Synonymá slova "fú" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 206 výsledkov (2 strán)

  • ach 1. vyjadruje príjemné al. nepríjemné prekvapenie • ácháách: ach, pozrime sa, ako sa tu všetko zmeniloaááá: Á, to ste vy?bác: bác, to som si mohol myslieťejha: ejha, to je prekvapeniefíhafiha: fí(ha), to sa ti podarilohahahhachhajhájhuhhuch: hah, či som sa zľakolhííhjajhjáj: hí, hjaj, ale ich tu jeiííí: í, veď ten nás vyprášiíha: íha, také čosi ešte nevideljejjéjjojjojojjójjuj: jej, jój, či si vyrástolohóhochojojejojéjojojojój: och, oj, ojój, čo sa toho tam nazbieralo

    2. vyjadruje túžbu, želanie • ách: Ach, ách, kedy tam už budeme?ehechej: ech, ej, ale by som sa rád povozilochojjojjuj: oj, juj, či by som si dal z tej čokolády

    3. vyjadruje bolesť • ách: ach, ách, kedy ma to prestane páliťau: au, to bolíihíhohochóho: ih, oh, zasrkol pri každom šľahnutí bičomjajjájjojjójjujjúj: jaj, bolí; juj, všetko ma štípejajajjojojjujujjujúj: jojoj, nebi ma, už budem dobrý

    4. p. eh 1


    p. ach 1


    amatér kto robí niečo zo záľuby, nie z povolania (op. profesionál): amatér v hudbeneodborníklaik (kto nemá v niečom odborné vedomosti): to zvládne i neodborník, laikochotník (herec zo záľuby): v mladosti býval ochotníkomsamouk (kto sa učí, naučil niečo sám): dielo vytvorené samoukomkniž. autodidaktnáturista: rezbár náturistahovor. expr.: babrákbabrošpejor. diletant (kto nemá na vykonávanie istej činnosti odbornú prípravu) • pejor. nedoukhovor. pejor. fušer (nešikovný odborník): to nie je maliar, to je fušerpejor. príštipkár (kto neodborne, povrchne pracuje): príštipkár v umení


    amaterizmus pestovanie niečoho zo záľuby (op. profesionalizmus) • amatérstvo: amaterizmus, amatérstvo v liečeníneodbornosť (nezodpovedanie odborným poznatkom): neodbornosť zákrokuochotníctvo (herectvo zo záľuby) • laickosťnáturizmuspejor.: diletantstvodiletantizmushovor. pejor. fušerstvo


    bežať 1. rýchlo sa pohybovať na nohách (o ľuďoch i zvieratách); vôbec sa rýchlo pohybovať (najmä o dopravných prostriedkoch) • utekať: deti bežia, utekajú, čo im sily stačiaexpr. bežkať: dievčatko bežká oprotiexpr.: hnať sauháňaťupaľovaťupínaťtrieliť: ženie sa, upaľuje preč, aby ho nechytili; ktosi upína, trieli za namiexpr. fujazdiť: sánky fujazdia dolu kopcomcválať: kone cválajú opretekykniž. al. expr. jachať: vlak, rušeň, auto jacháexpr.: letieťpáliťprášiťfrčaťfičaťfŕľaťfrndžaťfrngaťrafaťhafriť: letí, páli za kamarátmi, len sa mu tak päty blýskajú; práši, frčí na kúpalisko hneď po vyučovaní; rafe, hafrí ostošesťexpr. rútiť sa (o niečom veľkom, početnom): rýchlik sa rúti oproti; Kto sa to rúti za nami?hovor. expr.: mastiťmazaťšvihaťšibať: mastí, maže, švihá od nás čo najďalejslang. kmitať: kmitá, až sa mu tak hlava natriasahovor. expr.: sypať sapadať (obyč. v rozkaze): Sypte sa už! Padajte!hovor. zastar. pakovať sa (obyč. v rozkaze): Pakujte sa odtiaľto!kniž. rušať (sa): Kam sa to všetci rušajú?kniž. prchať (utekať pred niekým, pred niečím) • šprintovať (bežať šprint; pren. expr. bežať vôbec) • nár.: peľaťuvíjaťtrtúľaťtrtúliťfrňať

    p. aj ponáhľať sa

    2. p. míňať sa 2, plynúť 2 3. p. pracovať 2


    brblať hovor. expr. 1. nezreteľne, chybne vyslovovať: v rozčúlení si niečo brble pod nosexpr.: huhňaťchuchmaťfufnať (s nosovým prídychom) • expr.: brbtaťbrbotaťhatlať (robiť chyby pri artikulácii; o vrodenej vlastnosti) • expr. bľabotať (nezrozumiteľne a nesúvisle): bľaboce čosi o svojich nárokochexpr.: bručaťdudlaťdudraťmrmlaťmrmotaťmumrať: bručí, dudre, mrmoce si čosi popod nosexpr.: šamotiťšamoniťšemotiť (nezrozumiteľne a ticho) • expr. huhlať (tlmene)

    2. rýchlo a obyč. nezreteľne hovoriť • mlieťrapotaťtrkotať: rýchlo brble, melie, rapoce svoju úlohupejor.: ľapotaťľaptaťlalotať

    3. p. hundrať 1, 2


    čiapka rozlične tvarovaná pokrývka hlavy v mäkšom vyhotovení • čapica: športová, kožušinová čiapka, čapicabaretkabaretzastar.: rádiovkarádionka (plochá čiapka bez striešky) • brigadírka (plochá vojenská čiapka) • lodička (čiapka podobná loďke) • baranica (vyššia čiapka obyč. z baranej kožušiny) • ušianka (čiapka s kožušinovými záložkami na uši) • papacha (vysoká baranica ruského typu) • furážka (druh ruskej vojenskej čiapky) • fez (orientálna čiapka tvaru zrezaného kužeľa) • hovor. šiltovka (čiapka so šiltom) • expr. šišakzastar. čákov (pokrývka hlavy, najmä vojenská) • žart. čapurda (Rázus)


    činnosť 1. vykonávanie niečoho: vedecká, podnikateľská činnosťprácarobota: telesná, namáhavá práca, dať sa do roboty; tešiť sa z výsledkov robotyzamestnanie: zamestnanie predavačky; pripraviť žiakom náhradné zamestnanieprax (činnosť v istom odbore s cieľom pripraviť sa na prácu; činnosť v istom odbore vôbec): pedagogická prax poslucháčov, lekárska praxaktivita (zvýšená činnosť): umelecká aktivitadielo: pokračovať v dielekniž. var (intenzívna činnosť): myšlienkový var

    2. fungovanie niečoho • chod: činnosť, chod strojabeh: zabezpečiť beh podnikuprevádzka: uviesť elektráreň do prevádzkypráca: práca nôhfunkcia: dobrá funkcia obličiekpohyb: uviesť motor do pohybu


    dariť sa 1. úspešne al. bez problémov sa vyvíjať • mať úspechbyť úspešný: práca sa mu darí, neos. darí sa mu v práci; má úspech, je úspešný v podnikanínapredovaťrobiť pokroky (kvalitatívne sa rozvíjať): napreduje, robí pokroky v učenírozvíjať savzmáhať sa: zahraničný obchod sa rozvíja, vzmáhaísťfungovaťhovor. klapať: nemčina mu ide; v podniku všetko funguje, klapeprosperovaťprospievať (obyč. hospodársky): firma prosperuje, prospieva už rokyrozkvitaťprekvitaťkvitnúť (výrazne sa dariť v nejakej oblasti): kultúra tu kvitne, prekvitá

    2. p. vodiť sa 1


    dav veľké množstvo ľudí v neusporiadanom útvare • zástup: nedozerné davy, zástupyhúf: húfy divákov na štadiónemasa: masy obyvateľstvaprúd (množstvo ľudí pohybujúcich sa jedným smerom): prúd demonštrantovexpr.: hromadakopahŕbakŕdeľ: hromada, kopa, hŕba, kŕdeľ detízáľahazáplava: záľaha, záplava vojakovprocesia (množstvo ľudí idúcich za sebou): procesia výletníkovarmáda: armáda štrajkujúcich pred bránami závoduhovor. expr.: rákoš: rákoš žiakov na školskom dvorehrúza: hrúza ľudíexpr., obyč. pejor. tlupahovor. fúra: fúra ľudísubšt.: spústa • kopec


    duť súvisle a jednosmerne sa pohybovať (o vetre) • fúkaťfučaťdúchať: vietor duje, fúka od severufičaťsvišťaťhvízdať (vydávať pritom vysoký tón): vzduch svišťal okolo násviaťvanúť (s menšou intenzitou): veje teplý vetríkpodúvaťpofukovaťpovievať (chvíľami): od rieky povieval chladvíchoriťvíchriť (s veľkou intenzitou): búrka víchrila za nociburácaťhučať (vydávať aj dunivé zvuky): vietor buráca, hučí


    dyha tenká, obyč. drevená doštička používaná na obkladanie nábytku • zastar.: furnierfurnírfornier: leštená dyha, leštený furnier, fornier


    dýchať 1. naberať vzduch do pľúc a vypúšťať ho • odb. respirovať: dýchať, respirovať zhlbokavdychovaťodb. inspirovať (naberať vzduch) • vydychovaťodb. exspirovať (vypúšťať vzduch z pľúc) • dúchaťfúkať (dýchať so zdôraznením výdychu): dúchať, fúkať si do dlanídychčaťfučaťodfukovaťsupieť (prudko a rýchlo dýchať): dychčali od námahyexpr.: fuňaťfunieťfukotaťzdýmať (ťažko, namáhavo dýchať): tlačí vozík a ťažko funí, zdýmaexpr. zried. dychotať

    2. p. žiť 1 3. p. vyžarovať 2


    fác naznačuje zvuk pri (náhlom) údere dlaňou, pri plesknutí najmä po tvári; naznačuje takýto úder • fľask: fác, fľask, bolo počuť z izby po každom zauchupleskpľask: matka zrazu plesk, pľask synovi po líciflinkfuk (naznačuje udretie): fác, flink, fuk jej jednu po hlavepácbác (naznačuje silnejšie, silné udretie): zrazu pác, bác mu po rukechľuschľust: chľus, chľust mu po papulišvác: švác ho po chrbteťap (naznačuje slabé udretie): ťap decku po zadočku


    fičať silno viať a vydávať pritom vysoký tón; expr. prudko, s piskotom sa pohybovať • hvižďaťhvízdať: vietor fičí, hviždí, hvízda v korunách stromov; guľky fičia, hviždia okolo ušísvišťaťpišťať: vo vzduchu sviští bič; v škárach piští meluzínafučaťexpr. zavýjať: vietor zavýja, fučíexpr.: frčaťfrndžaťfrngaťfrnkaťfundžaťletieť (pohybovať sa prudko, s piskotom, ako vietor): triesky frčia, frndžia na všetky strany; kyjak fundžal povetrím; lietadlo fičí, letí na východ

    p. aj bežať


    fond 1. súhrn materiálových a finančných prostriedkov určených na niečo: fond rozvoja kultúryzákladinanadácia: založiť základinu, nadáciu pre mladých vedcovzastar. fundácia

    2. p. zásoba


    fŕkať 1. v kvapkách prudko vychádzať odniekiaľ • prskaťstriekať: horúca masť fŕka, prská, strieka z panviceexpr. frckať (po troche) • zried. fŕskať: spod kolies fŕska vodašpliechaťvyšplechovaťvystrekovaťčliapať (fŕkať vo väčšom množstve): vlny špliechajú, čliapu dovysokaexpr.: fľúskaťbrýzgať: voda fľúska, brýzga na všetky strany

    2. pokrývať kvapkami, tenkými prúdmi tekutiny • kropiťpokropovať: fŕka, kropí bielizeň vodoustriekaťostrekovaťpostrekovaťpostriekavať (po povrchu): striekať, ostrekovať, postrekovať zeleninu proti škodcomzried. fŕskaťpolievať (jemne): polieva jej vlasy voňavkousubšt.: špricovať • šprickať

    3. v malých pevných čiastočkách sa prudko rozptyľovať • odfrkávaťodfrkovať: triesky, iskry fŕkajú, odfrkávajúodskakovaťodletovaťodletúvať: kúsky dreva odskakujú, odletujú od sekeryexpr. frčať: úlomky frčia na všetky strany

    4. nozdrami, nosom vydávať hlasný zvuk (obyč. o koňovi) • odfrkávaťodfrkovať: kôň fŕka, odfrkujeosŕkaťfučať: žrebec nespokojne osŕka, fučí


    fuč p. preč 2


    fučať 1. p. fúkať 1 2. p. dýchať 1 3. p. fičať


    fučať sa p. hnevať sa


    fučka p. kaša 1


    fufnať expr. hovoriť nosom • expr.: huhňaťchuchmaťchuchňať: má nádchu, fufne, huhne, chuchmeexpr. huhlať (vôbec nezrozumiteľne artikulovať): huhle, fufne s plnými ústami


    fufnavý p. nosový


    fuga 1. p. žliabok 1 2. p. škára


    fuj vyjadruje rozličné nepríjemné pocity, napr. pocit odporu, hnusu, ošklivosti, hrôzy, zdesenia, strachu, únavy, zimy a pod. • fujhapfuj: fuj, fujha, pfuj, to je odporné; fujha, ale sme sa nadrelibrbrrbŕŕ: bŕ, ale je tu zimahuhuhhuch: hú, huch, to je horkéhujchuj: fuj, huj, ale som sa zľakla


    fujačiť p. chumeliť sa, fúkať 1


    fujak p. fujavica


    fujaráš p. fujarista


    fujarista kto hrá na fujare • hovor. fujaráš


    fujavica víchrica spojená so snežením • metelicachumelicachumeľkúrňava: prihnala sa fujavica, metelicaexpr.: fujakmeteľ: vonku zúri fujak, meteľnár.: chujavachujavicašibavica


    fujazdiť p. bežať 1


    fujha p. fuj, ph


    fuk 1. p. šmik 2, šup 1 2. p. fác


    fukár p. vejačka


    fúkať 1. intenzívne sa pohybovať v prúde (o vetre, vzduchu) • dúchaťprúdiť: od severu fúka, dúcha chladný vietorviaťvanúť (s menšou intenzitou): veje, vanie teplý vánokduťfučaťfičať (s väčšou intenzitou): severák duje, fučí celú nocexpr.: fujačiťfukotať (silne) • pofukovaťpodúvaťpoduchovaťpovievať (chvíľami, s menšou intenzitou): už od rána začalo pofukovať, podúvaťťahaťpoťahovaťprefukovaťpredúvaťprevievať (obyč. menej intenzívne a cez niečo): cez škáry oblokov prefukuje, ťahá, poťahuje

    2. púšťať vzduch obyč. zúženými perami • dúchať: fúka, dúcha do polievkynafukovať (napĺňať vzduchom): fúka do lopty, nafukuje loptu

    3. hovor. prudko vypúšťať vzduch z nosa (a tým uvoľňovať hlien) • siakať: fúkať, siakať do vreckovkyodfukovať: ustavične odfukuje, utiera si nos


    fúkať sa 1. p. pýšiť sa 1 2. p. hnevať sa


    fuknúť 1. p. vylepiť 2 2. p. ujsť 1


    fukotať 1. p. fúkať 1 2. p. dýchať 1


    fukso p. kôň 1


    fuky p. peniaze


    fúľať p. špiniť 1


    fulminantný 1. p. vynikajúci 1 2. p. výbušný 1


    fumigovať p. obchádzať 4


    fuňať 1. p. dýchať 1 2. p. spať 1


    fundácia p. fond 1


    fundament p. základ 1, 3, východisko, podstata


    fundamentalistický p. pravoverný


    fundamentálny p. základný, hlavný 1


    fundátor p. zakladateľ


    fundovaný majúci spoľahlivý základ (materiálny al. myšlienkový): dobre fundovaná organizácia; vypočuť si fundovanú prednáškuzabezpečenýzaistený (hmotne, finančne): podnik je dobre zabezpečený, zaistenýpodložený (zabezpečený dôkazmi, spĺňajúci kritérium pravdivosti, odbornosti): vedecky podložená teória


    fundžať p. fičať


    fungl p. celkom 1, úplne


    fungovať 1. byť v náležitej činnosti, byť v chode • byť v poriadkuísť: televízor funguje, idebežať (najmä o strojoch): motor dobre bežíhovor. klapať: spojenie nefunguje, nejde, neklapeslúžiť: prístroj ešte (dobre) slúži

    2. byť vo funkcii • figurovaťpredstavovaťmať platnosťplatiť: sloveso funguje, figuruje, platí ako prísudok vety; funguje ako vedúci, predstavuje vedúcehoreprezentovať (byť v istej oficiálnej funkcii): na konferencii nás reprezentuje ako historik


    funieť 1. p. dýchať 1 2. p. spať 1


    funkcia 1. hodnosť spojená s povinnosťami: štátna funkcia, zastávať funkciu riaditeľaúrad: vzdať sa svojho úradupostavenie: mať vysoké postavenieúloha: mať vedúcu úlohumiesto: dostal zodpovedné miestokniž. post: post ministra

    2. odbor pôsobnosti niečoho, zacielenosť činnosti na nejaký cieľ: nová funkcia bánk, spoločenská funkcia umeniaúlohaposlanie: výchovno-vzdelávacia úloha, výchovno-vzdelávacie poslanie školyvýznam: význam tvorivej práce pre spoločnosťplatnosť: ekonomická platnosť mzdykniž. zástoj: zástoj cirkvi v dejinách

    3. p. chod 2, činnosť 2


    funkcionár p. hodnostár


    funt p. libra


    fúnus p. pohreb


    fúra1 p. kopa 2, kus 3, zástup 2, dav


    fúra2 p. veľa


    furážka p. čiapka


    fúria p. žena 1


    furiant p. namyslenec


    fúrik p. vozík


    furman p. povozník


    furmanka p. povozníctvo


    furnier, furnír p. dyha


    furt p. ustavične, vždy


    furtácky 1. p. šibalský 2. p. žartovne


    furták p. šibal, vtipkár


    furtom p. ustavične, vždy


    furunkel p. vred 1


    fusak p. nánožník


    fusakľa p. ponožka


    fušer p. amatér, nešikovník


    fušersky p. povrchne 2


    fušerský p. nekvalitný, povrchný, zlý 2


    fušerstvo p. amaterizmus


    fuška p. práca 1, námaha


    fušovať 1. p. kaziť 1 2. p. miešať sa 1


    futrál p. puzdro


    futráž p. krmivo


    futro 1. p. podšívka 2. p. veraje 3. p. krmivo


    futrovať 1. porov. podšiť 2. p. kŕmiť


    fúz 1. (obyč. mn. č.) chlpy nad hornou perou muža, obyč. upravené: nosiť fúzyexpr. bajúz: vykrúcať si bajúzy

    2. p. chlp 1 3. p. ôstie 1


    fuzionovať p. spájať sa 1


    hlavný 1. v ktorom spočíva dôležitosť, základ, podstata (op. vedľajší) • základnýfundamentálnyrozhodujúci: hlavný, základný, rozhodujúci činiteľ; hlavné, základné pravidlá, princípy; fundamentálny prvokpodstatný (op. nepodstatný) • zásadný: podstatný dôvod, zásadná otázkaprvoradý (op. druhoradý) • prvýprimárny (op. sekundárny) • prvotný (op. druhotný): prvoradá úloha; táto vec je na prvom mieste; primárna, prvotná funkcianajdôležitejšínajvýznamnejší: najdôležitejšie je zdravie; najdôležitejšia, najvýznamnejšia myšlienkakniž. eminentný: eminentný záujemústrednýcentrálnytitulný (hlavný vzhľadom na postavenie medzi inými): centrálny systém; ústredná, titulná postava románuzastar.: sídelnýstoličný (obyč. o meste, ktoré bolo v minulosti sídlom panovníka al. centrom určitej územno-právnej jednotky) • dominantný (výrazný, prevládajúci): dominantné vlastnosti druhukľúčovýnosnýoporný: kľúčový, nosný motív poviedky; oporné bodykniž. kardinálnyzastaráv. kapitálny: kardinálny, kapitálny problémgenerálnynajvyšší: generálny, najvyšší štáb; najvyššia výhra, inštancia; čelný, predný: čelný, predný predstaviteľ; zaujať čelné, predné pozície, miestavedúcihegemónny (hlavný v zmysle nadriadenosti): vedúci redaktor; vedúca, hegemónna silakorunný (o jedinom svedkovi vraždy, trestného činu a pod.): hlavný, korunný svedok

    2. p. predný 1


    hnevať sa cítiť hnev, rozčúlenie a pod. pocity • zlostiť samať zlosťrozčuľovať sa: hnevá sa, zlostí sa, že zápas prehrali; rozčuľuje sa nad maličkosťamiexpr.: jedovať sajedošiť sasrdiť sadurdiť saduriť sapajediť sapaprčiť sačertiť sasršiť sa: jeduje sa, srdí sa pri každom dcérinom odvrávaníexpr.: pučiť saježiť sakohútiť sakokošiť sašušoriť sazubiť sakatiť sapeniťzastaráv. horšiť sanár. jediť sa (Urban)pren. expr. čeperiť sa (F. Kráľ)zried. sošiť sa (Jarunková)hovor. expr. štvať sa: kamarátka sa na mňa štvemrzieť sa (pociťovať mrzutosť) • fraz.: ísť puknúť od zlosti/jedu/hnevužlč mu puká od jedu/zlosti/hnevu (veľmi sa hnevať) • fraz.: ide ho roztrhnúť/rozhodiť/rozsadiť od hnevuzried. žlčovatieť (Ferko)expr.: fúkať safučať saduť sanadúvať sa (obyč. dlhší čas): fúka sa na mňa, vôbec sa so mnou nerozprávaexpr.: zúriťsoptiť (pociťovať al. prejavovať veľký hnev): otec zúri, soptí nad synovými výčinmihovor. expr. prskať (prejavovať zlosť) • expr. pohnevkávať sa (hnevať sa v menšej miere) • fraz. pozerať sa krivým okom (pociťovať nevôľu, slabý hnev) • expr. hnevkať sa (trocha sa hnevať)


    hodnostár osoba, ktorá má istú hodnosť, funkciu: cirkevní hodnostárifunkcionár: olympijskí funkcionáripredák: odboroví predáciprominent: vojenskí prominentihovor. expr. šaržapejor.: potentátpotentátnik: miestni potentátipejor.: mocnármocipán: politickí mocnári, mocipánipejor. pohlavár: bývalí komunistickí pohlavárihovor. pejor.: papalášhlaváčarch. činovník: činovníci družstvapejor. aparátnik


    hovoriť 1. vyjadrovať myšlienky rečou; rečou dávať na vedomie (op. mlčať) • vravieť: hovoriť, vravieť nahlas, rozumne; hovoriť, vravieť o deťochrozprávaťhovor. vyprávať (hovoriť v dlhšom časovom rozpätí): rozprávať o svojich zážitkochvykladaťrozkladať (zoširoka, vysvetľujúco): vykladá, rozkladá svoje plányexpr.: roztriasaťpretriasaťpremieľaťrozvlačovať (zdĺhavo, podrobne) • hovor. rozširovať sašíriť sa (obšírne): netreba sa o veci už viac rozširovať; je zbytočné viac sa o tom šíriťkraj. povedať: ľudia povedajú všeličopovrávať (si): mnohí povrávajú, že bude zlenár. trizniť (Hviezdoslav)expr. hútoriť (obyč. veľa) • hovor. žart. hutoriť (východoslovenským nárečím) • kniž. zastar. sloviť (Škultéty)kniž. zastar. vetiťodriekať (mechanicky, monotónne) • oznamovať (dávať na vedomie istú správu) • komunikovať (byť v spojení rečou): nekomunikujem s kolegyňou už týždeňrečniťexpr. zried. rečinkovať (mať, držať reč al. expr. plano hovoriť): reční už pol hodiny; iba sa pilo a plano rečinkovalohrub. papuľovať: papuľuje, hoci sa ho nik nespytujeexpr. húsťhovor. expr.: hustiťtrúbiťvtĺkať (niečo do niekoho; neprestajne, nástojčivo hovoriť): celý večer hudie svoje; hustiť, vtĺkať žiakom poučkuexpr.: vrčaťsipieťsyčať (zlostne, sipľavo hovoriť) • expr.: štekaťbrechaťprskať (zlostne, jedovato hovoriť) • expr. sekať (ostro, trhane hovoriť) • expr.: mlieťrapotaťrapkaťsypaťsúkaťmrviť (rýchlo, veľa a obyč. aj hlasno hovoriť): melie, rapoce, sype jedno cez druhé; rýchlo mrví slováexpr.: trkotaťdrkotaťmrkotaťgagotať (hovoriť veľa, rýchlo, často o zbytočnostiach) • jazyčiť (veľa rozprávať) • rozťahovaťslabikovať (pomaly hovoriť): rozťahovať odpoveď, slabikovať slováexpr.: hlaholiťšveholiťhrkútaťševeliťštebotaťšvitoriťdžavotať (hovoriť jemným, príjemným hlasom): hlaholiť, hrkútať nežným hlasom; na ulici štebocú, džavocú detispievať (spevavo hovoriť) • šepkaťšeptaťšuškaťexpr. šepotaťhovor. expr. šušotaťexpr.: šušúkaťšepoliťšipoliť (hovoriť potichu, pošepky al. tajnostkársky): dievčence si čosi šepkajú, šušocú, šepolia do uchaexpr.: šomraťšamotiťšemotiťšemoniť (potichu a nezrozumiteľne hovoriť) • expr.: hundraťmrmlaťmrmotaťmumraťbrblaťbručaťdudraťdudlať (nezreteľne hovoriť): nevieme, čo si dedko stále hundre, mrmle, dudreexpr.: huhlaťhuhňaťfufnaťchuchmaťchuchňať (hovoriť nosom): huhle, chuchme čosi nádchovým hlasomdrmoliť (nezrozumiteľne, zmätene hovoriť) • expr. habkaťjachtaťhovor. koktať (neisto, trhavo, zajakavo hovoriť): habká, jachce, kokce niečo o svojej nevineexpr.: brbtaťbrbotaťhatlaťbľabotať (chybne, nezreteľne, nesúvisle hovoriť) • expr.: táraťtrepaťtliapaťtrieskaťplieskaťbaláchaťbúchaťkvákať (nepremyslene, nemúdro a obyč. veľa al. zbytočne hovoriť): stále iba tára, trepe, kváka, ale nepomôžehrub. drístaťsubšt.: kecať • valiť: čo to drístate, keciate, valíte, veď to nie je pravdaexpr.: pliesťmotať (hovoriť bez zmyslu) • expr.: repetiťrepentiť: Čo repetí tá stará?hovor. expr.: remziťremzať (nejasne hovoriť) • hovor. expr.: ľapotaťľaptať (hovoriť nezmysly) • hovor. expr.: šepletiťtaľafatkovaťpejor. haraburdiť (hovoriť daromnice) • hovor. expr.: handrkovaťhandrboliť (hovoriť nezrozumiteľne, často cudzím jazykom)

    porov. aj kričať 1

    2. p. svedčiť2 2 3. p. nazývať


    hundrať expr. 1. slovami prejavovať nespokojnosť • expr.: šomraťbrblaťdudraťfrflaťfrfotaťškamraťškamriťškemraťmrmlaťnár. žundrať: hundrať na robotu; šomrať, brblať na všetko; frfle, mrmle proti rozhodnutiuexpr. drdlať (Ferko)arch.: žehraťzried. žuhrať: žehrať na celý svetreptať (intenzívne, verejne a pod.): je nespokojný, stále repcehromžiťexpr.: hartusiťharusiťhartušiťharušiť (hnevlivo): hromží na neporiadkyexpr. zried. homraťnár. žompáriť (Timrava)pohundrávať (trochu, chvíľami hundrať)

    2. nezrozumiteľne, nezreteľne hovoriť • expr.: brblaťbručaťdudlaťdrdlaťdudraťmrmlaťmrmotaťmumlaťmumrať: hundre, brble si popod nos; nik mu nerozumie, čo mrmleexpr.: šomraťšamotiťšemotiťšemoniť (nezrozumiteľne a ticho hovoriť): neviem, čo stále šomre, šemotí, šemoníexpr. huhlať (tlmene) • huhňaťfufnaťchuchmať (s nosovým prízvukom)


    hundravý 1. ktorý slovami (často nie dosť výrazne, rázne) prejavuje nespokojnosť; ktorý má charakter hundrania • uhundranýreptavý: hundravý, uhundraný, reptavý starecexpr.: šomravýdudravýfrflavýnár. expr. frfravý: šomravá, dudravá, frflavá, frfravá žena; šomravý, dudravý hlasexpr.: škamravýškemravýmrmlavýarch. zried. žehravý

    2. nezrozumiteľne, nejasne, nedôsledne hovoriaci, hovorený (i pren. o zvuku podobnom hundraniu) • expr.: brblavýbručivýdudlavýdudravýnár. žundravý: hundravé, brblavé dieťa; hundravý, bručivý, dudlavý potok; dudravé huslenezrozumiteľný: nezrozumiteľná rečexpr.: šomravýmrmlavýmumlavýmumravý: šomravé, mrmlavé, mumlavé, mumravé zvukyexpr.: šamotivýšemotivýšemonivý (nezrozumiteľný a tichý) • expr.: huhňavýhuhlavýfufnavýchuchmavý (nosovo hovoriaci, hovorený)


    chlp 1. pevný tenký útvar vyrastajúci z pokožky al. kože: chlpy na tvári, na noháchfúzexpr. bajúz (chlp na hornej pere muža): vytrhnúť si fúz; mačací bajúzsrsť (porast chlpov na tele zvieracích cicavcov): pes má riedku srsť, riedke chlpyvlas: nájsť vlas v polievkeochlpenie (chlpový porast)

    2. p. zväzok 1


    chod 1. pohyb krokmi • chôdza: spomaliť chod, chôdzu

    2. fungovanie niečoho • činnosť: chod, činnosť prístrojabeh: zabezpečiť beh ústavuprevádzka: uviesť podnik do prevádzkyprácafunkcia: dobrá funkcia žalúdkapohyb: uviesť motor do pohybu

    3. p. priebeh


    chovať 1. venovať sa chovu zvierat • dochovávať: chovať, dochovávať dobytok vo veľkompestovať (včely) • hovor. držať: už nedržíme ovce, včelyexpr. piplať sanár. expr. kublať: piple sa s hydinou, kuble kuriatkaexpr. peľhať (úzkostlivo, s námahou; aj o deťoch)

    2. podávať potravu (zvieratám al. ľuďom) • kŕmiť: chová, kŕmi husi kukuricou; chová, kŕmi na rukách dieťaživiť: živiť mláďa mliekomdojčiťpridájaťnadájať (dávať dieťaťu materské mlieko): dojčila, pridájala dieťa celý rokplekaťnár. pľagať (dávať zvieraciemu mláďaťu materské mlieko): plekať teľahovor. futrovať (zvieratá, expr. i ľudí) • obročiť (kŕmiť obrokom) • nár. štopať (napchávať kukuricu do zobáka hydiny) • expr.: pchaťnapchávať (podávať veľa jedla, potravy niekomu) • kniž.: sýtiťnasycovať (robiť sýtym): deti sýti chlebom

    3. p. živiť 1


    chumeliť sa husto, v chumáčoch sa valiť: vonku sa chumelí; hmla sa chumelífujačiť (o snehu): v noci fujačilovíriť sa: prach sa vírikúdoliť sakundoliť sa (valiť sa v kúdoloch) • hovor. expr. kúriť sa: prach na ceste sa kúdolí, kundolí, kúri


    kaša 1. varené polotuhé jedlo, obyč. s mliekom: krupicová kašafučka (hustá kaša zo zemiakov a múky) • pyré (jemná kaša): zemiakové pyrébrečka (riedka kaša): hrušky sa rozvarili na brečku

    2. p. čľapkanica


    kaziť 1. spôsobovať škodu na niečom, robiť menej hodnotným • poškodzovaťničiťnivočiťznehodnocovať: neodborným zaobchádzaním kazí, poškodzuje, ničí stroj; výfuky kazia, znehodnocujú vzduchexpr. humpľovať (i morálne): humpľuje nábytok, humpľuje si živothovor. expr.: babraťdegviťpackaťhovor. fušovať (neodborne, zle vykonávať nejakú robotu): všetko babre, degví; fušuje šatyhovor. expr. psuť (zle vykonávať robotu al. robiť mravne horším): psuť robotu; psuje mládežhovor. expr. kopať (robiť s chybami): kope písomkuexpr. potvoriť: celý dojem potvorí neporiadok v izbe

    2. p. hatiť, mariť 1, kaliť 3, sabotovať


    kopa 1. navŕšené množstvo niečoho • hromada: kopa, hromada piesku, hnojahŕbakopechrobľa: hŕba kameniastôshovor.: štôsštósexpr. stoh (niečo naukladané do výšky): stôs polien, štôs, štós kníh

    2. expr. veľké množstvo niečoho • expr.: hromadahŕba: kopa, hromada, hŕba peňazí; kopa, hromada, hŕba detíhúf (neusporiadaná väčšia skupina ľudí al. zvierat): húf žiakov, húf rýbmasa: masy čitateľovdav: davy ľudí na uliciachzástup: zástupy demonštrantovkŕdeľ: kŕdeľ vtákov, detíhovor. halda: haldy smetíhovor. more: more ľudí, more sĺzhovor. regiment: regimenty divákovhovor. expr. fúra: fúra návštevníkovhovor. expr.: hrôzahrúza: hrôza, hrúza vojakov; hrôza, hrúza papierahovor. expr. sila: sila ľudíhovor. expr. rákoš: rákoš kačícexpr. hora: hora starostísubšt. kopec: kopec trápeniaexpr.: záplavazáľaha: záplava, záľaha utečencovexpr. vagón: vagón rečíexpr. milión: milióny nezamestnanýchexpr. roj: roj školákovexpr. stoh: stoh spisovexpr. hrča: hrča chalanov (Kužel)expr. vodopád: vodopád slovexpr. vrch: vrch kníh (Tatarka)expr., obyč. pejor. tlupa: tlupa študentovpubl. inflácia: inflácia sľubovsubšt. spústa: spústa utečencov

    3. p. veľa


    kôň 1. domáce zviera používané na ťahanie al. jazdenie: ťažný, dostihový kôňtátoš (kôň v rozprávkach, pren. bujný kôň) • expr. paripa (bujný, pekný kôň): kone ako paripyťahúň (ťažný kôň) • pejopejko (kôň hnedej srsti, expr. kôň vôbec) • šimeľ (kôň bielej srsti, expr. kôň vôbec) • belko (kôň belavej srsti) • hnedák (kôň hnedej srsti) • havran (kôň čiernej srsti) • gaštan (kôň gaštanovej srsti) • sivkosivák (kôň sivej srsti) • fako (kôň plavej srsti) • vraníkvranecvranko (kôň čiernej srsti): pár bujných vraníkov, vrancovfukso (kôň žltej al. tehlovej farby) • hovor.: plavákplavko (kôň plavej srsti) • hovor. grošák (kôň bledej srsti s tmavými okrúhlymi škvrnami) • expr. hrivko (kôň s peknou hrivou) • hucul (horský kôň) • lipican (plemeno teplokrvného koňa) • arab (arabský kôň) • hovor. štajerák (ťažný kôň pochádzajúci zo Štajerska) • kalika (kôň s telesnou chybou) • pejor.: mršinamrcinamitrhadevla (starý, chudý kôň)

    2. p. stojan 3. p. jazdec 2 4. p. hlupák


    kŕmiť podávať potravu (zvieratám al. ľuďom) • chovať: kŕmi, chová prasce kukuricou; kŕmi, chová dieťa kašouhovor. futrovať (zvieratá, expr. i ľudí): futruje deti koláčmikniž. sýtiťnasycovať (robiť sýtym): hladnú spoločnosť sýti, nasycuje chlebíčkamiexpr.: pchaťnapchávať (podávať obyč. množstvo jedla): pchá, napcháva sa cukríkminár. štopať (napchávať kukuricu do zobáka): štopať husživiť: Čím živíte rybky v akváriu?obročiť (kŕmiť obrokom): obročiť konedojčiťpridájaťnadájať (dávať dieťaťu materské mlieko): dojčila, pridájala syna iba mesiacplekaťnár. pľagať (dávať zvieraciemu mláďaťu materské mlieko) • expr. peľhať (dobre kŕmiť): peľhať brava


    krmivo potrava pre zvieratá • krmžraniehovor.: žrádložranica: krmivo, krm, žranie, žranica, žrádlo pre prasce, pre psaobrok (krmivo pre ťažné zvieratá): nasypať koňom obrokuzob (krmivo pre vtáky) • hovor. futrohovor. zastar. futrážhovor. zried. žranivo (Záborský)


    kus 1. niečo z celku • diel: veľký kus, diel poľačasť: rozlomiť niečo na dva kusy, na dve častihovor. fľak: fľak zemenár. falat: falat chlebazastaráv. zván (veľký kus): zván soli; expr. dzgán (Plávka, Zelinová): dzgány skál

    2. samostatná jednotka väčšieho množstva: kusy nábytkupredmet (jednotlivý kus istého druhu): muzeálne predmetyexemplár (jeden zo skupiny rovnorodých predmetov): doklad vo viacerých exemplárochvýtlačok (vytlačený exemplár knihy, časopisu a pod.): kontrolovať prvé výtlačkyvyhotovenie: vypracovať faktúru v dvoch vyhotoveniach

    3. veľké množstvo • expr.: kopahromadakopechora: vykonať kus, kopu, hromadu, kopec práce; hora problémovhovor. expr. fúra: fúra starostí, nepríjemnostísubšt. spústa

    4. p. dielo


    libra základná peňažná jednotka a platidlo šterlingovej meny; váhová jednotka v anglickej sústave mier a váh • zastaráv. funt: platiť päť libier, funtov; päť libier, funtov masla


    miešať sa 1. aktívne prejavovať záujem o niečo • starať sastarieť sazamiešavať sa: do toho sa nemiešajte, nestarajte, nestartehovor. expr.: pliesť samontovať sa: pletie sa, montuje sa do cudzích vecíhovor. expr. fušovať: nemá rád, keď mu do roboty niekto fušujezasahovaťzakročovaťzapájať saangažovať sa (so zásahom v prospech niečoho, niekoho): všade sa zapája, angažuje; zakročuje tam, kde ho potrebujúhovor. kibicovať (obyč. pri hre v karty): Prestaň kibicovať!

    2. navzájom sa prestupovať • splývať: hlasy sa miešali, splývalikniž. zlievať sa: ľudia sa zlievali do zástupuprelínať sa: červená sa prelína s fialovouzried. miesiť sa


Pozri výraz FÚ v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV