Synonymá slova "ex" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 297 výsledkov (3 strán)

  • ex porov. naraz


    ex abrupto p. nepripravene


    nepripravene bez predchádzajúcej činnosti umožňujúcej obyč. ľahšie niečo uskutočniť • bez prípravyimprovizovane: nepripravene, bez prípravy sa vydal na cestu; improvizovane odpovedal na otázky novinárovkniž. ex abrupto: ex abrupto začal rečniť


    dodatočne po určitej lehote, po skončení niečoho, po čase • ex post: zmluvu schválili dodatočne, ex postneskôrneskoršiepotom: vysvetlím mu to neskôr, neskoršie; dodatočne, potom to podpíšem


    ex post p. dodatočne


    exaktný p. presný 5


    presný 1. vyznačujúci sa dôkladnosťou v konaní, myslení (o človeku) • dôkladnýdôsledný: je v práci presný, dôkladný, dôslednýspoľahlivýhovor. akurátny (zaručujúci presnosť): spoľahlivý, akurátny pracovníkkniž. dochvíľny (presný v čase): Nemeškaj, buď dochvíľny!

    2. bezchybne fungujúci • bezchybnýdokonalý: presný, bezchybný, dokonalý strojkniž. precízny: precízny mechanizmusspoľahlivý (v presnosti): spoľahlivé hodinkyjemný (prispôsobený na presné rozlišovanie): jemné váhy, jemná mechanika

    3. dokonale, presne urobený, zhotovený, vykonaný (op. nepresný) • dôkladnýkniž. precízny: oceniť presnú, dôkladnú, precíznu prácudokonalýperfektný: presná, dokonalá, perfektná muškapedantskýpedantnýpuntičkárskypunktičkársky (do detailov presný): pedantská, pedantná, pun(k)tičkárska reštaurátorská robotabezchybnýsprávnydobrýnáležitý (op. chybný, nesprávny, zlý): bezchybný, správny, dobrý výpočet; dobrý, náležitý výsledokexpr. stopercentný

    4. zodpovedajúci skutočnosti, presne vystihujúci skutočnosť • dokonalýúplný: syn je presnou, dokonalou, úplnou kópiou otcavýstižnýpriliehavý: výstižné, priliehavé prirovnanie, označenieverný: verné zobrazeniedoslovnýexpr., obyč. pejor. otrocký (o preklade)

    5. presne určený, formulovaný a pod. • určitý (op. nepresný, neurčitý) • jasnýkonkrétny: presný, určitý počet; presný, určitý, jasný cieľ; jasné kontúry; konkrétne údajestriktnýprísny: striktné, prísne rozlišovanie, vymedzenieodb. exaktný (založený na faktoch, na matematických metódach): exaktné údaje, exaktné metódy


    exaltácia p. vzrušenie 1, nadšenie


    nadšenie sústredený záujem vyvolaný vnútorným stotožnením sa s nejakou myšlienkou • nadšenosť: príbeh nám vyrozprával s nadšením, s nadšenosťouzaujatieelánoduševnenieoduševnenosť: robiť niečo s veľkým zaujatím, elánom, oduševnenímnadchnutienadchnutosť: nadchnutie, nadchnutosť duchahorlivosť: jeho horlivosť v práci bola známazápalzapáleniezapálenosť: umelecký zápal, umelecké zapálenieentuziazmus: tvorivý entuziazmusidealizmus: mladí sú naplnení idealizmomvehemencia: obhajovať niečo s nečakanou vehemenciouverva: pustiť sa s vervou do prácevytrženieextáza (mimoriadne nadšenie): stav vytrženia, náboženská extázaexaltácia (veľké nadšenie) • fanatizmus (náruživé, obyč. netolerantné nadšenie): športový fanatizmusexpr. uveličenie: je vo veľkom uveličení (Tatarka)kniž.: zanieteniezanietenosť: besedovať so zanietením, so zanietenosťouexpr. miazga: cítil, ako sa doňho vlieva nová miazgakniž.: vzletvznet (tvorivé nadšenie): básnický vzlet, vznety mladosti (Kukučín)kniž. var


    vzrušenie 1. stav vnútorného nepokoja: od vzrušenia nevedel zaspaťvzruch: povedať niečo bez vzruchuemóciacit (prežívanie intenzívneho psychického vzťahu k niekomu, niečomu): podľahnúť silným emóciám, citomdojatie (silný kladný citový vzťah): rozplakal sa od dojatiaexaltácia (veľké vzrušenie) • extáza (mimoriadne vzrušenie): náboženská extázavytrženie: dostať sa do vytrženiakniž. pohnutie: slziť od pohnutiakniž. hnutie: hnutie myslepoet. poryv (Sládkovič)

    2. p. rozruch 3. p. nervozita


    exaltovaný p. vzrušený 1, nadšený 1


    nadšený 1. naplnený silným kladným pocitom (obdivu, súhlasu a pod.) vyvolaným obyč. zmyslovým zážitkom; svedčiaci o silnom kladnom pocite • nadchnutýplný nadšenia: som nadšený, nadchnutý vašimi úspechmi; som plný nadšenia z milého prijatia; nespúšťal z nej pohľad plný nadšeniaočarenýočarovanýkniž. oslnený (ktorého nadšenie je spojené s bezhraničným obdivom; op. sklamaný): je očarený, očarovaný, oslnený tatranskou prírodou; očarená dušauchvátenýunesenýuveličenýzastar. uvelebený (vo veľkej miere ovládnutý nadšením): hľadel na obraz celý uchvátený, unesený; byť unesený, uveličený, uvelebený krásou žienkniž.: exaltovanýextatický (prepiato nadšený): exaltované správanie herečkyvzletnýkniž. vznosný: vzletné, vznosné slovábúrlivýprudkýkniž. frenetickýexpr.: jasavýjasotný (prezrádzajúci intenzívne nadšenie): odmenili herca nadšeným, búrlivým, frenetickým potleskom; nadšené, prudké ovácie

    2. naplnený hlbokým zaujatím, svedčiaci o hlbokom zaujatí • nadchnutýplný nadšeniaoduševnený: bol nadšeným, oduševneným zástancom reformy; som nadchnutý, plný nadšenia za správnu vec; bojoval s oduševneným zápalomzapálenýrozohnenýhorlivýrozhorlenýkniž. zanietenýpren.: ohnivýplamenný (úplne, vo veľkej miere ovládnutý nadšením): je známy ako zapálený, zanietený diskutér; ostal nadšeným, horlivým fanúšikom Interu; predniesol zapálený, zanietený, ohnivý prejavzápalistýentuziastickýfanatický (ktorý sa prudko al. veľmi nadchne): nadšený, zápalistý, fanatický obranca národa; zápalistá, entuziastická reč v parlamente


    vzrušený 1. ktorý je v stave (vnútorného) nepokoja; svedčiaci o tom • rozrušený: vzrušení, rozrušení diváci na štadióne; vzrušený, rozrušený výraz tvárerozčúlený: rozčúlení rodičiarozcítenýrozcitlivený: rozcítený pohľadrozochvený: rozochvená myseľexaltovaný (prepiato vzrušený): exaltované správanieexpr. roztrasenýtrasľavý: roztrasený, trasľavý hlas; byť celý roztrasenýnapätýnapnutý (svedčiaci o zvýšenom úsilí): napäté, napnuté očakávaniepodráždenýpredráždenýrozdráždenýrozpálenýhovor. expr. rozkokošený: podráždený pohľad, predráždené nervy; rozkokošení ľudiadojatý (ktorý je pod silným citovým dojmom): dojatý jubilantnadnesenýpatetický (citovo vzrušený): predniesol patetický prejavpovznesený: panovala tam povznesená náladakniž. pohnutý: hovoriť pohnutým hlasomkniž. zvlnený: zvlnený tón reči (Vajanský)vzbúrený: vzbúrené city (Kukučín)expr. rozbúrený: rozbúrené časyextatický: extatická náladaodb. emfatický: emfatické vyjadrovaniehovor. nadržanýsubšt. rozrajcovaný (pohlavne vzrušený)

    2. p. rušný


    exaltovať p. vzrušiť


    nadchnúť vzbudiť v niekom nadšenie, zápal • oduševniť: svojím spevom nadchla, oduševnila celé publikumrozohniťrozpáliťrozvášniť (vo veľkej miere): nové idey ich rozohnili, rozvášnilikniž.: zapáliťroznietiťrozplameniťzried. zanietiť: zapálil, zanietil masy za národočariťočarovaťexaltovať (vyvolať silný kladný citový zážitok): prednes ho očaril, exaltovaluniesťstrhnúťovládnuťopanovaťchytiť (nadšením vziať do svojej moci): krása hôr ho celkom uniesla, opanovala, strhlaexpr. opantaťkniž. uchvátiť: more ho opantalo, uchvátilo svojou krásouvzrušiťrozrušiťrozochvieťrozohriaťpohnúťdojať (vyvolať citové pohnutie): verše ju rozochveli, dojali


    vzrušiť priviesť do stavu vnútorného nepokoja (v kladnom al. zápornom zmysle) • rozrušiť: predstava výhry ju vzrušila, rozrušilafraz. vyviesť z rovnováhy/z miery/z konceptu: náhla správa ma vyviedla z rovnováhyvzbúriťrozbúriťrozvlniť (silno vzrušiť): udalosť vzbúrila, rozbúrila, rozvlnila celé mestoznepokojiť (naplniť obavou) • pobúriťpodráždiť (obyč. negatívne): očividná nespravodlivosť nás veľmi pobúrila; podráždiť chlapcovu obrazotvornosťotriasť (mocne, obyč. negatívne zapôsobiť): udalosť ním otriaslaexaltovať (prepiato vzrušiť): obraz ma priam exaltovalsubšt. rajcovať (nedok.; obyč. sexuálne vzrušovať): rajcuje to jeho predstavivosťexpr. poštekliť (príjemne vzrušiť): anekdota všetkých pošteklilarozochvieťnadchnúťdojaťpovzniesťrozcítiť (citovo pohnúť v kladnom zmysle): hudba ho hlboko rozochvela, nadchlaoduševniťrozohniťrozplameniťkniž. zapáliť (citovo silno vzrušiť v kladnom zmysle): program prítomných oduševnil, rozohnil, rozplamenil; umelcov výkon obecenstvo zapálil


    exámen p. skúška 2


    skúška 1. zisťovanie, overovanie kvality, vlastnosti, primeranosti niečoho • zastaráv. próba: ísť ku krajčírke na skúšku, próbu šiattest (skúška na zistenie hodnôt, vlastností): mikrobiologický test

    2. kontrola a hodnotenie vedomostí, obyč. v škole: podrobiť sa skúšketest (skúška na zistenie vedomostí, schopností): písať test z matematikymaturitamatúra (záverečná skúška na strednej škole): byť pred maturitouhovor. písomka (písomná skúška) • hovor. štátnica (štátna skúška): urobiť štátnicuhovor. prijímačky (prijímacie skúšky) • zastar. exámen (záverečná skúška na konci školského roka): zložiť exámen

    3. prípravné predvedenie dramatického, hudobného a pod. diela: koncertná skúškahovor. generálka (generálna skúška): verejná generálka

    4. p. trápenie 5. p. pokus


    examinovať porov. vyskúšať


    exantém p. vyrážka


    vyrážka chorobná zmena kože al. sliznice: svrbivá vyrážka, telo pokryté vyrážkamipupenecpupienokuhor: mať pupence, pupienky, uhry na tvárivriedokvýsyp (drobné vyrážky na pokožke): detský výsypekzémlišaj (nákazlivá kožná choroba) • lek.: erupciaexantémlek. akné (hnisavý zápal mazových žliaz kože, najčastejšie na tvári)


    excelentne p. výborne 1


    výborne 1. s vynikajúcou úrovňou, vynikajúcim spôsobom • vynikajúcoskveleskveloznamenite: výborne, vynikajúco zvládli všetky prekážky; skvele, znamenite si poradili so súpermibezchybnedokonaleideálneperfektne: bezchybne, dokonale sa pripravil na skúšky; perfektne, ideálne zvládli úlohumajstrovskyprvotriedne: majstrovsky, prvotriedne spracovaná témapozoruhodnekniž. excelentneexpr. fenomenálne: pozoruhodne, excelentne, fenomenálne ovláda programovaniehovor. expr. exportne: exportne spracoval prihrávku a vystrelil na bránkuhovor. expr.: ohromneúžasnefantasticky: vie ohromne, úžasne, fantasticky variťhovor.: prímafajnsuper: pri mori bolo príma, fajn, superhovor. tip-topexpr. jedna radosť: oblieka sa tip-top, jedna radosťexpr. božskyhovor. expr. báječnesenzačne: na dovolenke sme sa mali božsky, báječneslang. senzisubšt.: betálne • bohovsky • bohove • bohovo • bezvadne • bezva • senza

    porov. aj výborný

    2. vyjadruje uspokojenie, pochvalu a pod. • dobresprávneveľmi dobre: výborne, dobre, tak som si to predstavoval; správne, veľmi dobre, musíš sa už raz rozhodnúťznamenitevynikajúcoskvele: znamenite, vynikajúco, skvele, to nám vyhovujehovor. fajnhovor. expr.: ohromnefantastickybáječne: fajn, ohromne, s tým som nerátal; fantasticky, báječne, takto sa nám to podaríbravobravó: bravo, výborne, to je úspechsubšt.: bezvadne • bezva • bohove • bohovo • bohovsky

    3. p. ostro 4


    excelentný p. výborný


    výborný ktorý má najvyššiu mieru akosti, úrovne a pod. • vynikajúciznamenitýprvotriedny: podávali výborné, vynikajúce, znamenité, prvotriedne jedlá; výborný, vynikajúci lekár; dosiahnuť znamenité výsledky; predával len prvotriedny tovarnajlepšívyberaný: pili len najlepšie vínaelitný: elitné publikumvýznamný: dosiahnuť významné výsledkyskvelý: skvelý spoločníkhovor. expr.: báječnýsenzačný: čítal som báječnú knihuexpr. božský: božský nápojexpr. rozprávkový: rozprávkové počasieexpr. úžasný: bol to úžasný človekexpr. hrdý: hrdá hostinahovor. expr. ohromný: je to ohromný odborníkveľkolepý: veľkolepé dieloostrý (o zmysloch): mať ostrý zrakvysokoakostnývysokokvalitný (ktorý má vysokú akosť, kvalitu): vysokoakostná, vysokokvalitná oceľneprekonateľnýnezdolateľný (ktorý sa nedá prekonať, zdolať): ako rozprávač je neprekonateľný, nezdolateľnýobdivuhodnýpozoruhodný (zasluhujúci si obdiv, pozornosť): podal obdivuhodný, pozoruhodný výkonzávideniahodný (ktorý možno závidieť): má závideniahodný životvydarený: vydarený večierokdokonalý (spĺňajúci všetky požiadavky): dokonalý obrazbezchybný (ktorý je bez chýb): bezchybný prekladbrilantnýbravúrny: brilantná, bravúrna hrahovor. expr. fantastický: fantastická hudbaideálnyperfektný: prežili sme ideálnu dovolenkuhovor. expr. exportný: exportná kvalitageniálny: mám geniálne myšlienkyjedinečný: je to jedinečný pracovníkmajstrovský: majstrovské ovládanie strojaoslňujúcioslnivý: oslňujúci, oslnivý výkonslávny: slávny činexpr.: kapitálnykolosálnyfenomenálnykráľovskýnádhernýkrásny (prekračujúci očakávanie): podaril sa mu kapitálny úlovok; prišiel na kolosálne riešenie; dostať kráľovský honorár; nádherný zápas; dosahoval krásne výsledkykniž. naslovovzatý: naslovovzatý znalec umeniakniž. eminentný: eminentný žiakkniž. eklatantný: eklatantný dôkazkniž. excelentnýhovor.: prímatip-topsuper: príma učiteľ; kúpil som si tip-top topánkyzastar. vynikavý (Kukučín)subšt.: bezvadný • bezva: bezvadné, bezva počasiesubšt. bohovský: To je bohovský nápad!subšt. senzi

    p. aj vynikajúci


    excelovať predstaviť sa vynikajúcimi výsledkami (a predstihnúť ostatných) • vyniknúťvyznamenať sa: na skúškach exceloval, vynikol, vyznamenal sahovor. blysnúť saukázať saexpr. zažiariť: blysol sa, ukázal sa svojou učenosťou; exceloval, zažiaril hereckým výkonomkniž. zaskvieť sa: zaskvieť sa vedomosťami

    p. aj vynikať


    vynikať 1. prejavovať vo veľkej miere kladné vlastnosti, vysokú úroveň v niečom (v porovnaní s inými) • excelovať: žiak vyniká, exceluje v matematikeprečnievaťprevyšovaťpresahovať: v škole prečnieval, prevyšoval, presahoval všetkýchzastar. predvodiť (Hurban, Vajanský)vyznamenávať sa: v zápase sa najviac vyznamenával brankárviesť (mať postavenie): v kolektíve vedie nad všetkýmifraz.: viesť prvé huslehrať prím (byť prvým) • hovor. blýskať saexpr. žiariť: blýska sa vedomosťami; ako herečka žiari

    2. javiť sa očividnejším, badateľnejším v porovnaní s niečím • vynímať sabyť nápadný: vynikala, vynímala sa svojou výškou; byť nápadný sviežou farboukniž. skvieť sa: domácnosť vyniká, skvie sa čistotou


    vyznamenať sa stať sa známym, prejaviť sa niečím mimoriadnym (obyč. kladným) • presláviť savyniknúť: vyznamenať sa, presláviť sa odvahou; v súťaži vždy najviac vynikol, vyznamenal sa náš spolužiakexcelovať: na scéne excelovala sopranistkaukázať sa: ukázať sa svojimi schopnosťamivyznačiť sa: vyznačil sa v nejednej bitkehovor. blysnúť saexpr. zažiariť: blysnúť sa, zažiariť výkonom, vedomosťamihovor. iron.: vycapiť savycajchnovať savyfarbiť sa (negatívne sa vyznamenať): vycapiť sa hlúposťou; vycajchnoval sa, vyfarbil sa ako zbabelec


    excenter p. výstredník


    výstredník tech. strojová súčiastka premieňajúca otáčavý pohyb na krátke postupné pohyby • tech. excenter


    extravagancia niečo mimoriadne, zvláštne, obyč. prepiate, zveličené, výstredný čin • extravagantnosťvýstrednosť: extravagancia, extravagantnosť, výstrednosť v správaní, v obliekaníexkluzívnosťexkluzivita (odchylnosť od priemeru) • prepiatosťexcentricitaexcentrickosťnápadnosťprestrelok: módne prestrelkyvýstrelok: výstrelky mladostiextrémextrémnosť: extrémnosť v jazykových prejavoch


    excentricita, excentrickosť p. extravagancia


    excentrický p. výstredný 1, 2


    výstredný 1. veľmi sa odchyľujúci od priemeru, nie bežný (obyč. o oblečení, zariadení a správaní) • nápadný: nosí výstredný, nápadný klobúk; výstredný, nápadný človekextravagantný: jeho správanie bolo extravagantnéexcentrický: excentrická mládežkrikľavý: byt je vymaľovaný krikľavými farbamiexpr.: divýdivokýbláznivý: divé, divoké oblečenieprepiatyprehnaný: prepiata, prehnaná elegancianerozumnýexpr. pochabý: nerozumné, pochabé výčinyneobyčajnýnezvyčajnýneobvyklýzvláštnymimoriadny: má neobyčajné, nezvyčajné, neobvyklé meno; vyznačoval sa zvláštnym vkusomextrémny (zasahujúci do krajnosti): extrémna povahaextrémistický (ktorý má rád extrémy, ktorý používa extrémy): extrémistické hnutiezastar. výstupčivý (Kukučín)hovor. expr. vytŕčavýsupermodernýhypermodernýultramoderný: supermoderné, hypermoderné autosupermódnyhypermódnyultramódny: supermódne topánky

    2. odb. ležiaci mimo stredu • excentrický: výstredný, excentrický čap


    excerpt p. výpis


    výpis časť textu z niečoho presne, doslovne odpísaná: výpis z matriky, z účtuvýpisok: výpisky z novín, robiť si výpisky z odbornej literatúryvýťah (zhustený obsah): výťah z prednáškyexcerpt: robiť si excerpt, excerpty pre lexikálny archívodb. regest (krátky výpis z listiny al. jej obsah) • subšt. výcuc (stručný obsah)


    exces p. výtržnosť


    výtržnosť porušenie verejného poriadku: nočné výtržnosti; medzi divákmi vznikli výtržnostivýstup: robiť výstupyškandál: vyvolať škandál na uliciincident: incident na hraniciachneprístojnosťexces: alkoholický excesuličníctvopejor. chuligánstvo: spáchať uličníctvohovor. scéna: vyvolať scénuhovor. expr. garazda: stvárať garazduhovor. alotria


    execírovať p. preháňať 2


    naháňať 1. behom chcieť dostihnúť • chytaťprenasledovať: naháňali, prenasledovali zločincovstíhaťtrocha expr. lapať: stíhali, lapali zlodejovštvať (vo veľkej miere): štvali ľudí ako zverhoniť (iba o zveri): poľovníci honili zajace

    2. nútiť do rýchleho pohybu, do zvýšenej činnosti • poháňaťpobádať: naháňal všetkých do prácenáhliťsúriť: náhlil, súril nás do rýchlejšieho tempaexpr.: hnaťduriťhuckaťdurkať: netreba ho hnať, duriť do robotypreháňaťhovor.: šikanovaťsekírovať (s prejavmi nespokojnosti): zbytočne preháňal, šikanoval svojich podriadenýchhovor. expr. execírovať: stále execíruje svoje deti

    3. p. hnať sa 2 4. porov. vyvolať


    preháňať 1. nútiť na rýchly pohyb al. do zvýšenej činnosti • naháňať: preháňať, naháňať husi po dvorehnať (sem a tam): vietor ženie lístie po ulicištvať (vo veľkej miere): štval ma z obchodu do obchoduexpr. duriťnáhliťpobádať: celý deň durí, náhli, pobáda detihovor. obháňať (spolu s prenasledovaním): hájnik obháňal pytliakov

    2. expr. ustavične, nástojčivo niečo od niekoho vyžadovať, obyč. niečo zbytočné, samoúčelné, so zlým úmyslom a pod. • hovor.: sekírovaťšikanovať: preháňať študentov, sekírovať podriadených; šikanovanie vojakovhovor. expr. voziť sa: šéf sa na ňom vozíprenasledovať: stále ma prenasleduje svojimi požiadavkamipren. expr. terorizovaťhovor. expr. execírovať: otec execíruje celú rodinuobťažovať (byť dotieravý svojimi požiadavkami) • pren. expr. rajtovať: z pomsty rajtuje na ňomhrub. buzerovať

    3. hovoriť viac, než je pravda; robiť nad únosnú mieru • zveličovať: v opisovaní nešťastia preháňaš, zveličuješprepínať: v reči i v robote rád prepínakniž. al. publ. preexponúvať: v ničom nehodno preexponúvaťdramatizovať (robiť dramatickým): rád veci dramatizujeexpr. prestreľovaťkniž. hyperbolizovaťfraz. zachádzať do krajnosti: v odpore zachádzajú do krajnosti


    exekvovať p. skonfiškovať


    habať 1. úradne odnímať (v prospech štátu) • konfiškovať: po vojne habali, konfiškovali pôdurekvirovať: rekvirovanie potravínbraťexekvovať: berú, exekvujú im záhradu, majetok; brať priekupníkom pašovaný tovar

    2. pejor. usilovať sa získať pre seba (obyč. majetok, peniaze) • zhromažďovaťhromadiťzhŕňať: po celý život iba zhromažďuje, zhŕňa majetkypejor.: chamtiť (sa)pachtiť (sa)hrabaťhonobiťzhrabúvať: chamtí sa, pachtí sa za peniazmi; hrabe všetko pre seba

    3. p. brať 1


    skonfiškovať úradne odňať, zobrať (v prospech štátu) • konfiškovaťzhabať: (s)konfiškovať pôdu, zhabať majetokexekvovaťzexekvovať (vymôcť, vziať exekúciou): (z)exekvovali im domvyvlastniť (vziať zo súkromného vlastníctva): vyvlastnenie pôdysubšt. zabaviť: na hraniciach mu pašovaný tovar zabavilipohabať (postupne) • rekvirovaťzrekvirovať (úradne zobrať obyč. pre vojsko): (z)rekvirovať potravinyporekvirovať (postupne)

    p. aj zabrať


    exemplár p. kus 2


    kus 1. niečo z celku • diel: veľký kus, diel poľačasť: rozlomiť niečo na dva kusy, na dve častihovor. fľak: fľak zemenár. falat: falat chlebazastaráv. zván (veľký kus): zván soli; expr. dzgán (Plávka, Zelinová): dzgány skál

    2. samostatná jednotka väčšieho množstva: kusy nábytkupredmet (jednotlivý kus istého druhu): muzeálne predmetyexemplár (jeden zo skupiny rovnorodých predmetov): doklad vo viacerých exemplárochvýtlačok (vytlačený exemplár knihy, časopisu a pod.): kontrolovať prvé výtlačkyvyhotovenie: vypracovať faktúru v dvoch vyhotoveniach

    3. veľké množstvo • expr.: kopahromadakopechora: vykonať kus, kopu, hromadu, kopec práce; hora problémovhovor. expr. fúra: fúra starostí, nepríjemnostísubšt. spústa

    4. p. dielo


    exemplárne 1. porov. vzorový 2. p. prísne 1


    prísne, prísno 1. neodpúšťajúc chyby, previnenia a pod. (op. zhovievavo) • neúprosnezried. sprísna: prísne, neúprosne postupovali proti každému, čo mal iný názorostrozostratvrdo: proti odporcom zasiahli veľmi ostro, zostra, tvrdonekompromisneexemplárne: nekompromisne, exemplárne potrestali každé previnenieexpr. sparťansky: sparťansky vychovával všetkých svojich synovkniž. drakonickyzried. drakónsky (veľmi prísne): drakonicky potlačili každú vzburu

    porov. aj prísny

    2. nedovoľujúc, neumožňujúc výnimky • dôsledne: prísne, dôsledne dodržiavať predpisypresnestriktne: postupovať presne, striktne podľa harmonogramukonzekventne: musí postupovať konzekventnenekompromisnekniž. rigorózne: nekompromisne, rigorózne odmietol každý návrh na zmenu

    3. prejavujúc odmeranosť, chlad, neprejavujúc cit • odmeranechladnechladnozried. sprísna: prísne, odmerane, chladne sa pozrel na prichádzajúcichzdržanlivostrohorezervovane: pôsobil veľmi zdržanlivo, stroho, rezervovaneneprívetivonevľúdnesucho: jeho hlas znel neprívetivo, nevľúdne, suchopríkroostrozostraexpr. britko: príkro, ostro, zostra napomenul synazamračene: prísne, zamračene hľadela na syna


    exemplárny p. vzorový


    vzorový slúžiaci ako vzor • exemplárny: vzorový, exemplárny prípadpríkladný: príkladné potrestanieukážkový: ukážkový výtlačokreprezentatívnyklasickýkabinetný


    exil p. vyhnanstvo


    vyhnanstvo nútený pobyt v cudzine, obyč. pre politické presvedčenie • exil: odísť do vyhnanstva, vrátiť sa z exiluemigráciaemigrantstvo: žiť v emigrácii


    bytosť 1. čo je samostatné živé al. za živé považované súcno • tvorstvorenieexistencia: neverí v mimozemské bytosti, tvory, existencieexpr.: stvorstvora (ženská bytosť): rusalka je pekná mladá stvoraobyč. pejor. kreatúra: moria ho nadzemské kreatúry

    2. p. človek 1


    existencia 1. súhrn javov charakterizujúcich živý organizmus • život: boj o existenciu, o životjestvovanie: jestvovanie hmotykniž. bytie: spoločenské bytiekniž.: súcnosúcnosť: zákony súcna, formy súcnosti

    2. p. zamestnanie 1, práca 2 3. p. človek 1, bytosť 1 4. p. výskyt


    práca 1. vynakladanie telesného al. duševného úsilia na niečo • robota: ťažká, ľahká práca, robotaexpr.: hrdlačinadrinalopota (ťažká, namáhavá práca): drina, lopota na poliachšichtafuška (úsek ťažkej práce): To bola fuška!galeje (veľmi ťažká práca) • hovor. expr.: otročina (úmorná a obyč. nedocenená práca) • mordovačkamordovisko (úmorná práca) • babračkapapračkapiplačkašiplačkaprplačka (zdĺhavá práca vyžadujúca veľa trpezlivosti) • zastar. tovarich (nádennícka práca) • úloha (školská práca): písať si úlohuzaneprázdnenie: zaneprázdnenie mu nedovoľuje prísťkniž. trudsubšt. makačka

    2. telesná al. duševná činnosť ako zdroj zárobku • robota: hľadať prácu, robotuzamestnanie (pravidelná práca za mzdu, za plat): zmeniť zamestnaniepovolanie (trvalá činnosť, na ktorú sa človek pripravil učením al. štúdiom a ktorú obyč. vykonáva za plat): má zaujímavé povolanieslužba: vstúpiť do službyexistencia (práca al. spôsob získavania životných potrieb): mať zaistenú existenciuživobytie: nájsť si živobytiehovor. chlieb: prísť o chliebhovor. expr. džob: má dobrý džob

    3. telesná al. duševná činnosť zameraná na dosiahnutie niečoho, vyrobenie niečoho • robota: poľné práce, roboty; práca, robota postupuje pomalyzadanie: dostať zadanie

    4. veľké vypätie telesných a duševných síl na vykonanie, prekonanie niečoho • robota: stálo ma to veľa práce, robotyúsiliesnaha: dosiahol to iba nadľudským úsilím, nadľudskou snahounámaha: námaha sa vyplatilapričinenieusilovanie: bez vlastného pričinenia nič nezískaškniž. snaženiesubšt. makačka

    5. vec, na ktorej sa pracuje; výsledok pracovného procesu • hovor. robota: ručná práca, robota; umelecká práca, robotadielo: vedecké dielovýtvor: literárny výtvorkniž. útvor

    p. aj dielo

    6. p. činnosť 1, 2, chod 2


    výskyt vyskytnutie sa, objavenie sa, ukázanie sa niečoho: výskyt infekčných chorôbexistenciaprítomnosť: existencia, prítomnosť dusíka vo vzduchu


    zamestnanie 1. pravidelná práca za mzdu, za plat: trvalé, vedľajšie zamestnanie; zmeniť zamestnanieslužba: vstúpiť do službyexistencia (zamestnanie ako spôsob získavania životných potrieb): mať zaistenú existenciuživobytie: hľadať si živobytieprácarobota: byť bez práce, vyhodiť niekoho z robotymiesto: byť bez miestaživnosť: krajčírska, stolárska živnosťhovor. chlieb: prísť o chlieb

    2. istá činnosť: pripraviť žiakom náhradné zamestnaniepráca: išiel za svojou prácourobota: rybačka je jeho najmilšia robota


    živobytie 1. životné potreby, ich hmotné zabezpečenie • obživa: prostriedky na živobytie, obživuhovor. chlieb: zarábať si na chliebexistencia (základné hmotné potreby)

    2. p. jedlo 1 3. p. zamestnanie 1, práca 2


    život 1. súhrn javov príznačných pre živý organizmus (op. smrť) • bytiejestvovanieexistencia: náš život, naše bytie, jestvovanie je na zemi iba dočasnézastar.: súcnosúcnosťkniž. osud (okolnosti pôsobiace na život al. priebeh života): tvoj osud je v tvojich rukáchzastar. byt (spôsob života): študovať ľud, jeho byt (Vajanský)

    2. základný, podstatný prejav živej bytosti • činnosťčinorodosťaktivita: kypieť životom, činnosťou, aktivitouvitalitaelán: ostať bez vitality, bez elánuruchpohyb: ulice boli bez života, ruchu, pohybudynamika: literatúre chýba dynamika, život

    3. jestvovanie v čase • kniž. vek: zomrel v osemdesiatom roku svojho života, svojho veku

    4. usporiadanie, spôsob hospodárskeho, spoločenského, kultúrneho a pod. jestvovania ľudskej spoločnosti • svet: budovanie nového života, sveta; vtedy bol iný život, svet

    5. p. človek 1 6. p. životnosť 7. p. brucho


    existenčný p. životný 1


    základný tvoriaci najdôležitejšiu, nevyhnutnú (sú)časť niečoho • hlavný: základný, hlavný princíp učeniauholnýosnovnývýchodiskový (tvoriaci súčasť základu): položili uholný kameň stavbyprvotnýprimárny: prvotný význam; primárna funkcia, vlastnosť (op. druhotný, sekundárny) • centrálnykľúčovýdominantný: centrálne postavenie; kľúčový, dominantný prvokzásadnýťažiskový: zásadný, ťažiskový problémkniž.: fundamentálnymeritórnyprincipiálnykapitálnykardinálnysubstanciálnybazálny: principiálny rozdiel; kapitálne, substanciálne otázkypodstatný: Všímaj si najprv podstatné veci, vlastnosti!existenčný (týkajúci sa existencie): existenčné potrebyexpr. psí: psia povinnosťkniž.: konštitutívny: konštitutívne prvkykmeňový (základný a nemenný): kmeňový stav pracovníkov, kmeňové stádozačiatočnýprvopočiatočnýzárodkovýzárodočnýpren. embryonálny (základný a prvý z hľadiska pôvodu): začiatočný, zárodočný stavneodvodený: neodvodený význam slovaelementárnyjednoduchýtriviálny (základný a najmenej zložitý): neovláda ani základné, elementárne, jednoduché pravidlá prevádzkyvšeobecný (nezabiehajúci do podrobností): všeobecné vzdelaniekniž. rudimentárny: rudimentárne znaky životaškoláckyzačiatočnícky: školácka chyba


    životný 1. týkajúci sa života • existenčný: životné, existenčné podmienkyceloživotný (týkajúci sa celého života): celoživotné dielo, celoživotná skúsenosťodb.: vitálnybiotický: vitálna energia, biotické faktory

    2. p. závažný 1 3. p. skutočný 1


    byť 1. nachádzať sa v priestore al. čase • jestvovaťexistovaťvyskytovať sa: sú, jestvujú aj dobrí ľudia; kedysi tu boli, vyskytovali sa hubyžiť (o živých tvoroch): bol, žil raz jeden kráľkniž. prebývať: tu je miesto, kde prebývajú dobrí ľudiarásť (o rastlinách): rastie, je tu veľa burinybyť naporúdzi (bezprostredne o veciach): jesto, je naporúdzi v domácnosti všetkotrvať (byť, pokračovať v čase): sneh ešte trvápanovaťvládnuťkraľovať: všade panuje, vládne, kraľuje pokoj

    2. byť prítomný • zdržiavať sazdržovať sakniž. prebývať (o živých tvoroch) • nachádzať sanachodiť sa: boli sme, zdržiavali sme sa práve v záhrade; sú, nachádzajú sa v polovici cestyexpr.: trčaťtvrdnúť (nečinne, nadarmo): trčali sme tam do ránafigurovať (byť uvedený): v zozname páchateľ nefiguruje, nie je

    3. byť položený (o veciach), ťaživo doliehať (na ľudí) • ležaťstáťkniž. spočívať: pero je, leží na stole; auto je, stojí v garáži; všetka zodpovednosť je, spočíva, leží, stojí na nás

    4. p. konať sa 5. p. pochádzať 6. p. značiť 2


    držať sa 1. rukami byť prichytený • pridŕžať sapridržiavať sapridržovať sa: držal sa, pridŕžal sa zábradliazvierať (pevne sa niečoho držať): zvierať kľučkunár. al. expr. trímať sa: unavený sa trímal dverí

    2. správať sa podľa niečoho • pridŕžať sapridržiavať sapridržovať sa: v živote sa držal, pridŕžal istých zásadspravovať sariadiť sa: riadiť sa svojím presvedčenímnespúšťať sanezriekať sa: ani v zúfalstve sa nezriekal svojej vieryzachovávať (držať sa pravidiel): zachovávať presný postup

    3. neprerušene pokračovať v čase • trvaťpretrvávaťžiť: tradície sa držia, trvajú, žijú v horských dedinkáchjestvovaťexistovaťbyť: problémy stále existujú, súudržiavať sakniž.: dlieťtlieť: ešte sa nádej udržiava, tlie; stále v ňom dlie túžbazachovávať sa: zvyšky osídlenia sa zachovávali dlho po odchode obyvateľov

    4. p. správať sa1 1 5. p. nachádzať sa 1 6. p. spoliehať sa


    existovať p. byť 1, jestvovať, trvať 1, panovať 2


    jestvovať byť prítomný v čase a priestore • existovaťbyť: na Mesiaci nejestvuje, neexistuje, nie je životvyskytovať sa: mnohé rastliny sa už nevyskytujúnachádzať sanachodiť sanájsť sa: nachodia sa, nájdu sa aj takí, čo neveriatrvaťpretrvávať (v čase): problémy stále trvajú, pretrvávajú, vyskytujú sažiť (o tvoroch): na severe žijú medvedezastaráv. stáť: v hre stoja všetci; stál v jeho priazni

    p. aj panovať 2


    panovať 1. vykonávať vládu nad niekým • vládnuť: za panovania, vládnutia kniežaťa Rastislavakraľovať (panovať ako kráľ) • cárovať (panovať ako cár) • hovor. vladáriťpejor. bašovať (byť neobmedzeným, svojvoľným pánom): bašoval v krajine už dlhý časexpr. tróniť (byť pevne usadený): v predsedníckom kresle tróni už desať rokovkniž. zastar. vládať

    2. kniž. byť všeobecne rozšírený al. platný, bežný • vládnuťbyť: v domove panuje, vládne, je prísna disciplínajestvovaťexistovať: jestvujúca, existujúca spoločenská situáciaprevládaťprevažovaťdominovať (mať prevahu): prevláda, prevažuje medzi nimi optimizmus; dominujú tu dubové lesy


    stáť1 1. byť v istej (zvyčajnej) polohe, zaujímať isté postavenie • byť: budova tu stojí, je od minulého storočia; na stole stáli, boli poháre; stáť, byť na čele hnutia; Kto stojí, kto je v pozadí?nachádzať sanachodiť savyskytovať sajestvovaťexistovať: nachádzajú sa, nachodia sa medzi nami aj odporcovia; vyskytujú sa, jestvujú tu viaceré možnosti

    2. (používané v rozkazovacom spôsobe stáť!) nehýbať sa z miesta, zastaviť činnosť • stop!zastaviť!stoj!pozor!: Stáť, stop, pozor, ďalej sa nedá ísť!

    3. nebyť v činnosti • nefungovaťnejsť: výroba stojí, nejde; hodiny stoja, nefungujúhovor. expr. štrajkovať: auto štrajkuje

    4. byť na strane niekoho, prejavovať sympatie, podporu niekomu, niečomu • podporovať (niekoho) • držať (s niekým) • nadŕžať (niekomu): chlapci stoja pri učiteľovi, podporujú ho, držia s ním, nadŕžajú mu; stáť za spravodlivými požiadavkami, podporovať ichpomáhať (poskytovať pomoc): pomáhať niekomu, stáť pri niekom v ťažkostiachchrániťhájiť: zákon chráni, háji záujmy detí, stojí za ich záujmami

    5. neustupovať, nepopúšťať zo svojho stanoviska • trvaťpridŕžať sa: stojím, trvám na svojom návrhu; pridŕžam sa týchto názorovnaliehaťnástojiť (dôrazne žiadať, vymáhať): stojíme, nástojíme na našich požiadavkách; nalieha, aby sa sľúbené dodržalofraz. stáť si v slove

    6. p. zaujímať sa 7. p. závisieť 8. p. jestvovať 9. p. pristať 2


    trvať 1. pokračovať v čase (neprestajne, neprerušene) • jestvovaťexistovaťbyťpretrvávať: zásoby ešte trvajú, jestvujú, sú; problémy stále trvajú, pretrvávajúkniž. perzistovaťostávaťneprestávať: nariadenie ostáva (v platnosti); búrka neprestávakniž. tlieťudržiavať sa (utajene al. s vypätím): nádej, iskra tlie, udržiava sažiťdržať sa: tradície sa držia, žijúprebiehať: rozhovor prebieha už hodinu

    2. postupovať bezvýhradne podľa pevného stanoviska • pridŕžať sadržať sa: trvať na svojom vyhlásení, pridŕžať sa, držať sa svojho názoruzotrvávaťkniž. perzistovať: zotrvávať na svojom postojineustupovaťnezriekať sa: neustupujte od splnenia sľubu; nezriekajte sa príležitostinástojiťžiadať (dôrazne): nástojí, žiada, aby prišli načas


    vládnuť 1. byť panovníkom • panovať: v krajine vládla, panovala Mária Teréziakraľovaťcárovaťhovor. vladáriť: kedysi panovníci kraľovali, vladárili neobmedzenekniž. tróniťkniž. zastar.: vojvodiťvládať: na zámku trónila kňažná; cudzinci vládali slovenskými krajmipejor. bašovať (byť neobmedzeným, svojvoľným pánom)

    2. byť všeobecne rozšírený al. platný • panovať: v dome vládol, panoval pokojdominovaťmať prevahu (vládnuť s prevahou): športová technika dominuje nad silouprevládaťprevažovať (vládnuť s prevahou): v parlamente prevládal iný názorbyťexistovaťvyskytovať sarozprestierať sarozťahovať sa (zvyčajne sa vyskytovať): na severe Afriky vládne, rozprestiera sa púšť; tu vládnu, sú samé lesy

    3. vedieť narábať: perfektne vládne štetcomovládať (niečo): umelec ovláda svoj sláčik

    4. p. vlastniť


    vodiť sa 1. byť niekomu nejako • mať sa: Ako sa ti vodí?; mať sa dobre, zlenažívaťžiťhovor. existovať: Ako nažívate, existujete?menej vhodné al. subšt.: viesť sa • dariť sa

    2. p. chodiť 4


    žiť 1. byť v stave života • byť naživebyť živý: dieťa žilo, bolo nažive iba dva dni; želám ti, aby si ešte dlho žil, bol živýdýchať (dýchaním prejavovať život): ranený ešte dýcha; už prestal dýchaťhovor.: existovaťjestvovať: je rád, že ešte existuje, jestvuje

    2. napĺňať život istým spôsobom • nažívať: žijeme, nažívame s rodinou veľmi dobre; žiť, nažívať skromne, bezstarostnevychádzať (žiť v zhode): s každým vychádza; ťažko sa s ním vychádza, lebo je netolerantnýzastar. prežívať (Kalinčiak): prežívať si ako v rajihovor. existovať: naučiť sa spolu existovaťmať savodiť sa (byť niekomu nejako): mám sa dobre, vodí sa mi dobreexpr. poživkávať si (príjemne si žiť)

    3. udržiavať svoju existenciu niečím, čerpať z niečoho al. od niekoho životné potreby • živiť sa: žije zo svojej statočnej práce, živí sa svojou prácou; žije, živí sa z dôchodkuhovor.: jestvovaťexistovať: Z čoho vôbec jestvujete, existujete?

    4. p. trvať 1, byť 1 5. p. bývať 6. p. venovať sa


    daný 1. ktorý práve jestvuje • jestvujúciexistujúci: za daných, jestvujúcich okolností; v daných, existujúcich podmienkach nie je možné konať inaktentoterajšíprítomnýsúčasnýmomentálny: tento, terajší, prítomný stav vecítaký: za danej, takej situácie

    2. p. určitý 2


    existujúci p. daný 1


    exitovať p. umrieť


    umrieť prestať žiť (o človeku) • zomrieť: umrel, zomrel vo vysokom vekuzastaráv. odumrieť (o najbližších osobách, obyč. o otcovi a matke): odumrela ich matka; odumrel ma oteckniž.: skonaťdokonať: skonať, dokonať po dlhom trápenífraz. zjemn.: usnúťzosnúť (naveky)zaspať naveky/na večnosťdodýchaťzavrieť/zatvoriť oči navekyodísť navždy/navekyusnúť večným spánkomodísť/odobrať sa na večnosť/na pokoj/na večný odpočinokodísť/odobrať sa zo svetaodísť pod lipupobrať sa do večnostirozlúčiť sa so svetomnaposledy vydýchnuťvydýchnuť dušu (uvedený rad synoným a synonymných frazeologických spojení sa využíva na eufemistické pomenovanie konca života) • kniž.: dotrpieťdožiťdobojovaťpoložiť/dať/obetovať život (za niečo) • poet.: zmrieť: zmrieť túžboufraz. kniž.: priniesť/položiť/obetovať život na oltár vlastiprekročiť prah života/večnostiodísť do večných lovísk/lovíšťopustiť svet navždyfraz. arch.: odísť na pravdu Božiuporučiť život Bohuoddať/odovzdať dušu BohuPánboh ho povolal/vzal (k sebe)odbila jeho posledná/ostatná hodinaopustil nás navždyuž nie je medzi namiuž ho nič nebolíuž nie je medzi živýmiuž nie je pri živote (uvedený rad synonymných frazeologických spojení obsahuje prvky archaickosti, ktoré sa využívajú pri kondolenčných aktoch, nekrológoch, v príležitostných rečníckych prejavoch a pod.) • hovor.: pôjsťpominúť sa (žiaľom/od žiaľu)zájsť (od žiaľu)dobiediťdotrápiť safraz. expr.: vypustiť dušu/duchazmiesť krkyzmiesť krpcamistriasť/zatrepať krpcamiísť pod zemzahryznúť do trávyísť počúvať, ako tráva rastieísť voňať fialky odspodku/zdolaísť/odísť k Abrahámovi/pánbožkovi morky/húsky pásťdostať sa do lona Abrahámovhozatvorila sa za ním zemuž je s ním amenuž mu je amenuž je tamprišla (si) poňho zubatá (uvedeným radom synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje nadľahčený postoj k odchodu zo života; využívajú sa pritom aj prvky žartovnosti) • trocha hrub. al. hrub.: skapaťskrepírovaťzdochnúťzgegnúťzgebnúťzgrgnúťvyvaliť safraz.: otrčiť kopytáotrčiť pätyvypľuť dušuvystrieť savystrieť sa na doskevyhrať si truhlubyť hore bradounatiahnuť hnáty (uvedeným radom synoným a synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje negatívny postoj k osobe, o ktorej sa hovorí) • vykrvácať (zomrieť na stratu krvi) • prísť o hlavu/o krk/o hrdlozísť (škaredo/zle) zo sveta (umrieť násilnou smrťou) • zahynúťzhynúťprísť o životstratiť životzabiť saskončiť (umrieť náhle, obyč. tragicky): z(a)hynul, skončil pod kolesami autapadnúť (umrieť v boji) • skončiť so životomskončiť životusmrtiť saspáchať samovraždu (dobrovoľne umrieť) • odb. exitovaťlek. slang. exnúťpomrieťpoumieraťpozomierať (postupne, o viacerých jednotlivcoch) • doživoriť (umrieť v biede)


    exitus p. smrť 1


    smrť 1. úplné zastavenie všetkých prejavov života, najmä u človeka (op. život) • úmrtie: deň smrti, úmrtiakoniec: chorý dodýchal, nastal konieczánik: odsúdený na zánikstrata: tragická strata rodičovkniž. skon: tragický skonzjemn. odchod: jeho odchod nás zarmútilzastar. úmor (Stodola)kniž. zastar. zahynutielek. exitus

    p. aj zánik

    2. pís. i Smrť zosobnenie smrti a jej znázornenie v rozličných podobách, napr. kostry s kosou • smrtka: bojí sa smrti, smrtkyhovor. expr.: zubatázubaňakosatá: prišla si po ňu zubatá, zubaňa, kosatá

    p. aj zánik


    exkavátor p. rýpadlo


    rýpadlo stroj na rozpájanie, naberanie a nakladanie zeminy • exkavátor: lopatové rýpadlo, lopatový exkavátorbager: čerpací bagerskraper, pís. i scraper, škrabák (stroj na rýpanie a premiestňovanie zeminy)


    exkluzivita, exkluzívnosť p. extravagancia


    exkluzívny 1. p. mimoriadny 1, príznakový, výlučný 1 2. p. prepychový


    mimoriadny 1. ktorý porušuje ustálený poriadok, ustálené pravidlá, normy; ktorý prevyšuje ustálenú, očakávanú mieru (op. riadny, bežný) • neobyčajnýnezvyčajnýnevšednýkniž.: neobvyklýnezvyklý: bol zaskočený mimoriadnymi, neobyčajnými, nezvyčajnými udalosťami; je to mimoriadna, nevšedná žena; mať neobvyklé, nezvyklé požiadavkyzvláštnyvýnimočnývzácnyextraordinárnyhovor.: extra (neskl.) • extrovný (ktorý prevyšuje priemer; ktorý sa nevyskytuje často): jeho knihy obsahovali mimoriadne, zvláštne, výnimočné myšlienky; človek mimoriadnych, vzácnych kvalít; to nie je nič výnimočné, nič extrazriedkavýojedinelýjedinečnýosamotenýosihotený (ktorý sa nevyskytuje často al. pravidelne): mať zriedkavé, ojedinelé šťastie; tento básnik je v našej literatúre jedinečný, osamotený, osihotený zjavnenormálnynetypickýkniž.: abnormálnyatypický (ktorý sa odchyľuje od normálu): tento rok bolo nenormálne, abnormálne sucho; mať netypické, atypické vlastnostivýlučnýosobitýexkluzívny (iný ako bežný; iba jeden svojho druhu): zaujímať v histórii výlučné, osobité miesto; poskytnúť novinám exkluzívny rozhovorneočakávanýprekvapujúcikniž. prekvapivý (ktorý nebol očakávaný; ktorý prevýšil očakávanie): neočakávaný, prekvapujúci, prekvapivý zvrat udalostíosobitnýšpeciálny (zvlášť zameraný a prevyšujúci bežnú normu): prikladať niečomu mimoriadny, osobitný, špeciálny význam; využiť osobitnú príležitosťvynikajúcinadpriemerný (ktorý prevyšuje ustálený priemer): mimoriadny, vynikajúci, nadpriemerný umelecpozoruhodnýudivujúcizarážajúci (ktorý vzbudzuje pozornosť, údiv): pozoruhodný, udivujúci talent; mimoriadna, zarážajúca beloba pletiveľkýobrovský (prevyšujúci priemer): veľké, obrovské utrpenie národanevídanýnebývalýneslýchanýneopísateľnýneuveriteľný (málo sa vyskytujúci; veľmi prevyšujúci priemer): dosiahnuť nevídaný, neslýchaný, neuveriteľný úspech; tvár nevídanej, neopísateľnej krásyzvýšený (vyšší ako bežný): venovať niečomu mimoriadnu, zvýšenú pozornosťprvoradýkniž. eminentný (stojaci v hierarchii hodnôt najvyššie): mať na niečom prvoradý, eminentný záujembezpríkladný (ktorý nemá obdobu): mimoriadna, bezpríkladná starostlivosť o dieťavýstavný (ako na výstave): mimoriadny, výstavný exemplár motýľaextrémny (ktorý má krajné vlastnosti al. krajnú mieru vlastností): vo vrchoch sme žili v mimoriadnych, extrémnych podmienkach

    2. ktorý sa vyskytuje mimo poriadku, mimo pravidiel (op. riadny, pravidelný) • osobitnýšpeciálny: vypraviť mimoriadny, osobitný, špeciálny rýchlik; špeciálna letecká linka; osobitná, špeciálna forma štúdianepravidelný: nepravidelný výskyt hmyzuneplánovanýzvláštny: neplánované, zvláštne zasadanie vládynetradičný (porušujúci tradíciu): netradičné stretnutie


    prepychový svedčiaci o bohatstve, hojnosti, tomu zodpovedajúcej nádhere (op. skromný) • luxusnýexkluzívnykomfortný: prepychové, luxusné, komfortné zariadenie; nakupuje iba v prepychových, exkluzívnych obchodochkniž. honosný (ktorým sa možno hrdiť, pýšiť): vlastniť honosný kaštieľkniž. pompézny (prepychový najmä navonok) • nákladnýdrahý (ktorý je vzhľadom na cenu prepychom): nákladná, drahá dovolenka; nevzdala sa nákladných, drahých radovánokexpr. blýskavý: blýskavý život

    p. aj nádherný 1


    príznakový ktorý na seba upozorňuje výrazným príznakom, odlišnosťou (op. nepríznakový, bezpríznakový): príznakový výraz (op. neutrálny) • netypickýatypickýnápadný: netypická, atypická výslovnosť; príznaková, nápadná vlastnosťnepravidelný (op. pravidelný): nepravidelné skloňovanieneobvyklýnezvyčajnýextravagantnýexkluzívny: neobvyklý, nezvyčajný štýl; extravagantné, exkluzívne slovo, vyjadrovanie


    uzavretý 1. ktorý má zamedzený prístup, prechod (op. otvorený) • uzatvorenýzatvorenýzavretý: uzavretý, uzatvorený, zatvorený úsek cesty; uzavreté, zavreté stanice metraneprístupný: uzavreté, neprístupné časti múzea, hradunepriechodný: nepriechodný tunel

    2. tvoriaci celok oddelený od okolia • uzatvorený: uzatvorený komplexucelený: uzavretý, ucelený systém prvkovohraničený (časovo al. priestorovo): ohraničená epocha; uzavreté, ohraničené priestranstvo (op. otvorené, voľné) • izolovanýoddelený: dlhší čas žije v izolovanom, oddelenom prostredí výchovného ústavukniž. začarovanýexpr. bludný (iba v spoj. uzavretý, začarovaný, bludný kruh) • výlučnýexkluzívny (prístupný iba vybranej skupine): výlučná, exkluzívna spoločnosť

    3. ktorý sa povahovo, citovo, spoločensky a pod. neprejavuje; ku ktorému je ťažké priblížiť sa; svedčiaci o tom • uzatvorenýzdržanlivýnedostupnýneprístupný (op. prístupný, otvorený): starý otec bol uzavretý, uzatvorený, zdržanlivý človek; nedostupný, neprístupný predstavenýupätýzahľadený do seba (prehnane uzavretý, neprirodzený vo svojej uzavretosti; op. uvoľnený, bezprostredný): naháňali mu strach ľudia upätí, zahľadení do sebautiahnutýsamotárskynespoločenskýnedružnýexpr. zried. odľudný (strániaci sa spoločnosti): utiahnutá, samotárska, nedružná, nespoločenská povahanekomunikatívnymlčanlivýnevravný (uzavretý vo svojej mlčanlivosti, neochote al. neschopnosti komunikovať; op. komunikatívny, zhovorčivý): nekomunikatívne, mlčanlivé dieťaintrovertný (op. extrovertný): introvertný typ chlapcanepreniknuteľný: Čo skrýva jeho nepreniknuteľný charakter?pren.: mníšskyrehoľnýkláštornýpustovnícky: žije mníšskym životom (op. svetáckym) • pren. expr.: zagombičkovanýzagombíkovaný

    porov. aj utiahnutý, samotársky

    4. ktorý sa uzavrel, skončil, prestal byť aktuálny (op. otvorený) • skončenýzavŕšenýdovŕšený: uzavreté, skončené, zavŕšené, dovŕšené dielo; uzavreté, skončené, zavŕšené, dovŕšené štúdiumvyriešenýuzatvorený: vyriešený, uzatvorený prípadneaktuálny: uzavreté, neaktuálne otázky, problémy


    výlučný 1. odlišujúci sa od bežného • mimoriadnyosobitýzvláštny: mať výlučné, mimoriadne, osobité postavenie; výlučné, zvláštne prostredieexkluzívnyelitný: elitná spoločnosť

    2. p. výhradný


    vylučovací určený na vylučovanie • vyraďovací: vylučovací, vyraďovací zápaskniž. eliminačný: eliminačná metódabiol. exkrečný: exkrečný orgán


    exkurz p. odbočka 1, odchýlka


    odbočka 1. nepridržiavanie sa určenej témy v reči • odbočenieodbehnutiezried. odbeh: robiť v prejave časté odbočky, odbočeniakniž. exkurz

    2. p. pobočka


    odchýlka nedodržanie vytýčeného fyzikálneho al. ideového smeru • odchýlenie (sa)odklonodklonenie (sa): odchýlka, odchýlenie (sa) strely; odchýlka, odklon od pôvodnej myšlienkykniž. exkurz (odbočenie od hlavnej témy) • výchylkavychýlenie (sa): výchylka magnetkyúchylka (odchýlka od ideového smeru, od normálneho stavu): pravá, ľavá úchylka; trpieť na duševnú úchylkuodvratodvrátenie sa (úplné opustenie ideového smeru): odvrat od náboženstvakniž.: deviáciaaberácia (odchýlka od pravidelného tvaru, smeru, od normálneho stavu) • fyz. derivácia (odchýlka strely) • kniž. anomália (odchýlka od normálneho stavu): anomália v rastevýnimka (odchýlka od normy, od platného pravidla): výnimka v skloňovanívýkyvamplitúda (odchýlka od základnej polohy): veľké výkyvy na teplomeretech. tolerancia (najvyššia prípustná odchýlka) • odb. divergencia


    exkurzia p. vychádzka 1, výlet


    vychádzka 1. cesta konaná s cieľom osviežiť sa, zabaviť sa, poučiť sa a pod.: ísť na vychádzku do okolia; nedeľná vychádzkaexkurzia (kolektívna náučná vychádzka): exkurzia do prístavuvýlet (vychádzka s rekreačným cieľom): školský výlet, výlet do vrchovzájazd (kolektívna cesta s pracovným al. rekreačným cieľom): zájazd do USA, organizovať zájazdkniž. zastar. výbeh (Kalinčiak)subšt. čunder (dlhšia vychádzka do prírody)

    2. p. prechádzka


    výlet cesta s rekreačným cieľom: ísť na nedeľný výletvychádzka (cesta s cieľom osviežiť sa, zabaviť sa, poučiť sa a pod.): ísť na vychádzku do okoliaexkurzia (kolektívny výlet): exkurzia do prístavuzájazd (kolektívna cesta s pracovným al. rekreačným cieľom): organizovať zájazd do Tatiersubšt. čunder (dlhší výlet do prírody)


    exkuzovať sa p. ospravedlniť sa


    ospravedlniť sa vyjadriť ospravedlnenie (obyč. zdvorilostnou formulou) za nevykonanie niečoho, za prečin a pod. • kniž. exkuzovať sa: ospravedlňuje sa za neprítomnosť; Prečo sa toľko exkuzujete?zastar. ospravodliviť sa (Alexy)

    p. aj vyhovoriť sa 2


    exkvizitný p. vyberaný 2, vzácny 2


    vyberaný 1. starostlivo volený; dbajúci na vysokú úroveň • jemnývybraný: má vyberané, jemné, vybrané spôsobydistingvovaný: distingvovaný prejavuhladenýspôsobný (vyberaný v prejave): uhladený človekelitný: elitná spoločnosťdelikátnyhovor., obyč. iron.: nóblsalónny (spoločensky vycibrený): delikátne, nóbl, salónne správaniearistokratický (akým sa vyznačujú aristokrati): mať aristokratické spôsobyvznešenýhovor. lepší (spoločensky vyššie postavený) • expr. panský: vznešené panstvo; dievča z lepšej, panskej rodinyhovor.: fajnovýfajný: fajnový pán

    2. ktorý vo veľkej miere oplýva dobrými vlastnosťami, schopnosťami a pod. • jemnývybranýdelikátnyprvotriednyakostnýkvalitný: vyb(e)rané, jemné, delikátne vína; prvotriedny, akostný, kvalitný materiálznamenitývynikajúcivýbornýskvelý: dnes som mal znamenitý, vynikajúci, výborný, skvelý obedvycibrený: vycibrený vkuskabinetný: kabinetná ukážka komorného spevuprvý (ktorý je na najvyššej úrovni): vozeň prvej triedyhovor.: fajnovýfajný: fajnová vôňakniž. zastar. exkvizitný

    p. aj výborný


    vzácny 1. ktorý má veľkú cenu • cennýdrahocenný: vzácne, cenné zbierky; vzácny, drahocenný materiálhodnotný: hodnotné obrazydrahý: drahé kovyodb. ušľachtilý (majúci dokonalé vlastnosti): ušľachtilá oceľexpr. prevzácnynezaplatiteľný: šperky nezaplatiteľnej hodnoty

    2. zriedkavo sa vyskytujúci • zriedkavý: vzácny, zriedkavý prípad, hosťneobyčajnýnezvyčajnýnevšednýnebývalýmimoriadnyvýnimočný: neobyčajný, nevšedný, nebývalý, mimoriadny, výnimočný záujem o operunevídanýneslýchaný: nevídaný prírodný úkaz, neslýchaná udalosťjedinečný: mať jedinečnú príležitosťzried. riedky: riedke chvíle šťastiaexpr. prevzácny: prevzácny zjavhľadanývyhľadávaný: hľadaný, vyhľadávaný tovarkniž. exkvizitný: exkvizitný vkuszried. raritný

    3. p. významný 1


    exnúť p. umrieť


    exogénny p. vonkajší


    vonkajší ktorý sa vyskytuje vonku, zvonku, na povrchu al. mimo niečoho (op. vnútorný): vonkajšia časť, vonkajšia výzdoba, vonkajší vplyvexterný (op. interný): externé štúdiumzastar. zovňajší: zovňajšia krásazastar. zovnútorný: zovnútorné ťažkosti (Mráz)vonkajškový (týkajúci sa vonkajška): vonkajškový prístup k niečomuformálny (týkajúci sa vonkajšej formy): formálne náležitostiobjektívny (jestvujúci nezávisle od vedomia človeka): objektívny svetodb. exogénny (op. endogénny): exogénny víruslek. ektogénny (spôsobený z vonkajších príčin) • kniž. exoterický


    exoterický p. verejný 1, vonkajší


    verejný 1. ktorý sa týka celej spoločnosti (op. súkromný): verejný poriadok, verejný činiteľ, dbať na verejné blahospoločnývšeobecný (op. individuálny): spoločný, všeobecný záujemkniž. pospolitýzastar. pospolný: pospolité vecimestský (patriaci mestu, spravovaný mestom): mestská dopravaobecný (patriaci obci, spravovaný obcou): obecná knižnicakniž. exoterický

    2. ktorý sa koná, ktorý prebieha bez zatajenia (op. tajný): verejné hlasovanieotvorenýneskrývanýnetajenýzjavnýzrejmý (op. skrytý): otvorený boj, neskrývaný, netajený obdiv; zjavné, zrejmé nepriateľstvoočividnýviditeľnýbadateľný (ktorý sa dá obyč. hneď vidieť): je to očividné, viditeľné, badateľné klamstvo

    3. týkajúci sa väčšiny, vlastný väčšine: verejná mienka, vzbudiť verejné pohoršenievšeobecný: získal pre svoju vec všeobecný súhlasrozšírený: rozšírený názor o niečom


    exotickosť 1. p. exotika 1 2. p. romantika 1


    exotika 1. súhrn charakteristických príznakov zámorských, tropických krajín, ich obyvateľov, v nich sa vyskytujúcich vecí • exotickosť: exotika, exotickosť južných morícudzokrajnosť: v správaní prisťahovalca badať cudzokrajnosť

    2. p. romantika 1


    romantika 1. romantický ráz • romantizmus: vlastenecká romantika, vlastenecký romantizmusromantickosť: romantickosť krajinyneobyčajnosťnezvyčajnosťvýnimočnosťexotikaexotickosť (vlastnosť niečoho, čo je iné, než sa obyčajne vyskytuje): neobyčajnosť, nezvyčajnosť malého mesta; exotika, exotickosť trópov

    2. príjemné prežívanie niečoho v mysli, túžobné premýšľanie • rojčivosťsnivosť: dievčenská romantika, rojčivosťexpr. blúznivosť: ženská blúznivosť

    3. p. dobrodružstvo


    exotický pochádzajúci z ďalekých tropických al. zámorských krajín, netypický pre domáce prostredie • cudzokrajný: exotický, cudzokrajný zjav; exotické, cudzokrajné menácudzozemský: cudzozemské rastliny, živočíchyzvláštnyneobyčajnýnezvyčajný: zvláštna, neobyčajná, nezvyčajná krása; zvláštny, neobyčajný strom

    p. aj neobyčajný, zaujímavý


    neobyčajný ktorý sa nevyskytuje často al. pravidelne; ktorý prevyšuje zvyčajnú al. priemernú mieru výskytu, vlastnosti a pod. (op. zvyčajný, bežný) • nezvyčajnýkniž.: neobvyklýnezvyklý (op. všedný, každodenný): mať z niečoho neobyčajný, nezvyčajný pocit; prejavoval neobvyklé, nezvyklé nadšeniezvláštny (nie každodenný): má zvláštny hlasexotický (neobyčajný v našom prostredí): je obdarená exotickou krásoukuriózny (neobyčajný a veľmi pozoruhodný): kriminalisti vyriešili aj tento kuriózny prípadmimoriadnypozoruhodnývýnimočnýnevšednýzastar. kremobyčajný (viac ako je bežné): pacientovi venovali mimoriadnu, nevšednú starostlivosť; je obdarený mimoriadnym, výnimočným talentom; nie je na tom nič mimoriadne, kremobyčajnénadpriemernýgeniálnyfenomenálny (viac ako je priemer): dosahuje neobyčajné, nadpriemerné výsledky; mať geniálnu, fenomenálnu pamäťbezpríkladnýnevídanýneslýchaný (ktorý nemá obdobu): starala sa o neho s bezpríkladnou, nevídanou obetavosťou; stretlo nás nevídané, neslýchané šťastiezriedkavýojedinelývzácnyneobligátny (op. častý): stelesňuje zriedkavý, ojedinelý, vzácny typ krásy; to je zriedkavý, neobligátny prípadjedinečnýunikátny (jeden jediný): našiel jedinečný, unikátny exemplár rastlinynebývalý (doteraz sa nevyskytujúci): stretli sa s nebývalým záujmomnečakanýnepredvídanýtrocha kniž. netušený (ktorého výskyt al. miera sú prekvapujúce): zaznamenali sme nečakaný, nepredvídaný rozvoj; odkryli sa nám netušené možnostinadzemskýnadprirodzenýneopísateľný (veľmi prevyšujúci zvyčajnú mieru): nadzemský, neopísateľný zjavzázračný (hraničiaci so zázrakom, veľmi prevyšujúci priemer): má zázračnú pamäť

    p. aj veľký


    zaujímavý ktorý vzbudzuje záujem, pozornosť • pozoruhodnýobdivuhodný: zaujímavá, pozoruhodná, obdivuhodná žena; pozoruhodné dielointeresantný: interesantný zjavneobyčajnýnezvyčajnýnevšednýkniž.: neobvyklýnezvyklý (op. všedný, obyčajný): má nezvyčajné, nevšedné názoryzvláštnymimoriadnyvýnimočnýkuriózny (veľmi zaujímavý): zvláštny, výnimočný umelec; kuriózna situáciaexotický (zaujímavý svojou cudzorodosťou) • originálny (zaujímavý svojou originálnosťou): exotická, originálna krása; originálna bytosťzábavný (prinášajúci aj zábavu): zábavné čítaniepútavýpríťažlivý (vzbudzujúci príťažlivosť): pútavý, príťažlivý človekfarebnýfarbistý (zaujímavý pestrosťou): farebné, farbisté rozprávanie príbehuhovor. záživný: celkom záživná učebnica


    zriedkavý ktorý sa vyskytuje málokedy (op. častý) • občasný: zriedkavý, občasný dážďojedinelývýnimočnýjedinečnýunikátny (vyskytujúci sa v jednom prípade): zriedkavá, ojedinelá príležitosť; jedinečný, unikátny kusosamotenýosihotenýizolovaný: osihotený, izolovaný prípadvzácnyzvláštnyneobyčajnýnezvyčajnýnevídanýmimoriadnyraritný (ktorý prevyšuje kvalitu): vzácny hosť; neobyčajný, mimoriadny, raritný zjav v literatúrenemnohýnepočetnýneobligátnykniž. sporadický: nemnohé, nepočetné prípady; sporadický výskytnetypickýnevšednýkniž. nezvyklýneobvyklý: má netypické, nevšedné spôsoby; nezvyklé, neobvyklé nápadyexotickýkuriózny: exotická krása, kuriózny prípadnebývalý (doteraz sa nevyskytujúci): nebývalý rozvojzázračný (veľmi prevyšujúci priemer): má zázračnú pamäťfraz. jeden z tisíca (veľmi zriedkavý): je to jeden prípad z tisícazried. riedky (Krasko)


    zvláštny 1. iný ako obyčajný, iný ako všedný, každodenný • neobyčajnýnezvyčajný: zvláštny, neobyčajný človek; zvláštne, nezvyčajné schopnostikniž. nezvyklý: nezvyklý úkaznevšednýnetradičnýnetypický: nevšedný záujem; netradičná, netypická situáciajedinečnýunikátnyvýnimočnýoriginálny (ktorý sa javí ako výnimka): výnimočná žena; vyznačovala sa jedinečným, originálnym oblečenímcudzí: odpovedal cudzím hlasommimoriadnynevídanýnápadný (vzbudzujúci pozornosť svojou neobyčajnosťou): mimoriadna príhoda, nevídaná ponuka, nápadné menoexotický (neobyčajný svojou cudzorodosťou): exotická krásakuriózny: kuriózny prípadkniž.: bizarnýpitoreskný: bizarné, pitoreskné tvaryčudnýdivnýpodivnýzáhadnýpodivuhodný (vymykajúci sa z rámca všednosti svojou záhadnosťou): vedie zvláštny, čudný, podivuhodný životneopísateľnýnevyjadriteľnýnevypovedateľnýnevysloviteľnýnedefinovateľný: nachádzal sa v neopísateľnom, nedefinovateľnom stavenejasnýnezrozumiteľnýnepochopiteľnýnevysvetliteľný: zvláštne, nejasné, nezrozumiteľné reči; nevysvetliteľný javčudácky (typický pre čudáka): má čudácke spôsoby

    2. p. špeciálny 1, 2 3. p. mimoriadny 1, 2 4. p. svojský 1 5. p. tajomný


    expanzia 1. rozširovanie územia, vplyvu, obyč. násilné • expanzivitaexpanzívnosť: hospodárska, vojenská expanzia, expanzivita, expanzívnosťrozpínavosť: rozpínavosť veľmocívýbojnosťdobyvačnosť: národ bol známy svojou výbojnosťou, dobyvačnosťou

    2. rozširovanie, zväčšovanie objemu • expanzivitaexpanzívnosťrozpínavosť: expanzia, rozpínavosť plynov


Pozri výraz EX v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: thu, urp, cey, zox, psz, npz, zpp, pcb, msj, šv, zkm, zlr, aniãƒâ ãƒâ, ccr, lyž
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV