Synonymá slova "du" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 387 výsledkov (4 strán)

  • dupi p. dup


    dupkať p. dupať 1, cupotať 2


    dupkom 1. p. dohora 1 2. p. bystro 1


    duplexný, duplexový p. dvojitý


    duplicita znásobenosť al. opakovanosť dva razy: duplicita v riešení úlohydvojitosťzdvojenosťdvojnásobnosť


    duplicitne p. dvojnásobne


    duplicitný p. dvojitý


    duplikovaný p. opakovaný


    duplikovať porov. pripomenúť 2


    dupľom, dupľovane p. dvojnásobne


    dupľovaný p. dvojitý


    dupľovať 1. porov. zdvojnásobiť 2. p. opakovať 2


    dupľovka p. podrážka


    dúpnatý p. bútľavý


    dúpnieť p. meravieť


    dupnúť (si) p. vzoprieť sa 1


    dúpny p. bútľavý


    dupot p. lomoz


    dupotať p. dupať 1


    dups, dupsa p. dup


    dupsiť p. dupať 1


    dupy p. dup


    durdiť sa p. hnevať sa


    durdivý p. hnevlivý 1


    durch, durchomdurch p. celkom 1, úplne


    duriť 1. nútiť opustiť isté prostredie • hnaťštvať: otec duril, hnal deti domov; štvať zvervyháňaťodháňať: matka vyháňala deti z izbyvháňaťzaháňať (do iného prostredia): bača zaháňal ovce do košiaraexpr.: prataťbadúriťbadurkaťbuntošiťhovor. expr. kúriť: večer ho badúrila, kúrila z kuchyne

    2. p. naháňať 2, súriť 1 3. p. budiť 1


    duriť sa 1. p. hnevať sa 2. p. ľakať sa


    durk p. buc


    durkať 1. p. hrmotať 2. p. štuchať 3. p. naháňať 2


    durknúť p. udrieť 1


    durkotať p. hrmotať


    durný 1. p. divý 1, 2 2. p. zlostný 1


    ďuro p. hlupák


    dusený p. tlmený, potláčaný


    dusičnan p. nitrát


    dusiť 1. neumožňovať dýchať al. usmrcovať zovretím hrdla • škrtiťdláviťdáviťdrhnúťhrdúsiť: dusil, škrtil, dlávil ho kašeľ; lasica drhne, hrdúsi kurenceudúšaťzadúšaťzadŕhaťzadrhávaťpriškrcovať (sčasti): burina udúša, zadúša ľanexpr.: tantušiťtentušiť: chlapci sa v bitke tantušilinár. expr. krtúšiť

    2. pôsobiť tlakom a silou na niečo • dláviťtlačiťpučiť: dusila, dlávila zemiaky vidličkougniaviťmliaždiťrozpúčaťroztláčaťdrviťváľať: gniaviť suché hrudy zeme; dážď váľal obilieexpr.: miagaťmadžgaťmangľovaťdepsiťdepčiťdegviť: madžgala, degvila nasilu veci do kufrapotláčaťutláčaťpremáhať (pôsobiť proti človeku): potláčať, premáhať slobodný prejav človeka

    3. postihovať trápením, bolesťou • moriťsúžiťsužovať: dusia, moria, súžia ju starostitrápiťtlačiťťažiť: tlačí, ťaží ho zodpovednosťexpr.: gniaviťdláviťhrdúsiťkváriť: choroba starkého už dlho dlávi, kvári

    4. vôľou pôsobiť proti citom, telesným stavom a pod. • premáhaťpotláčaťtlmiť: dusila, premáhala v sebe zvedavosťzadržiavaťzdržiavaťutajovaťexpr. tutlať (usilovať sa skryť): utajovať, tutlať smiech

    5. zabraňovať horeniu • hasiť: dusiť, hasiť požiarzhášaťzahášaťuhášať: zahášať zvyšky pahreby


    dusiť sa 1. nemôcť dýchať • zadúšať sadrhnúť sadáviť sazadŕhať saškrtiť sa: dusil sa, drhol sa polievkou; dáviť sa, škrtiť sa kašľomhovor.: zachádzať sazachodiť sakniž. zastar. zalykať sa: zachádzala sa, zalykala sa od plačukuckať (zároveň kašľať): dieťa kucká

    2. p. tlačiť sa 2


    dusivý 1. p. zadúšavý 1, škrtivý 2. p. ťaživý, skľučujúci


    dusno p. spara


    dusný 1. horúci a vlhký • sparný: dusný, sparný večer; dusné, sparné počasieexpr. zried. znojný (Vajanský, Hviezdoslav)nevetranývydýchaný (bez prívodu čerstvého vzduchu): nevetraná, vydýchaná trieda, miestnosťzafajčenýzadymený (plný obyč. cigaretového dymu): vstúpiť do zafajčenej, zadymenej kaviarne

    2. p. ťaživý, skľučujúci


    duša 1. vnútorný, duchovný, myšlienkový svet človeka • vnútro: rozháraná duša, rozhárané vnútroduch: povedať si niečo v duchumyseľ: v mysli má nepokojkniž. psychakniž. zried. psyché

    2. p. základ 2 3. p. človek 1 4. p. obyvateľ


    duševný týkajúci sa psychiky, mysle, vnútra človeka • psychický: duševné, psychické otrasy, stavypsychologický (súvisiaci so psychológiou ako myslením, duševným založením človeka): psychologické vlastnostimentálnyrozumovýintelektuálnyintelektuálskymyšlienkový: mentálne poruchy; rozumová, intelektuálna, intelektuálska práca; mentálne, rozumové, myšlienkové schopnostivnútorný: vnútorný svet, život, nepokoj človekaduchovný (op. telesný): duševný, duchovný rast, vývin


    dušiť sa p. tvrdiť1, prisahať sa


    dúškom p. naraz 2


    dušný p. dýchavičný


    dúšok množstvo nápoja vypité bez prerušenia • dúštek: vypiť pohár na jeden dúšok, dúštekglghlt: potiahnuť z krčaha dobrý glg, hltexpr. log: log piva


    dušpastier p. kňaz


    dúštek p. dúšok, hlt


    duť súvisle a jednosmerne sa pohybovať (o vetre) • fúkaťfučaťdúchať: vietor duje, fúka od severufičaťsvišťaťhvízdať (vydávať pritom vysoký tón): vzduch svišťal okolo násviaťvanúť (s menšou intenzitou): veje teplý vetríkpodúvaťpofukovaťpovievať (chvíľami): od rieky povieval chladvíchoriťvíchriť (s veľkou intenzitou): búrka víchrila za nociburácaťhučať (vydávať aj dunivé zvuky): vietor buráca, hučí


    duť sa 1. p. rozpínať sa 1 2. p. hnevať sa


    dutina p. diera 1


    dutľavý p. bútľavý, práchnivý


    dutý 1. p. bútľavý, prázdny 1, 2 2. p. tupý 3


    dúže p. veľa


    dúži p. silný 1, mocný 2


    dužieť, dužnieť p. silnieť


    dužina p. dužnina


    dužnatý, dužinatý majúci (bohatú) dužinu (o plodoch, rastlinách): duž(i)naté ovociemäsitýmäsnatý: dužinatá, mäsitá, mäsnatá paprika; mäsitý hríbšťavnatý (s dužinou bohatou na šťavu): šťavnaté jablká, pomaranče


    dužnina mäkká, šťavnatá náplň rastlinných plodov • dužina: dužnina, dužina broskynehovor. mäso: šťavnaté mäso slivky


    dvojica dve osoby al. veci ako jednotka: dvojica priateľov, ísť v dvojicipár (dvojica k sebe patriacich ľudí, zvierat, vecí): manželský pár, tri páry topánokdvojka: dvojka koníhovor.: duotandem: riaditeľ a jeho námestník tvoria vynikajúci tandem


    dvojitý jestvujúci, vyskytujúci sa, opakujúci sa dvakrát, dvojmo; pozostávajúci z dvoch • dvojnásobný: dvojitá, dvojnásobná odplata; dvojitý, dvojnásobný úderzdvojenýduplicitný: zdvojený obraz; zdvojené okná; odovzdať dvojitú, duplicitnú správuhovor. dupľovaný: dupľovaná porciaodb. dubletný: dubletná formatech.: duplexnýduplexový: duplexné, duplexové čerpadloneskl. kniž. double [vysl. dubl]zastar.: dvojmýdvojnýdvojačistý


    dvojnásobne vyjadruje násobenosť deja, stavu, príznaku, vlastnosti a pod. číslom dva • dvojitodvojmozdvojene: plech sa musí na kraji dvojnásobne, dvojito zahnúť; bez okuliarov vidí dvojmo, zdvojenedvakrátdva razy: je dvakrát, dva razy silnejší ako jeho bratduplicitnehovor.: dupľomdupľovane: vrátil mu to všetko dupľom, dupľovanezastar.: dvojnodvojne (Sládkovič, Vajanský)


    dýchať 1. naberať vzduch do pľúc a vypúšťať ho • odb. respirovať: dýchať, respirovať zhlbokavdychovaťodb. inspirovať (naberať vzduch) • vydychovaťodb. exspirovať (vypúšťať vzduch z pľúc) • dúchaťfúkať (dýchať so zdôraznením výdychu): dúchať, fúkať si do dlanídychčaťfučaťodfukovaťsupieť (prudko a rýchlo dýchať): dychčali od námahyexpr.: fuňaťfunieťfukotaťzdýmať (ťažko, namáhavo dýchať): tlačí vozík a ťažko funí, zdýmaexpr. zried. dychotať

    2. p. žiť 1 3. p. vyžarovať 2


    dýchavičný trpiaci záduchom, ťažko dýchajúci (o človeku, zvierati); charakteristický pre záduch • astmatickýdusivý: dýchavičný, astmatický pacient; dýchavičný, astmatický, dusivý kašeľzadúšavýzried.: zádušivýzádušlivýdušnýexpr. záduchľavýhovor. zdýchavičný


    fúkať 1. intenzívne sa pohybovať v prúde (o vetre, vzduchu) • dúchaťprúdiť: od severu fúka, dúcha chladný vietorviaťvanúť (s menšou intenzitou): veje, vanie teplý vánokduťfučaťfičať (s väčšou intenzitou): severák duje, fučí celú nocexpr.: fujačiťfukotať (silne) • pofukovaťpodúvaťpoduchovaťpovievať (chvíľami, s menšou intenzitou): už od rána začalo pofukovať, podúvaťťahaťpoťahovaťprefukovaťpredúvaťprevievať (obyč. menej intenzívne a cez niečo): cez škáry oblokov prefukuje, ťahá, poťahuje

    2. púšťať vzduch obyč. zúženými perami • dúchať: fúka, dúcha do polievkynafukovať (napĺňať vzduchom): fúka do lopty, nafukuje loptu

    3. hovor. prudko vypúšťať vzduch z nosa (a tým uvoľňovať hlien) • siakať: fúkať, siakať do vreckovkyodfukovať: ustavične odfukuje, utiera si nos


    hasiť 1. zabraňovať horeniu • dusiť: hasiť, dusiť požiarzhášaťzahášaťuhášať: zhášať, zahášať, uhášať zvyšky pahreby

    2. p. tíšiť 2 3. p. biť 2


    hľadať usilovať sa niečo nájsť • zhľadávaťzhľadúvať: ktovie, čo tu v noci polícia hľadala, zhľadávala, zhľadúvalavyhľadávať (mať niečo v obľube a hľadať to): vyhľadávajú tajné skrýšeexpr.: dulovaťkutrať (sa)kutať (sa)prehľadávaťprekutávaťprezerať (prehŕňaním sa v niečom usilovať sa dačo nájsť): duluje, kutre (sa), kuce (sa) po zásuvkách; prehľadáva, prekutáva, prezerá mužove vreckámacaťomaciavať (hľadať hmataním): potme macia po kľučke; omaciava, kde je vypínačpohľadávať: tu nemajú deti čo pohľadávaťhovor.: zháňaťobháňať: zháňali ďalších dobrovoľníkovexpr.: lašovaťňúraťnúrať (na viacerých miestach, často tajne): lašuje, ňúra, čo by zjedolexpr. loviť (hľadať a vyberať): loví v pamäti menáískať (prehrabávaním vlasov usilovať sa nájsť vši; obyč. v rozprávkach): princezná íska drakovi v hlavenár. šukať; sliediťsnoriť (neprestajne, usilovne): sliedi očami po izbestopovaťpátrať (nepozorovane sledovať, obyč. podľa stôp): stopovať zlodeja, pátrať po zlodejoviadmin. zastar. kurentovať (úradne hľadať)


    hĺbavý ktorý má záľubu v hĺbaní, sklon k hĺbaniu, premýšľaniu, rozjímaniu; svedčiaci o tom • premýšľavýrozmýšľavýhlbokomyseľný: hĺbavý, premýšľavý, rozmýšľavý, hlbokomyseľný človek, študentkniž. zried. zamýšľavý (Rázus)poet. dumavý: dumavá devarozjímavýmeditatívnykniž. kontemplatívny (zameraný na meditáciu, kontempláciu; majúci charakter rozjímania, kontemplácie): rozjímavý, meditatívny, kontemplatívny umelecúvahovýreflexívny (majúci charakter úvahy, odrážajúci vnútorný, duchovný svet): úvahová, reflexívna poézia, tvorbašpekulatívnyfilozofický (majúci zmysel pre filozofovanie): mať špekulatívneho, filozofického ducha; špekulatívna vedabádavýbádateľskýskúmavýskúmateľský (zameraný na bádanie, skúmanie): bádavá, bádateľská, skúmateľská práca

    p. aj vedecký


    hlt množstvo, ktoré sa naraz prehltne: hlt kašeglgdúšokdúštek (o tekutine): glg, dúšok mlieka, vínaexpr. logsubšt. sústo (o potrave)


    hlupák hlúpy al. nerozvážny človek (používa sa často v nadávkach) • sprosták: to môže urobiť len hlupák; ten chlap je veľký sprostákexpr.: chumajchmuľochruňotrpáktruľotrkvastupectupáktupáňkubotrúbapejor. krpčiar (človek bez rozhľadu) • expr. zried. tupohlavecexpr.: ďuroľoľozadebneneczadubenectĺkmumkomumomumajmumákhlúb (Rázusová-Martáková)hovor. expr. blázonexpr. dilinohovor. expr. šibnutýexpr.: dubová hlavazadebnená hlavaprázdna makovicaexpr. zried. trúd (Zguriška)expr.: debilidiotkreténimbecilpejor. somár: Nebuď somár!pejor.: osolbumbajtrubirohbambuchtrúpľaľoprimitívobmedzenecignorantmamľaschrenozembuchmamelukhovor. pejor.: trdlotrloťulpasbibashotentotšišihrub.: hovädokôňvôlbaransubšt.: blbec • blb • blbáň • chňup • magor • cvok • mešuge • mišuge • debo • expr.: teľpis (Jesenská)šaluga (Jesenská)


    hlúpy 1. ktorý má slabé rozumové schopnosti; prezrádzajúci hlúposť, obmedzenosť (op. múdry) • sprostý: je hlúpy, sprostý ako poleno; viesť hlúpe, sprosté rečinechápavýtupýťarbavýťažkopádny (pomaly, ťarbavo mysliaci; ťažko chápajúci, učiaci sa; op. chápavý, bystrý): nechápavý, tupý, ťarbavý, ťažkopádny žiak; tupé tváreexpr. tupohlavýobmedzenýprimitívnykniž. stupídnypejor. bezduchý: obmedzení, primitívni ľudia; stupídny, bezduchý prejavzried.: duchaprázdnyduchapustýexpr.: zadubenýzadebnenýidiotskýimbecilnýdebilnýkreténsky: idiotský, kreténsky výraz v tváriretardovanýzaostalý (mentálne) • hlupáckysubšt. blbý • prázdny (duševne) • expr.: vykradnutýdutý: prázdna, vykradnutá, dutá hlavanár. krepýpren.: tvrdýdúpny; nasprostastýprihlúplyprisprostýnahlúplysubšt.: pripečený • prihoretý • prihorený (trocha sprostý, hlúpy) • neinteligentnýnemúdry (ktorému chýba inteligencia; op. inteligentný, múdry) • nelogický (ktorému chýba opodstatnenie, logika; op. logický): neinteligentné správanie; nemúdre, nelogické krokynevzdelaný (bez vzdelania) • nedôvtipnýnedômyselný (op. dôvtipný, dômyselný) • hovor. expr. včerajší: nie som včerajšíneskúsenýmladý: si ešte hlúpy, neskúsený, mladýnezmyselnýnerozumnýexpr.: chumajskýsomárskylajošskýsprostácky: nezmyselný, nerozumný, somársky nápadexpr. hlúpučkýprihlúpy (príliš hlúpy) • expr. truľkovský (Puškáš)

    2. p. naivný 1 3. p. nepríjemný 4. p. suchý 2


    hnať 1. nútiť do pohybu al. do zvýšenej činnosti (obyč. živé bytosti) • duriť: hnať, duriť husi na pašu; ženie, durí väzňa pred sebounadháňať (hnať zver k poľovníkovi): nadháňať korisťpobádaťsúriťštvaťnáhliťnaháňať (naliehavo): pobádajú, súria, naháňajú nás do robotynútiť (násilím hnať): do všetkého ho treba nútiťkniž. pudiťnutkať (o cite, pocite): čosi ho pudí k nej; nutká ho do plačupoháňať (týka sa i neživých vecí): voda poháňa mlyn; poháňa koňa do cvalu, deti do učeniapreháňať (hnať z miesta na miesto)

    2. nútiť odísť • odháňaťvyháňať (odniekiaľ): ženú, odháňajú, vyháňajú ma z domuzaháňať (odniekiaľ niekam): zaháňa psa do búdyvháňať (niekam): vháňať ovce do košiaraexpr.: duriťpratať: prace deti z kuchynehovor. expr. kúriť: kúria nás odvšadiaľkniž. pudiť

    3. p. ponáhľať sa 1 4. p. rásť 3


    hnevať sa cítiť hnev, rozčúlenie a pod. pocity • zlostiť samať zlosťrozčuľovať sa: hnevá sa, zlostí sa, že zápas prehrali; rozčuľuje sa nad maličkosťamiexpr.: jedovať sajedošiť sasrdiť sadurdiť saduriť sapajediť sapaprčiť sačertiť sasršiť sa: jeduje sa, srdí sa pri každom dcérinom odvrávaníexpr.: pučiť saježiť sakohútiť sakokošiť sašušoriť sazubiť sakatiť sapeniťzastaráv. horšiť sanár. jediť sa (Urban)pren. expr. čeperiť sa (F. Kráľ)zried. sošiť sa (Jarunková)hovor. expr. štvať sa: kamarátka sa na mňa štvemrzieť sa (pociťovať mrzutosť) • fraz.: ísť puknúť od zlosti/jedu/hnevužlč mu puká od jedu/zlosti/hnevu (veľmi sa hnevať) • fraz.: ide ho roztrhnúť/rozhodiť/rozsadiť od hnevuzried. žlčovatieť (Ferko)expr.: fúkať safučať saduť sanadúvať sa (obyč. dlhší čas): fúka sa na mňa, vôbec sa so mnou nerozprávaexpr.: zúriťsoptiť (pociťovať al. prejavovať veľký hnev): otec zúri, soptí nad synovými výčinmihovor. expr. prskať (prejavovať zlosť) • expr. pohnevkávať sa (hnevať sa v menšej miere) • fraz. pozerať sa krivým okom (pociťovať nevôľu, slabý hnev) • expr. hnevkať sa (trocha sa hnevať)


    hnevlivý 1. ktorý sa ľahko nahnevá (o človeku) • popudlivýprchký: vyhýbala sa hnevlivým, popudlivým, prchkým ľuďomdráždivý (ktorý sa ľahko podráždi) • srditýzried.: srdnatýsrdnýexpr. zried. srdovitý: srditý, srdnatý, srdovitý mužexpr. durdivý: durdivá povaha

    p. aj zlostný 1

    2. p. nahnevaný


    horieť 1. byť ničený, stravovaný ohňom • spaľovať sapáliť sa: drevo horí, spaľuje sa, páli sablčaťblkotaťnár. dudotať (Kálal)expr.: bĺkaťblkaťblnkaťblnkotaťkniž.: planúťplápolaťpoet.: háraťzháraťpláť (horieť plameňom): vatra blčí, blkoce, planie, plápolá; (z)hárať túžbou

    2. p. svietiť 1 3. p. červenať sa 1 4. p. žiariť 2, blýskať sa 1 5. p. sršať 2 6. p. túžiť


    hovoriť 1. vyjadrovať myšlienky rečou; rečou dávať na vedomie (op. mlčať) • vravieť: hovoriť, vravieť nahlas, rozumne; hovoriť, vravieť o deťochrozprávaťhovor. vyprávať (hovoriť v dlhšom časovom rozpätí): rozprávať o svojich zážitkochvykladaťrozkladať (zoširoka, vysvetľujúco): vykladá, rozkladá svoje plányexpr.: roztriasaťpretriasaťpremieľaťrozvlačovať (zdĺhavo, podrobne) • hovor. rozširovať sašíriť sa (obšírne): netreba sa o veci už viac rozširovať; je zbytočné viac sa o tom šíriťkraj. povedať: ľudia povedajú všeličopovrávať (si): mnohí povrávajú, že bude zlenár. trizniť (Hviezdoslav)expr. hútoriť (obyč. veľa) • hovor. žart. hutoriť (východoslovenským nárečím) • kniž. zastar. sloviť (Škultéty)kniž. zastar. vetiťodriekať (mechanicky, monotónne) • oznamovať (dávať na vedomie istú správu) • komunikovať (byť v spojení rečou): nekomunikujem s kolegyňou už týždeňrečniťexpr. zried. rečinkovať (mať, držať reč al. expr. plano hovoriť): reční už pol hodiny; iba sa pilo a plano rečinkovalohrub. papuľovať: papuľuje, hoci sa ho nik nespytujeexpr. húsťhovor. expr.: hustiťtrúbiťvtĺkať (niečo do niekoho; neprestajne, nástojčivo hovoriť): celý večer hudie svoje; hustiť, vtĺkať žiakom poučkuexpr.: vrčaťsipieťsyčať (zlostne, sipľavo hovoriť) • expr.: štekaťbrechaťprskať (zlostne, jedovato hovoriť) • expr. sekať (ostro, trhane hovoriť) • expr.: mlieťrapotaťrapkaťsypaťsúkaťmrviť (rýchlo, veľa a obyč. aj hlasno hovoriť): melie, rapoce, sype jedno cez druhé; rýchlo mrví slováexpr.: trkotaťdrkotaťmrkotaťgagotať (hovoriť veľa, rýchlo, často o zbytočnostiach) • jazyčiť (veľa rozprávať) • rozťahovaťslabikovať (pomaly hovoriť): rozťahovať odpoveď, slabikovať slováexpr.: hlaholiťšveholiťhrkútaťševeliťštebotaťšvitoriťdžavotať (hovoriť jemným, príjemným hlasom): hlaholiť, hrkútať nežným hlasom; na ulici štebocú, džavocú detispievať (spevavo hovoriť) • šepkaťšeptaťšuškaťexpr. šepotaťhovor. expr. šušotaťexpr.: šušúkaťšepoliťšipoliť (hovoriť potichu, pošepky al. tajnostkársky): dievčence si čosi šepkajú, šušocú, šepolia do uchaexpr.: šomraťšamotiťšemotiťšemoniť (potichu a nezrozumiteľne hovoriť) • expr.: hundraťmrmlaťmrmotaťmumraťbrblaťbručaťdudraťdudlať (nezreteľne hovoriť): nevieme, čo si dedko stále hundre, mrmle, dudreexpr.: huhlaťhuhňaťfufnaťchuchmaťchuchňať (hovoriť nosom): huhle, chuchme čosi nádchovým hlasomdrmoliť (nezrozumiteľne, zmätene hovoriť) • expr. habkaťjachtaťhovor. koktať (neisto, trhavo, zajakavo hovoriť): habká, jachce, kokce niečo o svojej nevineexpr.: brbtaťbrbotaťhatlaťbľabotať (chybne, nezreteľne, nesúvisle hovoriť) • expr.: táraťtrepaťtliapaťtrieskaťplieskaťbaláchaťbúchaťkvákať (nepremyslene, nemúdro a obyč. veľa al. zbytočne hovoriť): stále iba tára, trepe, kváka, ale nepomôžehrub. drístaťsubšt.: kecať • valiť: čo to drístate, keciate, valíte, veď to nie je pravdaexpr.: pliesťmotať (hovoriť bez zmyslu) • expr.: repetiťrepentiť: Čo repetí tá stará?hovor. expr.: remziťremzať (nejasne hovoriť) • hovor. expr.: ľapotaťľaptať (hovoriť nezmysly) • hovor. expr.: šepletiťtaľafatkovaťpejor. haraburdiť (hovoriť daromnice) • hovor. expr.: handrkovaťhandrboliť (hovoriť nezrozumiteľne, často cudzím jazykom)

    porov. aj kričať 1

    2. p. svedčiť2 2 3. p. nazývať


    hrešiť 1. vyslovovať ostré, urážajúce slová (v zlosti, rozčúlení) • nadávaťhromžiť: hreší, nadáva, hromží na všetkých a na všetkoexpr. hromovaťzastar. hriemať (Krčméry)expr.: brýzgaťharusiťharušiťcifrovaťhovor. expr.: šľakovaťbohovaťstobohovať: šľakuje, bohuje ako kočiškliaťpreklínaťkniž. zlorečiť (hrešiť a vyslovovať kliatby): kľaje, preklína syna, zlorečí na syna; škaredo kľajeexpr. zastar. teremtetovať

    2. dôrazne vyjadrovať nespokojnosť s niekým, hovoriť výčitky niekomu • karhať: hreší, karhá syna, že nepočúvanapomínaťvyčítaťdohovárať (miernejším spôsobom): napomína žiakov, dohovára im, aby boli tichoprekárať: žena ho tresce a prekáraexpr.: krstiťmydliťkresaťharusiťharušiťzvŕtaťhovor. zastar. štrôfaťhrub.: kefovaťďobaťďubaťsubšt. pucovať • zried. hriakať

    3. robiť priestupky proti niečomu • prehrešovať sapreviňovať sa: hreší, prehrešuje sa proti gramatikeprestupovať: prestupuje predpisy, zákon


    hrmieť 1. znieť silným, ohlušujúcim zvukom (pri blýskaní); spôsobovať takýto zvuk: v diaľke hrmeloburácaťdunieť: za mestom hrmeli, burácali, duneli výstrelyhučať: nad nami hučalo lietadloexpr.: rachotiťrachotaťromoniť: vlaky rachotia, romoniahrmotiťhrmotať: vozy hrmotia, hrmocú, hrmia po cestepodunievaťpohrmievať (slabo, chvíľami): nad Tatrami podunieva, pohrmieva

    2. p. kričať 1


    hrmotať, hrmotiť pri náraze tvrdých predmetov vydávať al. spôsobovať tupý prerušovaný a obyč. nepravidelne znejúci zvuk • lomoziťbuchotaťbúchať: hrmoce, buchoce dvermi; niečo v komore lomozí, hrmotíexpr. trepotať: počuť trepotanie bubnovexpr.: rachotaťrachotiť (o silne znejúcom zvuku) • hrmľovať: vlaky na moste rachocú, hrmľujúexpr.: durkaťdurkotať: čosi na dvore durkoceexpr.: runcovaťruntovať: runcuje s hrncamihrub. expr.: štabarcovaťhurtovať: na dvore štabarcujú deti; na ceste hurtuje, hrmoce kočšramotaťšramotiťexpr.: harašiťharasiť (o slabšie znejúcom zvuku): hrmoce, šramotí riadom v kuchynihrkotaťhrkaťhrčaťdrkotaťexpr.: hrkľovaťhrgľovaťdrgľovať (o pravidelne znejúcom zvuku): niečo vonku hrkoce, drkoce; voz hrkľuje, drgľujeexpr.: durkaťdurkotať: hromy durkajú, durkocúexpr. surmovať: ktosi surmuje na pôjdenár. expr. herbeľovať: kolesá herbeľovali po hrboľatej ceste


    hrmotný 1. ktorý robí hrmot, lomoz; sprevádzaný hrmotom; veľmi hlučný, silný (o zvuku) • dunivý: hrmotné, dunivé výstrely; dunivé výbuchy v kameňolomeburácavý: burácavé vlnyhrmotavýbuchotavýlomozivýlomozný: buchotavé, hrmotavé, lomozivé, lomozné zvuky na povaleexpr.: rachotivýrachotavýzried. rachotný: rachotivý, rachotný štart prúdových lietadielhukotavýzried. treskotavý: hukotavý, treskotavý zvuk vlakovexpr. hromový: hromový potlesk, hromové burácaniezried. hrmavýhovor. expr. hurtovnýnár. hurtácky: hurtovné zaklopanie (Timrava), hurtácka reč (Gráf)hlučnýhlasnýsilnýbúrlivý: hlučný, hlasný, silný, búrlivý smiech

    2. p. rázny


    hučať 1. ozývať sa súvislým hlbokým zvukom • hukotaťhrčať: voda hučí, hukoce, hrčídunieť: v diaľke duneli delánár. dunčať (Dobšinský)expr. romoniť: v horách romonili hromyexpr. huhlať (tlmene hučať): potok huhleexpr.: burácaťbúriť (silno hučať): víchor burácal, búril celú nochúkať (ťahavo hučať): sirény húkaliexpr. revať: rozvodnený potok reveexpr.: víchoriťvíchriť: víchrenie vĺn

    p. aj hrmieť 1

    2. p. kričať 1 3. porov. nahovoriť 2


    hundrať expr. 1. slovami prejavovať nespokojnosť • expr.: šomraťbrblaťdudraťfrflaťfrfotaťškamraťškamriťškemraťmrmlaťnár. žundrať: hundrať na robotu; šomrať, brblať na všetko; frfle, mrmle proti rozhodnutiuexpr. drdlať (Ferko)arch.: žehraťzried. žuhrať: žehrať na celý svetreptať (intenzívne, verejne a pod.): je nespokojný, stále repcehromžiťexpr.: hartusiťharusiťhartušiťharušiť (hnevlivo): hromží na neporiadkyexpr. zried. homraťnár. žompáriť (Timrava)pohundrávať (trochu, chvíľami hundrať)

    2. nezrozumiteľne, nezreteľne hovoriť • expr.: brblaťbručaťdudlaťdrdlaťdudraťmrmlaťmrmotaťmumlaťmumrať: hundre, brble si popod nos; nik mu nerozumie, čo mrmleexpr.: šomraťšamotiťšemotiťšemoniť (nezrozumiteľne a ticho hovoriť): neviem, čo stále šomre, šemotí, šemoníexpr. huhlať (tlmene) • huhňaťfufnaťchuchmať (s nosovým prízvukom)


    hundravý 1. ktorý slovami (často nie dosť výrazne, rázne) prejavuje nespokojnosť; ktorý má charakter hundrania • uhundranýreptavý: hundravý, uhundraný, reptavý starecexpr.: šomravýdudravýfrflavýnár. expr. frfravý: šomravá, dudravá, frflavá, frfravá žena; šomravý, dudravý hlasexpr.: škamravýškemravýmrmlavýarch. zried. žehravý

    2. nezrozumiteľne, nejasne, nedôsledne hovoriaci, hovorený (i pren. o zvuku podobnom hundraniu) • expr.: brblavýbručivýdudlavýdudravýnár. žundravý: hundravé, brblavé dieťa; hundravý, bručivý, dudlavý potok; dudravé huslenezrozumiteľný: nezrozumiteľná rečexpr.: šomravýmrmlavýmumlavýmumravý: šomravé, mrmlavé, mumlavé, mumravé zvukyexpr.: šamotivýšemotivýšemonivý (nezrozumiteľný a tichý) • expr.: huhňavýhuhlavýfufnavýchuchmavý (nosovo hovoriaci, hovorený)


    hundroš expr. človek, ktorý stále prejavuje nespokojnosť hundraním • expr.: hundrajhundrákdudroš: rokmi sa z neho stával nespokojný hundroš, hundrák, dudrošhovor. expr. brblošpejor. frflošpejor. zried.: šomráčšomrákšomroš


    choromyseľný ktorý je duševne chorý • pomätenýbláznivýšialený: správanie choromyseľného, pomäteného, bláznivého, šialeného človekanenormálnyfraz. chorý na rozumfraz. expr. padnutý na hlavuhovor. chorý: je nenormálny, chorý na rozum, padnutý na hlavu; choromyseľná, chorá osobaexpr.: pojašenýzjašenýzošalený: vyčíňa ako pojašená, zjašenáhovor. pochabýexpr. spochabený: trhala si vlasy ako pochabá, spochabenáhovor. expr.: šibnutýšľahnutýťuknutýďugnutýďubnutýďabnutýhovor. pejor.: trafenýstrelený: správal sa ako šibnutý, ťuknutý, ďugnutý, ďubnutý, ďabnutý; výmysly trafeného, streleného mozguneskl. hovor. pejor.: šišiplem-plemsubšt. cvoknutý

    porov. aj slabomyseľný


    klať 1. vrážať do niečoho rohmi • trkaťdrgať: baran kole, trká, drgákľuťďobaťďubať (vrážať zobákom)

    2. spôsobovať bodavú bolesť • bodaťpichať: neos. kole, bodá, pichá ho v boku


    klérus kňazi ako celok • duchovenstvokňazstvo: katolícky klérus, katolícke duchovenstvohierarchia (cirkevní hodnostári)


    klokotať 1. vydávať žblnkavý zvuk typický pri tvorení bublín, pri prúdení vody • bublaťdudlať: voda v hrnci klokoce, buble, dudleexpr. blbotaťžblnkaťžblnkotaťzurčaťzurkotať (o prúde vody): potok žblnká, zurčíexpr.: čurčaťčurkotať (o tenkom prúde vody): z fľaše čurčí vodahukotať (o silnejšom zvuku): vodopád hukocevrieťklokočiť (o vriacej vode) • expr.: frflaťfrfotať (o vriacej hustej tekutine): kaša frfle, frfoce

    2. p. trilkovať


    klokotavý ktorý klokoce, vydáva zvuk ako tečúca al. vriaca voda • bublavýexpr. dudlavý: klokotavé, bublavé, dudlavé liečivé bahnozurčivýzurkotavýzried. zurkotnýexpr. blbotavý: zurčivá, zurkotavá, zurkotná bystrina; blbotavý prúd vodyžblnkavýžblnkotavýexpr. čurkotavý (pravidelne a jemne klokotajúci; žblnkotajúci): žblnkavý, žblnkotavý, čurkotavý jarčekexpr.: špľachotavýšplechotavý; hukotavý: hukotavý vodopádvriaciexpr. frfotavý: stiahla zo sporáka vriacu, frfotavú kašu


    kľuť sa, kľuvať sa 1. zobákom prerážať škrupinu a tak sa dostávať von (o vtákoch) • vykľúvať sa: kurča sa kľuje, vykľúva z vajcaďobať saďubať savyďobávať savyďubávať sa: vtáča sa ďobe, ďube z vajcapreďobávať sapreďubávať saexpr.: preďobkávať sapreďubkávať saprezobávaťprezobkávať sapren. expr. vykúkať: mladé vykúka z vajca

    2. p. klíčiť


    kňaz človek vykonávajúci z povolania náboženské úkony • duchovnýhovor. farár: katolícky kňaz, duchovný; evanjelický farárcirk.: duchovný pastierduchovný otecotec (obyč. v oslovení) • kniž. dušpastierhovor. zastar. pánko: velebný pánkokniž. abbé (katolícky duchovný bez kňazského úradu, obyč. vo francúzskom, talianskom a pod. prostredí) • páter (rehoľný kňaz) • kurát (vojenský kňaz): poľný kurátpastor (protestantský kňaz) • pop (pravoslávny kňaz) • rabín (židovský duchovný) • reverend (titul kňaza v niektorých cirkvách) • žrec (kňaz u pohanských Slovanov)


Pozri výraz DU v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Slovník skratiek: puã ã, o07, rba, vdm, dyã ã, a53, vyp, vrt, zp, compact disc, ara, hnd, dim, eaa, oad
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV