Synonymá slova "fil" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 64 výsledkov (1 strana)

  • besiedka 1. záhradný domček • altánaltánokfilagória: po obede si v lete chodievali sadnúť do besiedky, do altánkuzastar. letník (Kukučín)

    2. p. beseda 1


    filagória p. besiedka 1


    altruista kto koná v prospech iných (op. egoista, sebec) • filantrop (človek prejavujúci starostlivosť o dobro ľudí) • kniž. ľudomil: lekár bol známy ľudomildobrodinec (kto koná dobro)


    filantrop človek prejavujúci starostlivosť o dobro ľudí (op. mizantrop) • kniž. ľudomil: lekár bol známy ako filantropaltruista (kto koná v prospech iných; op. egoista) • dobrodinec (kto koná dobro)


    altruizmus nezištný spôsob konania v prospech iných (op. egoizmus, sebectvo): vyznačoval sa hlbokým altruizmomfilantropiafilantropizmus (prejavovanie starostlivosti o dobro ľudí, op. mizantropia) • dobročinnosťkniž. ľudomilnosť


    filantropia prejavovanie starostlivosti o dobro ľudí (op. mizantropia) • filantropizmusdobročinnosťkniž. ľudomilnosť: ženský spolok sa zameral na filantropiu, dobročinnosťaltruizmus (nezištný spôsob konania v prospech iných; op. egoizmus): hlboko v duši mal zakorenený altruizmus


    dobročinný zameraný na dobročinnosť; poskytujúci, robiaci dobročinnosť • charitatívny: dobročinná, charitatívna organizáciabenefičný: benefičný koncert, benefičné podujatiehumánnyhumanitárny (zameraný na človeka, sledujúci jeho dobro): humánne, humanitárne cieleľudomilnýľudomilskýfilantropický: robiť ľudomilné skutkyzastar.: blahočinnýdobrodejný


    filantropický p. humánny, dobročinný


    humánny zameraný na človeka, sledujúci jeho dobro; zodpovedajúci ľudskosti, vyplývajúci z ľudskosti (op. nehumánny) • ľudomilnýľudomilskýfilantropický: humánne, ľudomilné, ľudomilské, filantropické úsilie, myšlienky, názoryľudský (op. neľudský) • kniž. človečenský: humánna, ľudská povinnosť; nie je to humánne, ľudskéhumanitnýhumanitárny (súvisiaci s humanitou): humanitné ciele, humanitárna pomoc

    p. aj dobročinný


    filantropizmus p. filantropia


    filatelista zberateľ, znalec poštových známok • zried. známkar


    filc p. plsť


    plsť netkaná súknovitá lisovaná látka vyrobená zo živočíšneho vlásia • hovor. filc: kabát z ťavej plsti, z ťavieho filcu


    filcka p. prostitútka, pobehlica


    fília p. pobočka


    pobočka pobočný ústav, podnik, inštitúcia a pod. (op. centrála) • filiálka: pobočka, filiálka banky, poisťovneexpozitúra: expozitúra firmyodbočka: založiť odbočku klubu filatelistovzastar. fília: banská fília


    filiácia p. vzťah


    vzťah okolnosť, že niečo s niečím súvisí, že niekto je s niekým v istom spojení • pomer: hospodárske, politické vzťahy, pomery; vzťah, pomer medzi rodičmi a deťmi; rodinný, priateľský vzťah, pomer; kladný vzťah, pomer k umeniu; mať s niekým ľúbostný vzťah, pomerznámosť (dôverný, blízky vzťah medzi mužom a ženou): vážna známosťrelácia: študovať jav vo všetkých reláciáchspojitosť: spojitosť medzi príčinou a následkomsúvissúvislosť: príčinný súvis, príčinná súvislosťspätosťzviazanosť: spätosť, zviazanosť literatúry so životomkniž. filiácia: literárne filiácie (Mráz)


    filiálka p. pobočka


    filiálny p. vedľajší 2


    vedľajší 1. nachádzajúci sa v susedstve • susedný: priateľ býva na vedľajšej, v susednej ulicipriľahlý: priľahlé územie

    2. vyskytujúci sa popri hlavnom • bočný: vedľajšia, bočná traťpostranný: postranné uličkypridružený (vykonávaný ako vedľajší): pridružená výrobapobočnýfiliálny (op. hlavný): pobočný závod, filiálna stanicazastar. vicinálny: vicinálna trať

    3. nemajúci podstatný význam, veľkú dôležitosť (op. hlavný) • bezvýznamnýnevýznamnýnedôležitý: tento fakt je teraz vedľajší; bezvýznamná, nevýznamná vecnepodstatný: nepodstatný rozdielnevážny: nevážna rana (Vajanský)podradný (menej dôležitý): podradná otázkapodružný: podružný problémdruhoradýnezávažnýpobočný: druhoradé, nezávažné dokumenty; zaoberať sa pobočnými vecamibočný: bočný zárobokodľahlý: odľahlý problémokrajový: má to len okrajový významepizódnyepizodický: epizódna postava vo filmedruhotný (podmienený niečím iným; op. prvotný): druhotné surovinykniž. sekundárny (op. primárny): sekundárna príčina chorobyexpr. smiešny: smiešne podrobnosti prípadukniž. akcesorický: akcesorická úloha

    p. aj nepodstatný


    filier p. halier


    halier stý diel koruny; malý peniaz vôbec • hovor. expr. grajciar: nemám ani halier, grajciarzastar. filier (maď.)


    drobný 1. ktorý má malé rozmery • malý (op. veľký): drobné, malé zvieratkonepatrnýexpr. maličký (veľmi malý): vysypať na zem drobné, nepatrné, maličké zrnkáminiatúrny: miniatúrne obrázky, miniatúrne rozmeryfiligránsky (drobný a krehký, jemne vypracovaný): filigránske ornamenty v starých kniháchperličkový: perličkové písmo, krajč. perličkový stehútlysubtílnyšťúplyexpr.: šťúplučkýšťúplušký (malý a tenký): útla knižočka veršov; útla, subtílna, šťúpla postavaliliputánsky (i pren.) • expr. trpasličípren. expr., často pejor. piadimužícky: žena liliputánskeho, trpasličieho vzrastu; liliputánsky štátmikroskopickýexpr. drobnohľadný: mikroskopické, drobnohľadné živočíchypren.: myšímyšací (obyč. o zuboch): má drobné, myšacie zúbkydrobčivý (o kroku) • expr.: drobnučkýdrobnulinkýdrobulinkýdrobunkýdrobuškýdrobučkýdrobnuľkýdrobnušký (veľmi al. milo drobný) • zakrpatenýkrpatý: mláďa je zakrpatené, krpaté

    p. aj malý 1

    2. p. bezvýznamný, malý, obyčajný 1, bežný


    filigránsky p. drobný 1


    jemný 1. príjemný, poddajný na dotyk (op. drsný, hrubý) • mäkký (op. tvrdý): jemná, mäkká vlna; jemné, mäkké tkaninyhebký (jemný a pružný): hebká pokožka, hebké vlasyľahkýpavučinkovýpavučinkovitýpavučinovitý (jemný ako pavučina): ľahký, pavučinkový, pavučinkovitý závojpáperistýpáperový (jemný a ľahký ako páperie): páperisté semená púpavyhladký (op. drsný): hladké ruky, hladká tvárpren. zamatový (obyč. o jemnej pokožke) • hodvábny (i pren.): jemný, hodvábny papier; hodvábne vlasyexpr.: jemnučkýjemnuškýjemnunkýjemnulinký (veľmi jemný) • expr.: hebučkýhebunkýhebulinký (veľmi hebký) • expr.: ľahučkýľahunkýľahulinký (veľmi ľahký)

    2. ktorý má veľmi dobrú akosť, kvalitu (obyč. o špeciálnych výrobkoch); svedčiaci o tom: jemné sklo, jemný porcelándelikátny: jemné, delikátne víno; jemná, delikátna chuťhovor. výberový: výberové maslovyberanýhovor.: fajnovýfajný: vyberané, fajnové, fajné potraviny, korenielahôdkovýpochúťkový: lahôdkové, pochúťkové syryexpr. jemnučkýjemnuškýjemnunkýjemnulinký

    3. ktorý má slabú intenzitu, malú mieru nejakej vlastnosti (op. silný, výrazný) • slabýnepatrnýnebadateľnýľahký: jemné, slabé chvenie; jemný, nepatrný, nebadateľný náznak, úsmev; ľahký vánok, dotyksvetlýbledýpastelový (o jemných farbách) • nevtieravýdecentný: nevtieravá, decentná vôňanevýraznýnenápadnýmierny: jemný, nevýrazný, nenápadný, mierny vzor, ornamentdiskrétnytlmený: diskrétne, tlmené svetlomäkkýnežný: mäkké tóny, nežný hlaspríjemnýlahodnýpoet. eolský (jemnosťou lahodiaci zmyslom; op. nepríjemný): príjemný, lahodný, eolský zvuk harfyprejemnenýrafinovaný (jemný, ale účinný): prejemnené, rafinované pôžitkárstvoexpr.: jemnučkýjemnuškýjemnunkýjemnulinký (veľmi jemný)

    4. obyč. o ručnej práci, o výrobkoch vyžadujúcich takú prácu • presnýprecízny: jemná, presná, precízna robota filigránskydetailnýdrobnýkrehkýminuciózny (jemne vypracovaný, malých rozmerov): filigránska, detailná práca zlatníka; drobný, krehký šperkkniž. subtílny: subtílna mreža, subtílne vypracovanieexpr.: jemnučkýjemnuškýjemnunkýjemnulinký (veľmi jemný)

    5. schopný presne, do detailov rozlišovať; prispôsobený na presné rozlišovanie • citlivýdobrý: jemný, citlivý sluch; jemný, dobrý čuch; jemný, citlivý prístrojpresný: jemná, presná mechanika; presné rozlišovaniebystrý: bystrý pozorovací talentvycibrenývybrúsený: vycibrený vkus, vybrúsený cit pre niečoexpr.: jemnučkýjemnuškýjemnunkýjemnulinký

    6. ktorý sa vyznačuje citlivosťou, miernosťou, slušnosťou (o človeku); svedčiaci o jemnosti (op. hrubý, drsný) • citlivýjemnocitný (op. necitlivý): jemná, citlivá, jemnocitná ženaútlocitnýprejemnený (veľmi jemný): útlocitná, prejemnená duša; prejemnený vkusútlykrehký (jemný obyč. svojím výzorom): útle, krehké dievčakniž. subtílny: subtílna tvár, subtílne črtynežný (prejavujúci, vyjadrujúci nehu): nežná bytosť, rukapren. expr. al. pejor. skleníkový: skleníková krásauhladenýkultivovanýdistingvovaný: uhladené, kultivované, distingvované správanievyberanýdelikátnyhovor.: fajnovýfajný; noblesnýhovor., obyč. iron. nóbl (neskl.): vyberaný, delikátny, fajnový človek; nóbl dámazduchovnenýkniž. preduchovnený (s jemnou dušou, zameraný na duchovnú oblasť) • éterický (jemný ako vzduch; obyč. o človeku) • zjemnenýodb.: eufemickýeufemistický: zjemnený, eufemistický výrazexpr.: jemnučkýjemnuškýjemnunkýjemnulinký (veľmi jemný)

    7. p. slabý, ľahký 8. p. komorný 1


    vypracovaný remeselnou prácou dobre urobený: dobre vypracovaný nábytokfiligránsky (jemne vypracovaný): filigránsky šperkvybrúsenývycibrenývypísaný (vypracovaný častým písaním) • hladký: vybrúsený, vycibrený sloh; hladký preklad, štýl


    filister p. malomeštiak


    malomeštiak človek s plytkým životným cieľom, s obmedzeným rozhľadom, spiatočníckymi názormi • filistermeštiak: stal sa z neho malomeštiak, meštiakpejor.: obmedzeneczápecník


    reakcionár stúpenec reakcie • spiatočníkpejor.: reakčníktmár; filister (konzervatívny malomeštiak)


    filisterský p. obmedzený 1, zaostalý


    malomeštiacky ktorý sa vyznačuje malým rozhľadom, plytkým životným cieľom, obmedzenými názormi, zvykmi, predsudkami; svedčiaci o takýchto vlastnostiach • filisterský: malomeštiacky, filisterský spiatočník; malomeštiacke, filisterské názory na morálkusnobskýsnobistickýpejor. meštiacky (typický pre snoba, malomeštiaka): snobské, meštiacke správaniespiatočníckykonzervatívny (op. pokrokový): spiatočnícky, konzervatívny spôsob životaobmedzený (rozumovo ohraničený) • expr. kocúrkovský: malomeštiacke, obmedzené, kocúrkovské chápanie sveta


    obmedzený 1. ktorý má ohraničený duševný obzor, slabé duševné schopnosti; svedčiaci o tom • neinteligentnýnevyspelýnevzdelaný (op. rozhľadený): obmedzený, neinteligentný politik; nevyspelý, nevzdelaný pracovník; obmedzené, neinteligentné výrokyhlúpysprostýbezduchýslaboduchýfraz. kniž.: chudobný duchomchudobný na duchu (op. múdry): hlúpy, sprostý, bezduchý študent; autor chudobný duchom, chudobný na duchutupýkniž. stupídnypejor. primitívny (značne obmedzený): mať tupé, stupídne, primitívne spôsobyzaostalý (duševne) • retardovaný (mentálne) • expr.: zadebnenýzadubený: zaostalá, zadubená mládež; zaostalé, (mentálne) retardované dieťa; zadebnené, zadubené názoryjednostrannýúzkyúzkoprsý (posudzujúci veci z jedného hľadiska al. z malého počtu hľadísk; op. široký): obmedzený, úzkoprsý človek; jednostranný, úzky pohľad na vec; obmedzený, úzky duševný obzormalomeštiackykniž. filisterský (s plytkým životným cieľom): malomeštiacky, filisterský prístup k životumalicherný (lipnúci na maličkostiach; op. veľkorysý): obmedzený, malicherný byrokratpejor. úbohý: úbohé správanie sakonzervatívnyspiatočnícky (ktorý nemá schopnosť prijímať niečo nové): konzervatívne, spiatočnícke teóriedogmatickýdogmatársky (nepripúšťajúci námietky, pochybnosti): dogmatický názorexpr. kocúrkovský: kocúrkovské mravy

    2. p. ohraničený, malý 1, úzky 2


    zaostalý ktorý nedosahuje súčasný štandard (najmä v poznaní) • nevzdelaný (op. vzdelaný): zaostalý, nevzdelaný človekexpr.: zadebnenýzadubený: zadebnený primitívnevyspelýnerozvinutýslaboduchý (op. vyspelý, rozvinutý): nevyspelé hospodárstvoskostnatenýexpr. zaspatý (ktorý dosiahol istú úroveň a na nej zostal, ktorý sa už ďalej nevyvíja): skostnatené názory; skostnatený, zaspatý priemyselnedorastený: nedorastený odborníkzakrpatenýpejor.: krpčiarskyprovinčnýprovinciálnyzápecnícky: má zakrpatený, provinčný obzor poznaniaobmedzenýúzkoprsý (bez širšieho rozhľadu): obmedzené, úzkoprsé rečiretardovaný (mentálne zaostalý): retardovaný vývin, retardované dieťazastaranýspiatočníckyfilisterskýmalomeštiacky (op. moderný, pokrokový): zastarané, spiatočnícke názorytemnýtmársky: temné časy


    reakcia 1. úsilie o obnovu starých pomerov • reakcionárstvospiatočníctvo: s reakciou, reakcionárstvom, so spiatočníctvom treba ustavične bojovaťpejor. tmárstvofilisterstvo (konzervatívne malomeštiactvo)

    2. p. obrat 2 3. p. ohlas 1


    filištínsky p. prešibaný


    prešibaný ktorý sa vie vynájsť v každej situácii; ktorý na dosiahnutie svojich zámerov využíva šikovnosť, lesť, klamstvo a pod.; svedčiaci o tom • expr. prefíkanývýmyselný: prešibaný, prefíkaný lapaj; prešibaná, prefíkaná tvárrafinovaný: rafinovaný zlodejexpr.: prebitývybitývybíjanýprebíjanýhovor. expr. prešpekulovanýpejor. chytráckyexpr. lišiacky: lišiacky spôsobšpekulantskýexpr. fiškálskyzastar.: preštvanýpreštvalý (Rázus, Kukučín)expr.: čertovskýpotvorskýšikovníckyfilištínskyfraz. všetkými masťami mastenýsubšt. mazaný


    film 1. sfilmované dielo: film sa mi veľmi páčilsnímka: premietnuť reportážnu snímku

    2. filmové umenie, filmová produkcia: americký filmkinematografia: slovenská kinematografia


    kinematografia filmové umenie, filmová produkcia • film


    filmovaný p. predstieraný


    predstieraný prejavovaný iba navonok, v skutočnosti nejestvujúci, nepociťovaný, neprežívaný a pod. (op. skutočný) • hraný: predstieraný, hraný záujemsilenýnútený (robený nasilu; op. prirodzený): silený, nútený smiech; silená veselosťfingovanýsimulovanýhovor. expr. filmovaný: fingovaná smrť, simulovaná choroba, filmovaná zaľúbenosťinscenovanýnainscenovanýzinscenovaný (vopred pripravený s úmyslom predstierať, oklamať): inscenovaná, zinscenovaná vražda s cieľom usvedčiť vrahahovor. blufovanýexpr. kamuflovaný: kamuflovaný poriadokneúprimný (op. úprimný) • falošnýnepravýfilmovýimitovaný (robený naoko, akoby naozaj): neúprimný, imitovaný plač; falošné, nepravé, filmové slzy


    balamutiť expr. pôsobiť na niekoho prostredníctvom nepravdy, klamstva • expr. baláchať: zbytočne balamutí, balácha ľudízavádzaťmiasťmámiť: vedome zavádzajú, mätú mládežkraj. galamutiť (Jégé)ohlupovať: frázy na ohlupovanie másklamaťfraz. vodiť za noshovor. expr. lakovať: neklamem, nelakujem ťa, je to pravda; celý čas ju vodil za noshovor. expr. valiťblázniťšialiť (obyč. v ľúbostných vzťahoch): blázni, šiali, balamutí dievčencemystifikovať (šíriť nepravdivú správu): všetko je to číre mystifikovaniedemagogizovať (balamutiť demagógiou) • hovor. filmovať: iba to na nás filmovali, iba nás tak balamutiliexpr. zried. treštiť: Ale netreštite nás!


    filmovať p. predstierať


    nakrúcať zachytávať na záznamový pás • natáčaťtočiťkrútiťfilmovať: nakrúcajú, krútia film o Veľkej Morave; filmujú v Tatráchsnímať: svadbu snímali na video porov. nakrútiť


    predstierať ukazovať navonok (svojím správaním, výrazom tváre a pod.) niečo, čo nezodpovedá skutočnosti • simulovať: predstiera, simuluje chorobu, smútok; vidieť, že city iba predstiera, simulujehrať: futbalista zranenie iba hráhovor. margírovať: celý týždeň margíruje chorobufingovať: fingovať spoluúčasťfraz.: robiť len na oko/iba očistomrobiť len pre meno: všetko robí len na oko, poriadok robí len pre menohovor. expr. filmovať: hráč bolesť len filmujeimitovať: lásku iba imitovaltváriť sarobiť sa (správať sa spôsobom, ktorý nezodpovedá skutočným pocitom; najmä o tvári): tvári sa, robí sa, že nepočujepretvarovať sapretvárať sa (prejavovať sa, konať inakšie, ako to zodpovedá skutočnosti): pretvaruje sa, akoby o ničom nevedel; dieťa sa nevie pretvarovať, pretváraťhovor. narábať sa (predstierať dobré vlastnosti, významné skutky a pod.): čo sa narábaš, veď to nie je pravdaafektovať (správať sa neprirodzene, strojene): afektovať pred publikom


    filozof 1. p. mysliteľ 1 2. p. mudrák


    mudrák expr. kto rád mudruje al. kto jalovo rozmýšľa • expr.: mudrlantmudrc: dedka pokladali za známeho mudráka, mudrcaexpr.: rozumkárfilozofmysliteľ: dedinský filozof, mysliteľexpr., obyč. iron. lúmen (kto vyniká bystrosťou): nie je nijaký lúmenhovor. špekulant


    mysliteľ 1. človek hlboko a tvorivo premýšľajúci o dôležitých otázkach • mudrcveľduch (človek ako nositeľ múdrosti): mudrci, veľduchovia poznajúci pravduosvietenecfilozof: osvietenci ľudstva; starovekí filozofi

    p. aj génius

    2. p. mudrák


    filozofia p. svetonázor


    svetonázor sústava politických, právnych, morálnych, filozofických názorov, ideí, predstáv o svete • svetonáhľad: náboženský, materialistický svetonázor, svetonáhľadideológiafilozofia (názory na život a na svet): optimistická filozofia


    filozofický súvisiaci s filozofiou, filozofovaním; založený na filozofii, myslení, poznaní • mysliteľskýpremýšľavýhĺbavýšpekulatívny: filozofický, mysliteľský typ človeka; premýšľavá, hĺbavá, špekulatívna dušamyšlienkovýideový (založený na istých ideách, názoroch): myšlienkové, ideové smery, hnutia


    hĺbavý ktorý má záľubu v hĺbaní, sklon k hĺbaniu, premýšľaniu, rozjímaniu; svedčiaci o tom • premýšľavýrozmýšľavýhlbokomyseľný: hĺbavý, premýšľavý, rozmýšľavý, hlbokomyseľný človek, študentkniž. zried. zamýšľavý (Rázus)poet. dumavý: dumavá devarozjímavýmeditatívnykniž. kontemplatívny (zameraný na meditáciu, kontempláciu; majúci charakter rozjímania, kontemplácie): rozjímavý, meditatívny, kontemplatívny umelecúvahovýreflexívny (majúci charakter úvahy, odrážajúci vnútorný, duchovný svet): úvahová, reflexívna poézia, tvorbašpekulatívnyfilozofický (majúci zmysel pre filozofovanie): mať špekulatívneho, filozofického ducha; špekulatívna vedabádavýbádateľskýskúmavýskúmateľský (zameraný na bádanie, skúmanie): bádavá, bádateľská, skúmateľská práca

    p. aj vedecký


    myšlienkový súvisiaci s myšlienkou, týkajúci sa myslenia • ideovýfilozofický: myšlienkové, ideové, filozofické prúdy, smeryduchovný: myšlienkový, duchovný svetpojmovýabstraktný

    p. aj abstraktný


    filozofovať p. premýšľať


    myslieť 1. rozumom postihovať javy a dávať ich do vzťahov • uvažovať: myslel na problémy v škole; uvažoval o práciexpr. hútať: hútal o priateľochpremýšľaťrozmýšľaťzamýšľať sa (dôkladne posudzovať všetky okolnosti): premýšľal o tom, čo bude robiť; zamýšľal sa nad riešením problémuexpr.: rozdumovaťrozhutovaťprehutovaťkniž. dumať: rozdumoval, dumal o zmysle životahovor. expr. páliť: dobre mu to pálihĺbaťfilozofovaťrozjímať (zoširoka al. do hĺbky): filozofoval o láskečasto expr. meditovať (v tichosti) • často iron. mudrovať (pritom rozprávať): prázdne mudrovaniepejor. dogmatizovať (dogmaticky, nekriticky myslieť) • hovor. pejor. špiritizovať: zbytočne špiritizuješpoet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)

    2. mať vo vedomí • mať na mysli: myslí na deti, má na mysli detimať na zretelimať na pamätipamätať (zároveň udržiavať v pamäti): má na zreteli výskumný program; na to sme nepamätalikniž. tanúť na mysli/na rozume (byť predmetom rozmýšľania): stále mu čosi tanie na mysliexpr. vŕtať: niečo mu vŕta v hlavemieriťzameriavať sa (s istým cieľom): viem, kde mierite; zameriaval sa na jej ochoturozumieťchápaťmieniť (mať vo vedomí zmysel niečoho): Čo pod tým rozumieš?; mienil o tom inakkniž. ponímať: ponímal to inakpredpokladaťpočítaťrátať (myslieť s istým očakávaním): počíta, že sa to dá

    3. uvažovať o budúcnosti • zamýšľaťpomýšľať: myslí na odchod zo zamestnania, zamýšľa, pomýšľa odísťmieniťmať v úmysle: mieni, má v úmysle predať domchcieť (s vôľou uskutočniť to): chce pracovať v zahraničíkalkulovať (vypočítavo): kalkuloval, že na tom zarobí

    4. mať istú mienku, názor, úsudok • myslieť simieniť: myslel (si), že prídu; mienil, že má pravduusudzovaťzmýšľať: usudzoval, že neodíde; zmýšľal o ľuďoch dobreexpr. hútať (si)expr. zried. hútkať (si)kniž. súdiť: hútal (si), že mu zavolajú; Čo o tom súdiš?domnievať samať domnienkubyť v domnienkenazdať sanazdávať sapredpokladať (myslieť si čosi, čo nie je overené): domnieval sa, nazdával sa, že ju pozná, ale mýlil sakraj. mívať (si) (Kukučín)obmýšľať sa (Šoltésová)poet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)


    premýšľať zaoberať sa niečím v myšlienkach z rozličných strán, dôkladne v mysli posudzovať všetky okolnosti • uvažovaťrozmýšľať: dlho premýšľal, uvažoval, rozmýšľal o obchodnej ponuke; premýšľať, uvažovať nad zmyslom životarozvažovaťzvažovať (hodnotiť veci porovnávaním): zvažuje, čo je výhodnejšiedomýšľať: projekt domýšľa do dôsledkovzamýšľať sa (premýšľať a zároveň hodnotiť): zamýšľať sa nad svojimi omylmiexpr.: hútaťprehutovaťpohutovaťrozhutovať: húta, prehutuje, rozhutuje, čo kúpi deťom na Vianocekniž. dumať: celé hodiny dumá, ako by spor vyriešilexpr. rozdumovaťčasto iron. mudrovaťhovor. pejor. špiritizovať: zbytočne rozdumovať, mudrovať nad rozliatym mliekom; Načo toľko špiritizuješ?rozumovaťexpr. rozumkovaťexpr. zried. mudrkovať (obyč. zbytočne a samoúčelne) • hovor.: špekulovaťkumštovať (šikovne, s fígľom): Nad čím špekuluješ, kumštuješ?hovor. expr.: morfondírovaťmorfondovať: je to iba plané morfondírovaniepremietať: všetci ticho (v duši) premietali, aký bol nebožtíkov životfilozofovať (filozoficky premýšľať) • hĺbaťrozjímaťmeditovaťkniž. kontemplovať (intenzívne, sústredene a hlboko premýšľať): rád hĺba, rozjíma v tichu samoty; meditovať, rozjímať o Bohu; večerné kontemplovaniekombinovať (premýšľať o rozličných možnostiach riešenia): kombinuje, ako sa dostať z nepríjemnej situácie


    rozjímať hĺbavo premýšľať (obyč. o vážnych veciach) • meditovaťhĺbať: rozjímal, hĺbal nad prítomnosťou; meditoval nad svojím osudomfilozofovaťkniž. kontemplovať: filozofoval o zmysle životasnívaťkniž. sniť (túžobne): sníval o ceste okolo sveta

    p. aj myslieť 1, premýšľať


    filter mechanizmus na zadržiavanie niektorej zložky zmesi • cedič: kávový filter, cedičsitko


    cediť 1. liať cez cedidlo, sitko a pod., aby sa pevné časti zachytili; takýmto spôsobom zbavovať pevné látky tekutiny • preciedzaťsciedzaťzlievať: cediť, preciedzať čaj; cediť, sciedzať, zlievať zemiakyprelievať (liať tekutinu cez niečo): prelievať bylinky cez sitko; pren. prelievať, cediť slzy, krvfiltrovať (robiť daný úkon cez filter): filtrovať olej, kávu

    2. p. pršať 1


    filtrovať p. cediť 1


Pozri výraz FIL v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: hrs, vmw, činí, qsm, f, mra, dts, iny, gsu, spri, fn, predvstupovã â fondy, , eapa, lt2
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV