Synonymá slova "du" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 387 výsledkov (4 strán)

  • triasť sa 1. pohybovať sa drobnými trhavými pohybmi • chvieť sa: ruky, kolená, pery sa mu trasú, chvejústriasať sa (pri pocitoch zimy, chladu, odporu) • stŕpať: hlava mu v behu stŕpaexpr.: klepať sadrgľovať sa (pri pocitoch chladu, vzrušenia): klepe sa od strachu, drgľuje sa od zimyvibrovaťkmitať (drobnými rýchlymi a pravidelnými pohybmi): vzduch vibruje, struna vibrujemykať sa (prudkými krátkymi pohybmi): hlava sa mu od nervozity mykápotriasať sapomykávať sapotrhávať sa (prerušovane, opakovane): pery sa mu pomykávajú, potrhávajú; hlava sa mu čudne potriasalazachvievať saochvievať sa (mierne sa triasť)

    2. pohybovať sa mocnými výkyvmi (o niečom, čo ináč pevne stojí) • otriasať sa: zem sa trasie, otriasa (pri zemetrasení)zachvievať sa (jemne): obloky, dvere sa pri výbuchu zachvievajúdunieť (vydávať pritom dunivý zvuk): dom sa trasie, duní

    3. p. báť sa 1, 2 4. p. túžiť


    tupý 1. ktorý má slabé ostrie, ktorý používaním stratil ostrosť (op. ostrý) • neostrýnenaostrenýnenabrúsený: krájať chlieb tupým, neostrým, nenaostreným, nenabrúseným nožomvytupenýotupenýstupenýzatupený: vytupené, otupené, stupené, zatupené zúbky pílypritupý (priveľmi tupý)

    2. ktorý nemá ostré zakončenie, ostrý, špicatý tvar (op. ostrý): tupý nos (op. špicatý, končistý, končitý) • zaoblenýplochý: zaoblený, plochý hrot pilníka; zaoblená, plochá hrana stolaneostrý

    3. nejasne znejúci (o zvuku) • dutýtemný: tupé, duté údery; tupý, dutý, temný hlas; z diaľky doliehalo temné duneniepren. drevený

    4. ktorý nemá al. ktorý stratil schopnosť pohotovo, ostro vnímať, reagovať (o človeku a jeho zmysloch); svedčiaci o tom • otupenýzatupenýkniž. blazeovaný (plný nudy, presýtenia životom) • apatickýletargickýľahostajný: sedí tupý, otupený, apatický s podopretou bradou; blazeovaný, apatický, letargický, ľahostajný výraz tváreprázdnybezduchýbezvýraznýnevýrazný (op. bystrý, duchaprítomný): díval sa prázdnym, bezduchým pohľadom; bezvýrazné, nevýrazné očioslabenýochabnutýnecitlivýkniž. necitný (nevnímajúci v dôsledku vyčerpania, rezignácie, ľahostajnosti): oslabené, ochabnuté, necitlivé, necitné zmysly

    5. p. jednotvárny 6. p. hlúpy 1, sprostý 1


    tvrdiť1 hovoriť ako isté, dokázateľné: tvrdil, že pozná vinníkadokazovaťpresviedčaťpresvedčovať (podopierať dôkazmi, rozumovými dôvodmi): dokazoval, presviedčal nás, že má pravdukniž. afirmovaťuisťovaťubezpečovaťutvrdzovať (potvrdzovať faktmi): uisťovali, ubezpečovali nás, že sa operácia podarí; utvrdzovali nás v našom presvedčenísvedčiťdosviedčať: niektorí svedčili, že videli mimozemšťanaexpr. dušiť sa: dušili sa, že je to klamstvo


    udrieť 1. úderom, nárazom zasiahnuť človeka al. iného živého tvora • uderiť: ustúp, lebo ťa udriem, uderím (po chrbte)buchnúťbúšiťbachnúť: Buchni ho, bachni ho do chrbta!expr.: trepnúťtresnúťtresknúťcapnúťcapiť: neposlušné dieťa trepla, tres(k)la, capla po zadkuklepnúťklopnúť (obyč. kladivom al. podobným nástrojom): klepnem kapra po hlaveexpr.: čapnúťčapiťťapnúťbacnúťpacnúť (s menšou intenzitou): dieťa čaplo, ťaplo, baclo, paclo psíkaexpr.: rachnúťrafnúťšvacnúťchňapnúťchlopnúť (silným úderom): v zúrivosti ho rachol, rafol drúkom; najedovaný ho švacol, chňapol, kde zasiahol; chlopol ma po hlavehovor. expr.: praštiťchmeliťpleštiťtreštiťexpr. zried. prasknúť (prudko): praštím ťa po hlave, cez ústašvihnúťšľahnúťšibnúť (niečím pružným, ohybným): švihne, šľahne koňa bičom; šibne chlapca prútomčesnúť (prudko udrieť; obyč. o haluzi): haluz ho česla cez očikniž. mrsknúť: mrskne ho korbáčomplesnúťplesknúťpľasnúť (obyč. dlaňami): v dobrej nálade ma plesne, pľasne po líciexpr.: zaťaťseknúťreznúťrubnúť (niečím ostrým): dva razy ho sekol, rezol, rubol linonárom pod rebráexpr. hlobnúť: podgurážený hlobne mládenca po plecidať zauchoexpr.: facnúťfľasnúťfľasknúťfľusnúťfľusknúť (rukou udrieť po tvári): len sa opováž, dám ti zaucho, facnem ťa; v opitosti fľas(k)ol ženu po ústachexpr.: streliťstruhnúťvylepiťhovor. expr.: zasoliťvysoliťprisoliť (dať úder rukou niekomu): Takú ti strelím, vylepím! Zasoľ mu jednu!, ešte mu jednu prisolímexpr. priložiť: jednu mu priložilexpr.: drgnúťďugnúťdurknúťhrknúťzried. lapsnúť (koho): poriadne ho drgol, džugol päsťou do nosa; durkla, hrkla ma do chrbtaexpr.: druzgnúťluznúťliznúťlupnúťlopnúťhovor. expr. drisnúť (komu): druzgla, luzla, lizla mi zaucho; lupnem, drisnem mu zopár, že sa nespamätáhovor. expr.: fuknúťšuchnúťšupnúťpifnúťflingnúťflinknúť (nečakane, rýchlo): naraz mu zozadu jednu fukla, šuchla, šupla, piflanár. klknúť (Chrobák)hrub. kydnúť: kydni mu lopatou, nech je tichoexpr.: zavaliťzaraziť (prudko): zavalil ho po papuliexpr.: ovaliťorútiťomráčiťochmeliťobúšiťolomáziťohlušiť (ťažkým predmetom): ovalili, orútili, omráčili, olomázili ho drúkom; obúšiť, ohlušiť niekoho obuškomexpr.: ohlôniťopáliť: ohlôniť palicou, opáliť bakuľou niekohoexpr.: pretiahnuťobtiahnuť (za trest, z pomsty a pod.): však ho ja pretiahnem korbáčom; obtiahol syna remeňomfraz. uštedriť buchnát/zaucho

    2. p. buchnúť 1 3. p. napadnúť 2 4. p. nahromadiť sa 5. p. nastať


    upiť si pitím ubrať menšie množstvo odniekiaľ • odpiť (si): upil si, odpil (si) z pohára trochu mliekaexpr.: chlipnúť siodchlipnúť sisrknúť siusrknúť si: (od)chlipnúť si, (u)srknúť si kávyexpr.: liznúť si (celkom malé množstvo, obyč. na ochutnanie): liznúť si z likéruhovor. expr.: lognúť siglgnúť sistrebnúť sizastrebnúť (si) (často pri pití alkoholu): lognime si, glgnime si eštehovor. expr.: drgnúť siďugnúť sišuchnúť sipotiahnuť si (týka sa iba pitia alkoholu): drgol si, ďugol si, šuchol si, potiahol si z fľaše slivoviceexpr.: frcnúť sišluknúť si (pálenky) • vypiť siexpr.: uhnúť sihrknúť siprihnúť si (požiť alkohol obyč. vo väčšej miere ako treba): rád si vypije, uhne; keď si prihne, hrkne, nedá sa s ním hovoriť

    p. aj vypiť si


    väzieť kniž. 1. byť niekde dlho • zdržiavať sazdržovať sa: Kde toľko väzí?; dlho sa zdržuje v práciostávaťzostávaťzotrvávať: zostáva, zotrváva na pracovisku do večeraexpr.: kvočaťčupieťdrepieťdučaťtrčať: nikam nejde, kvočí, čupí, trčí domaexpr.: tvrdnúťvisieť: tvrdol, visel tam bez peňazípren. pejor. kvačaťnár. repieť: kvačali, repeli na stanici dve hodiny

    2. p. spočívať 3


    veľa vyjadruje veľké množstvo, veľký počet, rozsah; vyjadruje veľkú mieru, veľký rozsah deja a pod. (op. málo) • hodnemnohodosť: zarobil veľa, hodne peňazí; má mnoho, dosť priateľovplno: všade bolo veľa, plno krikunemálozaveľa: nemálo schopných ľudí už odišlo; zaveľa krvi stratilhojnesporovýdatne: pršalo drobne, ale hojne, sporo, výdatnehovor.: mocaž-až, pís. i ažaž: má toho moc, až-ažexpr.: hromadakopahŕbacelá kopacelá hŕbahovor. expr. fúra: hromada, kopa, hŕba divákov sa na zápas nedostalaexpr. hory-doly: nasľubovať hory-dolyexpr.: niečodačovoľačočosi: ten už toho niečo, dačo preskákal; v živote už toho voľačo, čosi skúsilexpr.: poriadnepožehnane: detí má poriadne, požehnanehovor. expr.: neúrekomvyše práva: starostí má neúrekom, vyše právafraz.: na tuctyna stovkyhovor. expr.: hrôzahrúzaaž bedaaž strachdo aleluja: hrôza, hrúza dreva sa váľalo po ceste; snehu napadlo až beda, až strachhovor. expr.: bohviekoľkočertviekoľkoktoviekoľkoktohoviekoľko (obyč. pri zápornom slovese): za ten týždeň bohviekoľko, čertviekoľko, kto(ho)viekoľko nezarobilhovor. zried. dúže (Hviezdoslav)veľmi (vyjadruje mieru): nemal by tak veľa, veľmi piťpriveľaprimnohonadmierunadmernehovor. primoc (príliš veľa, veľmi veľa): priveľa, primnoho si na seba neber; nadmerne, nadmieru fajčíexpr.: preveľapremnoho (veľmi veľa): na lúke rástlo preveľa, premnoho krásnych kvetovkniž. zastar. drahne (Kukučín)subšt.: spústa • habadej


    veľký 1. presahujúci priemerné, zvyčajné rozmerové al. iné veličiny; presahujúci priemernú očakávanú al. prijateľnú mieru, intenzitu (op. malý): veľký strom, veľká búrkaznačný: značná výška, značná prevahanadmerný: nadmerný bytenormný (nadmieru veľký): enormný zisknemalý (pomerne veľký): mal z toho nemalý úžitokneobyčajnýnezvyčajný: neobyčajný, nezvyčajný záujem o výstavurozmernýrozsiahly (majúci veľký rozmer): rozmerné, rozsiahle lány pšenicegigantickýkolosálnymonumentálny (ohromujúco veľký rozmermi, hodnotou): gigantické, kolosálne súsošie, monumentálna stavbaobrovskýohromnýexpr.: ozrutnýozrutánskyobrovitývelikánskyveličiznýveličaznýpreveľkýpreohromný (nezvyčajne veľký čo do rozmerov, intenzity, významu): obrovský, ohromný vietor; obrovské, ohromné územie; obrovský, ohromný dosah niečoho; ozrutné, obrovité chlapisko; obrovský, ozrutánsky, velikánsky dub; je v ňom velikánska, preveľká túžba po poznanímohutný (nezvyčajne veľký): mohutný vzrast, mohutný dojempalcový (o veľkých titulkoch v novinách) • nadpriemerný: nadpriemerný výkonveľkolepýimpozantnýgrandióznymajestátny (svojou veľkosťou vzbudzujúci pocit úžasu, obdivu, úcty): veľkolepý, impozantný, majestátny palác; grandiózny, impozantný nástup olympionikovšokujúci (spôsobujúci šok svojou veľkosťou): šokujúci rozsah škôdmocnýsilný (veľmi veľký čo do intenzity; op. slabý): mocná, silná armáda; silný kašeľstatnýrobustnýhovor. dúži (veľký čo sa týka vzrastu): statný, robustný, dúži mládenecvýdatný (veľký v množstve, kvalite): výdatný dážďpočetnýhojný (veľký počtom): početná rodina; hostia prišli v hojnom počtevýznamnývýznačný (veľký významom): významný, význačný človekvýrazný: výrazný úspech, je to markantný rozdielrekordný: ukazuje sa rekordná úrodadobrýhovor. hodný (prekračujúci danú mieru): dobrý kus cesty, čakal hodnú chvíľudlhý (veľký čo do dĺžky al. časového úseku; op. krátky): dlhá vzdialenosť, dlhé trvanie zimyširoký (veľký al. vyhovujúci čo do šírky; op. úzky): široký otvorrozvetvenýrozkonárený: rozvetvené príbuzenstvohlboký (veľký čo do hĺbky; op. plytký): veľká, hlboká jamavysoký (majúci veľkú výšku, hodnotu, mieru; op. nízky): veľký, vysoký chlap; vysoký tlak v pneumatikáchhrubýobjemnýrozložitý (veľký čo sa týka objemu, rozlohy): hrubá, objemná kniha; rozložitý hradvoľný (veľký čo do rozmeru, priestoru; op. tesný): nohavice sú mu voľnéprudkýintenzívny (intenzívne prežívaný al. prejavovaný): prudká nenávisť; prudká, intenzívna bolesťexpr., často iron. ťažký (majúci intenzívny účinok): ťažká porážka, ťažký frajerprenikavý: prenikavá zmenaexpr. závratný: ísť závratnou rýchlosťounesmiernyexpr. prenesmiernykniž. neskonalý: nesmierna, prenesmierna, neskonalá radosťpriveľkýprílišný (príliš veľký): priveľká záhrada, prílišná horlivosťtrestuhodnýexpr.: hriešnynekresťanský: trestuhodná nedbanlivosť; hriešne, nekresťanské cenykniž., obyč. iron.: úctyhodnýctihodný: pešo prešiel úctyhodnú, ctihodnú vzdialenosť; ctihodná cenapriepastný: priepastné spoločenské rozdielyhovor.: peknýkrásny: pekný, krásny platexpr.: riadnyporiadny: riadna kopa peňazí; bola už poriadna tmaexpr.: ukrutnýpreukrutnýukrutánskyúžasný: ukrutný, ukrutánsky hlad; preukrutná láska; úžasné tempoexpr.: krutýšialený: krutá bolesť, šialený strachhovor. expr.: hroznýstrašnýpríšernýzúfalýhrozitánskydesný: hrozný, strašný smäd; zúfalý neporiadok; hrozitánska silaexpr. smrteľný: smrteľná vážnosťexpr.: čertovskýdiabolský: čertovská zimaexpr.: tučnýmastný: dostával tučné provízieexpr.: miliónovýmiliardový: budú to miliónové, miliardové stratyexpr. stonásobný: stonásobná bolesťexpr.: náramnýprenáramný: robiť náramný krikexpr.: bezodnýbezdný: bezodné zúfalstvohovor. neúrečný: neúrečný majetokexpr. večný: večná škodaneohraničenýneobmedzený: neohraničené, neobmedzené možnostinevyčerpateľný (taký veľký, že sa nedá vyčerpať): nevyčerpateľné zdrojenesčíselnýnespočetnýkniž. nesčítateľný (taký veľký, že sa nedá spočítať): nesčíselné zásoby, nespočetné davyexpr. státisícový: státisícové zástupyneslýchanýnevídaný: neslýchaná krivda, nevídané víťazstvozávideniahodný: závideniahodné úspechynepredstaviteľnýneopísateľný (taký veľký, že sa nedá predstaviť, opísať): nepredstaviteľná bolesťneuveriteľný (taký veľký, že sa nedá uveriť): neuveriteľná smelosťneospravedlniteľný (taký veľký, že sa nedá ospravedlniť): neospravedlniteľná bezočivosťneodpustiteľný (taký veľký, že sa nedá odpustiť): neodpustiteľná chybaneuhasiteľnýnezhasiteľnýkniž. neukojiteľný (taký veľký, že sa nedá uhasiť, utíšiť): neuhasiteľný smädneutíšiteľný: neutíšiteľná túžbakniž. nepreberný: nepreberné množstvo tovarunedohľadnýnedozerný: nedohľadné následky, nedozerné diaľkyneľudský: neľudské utrpenienadľudský: nadľudská námahaexpr. nekonečný: nekonečná vďakakniž.: titanský: titanský zápasgoliášsky: goliášska silakniž. zastar. drahný (o množstve a veľkosti): drahný kôš (Záborský)hovor. maxi: to je maxi tortasubšt.: hovädský • hovadský • sakramentský

    2. p. vynikajúci 1 3. p. dospelý


    veriť 1. byť presvedčený o dôveryhodnosti, spoľahlivosti, pravdovravnosti niekoho • dôverovať: verí, dôveruje synovikniž. zastar. verovať

    2. byť presvedčený o kladnom vývoji niečoho • dúfaťmať nádej: verí, dúfa v uzdravenie; máme nádej, že zvíťazímekniž. nádejať sakniž. zastar. verovať

    3. hovor. (v zápore) nebyť schopný • nemôcťnevedieť: neverí, nevie sa už dočkať konca; nemôže sa dočkať prázdnin


    viať 1. intenzívne sa pohybovať v prúde (o vetre, vzduchu) • vanúť: veje, vanie teplý južný vietorfúkaťdúchať: fúka, dúcha chladný vietorfučaťfičaťduť (s väčšou intenzitou): severák fičí, duje celú nocťahaťtiahnuťprúdiť (obyč. jedným smerom): od hory ťahá chlad; do izby prúdi vzduchexpr. fukotať (silne) • pofukovaťpodúvaťpoduchovaťpovievaťzavievať (obyč. menej intenzívne): vietor príjemne pofukuje; z kuchyne zavieva vôňa koláčovprefukovaťpreťahovaťpredúvať (obyč. cez niečo): cez škáry oblokov prefukuje

    2. vlnivo sa pohybovať vo vetre • povievať: v oknách vejú, povievajú záclonylietaťpoletovaťpoletúvaťtrepať satrepotať sa: stužky jej poletujú okolo hlavy; trepoce sa jej šatkapren. plápolať: zástavy plápolajú vo vetrepoet. vlať


    vnútro 1. vnútorná časť, vnútorný priestor (op. vonkajšok) • vnútrajšok: vnútro domu, škatule; vnútrajšok chrámuhovor. dnukajšokinteriér: bytový interiérkniž. útroby: útroby lode

    2. duševný život človeka • duša: ľudské vnútro, ľudská dušamyseľ: to vzrušuje moju myseľpsychika (súhrn duševných javov): psychika ženykniž. zastar. vnútornosť (Vajanský)

    3. p. vnútornosti


    vtipný 1. ktorý má bystrý rozum; svedčiaci o tom • dôvtipný: vtipný, dôvtipný človek; vtipný postreh, dôvtipné riešeniedômyselný: dômyselný konštruktér, dômyselné zariadeniebystrý (ktorý má dobrý a rýchly postreh): bystrý žiakduchaplný: duchaplný muž, duchaplná poznámkahovor. šikovný: šikovný študent, expr. šikovný ťahpoet. bystroumný: bystroumné dievča (Jégé)

    2. vzbudzujúci radosť, optimizmus, chuť žartovať; plný vtipu • žartovnýveselý: vtipná, veselá, žartovná príhoda; prísť na veselšie myšlienkyhumorný: vznikla humorná situáciaiskrivý: iskrivé ovzdušie

    p. aj veselý 2


    vypiť si požiť liehový nápoj tak, že sa prejavujú známky opitosti • expr.: uhnúť siprihnúť si: bolo vidieť na prvý pohľad, že si vypili, uhli, prihliexpr. popiť si (trocha si vypiť) • expr.: liznúť sifrcnúť sipotiahnuť si (obyč. menšie množstvo) • fraz. prepláchnuť si/prepláknuť si hrdlo/ústa/gágor: po robote si šli trocha prepláknuť gágorexpr.: hrknúť sitrcnúť sidrcnúť sidrgnúť siďugnúť sidžugnúť sišuchnúť sišluknúť siglgnúť sivytnúť sivyťať silognúť sichlipnúť si: bezvládne leží, musel si poriadne hrknúť, ďugnúť, vytnúťexpr. potúžiť sažart.: podkovať sapodkuť sa: potúžili sa, podkovali sa na cestupodnapiť sa (trocha sa opiť)


    vyzývať 1. dávať pokyn, príkaz na urobenie niečoho, obracať sa s výzvou • kniž. apelovať: vyzývať ľudí na pokojnú demonštráciu, apelovať na ľudí, aby bola demonštrácia pokojnánabádaťpobádaťpovzbudzovaťponúkaťpodnecovať (dávať podnet, príkaz na nejakú činnosť): nabádať, pobádať pracovníkov, aby zvýšili opatrnosť; ponúkať niekoho do rečimať (do dačoho) • hovor. oslovovať: oslovuje ho už tretíkrát, aby dlh vrátilexpr. burcovať: burcovať na odporaktivizovať: aktivizujú nás do boja proti vojneexpr.: badúriťbadurkaťduriťpodúrať

    2. dávať podnet na istú reakciu • dráždiťprovokovať: celý výzor dievčiny vyzýva, dráždi, provokujepodnecovaťpovzbudzovať: pokojná krajina podnecuje na tiché úvahy; úsmev ho povzbudzuje k činu


    vzmáhať sa 1. hospodársky silnieť, nadobúdať majetok • zmáhať sabohatnúť: mladomanželia sa v(z)máhajú, kúpili si auto; podnikatelia sa rýchlo vzmáhajú, bohatnúfraz. expr. stavať sa na nohyzveľaďovať sa: spoločnosť sa zveľaďujepozdvihovať sapovznášať sa (hospodársky)

    2. stávať sa väčším, intenzívnejším, silnejším • vzrastaťnarastaťzväčšovať sa: vzmáha sa, vzrastá nezamestnanosť; vzmáha sa, zväčšuje sa kriminalitarozmáhať sarozširovať sašíriť sa: mesto sa rozmáha, rozširujesilnieťrásť: silnie, rastie južný vetríkmohutnieťmocnieť: podvečer vlny začínajú mohutnieťkniž. intenzívnieťdužnieťdužieť: porast duž(n)iestupňovať savystupňúvať sa: odpor sa stupňuje

    3. úsilím niečo dosahovať, prejavovať schopnosť niečo urobiť • zmáhať sa: sotva sa vzmáha, zmáha na odpoveďbyť schopný: už nie je schopný ničoho, nevzmáha sa na nič


    vzoprieť sa 1. prejaviť odpor • postaviť sa na odporzastaráv. zoprieť savzpriečiť saspriečiť sa: (v)zoprieť sa, vzpriečiť sa rozkazom; vzoprel sa, postavil sa na odpor predstavenému, proti zákonusprotiviť sa: sprotiviť sa nariadeniupostaviť sa: neodváži sa postaviť matkeexpr. dupnúť (si): vie si dupnúť aj pred predstavenýmizried. popružiť sa (Dobšinský)kniž.: vzopnúť savzopäť saspäť sa: vzopli, vzopäli sa proti násiliuspätiť sazastar.: vzpätiť savzpäť sa (prudko sa zastaviť): kôň sa zrazu spätil, vzpäl a ostal stáťvzbúriť sapovstať (odoprieť poslušnosť, často so zbraňou v ruke): posádka sa vzbúrila, povstalafraz. zdvihnúť hlavu/čelo (proti niekomu, niečomu)

    2. p. vztýčiť sa


    zadúšavý 1. spôsobujúci dusenie, brániaci v pravidelnom dýchaní • dusivýzadúšajúci: zadúšavé, dusivé chemické výparyzried. zádušlivýzastar. zádušný: zádušlivý dymškrtivýhrdúsivý: škrtivý, hrdúsivý kašeľ

    p. aj dýchavičný

    2. (o citovom prejave) ktorý nechceme naplno prejaviť • potláčaný: zadúšavý, potláčaný plačpremáhaný: premáhané vzlykyvzlykavýhíkavý: vzlykavý plač


    zachádzať sa strácať dych, strácať vedomie (obyč. pri silnom citovom vzrušení, plači a pod.) • zachodiť saupadať do mdlôbomdlievaťzamdlievať: zachádzajú sa, zachodia sa od smiechu; od blaženosti priam upadá do mdlôb, omdlieva, zamdlievadusiť sazadúšať sa: dusí sa, zadúša sa od smiechu


    základ 1. najspodnejšia časť stavby uložená v zemi: základy budovy, kopať základyzastaráv. fundament: fundamenty mostahovor. grunt: z domu ostal iba grunt

    2. hlavná, najdôležitejšia časť niečoho: rodina je základ spoločnostipodstata: dotknúť sa podstaty problémujadro: jadro prednáškyduša (hlavný činiteľ): matka je dušou rodinyodb. substrát: jazykový substrátodb. koreň: koreň rovnice

    3. to, z čoho sa vychádza: základy poznaniavýchodisko: nájsť spoľahlivé východiskopodklad: historický podklad dejazákladňa: vzťahy na demokratickej základnizdrojprameňžriedlo: zdroj poznania, prameň nákazy, žriedlo poučeniaplatforma: spoločná politická platformakniž. pôdorys: ideový pôdorys umeleckého dielakniž. postať: duchovná postať národakniž. báza: vyrábať niečo na báze domácich surovínkniž. fundamentkniž.: podhubiepodložie: podhubie zlakniž. studnica: príslovia sú studnicou ľudovej múdrosti


    zápas 1. úsilie prekonať súpera silou: podľahnúť v zápase, poraziť protivníka v zápasebitka: pustiť sa do bitkyboj: zvíťaziť v bojipotýčka (krátky zápas): potýčky hliadokšarvátka: vyvolať šarvátkuzrážka: krvavé zrážkysúboj: letecký súbojduel: stretnúť sa v dueliexpr.: pračkaruvačka: v krčme sa strhla pračka, ruvačkahovor. pasovačka: junácke pasovačkypoet. zápol (Roy)

    2. úsilie o dosiahnutie niečoho, premoženie niečoho, niekoho: volebný zápasboj: konkurenčný bojkniž. zápolenie: zápolenie s prekážkamikniž. borba: životná borbazastar. úbehy (Zguriška)

    3. súťaženie dvoch družstiev al. jednotlivcov v istom druhu športu: futbalový zápasstretnutie: víťazné stretnutiekniž. zápolenie: zápolenie družstiev malo dramatický priebehpreteky (zápas o prvenstvo): automobilové pretekyšport. slang. meč (pôv. pís. match): vyhrať mečzastar. úbehy (Dobšinský)


    zlatý2 zlatá minca: sto kremnických zlatýchzlatka (v minulosti minca, bankovka v hodnote jedného zlatého) • dukát: od starého otca som dostal dva dukátyzastar.: zlatovka (Jégé)zlaták (Tajovský)zlatník (Kukučín)hovor. zastar. žlták (Vajanský)


    zlostný 1. ktorý sa rýchlo nazlostí, náchylný k zlosti; vyjadrujúci zlosť • srditýhnevlivý: zlostný, srditý človek; zlostné, hnevlivé rečihnevnýzlobnýjedovatýjedovitýjedovlivý: hnevný, jedovatý tón v hlaseprchkýpopudlivýexpr.: pajedlivýpajedivýpajednýžlčovitý: popudlivý, pajedlivý, žlčovitý človekexpr. prezlostný: mal prezlostného susedazried. zlostiplnýsrdnatýkniž. srdnýexpr. zried. srdovitýkraj. zázrivýnár.: jedlivýdurnýkniž. zastar. zdurný (Vajanský, Kalinčiak): srdnatá žena, zázrivý pohľad, durný hlasexpr. roziskrený: roziskrené očipren. supí

    2. p. nahnevaný


    zvučať prejavovať sa ako výrazný (obyč. bližšie nešpecifikovaný) zvuk • znieťzaznievať: na ulici zvučí, znie, zaznieva vrava; pieseň jej ešte dlho zvučala, znela v ušiachzunieťzuňať (jasne znieť): struny husieľ krásne zuniakniž. hlaholiťzvoniť (príjemne, lahodne zvučať): v diaľke hlaholia, zvonia zvony; zvoní mi v ušiachozývať sa: z haly sa ozýva zvuk strojovrezonovať (zvučať zvukom, ktorý sa preberá od iného predmetu): rúry rezonujúcvendžať (zvonivo zvučať): v ušiach mi cvendží jej smiechdunieťhučať (temne, hlboko a tupo zvučať): kanóny duneli už celkom blízko


    žblnkotavý expr. ktorý vydáva zvuk podobný žblnkotu • expr. žblnkavý: žblnkotavý, žblnkavý šum potokazurkotavýzurčivýexpr.: žurkotavýčurkotavýzried. zurkotný: zurčivé, čurkotavé horské bystrinyklokotavýbublavý (ktorý vydáva zvuk ako vriaca voda): klokotavý, bublavý prameňvriaciexpr.: dudlavýblbotavýfrfotavý: vriaca, frfotavá polievka


Pozri výraz DU v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV