Synonymá slova "dv" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 151 výsledkov (2 strán)

  • dva razy p. dvojnásobne


    dvojnásobne vyjadruje násobenosť deja, stavu, príznaku, vlastnosti a pod. číslom dva • dvojitodvojmozdvojene: plech sa musí na kraji dvojnásobne, dvojito zahnúť; bez okuliarov vidí dvojmo, zdvojenedvakrátdva razy: je dvakrát, dva razy silnejší ako jeho bratduplicitnehovor.: dupľomdupľovane: vrátil mu to všetko dupľom, dupľovanezastar.: dvojnodvojne (Sládkovič, Vajanský)


    dvadsaťhaliernik minca s hodnotou dvadsať halierov • hovor. zastar. al. expr. šesták (drobná minca vôbec)


    bitka 1. fyzický konflikt dvoch al. viacerých ľudí: hádka prerástla do bitkyzápaszápolenie: zápas, bitka dvoch chlapov; zápolenie päsťamiboj (veľký, často ozbrojený konflikt): boj troch cisárov sa odohral na tomto miestešarvátkapotýčka (menší konflikt): slovné potýčkyexpr.: ruvačkarúbačkapračkadračkakucapaca: nikto nevedel, kto vyvolal tú ruvačku, rúbačkuhovor. pasovačkaexpr. zried.: ruvanicarúbanicahovor. expr.: harmatanecmelameľa: rozbité okná krčmy svedčili o riadnom harmatanci

    2. trest údermi: bitku cítil ešte tri dniexpr.: výpraskvýplata: môžeš sa tešiť na výpraskhovor. expr. zastar.: virgasvirgáčvilágoš: budeže to doma virgassubšt. nakladačka • fraz.: dvadsaťpäťpäťadvadsať (na zadok): dostaneš päťadvadsať palicou


    dvadsaťpäťročie p. štvrťstoročie


    štvrťstoročie štvrtina storočia: štvrťstoročie vzniku divadladvadsaťpäťročie


    celodenný trvajúci celý deň, týkajúci sa celého dňa • zried. celodňovýdvadsaťštyrihodinový: celodenná, celodňová, dvadsaťštyrihodinová služba, zmena, pohotovosť


    dvadsaťštyrihodinový p. celodenný


    dvakrát p. dvojnásobne


    dvanásťmesačný p. ročný


    ročný trvajúci rok, týkajúci sa roka, rok starý • jednoročný: ročná, jednoročný lehota; ročné, jednoročné mláďaceloročný: celoročná prácazastar. ročitý: ročitý prírastokdvanásťmesačný


    dveraje p. veraje


    veraje rám dverí • zárubňa: oprieť sa o veraje, o zárubňuzried. dveraje (Jégé)zried. podvoje (Zúbek)zried. zárubhovor. futro


    brána 1. konštrukcia, ktorá uzatvára vchod do nejakého priestoru • vráta: vietor vyvrátil bránu, vráta do dvoradverciadvierkadverce (menšia brána): záhradné dverciaexpr. vrzgút

    2. pri športových hrách priestor, na ktorý sa útočí • bránka: brána, bránka mala očividne roztrhnutú sieť


    dvierka p. brána 1


    dvíhadlo p. zdvíhadlo


    zdvíhadlo nástroj na zdvíhanie bremien: hydraulické zdvíhadlozdvihák (jednoduché zdvíhadlo na dvíhanie menších bremien): hrebeňový zdvihákhovor. hever: nadvihnúť auto heveromdvíhadlozried. dvihák (Kukučín)


    dvihák p. zdvíhadlo


    dvíhať porov. zdvihnúť 1, 2


    pripíjať piť (obyč. liehový nápoj) na počesť, na zdravie niekoho • hovor. zdravkať: jubilantovi pripíjali, zdravkali pohárom vínafraz.: zdvíhať pohár/čašudvíhať pohár/čašu: (z)dvíhajú pohár/čašu na zdravie, na slávu


    búriť sa 1. stavať sa na odpor (proti vrchnosti) • rebelovaťrevoltovaťpovstávaťvzpierať sa: proti nespravodlivosti sa búrili, rebelovali, revoltovali, povstávali celé dediny; búrila sa, vzpierala sa proti rozhodnutiu

    2. prudko, búrlivo sa prejavovať (o citoch, živloch) • búriťburácaťkypieť (o citoch): zlosť (sa) v ňom búri, buráca, kypíkniž. jatriť sa: duša sa mu jatrí bolesťoudvíhať savzdúvať sa: more sa búri, dvíha, vzdúvabesnieť (sa)zúriťvyčíňať: uragán besnie, zúri, vyčíňa


    čnieť prevyšovať svojou výškou okolie • vyčnievaťtýčiť sa: komín čnie, vyčnieva nad strechamitrčať (osamelo): na zhorenisku trčia už len stenyprečnievať (siahať z plochy von): kôl prečnieva z ohradydvíhať savypínať sapnieť sapnúť savýšiť savŕšiť sakniž. vežiť sa (o niečom mohutnom, nápadnom): v diaľke sa dvíhajú, vypínajú vrchy; hrdo sa tu výši, veží zámokdominovať (pôsobiť ako markantný znak): nad mestom dominuje hradkniž.: strmieť (sa)strmiť sa (byť vysoko na strmom mieste): hrad sa strmí na skaleklenúť sa (byť položený vysoko oblúkovitým spôsobom): nad riekou sa klenul, čnel nový mosthovor. expr. tróniť


    dvíhať sa 1. porov. zdvihnúť sa 2. p. čnieť


    rásť 1. rastom sa zväčšovať • vyrastaťnarastať: dieťa rastie, vyrastá; fúzy mu narastajúvyvíjať sa: chlapec sa dobre vyvíjasilnieťzosilnievaťzosilňovať samocnieť (rastom sa stávať silnejším): víchor silnie, chlapi mocnejúbujnieť (bujne rásť): burina bujniemohutnieť (stávať sa mohutnejším): lesy mohutnelidužieťdužnieťtužieťpevnieť (stávať sa pevným, dúžim): stromy zjari dužnejú, pevnejú

    2. rastom dosahovať telesnú al. duševnú zrelosť • vyrastaťvyspievaťzrieť: rástol, vyrastal, zrel veľmi rýchlokniž. vyzrievať: pomaly vyzrievala na ženudospievať (na niekoho): synovia mu už dospievajú na pekných mládencov

    3. (o rastlinách) rozvíjať sa zo semena • vyrastať: rastú, vyrastajú tu hríbyhnaťklíčiťvyháňať (bujne sa rozvíjať): fazuľa klíči; jablonka vyháňa, ženie do kvetubujnieť (bujne rásť): kvetena bujnieexpr. šibať: zjari všade šibala trávaodb. vegetovať: niektoré huby vegetujú na dreverodiť savyskytovať sa (rásť na určitom mieste): u nás sa nerodia, nevyskytujú figy

    4. stávať sa väčším, obyč. intenzitou, počtom, veľkosťou a pod. (op. zmenšovať sa) • zväčšovať sa: rastú, zväčšujú sa naše mestávzmáhať sarozmáhať sazveľaďovať samohutnieť: naša ekonomika sa rozmáha; politická neistota postupne mohutnievzrastaťrozrastať samnožiť sapribúdaťhromadiť sa (stávať sa početnejším): výdavky sa množia, hromadia; pribúdajú nové problémy, konflikty

    5. postupne sa stávať väčším významom, intenzitou (op. klesať) • zvyšovať sadvíhať sastúpať: životná úroveň rastie; dvíha sa, stúpa v ňom hnevzväčšovať sakniž. výšiť sa: ceny sa zväčšovali, výšilizintenzívňovať sastupňovať sa: požiadavky sa zintenzívňujú, stupňujú

    6. stávať sa dokonalejším, lepším (op. zhoršovať sa) • zdokonaľovať sazlepšovať sa: rástol, zdokonaľoval sa vedeckou prácou; zlepšoval sa v matematikeprehlbovať sa: európska spolupráca sa prehlbujekultivovať sazošľachťovať samenej vhodné zušľachťovať sazjemňovať sa (stávať sa lepším vo vlastnostiach): charakter sa postupne kultivuje, zjemňuje novým poznaním


    vypínať sa 1. vyzdvihovať svoju osobu nad iných • vyvyšovať sapovyšovať savynášať sa: vypína sa, vyvyšuje sa nad ostatných, že má vysoké postavenievystatovať sakniž. honosiť sapýšiť sahrdiť sa: vystatuje sa, pýši sa pred nami, aký je dôležitýchvastať sa: zbytočne sa pred nami chvastášhovor. vyťahovať saexpr.: naparovať sanadúvať saprtošiť sanafukovať sarozdrapovať sarozhadzovať sanár. drcoliť sahrub. prdúskať sa: naparuje sa pred všetkými, aké má úspechy

    2. svojou výškou značne prevyšovať okolie a obyč. pôsobiť pritom majestátne • týčiť sadvíhať sa: nad mestom sa vypína, týči, dvíha hradtróniťdominovať: uprostred dediny tróni, dominuje gotický kostolčnieťpnieť sapnúť sakniž. výšiť sa: v pozadí čnie, pnie sa tmavé pohorieklenúť sa (oblúkovito sa vypínať): nad nami sa klenie belasá oblohastrmiť sastrmieť (sa) (strmo sa vypínať): pred nami sa strmia vysoké skalyvyčnievať (vystupovať von z niečoho): v diaľke vyčnieva z mora majákexpr. vznášať sa: nad Dunajom sa vznášajú štyri mosty


    zbierať sa 1. spájať sa dovedna, na jedno miesto • zhromažďovať sahromadiť sa: mračná sa na oblohe zbierajú, zhromažďujú, hromadiazbiehať sa: sliny sa mu v ústach zbiehajúkopiť sanakopovať savrstviť savŕšiť sanavršovať sanavrstvovať sa (v hromadách, vrstvách): na stole sa mu kopia, vrstvia spisy

    2. stavať sa na nohy • vstávaťdvíhať sa: ustatý ledva sa zbiera zo stoličky; vstávať, dvíhať sa zo zemeexpr. viechať sa (ťarbavo, váhavo): rozospatý viecha sa z postele

    3. p. hnisať


    zlepšovať sa stávať sa lepším, dokonalejším • lepšiť saskvalitňovať sazdokonaľovať sa: pomery sa zlepšujú, lepšia; vyučovanie sa skvalitnilo, zdokonalilonapredovať (vyvíjať sa k lepšiemu): kultúrne napredovaniepolepšovať sapoprávať sapopravovať sasubšt. vylepšovať sa: zdravie sa mi polepšuje, poprávazveľaďovať sapovznášať sapozdvihovať sadvíhať sazvyšovať sa: kultúra na vidieku sa zveľaďuje, dvíha, povznáša; výroba sa zvyšujeprehlbovať sa (o niečom pozitívnom) • obohacovať sa: náš politický rozhľad sa obohacujeozdravovať saozdravievať: život v kolektíve sa ozdravuje, ozdravievahovor. expr. umúdrovať sa: počasie sa pomaly umúdrujekultivovať sacibriť sa: reč sa mu postupne kultivuje, cibrí


    dvihnúť p. zdvihnúť 1, 2


    povzniesť 1. kniž. dať do vzpriamenej, vyššej polohy (obyč. časť organizmu) • zdvihnúťzodvihnúťdvihnúť: povzniesť, (z)dvihnúť zrak, oči k nebu; povzniesol, zodvihol hrdo hlavuvztýčiťvzpriamiť: výhražne vztýčil prst; vzpriamiť hlavuzried. podvihnúť

    2. silno zapôsobiť a tým mravne, kultúrne a pod. urobiť dokonalejším, lepším • pozdvihnúťzodvihnúť: povzniesť, pozdvihnúť, zodvihnúť pracovnú morálku; povzniesť, pozdvihnúť národzošľachtiťzjemniť (urobiť ušľachtilejším, jemným): hudba ho zošľachtila, zjemnilazlepšiť: povzniesť, zlepšiť náladu

    3. priviesť na vyššiu úroveň, na vyšší stupeň • zveľadiť: povzniesť, zveľadiť hospodárstvopozdvihnúťzried. podvihnúť: pozdvihnúť kultúrnu úroveň obcípovýšiťzvýšiťzlepšiť: povýšiť, zvýšiť politickú prestížzastar. vzdelať: vzdelať ľudfraz. postaviť na nohy: vláde sa podarilo rýchlo postaviť na nohy upadnuté poľnohospodárstvo


    vztýčiť dať do polohy smerom dohora • vzpriamiť: hrdo vztýčil, vzpriamil hlavuzdvihnúťzodvihnúťdvihnúť: výstražne (z)dvihnúť ukazovákpostaviť: postavil rebrík k stenekniž. pozdvihnúťnapriamiť: pozdvihnúť ruku na prísahu; napriamil postavu v celej výškenatiahnuťnarovnať (smerom nahor): natiahnuť ruky, narovnať telokniž.: vzopnúťvzopäť: vzopnúť ruky, vzopäť šiju


    zdvihnúť 1. uchopiť niečo, niekoho a dať, potlačiť, potiahnuť smerom hore, do vyššej polohy • zodvihnúťdvihnúť: z(o)dvihnúť kameň na ceste; (z)dvihnúť dieťa do náručiavydvihnúťvyzdvihnúť (do výšky): vy(z)dvihnúť niekoho na koňa; vyzdvihol ruku ako prvýudvihnúť (vládať, môcť zdvihnúť): nevládzem udvihnúť ťažký kuforpodvihnúťnadvihnúťnaddvihnúť (trocha zdvihnúť): podvihnúť si klobúkpridvihnúťpodniesť (trocha zdvihnúť): podniesť si tanier k ústamkniž.: pozdvihnúťpovzniesť: pozdvihol, povzniesol výhražne prst, rukupozbieraťvziaťzobrať (niečo spadnuté): vzal, zobral, pozbieral zo zeme každú smietkupostaviť (niečo zvalené): postaviť ležiaci stĺppozdvíhaťpozodvihovať (postupne, jedno po druhom): pozdvíhať, pozodvihovať porozhadzované papieriky

    2. urobiť lepším, dokonalejším, dostať na vyššiu úroveň • dvihnúťzodvihnúť: (z)dvihnúť, zodvihnúť pracovnú morálkupozdvihnúťpovzniesťzvýšiťpovýšiť: pozdvihnúť, zvýšiť životnú úroveňzlepšiťzdokonaliťzveľadiť: všetkým ide o zlepšenie, zdokonalenie ekonomiky


    zlepšiť urobiť lepším, kvalitnejším, dokonalejším a pod. • skvalitniťzdokonaliť: zlepšenie, skvalitnenie životného prostredia; zlepšiť, zdokonaliť postup prácezakostniť: zakostniť výrobusubšt. vylepšiť: vylepšil svoj rukopispolepšiťzried. nadlepšiť: plat mi už trocha polepšilizveľadiťpovzniesť: zveľadiť, povzniesť poľnohospodársku výrobuzmravniť (mravne zlepšiť): zmravniť spoločnosťpozdvihnúťdvihnúťzdvihnúťzvýšiť: príchod hostí pozdvihol, (z)dvihol, zvýšil náladu; pozdvihnúť, zvýšiť kultúrnu úroveň ľuduprehĺbiť: prehĺbiť poznanie, štúdiumodb. bonitovať (zlepšiť úrodnosť) • obohatiť (urobiť bohatším, lepším): výskum obohatiť o nové metódyskultivovaťvybrúsiťvycvičiť (o reči, prejave a pod.): skultivovať, vybrúsiť prednes herca; vycibriť si reč, jazyknapraviť: napravil si náladu hudbouozdraviť (urobiť zdravším, lepším, hodnotnejším): ozdravenie morálky, spoločnosti


    zvýšiť urobiť väčším čo sa týka kvality, intenzity, sily a pod. (op. znížiť) • zväčšiťzintenzívniť: zvýšiť, zväčšiť počuteľnosť rozhlasu; zintenzívnenie výrobyvystupňovať: radosť detí úspech ešte vystupňovalzveľadiťpovzniesťpozdvihnúťzdvihnúťdvihnúť (dostať na vyššiu úroveň): pestovanie ovocia treba zveľadiť, povzniesť, pozdvihnúťzlepšiťzdokonaliťskvalitniťzakostniť (urobiť lepším, dokonalejším): na farme zlepšili, zdokonalili chov hydiny; skvalitnenie, zakostnenie služiebzosilniťposilniťumocniť (urobiť silnejším, mocnejším): zosilniť, posilniť svoju moc; tlak na nás ešte umocnilihovor. podvýšiť (trocha zvýšiť): podvýšiť niekomu platpridať: pridať na rýchlosti, zvýšiť rýchlosťpozvyšovať (postupne): pozvyšovať platy


    dvihnúť sa p. zdvihnúť sa 1, 2


    zdvihnúť sa 1. dostať sa do vyššej polohy, do výšky (op. klesnúť) • zodvihnúť sadvihnúť sa: hmla sa (z)dvihla, zodvihla až napoludniestúpnuťvystúpiťvzduť sa: hladina vody do rána stúpla, vystúpilavstaťvztýčiť sa (zdvihnúť sa z ležiacej al. sediacej polohy): vstať z postelevyvýšiť sa: ruky sa vyvýšilihovor. expr. zrepetiť sa (s námahou, ťažko): zrepetil sa zo zemepodvihnúť sa (trocha sa zdvihnúť)

    2. zväčšiť sa čo do množstva, intenzity, úrovne a pod. (op. klesnúť) • zodvihnúť sadvihnúť sazvýšiť sa: ceny paliva sa (z)dvihli, zvýšili; od zlosti sa mu zodvihol tlakvzrásťnarásť: sebavedomie deťom vzrástlo, narástlopovzniesť sazlepšiť sapozdvihnúť sazried. podvihnúť sa (dostať sa na vyššiu úroveň): úroveň vyučovania sa povzniesla, zlepšila, pozdvihla

    3. p. vzniknúť


    dvojačistý p. dvojitý


    dvojitý jestvujúci, vyskytujúci sa, opakujúci sa dvakrát, dvojmo; pozostávajúci z dvoch • dvojnásobný: dvojitá, dvojnásobná odplata; dvojitý, dvojnásobný úderzdvojenýduplicitný: zdvojený obraz; zdvojené okná; odovzdať dvojitú, duplicitnú správuhovor. dupľovaný: dupľovaná porciaodb. dubletný: dubletná formatech.: duplexnýduplexový: duplexné, duplexové čerpadloneskl. kniž. double [vysl. dubl]zastar.: dvojmýdvojnýdvojačistý


    dvojaký 1. jeden i druhý • obojaký: dvojaký, obojaký smer; dvojaká, obojaká možnosť; obojaké riešenie je správne

    2. p. falošný 1, neúprimný


    falošný 1. ktorý sa pretvaruje, ktorý nezmýšľa ani nekoná úprimne (o človeku); svedčiaci o takýchto vlastnostiach (op. úprimný) • neúprimnýpokrytecký: báť sa falošných, neúprimných, pokryteckých ľudí; falošná, neúprimná, pokrytecká žičlivosťdvojakýdvojtvárnykniž. jánusovský (ktorý má dve tváre): dvojaké, dvojtvárne správanie; jánusovská tvárexpr. obojakýpren. pejor.: obojživelnýobojživelnícky: obojaký, obojživelný, obojživelnícky človekjudášsky: judášsky bozkpejor. farizejský: farizejská láskaúskočnýľstivýprešibanýexpr. prefíkaný (používajúci úskoky, lesť, faloš, vypočítavosť): vidno jej v očiach úskočnú, ľstivú, prešibanú, prefíkanú povahupren. expr. cigánsky (o falošných očiach) • expr.: potmehúdskyzastar. potmehúdly: potmehúdsky úsmevnepravýpejor. takzvaný: nepraví, takzvaní priateliaúlisný (vtieravo milý a pritom neúprimný) • pejor. potuteľný: úlisný úsmev

    p. aj neverný

    2. dopúšťajúci sa podvodu, založený na podvode, nepravde, klame (op. pravdivý) • podvodnýklamný: falošný, podvodný posol; podvodné, klamné údaje, faktypodvodníckyklamlivýpren. expr. cigánsky: naletieť na podvodnícke, klamlivé, cigánske sľubynepravý (op. pravý) • fingovaný: nepravý prorok, fingovaná adresakniž. lživý: lživá demokraciapejor. takzvaný: takzvaná slobodakrivýnepravdivýkrivoprísažný (týkajúci sa obyč. právnych, súdnych záležitostí): krivá prísaha, nepravdivé obvinenie, krivoprísažné svedectvofalšovanýsfalšovaný (získaný falšovaním): falšované peniaze, sfalšovaný podpis

    3. vyvolávajúci zdanie pravosti (op. pravý) • nepravý: falošné, nepravé vrecko; falošné, nepravé zlatoslepý (bez pravého určenia): slepý náboj, slepá chodbaumelý: umelé zuby, mihalnicekašírovaný (zhotovený ako napodobenina obyč. z papiera): kašírované rekvizitypren. zastar. talmový

    4. p. chybný 2, nesprávny


    neúprimný ktorý používa pretvárku, faloš; svedčiaci o nedostatku úprimnosti, otvorenosti (op. úprimný) • falošný: neúprimný, falošný priateľ; neúprimná, falošná reč (op. priama) • pokryteckýpejor. farizejský (obyč. spojený so zlým úmyslom) • pretváračskýzried. pretváravýpretvárnyzastaráv. pretváraný: pokrytecké, farizejské správanieúlisnýľstivý (používajúci klamstvo, prefíkanosť; svedčiaci o tom): úlisný, ľstivý úsmevdvojtvárnyexpr.: dvojakýobojaký (op. otvorený, jednoznačný): dvojtvárny človek; dvojaká, obojaká odpoveďexpr. potmehúdsky (prešibane, s vtipom používajúci pretvárku, lesť; svedčiaci o tom): potmehúdsky výraz tvárepredstieranýneprirodzenýstrojenýhraný (iný ako v skutočnosti): predstieraný, strojený, hraný záujem; neúprimná, neprirodzená úslužnosťnásilnýsilenýnútený (uskutočnený, uskutočňovaný nasilu; op. prirodzený): neúprimný, silený smiech; silená, nútená srdečnosťpren. expr.: sladkýcukrovýmedový (predstierane milý, dobrý): prehovoriť sladkým, medovým hlasompren. pejor. hadí (konaný so zlým úmyslom): hadia úslužnosť


    pokrytecký (o človeku) ktorý koná neúprimne, ktorý sa pretvaruje; svedčiaci o pokrytectve • falošnýneúprimný: pokryteckí, falošní, neúprimní ľudia; pokrytecká, falošná morálka; pokrytecké, neúprimné vychvaľovaniepretváračskýpretváravýpretváranýpretvárny (Šoltésová, Figuli, Jégé)dvojakýdvojtvárnykniž. jánusovský (ktorý má dve tváre): dvojaké, dvojtvárne správanie; jánusovský charakterpejor.: farizejskýjudášsky: farizejská láskapejor.: svätuškárskypobožnostkárskypobožnôstkarský (pokrytecky nábožný al. mravný): svätuškárske vystupovanie; pobožnostkárska, pobožnôstkarská pokoraexpr. potmehúdsky


    dvojčatá, dvojčence spolu narodené deti jednej matky • hovor. dvojičky: narodili sa im dvojčatá, dvojčence, dvojičkyblíženceblizňatá: podobajú sa na seba ako blížence, blizňatá


    dvojčlen mat. algebraický súčin dvoch veličín • binóm


    dvojčlenný pozostávajúci z dvoch členov • odb. binárny: dvojčlenná, binárna množina; dvojčlenný, binárny protikladodb. dichotomický (delený na dvoje): dichotomický systém


    dichotómia delenie na dvoje • dvojdielnosť: dichotómia jazykov


    dvojdielnosť p. dichotómia


    dvojgarsoniéra p. dvojgarsónka


    dvojgarsónka dvojitá garsónka • zastaráv. dvojgarsoniéra


    dvojhláska spojenie dvoch samohláskových prvkov v jednej slabike fungujúce ako jedna dlhá samohláska • diftong: v slovenčine sú najčastejšie dvojhlásky, diftongy ia, ie


    duo 1. spev dvoch spevákov zároveň; skladba pre takýto spev • duetodvojspev

    2. hra dvoch nástrojov zároveň; skladba pre takúto hru • duetodvojhra

    3. p. dvojica


    dvojhra p. duo 2


    dvojica dve osoby al. veci ako jednotka: dvojica priateľov, ísť v dvojicipár (dvojica k sebe patriacich ľudí, zvierat, vecí): manželský pár, tri páry topánokdvojka: dvojka koníhovor.: duotandem: riaditeľ a jeho námestník tvoria vynikajúci tandem


    dvojičky p. dvojčatá


    deliť 1. rozoberať na diely, časti • rozdeľovaťčleniťrozčleňovať: deliť, členiť územie republiky na krajepoliťpoltiťrozpoľovaťdvojiťrozdvojovať (deliť na dve polovice, dve časti): poliť marhuleštvrtiť (deliť na štyri časti): štvrtiť jabĺčkoštiepiťkúskovaťhovor. kusovať (deliť na viac kúskov): štiepiť moc v štáte, kusovať chliebporciovať (deliť na porcie): porciovaný syrdávkovaťdózovať (deliť na dávky): dávkovať, dózovať liekydrobiťrozdrobovať (deliť na malé čiastky): drobiť majetokrozkladaťdekomponovať (deliť na zložky): dekomponovať atómové jadráparcelovať (deliť pozemky na parcely) • ľud. táľovať: táľovať polia

    2. p. triediť 3. porov. rozdať 1 4. porov. oddeliť


    dvojiť p. deliť 1, poliť


    poliť krájať, rezať na polovice • rozpoľovať: polí, rozpoľuje marhule, slivkydeliťrozdeľovať (na dvoje) • rozdvojovaťzried. dvojiť: politicky deliť, rozdvojovať svetpoltiť (sekať na polovice): poltiť brava


    dvojito p. dvojnásobne


    dualizmus systém založený na dvoch samostatných princípoch • podvojnosťdvojitosť (op. monizmus)


    duplicita znásobenosť al. opakovanosť dva razy: duplicita v riešení úlohydvojitosťzdvojenosťdvojnásobnosť


    dvojitosť p. dualizmus, duplicita


    bilingvizmus aktívne používanie dvoch jazykov • dvojjazyčnosť: bilingvizmus je bežný na národnostne zmiešaných územiach


    dvojjazyčnosť p. bilingvizmus


    dvojjazyčný súvisiaci s dvojjazyčnosťou, t. j. s uplatňovaním, ovládaním, používaním dvoch jazykov • dvojjazykový: dvojjazyčná, dvojjazyková kultúradvojrečový: dvojrečové prostrediebilingválnybilingvistický (hovoriaci, píšuci dvoma jazykmi): bilingválne, bilingvistické obyvateľstvoprekladový (tlmočiaci z jedného jazyka do druhého): prekladové slovníky


    dvojjazykový p. dvojjazyčný


    dvojka p. dvojica


    dvojklaný p. rozdvojený 2


    rozdvojený 1. vnútorne nejednotný (o človeku) • rozpoltenýrozpolenýrozlomený: byť rozdvojený, rozpoltený, rozpolenýpren. rozčesnutýrozoklaný; rozorvanýschizofrenickýrozštiepenýnevyrovnaný: rozdvojená, schizofrenická, rozštiepená osobnosťdvojpólovýdvojpolárny: dvojpólové, dvojpolárne myslenie

    2. rozdelený na dvoje • rozoklanýrozštiepený: rozdvojená, rozoklaná, rozštiepená bradadvojklanýklaný: dvojklaný nerv

    3. p. nejednotný


    dvojkoľajný p. nejednotný


    nejednotný ktorému chýba jednota, jednomyseľnosť, jednotnosť (op. jednotný) • nezladený: nedohodli sa, preto bol ich postup nejednotný, nezladenýroztrieštenýrozdrobenýrozkúskovanýrozbitýhovor. expr. rozglejený: nepriateľ ľahko porazil nejednotnú, roztrieštenú armádu; rozdrobené, rozkúskované územianesvornýnesúdržný (bez svornosti, súdržnosti): bratia sú nejednotní, nesvorní v názoroch; nesúdržné spoločenstvo národovrozličnýrôznyodlišnýrozdielnyodchylnýodchodnýiný: mali sme o tom rozličnú, rôznu, odlišnú mienku; rozdielne, odchylné, odchodné názorydvojkoľajnýrozdvojený (pozostávajúci z dvoch protichodných zložiek): ak sa rodičia nezhodnú, dieťa trpí dvojkoľajnou výchovou; po rozdelení právomoci došlo k rozdvojenému vedeniu spoločnostinepevnýrozkolísanýnestályneustálený (ktorý má narušenú potrebnú jednotu): nejednotné, nestále, nepevné používanie normy; treba odstrániť rozkolísanú, neustálenú výslovnosť


    dvojmo p. dvojnásobne


    dvojmý p. dvojitý


    dvojnásobnosť p. duplicita


    dvojnásobný p. dvojitý


    dvojne, dvojno p. dvojnásobne


    dvojný p. dvojitý


    dvojpohlavnosť p. hermafroditizmus


    hermafroditizmus vyvinutie samčích a samičích rozmnožovacích orgánov na jednom organizme • dvojpohlavnosť


    dvojpohlavný p. obojpohlavný


    obojpohlavný ktorý má orgány, znaky obidvoch pohlaví • odb.: hermafroditnýhermafrodický: obojpohlavný, hermafroditný kvet, hmyzdvojpohlavnýodb. bisexuálny


    dvojpolárny p. rozdvojený 1


    dvojpólový odb. 1. majúci dva póly • odb. bipolárny: dvojpólový, bipolárny magnet; dvojpólové, bipolárne premietanie

    2. p. rozdvojený 1


    dvojrečový p. dvojjazyčný


    dvojrozmerný majúci dva rozmery • plošný: dvojrozmerný, plošný obrazec; plošné zobrazenie, videnie


    dvojručne p. obojručne


    obojručne obidvoma rukami (naraz) • obojruč: pri miernom zjazde sa obojručne, obojruč odpichoval palicamizried.: oberučneoberuč: pušku chytil oberučne, oberučdvojručne: učila sa hrať obojručne, dvojručne


    dvojspev p. duo 1


    dvojstranný ktorý sa vzťahuje na dve strany, platí pre obidve strany • bilaterálny: dvojstranné, bilaterálne zmluvyobojstrannýkniž. obapolný: obojstranná, obapolná dohoda; obojstranné záväzkyodb. ambivalentný (zahrnujúci aj protiklad)

    p. aj vzájomný


    vzájomný smerujúci od jedného prvku k druhému a naopak • obojstrannýkniž. obapolný: vzájomná, obojstranná dohoda; obapolná, vzájomná spokojnosťrecipročný: vzájomný, recipročný obchoddvojstranný (medzi dvoma navzájom) • kniž. zastar. vospolný: vospolná pomoc (Kalinčiak)zastar. zvratný: zvratný vzťah


    dubleta hláskovo al. tvarovo odlišné dve podoby toho istého slova al. tvaru • dvojtvar: príslovky trochu/trocha sú dubletami


    dvojtvar p. dubleta


    dvojtvárny p. falošný 1, neúprimný


    dvojtvarý odb. vyskytujúci sa v dvoch rozličných tvaroch • odb. dimorfný: dvojtvarý, dimorfný prvok


    bigamia manželstvo muža s dvoma ženami naraz • dvojženstvo: naše právne predpisy zakazujú bigamiu, dvojženstvo


    dvojzmyselný p. dvojznačný, neslušný


    dvojznačný ktorý má dvojaký význam, výklad, dvojaké hodnotenie (op. jednoznačný) • dvojzmyselný: dvojznačný, dvojzmyselný výraz; dvojznačný, dvojzmyselný úsmevnejednoznačnýnejasnýneurčitý (op. jasný, konkrétny): nejednoznačné, nejasné vyjadrenie; nejasné, neurčité narážkykniž. pýtický (podobný, akým sa vyznačovala veštkyňa Pýtia): pýtická odpoveď

    p. aj záhadný 2


Pozri výraz DV v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV