokojne osŕka, fučí


    fučať 1. p. fúkať 1 2. p. dýchať 1 3. p. fičať


    fúkať 1. intenzívne sa pohybovať v prúde (o vetre, vzduchu) • dúchaťprúdiť: od severu fúka, dúcha chladný vietorviaťvanúť (s menšou intenzitou): veje, vanie teplý vánokduťfučaťfičať (s väčšou intenzitou): severák duje, fučí celú nocexpr.: fujačiťfukotať (silne) • pofukovaťpodúvaťpoduchovaťpovievať (chvíľami, s menšou intenzitou): už od rána začalo pofukovať, podúvaťťahaťpoťahovaťprefukovaťpredúvaťprevievať (obyč. menej intenzívne a cez niečo): cez škáry oblokov prefukuje, ťahá, poťahuje

    2. púšťať vzduch obyč. zúženými perami • dúchať: fúka, dúcha do polievkynafukovať (napĺňať vzduchom): fúka do lopty, nafukuje loptu

    3. hovor. prudko vypúšťať vzduch z nosa (a tým uvoľňovať hlien) • siakať: fúkať, siakať do vreckovkyodfukovať: ustavične odfukuje, utiera si nos


    viať 1. intenzívne sa pohybovať v prúde (o vetre, vzduchu) • vanúť: veje, vanie teplý južný vietorfúkaťdúchať: fúka, dúcha chladný vietorfučaťfičaťduť (s väčšou intenzitou): severák fičí, duje celú nocťahaťtiahnuťprúdiť (obyč. jedným smerom): od hory ťahá chlad; do izby prúdi vzduchexpr. fukotať (silne) • pofukovaťpodúvaťpoduchovaťpovievaťzavievať (obyč. menej intenzívne): vietor príjemne pofukuje; z kuchyne zavieva vôňa koláčovprefukovaťpreťahovaťpredúvať (obyč. cez niečo): cez škáry oblokov prefukuje

    2. vlnivo sa pohybovať vo vetre • povievať: v oknách vejú, povievajú záclonylietaťpoletovaťpoletúvaťtrepať satrepotať sa: stužky jej poletujú okolo hlavy; trepoce sa jej šatkapren. plápolať: zástavy plápolajú vo vetrepoet. vlať


    fučať sa p. hnevať sa


    hnevať sa cítiť hnev, rozčúlenie a pod. pocity • zlostiť samať zlosťrozčuľovať sa: hnevá sa, zlostí sa, že zápas prehrali; rozčuľuje sa nad maličkosťamiexpr.: jedovať sajedošiť sasrdiť sadurdiť saduriť sapajediť sapaprčiť sačertiť sasršiť sa: jeduje sa, srdí sa pri každom dcérinom odvrávaníexpr.: pučiť saježiť sakohútiť sakokošiť sašušoriť sazubiť sakatiť sapeniťzastaráv. horšiť sanár. jediť sa (Urban)pren. expr. čeperiť sa (F. Kráľ)zried. sošiť sa (Jarunková)hovor. expr. štvať sa: kamarátka sa na mňa štvemrzieť sa (pociťovať mrzutosť) • fraz.: ísť puknúť od zlosti/jedu/hnevužlč mu puká od jedu/zlosti/hnevu (veľmi sa hnevať) • fraz.: ide ho roztrhnúť/rozhodiť/rozsadiť od hnevuzried. žlčovatieť (Ferko)expr.: fúkať safučať saduť sanadúvať sa (obyč. dlhší čas): fúka sa na mňa, vôbec sa so mnou nerozprávaexpr.: zúriťsoptiť (pociťovať al. prejavovať veľký hnev): otec zúri, soptí nad synovými výčinmihovor. expr. prskať (prejavovať zlosť) • expr. pohnevkávať sa (hnevať sa v menšej miere) • fraz. pozerať sa krivým okom (pociťovať nevôľu, slabý hnev) • expr. hnevkať sa (trocha sa hnevať)


    fučka p. kaša 1


    kaša 1. varené polotuhé jedlo, obyč. s mliekom: krupicová kašafučka (hustá kaša zo zemiakov a múky) • pyré (jemná kaša): zemiakové pyrébrečka (riedka kaša): hrušky sa rozvarili na brečku

    2. p. čľapkanica


    brblať hovor. expr. 1. nezreteľne, chybne vyslovovať: v rozčúlení si niečo brble pod nosexpr.: huhňaťchuchmaťfufnať (s nosovým prídychom) • expr.: brbtaťbrbotaťhatlať (robiť chyby pri artikulácii; o vrodenej vlastnosti) • expr. bľabotať (nezrozumiteľne a nesúvisle): bľaboce čosi o svojich nárokochexpr.: bručaťdudlaťdudraťmrmlaťmrmotaťmumrať: bručí, dudre, mrmoce si čosi popod nosexpr.: šamotiťšamoniťšemotiť (nezrozumiteľne a ticho) • expr. huhlať (tlmene)

    2. rýchlo a obyč. nezreteľne hovoriť • mlieťrapotaťtrkotať: rýchlo brble, melie, rapoce svoju úlohupejor.: ľapotaťľaptaťlalotať

    3. p. hundrať 1, 2


    fufnať expr. hovoriť nosom • expr.: huhňaťchuchmaťchuchňať: má nádchu, fufne, huhne, chuchmeexpr. huhlať (vôbec nezrozumiteľne artikulovať): huhle, fufne s plnými ústami


    hovoriť 1. vyjadrovať myšlienky rečou; rečou dávať na vedomie (op. mlčať) • vravieť: hovoriť, vravieť nahlas, rozumne; hovoriť, vravieť o deťochrozprávaťhovor. vyprávať (hovoriť v dlhšom časovom rozpätí): rozprávať o svojich zážitkochvykladaťrozkladať (zoširoka, vysvetľujúco): vykladá, rozkladá svoje plányexpr.: roztriasaťpretriasaťpremieľaťrozvlačovať (zdĺhavo, podrobne) • hovor. rozširovať sašíriť sa (obšírne): netreba sa o veci už viac rozširovať; je zbytočné viac sa o tom šíriťkraj. povedať: ľudia povedajú všeličopovrávať (si): mnohí povrávajú, že bude zlenár. trizniť (Hviezdoslav)expr. hútoriť (obyč. veľa) • hovor. žart. hutoriť (východoslovenským nárečím) • kniž. zastar. sloviť (Škultéty)kniž. zastar. vetiťodriekať (mechanicky, monotónne) • oznamovať (dávať na vedomie istú správu) • komunikovať (byť v spojení rečou): nekomunikujem s kolegyňou už týždeňrečniťexpr. zried. rečinkovať (mať, držať reč al. expr. plano hovoriť): reční už pol hodiny; iba sa pilo a plano rečinkovalohrub. papuľovať: papuľuje, hoci sa ho nik nespytujeexpr. húsťhovor. expr.: hustiťtrúbiťvtĺkať (niečo do niekoho; neprestajne, nástojčivo hovoriť): celý večer hudie svoje; hustiť, vtĺkať žiakom poučkuexpr.: vrčaťsipieťsyčať (zlostne, sipľavo hovoriť) • expr.: štekaťbrechaťprskať (zlostne, jedovato hovoriť) • expr. sekať (ostro, trhane hovoriť) • expr.: mlieťrapotaťrapkaťsypaťsúkaťmrviť (rýchlo, veľa a obyč. aj hlasno hovoriť): melie, rapoce, sype jedno cez druhé; rýchlo mrví slováexpr.: trkotaťdrkotaťmrkotaťgagotať (hovoriť veľa, rýchlo, často o zbytočnostiach) • jazyčiť (veľa rozprávať) • rozťahovaťslabikovať (pomaly hovoriť): rozťahovať odpoveď, slabikovať slováexpr.: hlaholiťšveholiťhrkútaťševeliťštebotaťšvitoriťdžavotať (hovoriť jemným, príjemným hlasom): hlaholiť, hrkútať nežným hlasom; na ulici štebocú, džavocú detispievať (spevavo hovoriť) • šepkaťšeptaťšuškaťexpr. šepotaťhovor. expr. šušotaťexpr.: šušúkaťšepoliťšipoliť (hovoriť potichu, pošepky al. tajnostkársky): dievčence si čosi šepkajú, šušocú, šepolia do uchaexpr.: šomraťšamotiťšemotiťšemoniť (potichu a nezrozumiteľne hovoriť) • expr.: hundraťmrmlaťmrmotaťmumraťbrblaťbručaťdudraťdudlať (nezreteľne hovoriť): nevieme, čo si dedko stále hundre, mrmle, dudreexpr.: huhlaťhuhňaťfufnaťchuchmaťchuchňať (hovoriť nosom): huhle, chuchme čosi nádchovým hlasomdrmoliť (nezrozumiteľne, zmätene hovoriť) • expr. habkaťjachtaťhovor. koktať (neisto, trhavo, zajakavo hovoriť): habká, jachce, kokce niečo o svojej nevineexpr.: brbtaťbrbotaťhatlaťbľabotať (chybne, nezreteľne, nesúvisle hovoriť) • expr.: táraťtrepaťtliapaťtrieskaťplieskaťbaláchaťbúchaťkvákať (nepremyslene, nemúdro a obyč. veľa al. zbytočne hovoriť): stále iba tára, trepe, kváka, ale nepomôžehrub. drístaťsubšt.: kecať • valiť: čo to drístate, keciate, valíte, veď to nie je pravdaexpr.: pliesťmotať (hovoriť bez zmyslu) • expr.: repetiťrepentiť: Čo repetí tá stará?hovor. expr.: remziťremzať (nejasne hovoriť) • hovor. expr.: ľapotaťľaptať (hovoriť nezmysly) • hovor. expr.: šepletiťtaľafatkovaťpejor. haraburdiť (hovoriť daromnice) • hovor. expr.: handrkovaťhandrboliť (hovoriť nezrozumiteľne, často cudzím jazykom)

    porov. aj kričať 1

    2. p. svedčiť2 2 3. p. nazývať


    hundrať expr. 1. slovami prejavovať nespokojnosť • expr.: šomraťbrblaťdudraťfrflaťfrfotaťškamraťškamriťškemraťmrmlaťnár. žundrať: hundrať na robotu; šomrať, brblať na všetko; frfle, mrmle proti rozhodnutiuexpr. drdlať (Ferko)arch.: žehraťzried. žuhrať: žehrať na celý svetreptať (intenzívne, verejne a pod.): je nespokojný, stále repcehromžiťexpr.: hartusiťharusiťhartušiťharušiť (hnevlivo): hromží na neporiadkyexpr. zried. homraťnár. žompáriť (Timrava)pohundrávať (trochu, chvíľami hundrať)

    2. nezrozumiteľne, nezreteľne hovoriť • expr.: brblaťbručaťdudlaťdrdlaťdudraťmrmlaťmrmotaťmumlaťmumrať: hundre, brble si popod nos; nik mu nerozumie, čo mrmleexpr.: šomraťšamotiťšemotiťšemoniť (nezrozumiteľne a ticho hovoriť): neviem, čo stále šomre, šemotí, šemoníexpr. huhlať (tlmene) • huhňaťfufnaťchuchmať (s nosovým prízvukom)


    mrmlať 1. vydávať hlboké tlmené zvuky (o zvieratách, o hudobných nástrojoch) • mumlať: medveď mrmle, mumle; mumlanie basy, hromumrmraťmumraťmručaťbručať: mumranie mora

    2. expr. nezrozumiteľne a ticho hovoriť • expr.: brblaťbľabotaťhundrať: stále si čosi mrmle, brble, hundre popod nosbručaťmručať: bručí, mručí pri roboteexpr.: pomrmlávať (si)pohundrávať (si) (chvíľami mrmlať): pred skúškou si pomrmlávalexpr.: mumlaťmumraťmrmraťmrmotať: mumlal mu čosi do ucha; ženy mrmotali na priedomíexpr.: dudraťdudlaťdudaťdrmoliťšomraťškamrať: dudre, šomre popod fúzyexpr.: šemotiťšemoniťšamotiť (veľmi ticho): dievčatá si šemotili tajomstváexpr.: huhlaťhuhňaťfufnaťchuchmaťchuchňať (tlmene, s nosovým prízvukom): opilec huhlal, fufnalexpr.: mrnčaťmrnkať (tenkým hlasom): mrnkal si pesničkuexpr. zjemn. mrmkať (o deťoch): dieťa mrmkalo pri hrenár. žundrať

    3. p. hundrať 1, 2


    fufnavý p. nosový


    hundravý 1. ktorý slovami (často nie dosť výrazne, rázne) prejavuje nespokojnosť; ktorý má charakter hundrania • uhundranýreptavý: hundravý, uhundraný, reptavý starecexpr.: šomravýdudravýfrflavýnár. expr. frfravý: šomravá, dudravá, frflavá, frfravá žena; šomravý, dudravý hlasexpr.: škamravýškemravýmrmlavýarch. zried. žehravý

    2. nezrozumiteľne, nejasne, nedôsledne hovoriaci, hovorený (i pren. o zvuku podobnom hundraniu) • expr.: brblavýbručivýdudlavýdudravýnár. žundravý: hundravé, brblavé dieťa; hundravý, bručivý, dudlavý potok; dudravé huslenezrozumiteľný: nezrozumiteľná rečexpr.: šomravýmrmlavýmumlavýmumravý: šomravé, mrmlavé, mumlavé, mumravé zvukyexpr.: šamotivýšemotivýšemonivý (nezrozumiteľný a tichý) • expr.: huhňavýhuhlavýfufnavýchuchmavý (nosovo hovoriaci, hovorený)


    nosový ktorý je tvorený cez dutinu v nose • odb. nazálny: nosová, nazálna hláskafufnavýhuhňavýexpr.: chuchmavýchuchňavý (pri artikulácii cez nos): hovoriť nosovým, fufnavým, huhňavým hlasomnádchový (typický pre nádchu; o hlase)


    fuga 1. p. žliabok 1 2. p. škára


    škára malý, obyč. pozdĺžny otvor • štrbina: škára v dlážke, skalná štrbinamedzera: medzera medzi zubamiprasklinapuklinatrhlina (malý otvor vzniknutý roztrhnutím, prasknutím): prasklina, puklina, trhlina v stenezastaráv. špárahovor. zastar. fuga: dvere majú fugyzastar. štrba (Hviezdoslav)dierkadiera (väčšia škára): prejsť dierou v plote


    žliabok 1. vyhĺbenina na rozličných nástrojoch, súčiastkach • ryhabrázda: žliabok, ryha na kovovej platnizárezdrážkavrúbok (na spojenie, vloženie, vedenie niečoho) • hovor. zastar.: fugafalc: fugy na šindli

    2. porov. žľab


    fuj vyjadruje rozličné nepríjemné pocity, napr. pocit odporu, hnusu, ošklivosti, hrôzy, zdesenia, strachu, únavy, zimy a pod. • fujhapfuj: fuj, fujha, pfuj, to je odporné; fujha, ale sme sa nadrelibrbrrbŕŕ: bŕ, ale je tu zimahuhuhhuch: hú, huch, to je horkéhujchuj: fuj, huj, ale som sa zľakla


    ph vyjadruje odpor, pohŕdanie, výsmech, zľahčovanie a pod. • phaphephiphí: Ph, phe, myslíš, že sa ťa zľaknem?pchpchapchepchipchí: pch, pcha, ale si tomu daltfitfíťfiťhťhathiťhí: tfi, ťh, takto sa mu podkladaťfujfujhapfuj (vyjadruje odpor, pohŕdanie): fuj(ha), pfuj, páchne


    tfi napodobňuje zvuk pri odpľutí, naznačuje odpľutie; vyjadruje opovrhovanie, pohŕdanie, zhnusenie, odpor • tfíťfiťfítfujťfú: tfi, tfuj, odpľul si na zem; tfí, tfuj, to je ale bezočivosťph (vyjadruje opovrhovanie): ph, ale si sa vyznamenalfujpfuj (vyjadruje zhnusenie, odpor): fuj, pfuj, tu niečo smrdí


    fujačiť p. chumeliť sa, fúkať 1


    chumeliť sa husto, v chumáčoch sa valiť: vonku sa chumelí; hmla sa chumelífujačiť (o snehu): v noci fujačilovíriť sa: prach sa vírikúdoliť sakundoliť sa (valiť sa v kúdoloch) • hovor. expr. kúriť sa: prach na ceste sa kúdolí, kundolí, kúri


    fujak p. fujavica


    fujavica víchrica spojená so snežením • metelicachumelicachumeľkúrňava: prihnala sa fujavica, metelicaexpr.: fujakmeteľ: vonku zúri fujak, meteľnár.: chujavachujavicašibavica


    fujaráš p. fujarista


    fujarista kto hrá na fujare • hovor. fujaráš


    bežať 1. rýchlo sa pohybovať na nohách (o ľuďoch i zvieratách); vôbec sa rýchlo pohybovať (najmä o dopravných prostriedkoch) • utekať: deti bežia, utekajú, čo im sily stačiaexpr. bežkať: dievčatko bežká oprotiexpr.: hnať sauháňaťupaľovaťupínaťtrieliť: ženie sa, upaľuje preč, aby ho nechytili; ktosi upína, trieli za namiexpr. fujazdiť: sánky fujazdia dolu kopcomcválať: kone cválajú opretekykniž. al. expr. jachať: vlak, rušeň, auto jacháexpr.: letieťpáliťprášiťfrčaťfičaťfŕľaťfrndžaťfrngaťrafaťhafriť: letí, páli za kamarátmi, len sa mu tak päty blýskajú; práši, frčí na kúpalisko hneď po vyučovaní; rafe, hafrí ostošesťexpr. rútiť sa (o niečom veľkom, početnom): rýchlik sa rúti oproti; Kto sa to rúti za nami?hovor. expr.: mastiťmazaťšvihaťšibať: mastí, maže, švihá od nás čo najďalejslang. kmitať: kmitá, až sa mu tak hlava natriasahovor. expr.: sypať sapadať (obyč. v rozkaze): Sypte sa už! Padajte!hovor. zastar. pakovať sa (obyč. v rozkaze): Pakujte sa odtiaľto!kniž. rušať (sa): Kam sa to všetci rušajú?kniž. prchať (utekať pred niekým, pred niečím) • šprintovať (bežať šprint; pren. expr. bežať vôbec) • nár.: peľaťuvíjaťtrtúľaťtrtúliťfrňať

    p. aj ponáhľať sa

    2. p. míňať sa 2, plynúť 2 3. p. pracovať 2


    fujazdiť p. bežať 1


    fujha p. fuj, ph


    fác naznačuje zvuk pri (náhlom) údere dlaňou, pri plesknutí najmä po tvári; naznačuje takýto úder • fľask: fác, fľask, bolo počuť z izby po každom zauchupleskpľask: matka zrazu plesk, pľask synovi po líciflinkfuk (naznačuje udretie): fác, flink, fuk jej jednu po hlavepácbác (naznačuje silnejšie, silné udretie): zrazu pác, bác mu po rukechľuschľust: chľus, chľust mu po papulišvác: švác ho po chrbteťap (naznačuje slabé udretie): ťap decku po zadočku


    fuk 1. p. šmik 2, šup 1 2. p. fác


    šmik, pís. i šmyk2 1. naznačuje obyč. rýchle, prudké odrezanie al. odstrihnutie • fik: šmik, fik, odrezal si kúsok slaninkyšnipšnips: šnip, šnips, rýchlo poobstríhala koncešnip-šnapšnip-šnapsšnips-šnaps: nožničkami urobil šnip(s)-šnap(s) a vlásky ležali na zemi

    2. naznačuje prudký, rýchly pohyb • fikfuk: myška šmik, fik, fuk za skriňušupšupsšuch: chlapec šup(s), šuch pod perinu


    šup 1. naznačuje rýchly pohyb niekoho al. niečoho; vyjadruje výzvu na takýto pohyb • šupsšuch: otvoril dvere a šup(s), šuch, už bol dnu; a teraz šup(s), šuch do postelešmik, pís. i šmykfikfuk: šmik, fik s taškou pod stôl

    2. p. švác


    fukár p. vejačka


    vejačka nástroj, stroj na čistenie zrna od pliev • hovor. zastar.: rajtárfukár


    siakať prudko vyrážať vzduch z nosa a tým uvoľňovať hlien • hovor. fúkať (op. smrkať): hlasno siaka, fúka do vreckovkyodfukovať (viac ráz za sebou) • expr. trúbiť: trúbil ako slon


    fúkať sa 1. p. pýšiť sa 1 2. p. hnevať sa


    pýšiť sa 1. prejavovať povýšenosť, nadmerné sebavedomie, nadutosť, namyslenosť • byť pyšnýbyť namyslený: pýši sa svojím postavením, byť pyšný, byť namyslený na svoje postavenievystatovať savypínať savyvyšovať savynášať sahovor. vyťahovať sa (nekriticky vyzdvihovať svoju osobu): vystatuje sa, vyťahuje sa cudzími výsledkamichvastať sakniž. zastar. veličiť sa (nekriticky, pochvalne hovoriť o svojej osobe): chvastá sa, že všetky skúšky urobí na jednotkuchváliť sa (hovoriť o svojich kladných vlastnostiach, o svojej prevahe v niečom a pod.): rád sa chváli svojím pôvodomvychvaľovať sa (veľmi často sa chváliť): vychvaľuje sa pri každej príležitostiexpr.: nafukovať safúkať sanadúvať sanaparovať saprtošiť sanár. šušoriť sahrub. prdúskať sa: nafukuje sa, naparuje sa, že preteky vyhrázakladať si (neodôvodnene pripisovať niečomu priveľkú dôležitosť, cenu): zakladá si na svojom výzore, na svojej pamäti

    2. prejavovať oprávnenú hrdosť, sebavedomie • byť hrdýhrdiť sa: pýšiť sa, hrdiť sa výkonom svojho mužstva, byť naň hrdý; nemáme sa veru čím pýšiť, hrdiťkniž. honosiť sa: mesto sa honosí významnými osobnosťamibyť pyšnýblýskať sa: môžeš byť pyšný na svoje deti; blýska sa svojimi vedomosťamichváliť sa: oprávnene sa chváli svojimi výsledkami


    fuknúť 1. p. vylepiť 2 2. p. ujsť 1


    prdnúť hrub. vypustiť plyny z konečníka • hrub. uprdnúť sapustiť (obyč. potichu) • zasmradiť (spôsobiť tým smrad): keď čert nemôže urobiť zle, aspoň zasmradíexpr. bžuknúť (Kálal)expr.: zabzdieťzabzdošiťžart.: puknúťfuknúť (jemne) • zatrúbiťzakadiťstreliť (hlasno) • vulg.: drisnúťzasrať


    udrieť 1. úderom, nárazom zasiahnuť človeka al. iného živého tvora • uderiť: ustúp, lebo ťa udriem, uderím (po chrbte)buchnúťbúšiťbachnúť: Buchni ho, bachni ho do chrbta!expr.: trepnúťtresnúťtresknúťcapnúťcapiť: neposlušné dieťa trepla, tres(k)la, capla po zadkuklepnúťklopnúť (obyč. kladivom al. podobným nástrojom): klepnem kapra po hlaveexpr.: čapnúťčapiťťapnúťbacnúťpacnúť (s menšou intenzitou): dieťa čaplo, ťaplo, baclo, paclo psíkaexpr.: rachnúťrafnúťšvacnúťchňapnúťchlopnúť (silným úderom): v zúrivosti ho rachol, rafol drúkom; najedovaný ho švacol, chňapol, kde zasiahol; chlopol ma po hlavehovor. expr.: praštiťchmeliťpleštiťtreštiťexpr. zried. prasknúť (prudko): praštím ťa po hlave, cez ústašvihnúťšľahnúťšibnúť (niečím pružným, ohybným): švihne, šľahne koňa bičom; šibne chlapca prútomčesnúť (prudko udrieť; obyč. o haluzi): haluz ho česla cez očikniž. mrsknúť: mrskne ho korbáčomplesnúťplesknúťpľasnúť (obyč. dlaňami): v dobrej nálade ma plesne, pľasne po líciexpr.: zaťaťseknúťreznúťrubnúť (niečím ostrým): dva razy ho sekol, rezol, rubol linonárom pod rebráexpr. hlobnúť: podgurážený hlobne mládenca po plecidať zauchoexpr.: facnúťfľasnúťfľasknúťfľusnúťfľusknúť (rukou udrieť po tvári): len sa opováž, dám ti zaucho, facnem ťa; v opitosti fľas(k)ol ženu po ústachexpr.: streliťstruhnúťvylepiťhovor. expr.: zasoliťvysoliťprisoliť (dať úder rukou niekomu): Takú ti strelím, vylepím! Zasoľ mu jednu!, ešte mu jednu prisolímexpr. priložiť: jednu mu priložilexpr.: drgnúťďugnúťdurknúťhrknúťzried. lapsnúť (koho): poriadne ho drgol, džugol päsťou do nosa; durkla, hrkla ma do chrbtaexpr.: druzgnúťluznúťliznúťlupnúťlopnúťhovor. expr. drisnúť (komu): druzgla, luzla, lizla mi zaucho; lupnem, drisnem mu zopár, že sa nespamätáhovor. expr.: fuknúťšuchnúťšupnúťpifnúťflingnúťflinknúť (nečakane, rýchlo): naraz mu zozadu jednu fukla, šuchla, šupla, piflanár. klknúť (Chrobák)hrub. kydnúť: kydni mu lopatou, nech je tichoexpr.: zavaliťzaraziť (prudko): zavalil ho po papuliexpr.: ovaliťorútiťomráčiťochmeliťobúšiťolomáziťohlušiť (ťažkým predmetom): ovalili, orútili, omráčili, olomázili ho drúkom; obúšiť, ohlušiť niekoho obuškomexpr.: ohlôniťopáliť: ohlôniť palicou, opáliť bakuľou niekohoexpr.: pretiahnuťobtiahnuť (za trest, z pomsty a pod.): však ho ja pretiahnem korbáčom; obtiahol syna remeňomfraz. uštedriť buchnát/zaucho

    2. p. buchnúť 1 3. p. napadnúť 2 4. p. nahromadiť sa 5. p. nastať


    ujsť 1. behom sa vzdialiť al. sa vôbec vzdialiť z pôvodného miesta • utiecťzutekať: zlodej z miesta činu ušiel, utiekol, zutekal; ujsť pred trestom; utiecť od muža; zutekať zo štúdiaexpr. ufujazdiť: sadol na bicykel a ufujazdilexpr.: ufrngnúťufrnknúťufrndžaťubrnknúť (letom sa vzdialiť): vtáčik z haluze ufrngol, ubrnkol, ufrndžalexpr. zvirgať: Kde ten chlapec zvirgal?hovor. expr.: zvrznúťuvrznúťuvrzgnúťubziknúťbziknúťušmyknúť (obyč. bez dovolenia): deti uvrz(g)li von pri prvej príležitosti; ubziknúť, ušmyknúť zo školyumknúť (tajne): podarilo sa mu umknúť políciizried. ubehnúťhovor. expr.: upláchnuťufrknúťzdúchnuťzdrhnúťzried. zdúchať (potajomky, bez stopy): upláchnuť z prednášky; po roku väzenia zdúchli, zdrhlizbehnúťdezertovaťzdezertovať (od vojska) • zdupkať (so strachom, zbabelo): chce zo skúšky zdupkaťexpr. zmiznúťhovor. stratiť sahovor. expr. vypariť sa (rýchlo, nenápadne, nebadane): hostia po hodine z oslavy zmizli, stratili sa, vyparili saexpr.: brnknúťfrngnúťfuknúťfrknúťmyknúť (zrazu, nečakane): chlapec brnkol, frngol za roh; fukli, mykli do krčmyhovor. expr.: odtrieliťodpáliťodprášiťodfrčaťodfičaťodfujazdiťodkapaťodjachaťodcválať: chlapci odtrielili, odpálili, odprášili, aby sa nemuseli zodpovedať; odfrčal, odcválal pred nami na konifraz. vziať nohy na pleciadať sa na útek (začať utekať): od strachu vzali nohy na plecia, dali sa na útekexpr. zried. znohovať (Ballek, Karvaš)

    2. dostať sa z dosahu niečoho nebezpečného, nepríjemného a pod. • utiecťzutekať (pred kým) • uniknúť: ledva ušiel, utiekol, unikol smrti; podarilo sa mu pred políciou zutekaťvyhnúť sa: nesmú ujsť pred zodpovednosťou, nesmú sa vyhnúť zodpovednosti; chce sa vyhnúť posmechupoutekať (postupne, jeden po druhom): vystrašení chlapci poutekali

    3. ostať nepovšimnutý • uniknúťutiecť: na prednáške mu nič neujde, neunikne, neutečie; nenávistné pohľady mu neušli

    4. (o čase) plynutím prejsť • ubehnúťutiecťuplynúťminúť (sa)prejsť: od prázdnin ušlo, utieklo, ubehlo veľa času; uplynie, prejde ešte dlhý čas, kým sa uzdraví; čas (sa) jej pri robote rýchlo minie

    5. (o veciach, myšlienkach a pod.) prestať držať pohromade, prestať byť spútaný, vyjsť z uzavretého priestoru • utiecťuniknúť: mlieko ušlo z hrnca; plyn, teplo unikne, treba zatvoriť kohútik, dvere; v zápale boja jej ujde, unikne aj príkre slovoukĺznuť (mimovoľne): ukĺzne mu zahrešenie

    p. aj vykypieť

    6. p. zbaviť2


    vylepiť 1. zavesiť verejne ako správu, oznam • vyvesiť: vyvesiť, vylepiť vyhlášku, plagát

    2. expr. prudko niekomu dať zaucho al. iný úder na telo • expr.: vlepiťstreliťvypáliťvpáliť: vylepil, vlepil, strelil mu zopár za ušiexpr.: vsotiťvraziťvyťaťvytnúťvysoliťvsoliťzasoliťzavesiť: vsotí, vrazí, zasolí mu pár zaúch a ujde; buď ticho, lebo ti takú zavesímfraz.: dať poza ušidať po hlaveexpr.: struhnúťfuknúťfacnúťfľasnúťfľasknúťplesnúťplesknúťpľasnúť: struhla mu po papuli, plesla ho po ústachexpr.: švacnúťšustnúťšuchnúťšupnúťlupnúťluznúťliznúťhlobnúť (nečakane, rýchlo) • expr. vťapiť (Zguriška)povyliepaťpovylepovať (postupne, viac zaúch): povyliepal deťom jednu sprava, druhú zľava


    fukotať 1. p. fúkať 1 2. p. dýchať 1


    fukso p. kôň 1


    kôň 1. domáce zviera používané na ťahanie al. jazdenie: ťažný, dostihový kôňtátoš (kôň v rozprávkach, pren. bujný kôň) • expr. paripa (bujný, pekný kôň): kone ako paripyťahúň (ťažný kôň) • pejopejko (kôň hnedej srsti, expr. kôň vôbec) • šimeľ (kôň bielej srsti, expr. kôň vôbec) • belko (kôň belavej srsti) • hnedák (kôň hnedej srsti) • havran (kôň čiernej srsti) • gaštan (kôň gaštanovej srsti) • sivkosivák (kôň sivej srsti) • fako (kôň plavej srsti) • vraníkvranecvranko (kôň čiernej srsti): pár bujných vraníkov, vrancovfukso (kôň žltej al. tehlovej farby) • hovor.: plavákplavko (kôň plavej srsti) • hovor. grošák (kôň bledej srsti s tmavými okrúhlymi škvrnami) • expr. hrivko (kôň s peknou hrivou) • hucul (horský kôň) • lipican (plemeno teplokrvného koňa) • arab (arabský kôň) • hovor. štajerák (ťažný kôň pochádzajúci zo Štajerska) • kalika (kôň s telesnou chybou) • pejor.: mršinamrcinamitrhadevla (starý, chudý kôň)

    2. p. stojan 3. p. jazdec 2 4. p. hlupák


    fuky p. peniaze


    peniaze všeobecný ekvivalent, v ktorom je vyjadrená hodnota všetkých druhov tovarov a prostredníctvom ktorej sa realizuje výmena • hovor. peniaz: zarobil veľké peniaze, veľký peniaz; kúpiť niečo za lacné peniaze, za lacný peniazobeživo (súhrn peňazí v obehu, expr. peniaze vôbec) • kapitál (väčšie množstvo peňazí): mať odložený kapitálhovor. financie (peňažné prostriedky): chýbajú mu financiehovor. koruny: zdedil pekné korunyhotovosť (hotové peniaze): pokladničná hotovosťzastar. istina (peňažný základ): účastnícka istinaúspory (usporené peniaze): žiť z úsporhovor. expr.: fukygroše: nemať fuky, grošežart. zastar. dudkysubšt. prachy: minúť všetky prachysubšt.: many • šupy • dengi


    fúľať p. špiniť 1


    špiniť 1. robiť špinavým, spôsobovať znečistenie niečoho • robiť špinuznečisťovať: pri varení špiní veľa riadu; deti robia na dvore špinu; znečisťovať horu odpadkamipoškvrňovať (škvrnami): poškvrňovať obrus vínomhovor. expr.: babraťzahnusovať: zahnusuje si, babre si ruky farbou, maltouexpr.: sviniťšpintať: nedávajú pozor, všetko svinia, všade špincúexpr.: gebriťkyckať (jedlom al. niečím riedkym): omáčkou si gebrí, kycká košeľuexpr.: fafraťfúľaťmazať (blatom, prachom): pri hre si fúľa nohavice, maže topánkypejor. cundrať: cundrať si šatyexpr.: čubraťšubrať (špiniť niečím riedkym, obyč. blatom): čubreš si, šubreš si okraj sukne v špinavej vodeexpr. mastiť (častým al. neopatrným chytaním niečoho): mastí si knihy, písanky

    2. hovor. vypúšťať z tela výkaly • hovor.: klásťšpintaťhrub. sviniťvulg. srať: psy špinia v parkudet. kakaťexpr.: fákaťhnusiť: fáka si do vlastného hniezda; kačky hnusia po celom dvoretrúsiť (vypúšťať trus; o vtákoch a zvieratách): holuby trúsia na oblokylajniť (o dobytku) • vyprázdňovať si črevávyprázdňovať sa

    3. p. haniť


    fulminantný 1. p. vynikajúci 1 2. p. výbušný 1


    výbušný 1. ktorý má schopnosť vybuchnúť • explozívny: výbušné, explozívne látkytraskavý (ľahko vybuchujúci): traskavý plyntrhavý: trhavá strelatrieštivý (majúci schopnosť trieštiť): trieštivý účinok výbušninybrizantný: brizantná trhavinaodb. fulminantný

    2. ktorý rýchlo a intenzívne reaguje • prudkýeruptívnyexplozívny: otec mal výbušnú, prudkú, eruptívnu, explozívnu povahuimpulzívny: impulzívne konanieprchký (náchylný náhle sa nahnevať): náš vedúci je veľmi prchkývášnivýtemperamentný (živelne reagujúci): vášnivý človek, temperamentný rečníkneskrotnýzúrivý: neskrotné dieťa; byť zúrivýhysterický: hysterická učiteľkacholerický (majúci povahu cholerika): cholerické dieťasangvinický (majúci temperament sangvinika) • kniž. nervný

    p. aj vášnivý 2


    vynikajúci 1. ktorý vyniká kvalitou, vlastnosťami, výkonom a pod. • znamenitývýborný: vynikajúci, znamenitý lekár; vynikajúci, výborný výrobokskvelý: skvelé víno, skvelý príklad dobrosrdečnostiprvotriedny: podávali tam prvotriedne jedládokonalý: dokonalý obrazzávideniahodný (ktorý možno závidieť): má závideniahodnú manželkubezchybný (ktorý je bez chýb): podať bezchybný výkonveľkolepý: veľkolepé stavebné dielovysokoakostnývysokokvalitný (ktorý má vysokú akosť, kvalitu): vysokoakostná, vysokokvalitná oceľšpičkový: vyrábať špičkové prístrojejedinečný: je to jedinečný učiteľkniž. naslovovzatý: naslovovzatý znalec operykniž. eminentný: eminentný žiakzastar. vynikavý (Kukučín)geniálny (ako vytvorený géniom) • kniž. fenomenálny: geniálna, fenomenálna hudbabrilantnýbravúrny: brilantná, bravúrna hra na klavírikniž.: famóznyfulminantný: famózna obžalobná rečelitný (najlepší): elitní umelcineprekonateľnýnezdolateľný (ktorý nemožno prekonať, zdolať): ako kuchárka je neprekonateľná, nezdolateľnáobdivuhodnýpozoruhodný (zasluhujúci si obdiv, pozornosť): podať obdivuhodný, pozoruhodný výkonmajstrovský: majstrovské ovládanie loptyohromný: je to ohromný odborníkexpr.: krásnypeknýnádherný: krásne, pekné, nádherné výsledkyslávny: slávny činveľký: veľký spisovateľoslnivýoslňujúciočarujúcikniž. okúzľujúci (pôsobiaci silným dojmom): oslnivý, očarujúci herecký výkonexpr.: kráľovskýbožský: kráľovský, božský nápojexpr. kapitálny: podaril sa mi kapitálny úlovoksvetoznámyhovor. svetový: svetoznámy, svetový chirurghovor. expr. fantastický: fantastická hudbaexpr. úžasný: bol to úžasný človekexpr. kolosálny: objavil som kolosálne riešenieexpr. rozprávkovýhovor. expr. báječný: rozprávkové počasie, videl som báječný filmexpr. skvostný: má skvostnú manželkuexpr. hrdý: je to hrdá stavbahovor.: prímatip-topsuper: príma zápas, tip-top šaty; ten kabát je supersubšt.: bezvadný • bezva • bohovský • hovädský • hovadský

    p. aj vyberaný 2, vzorný

    2. p. významný 2


    fumigovať p. obchádzať 4


    obchádzať 1. ísť okľukou, oblúkom okolo niekoho, niečoho • obchodiťvyhýbať sa: obchádza, obchodí jamy, blato; vyhýba sa jamám, blatu; aj psy ho obchodiabočiťstrániť sa (nechcieť sa stretnúť s niekým, s niečím): bočí od susedov, stráni sa známych; zďaleka bočí od školy

    2. ísť popri niečom, niekom • obchodiťprechádzať: cesta obchádza, obchodí ich dom, prechádza popri ich domemíňať: autobus míňal radnicuobiehať: auto obiehalo bicyklistu

    3. brať do svojej moci (o telesných al. duševných stavoch) • obchodiťzachvacovaťopanúvaťovládať: obchádza, obchodí ho chrípka; zachvacuje, opanúva, ovláda ho žiaľzmocňovať sa: zmocňuje sa ich apatiaísťpadať: ide, padá na mňa smútok

    4. zámerne nespĺňať nejakú povinnosť, správať sa nezúčastnene • obchodiťvyhýbať sa: obchádza, obchodí nariadenia; vyhýba sa škole, problémomnerešpektovaťnevšímať sikniž. negovaťodmietaťignorovať: nerešpektuje, nevšíma si predpisy; odmieta príkazy; ignoruje, neguje predpísanú formunedbaťnebrať do úvahykniž. fumigovať: nedbať na mienku niekoho; fumigovať vyhláškuzanedbávaťvynechávať: zanedbáva, vynecháva tréningypráv. opomínať: opomínaný dedič

    5. p. obšmietať sa 1 6. obchádzať si p. predchádzať si 7. p. opatrovať


    obísť 1. vykonať kruhový pohyb okolo niečoho, popri niečom • obehnúť (obísť behom): dva razy obišiel, obehol dom a nič nezistilvyhnúť sa (zabrániť stretnutiu): zďaleka sa vyhnúť známemu, mlákeprejsť (popri niekom, niečom, okolo niekoho, niečoho): neprešiel popri mne bez zádrapky

    2. postupne ponavštevovať viaceré miesta s cieľom vybaviť niečo, urobiť obchôdzku • obchodiťpochodiťexpr.: obehaťobehnúťpobehať: obišla, obchodila, obeh(a)la celú rodinu, ale podporu nezískala; pobehať po úradoch, obchodiť, pochodiť úradyexpr.: oblietaťpolietať: oblietala, polietala všetky obchodyexpr. zbehať: zbehať všetkých známychpoobchodiťpoobchádzaťexpr. poobehávať: nestihnúť poobchodiť, poobchádzať galérie

    3. zámerne nesplniť nejakú povinnosť • nevziať do úvahyvyhnúť sa: obísť, nevziať do úvahy zákon, rozkaz; vyhnúť sa zákonu, rozkazunerešpektovaťnevšimnúť siodmietnuť: nariadenie nerešpektovali, nevšimli si ho; predpisy odmietolnedbať (na niečo) • kniž. fumigovať: fumigovali verejnú mienkuvynechať: povinnú prednášku jednoducho vynechalpráv. opomenúť: opomenutý dedič

    4. vyjsť, dostať sa z istej situácie s dobrým al. zlým výsledkom • pochodiť: dobre, zle obísť, pochodiťobstáť (ukázať sa vyhovujúcim): na skúške ako-tak obstálneos. povodiť sa: nedobre sa nám povodilo, nedobre sme obišlizastar. neos. zviesť sa: aj jemu sa môže tak dobre zviesť

    5. p. ovládnuť 1


    preskočiť 1. skokom sa preniesť ponad niečo, niekoho • expr.: prehupnúťprehupnúť sa: preskočiť plot, prehupnúť (sa) ponad plotprešvihnúť sa (švihom sa preniesť, dostať cez niečo, ponad niečo): ľahko sa prešvihol cez zábradlienár. presadiť: presadiť plot (Ondrejov)popreskakovať (postupne, viac vecí): popreskakovať ohrady

    2. zámerne nevziať do úvahy • obísťvyhnúť sa (niečomu): preskočiť, obísť predpisy; vyhnúť sa problémomvynechať: v knihe vynechal pár stránoknevšimnúť sinedbať: závažné pripomienky si nevšimol, nedbal na nekniž. fumigovať: fumigovať námietky

    3. (o hlase) prestať normálne znieť, prejsť do inej tóniny • zlyhať: od dojatia mu preskočil, zlyhal hlasvynechaťzadrhnúť sa (prestať znieť al. neprirodzene zaznieť): pri tréme jej vynechá hlas; hlas sa v rozčúlení zadrhne

    4. p. predbehnúť 1 5. p. prejsť 1, 4, prebehnúť 1, 3


    zaznávať nedostačujúco oceňovať hodnotu, význam niekoho, niečoho (op. vyzdvihovať) • nedoceňovaťpodceňovať: zaznávať, nedoceňovať, podceňovať básnika a jeho vplyv na mladú generáciuneuznávaťzneuznávaťodmietať (nechcieť pripustiť hodnotu, význam niekoho, niečoho): neuznáva, odmieta mužovu rodinu; zneuznáva jeho presvedčenie pred celou spoločnosťoupohŕdať (mať znevažujúci postoj): pohŕda spolupracovníkomignorovaťfumigovaťnegovaťobchádzaťnevšímať si (vedome nebrať na vedomie hodnotu, význam niekoho, niečoho): ignoruje, fumiguje všetkých okolo seba; neguje, nevšíma si vážnosť situácie; obchádzať, ignorovať dôležitosť súčasného politického pohybustavať do úzadia (niekoho, niečo): stavia do úzadia všetkých, ktorí predstavujú konkurenciuexpr. zametať (panovačne s niekým zaobchádzať): zametá so svojím mužom, za nič ho nemá


    fuňať 1. p. dýchať 1 2. p. spať 1


    spať 1. byť v stave spánku obyč. uložený v ležiacej polohe: spať na posteli, posediačkydet. al. expr.: spinkaťspikaťbúvaťbuvičkaťbuvinkaťbuvikaťhajaťhajenkaťhajinkaťhajkaťhajuškaťspajkať: dieťa sladko spinká, búvaexpr. drichmať: celú noc som nedrichmalexpr. chrápať (obyč. tvrdo spať): chrápe už dve hodinypejor. zdochýnať: zdochýnal celé dopoludnieexpr.: fuňaťfunieťfraz. expr. dúchať kašuhovor. expr. odfukovať (pri spaní hlasno dýchať): funí, odfukuje vo vedľajšej miestnostinár. expr. gabať: gabal by aj do obedaležať: nechaj ho na pokoji, už ležínocovať (spať niekde cez noc): Kde si dnes nocoval?nocľažiť (spávať niekde cez noc) • driemaťexpr.: driemkaťchrapkaťpodriemkavaťpodriemavaťpožmurovať (čiastočne, chvíľami slabo spať): drieme pri knihevyspávať (dlho, veľa spať) • vylihovaťvylihúvaťvylíhať (zbytočne veľa spať)

    2. p. súložiť


    fond 1. súhrn materiálových a finančných prostriedkov určených na niečo: fond rozvoja kultúryzákladinanadácia: založiť základinu, nadáciu pre mladých vedcovzastar. fundácia

    2. p. zásoba


    fundácia p. fond 1


    fundament p. základ 1, 3, východisko, podstata


    podstata základná, hlavná zložka niečoho • jadrozáklad: dotknúť sa podstaty, jadra, základu problémuťažisko: ťažisko otázkyos: osou románu je hľadanie pravdyzaloženie (základná vlastnosť, obyč. povahová): svojím založením je optimistazákladňa: myšlienková základňa teóriekniž.: bázafundament: tvoriť bázu, fundament niečohokniž. substancia: hmotná substanciakniž. kvintesencia: kvintesencia životnej múdrostikniž. meritum: povedať niečo k meritu vecistredobod (najdôležitejšia časť niečoho): stredobod činnosti

    p. aj základ


    východisko súbor zásad, z ktorých sa vychádza: myšlienkové východisko, východisko poznaniaplatforma: zotrvávať na pôvodnej platformepodklad: historický podklad dejazákladzákladňa: myšlienkový základ, myšlienková základňa teóriekniž.: fundamentbáza


    základ 1. najspodnejšia časť stavby uložená v zemi: základy budovy, kopať základyzastaráv. fundament: fundamenty mostahovor. grunt: z domu ostal iba grunt

    2. hlavná, najdôležitejšia časť niečoho: rodina je základ spoločnostipodstata: dotknúť sa podstaty problémujadro: jadro prednáškyduša (hlavný činiteľ): matka je dušou rodinyodb. substrát: jazykový substrátodb. koreň: koreň rovnice

    3. to, z čoho sa vychádza: základy poznaniavýchodisko: nájsť spoľahlivé východiskopodklad: historický podklad dejazákladňa: vzťahy na demokratickej základnizdrojprameňžriedlo: zdroj poznania, prameň nákazy, žriedlo poučeniaplatforma: spoločná politická platformakniž. pôdorys: ideový pôdorys umeleckého dielakniž. postať: duchovná postať národakniž. báza: vyrábať niečo na báze domácich surovínkniž. fundamentkniž.: podhubiepodložie: podhubie zlakniž. studnica: príslovia sú studnicou ľudovej múdrosti


    fundamentalistický p. pravoverný


    pravoverný dôsledne sa pridržiavajúci istej viery, učenia • ortodoxný: pravoverný, ortodoxný katolík, židfundamentalistický: fundamentalistickí moslimoviaexpr.: tuhýsilnýveľkýtvrdý: tuhý, silný, tvrdý marxista, luterán


    fundamentálny p. základný, hlavný 1


    hlavný 1. v ktorom spočíva dôležitosť, základ, podstata (op. vedľajší) • základnýfundamentálnyrozhodujúci: hlavný, základný, rozhodujúci činiteľ; hlavné, základné pravidlá, princípy; fundamentálny prvokpodstatný (op. nepodstatný) • zásadný: podstatný dôvod, zásadná otázkaprvoradý (op. druhoradý) • prvýprimárny (op. sekundárny) • prvotný (op. druhotný): prvoradá úloha; táto vec je na prvom mieste; primárna, prvotná funkcianajdôležitejšínajvýznamnejší: najdôležitejšie je zdravie; najdôležitejšia, najvýznamnejšia myšlienkakniž. eminentný: eminentný záujemústrednýcentrálnytitulný (hlavný vzhľadom na postavenie medzi inými): centrálny systém; ústredná, titulná postava románuzastar.: sídelnýstoličný (obyč. o meste, ktoré bolo v minulosti sídlom panovníka al. centrom určitej územno-právnej jednotky) • dominantný (výrazný, prevládajúci): dominantné vlastnosti druhukľúčovýnosnýoporný: kľúčový, nosný motív poviedky; oporné bodykniž. kardinálnyzastaráv. kapitálny: kardinálny, kapitálny problémgenerálnynajvyšší: generálny, najvyšší štáb; najvyššia výhra, inštancia; čelný, predný: čelný, predný predstaviteľ; zaujať čelné, predné pozície, miestavedúcihegemónny (hlavný v zmysle nadriadenosti): vedúci redaktor; vedúca, hegemónna silakorunný (o jedinom svedkovi vraždy, trestného činu a pod.): hlavný, korunný svedok

    2. p. predný 1


    základný tvoriaci najdôležitejšiu, nevyhnutnú (sú)časť niečoho • hlavný: základný, hlavný princíp učeniauholnýosnovnývýchodiskový (tvoriaci súčasť základu): položili uholný kameň stavbyprvotnýprimárny: prvotný význam; primárna funkcia, vlastnosť (op. druhotný, sekundárny) • centrálnykľúčovýdominantný: centrálne postavenie; kľúčový, dominantný prvokzásadnýťažiskový: zásadný, ťažiskový problémkniž.: fundamentálnymeritórnyprincipiálnykapitálnykardinálnysubstanciálnybazálny: principiálny rozdiel; kapitálne, substanciálne otázkypodstatný: Všímaj si najprv podstatné veci, vlastnosti!existenčný (týkajúci sa existencie): existenčné potrebyexpr. psí: psia povinnosťkniž.: konštitutívny: konštitutívne prvkykmeňový (základný a nemenný): kmeňový stav pracovníkov, kmeňové stádozačiatočnýprvopočiatočnýzárodkovýzárodočnýpren. embryonálny (základný a prvý z hľadiska pôvodu): začiatočný, zárodočný stavneodvodený: neodvodený význam slovaelementárnyjednoduchýtriviálny (základný a najmenej zložitý): neovláda ani základné, elementárne, jednoduché pravidlá prevádzkyvšeobecný (nezabiehajúci do podrobností): všeobecné vzdelaniekniž. rudimentárny: rudimentárne znaky životaškoláckyzačiatočnícky: školácka chyba


    fundátor p. zakladateľ


    zakladateľ kto dal základ vzniku niečoho: zakladateľ továrne, školytvorcabudovateľ: tvorca, budovateľ demokratickej spoločnostiotec: otec revolúcie, modernej poézie, štátuzriaďovateľ: zriaďovateľ umeleckého súborukniž. fundátor (Kukučín)


    fundovaný majúci spoľahlivý základ (materiálny al. myšlienkový): dobre fundovaná organizácia; vypočuť si fundovanú prednáškuzabezpečenýzaistený (hmotne, finančne): podnik je dobre zabezpečený, zaistenýpodložený (zabezpečený dôkazmi, spĺňajúci kritérium pravdivosti, odbornosti): vedecky podložená teória


    odborný ktorý sa týka istého odboru, istých odborov; ktorý pochádza od odborníka (op. neodborný): odborný výraz; odborný výkladšpeciálnyšpecializovaný (obmedzený iba na istú oblasť, na istý odbor): odborný, špeciálny lekár; špecializovaný časopisterminologický (ktorý obsahuje odborné výrazy): odborný, terminologický slovníkkvalifikovanýhovor. fundovaný (podopretý vedomosťami v danom odbore; op. neodborný, expr. fušerský): napísať kvalifikovaný, fundovaný posudokexpertnýexpertíznyznalecký: expertný, znalecký posudokpejor. odbornícky (zaťažený jednostranným pohľadom odborníka): písať príliš odborníckym štýlomhovor. expr. fachmanský


    fundžať p. fičať


    fungl p. celkom 1, úplne


    dariť sa 1. úspešne al. bez problémov sa vyvíjať • mať úspechbyť úspešný: práca sa mu darí, neos. darí sa mu v práci; má úspech, je úspešný v podnikanínapredovaťrobiť pokroky (kvalitatívne sa rozvíjať): napreduje, robí pokroky v učenírozvíjať savzmáhať sa: zahraničný obchod sa rozvíja, vzmáhaísťfungovaťhovor. klapať: nemčina mu ide; v podniku všetko funguje, klapeprosperovaťprospievať (obyč. hospodársky): firma prosperuje, prospieva už rokyrozkvitaťprekvitaťkvitnúť (výrazne sa dariť v nejakej oblasti): kultúra tu kvitne, prekvitá

    2. p. vodiť sa 1


    fungovať 1. byť v náležitej činnosti, byť v chode • byť v poriadkuísť: televízor funguje, idebežať (najmä o strojoch): motor dobre bežíhovor. klapať: spojenie nefunguje, nejde, neklapeslúžiť: prístroj ešte (dobre) slúži

    2. byť vo funkcii • figurovaťpredstavovaťmať platnosťplatiť: sloveso funguje, figuruje, platí ako prísudok vety; funguje ako vedúci, predstavuje vedúcehoreprezentovať (byť v istej oficiálnej funkcii): na konferencii nás reprezentuje ako historik


    pracovať 1. konať istú duševnú al. telesnú prácu; vykonávať prácu ako zamestnanie • robiť: celý deň ťažko pracuje, robí; pracovať, robiť v záhrade, za písacím strojombyť zamestnanýmať zamestnanie: Kde si zamestnaný, kde pracuješ?; syn nemá zamestnanie, nepracujehovor. expr. zarezávať (naplno pracovať): zarezávali sme od ránaexpr.: robotiťnádenníčiť (tuho, ťažko pracovať) • expr. al. hist. robotovaťhovor. expr.: koňovať (ťažko pracovať) • hovor. expr. ťahať (pracovať za niekoho): ťahá to za trochexpr.: drieťdrhnúťhrdlačiťhrdlovaťlopotiťlopotiť sachlopotiť saklopotiť saplahočiť sa (namáhavo, ťažko pracovať) • expr.: otročiťmozoliťhlušiťmoriť samordovať sa (ťažko, namáhavo pracovať): otročí celý deň vo fabrike; hlušiť ako otrok; morí sa, mozolí na polisubšt.: fachčiť • makať (intenzívne pracovať) • expr. zjemn. robkať: Budete ešte chvíľu robkať?

    2. byť v chode, v činnosti • fungovať: prístroj nepracuje, nefungujeísť (náležite): motor ide dobrebežať (najmä o strojoch): stroj beží naprázdno


    predstavovať 1. mať istú hodnotu, cenu • byť (niečím) • tvoriť: priateľstvo preňho predstavuje, tvorí najväčšiu hodnotu, je preňho najväčšou hodnotou; vývoz predstavuje, tvorí dôležitú časť hospodárstvaznamenaťznačiť: prehra pre družstvo nič neznamená, neznačíreprezentovať: zbierka zbraní reprezentuje polovicu zámockého majetkufigurovaťfungovať (mať istú funkciu): od posledných volieb figuruje ako významný činiteľ; slovo funguje vo vete ako predmet, predstavuje predmetkniž. činiť (pri rátaní): náklady na budovu činia 10 miliónov korún

    2. porov. zobraziť


    slúžiť 1. pracovať ako sluha, slúžka (najmä v minulosti): slúžil dva roky u bohatého gazdu; slúžila u pánov v mestehovor.: čeľadníčiťpaholčiťparobčiť (pracovať ako čeľadník, paholok): nechcel viac čeľadníčiť, paholčiť, parobčiťposluhovať: chodila posluhovať do domácnostizastar. sluhovať

    2. vyvíjať činnosť v prospech niekoho • pracovať (pre niekoho, niečo): celý život slúžil vlasti, pracoval pre dobro ľudípomáhať (prispievať pomocou): pomáhať dobrou radou niekomu; objav pomáha, slúži ľudstvupejor.: prisluhovaťslužbičkovaťslužobníčkovať (slepo niekomu slúžiť): ochotne prisluhuje, službičkuje vrchnostipejor. prostituovať sa (slúžiť niekomu proti svojmu presvedčeniu)

    3. byť v chode, v obvyklej činnosti • fungovať: televízor ešte dobre slúži, funguje; nohy mu už neslúžiapracovať: prístroj pracuje celý deň; srdce mu dobre pracujebyť v poriadku: zariadenie je v poriadku

    4. byť na úžitok, byť užitočný (zdravotne, psychicky) • prospievaťosožiť: pohyb na čerstvom vzduchu mu slúži, prospieva, osožíexpr. žíriť: nová rodina mu žíri

    5. mať funkciu, byť používaný na niečo • používať savyužívať sa: sklad slúži, používa sa ako byt; priehrada slúži, využíva sa na rekreáciu

    6. vykonávať náboženské obrady • vysluhovať: slúžiť, vysluhovať omšu za mŕtvehocelebrovať (slávnostnú omšu)


    funieť 1. p. dýchať 1 2. p. spať 1


    činnosť 1. vykonávanie niečoho: vedecká, podnikateľská činnosťprácarobota: telesná, namáhavá práca, dať sa do roboty; tešiť sa z výsledkov robotyzamestnanie: zamestnanie predavačky; pripraviť žiakom náhradné zamestnanieprax (činnosť v istom odbore s cieľom pripraviť sa na prácu; činnosť v istom odbore vôbec): pedagogická prax poslucháčov, lekárska praxaktivita (zvýšená činnosť): umelecká aktivitadielo: pokračovať v dielekniž. var (intenzívna činnosť): myšlienkový var

    2. fungovanie niečoho • chod: činnosť, chod strojabeh: zabezpečiť beh podnikuprevádzka: uviesť elektráreň do prevádzkypráca: práca nôhfunkcia: dobrá funkcia obličiekpohyb: uviesť motor do pohybu


    funkcia 1. hodnosť spojená s povinnosťami: štátna funkcia, zastávať funkciu riaditeľaúrad: vzdať sa svojho úradupostavenie: mať vysoké postavenieúloha: mať vedúcu úlohumiesto: dostal zodpovedné miestokniž. post: post ministra

    2. odbor pôsobnosti niečoho, zacielenosť činnosti na nejaký cieľ: nová funkcia bánk, spoločenská funkcia umeniaúlohaposlanie: výchovno-vzdelávacia úloha, výchovno-vzdelávacie poslanie školyvýznam: význam tvorivej práce pre spoločnosťplatnosť: ekonomická platnosť mzdykniž. zástoj: zástoj cirkvi v dejinách

    3. p. chod 2, činnosť 2


    chod 1. pohyb krokmi • chôdza: spomaliť chod, chôdzu

    2. fungovanie niečoho • činnosť: chod, činnosť prístrojabeh: zabezpečiť beh ústavuprevádzka: uviesť podnik do prevádzkyprácafunkcia: dobrá funkcia žalúdkapohyb: uviesť motor do pohybu

    3. p. priebeh


    úloha 1. čo treba vykonať; určená, vymedzená činnosť smerujúca k istému cieľu: uložiť, vytýčiť, splniť, vykonať úlohupovinnosť: plniť si svoje povinnostifunkcia: plniť významnú funkciu v politickom životeposlanie: výchovno-vzdelávacie poslanie školymisia: plniť tajnú misiupovolanie: jeho povolaním bolo zabávaťurčenie: slúžiť svojmu určeniukniž. údel: vznešený údel učiť mládežkniž. zástoj: zástoj spisovateľa v spoločnosti

    2. stvárnenie postavy v divadelnej hre al. vo filme • rola: komická úloha, rola; hrať titulnú úlohu, rolu vo filmediv. slang. part: dobre poznať svoj part

    3. p. práca 1


    význam 1. myšlienkový obsah: význam slova, vetyzmysel: použiť slovo v istom zmyslenáplň: život bez náplnekniž. značenie: značenie symbolu (Dobšinský)

    2. vnútorná cena: význam školy pre život; udalosť mimoriadneho významudôležitosťzávažnosť: dôležitosť, závažnosť rozhodnutiavýznamnosťvýznačnosť: významnosť, význačnosť poslaniaváha: pripisovať niečomu veľkú váhuvážnosť: vážnosť uzneseniahodnota: hodnota vedeckého dielaveľkosť: mravná veľkosť človekadosah: čin veľkého spoločenského dosahuformát: umelec svetového formátufunkcia: dorozumievacia funkcia rečikniž. značenie: značenie kongresu (Mráz)kniž.: relevanciarelevantnosť: relevancia, relevantnosť vzťahu


    funkcionár p. hodnostár


    hodnostár osoba, ktorá má istú hodnosť, funkciu: cirkevní hodnostárifunkcionár: olympijskí funkcionáripredák: odboroví predáciprominent: vojenskí prominentihovor. expr. šaržapejor.: potentátpotentátnik: miestni potentátipejor.: mocnármocipán: politickí mocnári, mocipánipejor. pohlavár: bývalí komunistickí pohlavárihovor. pejor.: papalášhlaváčarch. činovník: činovníci družstvapejor. aparátnik


    odmena hmotné ocenenie istej činnosti, služby a pod. • prémia: vyplatiť pracovníkovi odmenu, prémiumzdaplat (odmena za vykonanú prácu): mesačná mzda, mesačný platfunkčné (odmena za vykonávanie funkcie) • honorár (peňažná odmena za prácu intelektuálneho rázu): autorský honorárprovízia (odmena za sprostredkovanie obchodu): desaťpercentná províziaobslužnéprepitnésubšt. tringelt (dobrovoľná peňažná odmena za obsluhu) • hovor. expr. diškrécia (malá odmena za službu): dať chlapcovi diškréciuslužné (odmena vojakom základnej služby) • žold (plat žoldniera; pejor. odmena za nečestnú službu) • subšt. bakšiš


    použiteľný ktorý sa dá použiť (op. nepoužiteľný) • upotrebiteľný: použiteľný, upotrebiteľný materiálaplikovateľný: aplikovateľný postupvyužiteľný: použiteľná, využiteľná metóda; využiteľný návrhpoužívateľný (ktorý sa môže používať): používateľné zariadeniedobrýfunkčný (ktorý je ešte vhodný na použitie; vyhovujúci, fungujúci): vyhodiť škatuľu ešte použiteľného, dobrého papiera; šijací stroj už nie je funkčnýzužitkovateľnýspotrebovateľný: ešte zužitkovateľné, spotrebovateľné suroviny


    funt p. libra


    libra základná peňažná jednotka a platidlo šterlingovej meny; váhová jednotka v anglickej sústave mier a váh • zastaráv. funt: platiť päť libier, funtov; päť libier, funtov masla


Pozri výraz FU v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Krátky slovník slovenského jazyka: otupne, náuka, pavlač, ucho, íverček, konsolidovať, us, pauza, bac, filatelista, vik, brnk, chrápať, zriecť, rys
Ekonomický slovník: fawc, tkd, huš, biä, pxb, clm, zpv, dok, ozs, chuå, plač, noví, sop, pfp, peã ë
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV