Synonymá slova "drga" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 17 výsledkov (1 strana)

  • drgáľať sa p. ísť 1


    ísť 1. presúvať sa istým určeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách); pohybovať sa vôbec (najmä o dopravných prostriedkoch): ísť domov, ísť zo školy priamo na vlakkráčať (širokým, odmeraným, obyč. pravidelným krokom): pred nami kráčali turistizried. zakračovať (Jégé, F. Hečko)uberať sa (nenáhlivo, s vážnosťou): plný smútku uberá sa za pohrebným sprievodom; pomaly sa uberali k dedinevykračovaťexpr. vykračovať (si) (ľahko, svižne al. hrdo): sebavedome si vykračujezaberať (rezko): zaberá dolu vŕškomzried. pešovať (ísť pešo): pešovali sme do kopcastúpať (expr. al. smerom dohora): čuš a stúpaj za mnouhýbať sa: Čo sa nehýbete?vystupovať (smerom hore): vystupovali sme strmou ulicouhovor. šliapaťhovor. expr. šľapcovať: deti šliapu, šľapcujú za namiexpr. šľapcúgovať (Šikula): chlapci museli šľapcúgovať za namiexpr. zried. vyšľapovať si (spokojne, vážne ísť) • pochodovaťhovor. zastar. mašírovať (rovnomerne, pravidelným krokom): vojaci pochodujú po meste; pren. expr. pochodujeme, mašírujeme z budovy rýchlo prečsmerovaťmať namierené (aj ináč ako robením krokov): vojsko smeruje na sever; Kam máš namierené?hovor. expr. liezť: radšej ste ta nemali liezťmerať/vážiť cestu (obyč. zbytočne al. opakovane): musel som znova merať cestu domovfraz.: zošívať cestušnurovať cestu (opito ísť) • odchádzaťodoberať sabrať sapoberať saexpr.: pratať sapakovať sa (ísť z istého miesta preč): Prečo odchádzate, odoberáte sa, beriete sa, poberáte sa od nás tak zavčasu? Practe sa, pakujte sa odtiaľto!expr. padať (obyč. v rozkaze): Padajte!expr.: vliecť saťahať (sa)hovor. expr.: štrachať satralákať satralágať sa (pomaly a obyč. s námahou): vliekli sa, ťahali sa z roboty ustatí; štrachali sme sa, tralágali sme sa do vrchuexpr.: ťarbať saškarbaťšľampaťšmotkať sacabrať sa (pomaly, namáhavo a ťarbavo): ťarbali sa, škarbali sa za namiexpr.: teperiť saterigať saredikať sanár. teružiť sa (pomaly, namáhavo, obyč. s bremenom): teperí sa, terigá sa s taškami až po domnár. grackať (pomaly, ťažkým, neistým krokom) • expr. hrabať sa (s námahou, cez prekážky) • expr.: šúchať sašuchtať sa (pomaly a šúchavým krokom): v papučiach sa šúchal, šuchtal k stoluexpr. šinúť sa (pomaly, rovnomerne): dav sa šinul k staniciexpr.: trmácať satrmázgať satrmádzgať sadrgáňať sadrgáľať sa (nepohodlne, únavne, na dopravnom prostriedku): trmázgať sa, drgáňať sa až na druhý koniec mestahovor., trocha pejor.: trepať satrieskať sa: trepe sa, trieska sa ta zbytočneexpr.: drobčiťcupkaťcupotať (drobnými rýchlymi krokmi): dieťa drobčí, cupká za matkouexpr. badkaťhovor. expr. backať sa (drobnými pomalými krokmi): starká vyčerpaná badkala za namiexpr. batoliť sa (ísť kolísavým, neistým krokom ako batoľa) • expr. krivkať (krívajúc ísť): dedko krivká domovexpr.: capkaťťapkaťtľapkať (bosými nohami al. po niečom mäkkom, mokrom): capká, ťapká po koberci, po blateexpr. tiapať (hlučne): chlapča tiape bosými nohami do záhradyexpr.: hopkaťhupkať (skackavo ísť) • pren. expr. niesť sa (ísť hrdo, povznesene)

    2. p. fungovať 1 3. p. smerovať 2 4. p. plynúť 2 5. p. dariť sa 1 6. p. hodiť sa 2


    drgaňa p. hlava 1


    hlava 1. časť ľudského al. zvieracieho tela, kde je mozog: ľudská, psia hlava; krútiť, kývať hlavouexpr.: kotrbamakovica: tvrdá kotrba, makovicalebka (kostra hlavy, expr. hlava): rozbiť niekomu lebkuhovor. pejor.: gebuľagigaňagegyňadrgaňagriňagrňa: dať niekomu po gebuli, po gigani, po grinipejor.: tekvicalebeňlebeňa: dostať po lebeni

    2. ľudská schopnosť myslieť, rozmýšľať, uvažovať, usudzovať: rátať z hlavy, mať dobrú hlavurozumum: mať bystrý rozum; niečo mi prišlo na umintelekt (myšlienková schopnosť): jeho intelekt je podpriemernýmyseľ: bystrá myseľmozog (rozumové schopnosti): mať dobrý mozogsúdnosť (schopnosť správne uvažovať): stratiť súdnosťhovor. expr.: fifikchochmesfištrón: ten má fifika

    3. p. jednotlivec 4. p. časť 5. p. vedúci2


    drgáňať sa p. ísť 1


    drganec p. úder 1


    úder 1. prudké narazenie, udretie niečoho na niečo; takto spôsobený zvuk: údery palicou, pravidelné údery srdca, údery hromu; pocítiť silný údernáraz: dostať náraz do nohyzásah: zásah päsťou do tvárehovor. rana: dostať ranu do hlavyexpr.: buchnátbúchanecštuchanec (úder päsťou do chrbta): dať niekomu buchnát, štuchanec do rebierhovor. expr. buchtadet. packa (slabší úder): dať dieťaťu packu na dlaňexpr. štulec (Jégé)expr. drganec (Gráf)hovor. expr. šupa

    2. p. útok 1 3. p. katastrofa, tragédia 2


    drgať 1. p. strkať 2 2. p. natriasať 2 3. p. mykať


    klať 1. vrážať do niečoho rohmi • trkaťdrgať: baran kole, trká, drgákľuťďobaťďubať (vrážať zobákom)

    2. spôsobovať bodavú bolesť • bodaťpichať: neos. kole, bodá, pichá ho v boku


    mykať prudko a krátko opakovane ťahať • šklbaťtrhať: pes mykal, šklbal reťazou; trhal ho za rukávexpr.: drmaťtrmaťdrmotaťdrmancovaťdrgaťvirgať: drmal, trmal, virgal dveramiexpr.: hegaťmrdaťkmásaťometať: mrdal plecom; kmásal chlapca za ruku; hegal kľučkou; voly ometajú hlavamihovor. expr.: myksovaťmyksľovaťmykcovaťexpr. zried. drgoliťexpr. zjemn. mrdkať: mykcoval šnúrou od zvonca; nevšímavo mrdkal plecomnár. omykať (J. Chalupka)sepkať (Dobšinský)trepaťsekať (robiť trhaný pohyb): pes trepal chvostom; v rozčúlení sekal rukamipotŕhaťpotrhávaťpotrhovaťpomykávaťpohadzovaťpoťahovaťpošklbávať (chvíľami al. opakovane): kôň potrhával, pohadzoval hlavou; poťahoval, pošklbával ho za uchoexpr. pošklbkávaťnár. posepkávať: chvíľami pošklbkával, posepkával uzdoulomcovaťtriasťnatriasaťotriasať (rýchlo a prudko mykať): víchrica lomcovala, triasla stromami; natriasala dieťa v kočíkuexpr. drgľovaťnár. expr. nadŕľať: zimnica ním drgľovala; pri tanci sa nadŕľalanár. namykávať (Timrava)


    natriasať 1. trasením upravovať • čuchraťnačuchrávať: natriasala, čuchrala poduškyexpr.: čechraťnačechrávaťšuchoriť: šuchorila ľan, aby sa presušil

    2. prudko pohybovať niečím sem a tam • mykaťšklbať: natriasal dieťa v kočíku; mykal, šklbal plecami od rozčúlenianadhadzovaťpohadzovať (mykať smerom hore): nadhadzoval dieťa na rukáchtriasťstriasaťlomcovať (veľmi silno natriasať): horúčka ním trasie, lomcuje; zimnica ho striasaexpr.: drgaťdrmaťhegaťdrgľovať: staré auto hegá, drgľuje; drmal hlavouexpr.: drgoliťstrgáňaťtrlingať: bričku drgolilo, trlingaloexpr.: nadŕdaťsepkaťnár.: hegľovaťhontŕľať


    sácať prudkými pohybmi, nárazmi niekoho posúvať z miesta al. vychyľovať z polohy • socať: nahnevaný sácal, socal deti von z izby; ponáhľajúci sa ľudia sácali, socali jeden do druhéhostrkať (vrážať obyč. niečím zahroteným do niekoho): strkať hokejkou do spoluhráčaštuchať (rukou, lakťom a pod. prudko vrážať a spôsobovať bolesť) • drgaťexpr.: džugaťdurkať (rukou, telom, lakťom, palicou a pod. vrážať do niekoho): Nedrgaj do mňa!; džugá, durká do suseda, nedá mu pokojnár. súrať


    strkať 1. vsúvaním, tlakom vkladať niečo niekam • zastrkovaťzasúvaťzasunovaťvsúvať: strkať, zastrkovať kľúč do dierky; strká, zasúva si pierko za klobúk; zasúvať, vsúvať meč do pošvypchať: Nepchaj ruky do stroja!vtláčaťvtískaťtískaťtiskaťtisnúťtlačiť: vtláča, vtíska tvár do vankúša; tíska, tisne chlapcovi do rúk peniaz; tisnúť, tlačiť do fajky tabakvnucovať (násilím nútiť prijať): vnucuje dieťaťu pohár teplého mliekaexpr. pichať: pichá chlapcovi do rúk pero

    2. prudkým pohybom al. nejakým (obyč. zahroteným) predmetom vrážať do niekoho, zasahovať niekoho, narážať na niekoho • expr.: strcaťstrckaťštuchaťbodať: baran nás strká, strcká rohmi; strkať, štuchať suseda do rebierdrgaťexpr.: džugaťďugaťdlbaťdurkaťdrcaťžďobaťžďuchať: drgali do nás, aby sme sa ponáhľali; chlapci sa cez hodinu jednostaj džugali, durkali, žďuchalinár.: štopaťkynkať: deti jeden druhého štopali; voly sa kynkali rohmiexpr.: ďobaťďubať (niečím ostrým): ďobe, ďube doň paličkou, aby ustúpilsocaťsácať (prudko posúvať z miesta al. vychyľovať z polohy): v hneve socia, sáče syna na dvorzried. posacovať (slabo strkať): posacovať vozík k dverámpostrkávaťpostrkovaťpoštuchávať (chvíľami, občas strkať, štuchať, sácať)


    štuchať expr. lakťom, päsťou al. zahroteným predmetom vrážať do niekoho, do niečoho • expr.: džugaťžďuchaťďugaťžďobaťdlbaťdurkať: potajomky štuchal, džugal, dlbal spolužiaka do boka; Neďugaj ma!strkaťdrgaťexpr. strcať: deti strkali, drgali do seba lakťamiexpr.: ďobaťďubať (prstom, ceruzou, paličkou a pod.) • šparchať: chlapec ďobal, šparchal do psa drúčikomexpr. rýpať: rýpal do nás lakťomnár.: klmaťštopať: klmať suseda lakťom; chlapci jeden druhého štopaliexpr. poštuchávaťpostrkávať (chvíľami)


    hrboľatý majúci hrbole (op. rovný) • nerovný: hrboľatý, nerovný povrch; hrboľatá, nerovná dlážkadrsný (majúci drobné vyvýšeniny, hrbole): drsný materiálhrčavýhrčovitýhrčkavý: hrčavá, hrčovitá, hrčkavá doskaexpr. hrbatý: hrbatý dvor, chodníkexpr. zried.: hrbľovatýhrboľnatýhrobľavýhrbľavý: hrboľnaté, hrbľavé poliaexpr.: drgavýdrgľavý (hrboľmi spôsobujúci drganie): drgavá, drgľavá cesta


    drgavý, drgľavý p. hrboľatý


Naposledy hľadané výrazy:

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV