Synonymá slova "frč" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 45 výsledkov (1 strana)

  • bežať 1. rýchlo sa pohybovať na nohách (o ľuďoch i zvieratách); vôbec sa rýchlo pohybovať (najmä o dopravných prostriedkoch) • utekať: deti bežia, utekajú, čo im sily stačiaexpr. bežkať: dievčatko bežká oprotiexpr.: hnať sauháňaťupaľovaťupínaťtrieliť: ženie sa, upaľuje preč, aby ho nechytili; ktosi upína, trieli za namiexpr. fujazdiť: sánky fujazdia dolu kopcomcválať: kone cválajú opretekykniž. al. expr. jachať: vlak, rušeň, auto jacháexpr.: letieťpáliťprášiťfrčaťfičaťfŕľaťfrndžaťfrngaťrafaťhafriť: letí, páli za kamarátmi, len sa mu tak päty blýskajú; práši, frčí na kúpalisko hneď po vyučovaní; rafe, hafrí ostošesťexpr. rútiť sa (o niečom veľkom, početnom): rýchlik sa rúti oproti; Kto sa to rúti za nami?hovor. expr.: mastiťmazaťšvihaťšibať: mastí, maže, švihá od nás čo najďalejslang. kmitať: kmitá, až sa mu tak hlava natriasahovor. expr.: sypať sapadať (obyč. v rozkaze): Sypte sa už! Padajte!hovor. zastar. pakovať sa (obyč. v rozkaze): Pakujte sa odtiaľto!kniž. rušať (sa): Kam sa to všetci rušajú?kniž. prchať (utekať pred niekým, pred niečím) • šprintovať (bežať šprint; pren. expr. bežať vôbec) • nár.: peľaťuvíjaťtrtúľaťtrtúliťfrňať

    p. aj ponáhľať sa

    2. p. míňať sa 2, plynúť 2 3. p. pracovať 2


    fičať silno viať a vydávať pritom vysoký tón; expr. prudko, s piskotom sa pohybovať • hvižďaťhvízdať: vietor fičí, hviždí, hvízda v korunách stromov; guľky fičia, hviždia okolo ušísvišťaťpišťať: vo vzduchu sviští bič; v škárach piští meluzínafučaťexpr. zavýjať: vietor zavýja, fučíexpr.: frčaťfrndžaťfrngaťfrnkaťfundžaťletieť (pohybovať sa prudko, s piskotom, ako vietor): triesky frčia, frndžia na všetky strany; kyjak fundžal povetrím; lietadlo fičí, letí na východ

    p. aj bežať


    frčať 1. p. fičať, bežať 1 2. p. fŕkať 3


    fŕkať 1. v kvapkách prudko vychádzať odniekiaľ • prskaťstriekať: horúca masť fŕka, prská, strieka z panviceexpr. frckať (po troche) • zried. fŕskať: spod kolies fŕska vodašpliechaťvyšplechovaťvystrekovaťčliapať (fŕkať vo väčšom množstve): vlny špliechajú, čliapu dovysokaexpr.: fľúskaťbrýzgať: voda fľúska, brýzga na všetky strany

    2. pokrývať kvapkami, tenkými prúdmi tekutiny • kropiťpokropovať: fŕka, kropí bielizeň vodoustriekaťostrekovaťpostrekovaťpostriekavať (po povrchu): striekať, ostrekovať, postrekovať zeleninu proti škodcomzried. fŕskaťpolievať (jemne): polieva jej vlasy voňavkousubšt.: špricovať • šprickať

    3. v malých pevných čiastočkách sa prudko rozptyľovať • odfrkávaťodfrkovať: triesky, iskry fŕkajú, odfrkávajúodskakovaťodletovaťodletúvať: kúsky dreva odskakujú, odletujú od sekeryexpr. frčať: úlomky frčia na všetky strany

    4. nozdrami, nosom vydávať hlasný zvuk (obyč. o koňovi) • odfrkávaťodfrkovať: kôň fŕka, odfrkujeosŕkaťfučať: žrebec nespokojne osŕka, fučí


    letieť 1. pohybovať sa vo vzduchu určeným smerom: včela letí z kvetu na kvetexpr. frčať: triesky frčali na všetky stranyexpr.: fičaťfrndžaťhvižďaťhvízdaťsvišťať (vydávať pritom ostrý, prenikavý zvuk): guľky svišťali okolo hlavy; stíhačky hvižďali vzduchom

    2. expr. v súčasnosti byť moderný, obľúbený • byť v móde: teraz letia, sú v móde klobúky so širokou strieškouísťnosiť sa: dnes idú, nosia sa pestré farbyhovor. expr.: frčaťfičať

    3. p. ponáhľať sa 1, bežať 1 4. p. míňať sa 2 5. p. túžiť


    frčkár 1. p. švihák 2. p. pochábeľ


    pochábeľ expr. pochabý človek • expr. vetroplach: mladý pochábeľ, vetroplachzried. pochabecexpr.: pojašeneczjašenecotreštenecojašenecjašošaľošajooplašenecpajác: vystrája ako pojašenec, pochabecexpr.: frčkárlapikurkárapríl (nestály človek) • hovor. expr.: blázonšibnutýpejor. pobehaj: on je iba taký pobehajhovor. pejor. šišikniž. fanfaróniron. fiťfiriť (bezvýznamný človek s komickými vlastnosťami) • expr. hastroš (človek pochabý v oblečení)


    švihák hovor. nápadne sa obliekajúci al. správajúci muž • hovor. elegán: robil zo seba šviháka, elegánahovor.: fešákštramák (pekný, urastený muž) • hovor. expr. sekáčexpr. frčkárpejor.: fičúrseladóntrocha pejor. frajerhovor. pejor. hochštapler (dobrodruh s uhladeným vystupovaním) • kniž.: dandyplejboj, pís. i playboy (milovník výstredného života) • pejor.: panákpánikpánko (vyobliekaný, povýšenecký, ale rozumovo obmedzený muž)


    čľapkať, čliapkať expr. 1. (o vode al. inej tekutine) narážať na niečo a pritom vydávať príznačné zvuky • expr.: čľupkaťčľapotaťčliapať: voda čľapká, čľupká, čľapoce vo fľašiexpr.: špľachtaťšplechtaťšpliechaťšpľachotaťšplechotať: vonku šplechce, špľachoce dážď; fontána veselo špliechaexpr.: čapkaťčľapčať (o kvapkách dažďa; s čľapotom padať): vonku čapkal, čľapčal dážďexpr.: čvachtaťčvrkaťčvŕkaťločkaťlologať: blato čvachtalo, čvrkalo pod nohami; voda čvŕkala, ločkala, lologala v topánkach

    2. expr. po troche sa vylievať al. po troche vylievať • čliapať: voda čľapká, čliape z hrnca; dieťa čľapká, čliape okolo sebafŕkaťfŕskaťfrckať (v kvapkách): masť fŕka, fŕskaexpr.: rozčľapkávaťrozčapkávaťčrpkaťrozčrpkávať (po troche vylievať): chlapček rozčľapkával z taniera polievkušpliechaťvyšplechovať (vo väčších prúdoch): voda špliecha, vyšplechuje z koryta; nezbedník špliecha na opaľujúcich sa

    3. p. vlhčiť


    frckať p. prskať 1, striekať 2


    prskať 1. po troche vystrekovať al. rozstrekovať kvapky (najmä sliny) a vydávať syčivý zvuk • fŕkaťfŕskať: zápalisto reční a prská, fŕska na všetky strany; kôň prská, fŕkaexpr. frckať: frcká sliny doďaleka; fontána jemne prská, frcká; škvariaca sa masť prská, fŕka, frckásyčaťsipieť (prskať s hlasitým zvukom): rakety, iskry syčia, sipiacrkaťcŕkať (rozstrekovať väčšie množstvo vody) • špliechaťstriekať: deti na nás samopašne špliechajú, striekajú, prskajú vodu

    2. p. kropiť 3. p. hnevať sa


    striekať 1. v silnom prúde prudko tiecť • expr. strekotať: všade navôkol strieka, strekoce vodavystrekovať (prudko vyrážať von al. do výšky; obyč. v intervaloch): voda vo fontáne vystrekujeexpr.: syčaťsíkať (so sykotom): koňovi syčala, síkala z papule krvvaliť sakniž.: rinúť saprýštiť: z rany sa rinie, prýšti krvšpliechať (pri náraze sa prudko rozpadať; o tekutine): voda špliecha na všetky strany

    2. v tenkom prudkom prúde dávať niekam tekutinu: sestra strieka injekcie bezbolestnepostrekovaťpostriekavať (po povrchu): strieka, postrekuje, postriekava stromy, viničšpliechať (časti tekutiny): špliecha mu vodu do tvárefŕkaťkropiťprskaťexpr. frckať (pokrývať kvapkami; po troche striekať): fŕka ho voňavkou; autá kropia ulicu; prská, frcká mu do očípofrkovať (slabo, jemne, s prestávkami) • subšt.: špricovať • zjemn. šprickať: hadicou špricuje, šprická všetkých naokolo


    frčkovať p. žartovať 1


    žartovať 1. hovoriť al. robiť niečo, čo vzbudzuje veselosť, zábavu, čo pôsobí humorne • robiť žarty: rád s deťmi žartuje, robí s deťmi žarty; o vážnych veciach nežartujvtipkovaťrobiť vtipy (najmä slovne): vtipkuje, robí vtipy na cudzí účethovor.: vtipkáriťšpásovať: vtipkária, špásujú o všetkomhovor. zastar. vicovať (Timrava)hovor. figľovať (vzbudzovať veselosť najmä veselými kúskami) • hovor. zastaráv. furtáčiťsubšt. švandovať • subšt. a vulg. srandovať (najmä slovne) • expr. laškovať (robiť samopašné kúsky, slovné hračky a pod.): mladí laškujúprekárať (dobromyseľne podpichovať): chlapci prekárajú spolužiačkyuťahovať sinár. fačkovať (žartovať s iróniou): fačkovať s ľuďmi (Kukučín)expr. frčkovať (dávať niekomu frčky) (Kalinčiak)

    2. (obyč. v zápore) ľahkomyseľne zaobchádzať s niečím • zahrávať sazahrávať sipohrávať sa: s ohňom sa nežartuje, s ohňom sa netreba zahrávať, pohrávaťbrať naľahko: svoje poverenie nesmieš brať naľahko, s poverením nežartuj


    frcnúť si p. vypiť si


    upiť si pitím ubrať menšie množstvo odniekiaľ • odpiť (si): upil si, odpil (si) z pohára trochu mliekaexpr.: chlipnúť siodchlipnúť sisrknúť siusrknúť si: (od)chlipnúť si, (u)srknúť si kávyexpr.: liznúť si (celkom malé množstvo, obyč. na ochutnanie): liznúť si z likéruhovor. expr.: lognúť siglgnúť sistrebnúť sizastrebnúť (si) (často pri pití alkoholu): lognime si, glgnime si eštehovor. expr.: drgnúť siďugnúť sišuchnúť sipotiahnuť si (týka sa iba pitia alkoholu): drgol si, ďugol si, šuchol si, potiahol si z fľaše slivoviceexpr.: frcnúť sišluknúť si (pálenky) • vypiť siexpr.: uhnúť sihrknúť siprihnúť si (požiť alkohol obyč. vo väčšej miere ako treba): rád si vypije, uhne; keď si prihne, hrkne, nedá sa s ním hovoriť

    p. aj vypiť si


    vypiť si požiť liehový nápoj tak, že sa prejavujú známky opitosti • expr.: uhnúť siprihnúť si: bolo vidieť na prvý pohľad, že si vypili, uhli, prihliexpr. popiť si (trocha si vypiť) • expr.: liznúť sifrcnúť sipotiahnuť si (obyč. menšie množstvo) • fraz. prepláchnuť si/prepláknuť si hrdlo/ústa/gágor: po robote si šli trocha prepláknuť gágorexpr.: hrknúť sitrcnúť sidrcnúť sidrgnúť siďugnúť sidžugnúť sišuchnúť sišluknúť siglgnúť sivytnúť sivyťať silognúť sichlipnúť si: bezvládne leží, musel si poriadne hrknúť, ďugnúť, vytnúťexpr. potúžiť sažart.: podkovať sapodkuť sa: potúžili sa, podkovali sa na cestupodnapiť sa (trocha sa opiť)


    bláznivý 1. duševne chorý • pomätenýnenormálnychoromyseľný: na starosť ostala bláznivá, pomätená, nenormálna, choromyseľnášialenýzbláznenýfraz. chorý na rozumfraz. expr. padnutý na hlavu: šialený, zbláznený človek; osoba chorá na rozum, padnutá na hlavuhovor. pochabýexpr.: spochabenýpojašený: nevedel, čo môže čakať od pochabého, spochabeného mozgunepríčetnýposadnutýhovor. expr.: šibnutýťuknutýďugnutýďubnutýďabnutýhovor. pejor.: trafenýstrelenýšvihnutýstrihnutýslang. šľahnutýneskl. hovor. pejor. šišipren. frcnutýsubšt.: mešuge • mišuge • cvoknutý

    2. expr. zbavený rozvahy, nekontrolujúci svoje prejavy, správanie (o človeku); svedčiaci o tom • nerozumnýnerozvážnypobláznený: bláznivé, nerozvážne, nerozumné, pobláznené dievča; bláznivý, nerozumný, nerozvážny plánnemúdrynezmyselný: nemúdry, nezmyselný nápadbláznovskýexpr.: šialenýzbláznenýpochabýspochabenýpochábeľský: mal svoje bláznovské obdobie; šialené roky; zbláznená, pochabá, spochabená, pochábeľská mladosťexpr.: poplašenýsplašenýpojašenýzjašenýrozjašenýstrelenýtrafenýpobesnený: poplašený, splašený, pojašený, zjašený chalan; výplody streleného, trafeného mozguexpr. potáraný (Timrava, Podjavorinská)samopašnýšantivýrozbláznený: samopašné, šantivé, rozbláznené šteňa

    3. p. silný 2, prudký 1, 2 4. p. výstredný 1


    frcnutý p. podnapitý


    opitý 1. ktorý je pod vplyvom alkoholu; svedčiaci o nadmernom požití alkoholu (op. triezvy) • napitýspitýopojený: tackal sa domov opitý, spitý na mol; hovoril opitým, napitým hlasomopojený alkoholomomámený alkoholom: vracal sa domov opojený, omámený alkoholomexpr.: naliatynacicanýnacecanýnatankovanýnachmelenýochmelenýpotrundženýpotrunčenýotrundženýnacenganýhovor. expr.: otrúlenýotrtúlený: naliati, nachmelení, ochmelení svadobčania; z krčmy sa ozýval spev nacenganých, otrundžených, otrúlených ľudí; ochmelený, otrundžený, otrtúlený rozumpripitýpodnapitý (trocha opitý) • chytený (od alkoholu) • hovor. podpitýhovor. expr.: podguráženýfrcnutýpodfrcnutýstrihnutý (trocha opitý): do práce prišiel v podnapitom, podguráženom stave; už bol chytený, podpitý, frcnutý, strihnutý, lebo sa stále smialhovor. expr.: sťatýzdratýnadratýscápanýscapkanýzrúbanýzmontovaný (veľmi opitý): bol taký sťatý, zdratý, nadratý, že nevedel o svete; ležal pod bránou scápaný, scapkaný, zrúbaný ako snopexpr.: zrichtovanýdorichtovanýdoriadenýdoťatýdorúbanýdocenganýdotrundžený (vplyvom alkoholu nachádzajúci sa v zlom stave): denne chodil zrichtovaný, doriadený, doťatý pod obraz boží; docenganý, dotrundžený hosťpejor.: ožratýochľastanýnachľastanýnaslopanýoslopaný: rev ožratých, ochľastaných chlapov; každý deň bol naslopaný, oslopaný ako číkpren. naťahanýnár. expr. otrieblený

    2. p. očarený


    podnapitý trocha, mierne opitý • hovor.: pripitýpodpitý: podnapitý, pripitý, podpitý človekexpr.: chytenýfrcnutýdrgnutýhrknutýpodfrcnutýpodguráženýrozguráženýpotrundženýzried. potrunčený: vrátila sa z oslavy chytená, frcnutá, podfrcnutá, podgurážená, potrundžená, potrunčenáexpr. zried. podveselenýzried. koštovaný (Timrava)hovor. iron. iluminovaný (Urban)

    p. aj opitý


    frňať p. bežať 1


    bombastický ktorý chce ohúriť, obyč. iba vonkajškom • efektnýohurujúci: bombastický, efektný, ohurujúci začiatok; bombastické, ohurujúce prognózyfrázovitýfrázistický (pekný, zvučný, ale prázdny; o slovách, reči): frázovité reči o pravde a spravodlivostizveličenýpren. expr. nafúknutý: zveličené, nafúknuté správypejor. veľkohubý: veľkohubé rečiprehnaný (v miere): prehnaný plánveľkolepýgrandióznypompéznyzastar. okázalý (zakladajúci si na vonkajšej nádhere, hojnosti, pompéznosti a pod.): veľkolepá oslava, grandiózna stavba, okázalé prijatie

    p. aj veľkolepý


    frázovitý p. prázdny 2, bombastický


    prázdny 1. ktorý nie je ničím naplnený; v ktorom, na ktorom nič, nikto nie je (op. plný) • nenaplnený (obyč. o predmetoch, ktoré slúžia na napĺňanie): prázdny, nenaplnený pohár; nenaplnená váza, fľašahladný (o žalúdku) • čistý: čistý zošit (op. popísaný) • neskl. bianko (ktorý ešte nie je vyplnený): bianko formulár, zloženkaholý: holé stenyjalovýhluchý: jalový, hluchý klas; hluché miestapustýspustnutýopustenýosihotenýosamelýosamotenýosirelýosirenýosirotený (bez ľudí, bez života): pustý, spustnutý dom; opustený, osihotený kraj; osamelá ulica; osamotené, osirelé, osirené, osirotené polianeobývanývyľudnenýľudoprázdny: neobývaná, vyľudnená, ľudoprázdna dedinadutývyhĺbený (vnútri prázdny): valec je vnútri dutý; dutý, vyhĺbený peň

    2. bez vnútornej hodnoty, bez obsahu • bezobsažnýneobsažný: prázdne, bezobsažné, neobsažné frázybezmyšlienkovýbezmyšlienkovitý (nemajúci myšlienkovú, obsahovú hodnotu): bezmyšlienkové dieloklišéovitýfrázovitýfrázistickýfloskulovitýfloskulový (majúci charakter klišé, frázy, floskuly): klišéovité, frázovité vety; floskulovité výrazy, slováiron.: mudráckymudrlantskýrozumkárskyrozumársky (tváriaci sa, pôsobiaci múdro, pritom prázdny; o rečiach) • neplodnýneužitočnýplanýlacnýpejor. jalový (neprinášajúci výsledok, úžitok; op. plodný, užitočný): neplodná, neužitočná debata; plané, lacné, jalové sľubypren. mŕtvy: mŕtva formapustýnenaplnenýbezcieľnyničotný (bez náplne, zmyslu): jej život bol pustý, nenaplnený, bezcieľnymárnybezvýslednýnezmyselnýzbytočnýdaromnýkniž. lichý (nikam nevedúci, nič neprinášajúci): márne, bezvýsledné úsilie; hodinu viedli nezmyselné, zbytočné reči; uvádzať liché dôvodyneskl. expr. naničexpr.: tupýotupený (o pohľade) • pren. pejor. dutý: dutá hlava

    p. aj akademický 2

    3. p. voľný 2 4. p. tupý 4


    frázistický p. prázdny 2, bombastický


    členiť rozdeľovať na úseky, odseky • deliťrozčleňovaťrozdeľovať: autor členil, rozčleňoval román na tri samostatné časti; intonačne, rytmicky nesprávne členil, delil vetyfrázovať (o hudbe, reči) • článkovať (deliť na články, časti) • lingv. artikulovať (členiť hlásky)


    frázovať p. členiť


    fráter p. rehoľník


    rehoľník člen, príslušník rehole • mních: život, stav rehoľníka, mníchafráter (rehoľník bez kňazskej hodnosti) • bratzried. kláštorník


    fráza 1. myšlienkovo chudobné al. ošúchané slová, príp. výrazy: ohuroval ľudí frázamifloskula (kvetnatá fráza): jeho reč bola plná floskúl

    2. p. frazeologizmus, zvrat 1


    frazeologizmus ustálené slovné spojenie, ktoré sa vyznačuje obraznosťou a nerozložiteľnosťou svojho významu a expresívnosťou • frazémafrazeologická jednotkafráza (frazeologizmus s vetnou a súvetnou stavbou) • frazeologický zvrat (frazeologizmus so slovesnou stavbou) • frazeologický výraz (frazeologizmus bez slovesa) • idiomatizmusidióm (ustálené, obyč. doslovne nepreložiteľné slovné spojenie príznačné pre daný jazyk)


    zvrat 1. ustálené slovné spojenie: rečnícky zvratobrat: vtipný slovný obratfrázafrazeologizmuslingv. frazémalingv.: idiomatizmusidióm (ustálený, obyč. doslovne nepreložiteľný výraz príznačný pre daný jazyk): slovník idiomatizmov, idiómov

    p. aj frazeologizmus

    2. p. obrat 2 3. p. zmena 1, zlom 1


    frázista p. tárač


    tárač, táraj expr. kto veľa, zbytočne, nerozvážne hovorí • expr.: táradlotrepajtrepák: nik si ho nevážil, bol to iba taký tárač, trepajexpr.: meľhuba (Vajanský)rapotáčrapoták (Bendová)frázistašepleta (Zúbek)expr. zried.: tarantliapajhovor. pejor. búchač (Hviezdoslav)pejor. tlčhubanár.: ľapták (Hviezdoslav)ľaptoš (Skalka)ľabdošhrub. drístošsubšt. kecoš


    frézovať p. obrábať 2


    obrábať 1. pripravovať (pôdu) na pestovanie poľnohospodárskych plodín • kultivovať: gazdovia intenzívne obrábali, kultivovali pôdu, viniceobhospodarovaťgazdovať (starať sa o pôdu ako o majetok): obhospodaruje 100 hektárov polí a lúk; gazdoval na malých roličkách

    porov. aj kopať

    2. upravovať (obyč. povrch niečoho) do žiadanej podoby • opracúvať: strojovo obrábať, opracúvať drevotech. frézovať (obrábať na fréze) • obrusovaťbrúsiť: obrusovať kovové súčiastky, brúsiť drahokamy

    3. p. ohovárať 4. p. biť 2


    frňúz p. nos 1


    nos 1. výčnelok medzi čelom a ústami, čuchový orgán: dlhý nos; dýchať nosomexpr.: nosáľňucháčňucháľ (Lazarová)hovor. pejor. ňufák: chlap s veľkým ňufákompejor.: frniakfrňúzraťafák (obyč. veľký nos) • hovor. expr.: šnufákšnupák

    2. p. predok2


    zahrávať sa, zahrávať si mať k niečomu, niekomu ľahkovážny postoj, k vážnym veciam pristupovať ako k hre, ľahkomyseľne • brať naľahkobrať na ľahkú váhuhrať sa: zahrávať sa, zahrávať si so zdravím; to netreba brať naľahko, na ľahkú váhu, s tým sa netreba hrať; zahrávať si s citmi dievčaťazastar. zaihrávať sa (Dobšinský)fraz.: hádzať frčky niekomuhádzať si frčky s niekýmpohrávať sapoihrávať sa (udržiavať vzťah k niekomu iba zo zábavy) • žartovaťnár. fačkovať (Kálal; obyč. v zápore): so skutočnou láskou sa nežartuje; S ohňom nežartuj!hazardovať (ľahkomyseľne sa vystavovať nebezpečenstvu): jazdí rýchlo, hazarduje so životomriskovať (ľahkomyseľne uvádzať do nebezpečenstva): zlým výstrojom zbytočne riskuje život, zdravie


    zľahčiť 1. urobiť ľahším, menej ťažkým (fyzicky i duševne) • odľahčiťobľahčiťuľahčiť: zľahčiť, odľahčiť, uľahčiť niekomu ťažký náklad; zľahčil, odľahčil, obľahčil mu jeho finančnú situáciupoľahčiťuľaviť (obyč. duševne): po skúške sa mu poľahčilo, uľavilovyľahčiť: vyľahčiť, zľahčiť konštrukciu, pôdu

    2. ubrať niekomu, niečomu na dôležitosti, závažnosti • znevážiť: zľahčiť, znevážiť výsledky práce niekoho; zľahčiť celú situáciuhovor. zbagatelizovať: naše úsilie zbagatelizovalipodceniťznehodnotiťzdiskreditovať: podceniť význam tlačeného slova; zdiskreditovať niekoho v očiach verejnostiobsmiaťvysmiať (zľahčiť smiechom) • potupiťzneuctiť (zľahčiť vo veľkej miere, ubrať na cti) • fraz. expr. hádzať frčky niekomu (nedok.)


Pozri výraz FRČ v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Technický slovník: , image map, ãƒæ ã â ãƒâ ã â â ãƒæ ã â ãƒæ ã â ãƒæ ã â ãƒæ ã â ãƒâ ã â â ãƒæ ã â ãƒæ ã â ãƒæ ã â ãƒæ ã â ãƒâ ã â â ãƒæ ã â ãƒæ ã â ãƒæ ã â useãƒæ ã â ãƒâ ã â â ãƒæ ã â ãƒæ ã â ãƒæ ã â ãƒæ ã â ãƒâ ã â â ãƒæ ã â ãƒæ ã â ãƒæ ã â ãƒæ ã â ãƒâ ã â â ãƒæ ã â ãƒæ ã â ãƒæ ã â ãƒæ ã â ãƒâ ã â â ãƒæ ã â ãƒæ ã â ãƒæ ã â ãƒæ ã â ãƒâ ã â â ãƒæ ã â ãƒæ ã â ãƒæ ã â ãƒæ ã â ãƒâ ã â â ãƒæ ã â ãƒæ ã â ãƒæ ã â, cãƒæ ã â ãƒâ ã â â ãƒæ ã â ãƒæ ã â ãƒâ ã â â ãƒæ ã â ãƒæ ã â ãƒâ ã â â ãƒæ ã â ãƒæ ã â ãƒâ ã â â ãƒæ ã â ãƒæ ã â ãƒâ ã â â ãƒæ ã â ãƒæ ã â ãƒâ ã â â ãƒæ ã â ãƒæ ã â ãƒâ ã â â ãƒæ ã â ãƒæ ã â ãƒâ ã â â ãƒæ ã â ãƒæ ã â ãƒâ ã â â ãƒæ ã â ãƒæ, thú, bakã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã, cãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ, kã ã ã ã ã, ľad, di, speech recognition, k, bakãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ, number, pos
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV