Synonymá slova "dus" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 55 výsledkov (1 strana)

  • človek 1. mn. č. ľudia najvyspelejšia bytosť schopná myslieť, hovoriť a konať: mladý, vzdelaný človek; bolo tam veľa ľudíosobaosobnosťindividualita: je to významná osobaľudský tvor: živočích pripomínajúci ľudského tvoraľudská bytosť: smiech je vlastný iba ľudským bytostiamživot: straty na životoch boli veľkéhlava: výkon, spotreba na hlavutvár: nevidieť ani jednu známu tvárpostava: z tmy sa vynorila neznáma postavadieťa (človek ako produkt prostredia, doby): je dieťaťom nížinyexpr. stvora (ženská bytosť): jeho žena bola pekná stvoraobyč. expr. stvorenie: dieťa je milé stvoreniezastar. stvor (Kukučín, Kalinčiak)expr. smrteľník (človek z hľadiska smrteľnosti): to čaká každého smrteľníkahovor. duša: suseda je dobrá dušahovor. pejor. stratená existencia (človek bez perspektívy) • jedinecjednotlivecobyč. pejor. indivíduum: podozrivé indivíduumobyč. pejor.: kreatúrapersóna

    2. p. chlap 1


    duch 1. nadprirodzená netelesná bytosť: dobrý duchdžin (zlý al. dobrý duch v orientálnych náboženstvách) • mátohastrašidlo (v poverách duch, ktorý straší)

    2. myšlienkový svet, duchovná sféra človeka: smiať sa v duchumyseľmyšlienky: predstaviť si niečo v mysli, v myšlienkachduša: nepokojná dušavnútro: uchovávať si dojmy vo svojom vnútrikniž. psychakniž. zried. psyché

    3. duševné schopnosti na nejakú činnosť: byť obdarený duchomnadanievlohytalent: mať básnický talent, básnického ducha

    4. duševné vlastnosti: byť veselého duchazaloženie: svojím založením je pesimistapovaha: mierna povahaletora: flegmatická letora

    5. duševný stav • nálada: nestrácať pokojného ducha, pokojnú náladu

    6. celkový súhrn príznačných vlastností niečoho: revolučný duch dobyrázcharakter: romantický ráz, charakter operyovzdušieatmosféra: medzi nimi vládne ovzdušie, atmosféra priateľstvanálada: nálada neznášanlivosti na pracovisku

    7. p. osobnosť 1


    duša 1. vnútorný, duchovný, myšlienkový svet človeka • vnútro: rozháraná duša, rozhárané vnútroduch: povedať si niečo v duchumyseľ: v mysli má nepokojkniž. psychakniž. zried. psyché

    2. p. základ 2 3. p. človek 1 4. p. obyvateľ


    obyvateľ človek vo vzťahu k bydlisku • občan (príslušník štátu, mesta, obce): obyvatelia, občania republiky, mestazastar. duša: dedina mala dvetisíc duší


    srdce 1. fam. nežné oslovenie milej osoby: srdce moje, vráť sa skoroexpr. srdiečko: srdiečko mojedrahýdrahá: drahý môj, neodchádzajmilýmiláhypok. miláčikexpr.: zlatozlatko: zlatko, podaj mi knihuexpr.: holúbokchrobáčik: môj malý holúbok, chrobáčikexpr.: dušadušinkadušička

    2. p. cit1 2 3. p. červeň 2 4. p. stred 1


    vnútro 1. vnútorná časť, vnútorný priestor (op. vonkajšok) • vnútrajšok: vnútro domu, škatule; vnútrajšok chrámuhovor. dnukajšokinteriér: bytový interiérkniž. útroby: útroby lode

    2. duševný život človeka • duša: ľudské vnútro, ľudská dušamyseľ: to vzrušuje moju myseľpsychika (súhrn duševných javov): psychika ženykniž. zastar. vnútornosť (Vajanský)

    3. p. vnútornosti


    základ 1. najspodnejšia časť stavby uložená v zemi: základy budovy, kopať základyzastaráv. fundament: fundamenty mostahovor. grunt: z domu ostal iba grunt

    2. hlavná, najdôležitejšia časť niečoho: rodina je základ spoločnostipodstata: dotknúť sa podstaty problémujadro: jadro prednáškyduša (hlavný činiteľ): matka je dušou rodinyodb. substrát: jazykový substrátodb. koreň: koreň rovnice

    3. to, z čoho sa vychádza: základy poznaniavýchodisko: nájsť spoľahlivé východiskopodklad: historický podklad dejazákladňa: vzťahy na demokratickej základnizdrojprameňžriedlo: zdroj poznania, prameň nákazy, žriedlo poučeniaplatforma: spoločná politická platformakniž. pôdorys: ideový pôdorys umeleckého dielakniž. postať: duchovná postať národakniž. báza: vyrábať niečo na báze domácich surovínkniž. fundamentkniž.: podhubiepodložie: podhubie zlakniž. studnica: príslovia sú studnicou ľudovej múdrosti


    dusený p. tlmený, potláčaný


    potláčaný vôľou ovládaný tak, aby sa navonok neprejavil (obyč. o citoch, pocitoch, telesných stavoch a pod.) • premáhanýzadržiavaný: potláčaná, premáhaná bolesť; potláčaný, zadržiavaný plačdusenýzadúšavý: dusené, zadúšavé vzlykyskrývanýzastieraný: skrývaná, zastieraná zvedavosť, radosťutajovanýtajený: s utajovanou, tajenou závisťou sledovala cudzie úspechy

    p. aj skrytý


    tlmený menej intenzívny ako obyčajne býva, menej výrazný • zmiernenýzoslabenýslabší: pociťoval tlmenú, zmiernenú bolesť; svetlo je tlmené, zoslabené, slabšie; počuť zoslabený, slabší zvuk rádiapridusenýpritlmenýpolohlasnýpolohlasitýnehlasnýtichýdusenýstíšený (obyč. o zmiernenom zvuku): pridusený plač; polohlasný, nehlasný, tichý, stíšený hovor vo vedľajšej izbestlmenýutlmený: stlmené, utlmené stonyjemnýnekrikľavý (op. krikľavý): jemné, nekrikľavé farbytemný: temné dunenie prichádzajúce zďalekaudusený (Urban, Alexy)zdusenýexpr.: pridrhnutýpriškrtený


    duchovný1 1. súvisiaci s vedomím, myslením, psychikou človeka (op. telesný); týkajúci sa produktov a prejavov vedomia človeka (op. hmotný, materiálny) • duševný: duchovný, duševný rast; duchovná, duševná aktivitamorálnymravný (op. materiálny): morálna, mravná pomoc, silanehmotnýnemateriálny: nehmotné, nemateriálne investícienevýrobný (op. výrobný) • neproduktívny (op. produktívny): nevýrobná, neproduktívna sféra, oblasť

    p. aj duševný

    2. zameraný na duchovnú oblasť, duchovnosť • spirituálnyspiritualistickýmystický: duchovné, spirituálne, spiritualistické stretnutia; spirituálna, mystická hudbanáboženský (op. svetský): stredoveká náboženská poézia; duchovné, náboženské piesneidealistický (op. materialistický): idealistické založenie autora, idealistický princíp

    3. týkajúci sa cirkevnej duchovnej oblasti • kňazský: duchovný, kňazský stavpastoračnýpastorálny: pastoračná, pastorálna činnosť; pastoračné pôsobenie


    duševný týkajúci sa psychiky, mysle, vnútra človeka • psychický: duševné, psychické otrasy, stavypsychologický (súvisiaci so psychológiou ako myslením, duševným založením človeka): psychologické vlastnostimentálnyrozumovýintelektuálnyintelektuálskymyšlienkový: mentálne poruchy; rozumová, intelektuálna, intelektuálska práca; mentálne, rozumové, myšlienkové schopnostivnútorný: vnútorný svet, život, nepokoj človekaduchovný (op. telesný): duševný, duchovný rast, vývin


    rozumový 1. týkajúci sa rozumu • mentálny: rozumová, mentálna úroveň, vyspelosťmyšlienkový: myšlienkové pochody, myšlienkové procesyintelektuálnyintelektuálskyduševný: intelektuálna, duševná prácalogickýodb. diskurzívny (o myslení, úsudku a pod.)

    2. u ktorého prevažuje rozumová činnosť (nad emocionálnou); vedený, usmerňovaný rozumom (o človeku); svedčiaci o tom • racionálny (op. iracionálny) • racionalistický: dievča je príliš rozumové, racionálne; rozumový, racionálny, racionalistický prístupchladnýtriezvy: chladné, triezve úvahyodb. diskurzívny: diskurzívny čitateľ, percipient (op. naivný)

    p. aj rozumný, triezvy, chladný 2


    dusičnan p. nitrát


    nitrát soľ kyseliny dusičnej • dusičnan


    tlmič zariadenie slúžiace na tlmenie: tlmič zvuku, nárazuhud. sordíno (tlmič zvuku pri hudobných nástrojoch) • dusidlo (tlmič zvuku pri dychových nástrojoch) • tech.: amortizéramortizátor (zariadenie na zabránenie vzniku rozkmitu škodlivých chvení a pod.)


    dláviť 1. váhou a tlakom pôsobiť na niečo a tým rozrušovať • tlačiťpučiťdusiť: dláviť, pučiť zemiaky vidličkou; tlačiť, dusiť kapustu do sudarozpúčaťroztláčať: rozpúča, roztláča deťom uvarenú zeleninugniaviťdrviťmliaždiťváľať (dláviť s veľkou silou): vinári gniavili, drvili hrozno; dážď váľal obilieexpr.: miagaťmadžgaťmangľovaťdepsiťdepčiťdegviť: madžgala, degvila nasilu veci do kufrašliapaťpošliapavaťudupávaťdlabčiťdlapčiť (dláviť nohami): šliapať kapustu; deti šliapu, udupávajú, dlabčia trávu v parku

    2. p. škrtiť 1 3. p. trápiť


    dusiť 1. neumožňovať dýchať al. usmrcovať zovretím hrdla • škrtiťdláviťdáviťdrhnúťhrdúsiť: dusil, škrtil, dlávil ho kašeľ; lasica drhne, hrdúsi kurenceudúšaťzadúšaťzadŕhaťzadrhávaťpriškrcovať (sčasti): burina udúša, zadúša ľanexpr.: tantušiťtentušiť: chlapci sa v bitke tantušilinár. expr. krtúšiť

    2. pôsobiť tlakom a silou na niečo • dláviťtlačiťpučiť: dusila, dlávila zemiaky vidličkougniaviťmliaždiťrozpúčaťroztláčaťdrviťváľať: gniaviť suché hrudy zeme; dážď váľal obilieexpr.: miagaťmadžgaťmangľovaťdepsiťdepčiťdegviť: madžgala, degvila nasilu veci do kufrapotláčaťutláčaťpremáhať (pôsobiť proti človeku): potláčať, premáhať slobodný prejav človeka

    3. postihovať trápením, bolesťou • moriťsúžiťsužovať: dusia, moria, súžia ju starostitrápiťtlačiťťažiť: tlačí, ťaží ho zodpovednosťexpr.: gniaviťdláviťhrdúsiťkváriť: choroba starkého už dlho dlávi, kvári

    4. vôľou pôsobiť proti citom, telesným stavom a pod. • premáhaťpotláčaťtlmiť: dusila, premáhala v sebe zvedavosťzadržiavaťzdržiavaťutajovaťexpr. tutlať (usilovať sa skryť): utajovať, tutlať smiech

    5. zabraňovať horeniu • hasiť: dusiť, hasiť požiarzhášaťzahášaťuhášať: zahášať zvyšky pahreby


    hasiť 1. zabraňovať horeniu • dusiť: hasiť, dusiť požiarzhášaťzahášaťuhášať: zhášať, zahášať, uhášať zvyšky pahreby

    2. p. tíšiť 2 3. p. biť 2


    moriť1 spôsobovať veľké duševné al. telesné utrpenie • trápiťsúžiťsužovať: morí, trápi, súži ho nespavosť; moria, sužujú ho výčitky svedomiakrušiťumárať (vo veľkej miere): kruší ho žiaľ; horúčava nás umáralaexpr.: zožieraťžraťhrýzťzhrýzaťspaľovaťkniž.: užieraťzžierať: zožiera, zhrýza, spaľuje ho žiarlivosť; hryzie ho svedomiedeptaťexpr.: gniaviťdusiťdláviť: depce, gniavi ho neistotaexpr.: mučiťubíjaťnivočiťzabíjať: choroba ho ubíja, nivočíhovor. expr. mordovaťnár. vädiť


    potláčať 1. vôľou zabraňovať prejavom citov, telesných pocitov a pod. • potlačovaťpremáhať: potláča, potlačuje, premáha náhly príval cituzadržiavať: zadržiava hnev, slzyprekonávať (niečo nepríjemné, bolestivé): prekonáva pocit sklamania, bolestiexpr.: tutlaťututlávať: tutle, ututláva v sebe túžbu cestovaťdusiť: dusí v sebe bezmocný hnevtajiťutajovať: tají v sebe radosť; od prekvapenia tají, utajuje dychtlmiť (zmierňovať intenzitu nejakého prejavu): tlmiť, potláčať radosť, smiechumlčiavaťumlčovať (zabraňovať prejaveniu sa): umlčiavať názory opozície; umlčuje v sebe cit láskyprehlušovať: prehlušuje výčitky svedomia za svoj hriechbrániť sazabraňovať: bráni sa, zabraňuje dojatiu nad neočakávaným stretnutím

    2. brať niekomu právo na niečo (najmä na slobodu), nespravodlivo zaobchádzať s niekým • potlačovaťutláčať: potláčanie, utláčanie národnostných menšíndeptať: deptanie ľudských právexpr.: ubíjaťgniaviť: maďarizácia ubíjala, gniavila náš národprenasledovať (vystupovať proti slobode niekoho): prenasledovanie demokraticky zmýšľajúcich ľudíumlčiavať (nedovoľovať prejavy slobody): umlčiavať vzbúrencov


    škrtiť 1. usmrcovať zovretím hrdla al. bolestivo zovierať hrdlo • drhnúťhrdúsiť: holými rukami škrtiť, drhnúť niekoho; vrah škrtí, hrdúsi svoju obeť šatkou; kašeľ ho škrtí, drhne, hrdúsidusiťdláviť (neumožňovať dýchať): dym ho dusí v krku; dlávi ma čosi v hrdleudúšaťzadúšaťzadŕhaťpriškrcovať (sčasti) • nár. expr. krtušiťexpr.: tantušiťtentušiť (Tajovský)

    2. p. hatiť 3. p. šetriť 1


    tlmiť 1. zmenšovať intenzitu (obyč. zvuku, svetla) • mierniťzmierňovať: tlmiť, mierniť, zmierňovať kriktíšiťstišovať: tíši, stišuje hlas, smiechoslabovaťzoslabovať: kryt (z)oslabuje nárazy vetrapritlmovať (čiastočne, v menšej miere): pritlmujú spev

    2. zabraňovať citovému prejavu • potláčaťdusiťudúšať: tlmí, potláča, dusí v sebe hnevtíšiťstišovať: tíši svoj bôľ modlitboupritlmovaťkrotiť: pritlmuje, krotí mužove výbuchy pred deťmiexpr.: ututlávaťtutlať (zadržiavať v sebe): ututlávať, tutlať svoju nenávisťzried. uzdiťovládať (citové prejavy): uzdí, ovláda svoju dychtivosť


    dusiť sa 1. nemôcť dýchať • zadúšať sadrhnúť sadáviť sazadŕhať saškrtiť sa: dusil sa, drhol sa polievkou; dáviť sa, škrtiť sa kašľomhovor.: zachádzať sazachodiť sakniž. zastar. zalykať sa: zachádzala sa, zalykala sa od plačukuckať (zároveň kašľať): dieťa kucká

    2. p. tlačiť sa 2


    tlačiť sa 1. tlakom si vynucovať priestor • tískať satiskať satisnúť sa: cestujúci sa bezohľadne tlačia, tískajú do vlaku; postavte sa do radu, netlačte, netisnite sanatískať sa: natíska sa medzi ostatnýchpretláčať saobyč. pejor.: pchať sadžgať sa: deti sa pretláčajú dopredu, pchajú sa, džgajú sa do lavícstrkať sa: strká sa do prvého raduexpr. titlať sa: hmla sa title pod kabátexpr. trepať sa: Netrepte sa sem!

    2. mať nedostatok priestoru • tiesniť sastískať satisnúť samiesiť saexpr. miagať sa: tlačia sa, tiesnia sa v jednej izbe; na štadióne sa tisnú tisícky ľudí; miagať sa vo vlakuexpr. dusiť sa: všetci sa dusia v jednej komore

    3. tlakom bezprostredne pôsobiť na niečo, tesne sa približovať • pritláčať sapritískať satisnúť sa: tlačiť sa, pritláčať sa k múru; pritíska sa, tisne sa k sestretúliť saprituľovať savinúť saprivíňať sa (s citom, nežne): dievča sa túli k milému; dieťa sa vinie k matke

    4. p. ponúkať sa 1


    zachádzať sa strácať dych, strácať vedomie (obyč. pri silnom citovom vzrušení, plači a pod.) • zachodiť saupadať do mdlôbomdlievaťzamdlievať: zachádzajú sa, zachodia sa od smiechu; od blaženosti priam upadá do mdlôb, omdlieva, zamdlievadusiť sazadúšať sa: dusí sa, zadúša sa od smiechu


    dušiť sa p. tvrdiť1, prisahať sa


    prisahať sa uisťovať o niečom formou slávnostného vyhlásenia al. formou sľubu s odvolaním sa na Boha, Bibliu a pod. • prisahaťzaprisahávať sa: prisahal (sa), že rodinu pomstí; prisahá (sa), zaprisaháva sa, že do domu viac nevkročíveriť sazaverovať sa: musel sa pred všetkými veriť, zaverovať, že on to neurobilbožiť sa: boží sa, že sa polepšídušiť sa (o pravdivosti niečoho uisťovať slovami na moj dušu): stále sa duší, ale nik mu už neverízaklínať sakliať sa (prisahať sa formou kliatby): zaklína sa, že radšej zomrie, akoby mala porušiť sľubnár. hromiť sa (Kálal)expr. biť sa do pŕs (uisťovať o niečom vytŕčavým vyhlasovaním)


    tvrdiť1 hovoriť ako isté, dokázateľné: tvrdil, že pozná vinníkadokazovaťpresviedčaťpresvedčovať (podopierať dôkazmi, rozumovými dôvodmi): dokazoval, presviedčal nás, že má pravdukniž. afirmovaťuisťovaťubezpečovaťutvrdzovať (potvrdzovať faktmi): uisťovali, ubezpečovali nás, že sa operácia podarí; utvrdzovali nás v našom presvedčenísvedčiťdosviedčať: niektorí svedčili, že videli mimozemšťanaexpr. dušiť sa: dušili sa, že je to klamstvo


    dusivý 1. p. zadúšavý 1, škrtivý 2. p. ťaživý, skľučujúci


    dýchavičný trpiaci záduchom, ťažko dýchajúci (o človeku, zvierati); charakteristický pre záduch • astmatickýdusivý: dýchavičný, astmatický pacient; dýchavičný, astmatický, dusivý kašeľzadúšavýzried.: zádušivýzádušlivýdušnýexpr. záduchľavýhovor. zdýchavičný


    skľučujúci ktorý vyvoláva tieseň, úzkosť, smútok, neistotu a pod. • stiesňujúcitiesnivýúzkostný: mať skľučujúci, stiesňujúci, tiesnivý, úzkostný pocitskormucujúcizarmucujúci: skormucujúce, zarmucujúce správyťaživýdusnýdusivý: ťaživá, dusná, dusivá atmosféra; dusivé tichodeprimujúciubíjajúci: deprimujúce, ubíjajúce prostrediedepresívnyzdrvujúci: dostať od priateľa depresívny, zdrvujúci listkrušný (smutný a ťažký): žiť v krušných časoch


    škrtivý ktorý bráni prirodzenému, voľnému dýchaniu; vyvolávajúci dusenie, nepríjemný pocit v hrdle • hrdúsivý: rozopol si gombík na škrtivom, hrdúsivom golieri; škrtivá, hrdúsivá vôňa ľaliídusivýzadúšavýzastaráv. zádušlivý: dusivý, zadúšavý, zádušlivý dym z vlhkých vňatí


    ťaživý ktorý ťažko dolieha na psychiku človeka, ktorý vyvoláva tieseň, smútok, neistotu, obavy • tiesnivýstiesňujúciexpr. gniavivý: noc prebdel v ťaživom, tiesnivom, gniavivom smútku; zasiahol ju tiesnivý, gniavivý, stiesňujúci pocitpochmúrnychmúrnypošmúrnyskľučujúcikniž. ponurýkniž. zastar. ponurný: pochmúrna atmosféra, skľučujúce dojmyzvieravý: zvieravá predtuchadusivýdusný: prerušiť dusivé, dusné tichodeprimujúcidepresívny (vyvolávajúci depresiu): stále rozmýšľal o úniku z deprimujúceho, depresívneho prostredia liečebneubíjajúciťažký: podľahla ubíjajúcim, ťažkým myšlienkam; mať ťažké sny


    zadúšavý 1. spôsobujúci dusenie, brániaci v pravidelnom dýchaní • dusivýzadúšajúci: zadúšavé, dusivé chemické výparyzried. zádušlivýzastar. zádušný: zádušlivý dymškrtivýhrdúsivý: škrtivý, hrdúsivý kašeľ

    p. aj dýchavičný

    2. (o citovom prejave) ktorý nechceme naplno prejaviť • potláčaný: zadúšavý, potláčaný plačpremáhaný: premáhané vzlykyvzlykavýhíkavý: vzlykavý plač


    dúškom p. naraz 2


    naraz 1. v tom istom čase, v tej istej chvíli • súčasnezároveň: nemôžeš byť naraz, súčasne, zároveň na dvoch miestachodrazurazom: na dvor vybehli odrazu, razomzastar. vraz (Hviezdoslav, Jesenský)nár. naraze (Švantner)fraz. ako na povel

    2. bez prerušenia, na jeden raz • razom: naraz, razom vypil celý pohár vodydúškomfraz.: jedným dúškomna dúšokna jeden dúšokjedným dychomjedným vrzomna jeden vrz: dúškom, jedným dúškom vybehol až na štvrté poschodie; na dúšok, na jeden dúšok povedal, čo sa mu stalo; všetko vybavil jedným vrzomhovor. na ex (o pití): fľašu piva vypil na dúšok, na exfraz. na (jedno) posedenie

    3. v krátkom čase a obyč. nerátajúc s tým • zrazuodrazurazom: naraz, zrazu sa otočil; odrazu, razom sa schladiloznezradynenazdajkyznenazdajkyznenazdania: znezrady, nenazdajky, znenazdania z kríkov vybehol zajacnáhlenáhlo: náhle sa zastavil

    4. nadväzuje na situáciu a vyjadruje hodnotiaci postoj (prekvapenie, miernu iróniu a pod.) • odrazuzrazu: naraz, zrazu, odrazu, aký je múdry


    dusno p. spara


    spara dusivá horúčava • sparno: letná spara, letné sparnodusno (sparné počasie): v dusne sa ťažko pracujeexpr. vara


    dusný 1. horúci a vlhký • sparný: dusný, sparný večer; dusné, sparné počasieexpr. zried. znojný (Vajanský, Hviezdoslav)nevetranývydýchaný (bez prívodu čerstvého vzduchu): nevetraná, vydýchaná trieda, miestnosťzafajčenýzadymený (plný obyč. cigaretového dymu): vstúpiť do zafajčenej, zadymenej kaviarne

    2. p. ťaživý, skľučujúci


    dušný p. dýchavičný


    dúšok množstvo nápoja vypité bez prerušenia • dúštek: vypiť pohár na jeden dúšok, dúštekglghlt: potiahnuť z krčaha dobrý glg, hltexpr. log: log piva


    hlt množstvo, ktoré sa naraz prehltne: hlt kašeglgdúšokdúštek (o tekutine): glg, dúšok mlieka, vínaexpr. logsubšt. sústo (o potrave)


    dušpastier p. kňaz


    kňaz človek vykonávajúci z povolania náboženské úkony • duchovnýhovor. farár: katolícky kňaz, duchovný; evanjelický farárcirk.: duchovný pastierduchovný otecotec (obyč. v oslovení) • kniž. dušpastierhovor. zastar. pánko: velebný pánkokniž. abbé (katolícky duchovný bez kňazského úradu, obyč. vo francúzskom, talianskom a pod. prostredí) • páter (rehoľný kňaz) • kurát (vojenský kňaz): poľný kurátpastor (protestantský kňaz) • pop (pravoslávny kňaz) • rabín (židovský duchovný) • reverend (titul kňaza v niektorých cirkvách) • žrec (kňaz u pohanských Slovanov)


    dúštek p. dúšok, hlt


    grádus p. hodnosť


    hodnosť stupeň v sústave postavenia: akademická hodnosť; získal hodnosť plukovníkatitul (akademická, úradná, stavovská a pod. hodnosť): inžiniersky, šľachtický titulhovor. šarža (vojenská hodnosť): vyslúžiť si šaržu kapitánahovor. rang: pracovník vysokého rangukniž. stolec: kniežací stolecarch. grádus: doktorský grádus


Pozri výraz DUS v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV