Synonymá slova "fl" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 133 výsledkov (2 strán)

  • flagrantne p. zreteľne 1


    zreteľne 1. vyjadruje, že dej, stav, vlastnosť sú dobre vnímateľné zmyslami • jasnezjavneevidentne: zreteľne, jasne počul nejaké zvuky; je zjavne, evidentne spokojnýočividnenavidomoči: je mu už očividne, navidomoči lepšieviditeľnebadateľnepozorovateľneznateľnezastar. znatne: viditeľne, badateľne sa usmiala; dosahuje pozorovateľne, znateľne lepšie výsledkyzrejme: rozdiel videl celkom zrejme, zreteľnerukolapnehmatateľnesubšt.: makavo • makateľne: podarilo sa mu rukolapne, hmatateľne dokázať, že má pravdukniž.: eklatantneflagrantne: tieto nálezy eklatantne, flagrantne dokazujú, že tu ľudia žili pred dvoma tisícročiamivýraznemarkantneprenikavo (veľmi zreteľne): od posledného razu sa výrazne, markantne, prenikavo zlepšil

    2. p. ostro 7 3. p. výslovne 1


    flagrantný p. zjavný


    zjavný ktorý sa dá hneď vidieť (op. skrytý) • očividný: zjavná, očividná chybaviditeľnýbadateľnýzbadateľnýznateľnýsledovateľnýpozorovateľnýspozorovateľný: badateľné, pozorovateľné kontúry domovpriezračnýpriehľadný: jeho úmysly sú celkom priehľadnézreteľnýnápadnýexpr. okatývýraznýzrejmýjasný (veľmi dobre vnímateľný zmyslami): zreteľný, jasný rozdielrukolapnýmarkantnýhmatateľnýpresvedčivý (zjavný a konkrétny): rukolapný, markantný, presvedčivý dôkazneodtajiteľnýneodškriepiteľný: neodtajiteľné, neodškriepiteľné otcovstvoneskrývanýnetajenýotvorený: neskrývaný, netajený odpor, obdiv; otvorený bojevidentnýkniž.: eklatantnýfrapantnýflagrantnýfraz. do očí bijúci: bol to evidentný, flagrantný, do očí bijúci prípad porušenia zákonahovor. vyslovený (celkom zjavný): vyslovený nezmysel


    flajster p. náplasť 1


    náplasť 1. malý obväz, ktorý sa priliepa na ranu • leukoplasthovor. flajster: prilepiť náplasť, flajster na poranenú nohu

    2. p. útecha


    fľak 1. p. škvrna 1, 2 2. p. kus 1, kúsok 1 3. p. záplata


    kus 1. niečo z celku • diel: veľký kus, diel poľačasť: rozlomiť niečo na dva kusy, na dve častihovor. fľak: fľak zemenár. falat: falat chlebazastaráv. zván (veľký kus): zván soli; expr. dzgán (Plávka, Zelinová): dzgány skál

    2. samostatná jednotka väčšieho množstva: kusy nábytkupredmet (jednotlivý kus istého druhu): muzeálne predmetyexemplár (jeden zo skupiny rovnorodých predmetov): doklad vo viacerých exemplárochvýtlačok (vytlačený exemplár knihy, časopisu a pod.): kontrolovať prvé výtlačkyvyhotovenie: vypracovať faktúru v dvoch vyhotoveniach

    3. veľké množstvo • expr.: kopahromadakopechora: vykonať kus, kopu, hromadu, kopec práce; hora problémovhovor. expr. fúra: fúra starostí, nepríjemnostísubšt. spústa

    4. p. dielo


    kúsok 1. menší kus • kúsočekkúštikkúštiček: kúsok, kúštik chlebačiastočka: čiastočky hmotydielik: rozkrájať niečo na dva dielikyhovor. fľak: fľak poľaexpr.: škvarkaškvarokštipka (malý kúsok): škvarka, škvarok, štipka zemehovor. ošmrdok

    2. p. trocha 1–3 3. p. neďaleko 1, blízko 1


    lysina 1. farebne odlišné miesto v srsti zvierat • lyska: lysina, lyska na hlave koňaškvrnahovor. fľak: pes s bielou škvrnou, bielym fľakom na krku

    2. p. plešina


    škvrna 1. zašpinené miesto znehodnocujúce čistý podklad: mastná škvrna, urobiť škvrnu na obrusešmuha (podlhovastá škvrna): na tvári má čierne šmuhyhovor. fľak: vyčistiť fľak na košeliexpr. machuľa: v zošite má samé machuleexpr. špľach (Timrava)fŕkanec (škvrna po fŕknutí) • hovor. striekanec (škvrna po vystreknutej látke) • hovor. expr. špliechanechovor. mapa

    2. plocha, miesto odlišujúce sa farbou, zložením a pod. od podkladu, okolia: pigmentové škvrnyhovor. fľak: pes s čiernymi fľakmi


    záplata kus látky na plátanie: prišiť záplatu na nohavicehovor. fľak


    flákač p. lenivec


    nedbanlivý ktorý nevenuje dostatočnú starostlivosť niečomu, niekomu; ktorý si nedáva dostatočne záležať na niečom; svedčiaci o tom (op. poriadny) • nedbajskýnedbalý: k vlastným rodičom má nedbanlivý, nedbajský postoj; si nedbajský, nedbalý v prácineporiadny: neporiadna výslovnosť (op. starostlivá) • pejor.: lajdáckyľahtikárskyhovor. ledabolýslang. šupácky: byť nedbanlivý, lajdácky, šupácky v obliekaní; lajdácka, ledabolá robota (op. pedantná); ľahtikárska povahapovrchnývlažný (op. dôkladný; obyč. vo vzťahu k práci, k povinnostiam): má povrchný, vlažný prístup k práciľahostajnýnevšímavýlaxný (vyplývajúci z nedostatočného záujmu): je nedbanlivý, ľahostajný, nevšímavý voči deťom; laxná výchovaležérnykniž. nonšalantný (vedome al. povýšene nedbanlivý): nonšalantné spôsobyhovor. pejor. flákačský (vyhýbajúci sa povinnostiam) • kniž. zastar. buršikózny (mladícky, výstredne nedbanlivý)


    neporiadny 1. ktorý nedbá na poriadok, disciplínu, ktorý si neplní svoje povinnosti; svedčiaci o tom (op. poriadny) • nestatočnýnesvedomitýnezodpovedný (obyč. vo vzťahu k práci): neporiadny, nestatočný pracovník; mať nesvedomitý, nezodpovedný prístup k povinnostiamnedbanlivýnedbalýnedbajskýledabolý (spojený s ľahostajnosťou) • nár. bujdošský: neporiadna, nedbanlivá gazdiná; nedbalá, nedbajská výchovadarebnýdarobnýmenej časté daromný (spojený s odsúdeniahodnou nedbanlivosťou): darebný, darobný pomocník; oženil sa s darobnou, daromnou ženouzastaráv. nezriadený (nedodržiavajúci obyč. mravné normy): viesť nezriadený životpejor. lajdáckyhovor. pejor.: flákačskýšlendriánsky: lajdácky, flákačský, šlendriánsky prístup k učeniusubšt.: odfláknutý • bordelársky

    p. aj zlý

    2. ktorý nedbá na poriadok, na svoj vzhľad, upravenosť; svedčiaci o tom (op. poriadny) • neupravenýexpr. rozgajdanýhovor. expr. neogabaný: neporiadny, neupravený výzor; mať neupravený, neogabaný zovňajšoknedbanlivýnedbalýnedbajskýledabolý (spojený s ľahostajnosťou): nedbanlivé, nedbalé, nedbajské oblečeniepejor. lajdáckysubšt. bordelársky: neporiadna, lajdácka domácnosťnár. nekľúdny


    zlý 1. nespĺňajúci mravné normy; svedčiaci o takej vlastnosti (op. dobrý) • planýnedobrý: zlý, planý, nedobrý človek, úmysel; zlý skutoknečestnýnestatočnýnespravodlivýbezcharakternýnecharakternýkniž. nekalý: nečestné, bezcharakterné správanie; nekalé úmyslynemorálnyamorálnynemravnýnehodný: nemorálny chlapzločinnýzločineckýzlodušskýpejor.: lotrovskýoplanský (hrubo sa previňujúci proti mravným normám): zločinný plán, lotrovská organizáciazried. zlodušný (Sládkovič)zlomyseľnýzloprajný (zameraný na šírenie zla, uprednostňujúci zlo pred dobrom): zlomyseľní, zloprajní ľudiadiabolskýdémonickýmefistovskýmefistofelovskýexpr. temný: diabolská, mefistovská tvár; démonické, temné silynenávistný: nenávistný pohľadneľudskýnehumánny (namierený proti ľudskosti; svedčiaci o neľudskosti) • nešľachetnýnepeknýmrzkýodpornýohavnýobludnýohyzdnýošklivýodsúdeniahodný: mrzký, odporný, odsúdeniahodný činmacošský: mať k dieťaťu macošský vzťahčierny: mať čierne svedomiepejor.: podliackypľuhavýkniž. perfídny: podliacke správaniepodlýhnusnýhanebnýnehanebnýničomnýnaničhodnýzastar. ničomnícky: podlý, hanebný človek; naničhodné, ničomnícke úmyslykrivý: nepovedal o ňom krivé slovonízky: nízky charakterexpr.: špinavýmizernýmizeráckymrchavýmrcha (neskl.) • hovor.: neférovýneférunfér (neskl.): mrchavý, mrcha chlap; je to od teba neférové, unférskazenýpokazený (ktorý sa stal zlým): skazený charakter; pokazená mládežpejor.: spľuhavenýspľundravenýexpr. zapľuhavenýhovor. expr.: zopsutýzlumpáčenýzlumpovanýsubšt.: hovädský • hovadský

    2. nespĺňajúci odborné, pracovné, spoločenské al. iné požiadavky; nespĺňajúci požiadavky kvality, akosti (op. dobrý) • nedobrýnekvalitnýnesúci: zlý, nedobrý, nekvalitný odborník; zlá, nekvalitná stravaneschopnýnehodnotný: neschopný umelec, nehodnotný filmmrcha (neskl.) • mrchavýplanýnepodarenýnezdarný: planý, nezdarný syn; plané jedlo; mrchavá robota; nepodarená prednáškaslabýbiednychabýchatrnýmizerný: slabý remeselník; mizerný tovarexpr.: krátkyderavý (o zlej pamäti) • hovor.: mínusovýnulovýnafigu, pís. i na figuexpr.: nanič (neskl.) • nemožnýpejor.: pľuhavývšivavývulg. na hovno, pís. i nahovno: nulový, nemožný hráč; mínusový, nanič program; šéf je nafigu, na figuhavarijnýkritickýhovor.: katastrofálnydezolátnyhovor. expr.: hroznýstrašný (veľmi zlý): kritická, katastrofálna situácia; prístroje v havarijnom, dezolátnom, strašnom staveexpr.: neslávnyneutešenýžalostný: neslávny, neutešený, žalostný koniecnevydarený: nevydarený programskazenýexpr. zapľuhavený (ktorý sa stal zlým): skazený, zapľuhavený vzduchnedokonalýpoškodenýzničenýhovor. expr.: dobabranýpobabranýzbabraný: nedokonalý sluch, zničený chrupneporiadnypejor. lajdáckyhovor. pejor.: flákačskýšlendriánskyfušerskýhovor. expr. babráckyslang. odfláknutý (zle urobený): zlá, neporiadna, fušerská práca; odfláknutá opravaexpr.: psípsovskýniž. hovor.: poondiatypoondenývulg.: posratýposranýsubšt. blbý

    p. aj nepríjemný

    3. ktorý má chyby (op. dobrý, bezchybný) • chybný: zlý, chybný výsledoknesprávnymylnýpomýlený: nesprávny, pomýlený postupnezdravý: nezdravé názorynepresnýpochybený: nepresné, pochybené výpočtykrivýpokrivenýskreslenýnenáležitý: krivé chodníčky; pokrivená, nenáležitá výchova

    4. ktorý nemá v sebe vľúdnosť, prívetivosť (op. dobrý) • nevľúdny: byť zlý k deťom; zlé, nevľúdne zaobchádzanieneprívetivýnemilý: mal neprívetivú náladu; nemilé privítanienepriateľský: zlý, nepriateľský pohľad

    p. aj nevľúdny

    5. p. nepriaznivý 6. p. zlovestný 1, 2 7. p. nevhodný


    flákať sa p. ulievať sa, túlať sa 2


    strakatý, strakavý 1. ktorý má rozmanité, dosť výrazné a obyč. farebné škvrny: strakatá, strakavá kravarôznofarebnýpestrofarebnýmnohofarebnýpestrý: rôznofarebná, pestrofarebná košeľa; mnohofarebné, pestré sfarbenie jesennej prírodyjarabistýjarabatýjarabý (obyč. o vtákoch): jarabistý, jarabatý kohút; jarabé periekrôpkavýkrôpkatýkropenatýkropenýfŕkanýstriekanýprskaný (pofŕkaný drobnými bodkami, škvrnami): krôpkavé, krôpkaté, kropenaté, kropené vajíčka lesných vtákovhovor. fľakatý (majúci fľaky, väčšie škvrny): fľakaté zviera; módne fľakaté nohaviceškvrnitý: škvrnitá srsťexpr. zried. stračkavýnár.: tarkavýtarkastý: stračkavý, tarkavý, tarkastý pes

    2. p. pestrý 1, 2, rozmanitý 1


    škvrnitý ktorý je pokrytý škvrnami, fľakmi • hovor.: fľakatýfľakavýfľakovitýzried. škvrnavý: škvrnitá, fľakatá pokožka po popálenine; škvrnitá, fľakatá, škvrnavá srsťšmuhavý (pokrytý podlhovastými škvrnami, šmuhami): škvrnitá, fľakatá, šmuhavá stenachrastavýnár. chrontavý (ktorý má na povrchu zhrubnuté, drsné miesta v tvare škvŕn, fľakov): chrastavé ovocie, chrastavé listy

    p. aj strakatý


    fľakatý, fľakavý, fľakovitý p. škvrnitý


    flakón p. fľaša


    fľaša valcovitá nádoba s hrdlom, obyč. sklená; jej obsah • fľaška: fľaša, fľaška od vína, od oleja; vypiť fľašu pivahovor.: buteľabuteľka: buteľa, buteľka koňakuflakón (fľaška na voňavku): flakón kolínskej vodypohár (fľaša na zaváranie): zavariť päť pohárov marhúľkarafa: karafa na víno


    fľakovať p. plátať


    obšívať 1. šitím dookola robiť obrubu na niečom • obrubovaťovrubovať: obšíva, obrubuje gombíkové dierkylemovať: rukávy lemuje kožouobhačkúvať (pomocou háčika): obhačkúva prikrývkuzaobšívať: zaobšíva sukňu stuhou

    2. šitím opravovať (šaty, výrobky z plátna a pod.) • zašívať: stále má čo na deti obšívať, zašívaťplátaťlátaťhovor. fľakovať (pomocou záplat): pláta, láta mu roztrhnuté nohavice; fľakuje vreceexpr. vrbcovať: od rána do večera čosi vrbcujeexpr. kŕpať (povrchne obšívať)

    3. p. biť 2


    plátať šitím al. záplatami odstraňovať diery v textile • látať: plátať, látať nohavice, deravé vreceobšívaťzašívaťexpr. vrbcovať (šitím opravovať) • hovor. fľakovať (dávať na niečo záplaty) • krajč. sceľovať (osobitnou technikou spájať niečo roztrhnuté): sceľovanie látky


    zašívať 1. šitím opravovať • obšívať: zašívať, obšívať roztrhnutý rukávplátaťlátať (zašívať pomocou záplat): pláta, láta nohavice, perinyexpr. vrbcovať: mama stále čosi vrbcujehovor. fľakovať (zašívať fľakmi): fľakuje bielizeňexpr. kŕpať (povrchne, nepekne): kŕpe starú košeľu

    p. aj stehovať

    2. šitím spájať • zošívať: zošívať, zašívať k sebe okraje látkysceľovať (robiť celým): sceľovať ranu


    flám p. zábava 2


    zábava 1. príjemné vyplnenie voľného času; čin, podujatie, ktoré vyvoláva veselosť, príjemnú náladu • kratochvíľa: robiť niečo iba zo zábavy, z kratochvíleexpr. zábavkarozptýlenie: hľadať zábavky, rozptýleniehra: neviazané hry vystriedali povinnostiradovánky: prázdninové radovánky detíhovor. expr. kabaret: na hodinách zemepisu mávali žiaci kabarethovor. expr.: komédiakanada: s priateľmi je kanadahovor. expr. psina: zajtra bude u nás psinahovor. špásy: trávia dni v špásochsubšt.: švanda • subšt. a vulg. sranda: zažiť švandu, srandu

    2. spoločenské podujatie obyč. s hudbou a tancom: mladí išli na zábavuveselica (zábava spojená s tancom, obyč. vonku): májová veselicakarneval (zábava s maskami) • muzika (dedinská tanečná zábava): vykrútiť dievča na muzikediskotéka (s tancom spojená zábava mladých ľudí pri reprodukovanej hudbe): chodiť na diskotékuhovor.: tanectancovačka (tanečná zábava): ísť na tanec, na tancovačkuhovor. žúr (zábava v súkromí spojená s pohostením): pozvať niekoho na žúrvečierokvečerzastar. večerinka (Vajanský; menšia večerná zábava): spoločenský večer, večierokpleshovor. bál (veľká tanečná zábava) • majáles (májová tanečná zábava v prírode): školský majálesjuniáles (júnová tanečná zábava v prírode): usporiadať juniálesradovánky: tešiť sa na dovolenkové radovánkyhýrenieorgie (výstredná zábava): spomína na bezuzdné orgiebakchanálie (pôvodne hýrivá slávnosť na počesť boha Bakcha v starom Ríme): hýria ako na bakchanáliáchhovor.: flámlumpovačkalumpačka (nočná zábava pri pijatike): chodili z flámu na flámkniž. soaré (zábavný večierok) • expr. pohuľanka (bujná zábava s pitím): nočná pohuľankagaudium (pôvodne zábava na rozptýlenie konaná v kláštoroch na prehĺbenie spoločenstva; zábava vôbec) • zastar. veselie (veselá zábava): bujné veseliezastar. šibrinky (fašiangová sokolská maškarná zábava) • slang. akcia: po štátniciach bola posledná akciaslang. krúžkovica (zábava vysokoškolského krúžku) • slang. záťah: panský záťah sa nevydarilsubšt. čurbes (neviazaná, hlučná zábava): mám rád čurbesy s tvrdým rockomsubšt. mejdán: odmietla pozvanie na mejdánsubšt.: párty (pohostenie spojené so zábavou) • subšt. candrbál


    flamender p. pôžitkár


    pôžitkár človek oddávajúci sa pôžitkom • požívačníkpožívač: stal sa egoistom a pôžitkárom, požívačníkomrozkošníkvychutnávačzmyselníkhýrivechedonistaepikurejec: poznali ho ako hýrivca, hedonistulabužníkmaškrtník (milovník dobrého jedla al. iných pôžitkov) • lakotníkgurmán (milovník dobrého jedla) • často pejor. sveták (kto pôžitkársky využíva život): skúsený svetákpejor. zastar. svetár (Dobšinský)expr. ľahtikár (bezstarostne nezodpovedný a povrchný človek) • hovor. flamenderpejor.: bruchopasníkbonvivánkniž.: faunsatyrchlipník (kto vyhľadáva telesné pôžitky) • subšt. fajnšmeker

    p. aj maškrtník


    svetácky 1. obyč. pejor. ktorý má rád svetské pôžitky, búrlivý spoločenský život; ktorý neuznáva spoločenské obmedzenia, konvencie (o človeku); svedčiaci o tom • bohémsky: na oslavu prišli aj jeho svetácki, bohémski priateliapejor. bonvivánsky (typický pre ľahkovážneho pôžitkára): bonvivánska povahanespútanýuvoľnenývoľný: nespútaný, uvoľnený, voľný živothýrivýmárnivýniž. hovor. flamenderský (ktorý rád hýri, rozhadzuje): hýriví, márniví umelcisvetský: svetský človek (op. duchovný, uzavretý) • rušnýbúrlivý (o živote)

    p. aj pôžitkársky

    2. obyč. pejor. ktorý je charakteristický pre vyššiu spoločnosť, veľký svet • veľkosvetskýveľkopanský: svetácke, veľkosvetské prostredie; veľkopanské spôsobykniž. mondénny: mondénna dámakniž. nonšalantný (vedome nedbalý): nonšalantné správanie, gestá


    flamenderstvo p. pôžitkárstvo


    pôžitkárstvo oddávanie sa pôžitkom • požívačníctvopožívačstvorozkošníctvovychutnávačstvozmyselnosťhýrivosťhedonizmusepikurejstvo: bol známy svojím pôžitkárstvom, rozkošníctvomlabužníctvomaškrtnosť (oddávanie sa dobrému jedlu al. iným pôžitkom) • gurmánstvočasto pejor.: svetáctvosvetáckosť (pôžitkárske využívanie života) • expr. ľahtikárstvo (bezstarostná nezodpovednosť a povrchnosť) • hovor. flamenderstvopejor. bruchopasníctvosubšt. fajnšmekerstvo


    baviť sa 1. tráviť čas zábavou, hrou, žartovnými rozhovormi, oddávať sa veselosti; mať z niečoho potešenie • zabávať saveseliť sa: baviť sa, zabávať sa s priateľmi; jedli, pili, tancovali a veselili sahodovať (pri jedle a pití) • svadbiť sahovor. svadbovať sa (na svadbe): svadbili sa do ránahovor.: mulatovaťflámovať (obyč. pri nemiernom pití): mulatovať, flámovať celú nochýriť (neviazane) • nár. harovať (Dobšinský)zried. huľať (rus.): huľanie do ránarozptyľovať sa (zbavovať sa zlej nálady al. sústredenia nejakou príjemnou činnosťou): rozptyľuje sa pri mori; žiaci nepočúvajú, rozptyľujú saexpr. laškovať (robiť samopašné kúsky): laškuje s dievčatami

    2. priveľmi sa niečím zaoberať, venovať priveľa času niečomu namiesto inej (potrebnej) činnosti • zabávať sazdržiavať sastrácať čas: zbytočne sa tu toľko bavíme, zabávame, zdržiavame; nebudem už s tebou strácať časzaoberať sa: nemám čas zaoberať sa s tým viacexpr. bavkať sa

    3. p. hrať sa 1


    flámovať p. baviť sa 1, hýriť 1


    hýriť 1. tráviť čas zábavou a obyč. pritom míňať peniaze: hýri po nociachhovor.: flámovaťlumpovaťhovor. expr. lumpáčiť (nestriedmo, pri pijatike): flámovali, lumpovali do ránahovor. zastaráv. al. expr. mulatovaťexpr.: bújaťbujdošiť (samopašne): pili, bujdošili, hrali kartynár. huľať (Kálal; piť a veseliť sa)

    2. mať niečo vo veľkej miere • mať hojnosťoplývať: jeseň hýri, oplýva farbami, má hojnosť fariebprekypovaťkypieť (nejakou vlastnosťou): prekypuje, kypí zdravím, radosťouiskriťexpr. sršať: iskrí, srší humorom


    lumpovať hovor. nestriedmo sa zabávať, obyč. pri pijatike • hovor. expr. lumpáčiť: lumpujú, lumpáčia každú sobotuhovor. flámovať: flámujú po nociachhýriťopíjať saexpr. spíjať sa (tráviť veľa času pri alkohole): hýria, spíjajú sa už roky


    flanc p. prepych 1


    fľandra p. pobehlica


    pobehlica nemravná, ľahká žena • hrub.: fľandrapľundrakurvacundrapejor. švandraexpr. trcľa (Jégé)subšt. filcka

    p. aj prostitútka


    fác naznačuje zvuk pri (náhlom) údere dlaňou, pri plesknutí najmä po tvári; naznačuje takýto úder • fľask: fác, fľask, bolo počuť z izby po každom zauchupleskpľask: matka zrazu plesk, pľask synovi po líciflinkfuk (naznačuje udretie): fác, flink, fuk jej jednu po hlavepácbác (naznačuje silnejšie, silné udretie): zrazu pác, bác mu po rukechľuschľust: chľus, chľust mu po papulišvác: švác ho po chrbteťap (naznačuje slabé udretie): ťap decku po zadočku


    fľask p. fác


    udrieť 1. úderom, nárazom zasiahnuť človeka al. iného živého tvora • uderiť: ustúp, lebo ťa udriem, uderím (po chrbte)buchnúťbúšiťbachnúť: Buchni ho, bachni ho do chrbta!expr.: trepnúťtresnúťtresknúťcapnúťcapiť: neposlušné dieťa trepla, tres(k)la, capla po zadkuklepnúťklopnúť (obyč. kladivom al. podobným nástrojom): klepnem kapra po hlaveexpr.: čapnúťčapiťťapnúťbacnúťpacnúť (s menšou intenzitou): dieťa čaplo, ťaplo, baclo, paclo psíkaexpr.: rachnúťrafnúťšvacnúťchňapnúťchlopnúť (silným úderom): v zúrivosti ho rachol, rafol drúkom; najedovaný ho švacol, chňapol, kde zasiahol; chlopol ma po hlavehovor. expr.: praštiťchmeliťpleštiťtreštiťexpr. zried. prasknúť (prudko): praštím ťa po hlave, cez ústašvihnúťšľahnúťšibnúť (niečím pružným, ohybným): švihne, šľahne koňa bičom; šibne chlapca prútomčesnúť (prudko udrieť; obyč. o haluzi): haluz ho česla cez očikniž. mrsknúť: mrskne ho korbáčomplesnúťplesknúťpľasnúť (obyč. dlaňami): v dobrej nálade ma plesne, pľasne po líciexpr.: zaťaťseknúťreznúťrubnúť (niečím ostrým): dva razy ho sekol, rezol, rubol linonárom pod rebráexpr. hlobnúť: podgurážený hlobne mládenca po plecidať zauchoexpr.: facnúťfľasnúťfľasknúťfľusnúťfľusknúť (rukou udrieť po tvári): len sa opováž, dám ti zaucho, facnem ťa; v opitosti fľas(k)ol ženu po ústachexpr.: streliťstruhnúťvylepiťhovor. expr.: zasoliťvysoliťprisoliť (dať úder rukou niekomu): Takú ti strelím, vylepím! Zasoľ mu jednu!, ešte mu jednu prisolímexpr. priložiť: jednu mu priložilexpr.: drgnúťďugnúťdurknúťhrknúťzried. lapsnúť (koho): poriadne ho drgol, džugol päsťou do nosa; durkla, hrkla ma do chrbtaexpr.: druzgnúťluznúťliznúťlupnúťlopnúťhovor. expr. drisnúť (komu): druzgla, luzla, lizla mi zaucho; lupnem, drisnem mu zopár, že sa nespamätáhovor. expr.: fuknúťšuchnúťšupnúťpifnúťflingnúťflinknúť (nečakane, rýchlo): naraz mu zozadu jednu fukla, šuchla, šupla, piflanár. klknúť (Chrobák)hrub. kydnúť: kydni mu lopatou, nech je tichoexpr.: zavaliťzaraziť (prudko): zavalil ho po papuliexpr.: ovaliťorútiťomráčiťochmeliťobúšiťolomáziťohlušiť (ťažkým predmetom): ovalili, orútili, omráčili, olomázili ho drúkom; obúšiť, ohlušiť niekoho obuškomexpr.: ohlôniťopáliť: ohlôniť palicou, opáliť bakuľou niekohoexpr.: pretiahnuťobtiahnuť (za trest, z pomsty a pod.): však ho ja pretiahnem korbáčom; obtiahol syna remeňomfraz. uštedriť buchnát/zaucho

    2. p. buchnúť 1 3. p. napadnúť 2 4. p. nahromadiť sa 5. p. nastať


    vylepiť 1. zavesiť verejne ako správu, oznam • vyvesiť: vyvesiť, vylepiť vyhlášku, plagát

    2. expr. prudko niekomu dať zaucho al. iný úder na telo • expr.: vlepiťstreliťvypáliťvpáliť: vylepil, vlepil, strelil mu zopár za ušiexpr.: vsotiťvraziťvyťaťvytnúťvysoliťvsoliťzasoliťzavesiť: vsotí, vrazí, zasolí mu pár zaúch a ujde; buď ticho, lebo ti takú zavesímfraz.: dať poza ušidať po hlaveexpr.: struhnúťfuknúťfacnúťfľasnúťfľasknúťplesnúťplesknúťpľasnúť: struhla mu po papuli, plesla ho po ústachexpr.: švacnúťšustnúťšuchnúťšupnúťlupnúťluznúťliznúťhlobnúť (nečakane, rýchlo) • expr. vťapiť (Zguriška)povyliepaťpovylepovať (postupne, viac zaúch): povyliepal deťom jednu sprava, druhú zľava


    fľaškovať p. plniť 1


    plniť 1. robiť plným; dávať do obalu a obyč. tým pripravovať • napĺňať: plní, napĺňa mäso plnkouhovor. nadievať: nadieva klobásysubšt. ládovať: láduje debny čiernym tovaromfľaškovať (plniť do fliaš) • vreckovať (plniť do vrecák): vreckovať peniaze, kávu

    2. porov. splniť, uskutočniť


    fľaškovozelený p. zelený


    zelený majúci farbu ako svieža tráva, listy stromov a pod. • jasnozelenýživozelenýostrozelenýsýtozelený: jasnozelené šaty, živozelená siatina, sýtozelený májový lessvetlozelenýslabozelenýbledozelený (zelený s bledým odtieňom): bledozelená blúzazelenožltýžltozelenýkaki (neskl.; zelený so žltým odtieňom): kaki košeľazlatozelený (zelený so zlatým odtieňom): zlatozelené šíre poliapren. mačací (o farbe očí) • fosforový (zelený ako fosfor) • zelenavýzelenkavýzelenastýzelenkastýnazelenastýnazelenalýnazelenkastý (trocha sfarbený do zelena): zelenkavá voda; nazelenkasté svetlozried. zelenistý: zelenisté vody (Kalinčiak)tuhozelenýtmavozelenýtemnozelenýfľaškovozelený (zelený s tmavým odtieňom): tmavozelený plotzelenomodrýmodrozelenýbelasozelenýzelenobelasýtyrkysovýakvamarínovývodový (zelený s modrým odtieňom): tyrkysový, akvamarínový prsteň; steny vodovej farbytrávovýtrávovozelenýhráškovýhráškovozelenýsmaragdovýsmaragdovozelenýmalachitovýmorský (zelený ako tráva, hrášok, smaragd, malachit, ako more): nohavice hráškovej farby; smaragdová, malachitová zeleň; morská farbaolivovýolivovozelený (zelený ako olivy): olivovozelený odtieň látkyšedivozelenýsivozelený (zelený do siva) • expr.: zelenučkýzelenušký


    fľasnúť, fľasknúť p. udrieť 1


    flegma 1. p. flegmatizmus 2. p. flegmatik


    flegmatik človek vyznačujúci sa krajne pokojnými reakciami • hovor. flegmaľahostajník (Vajanský)zried. nevšímavec


    flegmatizmus ľudská vlastnosť prejavujúca sa krajne pokojnými, nevzrušenými reakciami • flegmatickosťflegma: vyznačovať sa flegmatizmom, flegmatickosťou, flegmouľahostajnosťnevšímavosťchladnokrvnosť


    flegmatickosť p. flegmatizmus


    flegmatický p. nevšímavý, ľahostajný, pokojný 2


    ľahostajný ktorý nemá o nič záujem; ktorý neprejavuje navonok záujem, citové pohnutie a pod.; ktorý svedčí o nezáujme • nevšímavýapatickýflegmatický: ľahostajný, nevšímavý človek; pacient je ku všetkému nevšímavý, apatický; nevšímavý, flegmatický výraz tváreneúčastnýnezúčastnený (ktorý nepociťuje, neprejavuje účasť): vrhol na smútiacich neúčastný, nezúčastnený pohľadochabnutýotupenýzatupený (ktorý stratil o všetko záujem): ochabnutá, otupená myseľ; otupený väzeňletargickýrezignovaný (úplne, až chorobne ľahostajný): letargické správanie pacientakniž. indolentnýodb. inertný (neschopný reagovať) • nepohnutý (bez citového pohnutia): pri správe o jeho smrti zostala nepohnutáchladnýstudený (bez citového vzplanutia): citovo chladný, studený človek; pohlavne chladný mužcudzíodcudzený (ktorý nemá al. ktorý stratil citový vzťah): boli si odrazu (citovo) cudzí, odcudzení (op. blízki) • indiferentný (nezaujímajúci ani jeden z protikladných postojov): byť indiferentný k národnostnej otázkeignorantský (svedčiaci o ignorancii) • vlažný (majúci al. prejavujúci voči niečomu veľmi malý záujem; svedčiaci o malom záujme): mať vlažný vzťah k politikepasívny (úplne bez záujmu; op. aktívny) • apolitický (ľahostajný vo vzťahu k politike): pasívny účastník prebiehajúcich udalostí; prezident zaujal apolitický postojhluchýslepý (úmyselne ľahostajný k veciam, javom a pod.): byť hluchý, slepý voči cudziemu nešťastiupohodlnýpubl. pejor. pohodlnícky (ktorý sa nenamáha prejaviť záujem, zaujať postoj): pohodlná, pohodlnícka reakcia na problémlaxnýnedbanlivýnedbalýnedbajskýnezodpovedný (ktorý berie na ľahkú váhu zodpovednosť, dôslednosť): mať laxný, nedbanlivý, nedbalý prístup k práci; nedbajská, nezodpovedná výchova


    nevšímavý ktorý si nevšíma ľudí, okolie, spoločenské dianie a pod., ktorý neprejavuje záujem, citovú účasť atď.; svedčiaci o tom (op. všímavý, pozorný) • ľahostajný: nevšímavý, ľahostajný človek; byť nevšímavý, ľahostajný voči cudziemu nešťastiunepozorný (o človeku; neprejavujúci pozornosť): nepozorný manželneúčastnýnezúčastnenýneprítomný (obyč. bez sústredenia, pozornosti): sledoval ho neúčastným, neprítomným, nezúčastneným pohľadomnedbanlivýnedbalýlaxnýkniž. indolentný (ktorý nedbá na niečo): nedbanlivý, laxný prístup k prácikniž. nonšalantný (vedome nevenujúci potrebnú starostlivosť, pozornosť): byť nonšalantný v obliekaníindiferentný (nezaujímajúci stanovisko; neprejavujúci spoluúčasť): byť indiferentný voči politikeflegmatickýapatický (bez akéhokoľvek záujmu, citového pohnutia): apatická, flegmatická reakcia na výčitky; apatický výraz tváreignorantský (úmyselne nevšímavý) • chladnývlažný (prejavujúci menej záujmu, ako je bežné): chladný, vlažný postojpren. imúnny (vedome si nepripúšťajúci niečo, obyč. nepríjemné): je imúnny voči kritikepejor.: hluchýslepý (obyč. zámerne neprejavujúci potrebnú spoluúčasť): byť hluchý k potrebám ľudí; byť hluchý, slepý voči biede


    pokojný 1. ktorý je v pokoji; nerozbúrený, ktorý nie je v prudkom pohybe (op. búrlivý, rozbúrený); vyznačujúci sa pokojom, tichom, harmóniou • miernytichýnečujný: pokojný, mierny, tichý oceán; pokojný, tichý večer; nečujná hladina riekyupokojený (ktorý sa upokojil): živel je už pokojný, upokojenýnerušený: nerušený priebeh; pokojný, nerušený spánokidylickýharmonickýselankovýselankovitý: idylický, harmonický vidiecky život

    2. ktorý má duševný pokoj, rozvahu, vyrovnanosť; svedčiaci o tom • spokojný: sedela pokojná, spokojnáupokojený (ktorý sa upokojil) • bezstarostný (nezaťažený starosťami, nepokojom): pozoroval jej pokojný, bezstarostný spánokvyrovnaný (vnútorne; op. nevyrovnaný): pokojný, vyrovnaný človekchladnýchladnokrvnýtriezvy (bez emócií): chladné, chladnokrvné uvažovanie; jediný zostal chladný, chladnokrvný, triezvyflegmatickýpren. kniž. stoický: márne sa usiloval o flegmatický, stoický postojnevzrušený (bez prejavu vzrušenia): správu prijala pokojná, nevzrušenározvážnyuvážlivý (vyznačujúci sa racionálnym prístupom): rozvážne slová, uvážlivý tónkniž. usadlý (obyč. s vekom nadobudnutým pokojom, rozvahou): usadlý starý pán

    3. ktorý vyhľadáva, uprednostňuje pokoj, vyrovnanosť, mierumilovnosť; svedčiaci o tom • miernyzdržanlivý: pokojná, mierna, zdržanlivá povahakrotkýtichýnevýbojný: krotká, tichá sedela pri sviečke; tichá, nevýbojná osobapokojamilovnýmierumilovný (op. výbojný, agresívny): pokojamilovné, mierumilovné obyvateľstvonenásilný: riešiť konflikt nenásilnou cestoubezkonfliktný (ktorý je bez napätia, konfliktov): bezkonfliktné spolunažívanie, bezkonfliktná atmosféra v rodine

    4. p. pomalý 1, mierny


    vlažný 1. mierne teplý • hovor. letný: umyť sa vo vlažnej vode; vypiť vlažný, letný čajnár. letušný

    2. ktorý neprejavuje (veľký) záujem o ľudí, okolie, dianie a pod.; svedčiaci o tom • ľahostajnýnevšímavý: vlažní diváci na štadióne; vlažný potlesk; zaujať voči niečomu ľahostajný, nevšímavý postojnepozorný (o človeku, ktorý neprejavuje pozornosť): vlažný, nepozorný milenecnedbanlivýnedbalýexpr. nedbajský: v práci bol nedbanlivý, nedbalý, nedbajskýlaxný: laxná výchovakniž. indolentný: indolentné správaniekniž. nonšalantný (vedome nevenujúci niečomu potrebnú starostlivosť): mať nonšalantné spôsobyindiferentný (nezaujímajúci stanovisko): byť indiferentný voči nespravodlivostiflegmatickýapatický (ktorý je bez záujmu): flegmatická povaha; nešťastie z neho urobilo apatického človekachladný: chladný úsmevpejor.: hluchýslepý (neprejavujúci patričnú spoluúčasť): byť hluchý, slepý voči ťažkostiam iných

    p. aj nevšímavý

    3. p. vlahý


    ohýbací lingv. umožňujúci zmenu tvarov pri skloňovaní al. časovaní • lingv.: flektívnyflexívny: ohýbacie, flektívne, flexívne prípony


    fleuret p. šabľa


    šabľa sečná a bodná zbraň s jednostranným ostrím: vytiahnuť šabľu z pošvykniž. šablica (Dobšinský)meč (zbraň s obojstranným ostrím): brániť sa mečompoet. paloš: rúbať palošomodb.: fleuret (ľahká bodná zbraň) • kord (dlhá bodná zbraň)


    fleuretista p. šermiar


    šermiar kto pestuje šerm • zastar. šermovník (Jégé)odb.: fleuretista (kto šermuje fleuretom) • kordista (kto šermuje kordom)


    flexia lingv. skloňovanie a časovanie • ohýbanie: slovanské jazyky vyznačuje bohatá flexia


    flexibilný 1. p. pružný 1–3 2. p. nestály 2, pohyblivý 1


    nestály 1. ktorý nemá vytrvalosť, charakterovú pevnosť (o človeku); svedčiaci o tom (op. stály) • vrtkavýprelietavýchvíľkovýpren. expr. aprílový: nestály, aprílový, prelietavý človek; byť vrtkavý, prelietavý v názoroch, v láskevrtošivýrozmarný: vrtošivá, rozmarná ženanepevný (op. pevný) • nestabilnýlabilný (op. stabilný): byť nepevný, nestabilný v citochnespoľahlivýneseriózny (ktorý nedodržiava sľuby a pod.): nespoľahlivý obchodný partner, neseriózna známosťľahkomyseľnýexpr. veternýfraz. kam vietor, tam plášť (o človeku) • zastar. vrtohlavý

    2. ktorý podlieha zmenám (op. stály) • premenlivýmenlivý: (pre)menlivá spoločenská situácia; (pre)menlivé šťastienepevnýlabilnýnestabilnývratký (op. pevný, stabilný): mať vratkú, labilnú pozíciu (v zamestnaní)neistýneustálenýrozkolísaný (ešte nie úplne stály): neisté, neustálené pomeryvrtkavýaprílový (rýchlo, neočakávane sa meniaci; op. ustálený, vyrovnaný): vrtkavé, aprílové počasieprelietavý: prelietavé šťastievrtošivýrozmarný (podliehajúci chvíľkovým zmenám): vrtošivá nálada; vonku je vrtošivý, rozmarný časkolísavý (striedavo stúpajúci a klesajúci): kolísavé napätie; kolísavý športový výkon (op. vyrovnaný) • pohyblivýodb. flexibilný: pohyblivý, flexibilný kurz peňazípominuteľnýdočasnýprechodný (ktorý má obmedzené trvanie, časovo obmedzenú platnosť; op. večný): pominuteľná, dočasná sláva; nestály, prechodný spoločenský javnetrvanlivý (s obmedzenou trvanlivosťou): netrvanlivý materiálchvíľkovýkniž.: podenkovýprchavý (s veľmi krátkym trvaním): dosiahnuť iba podenkový úspechexpr. zried. rozlietavý


    ohýbateľný ktorý sa dá ohýbať • ohybnýpružný: ohýbateľný, ohybný, pružný materiálkniž. flexibilný: ohýbateľné, flexibilné slová


    pohyblivý 1. ktorý je schopný pohybu, ktorý nemá polohu, miesto al. aj hodnotu • nestatický (op. pevný, statický): pohyblivý, nestatický bod, predmetodb. mobilnýprenosný: mobilné, prenosné zariadenie (op. nemobilné, stacionárne) • ambulantnýprevoznýpojazdný: ambulantná, prevozná predajňa zeleniny; pojazdný žeriavlingv. voľný (o slovnom prízvuku) • nestabilnýnestályodb. flexibilný (op. pevný, stabilný, stály): nestabilná mena, nestále ceny, flexibilný kurz peňazí

    2. (o človeku) ktorý má dobrú schopnosť pohybu; svedčiaci o mimoriadnej pohyblivosti (op. ťarbavý) • obratnýšikovnývrtký: pohyblivé, obratné gymnastky; pohyblivé, obratné, šikovné, vrtké prsty behajú po klávesochsvižnýsvižký: svižný, svižký tanečníkhybkýexpr. šibký: hybké, šibké nohyčulýživý (majúci sa k svetu, plný energie a pohybu): čulá starenka, živé detineposedný (veľmi pohyblivý): neposedný chlapčekzastar. hýbavý


    pružný 1. ktorý má schopnosť po ohnutí, stlačení a pod. vrátiť sa do pôvodnej polohy (o predmete, materiáloch; op. nepružný) • elastický: šaty z pružnej, elastickej látky; pružné, elastické niteohybnýhybký: ohybné, hybké prútieodb. flexibilný: flexibilný materiálzried. zhýbavý; húževnatý (pevný a pritom pružný): húževnaté drevo

    2. dobre, ľahko sa pohybujúci (o človeku); vyznačujúci sa pružnosťou, dobrou ohybnosťou (o ľudskom tele, orgánoch a ich činnosti; op. nepružný) • ohybný (op. neohybný) • hybký: pružné, ohybné telo športovca; pružná, hybká postava, chôdzazried. zhýbavý (Ondrejov)elastický: elastické pohybyodb. flexibilný: flexibilné svalstvostrunistý (pružný ako struna): strunistý človek, driek, krokpren. expr.: gumenýgumový (ako z gumy): gumené, gumové telo gymnastkysvižnýsvižkýľahký (pružne a rýchlo sa pohybujúci): svižný, svižký chlapec; svižný, ľahký krokvláčnynapnutý (o pokožke)

    3. pružne reagujúci, ľahko sa prispôsobujúci novým podmienkam, okolnostiam (o človeku a jeho činnosti; op. nepružný) • odb. flexibilný: pružný systém, flexibilný typ človekaprispôsobivý: prispôsobivé myslenie (op. skostnatené, konzervatívne) • pohotový (vhodne a rýchlo reagujúci): pohotový organizátor, pohotové riešenie situácieplynulý: plynulá výrobaoperatívny (založený na pružnom riadení): operatívna práca, operatívny zásah


    biť 1. prudko, údermi narážať do niečoho, na niečo • udieraťtĺcťmlátiťbúchať: biť, udierať, tĺcť do stola; bije, mláti, búcha kladivomtrepaťbáchaťbúšiť: trepať, báchať päsťou na dvereexpr.: trieskaťcápaťdrúzgaťrafať: trieskať palicou o múr; cápať piestom; rafať krídlom o zemexpr.: sekaťrúbať (obyč. sečnými zbraňami): sekať, rúbať mečom, palicou okolo sebaexpr.: praťráchať: hromy perú, ráchajú do stromovbubnovať (bitím spôsobovať duté zvuky): bubnuje mu paličkou po chrbteexpr. lupkať (jemne biť) • expr. rumpotať (Šikula)

    2. údermi zasahovať a spôsobovať telesnú bolesť, trestať bitkou • udieraťexpr.: mlátiťtĺcť: bije, udiera, mláti, tlčie dieťa hlava-nehlavaexpr.: trieskaťcápaťdrúzgaťrafať: trieskať, cápať, drúzgať niekoho po krížochexpr.: látaťdraťdrviťdegviťťaťlomiťsekaťrezať: nemilosrdne chlapca láta, derie, lomí, režeexpr.: hlušiťobšívaťmaľovaťmastiťmydliťčesaťmangľovaťhasiť: hluší, obšíva psa metloušľahaťšibaťšvihaťplieskaťpráskaťkorbáčovať (biť korbáčom al. niečím pružným) • palicovať (biť palicou) • expr. boxovať (biť päsťami) • zauškovaťhovor.: fackaťfackovaťexpr.: oflinkovaťpáckaťčapcovaťčiapaťfliaskaťflieskať (biť rukou po tvári): surovo mládenca zauškuje, facká, čapcuje, fliaskahovor.: buchnátovaťbuchtovať (biť päsťou do chrbta) • expr.: chniapaťchlomaždiťšústať (veľmi, silno biť) • prať (obyč. pri povzbudzovaní do činnosti): perie do koníhovor. expr. obrábať: obrába chlapca päsťamiexpr. tasať (Tatarka)expr.: tantušiťtentušiť: zvalili ho na zem a tantušilizjemn. al. det.: bacaťbicať: nesmieš bacať psíkaexpr.: lipkaťlupcovaťfraz. kraj. písať na chrbte

    3. pri úderoch vydávať temný zvuk • odbíjať: hodiny bijú, odbíjajúklopaťbúchaťbúšiťbuchotaťtĺcťtlkotaťtrepotať (o srdci) • skákať (hlasno biť; o srdci) • pulzovaťkniž.: tepaťtepotať: v žilách mu silno pulzuje, tepe krv; srdce mu splašene tepe

    4. spôsobovať smrť • zabíjaťusmrcovať: biť, zabíjať muchyexpr.: hlušiťkántriť: hluší, kántri potkanymasakrovať (hromadne biť)


    plieskať 1. prudkými pohybmi ohybného predmetu (napr. prúta, biča) spôsobovať vznik krátkych prenikavých zvukov • práskaťtlieskať: plieskať, práskať, tlieskať korbáčomšľahaťlupkať: tesne nad hlavou mu šľahal, lupkal bičíkomexpr. lipkať: vo vetre lipká zástava

    2. udierať dlaňou • fliaskaťflieskať (po tvári): plieskal, fliaskal ho hlava-nehlavafackaťzauškovaťexpr.: čapcovaťoflinkovať (plieskať po tvári): facká, zauškuje ho za odvrávanieexpr.: ťapkaťťapaťtľapkať (jemne, zľahka plieskať): ťapká, tľapká koníka po širokom krkunár. fácať

    3. spôsobovať príznačné zvuky nárazom vody na pevný materiál • pleskotaťšpliechaťšpľachotaťšplechotaťšpľachtaťšplechtať: vlny plieskajú, pleskocú o breh, špliechajú, špľachocú pri člnečliapaťčľapotaťčľapkaťčliapkaťčapkať (pri menšom množstve vody): dážď čliape, čľapká do oblokovtlieskať

    4. p. hádzať 1 5. p. tárať


    zauškovať biť rukou po tvári, dávať niekomu zauchá • hovor.: fackaťfackovať: surovo chlapca zauškoval, fack(ov)alexpr.: oflinkovaťčapcovať: oflinkovať, čapcovať niekoho hlava-nehlavaexpr.: fliaskaťflieskaťplieskať (po tvári) • nár. fácaťhovor. expr.: zavesiťvylepiť (dok.): Takú ti zavesím!


    fliaskať, flieskať p. zauškovať


    flingnúť, flinknúť p. udrieť 1


    flink p. fác


    flinta p. puška


    puška ručná strelná zbraň s dlhou hlavňou • hovor. flinta: poľovnícka puška, flintahovor. zastar.: gverkverručnica: dať si gver na plecežart. pukačkahovor. expr. búchačkakarabína (ľahká krátka puška) • zastar. vintovka (druh vojenskej pušky staršieho typu) • predovka (starý typ pušky nabíjanej spredu) • zadovka (starý typ pušky, pri ktorej sa náboj vkladá do zadnej časti komory) • vzduchovka (puška, z ktorej sa strela vypudzuje stlačeným vzduchom) • malokalibrovkanespráv. malorážka (ľahká malokalibrová guľovnica) • guľovnica (poľovnícka puška na guľové náboje) • brokovnica (poľovnícka puška na brokové náboje)


    dvoriť usilovať sa získať náklonnosť dievčaťa, ženy • uchádzať samať sa: dvoril jej už dlho; o dievča sa vytrvalo uchádzal; mal sa k nej, okolo nej celý večerzaliečať salichotiťlíškať saexpr. hrkútať (dvoriť rečami): zaliečal sa, hrkútal kolegyniamhovor.: nahovárať sikurizovaťbrať (na niekoho): nahováral si kamarátku; kurizoval študentkám; bral na blondínyflirtovať (ľahkomyseľne, nezáväzne dvoriť): flirtuje s každou ženouzvádzať (navádzať na ľúbostný vzťah): zvádzal tanečnicuhovor.: krútiť satočiť saexpr. obletovať (upozorňovať na seba stálou prítomnosťou): krúti sa okolo mladých dievčathovor. expr.: páliťopaľovaťťahať (za kým): páli za počernými brunetami; opaľuje každú sukňusubšt. baliť


    flirtovať p. dvoriť, koketovať


    koketovať nápadne sa správať s cieľom vzbudiť pozornosť, obdiv (obyč. druhého pohlavia): dievča koketuje s chlapcomflirtovať (prejavovať ľúbostný záujem, obyč. zo zábavy): rád flirtuje s cudzinkamiihrať sapohrávať sahrať sa (pri nezáväznom vzbudzovaní citov): ihrá sa, pohráva sa s ním, ale nemyslí to vážne; hrať sa, pohrávať sa s predstavou krásnej dovolenky pri mori


    zaliečať sa pozorným správaním, prejavovaním obdivu usilovať sa získať priazeň, sympatiu, lásku niekoho (obyč. na vlastný prospech): zaliečať sa darmi, úsmevmihovor.: krútiť sa (okolo niekoho) • mať sa (okolo niekoho, k niekomu) • cigániť sa (niekomu) • hovor. expr. šmajchlovať sa: dieťa sa šmajchluje matke, aby mohlo ísť s kamarátmi vonexpr. obšmietať sa: obšmietať sa okolo vrchnostiflirtovať (nezáväzne prejavovať ľúbostný záujem): iba s ním flirtujedvoriťhovor. kurizovať (žene): dvorí jej, kurizuje, ale oženiť sa s ňou nechcelíškať sapodlizovať sapochlebovaťpodkladať sa (obyč. neúprimne a na vlastný prospech) • lichotiť (slovne) • nadbiehať (vnucovať svoj obdiv, uznanie): nadbieha predstavenýmpredchádzať si: predchádza si rodičov nevestyexpr. zastar.: fatinovať safatinkovať sa: Ako sa jej len fatin(k)uje!


    fľocháň p. oko 1


    oko 1. (obyč. mn. č. oči) guľovitý orgán, ktorý umožňuje (človeku, živým tvorom) vidieť • zrak (jeden zo zmyslov; i kniž.): mať dobré oči, dobrý zrak; kniž. oči, zraky sa im stretlipohľad (pohyb očí, videnie): uprieť oči, pohľadexpr.: okáňokáľfľocháňpleskáňpleštiakbleskáň (obyč. mn. č.; o veľkých očiach): škuľavé okále, flocháne, pleštiakytrnky (iba mn. č.; o čiernych očiach) • hovor. kukadlá (iba mn. č.) • slang.: cibulebuľvy (iba mn. č.): vypleštiť cibule, buľvypren. expr. zrenica: modré oči, zrenice

    2. povraz, drôt a pod. uviazaný v tvare oka • slučka: stiahnuť oko, slučku

    3. p. pasca 1 4. p. jazero


    bľuskať expr. prerušovane a obyč. so záľubou al. nesmelo sa pozerať na niekoho, na niečo • hovor.: pokukávaťpokukovaťpoškuľovaťškúliť: bľuskať, pokukávať, poškuľovať na dievčencemrkaťžmurkať (dávať pritom znamenie) • mihať: mrkať, žmurkať, mihať očami na niekohofľochať (bokom) • blýskať (ostro, pátravo a pod.): fľochať, blýskať očamiiskriť (prenikavo): zúrivo iskrí očami


    fľochať p. gániť


    gániť pejor. neprívetivo, zlostne, obyč. zboku na niekoho pozerať • zazerať: nemajú sa radi, gánia, zazerajú na sebaexpr.: fľochaťfľočiťfľošiť: nahnevano fľochala, fľočila na protivníkanár. bočiťzastar. zahliadaťexpr. škúliť: zlostne na mňa škúli, ako by som mu bol obed zjedolmračiť saškarediť samraštiť sa (celkove prejavovať nevôľu) • kniž. nevražiťnár. murgotiť sa (Chrobák)


    mračiť sa 1. (os. i neos.) pokrývať sa oblakmi • oblačiť sa: od rána sa mračí; nebo sa mračí, oblačípomráčať sa: od severu sa pomráčachmáriť sachmúriť sa (pokrývať sa temnými chmárami): obloha sa chmári, chmúrizaťahovať sazaoblačovať sa (postupne sa pokrývať oblakmi): pomaly sa zaťahuje; obloha sa zaoblačujekniž. kaboniť sa: nebo sa kaboníiba os. poťahovať sa: nebo sa poťahuje mračnami

    2. sťahovať tvár do vrások (obyč. ako výraz nevôle) • mraštiť sa: Ivan sa stále mračí, mraštímŕštiť savraštiť sachmúriť sa: mŕštil sa, vraštil sa nad obrazom; nechmúr sa toľkoexpr.: škňúriť samosúriť saškarediť sakniž. kaboniť sa: Čo sa mosúriš?; kabonil sa od ránazazeraťnevražiťpejor. gániťexpr. fľochať (nevľúdne pozerať): zazerajú, nevražia na seba; zlostne gánil, fľochal na susedanár. murgotiť sanár. expr.: fľočiť (Jégé)flošiť (Gabaj)subšt. ksichtiť sa


    pozerať (sa) 1. zrakom sledovať niečo, niekoho, opierať niekam zrak • dívať sahľadieť: pozerať (sa), dívať sa, hľadieť von oblokom, do zrkadla; s láskou sa pozerá, díva na dcéru; nechápavo hľadí na otcahovor. kukať (sa): kuká (sa) iba pred sebaupierať zrak (uprene pozerať) • poet.: zrieťpáčiťexpr. okáliťexpr. zried.: okáľovaťočiťfraz. vyvaľovať/vypliešťať/vytriešťať/trieštiť/pleštiť oči (zvedavo al. prekvapene, vyjavene pozerať): okáliť okolo seba; zďaleka na nás očia; vyvaľuje oči na prichádzajúcichjastriťiskriť očami (prenikavo, bystro pozerať): jastrí po okolíblýskať očami (prenikavo al. zlostne pozerať) • zazeraťexpr.: gániťfľočiťfľochať (nenávistne al. zboku pozerať) • nár. bočiť: škaredo na nás zazerali, gánili, fľočilinazeraťexpr.: nazízaťnakúkaťškúliťpoškuľovať (ukradomky, tajne, zvedavo pozerať): nazízať, nakúkať do hrncov; škúli, poškuľuje, aby sa z povinnosti vyšmykolvzhliadať (smerom hore) • vyzerať (smerom von, obyč. v očakávaní niečoho): vyzerá z oblokarozhliadať sa (na všetky strany): rozhliada sa po okolízízať (bezmyšlienkovite, nechápavo pozerať; pozerať ukradomky, tajne) • nár.: priezočiviťbezočívať (bezočivo pozerať na niekoho, najmä pri jedení) • expr.: pokukávaťpokukovať (chvíľami pozerať): pokukávajú na nás, či ešte čakámehovor.: vykúkaťvykukávaťvykukovať (pozerať odniekiaľ): vykúka z oblokahovor. expr.: mumákovaťtrpákovať (hlúpo, bezočivo sa pozerať)

    2. zrakom dôkladne skúmať, zisťovať niečo • prezeraťobzeraťobzerať sa: pozerá, prezerá terén, či vyhovuje; pozerá, obzerá si znečistené ruky; obzerá sa, kto to hádžekniž. obhliadať si: obhliadajú si situáciuhovor.: okúkaťokukávaťokukovaťobkúkaťobkukávaťobkukovať: okúka okoliefraz. premeriavať pohľadom (prísne pozerať): premeriava pohľadom okolostojacichrozhliadať sa (okolo seba, na všetky strany): rozhliada sa, kde si zloží veci

    3. prejavovať záujem o niekoho, o niečo • expr.: poškuľovaťškúliťpokukávaťpokukovať: chlapci už začínajú poškuľovať, škúliť, pokukávať po dievčatách; poškuľuje, pokukuje po novom auteexpr.: bľuskaťfľochať: bľuská, fľochá po dievčencoch, na dievčencemrkať (dávať očami znamenie): mrká na susedkuhádzať očami (po niekom, po niečom)

    4. obracať pozornosť, brať do ohľadu • dívať sahľadieť: pozerá (sa), díva sa, hľadí iba na výhodyvšímať sivenovať pozornosť: všíma si tú vec bližšie; nevenuje pozornosť zbytočnostiam, nepozerá na zbytočnostistarať sadbať: starať sa o to, dbať na to, o to, aby strava bola pestráprizerať sa (pozorne sledovať): prizerať sa hreprizerať (brať ohľad na niečo): prizerajú na naše špecifické podmienky

    5. dávať sa vidieť, byť viditeľný • hľadieťzračiť sa: z tváre pozerá, hľadí, zračí sa úprimnosť; smrť mu pozerá, hľadí z očísálaťprejavovať saukazovať sa: všade sála, prejavuje sa čistotazrkadliť saodzrkadľovať saodrážať sa: v očiach sa zrkadlí strach

    6. p. hodnotiť


    fľochnúť 1. p. pozrieť (sa) 1 2. p. odvrknúť


    odvrknúť expr. krátko, úsečne al. zlostne odpovedať • expr. odseknúťexpr.: odkresaťodšprihnúť (ostro) • expr. odfrknúť (nedbanlivo, povýšene) • hovor. expr. odpapuľovať (neúctivo) • expr.: odšteknúťodbrechnúť (štekavým hlasom) • expr.: zasyčaťzasipieťsyknúťfľochnúť (zlostne povedať) • zareptaťzahundraťzašomrať (prejaviť nespokojnosť, obyč. ticho, nepriamo) • expr.: zavrčaťzvrčať (nepríjemným hlasom) • expr.: odhundraťodžundraťodfrflaťodmrmlaťodmumlaťodbrblaťoddudraťodšomrať (nezrozumiteľne, s nespokojnosťou)


    pozrieť (sa) 1. zacieliť zrak niekam, na niečo • podívať sauprieť zrak: pozrieť (sa), podívať sa, uprieť zrak na dievča sediace oproti; pozrite (sa), kto prichádzahovor. kuknúť (sa): nechce sa na mňa ani kuknúťkniž.: zhliadnuťpohliadnuť: Boh zhliadol na svoj ľudkniž.: vzhliadnuťvzozrieť (Rázus); (pozrieť smerom hore) • vyzrieťexpr.: vykuknúťvyziznúť (pozrieť smerom von) • porozhliadnuť sa (pozrieť sa okolo seba): porozhliadol sa na všetky stranyzazrieťexpr.: fľochnúťzíznuťzagániť (neprívetivo, zlostne al. zboku pozrieť): škaredo na mňa zazrela, zagánila; zúrivo naňho fľocholexpr.: bľusknúť (so záľubou pozrieť) • expr. mrknúť (sa) (letmo pozrieť) • nazrieťnakuknúť (zvedavo, ukradomky pozrieť) • fraz. zablýskať/zaiskriť očami (prenikavo, al. zlostne pozrieť) • fraz. expr. šibnúť/hodiť očkom (letmo pozrieť): šibol, hodil očkom za odchádzajúcimiexpr. šmihnúť (Hviezdoslav)všimnúť si (venovať pozornosť): ani si ma nevšimli, ani na mňa nepozrelifraz. expr.: vyvaliť/vytreštiť/vypleštiť/vypúliť/vygúliť oči (prekvapene al. vyľakane pozrieť)

    2. zrakom dôkladne preskúmať, zistiť niečo • podívať saobzrieť (si)prezrieť (si): dobre sa pozrel, podíval, kto nesúhlasil; obzrieť si, prezrieť si ponúkaný tovarpopozerať (sa)poobzerať (si)poprezerať (dôkladne pozrieť): popozeral sa, poobzeral sa po izbe; knihu najskôr starostlivo poprezeralexpr. premerať (pátravo pozrieť na niekoho, niečo): premeral dievča očamihovor. expr.: obmrknúť siobkuknúť (si): obmrknúť si terénkniž.: obhliadnuť (si)poobhliadnuť (si)porozhliadnuť sa (okolo seba) • prizrieť sazaprizerať sa (dobre, pozorne sa pozrieť): prizrieť sa niečomu zblízka

    3. vyvinúť úsilie na nájdenie niečoho • podívať sapohľadať: pozrieť sa, podívať sa za stratenou vecou, pohľadať stratenú vecpopozerať sa: popozerám sa ešte vo vreckách

    4. p. navštíviť 5. p. posúdiť, porov. preskúmať


    fľočiť p. gániť


    flóra p. rastlinstvo


    rastlinstvo rastliny ako celok • flóra: vodné rastlinstvo, vodná flórakvetena: kvetena Slovenskavegetácia: bujná vegetáciaporast (rastlinstvo pokrývajúce nejaké miesto): smrekový porast


    fľošiť p. gániť


    floskula p. fráza 1


    fráza 1. myšlienkovo chudobné al. ošúchané slová, príp. výrazy: ohuroval ľudí frázamifloskula (kvetnatá fráza): jeho reč bola plná floskúl

    2. p. frazeologizmus, zvrat 1


    prázdny 1. ktorý nie je ničím naplnený; v ktorom, na ktorom nič, nikto nie je (op. plný) • nenaplnený (obyč. o predmetoch, ktoré slúžia na napĺňanie): prázdny, nenaplnený pohár; nenaplnená váza, fľašahladný (o žalúdku) • čistý: čistý zošit (op. popísaný) • neskl. bianko (ktorý ešte nie je vyplnený): bianko formulár, zloženkaholý: holé stenyjalovýhluchý: jalový, hluchý klas; hluché miestapustýspustnutýopustenýosihotenýosamelýosamotenýosirelýosirenýosirotený (bez ľudí, bez života): pustý, spustnutý dom; opustený, osihotený kraj; osamelá ulica; osamotené, osirelé, osirené, osirotené polianeobývanývyľudnenýľudoprázdny: neobývaná, vyľudnená, ľudoprázdna dedinadutývyhĺbený (vnútri prázdny): valec je vnútri dutý; dutý, vyhĺbený peň

    2. bez vnútornej hodnoty, bez obsahu • bezobsažnýneobsažný: prázdne, bezobsažné, neobsažné frázybezmyšlienkovýbezmyšlienkovitý (nemajúci myšlienkovú, obsahovú hodnotu): bezmyšlienkové dieloklišéovitýfrázovitýfrázistickýfloskulovitýfloskulový (majúci charakter klišé, frázy, floskuly): klišéovité, frázovité vety; floskulovité výrazy, slováiron.: mudráckymudrlantskýrozumkárskyrozumársky (tváriaci sa, pôsobiaci múdro, pritom prázdny; o rečiach) • neplodnýneužitočnýplanýlacnýpejor. jalový (neprinášajúci výsledok, úžitok; op. plodný, užitočný): neplodná, neužitočná debata; plané, lacné, jalové sľubypren. mŕtvy: mŕtva formapustýnenaplnenýbezcieľnyničotný (bez náplne, zmyslu): jej život bol pustý, nenaplnený, bezcieľnymárnybezvýslednýnezmyselnýzbytočnýdaromnýkniž. lichý (nikam nevedúci, nič neprinášajúci): márne, bezvýsledné úsilie; hodinu viedli nezmyselné, zbytočné reči; uvádzať liché dôvodyneskl. expr. naničexpr.: tupýotupený (o pohľade) • pren. pejor. dutý: dutá hlava

    p. aj akademický 2

    3. p. voľný 2 4. p. tupý 4


    floskulovitý, floskulový p. prázdny 2


Pozri výraz FL v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV