Synonymá slova "f f" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 240 výsledkov (2 strán)

  • ach 1. vyjadruje príjemné al. nepríjemné prekvapenie • ácháách: ach, pozrime sa, ako sa tu všetko zmeniloaááá: Á, to ste vy?bác: bác, to som si mohol myslieťejha: ejha, to je prekvapeniefíhafiha: fí(ha), to sa ti podarilohahahhachhajhájhuhhuch: hah, či som sa zľakolhííhjajhjáj: hí, hjaj, ale ich tu jeiííí: í, veď ten nás vyprášiíha: íha, také čosi ešte nevideljejjéjjojjojojjójjuj: jej, jój, či si vyrástolohóhochojojejojéjojojojój: och, oj, ojój, čo sa toho tam nazbieralo

    2. vyjadruje túžbu, želanie • ách: Ach, ách, kedy tam už budeme?ehechej: ech, ej, ale by som sa rád povozilochojjojjuj: oj, juj, či by som si dal z tej čokolády

    3. vyjadruje bolesť • ách: ach, ách, kedy ma to prestane páliťau: au, to bolíihíhohochóho: ih, oh, zasrkol pri každom šľahnutí bičomjajjájjojjójjujjúj: jaj, bolí; juj, všetko ma štípejajajjojojjujujjujúj: jojoj, nebi ma, už budem dobrý

    4. p. eh 1


    fíha vyjadruje obdiv, prekvapenie, údiv, zhrozenie a pod. • fihafihííhíha: fíha, fí, to je výkon; híha, ale si vyrástolíííihaíha: Í, íha, už si sa vrátil?ejhaha: ejha, ha, ten je rýchlyóóóohóhóhaoch: ó, óha, och, však je to krásneojojejojéjojojojój: oj, ojej, to je výškathíťhítíha: thí, tí, tíha, pozri, koľkí idú


    p. ach 1, fíha


    p. ach 1


    bedákať hlasno (slovami, plačom) vyjadrovať pocity žiaľu, bôľu, úzkosti a pod. (nad niečím, niekým) • lamentovaťlamentiťnariekaťhorekovaťbedovaťbolestiťexpr.: fňukaťochkaťbožekať: lamentuje nad nešťastím; stále ochká, božeká, že nemá časkvíliť (pocity žiaľu prejavovať vysokým plačlivým hlasom) • kniž. úpieť: kvíli, úpie, nad stratou blízkeho človekajajkaťjajčaťjojkaťjojčaťjujkaťstenaťstonať (obyč. od fyzickej bolesti): jajčí, stená, že ho od roboty všetko bolí

    p. aj sťažovať sa, plakať


    fňukať 1.trhano, prerývano plakať • fikaťvzlykať: už neplakala, iba ticho fňukala, vzlykalapoplakávať: v kúte ticho poplakávalaexpr.: frnkaťmrnčaťmrčaťmrkotaťmraučať (vydávať obyč. tiché plačlivé zvuky): dieťa v kolíske nespokojne mrnčí, mraučíexpr.: mrnkaťpomrnkávať (vydávať veľmi slabé, obyč. plačlivé zvuky) • kňučaťskučať (vydávať tichšie, piskľavé a žalostné zvuky): kňučať, skučať od bolestisopliť (sa) (fňukať za sprievodu vylučovania sĺz a hlienu): Nesopli sa už toľko!

    2. p. bedákať


    nariekať 1. nahlas prejavovať žiaľ, bolesť (aj fyzickú) • bedákať: narieka, bedáka nad svojím osudomexpr.: horekovaťlamentovaťlamentiťbožekať: horekovala celú nockniž.: žalostiťbolestiť: dlho žalostila nad stratou mužaplakaťslziť (prejavovať žiaľ plačom): srdcervúco plakala; Neslz toľko!expr.: revaťziapaťvrešťaťjojčaťjajčaťjojkaťjajkať (plakať veľmi nahlas): revala, jojčala od bolestivzlykaťfikať (prerušovane plakať): rozprávala a neprestajne vzlykala, fikalaexpr. fňukaťkniž. roniť slzypoet. lkať (Sládkovič, Krasko)stonaťstenaťkvíliť (nariekať a bolestne vzdychať): stonal nad hrobomexpr.: achkaťochkaťskuvíňaťskučaťkňučaťzavýjaťvyť (nariekať prenikavými zvukmi): zavýjať, skučať od žiaľukniž. úpieť (žalostne plakať): úpieť za slobodou

    2. p. sťažovať sa


    plakať slzami a obyč. i zvukmi a vzlykmi prejavovať pocity žiaľu, smútku, bolesti, hnevu a pod. • slziť: plače, slzí nad rodinným nešťastímexpr. plačkaťkniž.: roniť slzyprelievať slzyexpr. cediť slzy: roní, prelieva slzy nad svojím osudomvzlykaťexpr.: fňukaťfikať (plakať s prerývaným hlasným vdychovaním vzduchu) • poet. lkaťexpr.: smokliťsmokliť sapejor. sopliť (sa): Nesmokli sa už! Nesopli sa už!expr. smrkať (plakať a pritom poťahovať vzduch nosom): pri dojímavej kázni mnohí smrkaliexpr. mrnčať (slabo plakať; o dieťati) • pren. pejor.: mraučaťmravčaťkňučaťskučaťgajdovaťdrumbľovaťgaudžaťgavdžať: decko mraučalo, gajdovalo, gaudžalo celú nocexpr. škvrndžať (Beňo)hovor. expr.: muzikovaťkoncertovaťorganovať: vedľa ktosi žalostne muzikuje, koncertujenariekať (usedavo plakať) • kvíliť (prenikavo, žalostne plakať) • expr. zdýmať (Dobšinský)expr.: revaťrumázgaťrumádzgaťrumácaťručaťrúkať (hlasno plakať) • hovor. expr.: vrieskaťvrešťaťziapaťjačaťhúkaťbliakaťzavýjať (veľmi hlasno, prenikavo a obyč. zo zlosti plakať) • vyplakávaťexpr.: vyrevúvaťvyrevovaťhovor. expr.: vyvreskúvaťvyvreskovaťvybľakúvaťvybľakovať (jednostajne, nepretržite plakať) • poplakávať (si) (chvíľami, obyč. ticho plakať): v kúte si poplakáva za stratenou hračkou

    p. aj smútiť, bedákať


    sťažovať sa vyslovovať pred niekým, niekomu nespokojnosť s nejakou skutočnosťou, stavom a pod. • ponosovať sa: sťažovať sa, ponosovať sa na zlé pracovné podmienky, na vedenie, na manžela, na obsluhužalovať sa (obyč. s citovým prízvukom): žaluje sa, že sa jej ukrivdiloťažkať sipoťažkávať si: poťažkával si na chorobuzastar. ťažobiť sizried. ťažkať sanár. ťažkalovať si (obyč. menej dôrazne, menej intenzívne): trocha si ťažkali, že sa im nik nevenoval; dobre sa má, neťažká sivzdychaťnariekaťbedákaťexpr.: lamentovaťfňukaťhorekovaťnár. túžiť sa (citovými prejavmi, rečou si uľavovať pri vyjadrovaní nespokojnosti s niečím): nechcem pred vami vzdychať, nariekať, vyriešim si veci sám; bedáka, horekuje, že má malý plat

    p. aj bedákať


    bezcieľne bez konkrétneho cieľa • bezúčelneneúčelnenaplanojalovo: žiť bezcieľne, bezúčelne, naplanoiba taklen tak: iba tak, len tak sa túlal po mestehore-dolukrížom-krážomsem a tam: celé predpoludnie chodil bezcieľne, hore-dolu, krížom-krážom, sem a tamexpr. lárom-fáromhovor. expr. három-fárom: nemôžeš žiť lárom-fáromhovor. expr. naverímboha: iba tak naverímboha vystrelil zo vzduchovky

    p. aj zbytočne


    bezstarostne bez pocitu zodpovednosti za niekoho, za niečo, bez akýchkoľvek starostí • ľahkopohodlnešťastne: žije si bezstarostne, ľahkopokojne: pokojne, bezstarostne odišiel z domuveselohovor. dínom-dánomexpr. lárom-fárom: peniaze len tak veselo, dínom-dánom rozdával; chodia len tak lárom-fárom po uliciachzastar. fidélne

    p. aj ľahko


    hocijako 1. vyjadruje ľubovoľnosť al. rozmanitosť pri výbere spôsobu; akýmkoľvek spôsobom, tak al. inak; nezáleží na tom, ako • hocakohovor. hocijak: knihy môžu poukladať hocijako, hocakoakokoľvekvšelijakohovor. všelijak: môže sa rozhodnúť akokoľvek, všelijako, vždy na to doplatíľubovoľnerozličnetak i onaktak či onak: môžeš to ľubovoľne, rozlične, tak či onak upraviťexpr. kadejakohovor. expr.: kadejakhovor.: bársakobárako: do divadla nemôžeš ísť kadejako, bársako oblečenýledajakohovor. ledajak: takúto prácu nemožno urobiť hocijako, ledajakoexpr. lárom-fárom: žije si lárom-fárom

    2. p. nedbanlivo 3. p. hoci


    hocikde 1. vyjadruje ľubovoľnosť al. rozmanitosť miesta, na ktorom al. v ktorom prebieha dej al. činnosť • hockdekdekoľvek: hocikde, kdekoľvek ho môžeš stretnúť; vyspí sa hockde, kdekoľvekexpr.: kadekdekdekade: kadekde, kdekade boli postrkané papierevšelikde (vyjadruje mnohosť rozličných miest): všelikde v skrini mal špinavé ponožkyhovor.: bárkdebárskde: bárkde, bárskde nájdeš jeho vecikade-tadetu i tamtu aj tam (na rozličných miestach): hocikde, kade-tade, tu i tam po zemi ležali rozhádzané knihyexpr. lárom-fáromnár. sťakde

    2. vyjadruje ľubovoľnosť al. rozmanitosť miesta, ktoré je cieľom smerovania činnosti al. deja; uvádza vedľajšiu vetu s významom miesta • hockdehocikamhockam: pôjde s ňou hocikde, hockam; všade si ho obľúbili, hockde, hocikam prišielkdekoľvekkamkoľvek: hocikde, kdekoľvek, kamkoľvek sa obrátil, všade bola vodatu i onam: ľahnúť si môžeme tu i onamvšelikdevšelikam (vyjadruje mnohosť rozličných miest): kúpať sa dá ísť všelikde, všelikamhovor.: bárkdebárskdebárkambárskam: môžeš ísť robiť bárkde, bárskamkdekam (uvádza vedľajšiu vetu): kde, kam, hocikde príde, tam iba neporiadok zanechá za sebou

    3. p. všade


    krížom-krážom rozličnými smermi, všetkými smermi • hore-dolu: prešiel skoro celý svet krížom-krážom, hore-dolusem a tamsem i tamsem a tasem-tamsem-ta: nepokojne chodila sem a tam po miestnosti; behali medzi kríkmi sem a ta; prevážali sa na aute sem-tam po mesteexpr.: šírinoulárom-fárom: ovce sa mu rozliezli širinou, lárom-fárom


    lárom-fárom 1. p. bezcieľne 2. p. bezstarostne 3. p. hocijako 1 4. p. hocikde 1, krížom-krážom


    három-fárom p. bezcieľne


    bežať 1. rýchlo sa pohybovať na nohách (o ľuďoch i zvieratách); vôbec sa rýchlo pohybovať (najmä o dopravných prostriedkoch) • utekať: deti bežia, utekajú, čo im sily stačiaexpr. bežkať: dievčatko bežká oprotiexpr.: hnať sauháňaťupaľovaťupínaťtrieliť: ženie sa, upaľuje preč, aby ho nechytili; ktosi upína, trieli za namiexpr. fujazdiť: sánky fujazdia dolu kopcomcválať: kone cválajú opretekykniž. al. expr. jachať: vlak, rušeň, auto jacháexpr.: letieťpáliťprášiťfrčaťfičaťfŕľaťfrndžaťfrngaťrafaťhafriť: letí, páli za kamarátmi, len sa mu tak päty blýskajú; práši, frčí na kúpalisko hneď po vyučovaní; rafe, hafrí ostošesťexpr. rútiť sa (o niečom veľkom, početnom): rýchlik sa rúti oproti; Kto sa to rúti za nami?hovor. expr.: mastiťmazaťšvihaťšibať: mastí, maže, švihá od nás čo najďalejslang. kmitať: kmitá, až sa mu tak hlava natriasahovor. expr.: sypať sapadať (obyč. v rozkaze): Sypte sa už! Padajte!hovor. zastar. pakovať sa (obyč. v rozkaze): Pakujte sa odtiaľto!kniž. rušať (sa): Kam sa to všetci rušajú?kniž. prchať (utekať pred niekým, pred niečím) • šprintovať (bežať šprint; pren. expr. bežať vôbec) • nár.: peľaťuvíjaťtrtúľaťtrtúliťfrňať

    p. aj ponáhľať sa

    2. p. míňať sa 2, plynúť 2 3. p. pracovať 2


    fŕľať p. bežať 1


    sádzať 1. umiestňovať, dávať niečo niekam prudkým pohybom rúk • hádzať: sádže, hádže halušky z lopára do vody; sádže, hádže guľky do jamkyklásť: sádzať, klásť chlieb do peceexpr. fŕľať: fŕľa guľku za guľkou do plytkej jamky

    2. typ. zhotovovať sadzbu na sádzacom stroji: sádzať článok petitomtlačiť (zhotovovať tlač, rozmnožovať tlačou): tlačiť knihy, noviny


    bľuskať expr. prerušovane a obyč. so záľubou al. nesmelo sa pozerať na niekoho, na niečo • hovor.: pokukávaťpokukovaťpoškuľovaťškúliť: bľuskať, pokukávať, poškuľovať na dievčencemrkaťžmurkať (dávať pritom znamenie) • mihať: mrkať, žmurkať, mihať očami na niekohofľochať (bokom) • blýskať (ostro, pátravo a pod.): fľochať, blýskať očamiiskriť (prenikavo): zúrivo iskrí očami


    fľochať p. gániť


    gániť pejor. neprívetivo, zlostne, obyč. zboku na niekoho pozerať • zazerať: nemajú sa radi, gánia, zazerajú na sebaexpr.: fľochaťfľočiťfľošiť: nahnevano fľochala, fľočila na protivníkanár. bočiťzastar. zahliadaťexpr. škúliť: zlostne na mňa škúli, ako by som mu bol obed zjedolmračiť saškarediť samraštiť sa (celkove prejavovať nevôľu) • kniž. nevražiťnár. murgotiť sa (Chrobák)


    mračiť sa 1. (os. i neos.) pokrývať sa oblakmi • oblačiť sa: od rána sa mračí; nebo sa mračí, oblačípomráčať sa: od severu sa pomráčachmáriť sachmúriť sa (pokrývať sa temnými chmárami): obloha sa chmári, chmúrizaťahovať sazaoblačovať sa (postupne sa pokrývať oblakmi): pomaly sa zaťahuje; obloha sa zaoblačujekniž. kaboniť sa: nebo sa kaboníiba os. poťahovať sa: nebo sa poťahuje mračnami

    2. sťahovať tvár do vrások (obyč. ako výraz nevôle) • mraštiť sa: Ivan sa stále mračí, mraštímŕštiť savraštiť sachmúriť sa: mŕštil sa, vraštil sa nad obrazom; nechmúr sa toľkoexpr.: škňúriť samosúriť saškarediť sakniž. kaboniť sa: Čo sa mosúriš?; kabonil sa od ránazazeraťnevražiťpejor. gániťexpr. fľochať (nevľúdne pozerať): zazerajú, nevražia na seba; zlostne gánil, fľochal na susedanár. murgotiť sanár. expr.: fľočiť (Jégé)flošiť (Gabaj)subšt. ksichtiť sa


    pozerať (sa) 1. zrakom sledovať niečo, niekoho, opierať niekam zrak • dívať sahľadieť: pozerať (sa), dívať sa, hľadieť von oblokom, do zrkadla; s láskou sa pozerá, díva na dcéru; nechápavo hľadí na otcahovor. kukať (sa): kuká (sa) iba pred sebaupierať zrak (uprene pozerať) • poet.: zrieťpáčiťexpr. okáliťexpr. zried.: okáľovaťočiťfraz. vyvaľovať/vypliešťať/vytriešťať/trieštiť/pleštiť oči (zvedavo al. prekvapene, vyjavene pozerať): okáliť okolo seba; zďaleka na nás očia; vyvaľuje oči na prichádzajúcichjastriťiskriť očami (prenikavo, bystro pozerať): jastrí po okolíblýskať očami (prenikavo al. zlostne pozerať) • zazeraťexpr.: gániťfľočiťfľochať (nenávistne al. zboku pozerať) • nár. bočiť: škaredo na nás zazerali, gánili, fľočilinazeraťexpr.: nazízaťnakúkaťškúliťpoškuľovať (ukradomky, tajne, zvedavo pozerať): nazízať, nakúkať do hrncov; škúli, poškuľuje, aby sa z povinnosti vyšmykolvzhliadať (smerom hore) • vyzerať (smerom von, obyč. v očakávaní niečoho): vyzerá z oblokarozhliadať sa (na všetky strany): rozhliada sa po okolízízať (bezmyšlienkovite, nechápavo pozerať; pozerať ukradomky, tajne) • nár.: priezočiviťbezočívať (bezočivo pozerať na niekoho, najmä pri jedení) • expr.: pokukávaťpokukovať (chvíľami pozerať): pokukávajú na nás, či ešte čakámehovor.: vykúkaťvykukávaťvykukovať (pozerať odniekiaľ): vykúka z oblokahovor. expr.: mumákovaťtrpákovať (hlúpo, bezočivo sa pozerať)

    2. zrakom dôkladne skúmať, zisťovať niečo • prezeraťobzeraťobzerať sa: pozerá, prezerá terén, či vyhovuje; pozerá, obzerá si znečistené ruky; obzerá sa, kto to hádžekniž. obhliadať si: obhliadajú si situáciuhovor.: okúkaťokukávaťokukovaťobkúkaťobkukávaťobkukovať: okúka okoliefraz. premeriavať pohľadom (prísne pozerať): premeriava pohľadom okolostojacichrozhliadať sa (okolo seba, na všetky strany): rozhliada sa, kde si zloží veci

    3. prejavovať záujem o niekoho, o niečo • expr.: poškuľovaťškúliťpokukávaťpokukovať: chlapci už začínajú poškuľovať, škúliť, pokukávať po dievčatách; poškuľuje, pokukuje po novom auteexpr.: bľuskaťfľochať: bľuská, fľochá po dievčencoch, na dievčencemrkať (dávať očami znamenie): mrká na susedkuhádzať očami (po niekom, po niečom)

    4. obracať pozornosť, brať do ohľadu • dívať sahľadieť: pozerá (sa), díva sa, hľadí iba na výhodyvšímať sivenovať pozornosť: všíma si tú vec bližšie; nevenuje pozornosť zbytočnostiam, nepozerá na zbytočnostistarať sadbať: starať sa o to, dbať na to, o to, aby strava bola pestráprizerať sa (pozorne sledovať): prizerať sa hreprizerať (brať ohľad na niečo): prizerajú na naše špecifické podmienky

    5. dávať sa vidieť, byť viditeľný • hľadieťzračiť sa: z tváre pozerá, hľadí, zračí sa úprimnosť; smrť mu pozerá, hľadí z očísálaťprejavovať saukazovať sa: všade sála, prejavuje sa čistotazrkadliť saodzrkadľovať saodrážať sa: v očiach sa zrkadlí strach

    6. p. hodnotiť


    čas 1. istý vymedzený al. bližšie nevymedzený časový úsek, časové rozpätie: v poslednom časedoba (dlhší časový úsek obmedzený dvoma krajnými bodmi bez presného určenia): naša, ľadová dobaobdobie (kratší, obyč. ohraničený časový úsek): volebné obdobieetapa: etapa životafázaštádium: fáza, štádium, čas dozrievaniaéra: kresťanská éraepocha: nová historická epochavek (obdobie niečím typické): atómový vekkapitola: kapitola dejín životalehota (určený čas): čakacia lehotatermín (vymedzený čas, v ktorom treba niečo splniť): dodržať termínhodina: hodina odchoduzastar. zrok: blíži sa zrok voľby

    2. spôsob života príznačný pre istú dobu: za dávnych čiaspomery: pominuli ťažké pomeryokolnosti: mimoriadne okolnostisituácia: životná situáciarok: študentské rokydeň: vojnové dni

    3. p. počasie


    fáza p. čas 1, interval, stupeň 1


    interval časový al. miestny úsek medzi dvoma javmi, bodmi • medzera: vlaky chodia v hodinových intervaloch, medzeráchprestávkapauza (časový úsek): prestávka v divadlevzdialenosť (miestny úsek): vzdialenosť medzi autami sa skracovalafáza: fázy výrobného procesu


    obdobie vymedzený časový úsek, ktorý sa obyč. pravidelne opakuje • fázaštádiumperióda: rastlina je vo vegetačnom období, štádiu; nasledovala fáza hospodárskeho rozkvetu; dlhé obdobie, dlhá perióda suchaetapa: vývinová etapadobaepochaéra (dlhé obdobie): bronzová doba, kresťanská epocha, érakniž. údobie (Zúbek)sezóna (obdobie viažuce sa na časti roka): turistická sezóna, sezóna žatvyvek (obdobie niečím typické): vek počítačovkapitola (kratšie obdobie): bola to ťažká kapitola v mojom živote


    stupeň 1. obdobie vývinu • štádium: vysoký stupeň, vysoké štádium ťarchavostifáza (stupeň priebehu): fázy vývinového procesuetapa: etapy života

    2. dielec na stupnici ako jednotka miery • hovor. grád: slivovica má 50 stupňov, grádov

    3. p. schod 4. p. úroveň 2


    čestný 1. konajúci v súlade so svojím svedomím, presvedčením (o človeku); svedčiaci o tom: čestní ľudia, čestný prístup (op. nečestný) • statočnýcharakterný (op. bezcharakterný): byť statočný, charakterný; charakterné konaniepoctivý (konajúci v súlade so cťou): mať poctivý úmysel; poctivý nálezcahovor. férovýneskl. fér, pís. i fair: To nie je od teba fér, férové!; férový hráččistýrýdzipočestný (bez akýchkoľvek morálnych prehreškov): čistý, rýdzi človek; žiť čistý, počestný životkniž. zried. honetný (Kukučín)

    p. aj bezúhonný

    2. udelený ako pocta, na znak úcty, ocenenia • titulárny: čestná, titulárna hodnosť; čestné členstvohonorárny (neplatený): honorárny konzul, profesor


    férový p. čestný 1


    správny2 ktorý zodpovedá správnosti; ktorý je taký, aký má byť, aký sa vyžaduje, predpokladá a pod. (op. nesprávny) • náležitýriadny: správne, náležité upozornenie; správne, náležité pripomienky; mať správny, riadny spôsob životadobrý (op. zlý): zvoliť dobrý postupzdravý: mať zdravé názoryracionálny (o výžive) • bezchybnýpresný (op. chybný, nepresný): bezchybný výsledok, výpočet; mať presný odhadkorektný: korektná výslovnosť cudzích slovpravý: vedel vždy zasiahnuť v pravý čas na pravom miesteprimeranýkniž. adekvátnyvhodnýpríhodný (ktorý zodpovedá daným okolnostiam, správny v danej situácii): primeraná, adekvátna reakcia; vhodný spôsob priblíženia sa dieťaťu; vyčkať na príhodnú chvíľuhovor.: akurátnyférférový: dostal akurátny trest; fér, férový chlappekný: pekné predsavzatiespravodlivýoprávnenýodôvodnenýlogický: spravodlivý rozsudok; oprávnené, odôvodnené, logické rozhodnutiekniž. iron.: samospasiteľnýsamospasný


    čľapkať, čliapkať expr. 1. (o vode al. inej tekutine) narážať na niečo a pritom vydávať príznačné zvuky • expr.: čľupkaťčľapotaťčliapať: voda čľapká, čľupká, čľapoce vo fľašiexpr.: špľachtaťšplechtaťšpliechaťšpľachotaťšplechotať: vonku šplechce, špľachoce dážď; fontána veselo špliechaexpr.: čapkaťčľapčať (o kvapkách dažďa; s čľapotom padať): vonku čapkal, čľapčal dážďexpr.: čvachtaťčvrkaťčvŕkaťločkaťlologať: blato čvachtalo, čvrkalo pod nohami; voda čvŕkala, ločkala, lologala v topánkach

    2. expr. po troche sa vylievať al. po troche vylievať • čliapať: voda čľapká, čliape z hrnca; dieťa čľapká, čliape okolo sebafŕkaťfŕskaťfrckať (v kvapkách): masť fŕka, fŕskaexpr.: rozčľapkávaťrozčapkávaťčrpkaťrozčrpkávať (po troche vylievať): chlapček rozčľapkával z taniera polievkušpliechaťvyšplechovať (vo väčších prúdoch): voda špliecha, vyšplechuje z koryta; nezbedník špliecha na opaľujúcich sa

    3. p. vlhčiť


    fŕkať 1. v kvapkách prudko vychádzať odniekiaľ • prskaťstriekať: horúca masť fŕka, prská, strieka z panviceexpr. frckať (po troche) • zried. fŕskať: spod kolies fŕska vodašpliechaťvyšplechovaťvystrekovaťčliapať (fŕkať vo väčšom množstve): vlny špliechajú, čliapu dovysokaexpr.: fľúskaťbrýzgať: voda fľúska, brýzga na všetky strany

    2. pokrývať kvapkami, tenkými prúdmi tekutiny • kropiťpokropovať: fŕka, kropí bielizeň vodoustriekaťostrekovaťpostrekovaťpostriekavať (po povrchu): striekať, ostrekovať, postrekovať zeleninu proti škodcomzried. fŕskaťpolievať (jemne): polieva jej vlasy voňavkousubšt.: špricovať • šprickať

    3. v malých pevných čiastočkách sa prudko rozptyľovať • odfrkávaťodfrkovať: triesky, iskry fŕkajú, odfrkávajúodskakovaťodletovaťodletúvať: kúsky dreva odskakujú, odletujú od sekeryexpr. frčať: úlomky frčia na všetky strany

    4. nozdrami, nosom vydávať hlasný zvuk (obyč. o koňovi) • odfrkávaťodfrkovať: kôň fŕka, odfrkujeosŕkaťfučať: žrebec nespokojne osŕka, fučí


    kropiť pokrývať kvapkami • skrápaťkrápať: dážď kropí, skrápa vyprahnutú zempolievať (z krhly): polieva kvetyvlhčiťnavlhčovať (rozstrekovaním kvapiek robiť vlhkým): kropiť, vlhčiť bielizeň na žehleniefŕkaťfŕskaťprskaťpokropovaťpoprskávať (chvíľami) • striekať (rozstrekovať tekutinu na niekoho): fŕka, pokropuje ju voňavkou, strieka na ňu voňavku


    prskať 1. po troche vystrekovať al. rozstrekovať kvapky (najmä sliny) a vydávať syčivý zvuk • fŕkaťfŕskať: zápalisto reční a prská, fŕska na všetky strany; kôň prská, fŕkaexpr. frckať: frcká sliny doďaleka; fontána jemne prská, frcká; škvariaca sa masť prská, fŕka, frckásyčaťsipieť (prskať s hlasitým zvukom): rakety, iskry syčia, sipiacrkaťcŕkať (rozstrekovať väčšie množstvo vody) • špliechaťstriekať: deti na nás samopašne špliechajú, striekajú, prskajú vodu

    2. p. kropiť 3. p. hnevať sa


    rosiť 1. vlhčiť rosou • kropiť: dáždik rosil, kropil zemfŕkaťprskať (polievať v malej miere): fŕkali zaprášený chodníkmáčaťzried. močiť (zároveň robiť mokrým): tráva jej máčala, močila bosé nohy

    2. p. pršať 1


    striekať 1. v silnom prúde prudko tiecť • expr. strekotať: všade navôkol strieka, strekoce vodavystrekovať (prudko vyrážať von al. do výšky; obyč. v intervaloch): voda vo fontáne vystrekujeexpr.: syčaťsíkať (so sykotom): koňovi syčala, síkala z papule krvvaliť sakniž.: rinúť saprýštiť: z rany sa rinie, prýšti krvšpliechať (pri náraze sa prudko rozpadať; o tekutine): voda špliecha na všetky strany

    2. v tenkom prudkom prúde dávať niekam tekutinu: sestra strieka injekcie bezbolestnepostrekovaťpostriekavať (po povrchu): strieka, postrekuje, postriekava stromy, viničšpliechať (časti tekutiny): špliecha mu vodu do tvárefŕkaťkropiťprskaťexpr. frckať (pokrývať kvapkami; po troche striekať): fŕka ho voňavkou; autá kropia ulicu; prská, frcká mu do očípofrkovať (slabo, jemne, s prestávkami) • subšt.: špricovať • zjemn. šprickať: hadicou špricuje, šprická všetkých naokolo


    špliechať 1. narážať na niečo a pritom vydávať príznačné zvuky (o vode al. niečom riedkom); pri nárazoch zasahovať prúdmi vody • špľachotaťšplechotaťšpľachtaťšplechtať: vlny hlasno špliechajú, špľachocú; voda špliecha, šplechoce do člnačliapaťčľapotaťčľapkaťčliapkať: vonku čľapoce, čliape dážďplieskať: dažďové kvapky plieskajú do oblokov

    2. zasahovať niekoho menšími prúdmi vody • špľachotaťšplechotaťšpľachtaťšplechtať: deti sa zabávajú, špliechajú, špľachocú násstriekaťprskaťfŕkaťexpr. fŕskať (v kvapkách): Nestriekaj, neprskaj na mňa!; pri umývaní fŕka, fŕska naokoločliapaťvyšplechovať: dieťa vo vaničke čliape, vyšplechuje vodunár.: čubraťčubriť (Kálal)


    vlhčiť robiť vlhkým • navlhčovaťzvlhčovať: vlhčila látku; navlhčovať, zvlhčovať vzduch, papiervlažiťzvlažovať: potôčiky vlažia zem; zvlažoval si čelo v horúčaveexpr.: čľapkaťčliapkaťčliapať (polievať vodou): čliapal si telo studenou vodourosiťzried. močiť: tráva mu rosila, močila spodok nohavícmáčaťmokriťnamáčaťomáčaťzamáčať (vlhčiť vo väčšej miere): máčala si oči harmančekom; mokril si ruky; namáčal si pery do vínafŕkaťprskať (vlhčiť rozstrekovaním kvapiek): prskal sa vodou, aby sa osviežilkropiť (vlhčiť bielizeň): kropila posteľné obliečky


    fŕskať p. fŕkať 1, 2


    šústať expr. 1. prudko padať vo veľkom množstve; pri nárazoch prudko zasahovať • valiť sasypať sa: piesok šústa, sype sa zo všetkých stránliať saexpr. kydať sa: dážď sa leje, sneh sa kydá

    2. prudko hádzať, prudko liať (vo veľkom množstve) • vrhaťmetať: vrhá, mece kamene do potoka; šústa jej vodu do očíšpliechaťstriekaťprskaťexpr. fŕskať (rozstreknutú kvapalinu): špliecha, strieka na deti hadicou; prská, fŕska na mňa vodu

    p. aj špliechať, hádzať

    3. p. kmásať 2 4. p. biť 2 5. p. šušťať


    dajsamibože vyjadruje zľahčovanie, pohŕdanie • dajsamisvete: dajsamibože, dajsamisvete, trocha vody ti neublížinevídalije tam toho: nevídali, trocha odreté koleno a toľko kriku; je tam toho, taká chorobano boženo veru: no bože, veď ti z nosa neodhryzne; no veru, toľké hrdinstvoláry-fárytrci-frci: láry-fáry, trci-frci, veď ma nepoznajúhjahjajejha: hja(j), ejha, veď sa už odtiaľ dajako dostane


    láry-fáry p. dajsamibože


    dav veľké množstvo ľudí v neusporiadanom útvare • zástup: nedozerné davy, zástupyhúf: húfy divákov na štadiónemasa: masy obyvateľstvaprúd (množstvo ľudí pohybujúcich sa jedným smerom): prúd demonštrantovexpr.: hromadakopahŕbakŕdeľ: hromada, kopa, hŕba, kŕdeľ detízáľahazáplava: záľaha, záplava vojakovprocesia (množstvo ľudí idúcich za sebou): procesia výletníkovarmáda: armáda štrajkujúcich pred bránami závoduhovor. expr.: rákoš: rákoš žiakov na školskom dvorehrúza: hrúza ľudíexpr., obyč. pejor. tlupahovor. fúra: fúra ľudísubšt.: spústa • kopec


    húf p. kopa 2, dav, zástup 2


    kopa 1. navŕšené množstvo niečoho • hromada: kopa, hromada piesku, hnojahŕbakopechrobľa: hŕba kameniastôshovor.: štôsštósexpr. stoh (niečo naukladané do výšky): stôs polien, štôs, štós kníh

    2. expr. veľké množstvo niečoho • expr.: hromadahŕba: kopa, hromada, hŕba peňazí; kopa, hromada, hŕba detíhúf (neusporiadaná väčšia skupina ľudí al. zvierat): húf žiakov, húf rýbmasa: masy čitateľovdav: davy ľudí na uliciachzástup: zástupy demonštrantovkŕdeľ: kŕdeľ vtákov, detíhovor. halda: haldy smetíhovor. more: more ľudí, more sĺzhovor. regiment: regimenty divákovhovor. expr. fúra: fúra návštevníkovhovor. expr.: hrôzahrúza: hrôza, hrúza vojakov; hrôza, hrúza papierahovor. expr. sila: sila ľudíhovor. expr. rákoš: rákoš kačícexpr. hora: hora starostísubšt. kopec: kopec trápeniaexpr.: záplavazáľaha: záplava, záľaha utečencovexpr. vagón: vagón rečíexpr. milión: milióny nezamestnanýchexpr. roj: roj školákovexpr. stoh: stoh spisovexpr. hrča: hrča chalanov (Kužel)expr. vodopád: vodopád slovexpr. vrch: vrch kníh (Tatarka)expr., obyč. pejor. tlupa: tlupa študentovpubl. inflácia: inflácia sľubovsubšt. spústa: spústa utečencov

    3. p. veľa


    množstvo 1. číselne vyjadriteľné zastúpenie nejakých jednotiek • kvantitakvantum: neprimerané množstvo, kvantumpočet: Aký počet, aké množstvo fliaš je v debničke?objemrozsahveľkosť: objem, rozsah škôd, výdavkov

    2. veľký, ťažko presne vyjadriteľný počet • veľakvantum: množstvo, kvantum ľudíbohatstvohojnosť: hojnosť nápadovmyriadahovor. expr.: miliónvagón: vagón myšlienokhúfmasamorehromadakopahŕbahovor. expr.: fúrahaldanávalzáľahazáplavalestucetpaletakniž. krupobitie: krupobitie slov (Alexy)rad: rad rokov

    p. aj kopa 2


    roj 1. veľké spoločenstvo lietavého hmyzu; vo včelárstve časť včelstva, ktoré sa oddelí ako nová rodina: roj sršňov, včielchumáč (hustý roj): chumáč ôsexpr.: chumeľgučahrčahúf: chumeľ, húf komárovexpr.: oblakmračno: oblak, mračno kobyliek

    2. p. kopa 2


    skupina 1. viac jednotlivcov al. vecí spolu: skupina žiakov, skupina stromovhovor. grupa: po ceste ide skupina, grupa jazdcovkolónakonvoj (skupina v rade, obyč. vozidiel): dlhá kolóna automobilovhúfexpr.: hromadakopakŕdeľ (neusporiadaná skupina): húf, hromada, kopa divákovodb. čeľaď (skupina príbuzných jedincov)

    2. viac jednotlivcov spojených spoločnými záujmami, spoločnou činnosťou, spoločným cieľom • kolektív: skupina, kolektív autorov slovníka; uviesť kolektív atlétovrad: patriť do radov bojovníkov za demokraciutím, pís. i team (skupina ľudí so spoločnou úlohou): tím vedcovdružina (organizovaná skupina ľudí spätých spoločnou prácou, spoločnými záujmami): Štúrova družinatriedavrstva (skupina ľudí so spoločnými znakmi): spoločenské triedy, vrstvyzdruženie: združenie priateľov umeniastrana: zhromaždenie sa rozdelilo na dve stranycelok: reprezentačný celokmužstvo (skupina jednotlivcov so spoločným poslaním): záchranné mužstvodružstvo (organizovaná skupina v športe, v boji a pod.): družstvo parašutistovkruh (skupina blízkych ľudí): kruh milovníkov poéziekrúžok (záujmová skupina): divadelný krúžokstav: učiteľský stavfrakcia (skupina v politickej strane, ktorá sa odlišuje od jej línie): parlamentná frakciahŕba: ľudia sa zhŕkli do hŕbyklan (pevne uzavretá skupina): vojenský klanmafia (tajná teroristická skupina) • štáb (skupina spolupracovníkov pri istej akcii): filmový štábpeletónpelotón (skupina pretekárov v cyklistických pretekoch): byť na čele peletónuhovor. partia: partia murárov, kartárovsubšt. parta • hovor. garda (skupina rovesníkov spojená spoločnými záujmami): mladá spisovateľská gardakapela (hudobná skupina) • hovor. expr. kompánia: veselá kompánia výletníkovexpr. črieda (neusporiadaná skupina ľudí): črieda detípejor. stádo (väčšia neusporiadaná skupina ľudí) • kniž. plejáda (skupina ľudí z istého okruhu činnosti): plejáda vynikajúcich maliarovpejor.: bandagrupaperepúť: politické grupypejor. kasta (skupina ľudí izolujúca sa v spoločnosti na základe povolania, majetku a pod.): kasta umelcovsubšt. mančaft

    p. aj spoločnosť 2


    zástup 1. zoradená skupina jednotlivcov za sebou: vojaci išli v zástupehovor. šor: stáť v šorehovor. front: front na vstupenkyrad (skupina jednotlivcov al. vecí zoradená v línii vedľa seba al. za sebou): rad cvičencovporadie (zaradenie v istom slede za sebou): postaviť sa mimo poradiaprúd (množstvo ľudí pohybujúcich sa jedným smerom): prúd manifestantovexpr. procesia: procesia výletníkov

    2. veľké neusporiadané množstvo ľudí • dav: zástup, dav demonštrantov; dav vtrhol do budovymasa: masy pochodujú mestomhúf: húf detíexpr.: kopakopechromada: na zápas prišla kopa, hromada divákovexpr.: hŕbazhrk: hŕba zvedavcovexpr.: záplavazáľaha (veľmi veľké množstvo): záplava, záľaha vojakovexpr. kŕdeľ: kŕdeľ školákovexpr. armáda: armáda nezamestnanýchhovor. expr. rákoš: rákoš detíhovor. fúra: fúra ľudíexpr., obyč. pejor. tlupasubšt. spústa


    fúra1 p. kopa 2, kus 3, zástup 2, dav


    fúra2 p. veľa


    kus 1. niečo z celku • diel: veľký kus, diel poľačasť: rozlomiť niečo na dva kusy, na dve častihovor. fľak: fľak zemenár. falat: falat chlebazastaráv. zván (veľký kus): zván soli; expr. dzgán (Plávka, Zelinová): dzgány skál

    2. samostatná jednotka väčšieho množstva: kusy nábytkupredmet (jednotlivý kus istého druhu): muzeálne predmetyexemplár (jeden zo skupiny rovnorodých predmetov): doklad vo viacerých exemplárochvýtlačok (vytlačený exemplár knihy, časopisu a pod.): kontrolovať prvé výtlačkyvyhotovenie: vypracovať faktúru v dvoch vyhotoveniach

    3. veľké množstvo • expr.: kopahromadakopechora: vykonať kus, kopu, hromadu, kopec práce; hora problémovhovor. expr. fúra: fúra starostí, nepríjemnostísubšt. spústa

    4. p. dielo


    veľa vyjadruje veľké množstvo, veľký počet, rozsah; vyjadruje veľkú mieru, veľký rozsah deja a pod. (op. málo) • hodnemnohodosť: zarobil veľa, hodne peňazí; má mnoho, dosť priateľovplno: všade bolo veľa, plno krikunemálozaveľa: nemálo schopných ľudí už odišlo; zaveľa krvi stratilhojnesporovýdatne: pršalo drobne, ale hojne, sporo, výdatnehovor.: mocaž-až, pís. i ažaž: má toho moc, až-ažexpr.: hromadakopahŕbacelá kopacelá hŕbahovor. expr. fúra: hromada, kopa, hŕba divákov sa na zápas nedostalaexpr. hory-doly: nasľubovať hory-dolyexpr.: niečodačovoľačočosi: ten už toho niečo, dačo preskákal; v živote už toho voľačo, čosi skúsilexpr.: poriadnepožehnane: detí má poriadne, požehnanehovor. expr.: neúrekomvyše práva: starostí má neúrekom, vyše právafraz.: na tuctyna stovkyhovor. expr.: hrôzahrúzaaž bedaaž strachdo aleluja: hrôza, hrúza dreva sa váľalo po ceste; snehu napadlo až beda, až strachhovor. expr.: bohviekoľkočertviekoľkoktoviekoľkoktohoviekoľko (obyč. pri zápornom slovese): za ten týždeň bohviekoľko, čertviekoľko, kto(ho)viekoľko nezarobilhovor. zried. dúže (Hviezdoslav)veľmi (vyjadruje mieru): nemal by tak veľa, veľmi piťpriveľaprimnohonadmierunadmernehovor. primoc (príliš veľa, veľmi veľa): priveľa, primnoho si na seba neber; nadmerne, nadmieru fajčíexpr.: preveľapremnoho (veľmi veľa): na lúke rástlo preveľa, premnoho krásnych kvetovkniž. zastar. drahne (Kukučín)subšt.: spústa • habadej


    detektív civilný vyšetrovateľ kriminálnych prípadov • policajt (tajný) • hovor. tajnýhovor. pejor. fízel


    fízel p. detektív, policajt


    policajt príslušník polície: dopravný, mestský policajtstrážnik (uniformovaný policajt) • agenthovor. tajný (príslušník tajnej polície) • slang. polišhovor. pejor. fízel (príslušník polície, obyč. tajnej) • slang.: bezpečákesenbák (policajt v nedávnej minulosti) • slang. dopravák (príslušník dopravnej polície) • subšt. hekáč slang. eštebák (príslušník štátnej tajnej polície) • hovor. príslušník (v nedávnej minulosti) • milicionár (príslušník polície v niektorých štátoch) • hraničiarpohraničník (príslušník pohraničnej polície) • žandár (príslušník vnútornej polície v niektorých štátoch, v minulosti aj u nás) • četník (príslušník vnútornej polície v prvej ČSR) • hovor. pejor. gestapák (príslušník štátnej tajnej polície v nacistickom Nemecku) • zastar. financ (člen finančnej polície)


    dôvtip schopnosť rýchlo, pohotovo uvažovať a uvážlivo konať: prejaviť dôvtipostrovtip: vynikať ostrovtipomdôvtipnosť: nikdy mu nechýbala dôvtipnosťdômyselnosťdômysel (Kukučín)duchaplnosť: duchaplnosť odpovedevtipnosť: vtipnosť postrehuvtip: ukázal vtip pri riešení problémubystrosť: bol známy svojou bystrosťoukniž. bystrozrakpoet.: bystroumnosťbystroumostroumbystrotapohotovosť: rozprávačská pohotovosťvynachádzavosťvynaliezavosť: jeho vynachádzavosť bola známahovor. fígeľ: pomáhať si fígľomhovor. fortieľ: robiť niečo s fortieľomhovor. expr. chochmes: mať chochmeshovor. expr. fifik: ísť na niečo s fifikomesprit: francúzsky espritiskrakniž. invencia: umelecká invencia


    fígeľ 1. p. žart 2. p. dôvtip 3. p. úskok


    šibalstvo vlastnosť obyč. mladého človeka ktorý oplýva vtipom, šikovnosťou, rozumom; čin takéhoto rázu • figliarstvofígeľexpr.: huncútstvolapajstvofurtáctvolišiactvokujonstvošantivosťprefíkanosťprešibanosťvybíjanosťšinterstvošelmovstvoexpr. zried. šelmovčinaexpr.: potmehúdstvozbojníctvozbojstvohovor. beťárstvoobyč. pejor. chytráctvohovor. recesia


    úskok zákerné, podvodné konanie s cieľom oklamať niekoho: rafinovaný úskok, získať niečo úskokomlesť: použiť lesťpodvod (pri poškodení iného): dopustiť sa podvodutrik (šikovný postup založený na klamstve): predvolebný trikhovor. kľučka: advokátske kľučkyhovor. fígeľ: ženský fígeľhovor. švindeľ: to je obyčajný švindeľhovor. podraz: to bol od teba podrazhovor. finta: dať sa nachytať na fintuexpr. mn. č. spády: pri obchodovaní pozná všetky spádyhovor. expr. podfuk: zmocniť sa niečoho podfukomsubšt. fór: používa osvedčený politický fór


    žart slovný výrok al. čin majúci za cieľ vyvolať veselosť • vtip: podarený, slabý žart, vtip; vystrájať, robiť žarty, vtipyanekdota (krátky príbeh so žartovnou pointou) • hovor.: fórfrk: vždy povie dajaký fór, frksubšt.: hec • šplech • hovor. zastar. vichovor.: fígeľfigliarstvopletkašpásexpr. huncútstvopestvošibalstvohovor. beťárstvo (obyč. žartovný skutok): chlapci vyvádzajú fígle, špásy, beťárstvahovor. expr.: psinakanada: poviem vám psinu, kanadu; s chlapcami bola psina, kanadahrub. prčasubšt. švanda • subšt. a vulg. sranda • expr. estrádahumor: všetko obrátiť na estrádu; robia si z neho humorsmiechoty: robí si z nás smiechotypobaveniezábava: som im len na pobavenie, zábavunezbedanezdobaneplechasamopašlapajstvo (žartovný kúsok s negatívnymi následkami) • zried. smiech: robiť si smiechyhovor. recesia (žart zo samopaše, žart založený na protikonvenčnosti) • hovor. apríl (žart na 1. apríla): urobiť si z niekoho apríl


    duť súvisle a jednosmerne sa pohybovať (o vetre) • fúkaťfučaťdúchať: vietor duje, fúka od severufičaťsvišťaťhvízdať (vydávať pritom vysoký tón): vzduch svišťal okolo násviaťvanúť (s menšou intenzitou): veje teplý vetríkpodúvaťpofukovaťpovievať (chvíľami): od rieky povieval chladvíchoriťvíchriť (s veľkou intenzitou): búrka víchrila za nociburácaťhučať (vydávať aj dunivé zvuky): vietor buráca, hučí


    dýchať 1. naberať vzduch do pľúc a vypúšťať ho • odb. respirovať: dýchať, respirovať zhlbokavdychovaťodb. inspirovať (naberať vzduch) • vydychovaťodb. exspirovať (vypúšťať vzduch z pľúc) • dúchaťfúkať (dýchať so zdôraznením výdychu): dúchať, fúkať si do dlanídychčaťfučaťodfukovaťsupieť (prudko a rýchlo dýchať): dychčali od námahyexpr.: fuňaťfunieťfukotaťzdýmať (ťažko, namáhavo dýchať): tlačí vozík a ťažko funí, zdýmaexpr. zried. dychotať

    2. p. žiť 1 3. p. vyžarovať 2


    fúkať 1. intenzívne sa pohybovať v prúde (o vetre, vzduchu) • dúchaťprúdiť: od severu fúka, dúcha chladný vietorviaťvanúť (s menšou intenzitou): veje, vanie teplý vánokduťfučaťfičať (s väčšou intenzitou): severák duje, fučí celú nocexpr.: fujačiťfukotať (silne) • pofukovaťpodúvaťpoduchovaťpovievať (chvíľami, s menšou intenzitou): už od rána začalo pofukovať, podúvaťťahaťpoťahovaťprefukovaťpredúvaťprevievať (obyč. menej intenzívne a cez niečo): cez škáry oblokov prefukuje, ťahá, poťahuje

    2. púšťať vzduch obyč. zúženými perami • dúchať: fúka, dúcha do polievkynafukovať (napĺňať vzduchom): fúka do lopty, nafukuje loptu

    3. hovor. prudko vypúšťať vzduch z nosa (a tým uvoľňovať hlien) • siakať: fúkať, siakať do vreckovkyodfukovať: ustavične odfukuje, utiera si nos


    siakať prudko vyrážať vzduch z nosa a tým uvoľňovať hlien • hovor. fúkať (op. smrkať): hlasno siaka, fúka do vreckovkyodfukovať (viac ráz za sebou) • expr. trúbiť: trúbil ako slon


    viať 1. intenzívne sa pohybovať v prúde (o vetre, vzduchu) • vanúť: veje, vanie teplý južný vietorfúkaťdúchať: fúka, dúcha chladný vietorfučaťfičaťduť (s väčšou intenzitou): severák fičí, duje celú nocťahaťtiahnuťprúdiť (obyč. jedným smerom): od hory ťahá chlad; do izby prúdi vzduchexpr. fukotať (silne) • pofukovaťpodúvaťpoduchovaťpovievaťzavievať (obyč. menej intenzívne): vietor príjemne pofukuje; z kuchyne zavieva vôňa koláčovprefukovaťpreťahovaťpredúvať (obyč. cez niečo): cez škáry oblokov prefukuje

    2. vlnivo sa pohybovať vo vetre • povievať: v oknách vejú, povievajú záclonylietaťpoletovaťpoletúvaťtrepať satrepotať sa: stužky jej poletujú okolo hlavy; trepoce sa jej šatkapren. plápolať: zástavy plápolajú vo vetrepoet. vlať


    fác naznačuje zvuk pri (náhlom) údere dlaňou, pri plesknutí najmä po tvári; naznačuje takýto úder • fľask: fác, fľask, bolo počuť z izby po každom zauchupleskpľask: matka zrazu plesk, pľask synovi po líciflinkfuk (naznačuje udretie): fác, flink, fuk jej jednu po hlavepácbác (naznačuje silnejšie, silné udretie): zrazu pác, bác mu po rukechľuschľust: chľus, chľust mu po papulišvác: švác ho po chrbteťap (naznačuje slabé udretie): ťap decku po zadočku


    švác naznačuje úder al. hodenie • praskprásk: švác, prásk kameňom do oblokabácfácpácbach: bác, fác, pác mu jednu po chrbtepleskšuch: plesk, šuch chlapcovi po prstochšupšups: šup(s) s ním rovno do vodyšvih (naznačuje šľahnutie, úder): švih chlapca bičom po tvári


    fľask p. fác


    fáč p. obväz


    obväz materiál, prostriedok na ovinutie poranenej časti tela • zastar. obväzokzried. obvinok (Šoltésová)hovor. fáč: strhol mu z hlavy obväz, fáčovíjadloovínadloobvínadlo (pruh látky slúžiaci ako obväz) • bandáž (pevný ochranný obväz): dať si bandáž na kolenogáza (riedka tkanina používaná ako obväz) • náplasť (malý obväz na prilepenie)


    fádnosť p. suchopárnosť, stereotypnosť, nuda 1, 2


    nuda 1. nepríjemný pocit pri nedostatku činnosti • prázdnotaotupenosť: všade vládne nuda, prázdnota, otupenosťdlhá chvíľa: prežíva dlhú chvíľuhovor. expr. otrava: čakanie je otravaotupnosťfádnosťkniž. otupa (Hviezdoslav)

    2. čo spôsobuje nezáujem • nudnosťnezáživnosťnezaujímavosť: z učebníc treba odstrániť nudu, nudnosť, nezáživnosť, nezaujímavosťjednotvárnosťsuchopárnosť: jednotvárnosť, suchopárnosť výkladufádnosť: vo filme prevládala fádnosť


    stereotypnosť ustavičné opakovanie sa niečoho • jednotvárnosťšablónovitosťstereotyp (zaužívaný, ustálený spôsob konania, reagovania a pod.): stereotypnosť, jednotvárnosť, šablónovitosť práce; stereotyp prednesumonotónnosť: monotónnosť životanezáživnosťfádnosťnudnosť: nezáživnosť, fádnosť, nudnosť filmušedivosť: šedivosť opisusuchopárnosťkniž. suchota: suchopárnosť, suchota tlače


    suchopárnosť malá zaujímavosť niečoho • fádnosť: suchopárnosť, fádnosť prednáškyjednotvárnosť: jednotvárnosť krajinystereotypnosť: stereotypnosť prácešedivosť: šedivosť literatúrynevýraznosť: nevýraznosť tvárenezáživnosť: nezáživnosť knihymonotónnosť: monotónnosť životakniž. suchopár: suchopár každodennosti


    všednosť stav, v ktorom sa nevyskytuje nič mimoriadne, osobitné • obyčajnosťfádnosť: všednosť, obyčajnosť, fádnosť životajednotvárnosťmonotónnosť: jednotvárnosť, monotónnosť činnostihovor. próza: próza dní


    fádny p. jednotvárny, stereotypný, nezaujímavý


    jednotvárny stále rovnaký, bez zmien (op. rozmanitý, mnohotvárny) • rovnakýstereotypný: jednotvárna, rovnaká krajina; jednotvárna, stereotypná prácamonotónny (i pren.) • jednostranný: monotónna melódia; monotónna, jednostranná strava (op. pestrá) • fádnynudnýsuchopárny (bez oživenia): fádna dovolenka; nudný, suchopárny výklad; suchopárny človeknezaujímavývšedný: nezaujímavý, všedný životnevýraznýbezfarbýbezfarebný: nevýrazný, bezfarbý, bezfarebný štýlotupnýexpr.: tupýšedivýsivýsubšt. šedý: otupné dni, prázdniny; šedivá, sivá, šedá každodennosť


    nezaujímavý ktorý nevyvoláva záujem (op. zaujímavý, pútavý) • nezáživný: nezaujímavá, nezáživná kniha; nezáživné rozprávanienudnýotupný (vyvolávajúci nudu, otupenosť): nudná, otupná prednáškajednotvárnysuchopárnysuchýfádny (bez sviežeho stvárnenia, bez novej myšlienky a pod.): nezaujímavý, jednotvárny dej filmu; viesť suchopárny, fádny životmonotónny (bez zmeny intenzity, výšky hlasu): monotónny rečový prejavexpr.: otrepanýošúchaný (neprinášajúci nič nové): znova si vypočula dedkovu otrepanú, ošúchanú historkupejor. tuctový (op. osobitý, vynachádzavý): nezaujímavé, tuctové oblečeniehovor. expr. otravný (vzbudzujúci až nevôľu): nezaujímavý, otravný príbehfraz. nemastný-neslaný: nemastný-neslaný výkladpren. málokrvný: málokrvné umenie


    stereotypný ktorý je zaužívaný, vžitý a už sa nemení; ktorý sa stále opakuje, ten istý, bez zmien al. nových prvkov • rovnaký: stereotypná, stále rovnaká úsečná odpoveďjednotvárnyfádnymonotónny (bez oživujúcich, výrazných prvkov, ničím nezaujímavý): nevedel zmeniť svoj jednotvárny, fádny, monotónny život; fádny, monotónny prednesnezáživnýsuchopárnynudný (ktorý svojím stereotypom odpudzuje, znechucuje): nezáživná, suchopárna činnosť; nudné dialógy scenárasivýšedivýsubšt. šedý (bez ozvláštnenia, oživenia): sivý, šedivý opis – nijaká poézia; prechádzať šedivou, šedou neobývanou krajinouschematickýšablónovitý (robený podľa schémy, šablóny): schematické, šablónovité prednášky nudili študentovjednostranný: jednostranná strava (op. pestrá)


    únavný ktorý vyvoláva únavu • unavujúcivyčerpávajúci: únavná, unavujúca prednáška; únavné, vyčerpávajúce časté cestovanienamáhavýťažkýexpr. lopotný: namáhavá, ťažká prácavysiľujúciúmorný: vysiľujúce, úmorné horúčavynezaujímavýjednotvárnyfádnynudnýstereotypnýmonotónny (ktorý unavuje svojou jednotvárnosťou, stereotypnosťou a pod.): nezaujímavá, jednotvárna, fádna krajina; nudná, stereotypná, monotónna činnosť


    fákať 1. p. špiniť 2 2. p. nadávať 1


    nadávať 1. hovoriť ostré, urážajúce slová (niekomu al. na adresu niekoho, niečoho) • hromžiť (na niekoho, na niečo): nadával kolegovi, na kolegu; hromžil na neporiadkyexpr.: papuľovaťgrobianiťšprihaťšľakovaťbrýzgaťhromovať (na niekoho, na niečo): každému papuľuje, grobiani; šprihal, brýzgal mu do očí jedovaté slová; hromoval na nespravodlivosťhovor. šimfovať: šimfoval na vedúcuhovor. expr. pyskovať: nič sa mu nepáči, jednostaj pyskujepejor.: brechaťštekaťhavkať (na niekoho): brechali, štekali na sebaexpr. fákať (Vajanský)haniťhanobiťtupiťohovárať (nadávať na niekoho v jeho neprítomnosti): hanil, hanobil pamiatku otcaexpr.: špiniťočierňovať: špinil celú rodinurúhať sa (komu, čomu; hrubo nadávať na niečo posvätné): rúhal sa Bohu, nebu

    2. v nespokojnosti používať hrubé výrazy • hrešiť: nadáva, hreší ako pohanhromžiťhromovaťzlorečiť: stále len hromží, zlorečíkliaťpreklínať (nadávať s kliatbami): preklína nebo i zem; kľaje ako kočišhovor. expr. bohovať: bohoval, až sa hory zelenali


    srať hrub. 1. zbavovať sa výlučkov • det. al. zjemn. kakať: kakať do plienokkonať veľkú potrebumať stolicuvyprázdňovať savyprázdňovať si čreváklásť (na kopu) • niž. hovor.: ondiťondieťondiaťhovor.: špiniťšpintaťexpr.: fákaťhnusiťhrub. sviniť: psy svinia v parkutrúsiť (o vtákoch a zvieratách) • lajniť (o dobytku)

    2. p. mrzieť, hnevať


    špiniť 1. robiť špinavým, spôsobovať znečistenie niečoho • robiť špinuznečisťovať: pri varení špiní veľa riadu; deti robia na dvore špinu; znečisťovať horu odpadkamipoškvrňovať (škvrnami): poškvrňovať obrus vínomhovor. expr.: babraťzahnusovať: zahnusuje si, babre si ruky farbou, maltouexpr.: sviniťšpintať: nedávajú pozor, všetko svinia, všade špincúexpr.: gebriťkyckať (jedlom al. niečím riedkym): omáčkou si gebrí, kycká košeľuexpr.: fafraťfúľaťmazať (blatom, prachom): pri hre si fúľa nohavice, maže topánkypejor. cundrať: cundrať si šatyexpr.: čubraťšubrať (špiniť niečím riedkym, obyč. blatom): čubreš si, šubreš si okraj sukne v špinavej vodeexpr. mastiť (častým al. neopatrným chytaním niečoho): mastí si knihy, písanky

    2. hovor. vypúšťať z tela výkaly • hovor.: klásťšpintaťhrub. sviniťvulg. srať: psy špinia v parkudet. kakaťexpr.: fákaťhnusiť: fáka si do vlastného hniezda; kačky hnusia po celom dvoretrúsiť (vypúšťať trus; o vtákoch a zvieratách): holuby trúsia na oblokylajniť (o dobytku) • vyprázdňovať si črevávyprázdňovať sa

    3. p. haniť


    fáma p. správa1, chýr 1


    chýr 1. informácia šíriaca sa ústnym podaním • zvesť: nepravdivý chýr, nepravdivá zvesťpovesť: šla o ňom povesť, že…reči (nepodložené, nepravdivé chýry): šíriť reči o niekomnovinanovinka: mám pre vás novinu, novinkuspráva: správy sa šíriaklebeta (ohovárajúci chýr): babské klebetyhovor. fáma: fáma hovorí, že…

    2. p. povesť 2


    správa1 danie niečoho na vedomie • zvesť: správa, zvesť o banskom nešťastí; dozvedieť sa radostnú zvesťnovinanovotanovosťtrocha expr. novinka (nová správa): mám pre vás novinu, novotu, novinku z domovachýr (správa šíriaca sa ústnym podaním): kolujú všelijaké chýryinformácia (správa na poučenie): získať o niečom obšírne informáciehlásenie (stručná služobná správa): podať hlásenie o splnení úlohyoznámenieoznam (písomná správa, obyč. úradná al. verejná): dostať oznámenie o rozsudku; na tabuli visí oznamdezinformácia (nepravdivá správa): šíriť dezinformáciehovor. hláška (neoverená správa): po meste sa rozširujú hlášky o pučizastaráv. raport (služobná správa, obyč. ústna): prijať raportkniž. referencia: podať o niekom referencienotickadrobničkadrobnosť (krátka, drobná správa v tlači) • anonsa (správa v tlači napr. o programe divadiel, koncertov a pod.) • komuniké (úradná správa): záverečné komuniké z rokovaniadepeša (dôležitá rýchla správa): depeša veľvyslancaposolstvo (správa odovzdaná poslom): priniesť posolstvoodkaz (správa odovzdaná prostredníctvom niekoho): ústny, písomný odkazreferát (obšírna analytická správa): predniesť hlavný referát na konferenciipovesť (zvesť šírená ústnym podaním): šla o ňom povesť, že…hovor. fáma (obyč. nepravdivá správa): šíriť o niekom fámyklebeta (ohovárajúca, osočujúca správa): babské klebetyreč (nepravdivá, nepodložená správa): neverí všelijakým rečiamavízo: dostať avízohovor. expr.: šuškandašepkanda (tajné rozširovanie nepravdivých informácií): nepriateľská šuškanda, šepkanda


    fánka p. šiška 2


    šiška 1. plodový útvar niektorých ihličnatých stromov, často vajcovitého tvaru • šuška: smreková šiška, šuška

    2. múčnik z kysnutého cesta pražený na masti • pampúch: na fašiangy sa vyprážajú šišky, pampúchyfánka (podobný múčnik z jemnejšieho cesta plochého tvaru)


    fárať p. ponáhľať sa 1


    náhliť (sa) 1. konať rýchlo • ponáhľať sa: náhlil sa s robotou; náhlil, ponáhľal sa s odpoveďouexpr.: súriťhnať sanaháňať sa: muž súri so ženbou, ženie sa do ženeniadoháňať (pri zameškaní prác): doháňali učivohovor. šturmovaťexpr.: pretrhávať sapretŕhať sahovor. expr. štvať sa (pri dokončovaní prác): šturmovali na stavbe; štval sa s dokončením diplomovej práce

    2. náhlivo ísť • ponáhľať sa: náhlil (sa) do školy; ponáhľal sa na pomoc priateľoviexpr.: šutrovať (sa)futašovať: rýchlo šutroval, futašoval domovbežaťutekať (náhliť sa behom): bežal do práceexpr.: letieťuháňaťhnať satrieliťupaľovaťpáliťhovor. expr. fárať: hnal sa, trielil, fáral na schôdzku

    3. vyžadovať súrne vybavenie (o veciach) • súriťbyť súrny: táto vec náhli, súri, je súrnaponáhľať (sa): máš čas, to (sa) neponáhľa


    ponáhľať sa 1. náhlivo, rýchlo ísť • náhliť (sa)zried. ponáhľať: Kam (sa) všetci tak ponáhľajú, náhlia?expr.: hnať sahnať: nežeňte (sa), máme dosť časuexpr.: chvátaťchvatkať (Urbánek): chváta z domu prečexpr. hafriť (Tajovský)expr.: bežaťutekaťletieťuháňaťupaľovaťpáliťtrieliťhovor. fárať: ráno beží, uteká do roboty; podvečer letí, trieli po dieťa do škôlky; fára s kosou na pleciexpr.: hrnúť savaliť sarútiť sa (ponáhľať sa v množstve): chlapi sa hrnú, valia na štadiónexpr. trtošiť (Šikula)hovor. zaberať: zaberá poza humná k milejhovor. šutrovať (sa)subšt. fofrovať

    2. konať rýchlo • náhliť (sa): ponáhľať sa, náhliť sa s dokončením úlohyexpr.: súriťhnať sanaháňať sa: vedúci súri s plánmi; naháňať sa s robotouexpr.: chamtať sachytriť sa (Kálal)hovor. expr. štvať sahovor. šturmovať (pri dokončievaní niečoho)


    fáro p. automobil


    fátum p. osud 1


    osud 1. okolnosti pôsobiace na život človeka • údel: osud si človek vytvára sám; byť pánom svojho osudu, údelukniž. sudbakniž. zastar.: lósfátumpren. moira (podľa bohyne osudu v gréckej mytológii)

    2. p. život 1


    fén elektrický prístroj na sušenie vlasov • star. föhnsušič: vysušiť si vlasy fénom, sušičom


    sušička prístroj na sušenie: sušička obiliasušičfénstar. föhn (prístroj na sušenie vlasov) • osušovačvysušovač: osušovač, vysušovač filmovzried. sušidlo


    föhn 1. p. vietor 1 2. p. fén


    vietor 1. prúdenie vzduchu horizontálnym smerom: ostrý, ľadový vietor; vietor sa obrátilvetríkvánokpoet. van (veľmi mierny vietor): jarný vetrík, vánokvíchorvíchricapovíchrica (prudký vietor): strhol sa víchor, bola zúrivá víchrica, povíchricavetrisko (silný vietor) • zastar. povetrica (silný vietor) • zried. predsvitník (svieži vietor pred svitaním) • expr. meluzína: meluzína hvízdaorkánuragán (ničivý vietor vznikajúci v subtropickom a tropickom pásme) • tornádo (orkán obyč. v juhovýchodnej časti Severnej Ameriky) • hurikán (orkán v oblasti Karibského mora) • tajfún (orkán vo východoázijskej oblasti) • föhn (teplý suchý horský vietor) • zefyr (ľahký západný vietor) • monzún (pravidelný vietor vanúci najmä v južnej a východnej Ázii) • mistrál (búrlivý a studený vietor v južnom Francúzsku) • bríza (mierny vietor najmä na mori) • bora (južný vietor v Dalmácii)

    2. p. vzduch


    fénix p. ohnivák


Pozri výraz F F v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: tlí, rolã â, zao, stt, mml, ã prt, å ä at, pra, pqm, dx, px1, sjk, std, rke, oeict
Slovník skratiek: tpi, pjp, číro, mvm, tvt, d80, g50, cvq, dku, ruh, zay, swa, žart, ľogať, åˆis
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV