Synonymá slova "extr" v Synonymickom slovníku slovenčiny

extra¹ 1. p. samostatný 2, osobitný 1, 3, 4, oddelený 2. p. mimoriadny 1, výnimočný

extra² 1. p. mimoriadne 2, osobitne 3, veľmi 2. p. oddelene, osobitne 1, samostatne 2 3. p. osobitne 2

mimoriadne 1. vymkýnajúc sa z ustáleného poriadku, z bežných pravidiel (op. riadne) • výnimočne: dnes ma môžeš mimoriadne, výnimočne navštíviť • nepravidelne • neplánovane • netradične

2. vyjadruje nie zvyčajnú, ale obyč. podstatne zvýšenú mieru, intenzitu a pod. • osobitne • výnimočne: dosahujú mimoriadne, osobitne dobré výsledky; je výnimočne šikovná • veľmi • značne • hodne: medzi nimi bol veľmi, značne, hodne veľký vekový rozdiel • nezvyčajne • neobyčajne • kniž.: neobvykle • nezvykle: do mesta sa dostali nezvyčajne, neobyčajne rýchlo; cieľ zasiahol neobvykle, nezvykle presne • nevídane • nevýslovne • neopísateľne • neuveriteľne • neslýchane: je nevídane, nevýslovne, neopísateľne krásna; za neuveriteľne, neslýchane krátky čas postavili novú školu • nevšedne • zriedkavo: chytil nevšedne, zriedkavo vzácny exemplár motýľa • nadmieru • nanajvýš • priveľmi • príliš: s odmenou bol mimoriadne, nadmieru, nanajvýš spokojný; táto hornina je priveľmi, príliš tvrdá • nadpriemerne • hovor. extra: do miestnosti vstúpil nadpriemerne, extra vysoký muž • zvlášť • obzvlášť • zastar.: obzvlášte • obzvláštne: podarilo sa mu zvlášť, obzvlášť rýchlo zbohatnúť • hovor. expr. ktovieako • bohvieako • čertvieako (v záporných vetách vyjadruje obmedzenie miery): vystúpenie súboru naozaj nebolo mimoriadne, ktovieako, bohvieako úspešné

porov. aj mimoriadny 1

mimoriadny 1. ktorý porušuje ustálený poriadok, ustálené pravidlá, normy; ktorý prevyšuje ustálenú, očakávanú mieru (op. riadny, bežný) • neobyčajný • nezvyčajný • nevšedný • kniž.: neobvyklý • nezvyklý: bol zaskočený mimoriadnymi, neobyčajnými, nezvyčajnými udalosťami; je to mimoriadna, nevšedná žena; mať neobvyklé, nezvyklé požiadavky • zvláštny • výnimočný • vzácny • extraordinárny • hovor.: extra (neskl.) • extrovný (ktorý prevyšuje priemer; ktorý sa nevyskytuje často): jeho knihy obsahovali mimoriadne, zvláštne, výnimočné myšlienky; človek mimoriadnych, vzácnych kvalít; to nie je nič výnimočné, nič extra • zriedkavý • ojedinelý • jedinečný • osamotený • osihotený (ktorý sa nevyskytuje často al. pravidelne): mať zriedkavé, ojedinelé šťastie; tento básnik je v našej literatúre jedinečný, osamotený, osihotený zjav • nenormálny • netypický • kniž.: abnormálny • atypický (ktorý sa odchyľuje od normálu): tento rok bolo nenormálne, abnormálne sucho; mať netypické, atypické vlastnosti • výlučný • osobitý • exkluzívny (iný ako bežný; iba jeden svojho druhu): zaujímať v histórii výlučné, osobité miesto; poskytnúť novinám exkluzívny rozhovor • neočakávaný • prekvapujúci • kniž. prekvapivý (ktorý nebol očakávaný; ktorý prevýšil očakávanie): neočakávaný, prekvapujúci, prekvapivý zvrat udalostí • osobitný • špeciálny (zvlášť zameraný a prevyšujúci bežnú normu): prikladať niečomu mimoriadny, osobitný, špeciálny význam; využiť osobitnú príležitosť • vynikajúci • nadpriemerný (ktorý prevyšuje ustálený priemer): mimoriadny, vynikajúci, nadpriemerný umelec • pozoruhodný • udivujúci • zarážajúci (ktorý vzbudzuje pozornosť, údiv): pozoruhodný, udivujúci talent; mimoriadna, zarážajúca beloba pleti • veľký • obrovský (prevyšujúci priemer): veľké, obrovské utrpenie národa • nevídaný • nebývalý • neslýchaný • neopísateľný • neuveriteľný (málo sa vyskytujúci; veľmi prevyšujúci priemer): dosiahnuť nevídaný, neslýchaný, neuveriteľný úspech; tvár nevídanej, neopísateľnej krásy • zvýšený (vyšší ako bežný): venovať niečomu mimoriadnu, zvýšenú pozornosť • prvoradý • kniž. eminentný (stojaci v hierarchii hodnôt najvyššie): mať na niečom prvoradý, eminentný záujem • bezpríkladný (ktorý nemá obdobu): mimoriadna, bezpríkladná starostlivosť o dieťa • výstavný (ako na výstave): mimoriadny, výstavný exemplár motýľa • extrémny (ktorý má krajné vlastnosti al. krajnú mieru vlastností): vo vrchoch sme žili v mimoriadnych, extrémnych podmienkach

2. ktorý sa vyskytuje mimo poriadku, mimo pravidiel (op. riadny, pravidelný) • osobitný • špeciálny: vypraviť mimoriadny, osobitný, špeciálny rýchlik; špeciálna letecká linka; osobitná, špeciálna forma štúdia • nepravidelný: nepravidelný výskyt hmyzu • neplánovaný • zvláštny: neplánované, zvláštne zasadanie vlády • netradičný (porušujúci tradíciu): netradičné stretnutie

nenapodobiteľný, nenapodobniteľný ktorý nemožno napodobiť: každý musel podľahnúť jeho nenapodob(n)iteľnému úsmevu • jedinečný • unikátny (jediný svojho druhu): Hviezdoslav bol jedinečný majster slova; dosiahnuť unikátny športový výkon • neopakovateľný (ktorý nemožno zopakovať): komik si získal divákov neopakovateľným humorom • svojský • svojrázny • osobitý (príznačný pre niekoho): svojský, svojrázny spôsob spracovania témy; svojrázny, osobitý hudobný prejav • originálny (patriaci iba pôvodcovi): originálne myšlienky • neobyčajný • nezvyčajný • zvláštny • hovor. extra (op. bežný, všedný): zažiť neobyčajný, nezvyčajný pocit; zvláštne, extra oblečenie • mimoriadny • výnimočný (s kvalitou, ktorá sa nedá napodobiť): mimoriadny, výnimočný herecký výkon

p. aj jedinečný 1

oddelene oddeliac al. oddeliac sa od niekoho, od niečoho, od celku; nie spolu s druhým al. s ostatnými • osobitne • jednotlivo • osve • samostatne • zvlášť: začali podnikať oddelene, osobitne, jednotlivo; každý pohár zabalila osve, samostatne, zvlášť • separátne • hovor. extra: rokovania o vojenských otázkach sa začali oddelene, separátne; jeho rodičia bývajú extra • osamotene • osihotene • izolovane • sám (obyč. nedobrovoľne oddelene od druhých, od celku): tu nikto nežije osamotene, osihotene, izolovane • odlúčene • odtrhnuto: deti vyrastali odlúčene, odtrhnuto od rodičov

oddelený ktorý sa odčlenil, osamostatnil od istého celku; ktorý tvorí ohraničenú časť pôvodného celku • samostatný • osobitný • hovor. extra: rodičia a deti žijú v dvoch oddelených, samostatných, osobitných bytoch; podnájom s osobitným, extra vchodom • izolovaný • osamotený • odlúčený • odtrhnutý (odčlenený, obyč. od kolektívu, od celku): každú časť seriálu tvorí oddelený, izolovaný príbeh; žiť osamotený, odlúčený, odtrhnutý od sveta • nespojitý • odb. diskrétny: nespojitý, diskrétny prvok • separátny (týkajúci sa iba jednej zložky istého celku): viesť s každou stranou separátne rozhovory • menej vhodné zvláštny

osobitne 1. nie spolu s ostatnými, nie spolu s celkom, nie s iným al. inými • oddelene • jednotlivo • samostatne: osobitne, oddelene vstúpil do miestnosti; do podnikania sa pustili každý jednotlivo, samostatne • zvlášť • osve • zastaráv.: osobite • osobito • zastar. osebe: srdečne sa pozdravil s každým zvlášť, osve • sám • individuálne: začal hospodáriť sám, individuálne • separátne • hovor. extra: rokovali s každým separátne, extra • izolovane • hovor. sólo

2. s mimoriadnou funkciou, úlohou, cieľom • špeciálne • osobito • osobite: osobitne, špeciálne, osobito upravené vozidlo • zvlášť • hovor. extra: zvlášť, extra prispôsobené sedadlo

3. vyznačujúc sa mierou, charakterom, vlastnosťami, ktoré nie sú bežné • mimoriadne • zvlášť: dosiahli osobitne, mimoriadne, zvlášť dobré výsledky • veľmi: nijako veľmi nám to nepomohlo • nevšedne • nezvyčajne • neobyčajne • kniž.: nezvykle • neobvykle: nevšedne, nezvyčajne, neobyčajne náročný program • osobito • osobite: osobito výrazný úspech • nadpriemerne • výnimočne: nadpriemerne, výnimočne talentovaný chlapec • hovor. extra: extra účinný prostriedok

porov. aj osobitný 2

osobitný 1. ktorý jestvuje oddelene od ostatných, samostatne, jednotlivo (op. spoločný) • oddelený • separátny: prenajať si izbu s osobitným, oddeleným, separátnym vchodom; viesť s každým osobitné, separátne rozhovory • samostatný • hovor. extra: objednať si v hoteli samostatnú, extra izbu; vytvoriť osobitný, samostatný vedný odbor • izolovaný (úplne oddelený od ostatných, obyč. na zamedzenie styku): osobitné, izolované miestnosti pre infekčne chorých • menej vhodné zvláštny: venovať problému osobitnú, zvláštnu kapitolu • individuálny (op. kolektívny): mať k žiakom individuálny prístup • jednotlivý • hovor. sólo: sólo kus • odb. singulárny (tvoriaci samostatnú jednotku)

2. ktorý má neopakovateľné vlastnosti al. ktorý je odlišný od ostatných • osobitý • svojský • svojrázny: vypestovať si osobit(n)ý, svojský, svojrázny literárny štýl • kniž.: svojbytný • samorastlý: mať svojbytný, samorastlý výtvarný prejav • jedinečný • neopakovateľný • špecifický (op. bežný, všedný): dedina má jedinečný, neopakovateľný ráz; každé pracovisko má osobitné, špecifické problémy • neobyčajný • nezvyčajný • zvláštny (op. obyčajný, bežný): rastlina s neobyčajnou, nezvyčajnou, zvláštnou vôňou; osobitné, zvláštne zafarbenie hlasu • charakteristický • príznačný • typický • rázovitý (ktorý vystihuje podstatné vlastnosti): osobitné, charakteristické znaky mačkovitých zvierat; obec s príznačnými, rázovitými, typickými zvykmi • originálny (neopakovateľný pre svoju objavnosť): mať osobitné, originálne nápady • výnimočný (s ktorým sa nemožno stretnúť bežne): vyzdvihol jeho výnimočný talent • odlišný • iný (op. rovnaký): o tom teraz nehovorme, to je osobitný, odlišný, iný prípad • zastar. okremný (Štúr)

3. určený na presne špecifikované účely, ciele a pod. (op. bežný) • mimoriadny • zvláštny: počas sviatkov budú vypravené osobitné, mimoriadne vlaky; mať osobitné, zvláštne poslanie • špeciálny (presne zacielený): špeciálny výcvik na boj proti teroristom; delegáciu odviezli špeciálnym lietadlom • hovor. extra: zhotoviť extra prístroj

4. neobyčajne veľký al. výlučne na niečo zameraný (op. bežný, normálny) • mimoriadny • kniž. eminentný: mať na niečom osobitný, mimoriadny, eminentný záujem; robiť si mimoriadne zásluhy • neobyčajný • nezvyčajný • zvláštny: venovať pacientovi neobyčajnú, nezvyčajnú, zvláštnu starostlivosť • špeciálny • hovor. extra: brať na niekoho špeciálne ohľady; na tom nie je nič osobitné, nič extra

samostatne 1. vlastnými silami, podľa vlastnej vôle, bez cudzej pomoci al. bez cudzieho ovplyvňovania • slobodne: samostatne, slobodne sa rozhodol študovať • sám: sám si vybral svoje povolanie • nezávisle • autonómne: chce nezávisle, autonómne podnikať • zvrchovane • suverénne: národ začal zvrchovane, suverénne vládnuť vo svojej krajine • svojprávne: správa sa svojprávne • kniž.: samobytne • svojbytne: chcú žiť samobytne, svojbytne • fraz.: na vlastnú ruku • na vlastnú päsť: robiť niečo na vlastnú ruku, na vlastnú päsť

2. odlúčene od niekoho al. niečoho iného, nie spolu s niekým al. niečím iným • osobitne • oddelene • osve: samostatne, osobitne umiestnená trieda; deti bývajú oddelene, osve • jednotlivo • hovor. extra: súčiastky sú zabalené jednotlivo, extra • separátne • sólovo • hovor. sólo: separátne, sólovo sa zapojiť do činnosti

samostatný 1. ktorý je schopný sám o sebe rozhodovať, sám konať • svojprávny: samostatný, svojprávny občan • nezávislý (nikomu, ničomu nepodriadený): samostatná, nezávislá politika; nezávislé krajiny • slobodný (ničím neviazaný, nehatený, neobmedzovaný): slobodný podnikateľ • suverénny • zvrchovaný (majúci najvyššiu moc): suverénny, zvrchovaný štát; suverénna, zvrchovaná vláda • autonómny • samosprávny • svojbytný • samobytný (ktorý sa riadi, spravuje vlastnými zákonmi): autonómne, samosprávne, svojbytné spoločenstvo • osamostatnený (ktorý sa osamostatnil): osamostatnené deti, osamostatnený podnik

2. existujúci samostatne, oddelene • osobitný: vyčleniť na obnovu samostatné, osobitné financie; samostatný, osobitný tím odborníkov • oddelený • osamostatnený • separátny (odlúčený od celku, vybraný z celku): oddelená miestnosť, osamostatnený výskum, dostať separátne výtlačky článku • sólový • hovor. neskl.: extra • sólo: dostať v hoteli extra izbu, kúpiť sólo sako • menej vhodné zvláštny

3. p. pôvodný 3

špeciálny 1. ktorý má vymedzené al. obmedzené funkcie, presne určený cieľ, účel: špeciálne laboratóriá, špeciálna činnosť • samostatný • osobitný (vyčlenený spomedzi ostatných, určený iba na danú vec): na súkromnú korešpondenciu má samostatný, osobitný fascikel; špeciálna, osobitná skrinka na úschovu prístroja • zvláštny: zvláštne školenie, zariadenie; zvláštna vojenská jednotka, vhodnejšie osobitná vojenská jednotka • mimoriadny • hovor. extra: mimoriadna zásielka liekov; nevenovali problému nijakú mimoriadnu, extra pozornosť • patentný • dózický (o špeciálnej zámke)

2. ktorý je niečím príznačný, ktorý sa vymyká spomedzi iných al. ostatných • zvláštny • mimoriadny: špeciálny, zvláštny talent kriminalistu; riešiť špeciálny, zvláštny, mimoriadny prípad; mimoriadna cena • nevšedný • netradičný (doteraz nezaužívaný, nepoužívaný): nevšedný, netradičný spôsob prípravy známeho jedla; sukňa ušitá zo špeciálneho, nevšedného, netradičného materiálu • vyberaný (veľmi dobrej akosti): vyberaný tovar, vyberané jedlá

veľmi vyjadruje veľkú mieru, intenzitu (op. trocha, málo) • hodne • značne: veľmi, hodne, značne mu pomohli • nemálo • veľa • mnoho: nemálo, veľa, mnoho sa zamýšľa nad budúcnosťou • vysoko: vysoko si vážia svojho učiteľa • neobyčajne • nezvyčajne • nevšedne • mimoriadne • osobitne • zvlášť • kniž.: nezvykle • neobvykle • obzvlášť • zastar. obzvlášte • hovor. extra: podať neobyčajne, nezvyčajne, nevšedne dobrý výkon; stretnúť sa s mimoriadne, osobitne, zvlášť zaujímavým človekom • pozoruhodne • obdivuhodne • kniž. úctyhodne: získať pozoruhodne, obdivuhodne, úctyhodne veľký náskok • neprimerane • nepomerne • neúmerne • nadmerne • enormne (presahujúc normálnu, určenú mieru): mať neprimerane, neúmerne, nadmerne vysoké nároky; nepomerne, enormne veľká spotreba • priveľmi • príliš • prílišne • nadmieru (nad náležitú mieru): priveľmi, príliš často; prílišne, nadmieru si to pripúšťa • nanajvýš: nanajvýš ohľaduplný prístup • abnormálne • nenormálne: abnormálne, nenormálne úzkostlivý prístup • nadpriemerne • nadnormálne (nad istú mieru): nadpriemerne, nadnormálne úspešné predstavenie • podpriemerne • podnormálne (pod istú mieru): podpriemerne, podnormálne nízky stav • nevídane • neslýchane • nevýslovne • nevysloviteľne • nevypovedateľne • neopísateľne • nepredstaviteľne • neuveriteľne • nezabudnuteľne (tak veľmi, že to bežne nevidieť, nepočuť, že sa to nedá ani vysloviť, opísať, predstaviť, uveriť, že sa na to nedá zabudnúť): nevídane, nepredstaviteľne, neuveriteľne presný zásah; nevýslovne, nezabudnuteľne krásny zážitok • nesmierne • ohromne • vrcholne (veľmi čo sa týka rozmerov, intenzity, významu): nesmierne, ohromne, vrcholne dôležité rokovanie • mocne • silne • tuho • hovor. fest: mocne, silne, tuho stiahnutá topánka • ťažko: otec bol ťažko chorý • hovor. expr.: neúrekom • neúrečne • nár. neúročne: narobil sa neúrekom, neúrečne • expr.: riadne • poriadne • naplno • náramne: riadne, poriadne, náramne si vydýchol • expr.: obrovsky • úžasne • závratne • kolosálne: obrovsky, úžasne ťažký balík; závratne vysoký stožiar • expr.: šialene • ukrutne • ukrutánsky • hovor. expr.: hrozne • hrozitánsky • hromsky • strašne: je šialene, ukrutne, hrozne, strašne zaľúbená • subšt. nehorázne: nehorázne nás oklamali • expr.: až beda • až hrôza • až strach • až hanba: vychudnutý až beda, až hrôza • expr. a ako (v replike): Tešíš sa? – A ako. • expr.: čertovsky • diabolsky • pekelne • potvorsky • hovor. expr. paromsky: čertovsky, diabolsky, pekelne zložitá situácia • nár. velice • subšt.: bohovsky • bohove • bohovo • hovadsky • hovädsky • konsky • sakramentsky • expr.: preveľmi • veľmi-preveľmi • prenáramne • prenesmierne • preukrutne • nár. prevelice (vyjadruje vysokú mieru, intenzitu)

výnimočný ktorý sa javí ako výnimka • nevšedný (op. všedný) • neobyčajný (op. obyčajný) • nezvyčajný • kniž.: neobvyklý • nezvyklý (op. zvyčajný, obvyklý): o knihu bol výnimočný, nevšedný, neobyčajný, nezvyčajný záujem; dosiahnuť výnimočný, nevšedný, neobyčajný úspech; má také neobvyklé meno; nezvyklý úkaz • mimoriadny • osobitný • zvláštny: mimoriadna situácia; venovať niečomu osobitnú pozornosť; ten človek má zvláštne schopnosti • neslýchaný • nevídaný: neslýchaná udalosť, nevídaný zjav • ojedinelý • jedinečný: mať ojedinelú, jedinečnú možnosť vyhrať • geniálny: geniálny vynález • fenomenálny: fenomenálna pamäť • zriedkavý • zried. riedky (ktorý sa vyskytuje zriedka): žena zriedkavej krásy; riedke chvíle veselosti (Kukučín) • osihotený • osamotený • izolovaný: osihotený, osamotený, izolovaný prípad • nadpriemerný (presahujúci priemer; op. podpriemerný): tohto roku bola nadpriemerná úroda • hovor. extra: to nie je nič extra

extrahovať 1. p. vylúhovať 2. p. trhať 3

trhať 1. prerušovane prudko a krátko ťahať • mykať • šklbať: trhať, mykať povrazom; neos. šklbe, trhá mu v oku • nár.: škubať (Smrek, Rázus) • skubať (Kukučín) • expr.: drmať • trmať • drmotať • drmancovať: drme, drmoce ho za kabát • sekať: posmešne seká rukami, plecom • expr.: myksovať • myksľovať • mykcovať • hegať: myks(ľ)uje konáre, hegá kľučkou • potŕhať • potrhávať • potrhovať • pomykávať • pošklbávať (prerušovane al. opakovane): pes potŕha, pomykáva reťazou; neos. pošklbáva mu sval

p. aj mykať, triasť

2. násilne deliť na kusy • šklbať: trhá papier, šklbe zošit • nár.: rusať • ruskať (trhať na drobné kúsky): rusať plachtu na obväzy • driapať: driape mäso z koristi, kožu z tváre • expr. kmásať: kmáše všetko, čo mu príde pod ruku • expr. capartiť (na kusy) • roztrhávať • pretrhávať • pretŕhať • spretrhávať: vlk roztrhával ovce; pretŕhať nite • drať (nosením): derie pančuchy, šaty

3. s úsilím vyberať (obyč. niečo pevne zasadené) • vytŕhať • vytrhávať: trhať, vytrhávať repu zo zeme; trhať, vytŕhať si vlasy • vyšklbávať • šklbať: vyšklbáva trávu; šklbe perie • lek. extrahovať (zuby)

4. prudko odstraňovať (obyč. z povrchu niečoho) • stŕhať • strhávať • strhúvať • expr.: kmásať • rafať • šklbať: trhá, stŕha, šklbe z neho šaty; vietor kmáše, rafá lístie zo stromu • driapať • expr. šarpať: driape, šarpe z nej kabát

5. p. oberať 1

vylúhovať rozpúšťaním uvoľňovať isté látky z niečoho • odb. extrahovať: vylúhovať, extrahovať bylinky • vyťažovať: vyťažovať tuky, soľ z niečoho • máčať • močiť (nechávať na istý čas v tekutine)

mimojazykový ktorý nepatrí do oblasti jazyka • extrajazykový • odb.: extralingválny • mimolingválny: mimojazykové, extrajazykové, mimolingválne vyjadrovacie prostriedky • nejazykový • nelingválny (iný ako jazykový): stvárňovaná skutočnosť patrí k nejazykovým, nelingválnym javom

extrakt p. výťažok 1

výťažok 1. látka získaná vylúhovaním • extrakt: rastlinný výťažok, čajový extrakt • esencia: likérová esencia • výluh: alkoholický výluh • odvar (varením a vylúhovaním získaný výťažok) • farm. tinktúra (liehový, vínny al. vodný výťažok z drog): jódová tinktúra • nespis. tresť

2. kladný výsledok podnikania, obchodu a pod.: výťažok hospodárenia • zisk: predávať so ziskom • výnos: slabé hektárové výnosy • tržba (zisk z predaja): mesačná tržba • kniž. al. hovor. profit: má z toho značný profit

extraordinárny p. mimoriadny 1

extravagancia niečo mimoriadne, zvláštne, obyč. prepiate, zveličené, výstredný čin • extravagantnosť • výstrednosť: extravagancia, extravagantnosť, výstrednosť v správaní, v obliekaní • exkluzívnosť • exkluzivita (odchylnosť od priemeru) • prepiatosť • excentricita • excentrickosť • nápadnosť • prestrelok: módne prestrelky • výstrelok: výstrelky mladosti • extrém • extrémnosť: extrémnosť v jazykových prejavoch

extravagantnosť p. extravagancia

extravagantný p. výstredný 1, nápadný 2, príznakový

nápadný 1. ktorý pre mimoriadne vonkajšie vlastnosti nemožno prehliadnuť, nevšimnúť si (op. nenápadný) • výrazný: v diaľke sme videli nápadnú, výraznú stavbu • viditeľný • zreteľný • zjavný • očividný (op. nepatrný, nebadateľný): v jeho zdravotnom stave nastala viditeľná, zreteľná zmena; upozorňoval nás zjavnými, očividnými gestami • veľký • markantný (nápadný čo sa týka rozmerov): nápadný, veľký nos; markantný rozdiel v správaní • evidentný • kniž. frapantný • expr.: okatý • fraz. do očí bijúci (op. zanedbateľný): evidentný nepomer síl; okaté, do očí bijúce nedostatky

2. ktorý upútava pozornosť obyč. svojimi nie bežnými vlastnosťami (op. nenápadný, obyčajný, bežný) • zvláštny • nezvyčajný • neobyčajný • nevšedný: každý sa obzrel za nápadným, zvláštnym dievčaťom; bola obdarená neobyčajnou, nevšednou krásou • mimoriadny • výnimočný (prevyšujúci priemerné, bežné hodnoty, vlastnosti): v porovnaní s vlaňajškom sme dosiahli mimoriadny, výnimočný pokrok • výstredný • extravagantný • provokačný • provokatívny • dráždivý • zastar. okázalý (majúci zámer vzbudiť pozornosť, dráždiť): výstredné, extravagantné, provokačné, dráždivé oblečenie; provokatívne, dráždivé správanie; okázalé frázy • krikľavý (obyč. vo vzťahu k farbám; priťahujúci pozornosť svojou intenzitou, vzájomným zladením a pod.): nápadná, krikľavá farba klobúka • vyzývavý • vytŕčavý • demonštratívny • kniž. ostentatívny (nevhodne, nasilu upozorňujúci na seba): žiaľ zakrývala vyzývavou, vytŕčavou veselosťou; hladovka je demonštratívna, ostentatívna forma protestu • expr.: pochabý • bláznivý (s prvkami neprimeranej, až komickej nápadnosti): pochabé, bláznivé oblečenie • podozrivý (svojou nepravdepodobnosťou, zriedkavosťou vzbudzujúci podozrenie): nápadná, podozrivá zhoda okolností

príznakový ktorý na seba upozorňuje výrazným príznakom, odlišnosťou (op. nepríznakový, bezpríznakový): príznakový výraz (op. neutrálny) • netypický • atypický • nápadný: netypická, atypická výslovnosť; príznaková, nápadná vlastnosť • nepravidelný (op. pravidelný): nepravidelné skloňovanie • neobvyklý • nezvyčajný • extravagantný • exkluzívny: neobvyklý, nezvyčajný štýl; extravagantné, exkluzívne slovo, vyjadrovanie

výstredný 1. veľmi sa odchyľujúci od priemeru, nie bežný (obyč. o oblečení, zariadení a správaní) • nápadný: nosí výstredný, nápadný klobúk; výstredný, nápadný človek • extravagantný: jeho správanie bolo extravagantné • excentrický: excentrická mládež • krikľavý: byt je vymaľovaný krikľavými farbami • expr.: divý • divoký • bláznivý: divé, divoké oblečenie • prepiaty • prehnaný: prepiata, prehnaná elegancia • nerozumný • expr. pochabý: nerozumné, pochabé výčiny • neobyčajný • nezvyčajný • neobvyklý • zvláštny • mimoriadny: má neobyčajné, nezvyčajné, neobvyklé meno; vyznačoval sa zvláštnym vkusom • extrémny (zasahujúci do krajnosti): extrémna povaha • extrémistický (ktorý má rád extrémy, ktorý používa extrémy): extrémistické hnutie • zastar. výstupčivý (Kukučín) • hovor. expr. vytŕčavý • supermoderný • hypermoderný • ultramoderný: supermoderné, hypermoderné auto • supermódny • hypermódny • ultramódny: supermódne topánky

2. odb. ležiaci mimo stredu • excentrický: výstredný, excentrický čap

extrém 1. posledná hranica • extrémnosť • krajnosť: ísť, zachádzať do extrémov • protipól (opačný pól): ich názory sú dva extrémy, protipóly

2. p. extravagancia

extrémistický p. krajný 1, výstredný 1

krajný 1. ktorý sa vymyká normálnym, bežným okolnostiam, stavom, prejavom; svedčiaci o krajnosti • extrémny • extrémistický: krajné, extrémne, extrémistické názory, požiadavky • prehnaný • prepiaty (krajný v miere, intenzite): prehnaný cit, prepiata úzkosť • hraničný • medzný • medzníkový • zlomový (ktorý je na hranici, rozmedzí, obyč. bežného, normálneho stavu): hraničná, medzná situácia • prahový: prahový bod

2. p. maximálny

extrémnosť 1. p. extrém 1 2. p. extravagancia

extrémny p. krajný 1, výstredný 1

extrovný p. mimoriadny 1