Synonymá slova "er" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 70 výsledkov (1 strana)

  • čas 1. istý vymedzený al. bližšie nevymedzený časový úsek, časové rozpätie: v poslednom časedoba (dlhší časový úsek obmedzený dvoma krajnými bodmi bez presného určenia): naša, ľadová dobaobdobie (kratší, obyč. ohraničený časový úsek): volebné obdobieetapa: etapa životafázaštádium: fáza, štádium, čas dozrievaniaéra: kresťanská éraepocha: nová historická epochavek (obdobie niečím typické): atómový vekkapitola: kapitola dejín životalehota (určený čas): čakacia lehotatermín (vymedzený čas, v ktorom treba niečo splniť): dodržať termínhodina: hodina odchoduzastar. zrok: blíži sa zrok voľby

    2. spôsob života príznačný pre istú dobu: za dávnych čiaspomery: pominuli ťažké pomeryokolnosti: mimoriadne okolnostisituácia: životná situáciarok: študentské rokydeň: vojnové dni

    3. p. počasie


    epocha 1. ohraničený dlhší časový úsek: nová historická epochaéra: predkresťanská éraobdobie: volebné obdobieetapa: vývinová etapadoba: v našej dobe prevláda technika

    2. p. časť


    éra 1. p. epocha 1, čas 1 2. p. letopočet


    erárny p. štátny


    erb znak vyjadrujúci príslušnosť k niečomu: šľachtický, rodový erbcímer: zemiansky címerštít: štít mesta Bratislavy


    erbovať p. zdediť


    erdžať vydávať zvuk typický pre koňa • expr. mihahať: kôň spokojne erdží, mihaháexpr. zried. mihotaťnár.: hržaťpohržievať (chvíľami)


    eremita p. pustovník 1


    eremitáž p. pustovňa


    ergo p. teda 1


    erika rastlina podobná vresu • bot. vresovec


    erodovať p. podmývať


    erotický sexuálne založený, sexuálne silno pôsobiaci (o človeku); svedčiaci o tom; týkajúci sa telesnej lásky • sexuálnyzmyselný: erotická, sexuálna, zmyselná žena; erotické, sexuálne gesto; zmyselné pohľadydráždivývzrušujúci (eroticky) • subšt. rajcovný: dráždivá, vzrušujúca bytosť, chôdzaľúbostnýkniž. milostný: ľúbostné, milostné vzťahyintímny: intímny partnerpornografický (hrubo erotický): pornografická literatúra, pornografický film


    erotika pohlavná láska • zmyselnosťsexualitasexuálnosť


    erotomanský p. chlipný


    erudovaný p. vzdelaný


    erupcia p. vyrážka


    eruptívne p. prudko 3


    eruptívny p. výbušný 2, prudký 2


    chlipný chorobne al. necudne zmyselný; svedčiaci o takej zmyselnosti • chtivýžiadostivýpožívačnýpôžitkársky (v zmyselných rozkošiach): uprieť na ženu chlipný, chtivý, žiadostivý pohľaderotomanský (svedčiaci o erotománii) • nymfomanský (svedčiaci o nymfománii): erotomanské, nymfomanské chúťkynecudnýnehanblivý: necudný, nehanblivý zrak; necudné, nehanblivé gestá

    p. aj zmyselný, nemravný


    letopočet sústava počítania rokov od istého časového rozhrania • éra: na začiatku kresťanského letopočtu, kresťanskej éryzastar. časomiera


    obdobie vymedzený časový úsek, ktorý sa obyč. pravidelne opakuje • fázaštádiumperióda: rastlina je vo vegetačnom období, štádiu; nasledovala fáza hospodárskeho rozkvetu; dlhé obdobie, dlhá perióda suchaetapa: vývinová etapadobaepochaéra (dlhé obdobie): bronzová doba, kresťanská epocha, érakniž. údobie (Zúbek)sezóna (obdobie viažuce sa na časti roka): turistická sezóna, sezóna žatvyvek (obdobie niečím typické): vek počítačovkapitola (kratšie obdobie): bola to ťažká kapitola v mojom živote


    obmývať 1. tiecť okolo niečoho dotýkajúc sa; obklopovať vodou • omývať: voda obmýva, omýva skaliskáobtekať: potok obteká záhradu

    2. činnosťou vody narúšať, poškodzovať, odstraňovať al. vyhládzať • podmývaťpodomieľaťpodmieľať: voda obmýva, podmýva, pod(o)mieľa brehy riekyvymývaťvymieľaťgeol. erodovať (vodou, vetrom vyplavovať): voda vymýva, vymieľa štrk, horniny; erodovaný brehodplavovaťodnášať: dažde odplavujú, odnášajú ornú pôdu


    podmývať dlhodobou činnosťou vody odnášať pôdu odniekiaľ • podomieľaťpodmieľať: voda pod(o)mieľa železničnú traťpodrývať: rieka podrýva brehvymývaťvymieľať (vodou vyplavovať): voda vymýva, vymieľa štrkgeol. erodovať (odnášať horniny činnosťou vody, vetra a pod.): prebieha sústavné erodovanie pôdy


    prudko 1. s veľkou rýchlosťou, silou, intenzitou • sprudka: prudko, sprudka zabrzdil, aby nenarazilnáhlerapídne: jeho stav sa náhle, rapídne zhoršilakútne: prudko, akútne prebiehajúca infekciaráznerazantne: rázne, razantne zaútočil na súperasilnovehementne: silno, vehementne obhajoval svoje názoryexpr. zúrivo: vietor zúrivo zalomcoval dvermiexpr.: hupkomhupkystrmhlav: hupkom, hupky, strmhlav sa púšťal do každej robotyhovor.: hurtomzhurtahurtovne: hurtom, zhurta začal rýľovať v záhradepoet. strelmo (Hviezdoslav, Fabry)zastar.: valmovalom (Hviezdoslav, Tajovský)

    porov. aj prudký 1

    2. s veľkým sklonom • strmopríkroostro: chodník prudko, strmo stúpa k vrcholu; cesta sa príkro, ostro zvažuje k riekekolmo: kolmo stúpajúcimi schodmi sa dostali na povalu

    3. živelne reagujúc; prejavujúc živelnosť v správaní, v konaní v reakciách • prchkoimpulzívne: prudko, prchko zareagoval na otcovu poznámku; začal impulzívne presviedčať o svojej pravdevášnivo: pri rozhovore vášnivo rozkladá rukamistrmopríkro: strmo, príkro sa osopil na dieťarozhodnerezolútne: rozhodne, rezolútne odmietnuť predložený návrhostrozostra: v diskusii ostro, zostra zaútočiť na oponentavýbušneexplozívnekniž. eruptívne: výbušne, explozívne, eruptívne reaguje na každé napomenutieexpr.: zúrivošialene: zúrivo, šialene sa rozkričal na ženuhovor.: hurtomzhurtahurtovne: hurtom, zhurta diskutuje o všetkom

    porov. aj prudký 2


    prudký 1. vyznačujúci sa veľkou silou a (nečakanou) rýchlosťou • silný (op. slabý): prihnal sa prudký, silný vietorkniž. razantný: razantný úderlek. akútny: akútny zápalstrmýrýchly (obyč. o pohybe; op. pomalý): strmý, rýchly krok; strmý, rýchly let; rýchly spád udalostírapídny: rapídny vzostupráznyvehementnýkniž. briskný: rázny, briskný útok, pohybnáhly (nečakane prudký; op. pozvoľný): nastala náhla zmena počasiadravýnespútaný: dravý, nespútaný tok riekyturbulentný: turbulentný tok, pohybostrý (prudkosťou a silou nepríjemne pôsobiaci na zmysly): zasiahlo ho ostré svetlo, ostré zvonenieživelný (prudký ako živel): živelná silableskový (s prudkosťou blesku): zasiahol ho bleskový úderzúrivýdivýdivokýexpr.: diabolskýbesný: zúrivé, divé, divoké, diabolské, besné tempoexpr.: šialenýbláznivý: šialený, bláznivý cvalhorúčkovitýpubl. hektickýkniž. zimničný (o tempe, rýchlosti)

    p. aj ničivý

    2. prudko, náhle reagujúci na podnety (o človeku); intenzívne al. živelne pociťovaný, prejavovaný (obyč. o citových prejavoch človeka) • vášnivý: prudký, vášnivý citnáruživý (prudký obyč. v ľúbostných prejavoch, zážitkoch): byť náruživý v láskevznetlivýimpulzívnypopudlivýprchký (ktorý sa vie náhle rozhnevať): vznetlivá, impulzívna, popudlivá, prchká povahaeruptívnyexplozívnyvýbušnýcholerický: eruptívne, explozívne, výbušné prejavy; cholerické správanieenergickýráznykniž. razantný: energická žena; rázne, razantné zabuchnutie dverístrmýhovor. expr.: hurtovnýhurtácky: strmý, hurtovný človek; strmé, hurtovné, hurtácke zaklopaniekraj. náramnýkniž. sverepý (o človeku) • živelnýbúrlivý: živelný duch; článok vyvolal búrlivú reakciu verejnostináhly (nastávajúci, prichádzajúci nečakane rýchlo a s veľkou intenzitou): náhle preľaknutie, vzplanutiesilnýmocný (op. slabý): silné, mocné vášnedivýdivoký: divá, divoká radosťexpr.: bláznivýšialený: bláznivá, šialená túžbapren. expr. cigánsky: cigánska krv, náturaexpr. žeravýnespráv. horkokrvný

    3. náhle stúpajúci al. klesajúci • strmýpríkry: cesta mala prudké, strmé, príkre stúpanie; prudký, strmý kopecostrý (majúci ostrý uhol): prudká, ostrá zákruta


    pustovňa obydlie pustovníka • kniž. eremitáž


    pustovník 1. kto z náboženských dôvodov žije v samote asketickým životom • kniž.: eremitaanachorétanachoréta

    2. p. samotár


    samotár osamote žijúci človek • expr. odľud: nie je nijaký samotár, odľudexpr. zried.: odľudníkneľudníkpustovníkeremita (kto z náboženských dôvodov žije v samote) • expr. divoch


    štátny ktorý je vlastníctvom štátu, ktorý pochádza zo štátneho majetku (op. súkromný) • hovor.: erárnykomisný: zaplatí sa to zo štátneho, erárneho; dostať štátne, erárne oblečeniehovor.: obecnýspoločný: obecný, spoločný majetok; obecná, spoločná pokladnica


    teda 1. konštatuje al. komentuje istú skutočnosť, uvádza zhrnutie nejakého zistenia • takslovomskrátka: teda, tak si už uvedomuješ, čo si spravil; slovom, skrátka, musíš sa rozhodnúťjednoduchoprostoproste: správa sa jednoducho, prosto ako slobodný mládenecnuž: nuž, mal by sa nad tým zamyslieťrazkonečne: buďte už raz, konečne tichopotomtakrečeno: a ako to už potom, takrečeno býva, nešťastie nechodí samokniž. ergo: ergo, zajtra sa stretnemezastar. tedy

    2. vyjadruje priraďovací vzťah s vysvetľovacím významom; uvádza vysvetlenie k textu al. vypočítavanie • čiže: prišli aj naši, teda, čiže otec a mamato jest (skr. t. j.) • a to: najvyšší predstaviteľ štátu, t. j. prezident; rastú tam ihličnaté stromy, a to smreky, jedle, borovicenapríkladako (uvádzajú vysvetlenie al. neúplné vypočítavanie): kôstkoviny, napríklad, ako čerešne, slivky, ringloty, majú šťavnatú dužinuzastar. tedy

    3. vyjadruje priraďovací dôsledkový vzťah • a tedapretoa pretotaka tak: je ešte mladý, (a) teda si to môže dovoliť; nemá nikoho, (a) preto, (a) tak si musí poradiť samanuž: išli iní, nuž išiel aj oni: prišla noc, i museli skončiťzastar. tedy

    4. p. no 3


    vášnivý 1. silno citovo zaujatý za niečo; svedčiaci o silnom zaujatí • náruživý: vášnivý, náruživý rybár; dal sa na šport s vášnivým, náruživým zaujatímnadšenýoduševnený: nadšení, oduševnení zástancovia modernej hudbyhorlivýzápalistý: horliví prívrženci futbalusilnýtuhý: silní, tuhí fajčiariohnivýkniž.: zapálenýzanietený: ohnivý, zapálení, zanietení bojovníci za demokraciufanatickýprepiaty: fanatická, prepiata vieraexpr. posadnutý: je posadnutý za autamiexpr. zúrivý: zúrivý zberateľ

    2. neovládane, živelne reagujúci; svedčiaci o živelnosti: vášnivý človekprudkývýbušný: prudká, výbušná povahatemperamentnýohnivý: temperamentný rečníkrozvášnený (ktorý podľahol vášni): rozvášnení divácibúrlivý: búrlivá debataneskrotnýnespútaný: neskrotný hnevkniž. eruptívny (Vajanský)kniž.: maniackymanickýmaniakálny (prejavujúci sa istou vášňou): maniakálne blúznenie

    p. aj výbušný 2

    3. prudko prejavujúci ľúbostné city; svedčiaci o ľúbostnej vášni • náruživý: vášnivý, náruživý muž; vášnivé objatiežiadostivý: žiadostivé pohľadyhorúciplamennýohnivý: horúce, plamenné bozkyrozohnenýrozpálenýrozvášnenýroztúžený: rozohnený, rozvášnený milenec

    p. aj náruživý


    výbušný 1. ktorý má schopnosť vybuchnúť • explozívny: výbušné, explozívne látkytraskavý (ľahko vybuchujúci): traskavý plyntrhavý: trhavá strelatrieštivý (majúci schopnosť trieštiť): trieštivý účinok výbušninybrizantný: brizantná trhavinaodb. fulminantný

    2. ktorý rýchlo a intenzívne reaguje • prudkýeruptívnyexplozívny: otec mal výbušnú, prudkú, eruptívnu, explozívnu povahuimpulzívny: impulzívne konanieprchký (náchylný náhle sa nahnevať): náš vedúci je veľmi prchkývášnivýtemperamentný (živelne reagujúci): vášnivý človek, temperamentný rečníkneskrotnýzúrivý: neskrotné dieťa; byť zúrivýhysterický: hysterická učiteľkacholerický (majúci povahu cholerika): cholerické dieťasangvinický (majúci temperament sangvinika) • kniž. nervný

    p. aj vášnivý 2


    vyrážka chorobná zmena kože al. sliznice: svrbivá vyrážka, telo pokryté vyrážkamipupenecpupienokuhor: mať pupence, pupienky, uhry na tvárivriedokvýsyp (drobné vyrážky na pokožke): detský výsypekzémlišaj (nákazlivá kožná choroba) • lek.: erupciaexantémlek. akné (hnisavý zápal mazových žliaz kože, najčastejšie na tvári)


    vzdelaný ktorý má vzdelanie • učený (veľmi vzdelaný): vzdelaná mládež, učený profesorkultúrny (stojaci na vysokom stupni kultúry; svedčiaci o tom): kultúrny človek, kultúrne správanievysokovzdelanýzastaráv. vysokoučený (ktorý má vysoké vzdelanie): vysokovzdelaný lekár, vysokoučený advokát (Kukučín)erudovaný (odborne, vedecky al. umelecky vzdelaný): erudovaný vedecký pracovníkštudovaný (ktorý študoval): deti má študovanéškolenývyškolený: školený, vyškolený personálzastaráv. školovaný: školovaní občaniamúdry (ktorý má veľa poznatkov) • osvietený (obdarený dobrým rozumom; svedčiaci o tom): osvietený mladíksčítanýnačítanýrozhľadený (ktorý veľa prečítal, ktorý má široký rozhľad): sčítaný, načítaný, rozhľadený študentvyučený (ktorý sa vyučil v istom odbore): vyučený krajčírgramotný


    zdediť získať od predkov (majetok al. genetické znaky) • podediť: zdediť, podediť po rodičoch dom; hrdosť a nadanie zdedil po otcovizastar. erbovať


    zmyselný majúci záľubu v erotike; svedčiaci o takomto založení • erotickýneskl. sexi: zmyselná žena; zmyselný, erotický vzťah; erotický filmžiadostivýchlipnýnáruživývášnivýnespútaný: žiadostivý pohľad; vášnivá, nespútaná láskasatyrskýdionýzovskýbakchický: satyrské, bakchické orgiedelikátnychúlostivýpikantnývzrušujúcipren. korenistýhovor. háklivý (zmyselnosťou dráždiaci al. privádzajúci do pomykova): pikantné, háklivé historky


    znak 1. výrazná charakteristická vlastnosť: hlavné znaky krízy, sprievodné znaky revolúciečrta: povahové črtystránka: podstatná stránka javucharakter: charakter vedeckostiráz: romantický ráz operypovaha: povaha chorobyexpr. punc: dielo má esejistický punckniž. atribút: atribúty národazastaráv. známka: ich rodinnou známkou sú svetlé vlasykniž. rys: podstatné rysy spoločnosti

    2. viditeľné vyjadrenie, prejavenie niečoho: na znak protestu odišielpríznak: objavili sa príznaky starnutiaprejav: prejav láskyvýraz: výraz vďakysvedectvo: horúčka je svedectvom chorobynáznak: náznaky zmenyznamenie: automobilizmus je znamením dobyznámka: ukázali sa známky nesúhlasusyndróm: syndróm hluchotyexpr. biľag (negatívny znak): biľag zradcukniž. symptóm: symptómy strachukniž. stigma: stigma menejcennosti

    3. predmet vyjadrujúci príslušnosť k niečomu: štátny znaksymbol (výsostný znak): symbol mesta Žilinyerbcímer (znak vyjadrujúci príslušnosť k istému rodu): kniežací erb, šľachtický címerštít: zemiansky štítemblémodznak (symbol príslušnosti k istému celku): olympijský emblém, nosiť na čiapke odznaktotem (znak uctievaný v primitívnych náboženstvách)

    4. ustálená forma, ktorou sa podáva istá informácia: čakať na znaksignál: svetelný signálnávesť (optické al. zvukové znamenie) • znamenie: výstražné znameniepokyn (kývnutie ako znak): pokyn rukou

    5. názorné vyjadrenie niečoho: znak násobeniaznačka: turistické značkyoznačenie: označenie ulícznamienko: znamienko rovnostiznamenie: znamenie kríža


    amatér kto robí niečo zo záľuby, nie z povolania (op. profesionál): amatér v hudbeneodborníklaik (kto nemá v niečom odborné vedomosti): to zvládne i neodborník, laikochotník (herec zo záľuby): v mladosti býval ochotníkomsamouk (kto sa učí, naučil niečo sám): dielo vytvorené samoukomkniž. autodidaktnáturista: rezbár náturistahovor. expr.: babrákbabrošpejor. diletant (kto nemá na vykonávanie istej činnosti odbornú prípravu) • pejor. nedoukhovor. pejor. fušer (nešikovný odborník): to nie je maliar, to je fušerpejor. príštipkár (kto neodborne, povrchne pracuje): príštipkár v umení


    fušer p. amatér, nešikovník


    nešikovník hovor. nešikovný človek • expr.: ťarbákťarbavechovor. expr.: babrákbabrošhovor. pejor. fušer (nešikovný odborník): to nie je stolár, ale fušerpejor.: nemehlokyptošgrambľošťapákexpr.: polenodrevodrúktĺkmotovidlo (nadávka nešikovnému človeku) • expr. nekaľavník (Jesenský)expr. kydaj (Tajovský)expr. kydoň (Hviezdoslav)expr. zried.: ošemeto (Stodola)šiplavechovor. pejor. ťuťmák (nešikovný, pomalý, nie dosť bystrý človek) • vulg. sráč


    čerň 1. čierna farba, čierne sfarbenie: čerň vlasovuhoľžúžoľ: oči ako uhoľ, žúžoľpoet. eben

    2. p. tma 1


    tma 1. nedostatok svetla: večerná tma; všade panovala tmatemnotemnota: temno hustého lesa, mesto leží v temnotetemnosť: temnosť kútov (Jégé)expr. temrava: nočná temravakniž. čerň: čerň večera (Ondrejov)

    2. p. útlak 3. p. záhada 1


    čistý 1. ktorý dbá o čistotu; svedčiaci o čistote, čistotnosti (op. špinavý) • nezašpinenýneušpinenýnezamazanýneumazaný: jesť čistými, nezašpinenými, neušpinenými rukami; mať čistú, nezamazanú, neumazanú košeľuexpr.: nezafúľanýneufúľaný: vrátiť sa z ihriska nezafúľaný, neufúľanýumytý (ktorý získal čistotu umytím): umytý riadupratanývyčistenýexpr. vyleštenýsubšt. vyglancovaný: uprataný, vyčistený, vyglancovaný bytčistotnýzried. čistotymilovný (dbajúci o čistotu a poriadok): čistotná, čistotymilovná ženadezinfikovanývydezinfikovanýhygienickýodb. sterilný (zbavený choroboplodných zárodkov): dezinfikovaná bielizeň; vydezinfikovaná rana; hygienické, sterilné prostredie; sterilná injekčná striekačkanezamorenýneznečistený: nezamorené, neznečistené ovzdušiepramenitýpramenistý (o čistej vode) • expr.: čistučkýčistunkýčistulinký

    2. ktorý nenesie stopy zásahu, porušenia prvotného stavu (o veciach) • nepopísanýnepomaľovanýexpr.: nepočmáranýnepočarbaný (bez stôp po písaní, maľovaní): čistý, nepopísaný zošit; čisté, nepomaľované, nepočmárané, nepočarbané múryneskl. bianko: bianko listholý: holé stenynepoškvrnený: nepoškvrnený snehexpr.: čistučkýčistunkýčistulinký

    3. s ničím nepomiešaný, ničím neznečistený, neznehodnotený • číryrýdzi: čisté, číre, rýdze zlatopriezračnýpriehľadnýneskalenýnezakalenýpren. krištáľový (o čistej vode) • pravýstopercentný: pravá, stopercentná vlnajasný (o oblohe, farbe) • neskl. netto (op. hrubý, brutto): netto váharafinovaný: rafinovaný cukor, tukchem. intaktný (chemicky čistý): intaktná látkaexpr.: číročistýčíročíryzastaráv. kóšernýneskl. kóšer (pôvodne pripravený podľa židovských rituálnych predpisov; o jedle a nápojoch)

    4. p. čestný 1, bezúhonný, cnostný, úprimný 2 5. p. samý 1 6. p. číry 2, holý 4, skutočný 2 7. p. dôkladný


    hltan časť zažívacej rúry slúžiaca aj ako dýchacia cesta • gágorgágorec (zvierací hltan, pejor. hltan u ľudí): napchávať hus do gágora; pejor. gágor mu vyscholpažerák (časť zažívacej rúry spájajúca hltan so žalúdkom)


    pažerák p. hltan


    kóšer, kóšerný p. čistý 3


    navečer 1. p. večer2 2. p. zvečera, predvečerom


    predvečerom na sklonku dňa, v čase pred večernými hodinami, pred večerom • podvečerv podvečer: predvečerom, podvečer chodieva na prechádzku; v podvečer začalo snežiťna mrkupodvečeromexpr. podvečierkom: podvečerom, podvečierkom býva u nich veselonavečerzvečera (na začiatku večera): navečer, zvečera sa vyčasilo


    večer2 v čase od súmraku do noci, vo večernom čase, počas večera • večeromexpr. večierkom: večer, večerom si rád vyjde na prechádzku; večierkom sedávali na podstenínavečer: navečer začalo snežiť


    zvečera na začiatku večera • navečer: zvečera, navečer padla rosapodvečerpodvečeromexpr. podvečierkom: domov sa vrátil až podvečer, podvečerompredvečerom: predvečerom si zdriemolna mrkuna mrkanína súmraku


    podvečer1 p. predvečerom, zvečera


    podvečer2 časť dňa medzi popoludním a večerom • predvečer: teplý, jarný podvečer, predvečerpredvečerie (Figuli)


    predvečer, predvečerie p. podvečer2


    prehľad 1. celkové dobré poznanie niečoho • orientácia: mať v niečom prehľad, orientáciurozhľad (dobré vedomosti o veci): umelecký rozhľadobzorhorizont: mať široký obzor, horizont

    2. zhrnutie umožňujúce ľahkú orientáciu: prehľad dejín literatúrykonspekt (krátky, obsažný prehľad): konspekt prednáškysylabus (stručný prehľad): vypracovať sylabusvýpisvýpisokvýťah (zhustený prehľad): výpis, výpisok, výťah z článkurešerš (prehľad údajov na istú tému) • evidencia (vedenie záznamov): mzdová evidencia


    rešerš p. prehľad 2


    šer p. šero


    šero prechod medzi svetlom a tmou: večerné šero, šero izbyšerosť: šerosť chrámupološero: ranné pološeropolotma: v polotme sa črtali vrchyprítmie: v hľadisku je prítmieexpr. temrava: nočná temravakniž.: šerosvittemnosvit: šerosvit žalárovej izbypoet.: šer (Hviezdoslav)polojas (Gráf)polosvit (Vajanský)zášerie (Hviezdoslav)zried. polosvetlo (Timrava)zastar. prítma (Šoltésová)


    šerý 1. p. tmavý 2 2. p. tajomný


    tajomný ktorý je zahalený tajomstvom, skrývajúci tajomstvo, plný záhad; nepreskúmaný • tajuplnýzáhadný: tajomný, tajuplný ostrov; stretnúť tajuplnú, záhadnú bytosťčudnýdivnýpodivnýzvláštny (ktorý dráždi, neschádza z mysle, vzbudzuje počudovanie, podozrenie): čudné, divné, podivné úkazy na nočnej oblohe; dorozumievali sa podivnou, zvláštnou rečou pohľadov a mlčaniazastaráv. šerý (časovo veľmi vzdialený, málo známy): šerý dávnoveknepreniknuteľnýnevysvetliteľnýnevyspytateľný (ktorý sa dá rozumom ťažko poznať): nepreniknuteľná ľudská psychika, nevysvetliteľné javy, nevyspytateľný osudnepoznanýneznámy (doteraz nie dostačujúco známy): neznámy podmorský svet, neznáma vesmírna silazázračnýčarovný (plný tajomných síl, úkazov, príhod a pod.): zázračná, čarovná rozprávková ríša; zázračné, čarovné pôsobenie talizmanukniž. zastar. tajomstvaplný (Kalinčiak)zastar. tajnostný (Kukučín, Hrušovský)mystickýkniž.: mysterióznymystériový (nepochopiteľný ako mystika, nepreniknuteľný ako mystérium): má v sebe niečo mystické, mysteriózne; v kaplnke vznikla zvláštna, mystériová atmosféraokultnýokultistickýnadprirodzený (vzdialený racionalite, nepochopiteľný rozumom): okultné, nadprirodzené javyexpr.: temnýtmavý


    tmavý 1. ktorý má výraznú farebnú intenzitu; ktorý je sfarbený do čierna (op. svetlý, bledý) • temný: obraz namaľovaný tmavými, temnými farbamisýtytuhý: tmavá, sýta, tuhá modráčiernytuhočiernyuhľovočiernyexpr. zried. tuhotemravý (obyč. o farbe očí, vlasov a pod.): veľké čierne, tuhočierne, uhľovočierne oči; psík s huňatou čiernou, tuhočiernou srsťou; tuhotemravé zrenice (Figuli)počernýpočernastýkreolskýčokoládový (obyč. o farbe ľudskej pleti): vysmiata počerná, počernastá tvár dievčaťa; kreolská, čokoládová pokožkačernastýčernavýzried.: černistýpotemný (ktorý je takmer čierny, blížiaci sa čiernej farbe): voda obmývala černasté, černavé kamene; černistý mach (J. Kráľ)expr. pretmavý (veľmi tmavý)

    2. ktorý je bez svetla al. ktorý je nedostatočne osvetlený (op. svetlý, jasný) • temný: bála sa vstúpiť do tmavého, temného vchodu; dostal sa do tmavej, temnej šachtypochmúrnypošmúrnykniž. ponurýkniž. zastar. ponurný (tmavý a nepríjemne, ťaživo pôsobiaci): ocitla sa sama v pochmúrnych uličkách neznámeho mesta; všade naokolo iba ponuré, pošmúrne domyšerýpoet. súmračnýexpr. temravý (ponorený do šera, do tmy): šerý, súmračný, temravý večertienistýtônistýzastar. tienny (zastretý tieňom): tienistá, tônistá gaštanová aleja; tienna izba (Šoltésová)temnistýtmavistý (nie celkom tmavý): temnisté, tmavisté pozadieexpr. pretmavý (veľmi tmavý) • expr. škamravý

    3. p. hlboký 4 4. p. tajomný, záhadný 1, nejasný 1 5. p. smutný


    záhadný 1. zahalený tajomstvom, plný záhad • tajomnýtajuplný: záhadné okolnosti, tajuplný hradčudnýdivnýpodivnýzvláštny (ktorý sa nedá presne pomenovať): čudné, divné správanie; mal taký zvláštny pohľadnepreniknuteľnýnevysvetliteľnýnevyspytateľný (ktorý sa dá rozumom ťažko poznať): nevysvetliteľný, nevyspytateľný javšerý (časovo veľmi vzdialený, málo známy): šerý dávnovektemnýtmavý: mať temnú, tmavú minulosťnepoznanýneznámy (nie dostačujúco známy): nepoznané, neznáme diaľkyzázračnýčarovný (plný tajomných síl, úkazov): zázračný, čarovný svet rozprávokmystickýkniž.: mysterióznymystériový (záhadný ako mystika): mystická, mysteriózna atmosféraokultnýnadprirodzený (nepochopiteľný rozumom): okultné, nadprirodzené javykniž. zastar. tajomstvaplný (Kalinčiak)zastar. tajnostný (Kukučín, Hrušovský)

    2. ťažko zrozumiteľný • nezrozumiteľný: záhadný, nezrozumiteľný nápisnejasnýnezreteľnýdvojznačný (významovo nie presne určený): nejasné, nezreteľné metaforynepresnýneurčitýhmlistýmatný: neurčité, hmlisté spomienkynepochopiteľný: nepochopiteľný jazyk symbolovčudnýdivný: je to čudný, divný prípadkniž. pýtický (akoby vyslovený starogréckou veštkyňou Pýtiou): jeho pýtickým prognózam nik nerozumiekniž.: rébusovýrébusovitý (majúci ráz rébusu) • kniž. zastar. enigmatickýkniž. spletitýhovor. expr.: zapletenýspletenýzamotanýpomotanýzmotaný: zapletený, zamotaný, zmotaný príbeh

    3. p. zvláštny 1


    večer1 p. večierok 1, zábava 2


    večierok 1. večerné podujatie, večerná slávnosť: hudobný, literárny večierokvečer: usporiadať diskusný večer; večer na počesť niekohokniž. soaré

    2. p. zábava 2


    zábava 1. príjemné vyplnenie voľného času; čin, podujatie, ktoré vyvoláva veselosť, príjemnú náladu • kratochvíľa: robiť niečo iba zo zábavy, z kratochvíleexpr. zábavkarozptýlenie: hľadať zábavky, rozptýleniehra: neviazané hry vystriedali povinnostiradovánky: prázdninové radovánky detíhovor. expr. kabaret: na hodinách zemepisu mávali žiaci kabarethovor. expr.: komédiakanada: s priateľmi je kanadahovor. expr. psina: zajtra bude u nás psinahovor. špásy: trávia dni v špásochsubšt.: švanda • subšt. a vulg. sranda: zažiť švandu, srandu

    2. spoločenské podujatie obyč. s hudbou a tancom: mladí išli na zábavuveselica (zábava spojená s tancom, obyč. vonku): májová veselicakarneval (zábava s maskami) • muzika (dedinská tanečná zábava): vykrútiť dievča na muzikediskotéka (s tancom spojená zábava mladých ľudí pri reprodukovanej hudbe): chodiť na diskotékuhovor.: tanectancovačka (tanečná zábava): ísť na tanec, na tancovačkuhovor. žúr (zábava v súkromí spojená s pohostením): pozvať niekoho na žúrvečierokvečerzastar. večerinka (Vajanský; menšia večerná zábava): spoločenský večer, večierokpleshovor. bál (veľká tanečná zábava) • majáles (májová tanečná zábava v prírode): školský majálesjuniáles (júnová tanečná zábava v prírode): usporiadať juniálesradovánky: tešiť sa na dovolenkové radovánkyhýrenieorgie (výstredná zábava): spomína na bezuzdné orgiebakchanálie (pôvodne hýrivá slávnosť na počesť boha Bakcha v starom Ríme): hýria ako na bakchanáliáchhovor.: flámlumpovačkalumpačka (nočná zábava pri pijatike): chodili z flámu na flámkniž. soaré (zábavný večierok) • expr. pohuľanka (bujná zábava s pitím): nočná pohuľankagaudium (pôvodne zábava na rozptýlenie konaná v kláštoroch na prehĺbenie spoločenstva; zábava vôbec) • zastar. veselie (veselá zábava): bujné veseliezastar. šibrinky (fašiangová sokolská maškarná zábava) • slang. akcia: po štátniciach bola posledná akciaslang. krúžkovica (zábava vysokoškolského krúžku) • slang. záťah: panský záťah sa nevydarilsubšt. čurbes (neviazaná, hlučná zábava): mám rád čurbesy s tvrdým rockomsubšt. mejdán: odmietla pozvanie na mejdánsubšt.: párty (pohostenie spojené so zábavou) • subšt. candrbál


Pozri výraz ER v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Technický slovník: clipboard, streamovã mã dium, rf, udp, cra, kis, agp, tas, tsr, rate, gopher, s riov, emea, byt, remi
Ekonomický slovník: prvňí, ä inä, vokã ã, cat, rto, hlv, niesr, bes, s, nh, ui, pa, utv, dm, ja
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV