Synonymá slova "drãƒâ" v Synonymickom slovníku slovenčiny

biť 1. prudko, údermi narážať do niečoho, na niečo • udierať • tĺcť • mlátiť • búchať: biť, udierať, tĺcť do stola; bije, mláti, búcha kladivom • trepať • báchať • búšiť: trepať, báchať päsťou na dvere • expr.: trieskať • cápať • drúzgať • rafať: trieskať palicou o múr; cápať piestom; rafať krídlom o zem • expr.: sekať • rúbať (obyč. sečnými zbraňami): sekať, rúbať mečom, palicou okolo seba • expr.: prať • ráchať: hromy perú, ráchajú do stromov • bubnovať (bitím spôsobovať duté zvuky): bubnuje mu paličkou po chrbte • expr. lupkať (jemne biť) • expr. rumpotať (Šikula)

2. údermi zasahovať a spôsobovať telesnú bolesť, trestať bitkou • udierať • expr.: mlátiť • tĺcť: bije, udiera, mláti, tlčie dieťa hlava-nehlava • expr.: trieskať • cápať • drúzgať • rafať: trieskať, cápať, drúzgať niekoho po krížoch • expr.: látať • drať • drviť • degviť • ťať • lomiť • sekať • rezať: nemilosrdne chlapca láta, derie, lomí, reže • expr.: hlušiť • obšívať • maľovať • mastiť • mydliť • česať • mangľovať • hasiť: hluší, obšíva psa metlou • šľahať • šibať • švihať • plieskať • práskať • korbáčovať (biť korbáčom al. niečím pružným) • palicovať (biť palicou) • expr. boxovať (biť päsťami) • zauškovať • hovor.: fackať • fackovať • expr.: oflinkovať • páckať • čapcovať • čiapať • fliaskať • flieskať (biť rukou po tvári): surovo mládenca zauškuje, facká, čapcuje, fliaska • hovor.: buchnátovať • buchtovať (biť päsťou do chrbta) • expr.: chniapať • chlomaždiť • šústať (veľmi, silno biť) • prať (obyč. pri povzbudzovaní do činnosti): perie do koní • hovor. expr. obrábať: obrába chlapca päsťami • expr. tasať (Tatarka) • expr.: tantušiť • tentušiť: zvalili ho na zem a tantušili • zjemn. al. det.: bacať • bicať: nesmieš bacať psíka • expr.: lipkať • lupcovať • fraz. kraj. písať na chrbte

3. pri úderoch vydávať temný zvuk • odbíjať: hodiny bijú, odbíjajú • klopať • búchať • búšiť • buchotať • tĺcť • tlkotať • trepotať (o srdci) • skákať (hlasno biť; o srdci) • pulzovať • kniž.: tepať • tepotať: v žilách mu silno pulzuje, tepe krv; srdce mu splašene tepe

4. spôsobovať smrť • zabíjať • usmrcovať: biť, zabíjať muchy • expr.: hlušiť • kántriť: hluší, kántri potkany • masakrovať (hromadne biť)

drúzgať 1. p. lámať 1 2. porov. spadnúť 1 3. p. biť 1, 2

lámať 1. násilným ohnutím al. tlakom deliť • rozlamovať • prelamovať: lámal drevo, prelamoval čokoládu deťom • odlamovať (časť z celku): odlamoval kúsky chleba • drobiť • drviť • mrviť (na malé kúsky): drobil, mrvil chlieb holubom • expr. drúzgať (násilím): drúzgali ľad kladivom • zastar. krušiť: krušil oblátky

2. spôsobovať zmenu smeru • lomiť: hranol láme, lomí svetlo

3. p. štiepať 2

padať 1. voľným pádom, vlastnou hmotnosťou sa dostávať nižšie al. na zem • klesať: čln padá, klesá na dno; hmla padá, klesá na zem • expr.: cápať • drúzgať (padať s hrmotom): zrelé hrušky cápu, drúzgajú dolu • cupotať (padať s cupotom): gaštany nám cupotali na hlavy • sypať sa • valiť sa (padať prúdom, v množstve): zhora sa sype piesok, múka; valí sa na nás lavína; sneh sa sype, valí od rána • expr. kydať sa (padať v množstve): zo striech sa kydá sneh • pršať • spŕchať (padať v drobných čiastočkách): lístie prší, spŕcha zo stromov • rútiť sa (prudko padať): lietadlo sa zrazu rúti na zem • expr.: krbáľať sa • kobŕľať sa (padať kotúľaním): z kopca sa krbáľajú skaly • hovor. šutrovať sa (o kameňoch, skalách) • expr. letieť (padať zvysoka): z desiateho poschodia hrniec letí na zem • dopadať (padať niekam s istou intenzitou): úder dopadá na hlavu

porov. aj spadnúť 1

2. postupne sa uvoľňovať a oddeľovať od niečoho • vypadávať: začali mu padať, vypadávať zuby, vlasy • odpadať • odpadávať • odpadúvať: zrelé ovocie odpadá, odpadúva zo stromu • pĺznuť (o srsti, vlasoch) • pŕchnuť (o perí, lístí)

3. prestávať pôsobiť, prestávať platiť • strácať sa • tratiť sa • vytrácať sa: obavy, zábrany, predsudky padajú, strácajú sa, tratia sa • miznúť • zanikať • expr. prchať: strach náhle mizne, zaniká, prchá

4. obyč. nepríjemne postihovať, zasahovať niekoho • dopadať: zodpovednosť padá, dopadá na vás; padajú, dopadajú na mňa výčitky, podozrenia • doliehať (ťaživo zasahovať): padá, dolieha naňho únava • prechádzať • prenikať (o stavoch, citoch): prechádza, preniká ho žiaľ, úžas

5. p. hynúť 1 6. porov. upadnúť 2

tĺcť 1. prudkými údermi niečo niekam umiestňovať • zatĺkať • vtĺkať • vbíjať: tlčie, zatĺka klinec do dosky; vtĺka, vbíja kôl do zeme • zarážať • vrážať: zaráža kôl do pôdy, vráža klin do steny

2. údermi drobiť, rozdrobovať; takýmto spôsobom znehodnocovať, ničiť • drviť • roztĺkať • rozbíjať: tĺcť, drviť, roztĺkať skaly, zrno, korenie; rozbíjať, tĺcť poháre pri umývaní • expr.: trieskať • trepať • drúzgať: v hneve všetko trieska

3. p. biť 1–3 4. p. pulzovať

bitkár kto sa rád bije: aby nebol bitý, stal sa sám bitkárom • násilník • expr. zurvalec: s takým násilníkom a zurvalcom si nič nezačínaj • zastar. dráč • pejor.: rabiát • rabiátnik

dráč 1. p. úžerník 2. p. bitkár

úžerník kto požičiava peniaze na vysoké úroky: úžerníci brali za pôžičku i sto percent úrokov • expr.: dráč • zderca • zdierač (kto oberá niekoho o peniaze): to je dráč, zderca, zdierač, oberie ťa o všetko • expr.: vydriduch • vydrigroš (Figuli) • hovor. pejor. keťas

celistvý 1. ktorý nie je porušený, rozdelený a pod.; tvoriaci celok, vyskytujúci sa v celku • kompaktný • súdržný: celistvá, kompaktná, súdržná hmota • súvislý • neporušený • jednoliaty (op. nesúvislý, porušený): súvislý, neporušený ochranný obal; súvislá, jednoliata vrstva • integrálny • zried. celostný (Jesenská)

p. aj súdržný

2. p. celkový, ucelený, úplný 1

hustý 1. majúci dobrú hustotu, tuhšiu konzistenciu (op. riedky) • tuhý: hustá, tuhá hmota; zamiesiť husté, tuhé cesto • súdržný • odb. konzistentný: súdržná, konzistentná masa; konzistentný roztok • kniž. hutný: hutný dym • nevzdušný (op. ľahký, vzdušný): nevzdušná tkanina • prihustý (príliš hustý): náterová farba je prihustá • expr. prehustý (veľmi hustý)

2. vyskytujúci sa veľmi tesne vedľa seba vo veľkom počte (op. riedky) • bujný • bohatý: mať husté, bujné, bohaté vlasy; hustá, bujná tráva • hojný • početný • veľký: hojná, početná sieť prispievateľov; veľká dopravná sieť • nepriechodný • nepreniknuteľný (pre veľkú hustotu): nepriechodný prales

jednoliaty pozostávajúci z častí, prvkov jedného druhu; majúci jednotný ráz • rovnorodý (op. rôznorodý) • odb. homogénny (op. heterogénny): jednoliaty, rovnorodý, homogénny celok • kniž. súrodý: súrodá spoločnosť • celistvý • kniž. celostný • ucelený (ktorému nič nechýba): celistvá, celostná, ucelená štruktúra • kniž. monolitný: monolitný útvar, celok • jednotný • súdržný • kniž. zomknutý (tvoriaci jednotu, držiaci spolu, pokope): jednotný, súdržný, zomknutý kolektív

jednotný 1. ktorý tvorí jednotu, celok; ktorý je spojený, zlúčený do jedného celku • zjednotený: jednotné, zjednotené národy • celistvý • kniž. celostný (nedelený): jednotný, celistvý štát; celistvý, celostný útvar • jednoliaty • kniž. súrodý • rovnorodý • homogénny • uniformný (nie rozmanitý, nie rozdielny; v ktorom sú všetci ako jeden): jednoliata, súrodá, rovnorodá, homogénna spoločnosť; uniformná skupina • súdržný • stmelený (držiaci spolu, pokope): naštrbiť súdržný, stmelený kolektív • nerozdielny • nedeliteľný • nerozlučný • nerozlučiteľný (utvárajúci silnú, pevnú jednotu): nerozdielne, nedeliteľné, nerozlučné, nerozlučiteľné spoločenstvo

2. ktorý svedčí o jednotnosti, ktorý je vyjadrením jednoty, rovnakosti • rovnaký • zhodný • totožný: mať na niečo jednotný, rovnaký názor; zhodné, totožné stanovisko • uniformný (stroho jednotný): uniformné osobnosti, uniformný vývin • konformný • konformistický (jednotný na základe vlastnej prispôsobivosti; svedčiaci o neschopnosti zachovať si individualitu): konformné prejavy, spôsoby • spoločný (rovnaký pre všetkých): jednotná, spoločná kandidátka • svorný • jednohlasný • jednomyseľný (vyjadrujúci jednotu, založený na jednote v zmýšľaní, konaní): sú svorní ako bratia; ozval sa svorný, jednohlasný, jednomyseľný súhlas • solidárny (ktorý je prejavom solidarity)

pevný 1. ktorý dobre odoláva mechanickým účinkom (tlaku, úderu a pod.) • tuhý • tvrdý (op. mäkký): pevný, tuhý materiál; pevný, tvrdý ľad (op. slabý); pevný, tvrdý obal • nerozbitný: nerozbitné sklo, nerozbitná hmota • nepoddajný • neohybný • nepružný: nepoddajné, neohybné, nepružné pletivo • húževnatý: húževnaté drevo • trváci • trvanlivý (odolný proti opotrebovaniu al. znehodnoteniu): trváca, trvanlivá látka • súdržný • kompaktný • konzistentný (pevne držiaci pohromade): súdržná, kompaktná masa • masívny • silný • hrubý (pevný a obyč. aj mohutný): masívna, silná brána; masívny, silný, hrubý múr (op. slabý, tenký); silná niť • kožovitý (majúci vlastnosti kože): pevná, kožovitá schránka • odb. rigidný • expr. prepevný (veľmi pevný)

2. ktorý má, prejavuje telesnú silu; svedčiaci o tom • zdatný • hovor. dúži • zdravý • jadrný: zdatný, dúži, zdravý, jadrný chlap • tuhý • silný • mocný • pren. oceľový (op. slabý): mať tuhé, silné, mocné, oceľové svaly • odolný (op. chúlostivý, háklivý): odolný organizmus • dobrý (op. zlý) • železný: mať dobré, železné zdravie • urastený • vyvinutý (s pevnou telesnou konštrukciou): pevná, urastená, vyvinutá postava dievčaťa

3. vyznačujúci sa duševnou, morálnou pevnosťou, silou vzájomného vzťahu; odolávajúci zmenám, času a iným vplyvom • silný • húževnatý • vytrvalý • neoblomný: pevný, silný vo viere; pevné, silné puto; húževnatý, neoblomný v presvedčení • nezlomný • nezdolný • nezničiteľný • nepoddajný (ktorý nemožno duševne oslabiť, podlomiť): nezlomná, nezničiteľná vôľa; má pevného, nepoddajného ducha • skalopevný • trvalý • trvácny • nemenný: skalopevné, trvalé, nemenné rozhodnutie • nepodkupný • nepodplatný • pren. žulový (o charaktere človeka) • železný • pren. oceľový: mať železné, oceľové nervy • stály: stály vzťah • nezmeniteľný • nezvratný • nepodvratný: nezmeniteľný, nezvratný úmysel • kniž.: neochvejný • neotrasiteľný • nerozborný • pren.: nerozbitný • nedobytný: neochvejné priateľstvo; neotrasiteľný základ; nerozborná, nerozbitná jednota • nerozlučný • neoddeliteľný (pevne spojený): nerozlučná, neoddeliteľná dvojica • súdržný • stmelený • skĺbený • kniž. zomknutý (tvoriaci pevný celok): súdržný, stmelený, zomknutý kolektív • pren. rigidný

4. ktorý je trvalo upevnený • stabilný (op. labilný) • nepohyblivý • stacionárny • neprenosný: pevný, stabilný, nepohyblivý bod; nepohyblivý, stacionárny, neprenosný podstavec • fixný • fixovaný: fixné lano

5. ustálený dohodou • fixný • stály: pevné, fixné ceny; pevný, fixný, stály plat

6. p. istý 2

súdržný ktorý drží pevne pohromade; ktorý sa neoddeľuje, netriešti sa na menšie časti • celistvý • kompaktný: súdržná, celistvá, kompaktná hmota • konzistentný (majúci dobrú konzistenciu): konzistentná látka • pevný • jednotný • jednoliaty • ucelený • stmelený • zomknutý: pevný celok; jednotný, jednoliaty kolektív • solidárny: organizácia je solidárna • odb. kohézny

tuhý 1. ktorý má veľkú pevnosť, tvrdosť, súdržnosť • pevný: fyz. tuhé skupenstvo, tuhé látky (hovor. pevné); tuhá, pevná hmota • súdržný • kniž. hutný: tuhá, hutná, súdržná masa • stuhnutý • stvrdnutý (ktorý sa stal tuhým, tvrdým): stuhnutý, stvrdnutý betón; stuhnutá, stvrdnutá laková farba • odb. konzistentný (ktorý má značný stupeň tuhosti) • zhustený: konzistentné, zhustené tuky, oleje • tvrdý (op. mäkký) • nepoddajný • neohybný • húževnatý (odolávajúci tlaku): tvrdý, nepoddajný ako kameň; nepoddajné, neohybné vlasy; neohybné, húževnaté drevo • ťažký (o pôde) • odb. rigidný • expr. tuhučký

2. vyznačujúci sa veľkou životaschopnosťou, prirodzenou odolnosťou • pevný • silný: mať tuhý, pevný, silný koreň • odolný • zdatný (fyzicky): odolný, zdatný chlap • nezmarný (ktorý veľa vydrží, znesie; nepoddávajúci sa): tuhý, nezmarný život niektorých mikroorganizmov • úporný • húževnatý • nevykoreniteľný • nevykynožiteľný • nezničiteľný (o rastlinách): úporná, húževnatá, nevykoreniteľná, nevykynožiteľná, nezničiteľná burina

3. ktorý má veľkú intenzitu • silný • mocný • veľký • pevný: tuhá, silná káva; silný, mocný stisk ruky; tuhý, veľký boj; pevné priateľstvo • ohnivý (silný, páliaci ako oheň; op. slabý): ohnivá slivovica, pálenka • treskúci • ostrý (o mraze, zime; op. slabý) • expr. krutý • expr. urputný • úporný • neúprosný: krutý, urputný, úporný, neúprosný zápas; krutá zima • tvrdý • hlboký (op. ľahký): tvrdý, hlboký spánok • sýty • tmavý (o farbách; op. svetlý, bledý): tuhá, sýta, tmavá modrá • ťažký • namáhavý (op. ľahký): ťažká, namáhavá robota • náruživý: náruživý fajčiar • expr. čertovský

4. p. horlivý 5. p. meravý 1

citlivý 1. schopný vnímať (i jemné) vonkajšie podnety a reagovať na ne • vnímavý: citlivé, vnímavé zmysly; citlivý, vnímavý čitateľ; je citlivý, vnímavý na chlad • kniž.: senzibilný • senzitívny: senzibilné, senzitívne orgány, bunky, nervy • jemný (rozoznávajúci podrobnosti; obyč. o zmysloch): jemný sluch, hmat • čujný (o citlivom sluchu, ušiach) • bolestivý • boľavý (citlivý na bolesť): rana je ešte citlivá, bolestivá, boľavá • dráždivý • precitlivený (ktorý sa ľahko podráždi) • podráždený • rozdráždený (ktorý reaguje na momentálne podráždenie): podráždené, rozdráždené oči; rozdráždená pokožka • pricitlivý (príliš citlivý)

p. aj bystrý 2

2. ktorý má vyvinutú citlivosť, ktorý má cit; podliehajúci citom, dojmom (o človeku); svedčiaci o dostatku citu, jemnocitu (op. necitlivý) • vnímavý: citlivý, vnímavý človek • kniž.: senzitívny • senzibilný: senzitívny, senzibilný typ • expr. čujný • citný (op. bezcitný): čujné, citné srdce • kniž. cituplný • citový: cituplná, citová bytosť • emocionálny (riadiaci sa citmi; o človeku) • jemný • jemnocitný • taktný • opatrný • ohľaduplný • kniž. subtílny (ktorý vie jemne vnímať, rozlišovať a tomu primerane reagovať; op. hrubý): je jemná, jemnocitná; taktný spôsob; opatrný, ohľaduplný, subtílny prístup • zraniteľný • zried. raniteľný (citovo): (z)raniteľná duša dieťaťa • chúlostivý • háklivý • precitlivený • kniž. útlocitný • pricitlivý (príliš citlivý): je chúlostivá, háklivá, precitlivená na dvojzmyselné narážky; precitlivená, útlocitná dievčina

3. p. nepríjemný, chúlostivý 2

dráždivý 1. ktorý nutká na niečo, ktorý núti reagovať • nutkavý: dráždivá farba, dráždivé, nutkavé pocity v hrdle • šteklivý • nár.: laskotný • laskotivý (dráždiaci jemným šteklením): šteklivá vôňa, laskotivé vzrušenie • vzrušujúci (vyvolávajúci vzrušenie): dráždivá, vzrušujúca hudba; vzrušujúce obrazy • ostrý • pikantný: ostré svetlo; ostrá, pikantná chuť; pikantné historky • nepríjemný: nepríjemný zápach, dym • provokatívny • podkúšavý • pokúšavý (dráždivý s úmyslom vyprovokovať): provokatívny smiech; provokatívne, podkúšavé reči • rafinovaný: rafinovaná elegancia • subšt. rajcovný (eroticky dráždivý): rajcovná žena • nár. drážlivý

2. ktorý sa ľahko podráždi (obyč. o pokožke) • citlivý • precitlivený: dráždivá, citlivá, precitlivená koža, pleť

3. p. hnevlivý 1

erotický sexuálne založený, sexuálne silno pôsobiaci (o človeku); svedčiaci o tom; týkajúci sa telesnej lásky • sexuálny • zmyselný: erotická, sexuálna, zmyselná žena; erotické, sexuálne gesto; zmyselné pohľady • dráždivý • vzrušujúci (eroticky) • subšt. rajcovný: dráždivá, vzrušujúca bytosť, chôdza • ľúbostný • kniž. milostný: ľúbostné, milostné vzťahy • intímny: intímny partner • pornografický (hrubo erotický): pornografická literatúra, pornografický film

hnevlivý 1. ktorý sa ľahko nahnevá (o človeku) • popudlivý • prchký: vyhýbala sa hnevlivým, popudlivým, prchkým ľuďom • dráždivý (ktorý sa ľahko podráždi) • srditý • zried.: srdnatý • srdný • expr. zried. srdovitý: srditý, srdnatý, srdovitý muž • expr. durdivý: durdivá povaha

p. aj zlostný 1

2. p. nahnevaný

nápadný 1. ktorý pre mimoriadne vonkajšie vlastnosti nemožno prehliadnuť, nevšimnúť si (op. nenápadný) • výrazný: v diaľke sme videli nápadnú, výraznú stavbu • viditeľný • zreteľný • zjavný • očividný (op. nepatrný, nebadateľný): v jeho zdravotnom stave nastala viditeľná, zreteľná zmena; upozorňoval nás zjavnými, očividnými gestami • veľký • markantný (nápadný čo sa týka rozmerov): nápadný, veľký nos; markantný rozdiel v správaní • evidentný • kniž. frapantný • expr.: okatý • fraz. do očí bijúci (op. zanedbateľný): evidentný nepomer síl; okaté, do očí bijúce nedostatky

2. ktorý upútava pozornosť obyč. svojimi nie bežnými vlastnosťami (op. nenápadný, obyčajný, bežný) • zvláštny • nezvyčajný • neobyčajný • nevšedný: každý sa obzrel za nápadným, zvláštnym dievčaťom; bola obdarená neobyčajnou, nevšednou krásou • mimoriadny • výnimočný (prevyšujúci priemerné, bežné hodnoty, vlastnosti): v porovnaní s vlaňajškom sme dosiahli mimoriadny, výnimočný pokrok • výstredný • extravagantný • provokačný • provokatívny • dráždivý • zastar. okázalý (majúci zámer vzbudiť pozornosť, dráždiť): výstredné, extravagantné, provokačné, dráždivé oblečenie; provokatívne, dráždivé správanie; okázalé frázy • krikľavý (obyč. vo vzťahu k farbám; priťahujúci pozornosť svojou intenzitou, vzájomným zladením a pod.): nápadná, krikľavá farba klobúka • vyzývavý • vytŕčavý • demonštratívny • kniž. ostentatívny (nevhodne, nasilu upozorňujúci na seba): žiaľ zakrývala vyzývavou, vytŕčavou veselosťou; hladovka je demonštratívna, ostentatívna forma protestu • expr.: pochabý • bláznivý (s prvkami neprimeranej, až komickej nápadnosti): pochabé, bláznivé oblečenie • podozrivý (svojou nepravdepodobnosťou, zriedkavosťou vzbudzujúci podozrenie): nápadná, podozrivá zhoda okolností

ostrý 1. ktorý má brúsením spracované ostrie (op. tupý) • naostrený • nabrúsený • vybrúsený: ostrý, naostrený nôž; ostrá, nabrúsená kosa • zastrúhaný (o ceruzke): ostré, zastrúhané pastelky • priostrý (príliš ostrý) • expr. ostručký

2. ktorý je zakončený hrotom, špicou (op. tupý) • špicatý • zahrotený • prihrotený • hrotitý • hrotistý • končistý • končitý: ostrý, špicatý nos; ostrá, zahrotená čepeľ noža; špicatý, končistý vrch • zaostrený • zašpicatený: zaostrená, zašpicatená brada • prudký • strmý (tvoriaci so základňou malý uhol; op. mierny): prudká, strmá zákruta; prudké, strmé stúpanie • priostrý (príliš ostrý) • expr. ostručký

3. ktorého povrch môže spôsobiť zranenie svojím zahrotením (op. hladký) • hranatý: ostré, hranaté kamene • drsný • tvrdý: drsná, tvrdá zubná kefka; ostrý, drsný pulóver • pichľavý • pichavý (ktorý pichá): kráčal bosý po ostrom, pichľavom, pichavom štrku • priostrý (príliš ostrý) • expr. ostručký

4. (o zvuku) ktorý pre svoju výšku a prenikavosť nepríjemne znie (op. temný, tupý, dutý) • prenikavý • silný • intenzívny (op. tlmený, slabý): ostrý, prenikavý hvizd; prenikavé, silné, intenzívne trúbenie • vysoký • pišťavý • piskľavý • pískavý • piskotavý • hvízdavý: vysoké, piskľavé tóny; pišťavý, piskľavý ženský hlas; pískavé, hvízdavé zvuky píšťal • výrazný • zreteľný • zvučný (s dobrou počuteľnosťou): ostrý, výrazný brechot; zreteľné, zvučné zvonenie zvončeka (op. tlmené) • priostrý (príliš ostrý)

5. ktorý silno a nepríjemne pôsobí na zmysly (obyč. o nepríjemných telesných a duševných prejavoch); ktorý má veľkú silu, intenzitu (op. slabý) • prenikavý • silný • prudký: ostrý, prenikavý, silný zápach; prenikavé, prudké svetlo • intenzívny • veľký: ostrá, intenzívna, veľká bolesť • štiepavý • pichavý • pichľavý • driapavý (sprevádzaný pocitom štiepania, pichania): mať v pľúcach štiepavý, pichavý, pichľavý pocit • studený • mrazivý • čerstvý • rezký (o vzduchu): v zime sa zle dýcha ostrý, studený, mrazivý vzduch; fúkal čerstvý, rezký vietor • dráždivý • korenistý • korenitý • pikantný (o jedle s výraznou a štipľavou chuťou; o chuti al. vôni spojenej s pocitom štípania, pálenia a pod.): čínska kuchyňa je typická korenistými, pikantnými omáčkami; dráždivá, koreni(s)tá chuť reďkovky; dráždivá, koreni(s)tá vôňa kvetov • štipľavý • pálčivý • pálivý • rezavý • tuhý (spôsobujúci pálenie; veľmi intenzívny): ostrý, štipľavý mráz; štipľavý, pálčivý, rezavý dym; štipľavá, tuhá paprika; rezavé bolesti pri močení • čpavý (ostro zapáchajúci): čpavý zápach • priostrý (priveľmi ostrý)

6. ktorý má veľkú rýchlosť, intenzitu (op. pomalý, mierny) • veľký • intenzívny • silný • prudký: nasadiť ostré, prudké, veľké tempo; ostrá, silná streľba; ostrý, intenzívny tréning • rezký: ostrý, rezký rytmus • priostrý (príliš ostrý)

7. (o zraku a iných ľudských schopnostiach) ktorý sa vyznačuje dobrou al. vysokou kvalitou (op. slabý, oslabený) • prenikavý • bystrý • výborný: ostrý, prenikavý bystrý zrak; prenikavý, bystrý, výborný rozum

8. ktorý sa dá dobre a zreteľne vnímať a rozoznávať, obyč. zrakom (op. nezreteľný, nejasný) • jasný • výrazný • zreteľný: ostrá, jasná, zreteľná fotografia; ostré, výrazné črty tváre • viditeľný • zrejmý • do očí bijúci (op. nenápadný): viditeľný, zrejmý, do očí bijúci kontrast • zaostrený (op. rozmazaný): zaostrený obraz • živý • pestrý (o farbách, ktoré upútajú svojou prenikavosťou, intenzitou a pod.): ostré, živé, pestré farby

9. ktorý sa vyznačuje prísnosťou, strohosťou (op. mierny, jemný) • prísny • strohý • príkry: dohovárať niekomu ostrým, prísnym tónom; strohé, príkre odmietnutie; ostrá, prísna kritika diela • útočný • polemický (spojený s istým útokom, napadnutím): ostrý, útočný hanopis; polemická výmena názorov • expr.: naostrený • nabrúsený: naostrené pero, byť naostrený na niekoho • jedovatý • expr. britký • kniž. briskný (naplnený hnevom, nenávisťou): mať ostrý, jedovatý jazyk; jedovatý, britký článok; britké, briskné odmietnutie • pren.: korenistý • korenitý • štipľavý • korenený: ostré, korenisté vtipy; koreni(s)té, štipľavé, korenené poznámky • rezný (Rázus) • priostrý (príliš ostrý)

vyzývavý upozorňujúci na seba; svedčiaci o tom • provokujúci: vyzývavá, provokujúca žena • nápadný: nápadné oblečenie • dráždivý: dráždivý smiech • provokačný • provokatívny (súvisiaci s provokáciou): provokačná, provokatívna otázka • provokatérsky (súvisiaci s provokatérmi): provokatérsky čin • kniž. ostentatívny: ostentatívne správanie • hovor.: recesistický • recesijný

dbať dávať si záležať, venovať starostlivosť • starať sa: dbajú, starajú sa o čistotu • dať • potrpieť si: dá, potrpí si na dobré jedlo • vidieť • hľadieť: vidí len seba; hľadí len na svoj prospech • držať: drží na oblečenie • pričiňovať sa • usilovať sa • snažiť sa (dbať s vynaložením úsilia): pričiňuje sa, snaží sa o poriadok v byte • bedliť • bdieť (starostlivo dbať): bdie nad výchovou detí • všímať si • brať ohľad • dávať pozor (dbať s venovaním pozornosti): všímať si názory iných • zachovávať • rešpektovať • uznávať (dbať na daný poriadok): zachovávať, rešpektovať predpisy, pravidlá hry; uznáva pracovnú disciplínu

držať 1. mať v ruke, v zuboch a pod. a nepustiť • zvierať (veľmi pevne držať): držať, zvierať predmet kliešťami • nár. al. expr. trímať: trímal v ruke starý album

2. zachovávať v istom stave, polohe a pod. • udržiavať • mať: držala, udržiavala, mala šaty, domácnosť v poriadku • nár. al. expr. trímať: trímal hlavu hore

3. mať uložené, uschované • prechovávať • mať: cennosti držia, prechovávajú, majú v trezore • uschovávať • opatrovať: uschovávať, opatrovať niečo na tajnom mieste • skrývať • ukrývať • schovávať • prekrývať (tajne): utečenca skrývali, prekrývali v pivnici • chovať: všetky staré listy chová v bielizníku • nár. al. expr. trímať: spomienky stále trímal v srdci

4. uskutočňovať niečo sľúbené • dodržiavať: vie držať, dodržiavať dané slovo • zachovávať • plniť • spĺňať: zachováva, plní dohodnuté podmienky

5. p. chovať 1 6. p. pokladať 7. p. dbať, starať sa 1 8. p. nadŕžať

chovať 1. venovať sa chovu zvierat • dochovávať: chovať, dochovávať dobytok vo veľkom • pestovať (včely) • hovor. držať: už nedržíme ovce, včely • expr. piplať sa • nár. expr. kublať: piple sa s hydinou, kuble kuriatka • expr. peľhať (úzkostlivo, s námahou; aj o deťoch)

2. podávať potravu (zvieratám al. ľuďom) • kŕmiť: chová, kŕmi husi kukuricou; chová, kŕmi na rukách dieťa • živiť: živiť mláďa mliekom • dojčiť • pridájať • nadájať (dávať dieťaťu materské mlieko): dojčila, pridájala dieťa celý rok • plekať • nár. pľagať (dávať zvieraciemu mláďaťu materské mlieko): plekať teľa • hovor. futrovať (zvieratá, expr. i ľudí) • obročiť (kŕmiť obrokom) • nár. štopať (napchávať kukuricu do zobáka hydiny) • expr.: pchať • napchávať (podávať veľa jedla, potravy niekomu) • kniž.: sýtiť • nasycovať (robiť sýtym): deti sýti chlebom

3. p. živiť 1

mať² 1. byť vlastníkom (stále al. na istý čas) • vlastniť: má, vlastní pekný dom • disponovať (zároveň narábať niečím): štát disponuje peniazmi • požívať (mať a užívať): požívať slobodu, úctu

2. dočasne nechať niečo umiestnené • držať: mal, držal v ruke hrnček • uschovávať • prechovávať (mať niečo schované): uschovávali zbrane v pivnici

3. p. obsahovať 4. p. pokladať 5. p. nabádať

nadŕžať prejavovať súhlas s niekým, s niečím • nadržiavať • nadržovať: v spore nadŕžal, nadržoval priateľovi • držať • sympatizovať • mať sympatie: držal, sympatizoval s učiteľom; mal sympatie k učiteľovi • žičiť • priať • byť naklonený (aj o okolnostiach): počasie im žičilo, prialo • byť na strane • držať stranu • kniž. straniť (ak je viac odlišných postojov): bol na strane práva; stranil pravde • podporovať • napomáhať (koho, čo) • pomáhať (komu, čomu; prejavovať obyč. morálnu pomoc): podporoval priateľa v nešťastí; napomáhal dobrú vec; pomáhal blízkym • hovor. drukovať • fraz. držať palce (želať úspech): drukoval domácim hráčom • byť fanúšikom • hovor. fanúšikovať • subšt. fandiť: je fanúšikom Slovana

počítať 1. zisťovať počet, množstvo; vykonávať matematické úkony • rátať: gazdiná počíta, ráta husi; žiaci počítajú, rátajú príklady spamäti • kalkulovať (počítať podľa rozličných údajov): kalkulovať náklady na stavbu • riešiť (počítať zložitejšie úlohy): riešiť rovnicu • zastar. počtovať: kto počtuje, ten gazduje • hovor. zastar. rechnovať

2. myslieť na niečo ako na možné • rátať: treba počítať, rátať s tým, že bude pršať • mať na zreteli • brať do úvahy: máme na zreteli, berieme do úvahy matkino slabé zdravie • nezabúdať (na niečo)

3. mať vieru v niečo, čo sa má uskutočniť v budúcnosti • rátať: počítala, rátala, že si chlapca získa • myslieť (si) • mieniť • veriť • dúfať: myslel (si), mienil, veril, že jeho námietky prijmú • nazdávať sa • domnievať sa • predpokladať: nazdávať sa, domnievať sa, že všetko pôjde dobre • kalkulovať (vypočítavo rátať s niečím): kalkulujú s tým, že na chybu nik nepríde

4. na základe osobného úsudku al. istých znakov dávať do istej skupiny • rátať: nepočíta, neráta ho medzi svojich priateľov • zaraďovať • zahŕňať: prácu v záhrade zaraďujeme, zahŕňame do aktívneho oddychu • zastar. počitovať: počituje i seba k rodine • pokladať • považovať: pracovitosť pokladá, považuje za jeho základnú vlastnosť • mať za: vždy ho mala za slabocha • hodnotiť: hodnotia ho ako čestného človeka • hovor. držať: Prečo ma držíš za nevedomého? • posudzovať • klasifikovať: posudzuje, klasifikuje sa to ako priestupok

5. požadovať istú sumu • rátať • účtovať: počítať, rátať, účtovať za kus 20 Sk • fakturovať (istú sumu požadovať faktúrou): fakturovali nám za tovar viac, ako sme predpokladali

podporovať poskytovať pomoc, podporu, ochranu a pod. • podopierať: podporuje, podopiera mládež v športovej aktivite • pomáhať (niekomu, niečomu) • napomáhať (niekoho, niečo): pomáha synovcovi počas štúdia, napomáha ho • hovor. fedrovať: fedroval svoju blízku rodinu • hovor. forsírovať: ústav forsíruje novú koncepciu • fraz. stáť za niekým: za novým pracovníkom istotne stojí • držať (niekoho): v úrade ho drží riaditeľ • exponovať sa • angažovať sa (podporovať obyč. niečo spoločensky prospešné): exponovať sa, angažovať sa za myšlienku čistého životného prostredia • slang. drukovať • fraz. držať palce (želať úspech niekomu)

pokladať nazerať na niečo istým spôsobom • považovať: pokladať, považovať niekoho za výborného odborníka • mať (za niekoho, za niečo): Za koho ma máte? • hodnotiť • posudzovať • oceňovať (určovať hodnotu, cenu niečoho, niekoho): výkon hodnotíme, posudzujeme ako mimoriadny; prácu študenta hodnotili, oceňovali dosť vysoko • rátať • počítať (za niekoho, za niečo): ostatných rátajte, počítajte za dospelých • hľadieť • pozerať sa: hľadia na ňu ako na cudziu • držať (za niekoho, za niečo): vždy som ho držal za priateľa a teraz ma sklamal

starať sa 1. pričiňovať sa o prospech, dobro niekoho, niečoho, o úspešný chod, priebeh niečoho • mať na starosti: stará sa o nevládnych rodičov, o domácnosť; má na starosti športovú činnosť mládeže • zried. vystarávať sa (Rázus): vystaráva sa o muža • opatrovať (starať sa o to, aby niekto mal to, čo potrebuje, aby niečo bolo v poriadku): opatrovať chorých, opatrovať trávnik • dbať • držať • pestovať (venovať niečomu starostlivosť, dávať si záležať na niečom): dbá, drží na svoj zovňajšok; dbá o výchovu detí • bedliť: bedliť nad dodržiavaním zákonov • hľadieť: hľadí len na peniaze, výhody • dozerať • dohliadať • dávať pozor (aby nič rušivo nezasahovalo do daného, normálneho priebehu, stavu): dozerať, dohliadať na čistotu, poriadok; dávať pozor, aby všetci prišli • hľadieť si: Hľaďte si svojich vecí!

2. cieľavedome získavať • obstarávať • zaobstarávať • zaisťovať: Kto sa stará o materiál? Kto (za)obstaráva, zaisťuje materiál?; zaisťovať lístky na koncert • zadovažovať • zaopatrovať • hovor. zháňať: nemá nám kto zadovažovať, zaopatrovať najnovšiu literatúru

3. prejavovať starosti, obavy o niečo, o niekoho • starostiť sa • mať starosť • byť ustarostený: nestaraj sa, všetko dobre vybavím; je ustarostený, či sa plán podarí • trápiť sa • obávať sa • umárať sa • hovor. krenkovať sa: Už sa toľko netrápte, neobávajte!

p. aj trápiť sa

4. p. starieť sa

stáť¹ 1. byť v istej (zvyčajnej) polohe, zaujímať isté postavenie • byť: budova tu stojí, je od minulého storočia; na stole stáli, boli poháre; stáť, byť na čele hnutia; Kto stojí, kto je v pozadí? • nachádzať sa • nachodiť sa • vyskytovať sa • jestvovať • existovať: nachádzajú sa, nachodia sa medzi nami aj odporcovia; vyskytujú sa, jestvujú tu viaceré možnosti

2. (používané v rozkazovacom spôsobe stáť!) nehýbať sa z miesta, zastaviť činnosť • stop! • zastaviť! • stoj! • pozor!: Stáť, stop, pozor, ďalej sa nedá ísť!

3. nebyť v činnosti • nefungovať • nejsť: výroba stojí, nejde; hodiny stoja, nefungujú • hovor. expr. štrajkovať: auto štrajkuje

4. byť na strane niekoho, prejavovať sympatie, podporu niekomu, niečomu • podporovať (niekoho) • držať (s niekým) • nadŕžať (niekomu): chlapci stoja pri učiteľovi, podporujú ho, držia s ním, nadŕžajú mu; stáť za spravodlivými požiadavkami, podporovať ich • pomáhať (poskytovať pomoc): pomáhať niekomu, stáť pri niekom v ťažkostiach • chrániť • hájiť: zákon chráni, háji záujmy detí, stojí za ich záujmami

5. neustupovať, nepopúšťať zo svojho stanoviska • trvať • pridŕžať sa: stojím, trvám na svojom návrhu; pridŕžam sa týchto názorov • naliehať • nástojiť (dôrazne žiadať, vymáhať): stojíme, nástojíme na našich požiadavkách; nalieha, aby sa sľúbené dodržalo • fraz. stáť si v slove

6. p. zaujímať sa 7. p. závisieť 8. p. jestvovať 9. p. pristať 2

dobiedzať nedať pokoj niekomu • dotierať • byť dotieravý: vytrvalo dobiedzal, dotieral do nás; k sestre bol vždy dotieravý • dorážať • doberať • doberať si: poznámkami dorážala do svojej kolegyne; doberal (si) všetkých spolužiakov • pokúšať • dráždiť • pichať • podpichávať • podpichovať (s úsilím vyprovokovať reakciu): toľko pokúšal, podpichoval, až som sa nahneval • naberať • expr.: zadrapovať • zadrapkávať • zabŕdať • zapárať • zadierať (útočne dobiedzať): rada naberala svojho muža; rada zapárala, zadrapovala do svojho muža • expr.: bodať • podkušovať • podkušiavať • dopaľovať • dojedať • dodierať • dodievať • dokúčať • domŕzať • dožierať • dolípať • doskakovať • drapkať: Čo toľko dopaľuješ, domŕzaš, doskakuješ? • expr.: začínať • špárať • štúrať • štipkať • vŕtať • rýpať • ryť • bagrovať • hovor. expr.: vyrývať • štuchať: Nevyrývaj! • hovor. orať (do niekoho) • hovor. expr.: dobŕdať • dopekať • nár. expr. nadŕľať (Tajovský) • nár.: prehárčať • napekať (Timrava) • kraj. dostupovať (Rázus, Šoltésová) • subšt.: štengrovať • hecovať

domŕzať expr. sústavne nedať pokoj a tým spôsobovať podráždenie • dobiedzať: domŕzal, dobiedzal, aby mu kúpili bicykel • dráždiť • expr.: podpichávať • podpichovať • dopichovať: dráždila, dopichovala kolegyňu útočnými poznámkami • hovor. omŕzať: deti omŕzali otca otázkami • expr.: dopaľovať • dojedať • dožierať • doskakovať • dolípať • dohúdať • dokúčať: toľko dojedala, dohúdala, až tresol dvermi • byť dotieravý • dotierať • dorážať • pokúšať • expr. odŕhať (neodbytne domŕzať): sústavne doráža do suseda; pokúša, odŕha nás s hocičím • naliehať • vymáhať • hovor. tlačiť (zároveň žiadať): naliehal, tlačil na vedúceho, aby mu zvýšil plat • doberať • doberať si • naberať (mierne domŕzať): rada doberala, naberala svojho muža • expr.: zabŕdať • zapárať • zadierať • začínať • štúrať • štipkať • drapkať • vŕtať • rýpať • ryť • hovor. orať (do niekoho) • hovor. expr.: vyrývať • štuchať • fraz. expr. píliť niekomu uši/hlavu • subšt.: hecovať • štengrovať

dráždiť 1. vyvolávať v niekom citový nepokoj, podráždenie • popudzovať: dráždi, popudzuje ju synova neporiadnosť • rozčuľovať • rozhorčovať: riaditeľa rozčuľuje, rozhorčuje pasivita spolupracovníkov • znepokojovať • znervózňovať • kniž. iritovať (vyvolávať nervozitu): znervózňovať niekoho svojím správaním • hnevať (vyvolávať negatívny postoj): hnevali ho prázdne reči • poburovať (vyvolávať odpor): rodičov poburuje šírenie narkománie • bodať • pichať • podpichovať • podpichávať • dodierať • expr. dopaľovať • podkušovať • podkušiavať • podkúšať • subšt.: hecovať • štengrovať (chcieť vyprovokovať reakciu): toľko ho podpichovali, dopaľovali, až zaútočil • huckať • štvať: huckal, štval ľud proti vláde • pohuckávať (občas) • kniž. jatriť • poet.: jazviť • rozrývať (dráždiť bolesťou): jatria ho pochybnosti; dušu mu rozrýva nepokoj

p. aj dobiedzať

2. dávať podnet na reakciu, na nejakú činnosť • podnecovať: vôňa jedla dráždi, podnecuje chuť • nutkať • nútiť: niečo ho nutkalo, nútilo do spevu • hovor. rezať (bolestivo dráždiť): dym reže oči • bičovať (intenzívne dráždiť): bičovať nervy, fantáziu • povzbudzovať • kniž. stimulovať (dráždiť v kladnom zmysle): knihy povzbudzovali, stimulovali jeho pozornosť • kniž. provokovať: agresívny prejav provokuje rovnakú odpoveď • vzrušovať (dráždiť zmysly): vzrušovali ho dobrodružstvá • nár. expr. pašmať • subšt.: hecovať • rajcovať (eroticky dráždiť)

podpichávať, podpichovať expr. znepokojovať zlomyseľnými, nepríjemnými rečami • expr. pichať: podpichával, pichal ho ironickými narážkami • expr.: podkušiavať • podkušovať • podkúšať: cez hodinu podkušiava spolužiaka • dráždiť • popudzovať (vyvolávať nepríjemné pocity, reakcie): jej pohľad ho dráždi, popudzuje • expr. bodať: otázky ho nepríjemne bodajú • expr.: zapárať • zadierať • zadrapkávať: mládenci zapárajú, zadierajú do dievčat • prekárať (žartovne podpichávať): v škole ho prekárali, že je zo všetkých najmenší • expr.: zabŕdať • dobiedzať: nechajte deti na pokoji, nezabŕdajte, nedobiedzajte do nich • doberať • doberať si • naberať • expr.: dopaľovať • dotierať • dodievať: doberať (si), naberať kamaráta pre jeho pracovitosť; dotierať, dodievať do niekoho posmešnými rečami • expr. začínať: Nezačínaj stále! • expr.: štúrať • štipkať • hovor. expr. štuchať: jedovato do seba štúrali, štuchali; štipkal ženu svojou iróniou • hovor. expr. vyrývať: stále vyrývajú, nedajú pokoja • hovor. orať (do niekoho) • subšt.: štengrovať • hecovať: štengrujú, hecujú kamaráta, aby platil • provokovať (k zlej činnosti): provokuje dieťa k zlosti • expr.: badúriť • badurkať: badúrila, badurkala zaťa proti rodine • štvať • huckať • nár. huškať (nahovárať na zlé) • navádzať (nahovárať na niečo nenáležité)

pokúšať 1. spôsobovať znepokojený, podráždený duševný stav • dráždiť: starší brat pokúša, dráždi mladšieho • hnevať • zlostiť • pokušiavať • zastar. pokušovať: hnevať, zlostiť psa • znepokojovať • vyrušovať • rušiť: myšlienka na odchod ho už dlho znepokojuje, vyrušuje • dobiedzať: chlapci prestali dobiedzať do kamaráta • expr.: jedovať • dopaľovať • domŕzať • dojedať • dožierať: deti jedujú, dopaľujú, dojedajú rodičov svojimi otázkami

2. privádzať do pokušenia • zvádzať: pokúšať, zvádzať niekoho na hriech • navádzať • lákať • vábiť (na zlé): navádzať, lákať niekoho na krádež • nabádať • podnecovať (na zlé) • expr.: podkúšať • podkušiavať • podkušovať: podkúšali ma, aby som nesúhlasil

rezať 1. ostrým nástrojom rozdeľovať na časti • krájať • rozrezávať • rozkrajovať: rezal, krájal syr; rozrezávala rožky na polovice • odrezávať • odkrajovať • ukrajovať (kúsok z niečoho): odrezávala plátky slaniny • krúžľať (krájať na kolieska): krúžľať zeleninu • hovor. expr. fakliť: nedbalo faklil salámu • expr.: pidlikať • pidlikovať • pihlikať • pižlikať • midlikovať • rezikať • rezíkať (zle al. pomaly): pidlikal, rezíkal drevo nožíkom

2. vnikať do povrchu • zarezávať sa • zarývať sa: opasok ju reže v páse; povraz sa mu zarýva do kože • vrezávať sa • vrývať sa (do niečoho) • párať: ostne im párali kožu

3. hovor. nepríjemne pôsobiť na zmysly • dráždiť: svetlo reže, dráždi oči • hovor. párať: páralo ju v ušiach, v hrdle • expr. zarezávať sa: hluk sa zarezával do uší

4. p. biť 2

vyzývať 1. dávať pokyn, príkaz na urobenie niečoho, obracať sa s výzvou • kniž. apelovať: vyzývať ľudí na pokojnú demonštráciu, apelovať na ľudí, aby bola demonštrácia pokojná • nabádať • pobádať • povzbudzovať • ponúkať • podnecovať (dávať podnet, príkaz na nejakú činnosť): nabádať, pobádať pracovníkov, aby zvýšili opatrnosť; ponúkať niekoho do reči • mať (do dačoho) • hovor. oslovovať: oslovuje ho už tretíkrát, aby dlh vrátil • expr. burcovať: burcovať na odpor • aktivizovať: aktivizujú nás do boja proti vojne • expr.: badúriť • badurkať • duriť • podúrať

2. dávať podnet na istú reakciu • dráždiť • provokovať: celý výzor dievčiny vyzýva, dráždi, provokuje • podnecovať • povzbudzovať: pokojná krajina podnecuje na tiché úvahy; úsmev ho povzbudzuje k činu

znepokojovať vyvolávať nepokoj, napĺňať obavou • trápiť • tlačiť: priateľove správy ma znepokojujú, trápia, tlačia • zried. nepokojiť • expr. omínať: už dlhší čas ma tá vec omína • nár. omykať: starosť ho omyká • hovor. zastar. turbovať: Neturbuj sa nad tým! • hovor. bantovať: vtáčiky v hniezde neslobodno bantovať • rušiť • vyrušovať (zasahovať do pokoja niekoho): hlas zo susednej miestnosti ma ruší, vyrušuje • expr.: balušiť • mátať • mátožiť: baluší, máta ma zlá predstava • expr.: hartusiť • hartušiť (znepokojovať hlukom, krikom a pod.) • expr. vŕtať: spomienka mu vŕta v duši • pokúšať • dráždiť • rozčuľovať • popudzovať • rozrušovať • hnevať • zlostiť • jedovať: Nechaj psa na pokoji, nepokúšaj, nedráždi, nehnevaj ho!; popudzuje, rozčuľuje, rozrušuje ich predstava prehry • škrieť • mrzieť: škrie, mrzí ho, že ho asi nevyberú do reprezentácie • expr.: dopekať • dokúčať: dopekajú ho myšlienky na neúspech • zmietať (citovo silno vzrušovať): zmieta ním nenávisť

dráb príslušník ozbrojenej poriadkovej a bezpečnostnej služby v Uhorsku • pandúr (ozbrojený úradný al. panský sluha v Uhorsku) • hajdúch (ozbrojený úradný sluha v Uhorsku)

dráha 1. vytýčený smer pohybu: dráha strely • trasa: trasa plynovodu

2. p. trať 1, 3

miláčik 1. dôverné oslovenie partnera • drahý • drahá: zavolaj večer, miláčik • hypok.: mucko • mucinko • macko • macinko • chrobáčik • zajačik • láska (moja): Kedy sa stretneme, láska moja? • expr.: žabka • mačička (o žene)

2. p. obľúbenec

srdce 1. fam. nežné oslovenie milej osoby: srdce moje, vráť sa skoro • expr. srdiečko: srdiečko moje • drahý • drahá: drahý môj, neodchádzaj • milý • milá • hypok. miláčik • expr.: zlato • zlatko: zlatko, podaj mi knihu • expr.: holúbok • chrobáčik: môj malý holúbok, chrobáčik • expr.: duša • dušinka • dušička

2. p. cit¹ 2 3. p. červeň 2 4. p. stred 1

trať 1. priestor, obyč. pruh zeme upravený na dopravné spojenie koľajovými vozidlami: dvojkoľajová trať, cesta pozdĺž trate • železnica: širokorozchodná železnica • dráha • hovor. štreka • koľaj (dvojica koľajníc)

2. dopravný prostriedok slúžiaci doprave v istom smere • linka: trolejbusová trať č. 211, zámorská letecká linka • spoj: autobusový spoj

3. miesto upravené na preteky • dráha: bežecká trať, dráha • hovor. štreka

dráma 1. p. hra 1 2. p. tragédia 2, katastrofa

hra 1. dramatický literárny útvar: televízna hra • dráma (hra s vážnym koncom): historická dráma • činohra (divadelná hra) • kus: klasický kus • komédia • veselohra (hra s humorným zameraním) • fraška (hra s prehnanou a drsnou komikou): antické frašky • vaudeville [vysl. vódvil] (veselohra al. fraška so spevmi a tancami) • tragédia (hra končiaca sa obyč. pádom hlavného hrdinu): moderná tragédia • zastar. trúchlohra

2. šport. úsek setu v tenise • gem

3. p. zábava 1

katastrofa neočakávaná udalosť so zlým zakončením • pohroma: živelná katastrofa, pohroma • nešťastie: železničné nešťastie • dráma: prežiť drámu • tragédia: rodinná tragédia • rana • úder: strata matky bola preňho veľká rana • kalamita (nepriaznivá situácia vyvolaná živelným al. iným zásahom): snehová kalamita • karambol (zrážka dopravných prostriedkov): na ceste sa stal veľký karambol • spúšť: hurikán spôsobil spúšť • hovor. dopustenie: zažil hotové dopustenie • expr. pliaga • kniž. navštívenie: stihlo ich veľké navštívenie • kniž. apokalypsa: apokalypsa vojny • kniž. kataklizma

nešťastie 1. príhoda so zlým koncom • úder • rana: smrť matky bolo preňho veľké nešťastie, bol preňho veľký úder • hovor. dopustenie: zažil hotové dopustenie • kniž. navštívenie: stihlo ich veľké navštívenie • nehoda • hovor. malér: dopravná nehoda, dopravný malér • tragédia • katastrofa (veľké nešťastie s osudnými následkami): letecké nešťastie, letecká katastrofa, rodinná tragédia • pohroma: vojnová pohroma • dráma: prežiť drámu

2. zlé položenie, zlý údel • trápenie: pomáhať ľuďom v nešťastí, v trápení • kliatba (nepriazeň osudu): visí nad nimi kliatba • zlé: žena zachráni muža od veľa zlého (Timrava) • neúspech • nezdar (nevydarený výsledok): neúspech, nezdar sa ho bolestne dotkol • hovor.: smola • pech: má v živote smolu, pech • expr. pliaga: mor a cholera bývali veľké pliagy • hovor. expr. zlomkrk: súd, to je zlomkrk pre sedliaka (Rázus)

tragédia 1. dramatický útvar s nezmieriteľným konfliktom (op. komédia): Shakespearove tragédie, francúzska klasická tragédia • zastar. trúchlohra

2. neočakávaná udalosť so zlým zakončením: rodinná tragédia • katastrofa: živelná katastrofa • nešťastie: letecké nešťastie • dráma: prežiť drámu • pohroma: vojnová pohroma • rana • úder: strata otca bol preňho veľký úder • hovor. dopustenie: zažil hotové dopustenie • kniž. navštívenie: stihlo ich veľké navštívenie • kniž.: apokalypsa • kataklizma

3. p. tragika

dráždec anat. časť vonkajších ženských pohlavných orgánov • anat. klitoris

dráždidlo prostriedok spôsobujúci dráždenie: pokožka nereaguje na dráždidlá • lek. stimulans

drážlivý p. dráždivý 1

drážka p. žliabok 1, zárez

zárez stopa po zarezaní: hlboký zárez v kmeni • rez: rez britvou • vrub • vrúbok (zárez v minulosti na rováši): označiť vrubom, vrúbkom strom na zoťatie • rováš (zárez na palici, na ktorej sa v minulosti značilo zaplatenie dane) • vryp (stopa po rýpaní): vrypy na skle • zákres (zárez v dreve) • žliabok (zárez na súčiastkach, nástrojoch a pod.): koleso so žliabkom • ryha: ryhy na dlážke • drážka (zárez na spojenie, vloženie, vedenie niečoho): vypíliť drážku

žliabok 1. vyhĺbenina na rozličných nástrojoch, súčiastkach • ryha • brázda: žliabok, ryha na kovovej platni • zárez • drážka • vrúbok (na spojenie, vloženie, vedenie niečoho) • hovor. zastar.: fuga • falc: fugy na šindli

2. porov. žľab

drenáž, drén p. kanál 1

drgnúť 1. prudkým pohybom naraziť • vraziť • strčiť: drgol, vrazil, strčil plecom do kolegu • expr.: džugnúť • ďugnúť • štuchnúť • dlbnúť • durknúť • drcnúť • drúliť • trknúť • bucnúť • žďobnúť • žďuchnúť • štopnúť • rypnúť (mierne drgnúť): džugla, štuchla kamarátku lakťom; žďobol, rypol spolužiačku pod lopatku

2. porov. mykať

drúliť p. drgnúť 1, naraziť 1

naraziť 1. pri pohybe sa prudko dotknúť (mimovoľným nárazom) • vraziť: autá narazili, vrazili do seba • udrieť • uderiť • buchnúť: čln udrel o breh; buchol hlavou do steny • expr.: bachnúť • tresnúť • tresknúť • trepnúť • hovor. expr. švacnúť: opitý šofér bachol do stĺpa • drgnúť • strčiť • expr.: štuchnúť • šuchnúť • hovor. expr.: bacnúť • bucnúť (trochu naraziť): drgol lakťom do nábytku • expr. zried.: drúliť • trknúť: v tme drúlil do stromu • sotiť (zároveň vychýliť z polohy): sotil do protihráča tak, že spadol • zraziť sa (naraziť navzájom): zrazili sa čelami • nabehnúť • naletieť (naraziť v rýchlom pohybe): lyžiar nabehol na kamene, na prekážku • nár. expr. klmnúť

2. nečakane, náhodou stretnúť niekoho al. sa stretnúť s niečím • natrafiť • trafiť: pri prechádzke narazil na známych; trafil na dobrú knihu • zraziť sa (s niekým, niečím) • prísť • dôjsť • objaviť • nájsť: prišiel k dobrej knihe; došiel na chybu v účte • expr.: naďabiť • naďapiť: naďabil na prekážku

3. nárazom umiestniť • nasadiť: narazil, nasadil si klobúk • nastoknúť • nabodnúť • napichnúť (na niečo ostré): nastokla mäso na ražeň • nabiť • natĺcť (do niečoho): nabil klince do steny

4. p. dotknúť sa 2 5. p. usmerniť 1

dríst p. táranina

táranina (obyč. mn. č.) expr. nezmyselné, prázdne reči: ženské táraniny • expr. táračka • výmysel: neverí jeho táračkám, výmyslom • expr. taľafatka: také taľafatky netreba počúvať • expr.: povedačka • tresky-plesky: to sú len také povedačky, tresky-plesky • bľabot • expr.: sprostosť • hlúposť • sprostota: rozprávať sprostosti, hlúposti, sprostoty • expr.: debilita • debilnosť • expr. zried. trepanina • hovor. pletka: špinavé pletky • hovor. expr.: somárčina • somárstvo • somarina • volovina • konina • kravina • capina • zastar. blúznina (Laskomerský) • nár.: ľabdanina • ľapt • pejor. hovädzina • hovor. pejor. gebuzina • hrub. dríst • subšt.: hovadina • šplech • kec • blbosť • blbina • debilina

drístať p. tárať

hovoriť 1. vyjadrovať myšlienky rečou; rečou dávať na vedomie (op. mlčať) • vravieť: hovoriť, vravieť nahlas, rozumne; hovoriť, vravieť o deťoch • rozprávať • hovor. vyprávať (hovoriť v dlhšom časovom rozpätí): rozprávať o svojich zážitkoch • vykladať • rozkladať (zoširoka, vysvetľujúco): vykladá, rozkladá svoje plány • expr.: roztriasať • pretriasať • premieľať • rozvlačovať (zdĺhavo, podrobne) • hovor. rozširovať sa • šíriť sa (obšírne): netreba sa o veci už viac rozširovať; je zbytočné viac sa o tom šíriť • kraj. povedať: ľudia povedajú všeličo • povrávať (si): mnohí povrávajú, že bude zle • nár. trizniť (Hviezdoslav) • expr. hútoriť (obyč. veľa) • hovor. žart. hutoriť (východoslovenským nárečím) • kniž. zastar. sloviť (Škultéty) • kniž. zastar. vetiť • odriekať (mechanicky, monotónne) • oznamovať (dávať na vedomie istú správu) • komunikovať (byť v spojení rečou): nekomunikujem s kolegyňou už týždeň • rečniť • expr. zried. rečinkovať (mať, držať reč al. expr. plano hovoriť): reční už pol hodiny; iba sa pilo a plano rečinkovalo • hrub. papuľovať: papuľuje, hoci sa ho nik nespytuje • expr. húsť • hovor. expr.: hustiť • trúbiť • vtĺkať (niečo do niekoho; neprestajne, nástojčivo hovoriť): celý večer hudie svoje; hustiť, vtĺkať žiakom poučku • expr.: vrčať • sipieť • syčať (zlostne, sipľavo hovoriť) • expr.: štekať • brechať • prskať (zlostne, jedovato hovoriť) • expr. sekať (ostro, trhane hovoriť) • expr.: mlieť • rapotať • rapkať • sypať • súkať • mrviť (rýchlo, veľa a obyč. aj hlasno hovoriť): melie, rapoce, sype jedno cez druhé; rýchlo mrví slová • expr.: trkotať • drkotať • mrkotať • gagotať (hovoriť veľa, rýchlo, často o zbytočnostiach) • jazyčiť (veľa rozprávať) • rozťahovať • slabikovať (pomaly hovoriť): rozťahovať odpoveď, slabikovať slová • expr.: hlaholiť • šveholiť • hrkútať • ševeliť • štebotať • švitoriť • džavotať (hovoriť jemným, príjemným hlasom): hlaholiť, hrkútať nežným hlasom; na ulici štebocú, džavocú deti • spievať (spevavo hovoriť) • šepkať • šeptať • šuškať • expr. šepotať • hovor. expr. šušotať • expr.: šušúkať • šepoliť • šipoliť (hovoriť potichu, pošepky al. tajnostkársky): dievčence si čosi šepkajú, šušocú, šepolia do ucha • expr.: šomrať • šamotiť • šemotiť • šemoniť (potichu a nezrozumiteľne hovoriť) • expr.: hundrať • mrmlať • mrmotať • mumrať • brblať • bručať • dudrať • dudlať (nezreteľne hovoriť): nevieme, čo si dedko stále hundre, mrmle, dudre • expr.: huhlať • huhňať • fufnať • chuchmať • chuchňať (hovoriť nosom): huhle, chuchme čosi nádchovým hlasom • drmoliť (nezrozumiteľne, zmätene hovoriť) • expr. habkať • jachtať • hovor. koktať (neisto, trhavo, zajakavo hovoriť): habká, jachce, kokce niečo o svojej nevine • expr.: brbtať • brbotať • hatlať • bľabotať (chybne, nezreteľne, nesúvisle hovoriť) • expr.: tárať • trepať • tliapať • trieskať • plieskať • baláchať • búchať • kvákať (nepremyslene, nemúdro a obyč. veľa al. zbytočne hovoriť): stále iba tára, trepe, kváka, ale nepomôže • hrub. drístať • subšt.: kecať • valiť: čo to drístate, keciate, valíte, veď to nie je pravda • expr.: pliesť • motať (hovoriť bez zmyslu) • expr.: repetiť • repentiť: Čo repetí tá stará? • hovor. expr.: remziť • remzať (nejasne hovoriť) • hovor. expr.: ľapotať • ľaptať (hovoriť nezmysly) • hovor. expr.: šepletiť • taľafatkovať • pejor. haraburdiť (hovoriť daromnice) • hovor. expr.: handrkovať • handrboliť (hovoriť nezrozumiteľne, často cudzím jazykom)

porov. aj kričať 1

2. p. svedčiť² 2 3. p. nazývať

smradiť spôsobovať, robiť, šíriť smrad: smradiť v izbe čpavkom • hrub.: prdieť • bzdieť • bzdúriť • drístať • žart. al. expr.: púšťať • pukať • trúbiť • strieľať (do gatí) (šíriť smrad púšťaním plynov z konečníka) • obyč. expr. kadiť (robiť smrad obyč. dymom, plynom): kadiť, smradiť cigaretou

p. aj fajčiť

tárať expr. nepremyslene, nerozvážne, obyč. veľa a zbytočne hovoriť • expr.: trepať • tliapať • trieskať • plieskať • búchať • kvákať • hrub. drístať: tára, trepe hlúposti; trieska, plieska, búcha do sveta; ustavične kváka o tom istom; drísta samé hlúposti • expr.: pliesť • motať (bez zmyslu): Čo toľko pletieš, moceš? • expr.: mlieť • trkotať • drkotať • rapotať (rýchlo, obyč. mechanicky, bez hlbšieho zmyslu): mleli, trkotali o bezvýznamných veciach • pejor. jazyčiť (veľa, zle rozprávať o niekom) • hovor. expr.: repetiť • rependiť • klebetiť: ženy po celý čas repetili, rependili, klebetili o deťoch • expr.: bľabotať • ľapotať • ľaptať: je to iba prázdne bľabotanie; ustavične ľap(o)ce o dačom • hovor. expr.: šepletiť • taľafatkovať • pejor. haraburdiť (tárať o daromniciach): niečo šepletila, taľafatkovala, haraburdila s kamarátkou • expr.: baláchať • balušiť (táraním vyvolávať zmätok): balácha, baluší do sveta • expr.: brblať • brbotať • frfotať: Prestaňte už frfotať! • subšt.: kecať • valiť: nehodno mu veriť, to iba valí • fraz.: strieľať/hovoriť dve na tri • hovoriť, čo slina na jazyk donesie • púšťať si ústa/jazyk na prechádzku/na špacírku • mlátiť prázdnu slamu

drístoš p. tárač

tárač, táraj expr. kto veľa, zbytočne, nerozvážne hovorí • expr.: táradlo • trepaj • trepák: nik si ho nevážil, bol to iba taký tárač, trepaj • expr.: meľhuba (Vajanský) • rapotáč • rapoták (Bendová) • frázista • šepleta (Zúbek) • expr. zried.: taran • tliapaj • hovor. pejor. búchač (Hviezdoslav) • pejor. tlčhuba • nár.: ľapták (Hviezdoslav) • ľaptoš (Skalka) • ľabdoš • hrub. drístoš • subšt. kecoš

drúk p. konár

konár výrastok kmeňa, ktorý je súčasťou koruny stromu • vetva • haluz: spodné konáre, vetvy, haluze stromu; odrezať suché vetvy, haluze • drúk (odlomený konár zbavený vetvičiek a lístia): bukový drúk • rázga (suchý konár) • expr. chabina (odlomený konár): ohnať sa chabinou • kniž. ratolesť (menší konár): ratolesť z brezy • expr. vetvica (Podjavorinská) • nár. sneť (Timrava)

nešikovník hovor. nešikovný človek • expr.: ťarbák • ťarbavec • hovor. expr.: babrák • babroš • hovor. pejor. fušer (nešikovný odborník): to nie je stolár, ale fušer • pejor.: nemehlo • kyptoš • grambľoš • ťapák • expr.: poleno • drevo • drúk • tĺk • motovidlo (nadávka nešikovnému človeku) • expr. nekaľavník (Jesenský) • expr. kydaj (Tajovský) • expr. kydoň (Hviezdoslav) • expr. zried.: ošemeto (Stodola) • šiplavec • hovor. pejor. ťuťmák (nešikovný, pomalý, nie dosť bystrý človek) • vulg. sráč

žrď dlhý a tenký, obyč. valcovitý predmet slúžiaci ako držadlo, opora a pod. • tyč: drevená, kovová žrď, tyč; skok o žrdi • hovor. štangľa: železná štangľa • drúk • kôl (obyč. neopracovaný kus kmeňa al. konára stromu)

drúľať p. piť 1

fajčiť vdychovať a vydychovať dym z tlejúceho tabaku • expr.: smokliť • smoliť • drúľať • cmúľať: ustavične fajčí, smoklí, cmúľa lacné cigarety • expr. zried. bagovať (Sloboda) • trocha expr. pofajčievať (chvíľami spokojne fajčiť) • expr.: ťahať • poťahovať: ťahá už desiatu cigaretu • pejor.: kadiť • čmudiť • dymiť • smradiť: kadia, smradia tu, že sa nedá dýchať • expr.: bafať • bafkať • pufkať • pipkať (fajčiť z fajky a vydávať pritom cha-rakteristický zvuk): spokojne bafká, pufká, pipká zo zapekačky • expr. pobafkávať (si) • zried. fajkať • pren. pukať (fajčiť z fajky): puká si z fajočky • expr. posipkávať (fajčiť z fajky a vydávať pritom sipľavý zvuk) • hovor. šlukovať (fajčiť a pritom prehĺtať dym)

piť 1. prehĺtaním prijímať tekutinu • glgať (hlasno piť): pije, glgá priamo z fľaše • popíjať (si) • upíjať (si) (po troche piť): popíja víno, upíja si z vína • poťahovať (piť s prestávkami): poťahuje si z termosky čaj • expr. cickať (po troche): dieťa cická mliečko • srkať • sŕkať • chlipkať • pochlipkávať • uchlipkávať (pomaly a po troche): slamkou srkať, chlipkať malinovku • expr.: napájať sa • nadájať sa (piť v množstve): deti sa napájajú, nadájajú džúsom • expr. ťahať (piť z fľaše) • expr.: slopať • logať • lôchať • lúchať • drúľať • chlontať (o zvieratách, pejor. i o ľuďoch): pes slope, logá vodu; krava lúcha zo žľabu • chlípať • chleptať • chľamtať • chľastať • strebať (hltavo, rýchlo, hlasno piť; pejor. o ľuďoch): chlípať horúcu kávu; prasa chľasce vodu • expr. súkať (hltavo, bez miery): súka do seba pohár za pohárom • pripíjať (piť na zdravie) • vypíjať (piť všetko al. zostatok) • odpíjať (piť z nejakého množstva) • požívať (piť v tekutom stave): požívať liek • konzumovať (pitím al. jedením spotrebúvať): konzumujú veľa piva

2. nadmieru požívať alkoholické nápoje • opíjať sa: piť, opíjať sa do nemoty • expr.: chľastať • slopať • logať • strebať • uhýbať si • uhýnať si: nechce prestať chľastať; každý deň si uhýna • expr.: trundžiť • hovor. pejor. korheľčiť: korheľčí od mladosti • expr.: tankovať • cicať: chlapi tankujú, cicajú od rána • subšt.: nasávať • sať

3. mať schopnosť prepúšťať, prijímať tekutinu • pohlcovať • vpíjať: suchá zem smädno pije, pohlcuje, vpíja letný dážď • absorbovať • vstrebávať: látka absorbuje, vstrebáva pot

4. p. cicať

držadlo prostriedok, súčiastka na držanie • držiak: kovové držadlo, kovový držiak lampy • rúčka: rúčka kufra • rukoväť: rukoväť meča • ucho: hrniec s uchami • črienka: vykladaná črienka noža • porisko • toporisko (dlhšie držadlo pracovného náčinia): porisko, toporisko sekery, lopaty • zried. topor: topor sa dolámal • kosisko (držadlo kosy): nabiť kosu na kosisko • odb.: násada • násadka (žrď, žŕdka na držanie nástroja)

držiak p. držadlo

držať sa 1. rukami byť prichytený • pridŕžať sa • pridržiavať sa • pridržovať sa: držal sa, pridŕžal sa zábradlia • zvierať (pevne sa niečoho držať): zvierať kľučku • nár. al. expr. trímať sa: unavený sa trímal dverí

2. správať sa podľa niečoho • pridŕžať sa • pridržiavať sa • pridržovať sa: v živote sa držal, pridŕžal istých zásad • spravovať sa • riadiť sa: riadiť sa svojím presvedčením • nespúšťať sa • nezriekať sa: ani v zúfalstve sa nezriekal svojej viery • zachovávať (držať sa pravidiel): zachovávať presný postup

3. neprerušene pokračovať v čase • trvať • pretrvávať • žiť: tradície sa držia, trvajú, žijú v horských dedinkách • jestvovať • existovať • byť: problémy stále existujú, sú • udržiavať sa • kniž.: dlieť • tlieť: ešte sa nádej udržiava, tlie; stále v ňom dlie túžba • zachovávať sa: zvyšky osídlenia sa zachovávali dlho po odchode obyvateľov

4. p. správať sa¹ 1 5. p. nachádzať sa 1 6. p. spoliehať sa

nachádzať sa kniž. 1. jestvovať na istom mieste • byť • vyskytovať sa • nachodiť sa: jeho dom sa nachádza, je v druhom obvode; u nás sa nachádzajú, nachodia, vyskytujú vzácne druhy rastlín • ležať • rozprestierať sa • byť položený (o veciach): obec leží v údolí • stáť (vzpriamene): na stole stojí váza • držať sa (o zvieratách): v pivnici sa držia myši

2. jestvovať v istom stave • byť • nachodiť sa: nachádza sa, je v kritickej situácii

3. byť obsiahnutý • byť • vyskytovať sa: dva v štyroch sa nachádza, vyskytuje dvakrát • byť prítomný • jestvovať: vo vode je prítomný kyslík

spoliehať sa mať dôveru, istotu, že niekto niečo vykoná (ako chceme) al. že sa niečo stane (ako chceme): môžete sa na mňa vždy spoliehať; spoliehať sa na spravodlivosť • hovor.: znechávať sa • nechávať sa: rád sa (z)necháva na náhodu • zverovať sa (s dôverou prenášať svoju starosť na niekoho, niečo): so všetkým sa zveruje na Pána Boha • opierať sa • stavať: pri rozhodnutí sa opiera o zákon, o svoju skúsenosť; stavajú na roľníkoch; stavia na jeho úsudku • hovor. držať sa: drží sa na sľuby kamarátov • zastaráv. spúšťať sa: so všetkým sa spúšťa na rodinu

správať sa¹ 1. v styku s niekým, niečím istým spôsobom konať, istým spôsobom sa prejavovať: voči podriadeným sa vždy správa láskavo; pri stole sa správali neslušne • menej vhodné chovať sa • kniž. počínať si (najmä vo vzťahu k ľuďom): v každej situácii si počína čestne • vystupovať (obyč. na verejnosti): vystupuje, správa sa ako sebavedomý muž • držať sa (obstáť v istej konkrétnej situácii, primerane reagovať): držal sa ako najlepšie vedel; nedržal si sa na návšteve dobre, ako treba • zaobchodiť • zaobchádzať • zachádzať (vo vzťahu k niekomu, niečomu): zle zaobchodí, zaobchádza s deťmi, zle sa správa k deťom; macošsky, láskavo, jemne s niekým, niečím zaobchádzať, zaobchodiť

2. (o veciach, javoch) ukázať ohlas, reakciu na istý popud, na istú zmenu a pod. • reagovať • prejavovať sa: zistiť, ako sa správajú, ako reagujú rastliny v novom prostredí; jeho povaha sa v danej situácii prejavuje veľmi nepriaznivo

3. p. spravovať sa

spravovať sa dať sa viesť niečím, niekým, správať sa do dôsledkov podľa niečoho, niekoho • riadiť sa: spravuje sa, riadi sa svojím presvedčením; nespravovali sa, neriadili sa rodičmi • pridŕžať sa • pridržiavať sa • pridržovať sa • držať sa (podľa istých zásad, istého učenia): pridŕžajú sa, držia sa morálky svojich otcov; držať sa, pridržiavať sa smerníc, predpisov • zachovávať (dôsledne plniť dané zásady pri istej činnosti): zachováva predpísaný postup • správať sa: správať sa podľa predpisov

trvať 1. pokračovať v čase (neprestajne, neprerušene) • jestvovať • existovať • byť • pretrvávať: zásoby ešte trvajú, jestvujú, sú; problémy stále trvajú, pretrvávajú • kniž. perzistovať • ostávať • neprestávať: nariadenie ostáva (v platnosti); búrka neprestáva • kniž. tlieť • udržiavať sa (utajene al. s vypätím): nádej, iskra tlie, udržiava sa • žiť • držať sa: tradície sa držia, žijú • prebiehať: rozhovor prebieha už hodinu

2. postupovať bezvýhradne podľa pevného stanoviska • pridŕžať sa • držať sa: trvať na svojom vyhlásení, pridŕžať sa, držať sa svojho názoru • zotrvávať • kniž. perzistovať: zotrvávať na svojom postoji • neustupovať • nezriekať sa: neustupujte od splnenia sľubu; nezriekajte sa príležitosti • nástojiť • žiadať (dôrazne): nástojí, žiada, aby prišli načas

vzdorovať 1. mlčanlivo prejavovať nesúhlas; prejavovať odpor • odporovať • klásť odpor • stavať sa na odpor: dieťa sa zaťalo, vzdoruje, odporuje; vzdorovať, stavať sa na odpor autorite • hovor. trucovať (mlčanlivo nesúhlasiť): trucuje, nechce so mnou hovoriť • vzpierať sa • hovor. spierať sa: zbytočne sa vzpierate, musíte poslúchnuť • priečiť sa • protiviť sa: priečiť sa, protiviť sa osudu • expr. pätiť sa: pätiť sa pred povinnosťami • robiť navzdor: každému robí navzdor • stavať sa • búriť sa (proti niekomu, niečomu): stavia sa proti každému návrhu • subšt.: šprajcovať sa • štorcovať sa: zbytočne sa šprajcujete, štorcujete, nebude to po vašom • fraz. stavať sa na zadné nohy

2. byť schopný vydržať nátlak • odolávať • čeliť: vzdoruje, odoláva všetkým ohováraniam; vzdorovať, čeliť presile, útlaku • brániť sa: telo sa bráni chorobe • nepodliehať • nepoddávať sa: nepodliehať panike • držať sa (pred niečím): obyvateľstvo sa drží pred asimiláciou

držgroš 1. p. lakomec 2. p. sporiteľ

lakomec kto lipne na majetku al. kto sa nerád o niečo delí • expr. žgrloš: ten lakomec, žgrloš nepustí ani groš • žgrľo • expr.: hladoš • škrečok • nár. žgrgoň (Urbánek) • expr.: žujo (Hronský) • pejor.: skupáň • držgroš • skuhroš • skuhrák • skuhravec • skuhroň • pažravec • vlkolak • pejor. zried.: skývražník • škrhliak • skrbloš • skrbec • skuhráň • hovor. expr.: škót • škrob: nebuď škót a oferuj čosi • ziskuchtivec (kto sa zameriava na získanie majetku) • expr.: hrabivec • chamtivec • mamonár: ziskuchtivec, mamonár v obchode nepozná brata • expr.: vydriduch • vydrigroš • hrabáč • hraboš • pachtivec

sporiteľ kto sporí, ukladá peniaze, obyč. v peňažnom ústave • zried. sporivec • pejor.: žgrloš • držgroš • žgrľo • skuhravec • skuhroš • skuhroň (kto príliš sporí)

držgrošiť p. šetriť 2

šetriť 1. obmedzovať spotrebu niečoho, zbytočne nemíňať, neplytvať (op. plytvať) • sporiť: šetriť, sporiť energiou, silami; šetrí, sporí na platoch pracovníkov • hovor.: šporovať • šporiť • gazdovať: šporuje, šporí, gazduje s časom • hovor. expr. troškáriť (nebyť štedrý, veľkorysý): netroškáril, obdaril ma bohato • expr. škrtiť (úporne šetriť): škrtí na jedle, na platoch • nár. škrvačiť (Tajovský) • hovor. ľutovať: neľutuje námahu, peniaze • nár. žgrvániť

2. robiť finančné úspory, zhromažďovať peniaze, majetok (op. rozhadzovať) • sporiť • odkladať • ukladať: šetriť, sporiť, odkladať na auto • hovor.: šporiť • šporovať: šporí si, šporuje si do pokladničky • expr.: stískať • utískať (po troche) • expr.: skrbliť • skrbiť: skrb(l)í pre vnuka po stovke • pren. expr. sušiť (nevydávať peniaze) • expr.: honobiť • zhŕňať • zháňať (vo veľkom): honobí, zhŕňa, zháňa majetky • pejor.: žgrlošiť • žgrlačiť • žgrliť • žgŕňať • žgrloniť • držgrošiť • skývražiť • skuhrať • skuhriť (nadmieru, prepiato šetriť): celý život žgrlošil; skývražil, skuhral, skuhril, a nič z toho nemal • expr.: skupániť • skúpiť (nerozumne šetriť): Neskupáňte a dajte deťom!

3. dávať pozor, aby sa niekto, niečo predčasne neopotreboval(o), nepoškodil(o), neničil(o) • chrániť: zdravie si treba šetriť, chrániť; šetriť, chrániť zeleň • hovor.: šanovať • šianať: muža si šanuje, šiana • opatrovať • expr. peľhať (zahŕňať starostlivosťou)

držgrošský p. skúpy 1, lakomý 2

lakomý 1. ktorému záleží iba na hromadení majetku, ktorý lipne na majetku • chamtivý: lakomý, chamtivý starec • chtivý • nenásytný • zažiadaný: chtivý, nenásytný panovník; byť zažiadaný za peniazmi • ziskuchtivý • prospechársky • hmotársky • zištný (ktorý chce získať hmotný prospech): ziskuchtivý, prospechársky podnikateľ; hmotárski, zištní ľudia • expr. pachtivý • pejor.: hrabivý • mamonársky (príliš túžiaci po majetku): pachtivý, hrabivý, mamonársky obchodník • pejor. vydridušský • úžernícky (bezohľadne idúci za ziskom): vydridušský, úžernícky krčmár • expr. hladný • pren. pažravý (ktorý nemá nikdy dosť): byť hladný, pažravý za majetkom • zastaráv. cudzobažný (bažiaci po cudzom) • expr. škrečkovský (ktorý zhŕňa ako škrečok)

2. ktorý sa nechce (po)deliť o svoj majetok (op. štedrý) • skúpy: lakomý, skúpy boháč • expr.: žgrlošský • držgrošský • pejor.: skuhravý • skývraživý • skývražný: žgrlošský, držgrošský statkár; skuhravý, skývraživý gazda • nár. expr. škrhľavý

skúpy 1. ktorý nerád dáva zo svojho (op. štedrý): nikdy neponúkne zo svojho, je skúpy • lakomý (ktorý zo svojho nedáva, ale zato túži po veciach, majetku iných): lakomému človeku nikdy nie je dosť • pejor.: žgrlošský • držgrošský • skuhravý • skývraživý • skývražný: žgrlošský, držgrošský, skuhravý starý mládenec • nár. expr. škrhľavý: škrhľavý starý otec (Timrava) • pren. macošský: macošská príroda • priskúpy (príliš skúpy)

2. ktorého je málo, nepostačujúci (op. štedrý) • slabý • malý • nízky • biedny: skúpa, slabá, malá pláca; nízky, biedny zárobok • skromný • sporý: skromné, sporé lúče slnka • neveľký • nevýdatný • chabý: neveľká úroda (op. bohatá, hojná); nevýdatný, chabý dážď • priskúpy (príliš skúpy)

držiteľ p. vlastník

vlastník kto niečo vlastní: vlastník pôdy, kapitálu • majiteľ: majiteľ obchodu • držiteľ: držiteľ panstva • pán: kto je pánom záhrady • hovor. gazda: tá vec nemá gazdu • zastar. majetník • zastar. zemko (vlastník pôdy) • nositeľ: nositeľ vyznamenania

držiteľský p. vlastnícky

vlastnícky vzťahujúci sa na vlastníka: vlastnícke právo • majiteľský • zastaráv. majetnícky: majiteľský, majetnícky vzťah • držiteľský

držky žalúdok prežúvavcov upravený ako potrava • hovor. zastaráv. kutle

fanúšikovať hovor. želaním úspechu podporovať niekoho v niečom • hovor. drukovať: fanúšikovali sme, drukovali sme domácemu mužstvu, expedícii výskumníkov • fraz. držať palce: držia nám palce, aby sme vyhrali • subšt. fandiť • expr. kmotrovať (Tatarka)

hájiť 1. chrániť pred vstupom, pred odcudzením a pod. (ako hájnik) • strážiť: háji, stráži vinicu, sad • hovor. expr. vartovať: vartuje hrozno • dohliadať • dozerať • chrániť: dohliada na zver v lese, chráni ju • držať stráž • mať stráž: drží stráž nad revírom, má stráž v revíre • hovor. hájničiť (byť hájnikom)

2. p. brániť 1, stáť¹ 4

chrániť poskytovať ochranu • ochraňovať • brať do ochrany: deti treba chrániť, ochraňovať pred úrazom • strážiť • byť na stráži • držať stráž (chrániť pred vstupom, odcudzením a pod.): strážiť svoje územie • brániť • obraňovať (nedovoliť škodlivo zasahovať): prírodu treba brániť pred vandalmi • nár. verestovať: verestuje rodinu • hájiť • obhajovať (chrániť argumentmi): háji, obhajuje slabších • kniž. zried. štítiť (Kukučín) • kryť: zákopy kryjú vojakov • hovor. dekovať (odvádzať do bezpečia): dekuje deti pred rozhnevaným otcom

p. aj šetriť 3

kolegialita vzťah a vedomie súdržnosti medzi kolegami • kolegiálnosť: urobiť niečo z kolegiality, z kolegiálnosti • priateľskosť • družnosť • súdržnosť • spolupatričnosť: pocit súdržnosti, spolupatričnosti

solidarita vzájomná podpora, najmä mravná • solidárnosť: rodinná solidarita, solidárnosť • súdržnosť: prejav súdržnosti • kniž. solidarizmus • spolunáležitosť • spolupatričnosť (príslušnosť k sebe navzájom): pocit spolunáležitosti, spolupatričnosti dvoch bratských národov • kniž. súručenstvo (vedomie solidarity): kultúrne súručenstvo • kniž. pospolitosť: vedomie pospolitosti

súdržnosť stav, v ktorom niečo al. niekto drží pohromade: súdržnosť hmoty • kompaktnosť: kompaktnosť horniny • celistvosť: celistvosť rodiny • jednota: jednota spoločnosti • jednotnosť: jednotnosť štátu • ucelenosť: ucelenosť výkladu • konzistencia (stupeň tuhosti látky): konzistencia malty • jednoliatosť (jednotný ráz): jednoliatosť útvaru • odb. kohézia: kohézia molekúl • kolegialita • kolegiálnosť (porozumenie pre kolegov): mlčať z kolegiality • solidarita • solidárnosť (vzájomná súdržnosť, obyč. mravná): pocit solidarity, solidárnosti • kniž. spolupatričnosť • spolunáležitosť (príslušnosť k sebe navzájom): kultúrna spolupatričnosť

nádrž 1. veľká nádoba, priestor na uschovávanie tekutín al. plynov: benzínová nádrž • zberač: zberač odpadových vôd • bazén (malá vodná nádrž): termálny bazén • vaňa (väčšia pozdĺžna nádrž): chrómovacia vaňa • cisterna (zatvorená nádrž na kvapaliny): cisterna s naftou • tank (nádrž na kvapaliny): tank na mlieko • vodojem (nádrž na vodu): vodárenský vodojem • plynojem (veľká nádrž na plyn) • zásobník • rezervoár • rezervár (nádrž na kvapaliny al. plyny): zásobník propán-butánu, rezervoár oleja • žumpa (nádrž na výkaly a tekutý odpad): betónová žumpa

2. prirodzený al. umelo utvorený priestor na zachytávanie al. uschovávanie vody: vodná nádrž • priehrada (umelá vodná nádrž utvorená prehradením vodného toku): kúpať sa v priehrade • jazero (umelá vodná nádrž): Počúvalské jazero • rybník (umelá vodná nádrž na chov rýb)

nejednotný ktorému chýba jednota, jednomyseľnosť, jednotnosť (op. jednotný) • nezladený: nedohodli sa, preto bol ich postup nejednotný, nezladený • roztrieštený • rozdrobený • rozkúskovaný • rozbitý • hovor. expr. rozglejený: nepriateľ ľahko porazil nejednotnú, roztrieštenú armádu; rozdrobené, rozkúskované územia • nesvorný • nesúdržný (bez svornosti, súdržnosti): bratia sú nejednotní, nesvorní v názoroch; nesúdržné spoločenstvo národov • rozličný • rôzny • odlišný • rozdielny • odchylný • odchodný • iný: mali sme o tom rozličnú, rôznu, odlišnú mienku; rozdielne, odchylné, odchodné názory • dvojkoľajný • rozdvojený (pozostávajúci z dvoch protichodných zložiek): ak sa rodičia nezhodnú, dieťa trpí dvojkoľajnou výchovou; po rozdelení právomoci došlo k rozdvojenému vedeniu spoločnosti • nepevný • rozkolísaný • nestály • neustálený (ktorý má narušenú potrebnú jednotu): nejednotné, nestále, nepevné používanie normy; treba odstrániť rozkolísanú, neustálenú výslovnosť

nekompaktný ktorý netvorí jednoliaty, pevný celok (op. kompaktný, celistvý) • nesúdržný • nepevný: nekompaktná, nesúdržná látka; nesúdržná, nepevná hmota

nesúdržný 1. p. nekompaktný 2. p. nejednotný

sypký ktorý sa ľahko sype, oddeľuje, rozpadáva na malé čiastočky • kyprý: deťom sa sypký, kyprý sneh rozpadával v rukách • ľahký: lopatkou naberala sypkú, ľahkú hlinu (prevzdušnenú, drobivú) • nesúdržný • nekompaktný (op. súdržný, kompaktný): nesúdržná, nekompaktná hmota • zried. sypkavý • rozsýpavý • suchý (obyč. o plodoch, ktoré sú málo šťavnaté, ktoré sa rozsýpajú): sypkavé, suché jablká, zemiaky • múčnatý (ako múka) • expr.: sypučký • sypunký: sypučké, sypunké biele páperie

postiť sa zdržiavať sa jedla (najmä mäsitého al. vôbec neprijímať potravu), zachovávať pôst (obyč. z náboženských al. zdravotných príčin) • nejesť • držať pôst: postí sa, neje, drží pôst už tretí deň • hladovať • držať hladovku (dlhší čas neprijímať potravu): hladovať, držať hladovku na protest proti niečomu • fraz. žiť o chlebe: žije o chlebe už tretí deň

rečniť 1. mať verejný prejav • mať reč • držať reč • prednášať: rečnil, mal reč o nových úlohách; prednášal na zhromaždení

2. p. hovoriť 1