Synonymá slova "draãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 22 výsledkov (1 strana)

  • biť 1. prudko, údermi narážať do niečoho, na niečo • udieraťtĺcťmlátiťbúchať: biť, udierať, tĺcť do stola; bije, mláti, búcha kladivomtrepaťbáchaťbúšiť: trepať, báchať päsťou na dvereexpr.: trieskaťcápaťdrúzgaťrafať: trieskať palicou o múr; cápať piestom; rafať krídlom o zemexpr.: sekaťrúbať (obyč. sečnými zbraňami): sekať, rúbať mečom, palicou okolo sebaexpr.: praťráchať: hromy perú, ráchajú do stromovbubnovať (bitím spôsobovať duté zvuky): bubnuje mu paličkou po chrbteexpr. lupkať (jemne biť) • expr. rumpotať (Šikula)

    2. údermi zasahovať a spôsobovať telesnú bolesť, trestať bitkou • udieraťexpr.: mlátiťtĺcť: bije, udiera, mláti, tlčie dieťa hlava-nehlavaexpr.: trieskaťcápaťdrúzgaťrafať: trieskať, cápať, drúzgať niekoho po krížochexpr.: látaťdraťdrviťdegviťťaťlomiťsekaťrezať: nemilosrdne chlapca láta, derie, lomí, režeexpr.: hlušiťobšívaťmaľovaťmastiťmydliťčesaťmangľovaťhasiť: hluší, obšíva psa metloušľahaťšibaťšvihaťplieskaťpráskaťkorbáčovať (biť korbáčom al. niečím pružným) • palicovať (biť palicou) • expr. boxovať (biť päsťami) • zauškovaťhovor.: fackaťfackovaťexpr.: oflinkovaťpáckaťčapcovaťčiapaťfliaskaťflieskať (biť rukou po tvári): surovo mládenca zauškuje, facká, čapcuje, fliaskahovor.: buchnátovaťbuchtovať (biť päsťou do chrbta) • expr.: chniapaťchlomaždiťšústať (veľmi, silno biť) • prať (obyč. pri povzbudzovaní do činnosti): perie do koníhovor. expr. obrábať: obrába chlapca päsťamiexpr. tasať (Tatarka)expr.: tantušiťtentušiť: zvalili ho na zem a tantušilizjemn. al. det.: bacaťbicať: nesmieš bacať psíkaexpr.: lipkaťlupcovaťfraz. kraj. písať na chrbte

    3. pri úderoch vydávať temný zvuk • odbíjať: hodiny bijú, odbíjajúklopaťbúchaťbúšiťbuchotaťtĺcťtlkotaťtrepotať (o srdci) • skákať (hlasno biť; o srdci) • pulzovaťkniž.: tepaťtepotať: v žilách mu silno pulzuje, tepe krv; srdce mu splašene tepe

    4. spôsobovať smrť • zabíjaťusmrcovať: biť, zabíjať muchyexpr.: hlušiťkántriť: hluší, kántri potkanymasakrovať (hromadne biť)


    drancovať spôsobovať skazu a násilím pripravovať o majetok • plieniťpustošiť: vojská drancovali, plienili naše dedinyničiťexpr. nivočiť (vo veľkej miere): krajina nivočená cudzími nájazdmiokrádaťvykorisťovať (spôsobom, ktorý umožňuje spoločenský systém): páni okrádali chudobulúpiťzbíjať (lúpežne): bandy zbíjali na cestáchhovor. brakovaťexpr.: draťzdieraťrabovaťhovor. expr. pľundrovať: vojaci rabovali po domoch


    drať 1. častým používaním znehodnocovať • zodieraťopotrebúvaťničiť: rýchlo dral, zodieral šaty, obuv; opotrebúval, ničil novú kosu

    2. zbavovať zvieratá kože • odieraťzdieraťsťahovať: dral, sťahoval králika

    3. p. biť 2 4. p. drancovať


    trhať 1. prerušovane prudko a krátko ťahať • mykaťšklbať: trhať, mykať povrazom; neos. šklbe, trhá mu v okunár.: škubať (Smrek, Rázus)skubať (Kukučín)expr.: drmaťtrmaťdrmotaťdrmancovať: drme, drmoce ho za kabátsekať: posmešne seká rukami, plecomexpr.: myksovaťmyksľovaťmykcovaťhegať: myks(ľ)uje konáre, hegá kľučkoupotŕhaťpotrhávaťpotrhovaťpomykávaťpošklbávať (prerušovane al. opakovane): pes potŕha, pomykáva reťazou; neos. pošklbáva mu sval

    p. aj mykať, triasť

    2. násilne deliť na kusy • šklbať: trhá papier, šklbe zošitnár.: rusaťruskať (trhať na drobné kúsky): rusať plachtu na obväzydriapať: driape mäso z koristi, kožu z tváreexpr. kmásať: kmáše všetko, čo mu príde pod rukuexpr. capartiť (na kusy) • roztrhávaťpretrhávaťpretŕhaťspretrhávať: vlk roztrhával ovce; pretŕhať nitedrať (nosením): derie pančuchy, šaty

    3. s úsilím vyberať (obyč. niečo pevne zasadené) • vytŕhaťvytrhávať: trhať, vytrhávať repu zo zeme; trhať, vytŕhať si vlasyvyšklbávaťšklbať: vyšklbáva trávu; šklbe perielek. extrahovať (zuby)

    4. prudko odstraňovať (obyč. z povrchu niečoho) • stŕhaťstrhávaťstrhúvaťexpr.: kmásaťrafaťšklbať: trhá, stŕha, šklbe z neho šaty; vietor kmáše, rafá lístie zo stromudriapaťexpr. šarpať: driape, šarpe z nej kabát

    5. p. oberať 1


    vykorisťovať (bezohľadne) vo svoj prospech využívať obyč. výsledky cudzej práce • exploatovať: vykorisťovanie, exploatovanie detízbedačovaťožobračovaťfraz. prinášať na mizinu (oberať o majetok): zbedačovať, ožobračovať chudobný ľudexpr.: zdieraťžmýkaťvyciciavať: banky zdierajú, žmýkajú veriteľovokrádaťexpr.: obdieraťdrať: okrádať, obdierať bezmocných; derú nás z ostatnéhoúžerníčiť (vykorisťovať úžerou)


    bitka 1. fyzický konflikt dvoch al. viacerých ľudí: hádka prerástla do bitkyzápaszápolenie: zápas, bitka dvoch chlapov; zápolenie päsťamiboj (veľký, často ozbrojený konflikt): boj troch cisárov sa odohral na tomto miestešarvátkapotýčka (menší konflikt): slovné potýčkyexpr.: ruvačkarúbačkapračkadračkakucapaca: nikto nevedel, kto vyvolal tú ruvačku, rúbačkuhovor. pasovačkaexpr. zried.: ruvanicarúbanicahovor. expr.: harmatanecmelameľa: rozbité okná krčmy svedčili o riadnom harmatanci

    2. trest údermi: bitku cítil ešte tri dniexpr.: výpraskvýplata: môžeš sa tešiť na výpraskhovor. expr. zastar.: virgasvirgáčvilágoš: budeže to doma virgassubšt. nakladačka • fraz.: dvadsaťpäťpäťadvadsať (na zadok): dostaneš päťadvadsať palicou


    dračka 1. p. zhon 2. p. bitka 1


    zhon rýchla činnosť: robiť niečo vo veľkom zhonechvat: v chvate stratil kľúčeruch (čulý a hlasný pohyb ľudí, vozidiel a pod.): ruch v dome pred svadbounáhlivosťvír (neusporiadaný sled): vír veľkomestahovor.: pohonnaháňačka: od rána máme pohon, naháňačkuhovor. behačkaexpr. súra: v súre na to celkom zabudolexpr. kolotoč: každodenný kolotočexpr. haravara: strhla sa haravaraexpr. trma-vrma: pred bránkou hostí vznikla trma-vrmahovor. expr. frmol: predvianočný frmol v obchodochhovor. expr. virvar: virvar na ulicihovor. expr. dračka: pred pokladnicou bola dračkahovor. expr. harmataneckniž. mumraj (Zúbek)kniž. zastar. spech (J. Horák)kniž. zastaráv.: surmasurmia: okolo šatní nastala surmazastar. surmita: bojová surmita (Zúbek)hovor. expr. zastar. tumult (Kukučín)zried. šum: šum veľkého mesta (Kukučín)

    p. aj zháňačka


    cukrík drobný výrobok z cukru a iných prísad: ovocný cukríkbonbón (plnený cukrík): čokoládový bonbón s koňakovou náplňouzastaráv. cukrovédražé (okrúhly ploský cukrík)


    dražé p. cukrík


    čertica expr. veľmi priebojná žena s výraznými zápornými al. kladnými vlastnosťami • diablica: vzal si ženu hotovú čerticu, diablicu; volali ju krásna čertica, diablicadračicašarkanicapejor.: potvorastrigabosorkaježibaba (obyč. v nadávkach) • nár.: sotoňasotona (zlostná žena)


    dračica p. čertica


    drahota vysoké ceny životných nákladov • hovor. dražoba: cez vojnu sa šíri drahota, dražoba


    dražoba p. drahota


    dražba verejný predaj, pri ktorom sa majiteľom veci stane ten, kto dá najviac • licitáciaaukcia: kúpil som to lacno na dražbe, na licitácii; dražba, aukcia obrazov


    dražiteľ p. dražobník


    dražobník kto draží, licituje • dražiteľaukcionár


    hrnúť sa 1. vo väčšom množstve sa posúvať (o neživých veciach) • valiť sarútiť sa: skálie sa hrnulo, valilo, rútilo na nás; voda sa hrnula, valila; pren. expr.: udalosti sa hrnuli, valili, rútiliexpr. kydať sasypať sa (o niečom sypkom): sneh sa sype; múka sa hrnie, sype z vreca; pren. expr. otázky sa sypalichrliť sa: oheň sa chrlí zo sopky, krv sa chrlí z ranyhnať sa (o vode)

    2. expr. vo veľkom množstve al. náhlivo ísť (o živých tvoroch) • expr.: valiť sarútiť sasypať sarojiť sa: ľudia sa hrnuli, valili, sypali, rojili z kinahnať saponáhľať sa (o dave): všetci sa kamsi ženú, ponáhľajútlačiť satisnúť sapchať sadrať sa: tlačiť sa do dverí; drať sa, pchať sa k východu, pomedzi dav


    predierať sa ťažko, s námahou sa dostávať cez niečo tesné, cez prekážky • drať sa: predierať sa, drať sa pomedzi dav; slová sa predierajú, derú na jazykkliesniť si cestu: museli sme si kliesniť cestu mačetamiprenikať: už pol dňa prenikáme cez hustý pralespretláčať sapretískať saprepchávať sa (úzkym priestorom): pretláčať sa, predierať sa cez dieru v plote; prepchávať sa oblôčikomexpr.: prepletať sapreplietať sa: prepl(i)etať sa pomedzi konáre, úzkou cestičkou


    nádražie p. stanica


    stanica miesto, kde zastavuje vlak al. iný hromadný dopravný prostriedok; budova na tomto mieste s potrebnými zariadeniami na dopravné úkony: železničná, autobusová stanica, nákladná stanica, prestupná stanicažel. nádražie (obvod stanice s koľajami a príslušným zariadením) • zastávka (miesto, kde pravidelne zastavujú prostriedky hromadnej dopravy): zastávka električky; vystúpiť na ďalšej stanici, zastávkehovor. zastar. štácia (Plávka)


Pozri výraz DRAÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: nvk, kks, udm, angã, kmf, rj2, šmec, ss, st, ng, mtz, vds, vib, trpó, kotã ã ã ã
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV