Synonymá slova "esn" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 10 výsledkov (1 strana)
-
česnúť p. udrieť 1
udrieť 1. úderom, nárazom zasiahnuť človeka al. iného živého tvora • uderiť: ustúp, lebo ťa udriem, uderím (po chrbte) • buchnúť • búšiť • bachnúť: Buchni ho, bachni ho do chrbta! • expr.: trepnúť • tresnúť • tresknúť • capnúť • capiť: neposlušné dieťa trepla, tres(k)la, capla po zadku • klepnúť • klopnúť (obyč. kladivom al. podobným nástrojom): klepnem kapra po hlave • expr.: čapnúť • čapiť • ťapnúť • bacnúť • pacnúť (s menšou intenzitou): dieťa čaplo, ťaplo, baclo, paclo psíka • expr.: rachnúť • rafnúť • švacnúť • chňapnúť • chlopnúť (silným úderom): v zúrivosti ho rachol, rafol drúkom; najedovaný ho švacol, chňapol, kde zasiahol; chlopol ma po hlave • hovor. expr.: praštiť • chmeliť • pleštiť • treštiť • expr. zried. prasknúť (prudko): praštím ťa po hlave, cez ústa • švihnúť • šľahnúť • šibnúť (niečím pružným, ohybným): švihne, šľahne koňa bičom; šibne chlapca prútom • česnúť (prudko udrieť; obyč. o haluzi): haluz ho česla cez oči • kniž. mrsknúť: mrskne ho korbáčom • plesnúť • plesknúť • pľasnúť (obyč. dlaňami): v dobrej nálade ma plesne, pľasne po líci • expr.: zaťať • seknúť • reznúť • rubnúť (niečím ostrým): dva razy ho sekol, rezol, rubol linonárom pod rebrá • expr. hlobnúť: podgurážený hlobne mládenca po pleci • dať zaucho • expr.: facnúť • fľasnúť • fľasknúť • fľusnúť • fľusknúť (rukou udrieť po tvári): len sa opováž, dám ti zaucho, facnem ťa; v opitosti fľas(k)ol ženu po ústach • expr.: streliť • struhnúť • vylepiť • hovor. expr.: zasoliť • vysoliť • prisoliť (dať úder rukou niekomu): Takú ti strelím, vylepím! Zasoľ mu jednu!, ešte mu jednu prisolím • expr. priložiť: jednu mu priložil • expr.: drgnúť • ďugnúť • durknúť • hrknúť • zried. lapsnúť (koho): poriadne ho drgol, džugol päsťou do nosa; durkla, hrkla ma do chrbta • expr.: druzgnúť • luznúť • liznúť • lupnúť • lopnúť • hovor. expr. drisnúť (komu): druzgla, luzla, lizla mi zaucho; lupnem, drisnem mu zopár, že sa nespamätá • hovor. expr.: fuknúť • šuchnúť • šupnúť • pifnúť • flingnúť • flinknúť (nečakane, rýchlo): naraz mu zozadu jednu fukla, šuchla, šupla, pifla • nár. klknúť (Chrobák) • hrub. kydnúť: kydni mu lopatou, nech je ticho • expr.: zavaliť • zaraziť (prudko): zavalil ho po papuli • expr.: ovaliť • orútiť • omráčiť • ochmeliť • obúšiť • olomáziť • ohlušiť (ťažkým predmetom): ovalili, orútili, omráčili, olomázili ho drúkom; obúšiť, ohlušiť niekoho obuškom • expr.: ohlôniť • opáliť: ohlôniť palicou, opáliť bakuľou niekoho • expr.: pretiahnuť • obtiahnuť (za trest, z pomsty a pod.): však ho ja pretiahnem korbáčom; obtiahol syna remeňom • fraz. uštedriť buchnát/zaucho
2. p. buchnúť 1 3. p. napadnúť 2 4. p. nahromadiť sa 5. p. nastať
odčesnúť p. odlomiť
odlomiť lámaním oddeliť • ulomiť: odlomiť si kúsok koláča, ulomiť vrchovec jedle • expr.: odčesnúť • sčesnúť: víchrica odčesla haluz, sčesla kus strechy • odvaliť (kus niečoho): odvaliť kusisko žuly • odštiepiť • odraziť: odštiepil ucho z džbána; chlapci odrazili soche ruku • odmrviť • odštipnúť • štipnúť (kúsok niečoho): odštipol, štipol si z chleba • odtrhnúť • expr. oddrapiť: oddrapiť roh stola • expr. odorvať: odtrhol, odorval zo stromu kus chvojiny • odbiť (úderom oddeliť): odbil roh múru • poodlamovať • poulamovať • expr. poodčesávať • poodvaľovať • poodrážať • poodštipovať • poodbíjať (postupne, viac vecí)
sčesnúť p. odlomiť
rozčesnúť p. rozdvojiť 1
rozdvojiť 1. rozdeliť na dve časti • rozpoliť • rozpoltiť: rozdvojiť, rozpol(t)iť jablko, poleno • rozštiepiť: rozštiepiť kameň • expr. rozčesnúť • kniž. zried.: rozoklať • rozklesnúť: blesk rozčesol strom • rozlúpnuť (obyč. plod): rozlúpol slivku • porozdvojovať • porozlupovať (postupne, viac vecí)
2. p. rozdeliť 1, 2
rozťať 1. ostrým nástrojom rozdeliť (prudkým pohybom) • rozseknúť: rozťať poleno, povraz, reťaz; rozsekol si kosť • preťať • pretnúť • preseknúť: preťal, presekol si ruku • rozštiepiť • rozštiepať • rozkálať (rozťať po dĺžke): rozštiepal drevo na triesky • rozrúbať • prerúbať • porúbať • dorúbať (sekerou a viacerými pohybmi): rozrúbali nábytok • rozsekať • posekať • dosekať (rozťať na viacero kusov): chlapi dosekali ľad na rieke • rozčesnúť • hovor. expr. rozfakliť (naraz, prudko rozťať): blesk rozčesol, rozfaklil strom • hovor. expr.: roztranšírovať • roztrančírovať (rozťať na kusy) • poroztínať • popretínať • popresekávať (postupne, viac vecí)
2. p. rozdeliť 1 3. p. prerušiť 1
roztiahnuť sa 1. rozložiť sa do šírky • rozprestrieť sa • rozostrieť sa: padák sa mu roztiahol, rozprestrel v poslednej chvíli • rozvinúť sa: rozvinul sa s vecami na tráve • vytiahnuť sa • natiahnuť sa • expr. rozgajdať sa: nohavice sa jej vytiahli, rozgajdali • expr.: rozvaliť sa • rozliezť sa: hmla sa rozvalila; dym sa rozliezol po miestnosti • rozvliecť sa (roztiahnuť sa do priestoru): sprievod sa rozvliekol • porozťahovať sa (postupne, na viaceré miesta)
2. ťahom sa oddialiť od seba • roztvoriť sa • kniž. rozpriahnuť sa: ruky sa mu roztiahli, rozpriahli • vystrieť sa • natiahnuť sa: prsty sa vystreli za zákuskom • expr.: rozčapiť sa • rozčľapiť sa • rozčapíriť sa • nár.: rozkriačiť sa • rozčesnúť sa • rozčechnúť sa: nohy sa mu rozčapili
3. p. rozšíriť sa 1 4. p. usadiť sa 1 5. p. spadnúť 1