Synonymá slova "dra" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 181 výsledkov (2 strán)
-
dráb príslušník ozbrojenej poriadkovej a bezpečnostnej služby v Uhorsku • pandúr (ozbrojený úradný al. panský sluha v Uhorsku) • hajdúch (ozbrojený úradný sluha v Uhorsku)
drabina p. rebrina 1
rebrík 1. náradie z dvoch žrdí spojených šteblíkmi slúžiace na lezenie: drevený, kovový rebrík • nár.: lojtra • drabina
2. p. stupnica
rebrina 1. bočnica voza podobná rebríku • drabina
2. p. ribstol
voz 1. štvorkolesové vozidlo (na vozenie nákladov) ťahané ťažnými zvieratami: zapriahnuť kone do voza • doštenák (voz s doskami na mieste rebrín) • rebrinák • rebriniak • rebrinovec • drabinák • drabinovec (rebrinový voz)
2. p. automobil 3. p. vozeň 4. p. vozidlo
drabinák, drabinovec p. voz 1
bitkár kto sa rád bije: aby nebol bitý, stal sa sám bitkárom • násilník • expr. zurvalec: s takým násilníkom a zurvalcom si nič nezačínaj • zastar. dráč • pejor.: rabiát • rabiátnik
dráč 1. p. úžerník 2. p. bitkár
úžerník kto požičiava peniaze na vysoké úroky: úžerníci brali za pôžičku i sto percent úrokov • expr.: dráč • zderca • zdierač (kto oberá niekoho o peniaze): to je dráč, zderca, zdierač, oberie ťa o všetko • expr.: vydriduch • vydrigroš (Figuli) • hovor. pejor. keťas
čertica expr. veľmi priebojná žena s výraznými zápornými al. kladnými vlastnosťami • diablica: vzal si ženu hotovú čerticu, diablicu; volali ju krásna čertica, diablica • dračica • šarkanica • pejor.: potvora • striga • bosorka • ježibaba (obyč. v nadávkach) • nár.: sotoňa • sotona (zlostná žena)
dračica p. čertica
bitka 1. fyzický konflikt dvoch al. viacerých ľudí: hádka prerástla do bitky • zápas • zápolenie: zápas, bitka dvoch chlapov; zápolenie päsťami • boj (veľký, často ozbrojený konflikt): boj troch cisárov sa odohral na tomto mieste • šarvátka • potýčka (menší konflikt): slovné potýčky • expr.: ruvačka • rúbačka • pračka • dračka • kucapaca: nikto nevedel, kto vyvolal tú ruvačku, rúbačku • hovor. pasovačka • expr. zried.: ruvanica • rúbanica • hovor. expr.: harmatanec • mela • meľa: rozbité okná krčmy svedčili o riadnom harmatanci
2. trest údermi: bitku cítil ešte tri dni • expr.: výprask • výplata: môžeš sa tešiť na výprask • hovor. expr. zastar.: virgas • virgáč • világoš: budeže to doma virgas • subšt. nakladačka • fraz.: dvadsaťpäť • päťadvadsať (na zadok): dostaneš päťadvadsať palicou
dračka 1. p. zhon 2. p. bitka 1
zhon rýchla činnosť: robiť niečo vo veľkom zhone • chvat: v chvate stratil kľúče • ruch (čulý a hlasný pohyb ľudí, vozidiel a pod.): ruch v dome pred svadbou • náhlivosť • vír (neusporiadaný sled): vír veľkomesta • hovor.: pohon • naháňačka: od rána máme pohon, naháňačku • hovor. behačka • expr. súra: v súre na to celkom zabudol • expr. kolotoč: každodenný kolotoč • expr. haravara: strhla sa haravara • expr. trma-vrma: pred bránkou hostí vznikla trma-vrma • hovor. expr. frmol: predvianočný frmol v obchodoch • hovor. expr. virvar: virvar na ulici • hovor. expr. dračka: pred pokladnicou bola dračka • hovor. expr. harmatanec • kniž. mumraj (Zúbek) • kniž. zastar. spech (J. Horák) • kniž. zastaráv.: surma • surmia: okolo šatní nastala surma • zastar. surmita: bojová surmita (Zúbek) • hovor. expr. zastar. tumult (Kukučín) • zried. šum: šum veľkého mesta (Kukučín)
p. aj zháňačka
dragún 1. p. jazdec 1 2. p. pás 1
jazdec 1. kto jazdí na koni: oddiel jazdcov • husár (jazdec pri vojsku) • hist. dragún (v minulosti príslušník jazdeckej pechoty) • hist. hulán (jazdec s dlhou kopijou) • zastar. ulán (Záborský) • zastar. kavalerista
2. jedna z figúrok v šachovej hre • kôň
pás 1. úzky dlhý útvar nejakého materiálu • pruh: úzky pás, pruh papiera, plechu; kožené pásy, pruhy na kufri • expr. pásik: pásik kože • hovor. štráf: všiť do sukne štráf látky • popruh • subšt. gurtňa (pevný pás používaný na upevnenie, nosenie niečoho): niesť skriňu na popruhoch, na gurtniach • štóla (širší pás okolo pliec ako súčasť ženského oblečenia) • krajč. dragún (pás vzadu na kabáte udržujúci fazónu)
2. úzka dlhá časť plochy • pruh: priechod vyznačený pásmi, pruhmi; pásy, pruhy polí • hovor. štráf • expr.: pásik • prúžok • štráfik • hovor. táľ (úzky pás poľa)
3. p. remeň 1 4. p. driek 2
dráha 1. vytýčený smer pohybu: dráha strely • trasa: trasa plynovodu
2. p. trať 1, 3
miláčik 1. dôverné oslovenie partnera • drahý • drahá: zavolaj večer, miláčik • hypok.: mucko • mucinko • macko • macinko • chrobáčik • zajačik • láska (moja): Kedy sa stretneme, láska moja? • expr.: žabka • mačička (o žene)
2. p. obľúbenec
srdce 1. fam. nežné oslovenie milej osoby: srdce moje, vráť sa skoro • expr. srdiečko: srdiečko moje • drahý • drahá: drahý môj, neodchádzaj • milý • milá • hypok. miláčik • expr.: zlato • zlatko: zlatko, podaj mi knihu • expr.: holúbok • chrobáčik: môj malý holúbok, chrobáčik • expr.: duša • dušinka • dušička
2. p. cit1 2 3. p. červeň 2 4. p. stred 1
trať 1. priestor, obyč. pruh zeme upravený na dopravné spojenie koľajovými vozidlami: dvojkoľajová trať, cesta pozdĺž trate • železnica: širokorozchodná železnica • dráha • hovor. štreka • koľaj (dvojica koľajníc)
2. dopravný prostriedok slúžiaci doprave v istom smere • linka: trolejbusová trať č. 211, zámorská letecká linka • spoj: autobusový spoj
3. miesto upravené na preteky • dráha: bežecká trať, dráha • hovor. štreka
dlho 1. dlhý čas (op. krátko) • hlboko • hovor. zaveľa: dlho, hlboko do noci čakala na syna; dlho, zaveľa žiť už nebude • zastar. drahne (Vajanský) • dlhodobo (dlhý časový interval): dlhodobo bol v zahraničí • pridlho • kniž. siahodlho • expr. predlho (príliš, veľmi dlho): pridlho panovalo napätie medzi otcom a synom; siahodlho vykladal svoje názory; predlho sa česala pred zrkadlom • expr.: dlho-dlho • dlho-predlho (veľmi dlho): dlho-dlho sa pozerá do ohňa, dlho-predlho nechcela nič vidieť • fraz.: celú večnosť • (až) do súdneho dňa
porov. aj dlhý 2
2. p. dávno 2 3. p. nadlho 4. p. ťažko 4
drahne 1. p. veľa 2. p. dlho 1
veľa vyjadruje veľké množstvo, veľký počet, rozsah; vyjadruje veľkú mieru, veľký rozsah deja a pod. (op. málo) • hodne • mnoho • dosť: zarobil veľa, hodne peňazí; má mnoho, dosť priateľov • plno: všade bolo veľa, plno kriku • nemálo • zaveľa: nemálo schopných ľudí už odišlo; zaveľa krvi stratil • hojne • sporo • výdatne: pršalo drobne, ale hojne, sporo, výdatne • hovor.: moc • až-až, pís. i ažaž: má toho moc, až-až • expr.: hromada • kopa • hŕba • celá kopa • celá hŕba • hovor. expr. fúra: hromada, kopa, hŕba divákov sa na zápas nedostala • expr. hory-doly: nasľubovať hory-doly • expr.: niečo • dačo • voľačo • čosi: ten už toho niečo, dačo preskákal; v živote už toho voľačo, čosi skúsil • expr.: poriadne • požehnane: detí má poriadne, požehnane • hovor. expr.: neúrekom • vyše práva: starostí má neúrekom, vyše práva • fraz.: na tucty • na stovky • hovor. expr.: hrôza • hrúza • až beda • až strach • do aleluja: hrôza, hrúza dreva sa váľalo po ceste; snehu napadlo až beda, až strach • hovor. expr.: bohviekoľko • čertviekoľko • ktoviekoľko • ktohoviekoľko (obyč. pri zápornom slovese): za ten týždeň bohviekoľko, čertviekoľko, kto(ho)viekoľko nezarobil • hovor. zried. dúže (Hviezdoslav) • veľmi (vyjadruje mieru): nemal by tak veľa, veľmi piť • priveľa • primnoho • nadmieru • nadmerne • hovor. primoc (príliš veľa, veľmi veľa): priveľa, primnoho si na seba neber; nadmerne, nadmieru fajčí • expr.: preveľa • premnoho (veľmi veľa): na lúke rástlo preveľa, premnoho krásnych kvetov • kniž. zastar. drahne (Kukučín) • subšt.: spústa • habadej
dlhý 1. majúci veľký rozmer v dĺžke (op. krátky): dlhý rad ľudí • vysoký (dlhý vo vertikálnom smere; op. nízky): vysoké chlapčisko • veľký (dlhý v horizontálnom smere; op. malý): veľký zástup, veľká vzdialenosť • kniž. siahodlhý • expr. nekonečný: namáhavá a siahodlhá, nekonečná cesta • expr. zried. siaživý: siaživý krok (Tatarka) • hovor. neskl. maxi (op. mini): maxi sukňa • expr.: dlhánsky • dlhokánsky • dlhočizný • dlžizný • predlhý (veľmi dlhý): dlhánska, dlhočizná niť • expr. pridlhý (príliš dlhý): pridlhý kabát • pren. expr.: polmíľový • sedemmíľový: polmíľové, sedemmíľové kroky • pren. expr. oslí (o ušiach)
2. majúci veľký časový rozmer (op. krátky): dlhé čakanie • dlhotrvajúci (trvajúci dlhý čas): dlhá, dlhotrvajúca operácia; dlhotrvajúci potlesk • dlhodobý (op. krátkodobý) • dlhoročný • mnohoročný • dlhoveký (trvajúci dlhý časový úsek, veľa rokov): dlhodobý pobyt v cudzine; svedkovia dlhoročného, mnohoročného, dlhovekého vývoja života • expr.: stáročný • stoveký • poet. stáveký: stáročné, stáveké úsilie • ďaleký: vydať sa na ďalekú cestu • kniž. siahodlhý (dlhý a obyč. aj únavný, obšírny): siahodlhé rozprávanie • expr. nekonečný: nekonečný príbeh • expr.: dlhánsky • dlhokánsky • dlhočizný • dlžizný • predlhý: dlžizný rok • expr. pridlhý (príliš dlhý): pridlhý čas • kniž. zastar. drahný
drahný 1. p. dlhý 2 2. p. veľký 1
veľký 1. presahujúci priemerné, zvyčajné rozmerové al. iné veličiny; presahujúci priemernú očakávanú al. prijateľnú mieru, intenzitu (op. malý): veľký strom, veľká búrka • značný: značná výška, značná prevaha • nadmerný: nadmerný byt • enormný (nadmieru veľký): enormný zisk • nemalý (pomerne veľký): mal z toho nemalý úžitok • neobyčajný • nezvyčajný: neobyčajný, nezvyčajný záujem o výstavu • rozmerný • rozsiahly (majúci veľký rozmer): rozmerné, rozsiahle lány pšenice • gigantický • kolosálny • monumentálny (ohromujúco veľký rozmermi, hodnotou): gigantické, kolosálne súsošie, monumentálna stavba • obrovský • ohromný • expr.: ozrutný • ozrutánsky • obrovitý • velikánsky • veličizný • veličazný • preveľký • preohromný (nezvyčajne veľký čo do rozmerov, intenzity, významu): obrovský, ohromný vietor; obrovské, ohromné územie; obrovský, ohromný dosah niečoho; ozrutné, obrovité chlapisko; obrovský, ozrutánsky, velikánsky dub; je v ňom velikánska, preveľká túžba po poznaní • mohutný (nezvyčajne veľký): mohutný vzrast, mohutný dojem • palcový (o veľkých titulkoch v novinách) • nadpriemerný: nadpriemerný výkon • veľkolepý • impozantný • grandiózny • majestátny (svojou veľkosťou vzbudzujúci pocit úžasu, obdivu, úcty): veľkolepý, impozantný, majestátny palác; grandiózny, impozantný nástup olympionikov • šokujúci (spôsobujúci šok svojou veľkosťou): šokujúci rozsah škôd • mocný • silný (veľmi veľký čo do intenzity; op. slabý): mocná, silná armáda; silný kašeľ • statný • robustný • hovor. dúži (veľký čo sa týka vzrastu): statný, robustný, dúži mládenec • výdatný (veľký v množstve, kvalite): výdatný dážď • početný • hojný (veľký počtom): početná rodina; hostia prišli v hojnom počte • významný • význačný (veľký významom): významný, význačný človek • výrazný: výrazný úspech, je to markantný rozdiel • rekordný: ukazuje sa rekordná úroda • dobrý • hovor. hodný (prekračujúci danú mieru): dobrý kus cesty, čakal hodnú chvíľu • dlhý (veľký čo do dĺžky al. časového úseku; op. krátky): dlhá vzdialenosť, dlhé trvanie zimy • široký (veľký al. vyhovujúci čo do šírky; op. úzky): široký otvor • rozvetvený • rozkonárený: rozvetvené príbuzenstvo • hlboký (veľký čo do hĺbky; op. plytký): veľká, hlboká jama • vysoký (majúci veľkú výšku, hodnotu, mieru; op. nízky): veľký, vysoký chlap; vysoký tlak v pneumatikách • hrubý • objemný • rozložitý (veľký čo sa týka objemu, rozlohy): hrubá, objemná kniha; rozložitý hrad • voľný (veľký čo do rozmeru, priestoru; op. tesný): nohavice sú mu voľné • prudký • intenzívny (intenzívne prežívaný al. prejavovaný): prudká nenávisť; prudká, intenzívna bolesť • expr., často iron. ťažký (majúci intenzívny účinok): ťažká porážka, ťažký frajer • prenikavý: prenikavá zmena • expr. závratný: ísť závratnou rýchlosťou • nesmierny • expr. prenesmierny • kniž. neskonalý: nesmierna, prenesmierna, neskonalá radosť • priveľký • prílišný (príliš veľký): priveľká záhrada, prílišná horlivosť • trestuhodný • expr.: hriešny • nekresťanský: trestuhodná nedbanlivosť; hriešne, nekresťanské ceny • kniž., obyč. iron.: úctyhodný • ctihodný: pešo prešiel úctyhodnú, ctihodnú vzdialenosť; ctihodná cena • priepastný: priepastné spoločenské rozdiely • hovor.: pekný • krásny: pekný, krásny plat • expr.: riadny • poriadny: riadna kopa peňazí; bola už poriadna tma • expr.: ukrutný • preukrutný • ukrutánsky • úžasný: ukrutný, ukrutánsky hlad; preukrutná láska; úžasné tempo • expr.: krutý • šialený: krutá bolesť, šialený strach • hovor. expr.: hrozný • strašný • príšerný • zúfalý • hrozitánsky • desný: hrozný, strašný smäd; zúfalý neporiadok; hrozitánska sila • expr. smrteľný: smrteľná vážnosť • expr.: čertovský • diabolský: čertovská zima • expr.: tučný • mastný: dostával tučné provízie • expr.: miliónový • miliardový: budú to miliónové, miliardové straty • expr. stonásobný: stonásobná bolesť • expr.: náramný • prenáramný: robiť náramný krik • expr.: bezodný • bezdný: bezodné zúfalstvo • hovor. neúrečný: neúrečný majetok • expr. večný: večná škoda • neohraničený • neobmedzený: neohraničené, neobmedzené možnosti • nevyčerpateľný (taký veľký, že sa nedá vyčerpať): nevyčerpateľné zdroje • nesčíselný • nespočetný • kniž. nesčítateľný (taký veľký, že sa nedá spočítať): nesčíselné zásoby, nespočetné davy • expr. státisícový: státisícové zástupy • neslýchaný • nevídaný: neslýchaná krivda, nevídané víťazstvo • závideniahodný: závideniahodné úspechy • nepredstaviteľný • neopísateľný (taký veľký, že sa nedá predstaviť, opísať): nepredstaviteľná bolesť • neuveriteľný (taký veľký, že sa nedá uveriť): neuveriteľná smelosť • neospravedlniteľný (taký veľký, že sa nedá ospravedlniť): neospravedlniteľná bezočivosť • neodpustiteľný (taký veľký, že sa nedá odpustiť): neodpustiteľná chyba • neuhasiteľný • nezhasiteľný • kniž. neukojiteľný (taký veľký, že sa nedá uhasiť, utíšiť): neuhasiteľný smäd • neutíšiteľný: neutíšiteľná túžba • kniž. nepreberný: nepreberné množstvo tovaru • nedohľadný • nedozerný: nedohľadné následky, nedozerné diaľky • neľudský: neľudské utrpenie • nadľudský: nadľudská námaha • expr. nekonečný: nekonečná vďaka • kniž.: titanský: titanský zápas • goliášsky: goliášska sila • kniž. zastar. drahný (o množstve a veľkosti): drahný kôš (Záborský) • hovor. maxi: to je maxi torta • subšt.: hovädský • hovadský • sakramentský
2. p. vynikajúci 1 3. p. dospelý
cennosť 1. cenná vec • drahocennosť: historická cennosť, drahocennosť
2. p. cena 1
drahocennosť p. vzácnosť
vzácnosť nevšedná, obyč. cenná vec: prsteň pokladali za rodinnú vzácnosť • cennosť • drahocennosť: historické cennosti; vlastniť drahocennosti • zastaráv. vzácnota (Mňačko) • poklad: kultúrne poklady • kniž. skvost: staroveký skvost • kniž. klenot: hudobný klenot
cenný ktorý má veľkú materiálnu al. duchovnú hodnotu • hodnotný • drahý: cenný, hodnotný, drahý dar (op. nehodnotný, lacný); cenné, hodnotné umelecké dielo; drahé kovy • drahocenný • vzácny (veľmi cenný): drahocenný, vzácny šperk, čas, priateľ • významný • dôležitý: archívy ukrývajú významné, dôležité materiály • neoceniteľný • nedoceniteľný • nezaplatiteľný • na nezaplatenie (majúci takú cenu, ktorú ani nemožno vyjadriť, uhradiť, zaplatiť): neoceniteľné, nedoceniteľné životné skúsenosti; nezaplatiteľná pomoc; rada na nezaplatenie • pren. zlatý: zlatá rada, zlaté ruky • expr. skvostný: skvostný duch, skvostný nábytok
drahocenný p. drahý 2, 3, vzácny 1
drahý 1. ktorý stojí veľa peňazí (op. lacný) • nákladný (vyžadujúci veľké náklady): drahá, nákladná zábava; drahé, nákladné dary • prepychový • luxusný: prepychový servis, luxusné bývanie • pridrahý (príliš drahý): pridrahý darček • expr. predrahý (veľmi drahý)
2. majúci veľkú (duchovnú al. materiálnu) hodnotu (op. bezcenný) • vzácny: drahá, cenná, vzácna zbierka; drahé, vzácne kovy • drahocenný: strácať drahý, drahocenný čas • posvätný • expr. svätý: Nič mu nie je posvätné, sväté!
3. obľúbený al. ku ktorému sa pociťuje láska (často v oslovení): drahí rodičia • milovaný: drahá, milovaná bytosť • milý • zlatý • expr.: premilý • milený • premilený • radostný: syn môj milý, premilý, milený, premilený, radostný • drahocenný: drahocenná mama • zastar. drahomilovaný • poet. ľúby (v oslovení) • expr.: drahučký • drahunký • drahuľký • drahušký • drahulinký • predrahý (veľmi drahý) • expr. zried. rodný • rodnučký (v oslovení)
neoceniteľný ktorý má veľmi veľkú cenu, hodnotu • nedoceniteľný: urobil pre nás všetko, je to neoceniteľný, nedoceniteľný pomocník • cenný • drahocenný: poskytol nám cenné, drahocenné rady • významný: umelec zanechal po sebe neoceniteľné, významné dielo • vzácny • expr. skvostný: strácame v ňom vzácneho, skvostného človeka
vzácny 1. ktorý má veľkú cenu • cenný • drahocenný: vzácne, cenné zbierky; vzácny, drahocenný materiál • hodnotný: hodnotné obrazy • drahý: drahé kovy • odb. ušľachtilý (majúci dokonalé vlastnosti): ušľachtilá oceľ • expr. prevzácny • nezaplatiteľný: šperky nezaplatiteľnej hodnoty
2. zriedkavo sa vyskytujúci • zriedkavý: vzácny, zriedkavý prípad, hosť • neobyčajný • nezvyčajný • nevšedný • nebývalý • mimoriadny • výnimočný: neobyčajný, nevšedný, nebývalý, mimoriadny, výnimočný záujem o operu • nevídaný • neslýchaný: nevídaný prírodný úkaz, neslýchaná udalosť • jedinečný: mať jedinečnú príležitosť • zried. riedky: riedke chvíle šťastia • expr. prevzácny: prevzácny zjav • hľadaný • vyhľadávaný: hľadaný, vyhľadávaný tovar • kniž. exkvizitný: exkvizitný vkus • zried. raritný
3. p. významný 1
drahokam p. šperk
šperk ozdobný predmet zhotovený z drahých kovov al. kameňov: diamantový šperk; žena ovešaná šperkmi • skvost: starožitné skvosty • klenot: rodinné klenoty • drahokam (cenný minerál) • hovor. zlato: žena ovešaná zlatom • poklad (ukrývané šperky): korunovačný poklad
drahomilovaný p. drahý 3
drahota vysoké ceny životných nákladov • hovor. dražoba: cez vojnu sa šíri drahota, dražoba
okolky vyhýbavé, váhavé konanie, obchádzanie podstaty veci • okolkovanie: hovorí o tom bez okolkov, bez okolkovania • váhanie • otáľanie (prejavovanie nerozhodnosti): Prestaňte s váhaním, otáľaním! • výhovorky • expr.: vykrúcačky • vytáčky • vyhováračky (vymyslené skutočnosti na obídenie niečoho): dievčence boli samé výhovorky, vykrúcačky • prieťahy • expr. otáľačky (úmyselné zdržiavanie nejakej činnosti): po dlhých prieťahoch na dohovor pristali • odklad (odloženie na neskorší čas): splniť povinnosť bez odkladu • expr.: drahoty • orácie • komédie • hovor. expr.: ceremónie • fóry (afektované prejavovanie nerozhodnosti): robí drahoty, orácie, komédie • zried. obalky: povedať niečo bez obalkov (priamo)
p. aj rozpaky
drahučký, drahunký, drahušký, drahuľký, drahulinký p. drahý 3
milostivý 1. prejavujúci milosť, dobrotu, odpustenie, zľutovanie, obyč. voči niekomu slabšiemu, spoločensky nižšie postavenému (často aj iron.); svedčiaci o tom • blahosklonný • blahovoľný: svoje pohŕdanie slabšími zakrýval milostivým, blahosklonným, blahovoľným správaním; blahosklonné, blahovoľné gesto odpustenia • dobrý • láskavý • kniž. dobrotivý: milostivý, dobrotivý Boh; láskavý, dobrotivý ochranca biednych • zhovievavý • tolerantný • kniž. benevolentný: k deťom budú zhovievaví, tolerantní, benevolentní
2. hist. v oslovení al. pomenovaní ako prejav úcty a pokory voči vysokopostaveným osobám; v úctivom a veľmi zdvorilom oslovení (obyč. žien): náš milostivý kráľ; milostivá pani, dovoľte, aby… • ctený (v úctivom oslovení): ctené publikum, páni a dámy; milostivé, ctené panstvo • vážený (v úctivom oslovení osoby, ktorú dôverne nepoznáme): milostivá, vážená pani • milý • milovaný • drahý (v úctivom oslovení citovo blízkej osoby): milí, milovaní, drahí rodičia
milý 1. ktorý je predmetom citovej náklonnosti; v oslovení citovo blízkej osoby: je to môjmu srdcu milý človek; Milí rodičia! • drahý • milovaný (ktorý je predmetom vrúcnej náklonnosti): nadovšetko milujem svoju drahú, milovanú vlasť; Drahá, milovaná mamička! • expr.: milený • premilý • premilený • ľúbezný • preľúbezný • zlatý • prezlatý • sladký • presladký • poet. ľúby (v oslovení citovo veľmi blízkej osoby): syn môj milený, premilý, premilený, zlatý; domovina moja ľúbezná, preľúbezná, ľúba; mama presladká • expr. radostný • expr. zastaráv. úprimný: Brat môj radostný, úprimný! • vzácny • cenný (ktorý je predmetom obdivu, uznania): je mi milšia, vzácnejšia, cennejšia pochvala ako pocty • obľúbený (ktorý je predmetom obyč. trvalejšej priazne): toto je moja najmilšia, najobľúbenejšia pieseň • vítaný • vhodný (ktorý je predmetom radostného uspokojenia): si u nás milým, vítaným hosťom; je to pre mňa vítaná, vhodná zmena • expr.: milučký • milunký • milenký • milučičký • milulinký (veľmi milý)
2. naplnený milotou, prejavujúci milotu; svedčiaci o milote (op. protivný): milý človek; milý pohľad • láskavý • vľúdny • prívetivý: milý, láskavý učiteľ; vľúdne, prívetivé privítanie • dobrotivý • dobrý: buďte taký dobrý, otvorte okno; dobrotivý, dobrý pohľad • priateľský • srdečný • úprimný (otvorený, kontaktový voči iným): priateľský, srdečný sused; srdečné, úprimné slová • nežný • prítulný (op. drsný, chladný): nežné, prítulné dieťa; nežný úsmev • teplý • hrejivý • oblažujúci: teplé, hrejivé, oblažujúce pohladenie • sladký: prihovoriť sa niekomu sladkým hlasom; sladké sny • expr.: milučký • milunký • milenký • milulinký • milučičký • premilý • presladký (veľmi milý)
3. ktorý svojimi kladnými vlastnosťami vzbudzuje citovú náklonnosť: Aké milé šteniatko!; je to od teba milé, že si prišiel • príjemný • sympatický (op. odporný): milé, príjemné, sympatické dievča • pôvabný • ľúbezný • lahodný (krásou vyvolávajúci citovú náklonnosť): deti predviedli milý, pôvabný tanček; zazneli ľúbezné, lahodné zvuky harfy • pekný • krásny • expr. utešený (op. škaredý, mrzký): ďakujeme za milé, pekné, krásne privítanie; stráviť krásny, utešený večer • rozkošný • roztomilý • expr. zastaráv. rozmilý • hovor. chutný (veľmi milý): rozkošné, roztomilé, chutné deti; rozmilá, chutná scénka • vľúdny • prívetivý (ktorý pôsobí milo na zmysly; op. nepriateľský): utvoril pre nich vľúdne, prívetivé prostredie • expr.: milučký • milunký • milenký • milučičký • chutnučký • chutnulinký • milulinký • premilý • preľúbezný (veľmi, príjemne milý) • zastar. milostný: milostná tvár (Vajanský)
4. expr. ktorý už bol v rozhovore spomenutý; o ktorom už vieme • expr. náš: a vtom milý, náš chlapec poďho utekať
5. muž v ľúbostnom vzťahu obyč. k slobodnej žene • chlapec • priateľ: naša Katka má zasa nového milého, chlapca • hovor.: frajer • chalan • štramák • fešák • gavalier • hovor. svoj • zastar. zried.: ľubimec • galán • subšt. šamster
posvätný 1. nábožensky uctievaný, slúžiaci na také uctievanie: posvätné predmety • kultový (obyč. o mimokresťanských kultoch): posvätné, kultové miesta, texty • obradný (týkajúci sa náboženských obradov) • sakrálny • sakramentálny • svätý: posvätné, sväté mesto • hieratický • expr. presvätý
2. vzbudzujúci veľkú vážnosť, úctu; svedčiaci o tom • svätý • expr. presvätý: posvätné, sväté ticho; posvätné, sväté, presväté rúcho • nedotknuteľný • neskl. tabu • tabuový • tabuizovaný (ktorého sa nemožno dotknúť, ktorý nemožno pošpiniť, znevážiť): rodina je posvätná, nedotknuteľná; to je pre mňa tabu; tabuový predmet • neporušiteľný (ktorý nemožno porušiť): neporušiteľný vzťah, sľub • drahý: drahé relikvie • expr. nábožný: pristupovať k niečomu s nábožnou úctou, nábožným obdivom • kniž. blahoslavený: blahoslavená pamiatka
prepychový svedčiaci o bohatstve, hojnosti, tomu zodpovedajúcej nádhere (op. skromný) • luxusný • exkluzívny • komfortný: prepychové, luxusné, komfortné zariadenie; nakupuje iba v prepychových, exkluzívnych obchodoch • kniž. honosný (ktorým sa možno hrdiť, pýšiť): vlastniť honosný kaštieľ • kniž. pompézny (prepychový najmä navonok) • nákladný • drahý (ktorý je vzhľadom na cenu prepychom): nákladná, drahá dovolenka; nevzdala sa nákladných, drahých radovánok • expr. blýskavý: blýskavý život
p. aj nádherný 1
drak p. šarkan
šarkan rozprávková obluda majúca podobu okrídleného jaštera • drak: deväťhlavý šarkan, drak • kniž. leviatan (morská obluda v židovskom bájosloví)
drakonicky p. prísne 1
drakonický p. krutý 1, prísny 1
krutý 1. ktorý nemá cit, súcit, zľutovanie; svedčiaci o tom • bezcitný • ukrutný: bol krutým, bezcitným, ukrutným človekom; vykonať krutý, ukrutný čin • nemilosrdný • neľudský (ktorému chýba milosrdenstvo, ľudskosť): nemilosrdné, neľudské zaobchádzanie • neúprosný • neľútostný • kniž. ľúty: neúprosný, neľútostný otec; neúprosná, neľútostná smrť; ľúty nepriateľ • tuhý • tvrdý • expr. urputný • pren. expr. bratovražedný: zahynul v tuhom, tvrdom, bratovražednom, urputnom boji • bezohľadný • surový • drastický • expr. zverský • pren. expr.: esesácky • gestapácky: bezohľadný postup; surové, drastické metódy vyšetrovania; zverské, esesácke vyčíňanie • tyranský • despotický • krutovládny • hrôzovládny (šíriaci strach, hrôzu; vynucujúci si tým poslušnosť): tyranský, despotický vládca; krutovládny, hrôzovládny systém • drakonický • zried. drakónsky (podľa starogréckeho tyrana Drakonta): drakonické zásahy, zákony • krvilačný (túžiaci po krvi, zabíjaní): nebol to človek, ale krvilačný netvor • pejor. katanský • kniž. sverepý • pren.: katovský • herodesovský
2. p. tuhý 3, veľký 1
prísne, prísno 1. neodpúšťajúc chyby, previnenia a pod. (op. zhovievavo) • neúprosne • zried. sprísna: prísne, neúprosne postupovali proti každému, čo mal iný názor • ostro • zostra • tvrdo: proti odporcom zasiahli veľmi ostro, zostra, tvrdo • nekompromisne • exemplárne: nekompromisne, exemplárne potrestali každé previnenie • expr. sparťansky: sparťansky vychovával všetkých svojich synov • kniž. drakonicky • zried. drakónsky (veľmi prísne): drakonicky potlačili každú vzburu
porov. aj prísny
2. nedovoľujúc, neumožňujúc výnimky • dôsledne: prísne, dôsledne dodržiavať predpisy • presne • striktne: postupovať presne, striktne podľa harmonogramu • konzekventne: musí postupovať konzekventne • nekompromisne • kniž. rigorózne: nekompromisne, rigorózne odmietol každý návrh na zmenu
3. prejavujúc odmeranosť, chlad, neprejavujúc cit • odmerane • chladne • chladno • zried. sprísna: prísne, odmerane, chladne sa pozrel na prichádzajúcich • zdržanlivo • stroho • rezervovane: pôsobil veľmi zdržanlivo, stroho, rezervovane • neprívetivo • nevľúdne • sucho: jeho hlas znel neprívetivo, nevľúdne, sucho • príkro • ostro • zostra • expr. britko: príkro, ostro, zostra napomenul syna • zamračene: prísne, zamračene hľadela na syna
prísny 1. ktorý vyžaduje presné, dôsledné plnenie povinností, ktorý nič neodpúšťa, neprepačuje (o človeku; op. zhovievavý, povoľný); svedčiaci o prísnosti • tvrdý (op. mäkký): mať prísneho, tvrdého otca • neúprosný • neoblomný (ktorý sa nedá obmäkčiť): prísny, neúprosný, neoblomný sudca • nekompromisný • kniž. rigorózny (nepripúšťajúci kompromis, výnimku a pod.): skúšajúci bol nekompromisný, rigorózny človek • autoritatívny • autoritársky (ktorý si prísnosťou vynucuje autoritu, nadradenosť): autoritatívny, autoritársky učiteľ • sparťanský (prísny ako v Sparte) • pren.: kasárenský • vojenský: sparťanská výchova; doma mal kasárenský, vojenský režim • pren.: kláštorný • kláštorský • kláštornícky (prísny ako v kláštore): prísny, kláštorný, kláštorský poriadok v internáte • puritánsky (prísny v mravoch): puritánska výchova • striktný • jednoznačný: platí striktný, jednoznačný zákaz • odmeraný • chladný • vážny (obyč. o prejavoch človeka): matkin odmeraný, chladný, vážny výraz • strmý • strohý • príkry: učiteľove strmé, strohé napomínania • neprístupný • nevľúdny • neprívetivý (ako prejav prísnosti) • hovor. pejor. cerberovský: neprístupná, nevľúdna, neprívetivá, cerberovská tvár • sudcovský (podobný, akým sa vyznačuje sudca) • veliteľský • rozkazovačný: matka vedela hovoriť len veliteľským, rozkazovačným tónom • drakonický • zried. drakónsky (ako za starogréckeho tyrana Drakonta): drakonické sankcie • pren. inkvizítorský
2. p. dôsledný; presný 5
drakónsky 1. p. krutý 1, prísny 1 2. p. prísne 1
dráma 1. p. hra 1 2. p. tragédia 2, katastrofa
hra 1. dramatický literárny útvar: televízna hra • dráma (hra s vážnym koncom): historická dráma • činohra (divadelná hra) • kus: klasický kus • komédia • veselohra (hra s humorným zameraním) • fraška (hra s prehnanou a drsnou komikou): antické frašky • vaudeville [vysl. vódvil] (veselohra al. fraška so spevmi a tancami) • tragédia (hra končiaca sa obyč. pádom hlavného hrdinu): moderná tragédia • zastar. trúchlohra
2. šport. úsek setu v tenise • gem
3. p. zábava 1
katastrofa neočakávaná udalosť so zlým zakončením • pohroma: živelná katastrofa, pohroma • nešťastie: železničné nešťastie • dráma: prežiť drámu • tragédia: rodinná tragédia • rana • úder: strata matky bola preňho veľká rana • kalamita (nepriaznivá situácia vyvolaná živelným al. iným zásahom): snehová kalamita • karambol (zrážka dopravných prostriedkov): na ceste sa stal veľký karambol • spúšť: hurikán spôsobil spúšť • hovor. dopustenie: zažil hotové dopustenie • expr. pliaga • kniž. navštívenie: stihlo ich veľké navštívenie • kniž. apokalypsa: apokalypsa vojny • kniž. kataklizma
nešťastie 1. príhoda so zlým koncom • úder • rana: smrť matky bolo preňho veľké nešťastie, bol preňho veľký úder • hovor. dopustenie: zažil hotové dopustenie • kniž. navštívenie: stihlo ich veľké navštívenie • nehoda • hovor. malér: dopravná nehoda, dopravný malér • tragédia • katastrofa (veľké nešťastie s osudnými následkami): letecké nešťastie, letecká katastrofa, rodinná tragédia • pohroma: vojnová pohroma • dráma: prežiť drámu
2. zlé položenie, zlý údel • trápenie: pomáhať ľuďom v nešťastí, v trápení • kliatba (nepriazeň osudu): visí nad nimi kliatba • zlé: žena zachráni muža od veľa zlého (Timrava) • neúspech • nezdar (nevydarený výsledok): neúspech, nezdar sa ho bolestne dotkol • hovor.: smola • pech: má v živote smolu, pech • expr. pliaga: mor a cholera bývali veľké pliagy • hovor. expr. zlomkrk: súd, to je zlomkrk pre sedliaka (Rázus)
tragédia 1. dramatický útvar s nezmieriteľným konfliktom (op. komédia): Shakespearove tragédie, francúzska klasická tragédia • zastar. trúchlohra
2. neočakávaná udalosť so zlým zakončením: rodinná tragédia • katastrofa: živelná katastrofa • nešťastie: letecké nešťastie • dráma: prežiť drámu • pohroma: vojnová pohroma • rana • úder: strata otca bol preňho veľký úder • hovor. dopustenie: zažil hotové dopustenie • kniž. navštívenie: stihlo ich veľké navštívenie • kniž.: apokalypsa • kataklizma
3. p. tragika
búrlivý 1. ktorý sa vyznačuje veľkou silou, prudkosťou; ktorý je v prudkom pohybe; sprevádzaný búrkami • rozbúrený: vyplávať na búrlivé, rozbúrené more • rozburácaný • expr.: rozbesnený • besný: rozburácaný, rozbesnený víchor; rozbesnené, besné živly nedali ľuďom spať celú noc • expr.: zvíchrený • rozvíchrený • rozvírený (vetrom al. iným živlom uvedený do prudkého pohybu): zvíchrené vlny a čierne mraky predznamenávali búrku • nepokojný (op. pokojný, tichý): nepokojná hladina jazera • prudký • turbulentný: prudký, turbulentný tok • kniž. búrny (J. Kráľ, Vajanský)
2. prejavovaný búrlivo, hlučne, s veľkým nadšením • burácavý: búrlivé, burácavé ovácie • nadšený • kniž. frenetický: nadšený, frenetický potlesk • hrmotný: ozval sa hrmotný smiech; hrmotné zakončenie symfónie • mohutný • obrovský: rečník opúšťal miestnosť za mohutného, obrovského nadšenia davu • kniž. búrny
3. rýchlo, prudko prebiehajúci; plný zvratov, napätia, nepokoja • prudký • rýchly (op. pozvoľný, pomalý): búrlivý, prudký, rýchly rozmach ekonomiky; prudký, rýchly vývoj udalostí • rušný • živý (plný ruchu, hluku, pohybu): rušná, živá diskusia • nepokojný • búrlivácky • kniž. pohnutý • dramatický: nepokojné, pohnuté časy, roky; umelcov búrlivácky, pohnutý, dramatický život • expr. rozkvasený • kniž. búrny
p. aj prudký, bujný 2
divadelný 1. súvisiaci s divadlom, dramatickým umením • divadelnícky (súvisiaci s divadelníctvom, s divadelníkmi): divadelná, divadelnícka činnosť • herecký (týkajúci sa hercov, herectva): herecké prostredie, herecký ansámbl • javiskový • scénický (určený, pripravený pre javisko; realizovaný na scéne): javisková reč, scénické stvárnenie románu • dramatický: dramatický krúžok • expr. al. pejor. komediantský
2. p. strojený
dramatický 1. vyznačujúci sa napätím, ruchom, prudkým spádom a pod.: dramatický zápas, boj • napínavý • vzrušujúci: dramatické, napínavé, vzrušujúce zážitky z ciest • rušný (bohatý na udalosti): rušný priebeh schôdzky, rušné časy • napätý (hroziaci konfliktom): napätá situácia
2. p. smutný 3. p. divadelný 1
scénický pripravený, upravený pre scénu; realizovaný na javisku, v divadle • javiskový: scénické, javiskové stvárnenie poézie • dramatický • divadelný (založený na dramatizácii): dramatická, divadelná tvorba
p. aj divadelný
smutný ktorý je zasiahnutý, preniknutý smútkom (o človeku a jeho prejavoch); ktorý spôsobuje al. prezrádza smútok (op. veselý) • neveselý • bezúsmevný: vyšiel z dverí smutný, neveselý; smutný, neveselý, bezúsmevný príbeh • ťažkomyseľný • kniž.: trudnomyseľný • trudný • zried. trudnatý (uzavretý do seba, so smutnými myšlienkami): ťažkomyseľný, trudnomyseľný človek • skľúčený • sklesnutý • skleslý (duševne ochabnutý): byť veľmi skľúčený, sklesnutý • stiesnený (ktorého niečo ťaží, ktorý sa cíti nesvoj): celá je stiesnená • skormútený • zarmútený • zronený (trápiaci sa pre niečo, bolestne zasiahnutý) • zastar. kormútlivý: skormútení, zarmútení, zronení rodičia; skormútená, zarmútená, zronená tvár • ustaraný • ustarostený • utrápený • užialený • užalostený • nešťastný (ktorý sa duševne trápi, ktorý má starosti, problémy a pod.): už dlhší čas ho vídať ustaraného, utrápeného, užialeného, užalosteného, nešťastného • rozžialený • rozžalostený • rozsmutnený • zried. bolestiplný • expr.: rozboľavený • rozbolený • rozbolestený • rozbolestnený: rozboľavené srdce • vážny: čakala vážna, bez úsmevu • nár. zabanovaný (ktorému je ľúto za niekým al. niečím, čo už pominulo, čo už nemožno vrátiť späť): zabanovaný hľadí von oblokom • zarmucujúci • neradostný (op. radostný): priniesol zarmucujúcu, neradostnú správu • pochmúrny • pošmúrny • bezútešný • kniž.: ponurý • ponurný: ocitnúť sa v pochmúrnej, pošmúrnej, bezútešnej krajine • neutešený: neutešené pomery • zádumčivý • clivý • kniž. tklivý • melancholický (smutný a túžobný): zádumčivá, clivá, tklivá melódia; melancholická nálada • sentimentálny • sladkobôľny (príjemne smutný) • expr. vzdychavý: sentimentálna, sladkobôľna, vzdychavá básnička • baladický (smutný ako v balade): baladický príbeh • zúfalý • zlomený (prezrádzajúci zúfalstvo, beznádej): zúfalý, zlomený hlas • trpký • bolestný • pren. pokrivený: trpký, bolestný, pokrivený úsmev • pren. vyhasnutý (bez iskry, bez života, záujmu): vyhasnuté oči • kniž. žiaľny • bôľny • žalostný • kniž. žalostivý (plný žiaľu): žiaľna, bôľna rozlúčka • elegický • trúchlivý • kniž. trúchly: trúchlivé spomienky • svetobôľny • chmúrny • pesimistický • krušný • čierny • expr.: temný • tmavý: chmúrne, pesimistické, temné, tmavé myšlienky; krušné časy; čierne dni • tragický • dramatický: tragický, dramatický koniec • expr. presmutný (veľmi smutný)
dramatizovať p. preháňať 3
preháňať 1. nútiť na rýchly pohyb al. do zvýšenej činnosti • naháňať: preháňať, naháňať husi po dvore • hnať (sem a tam): vietor ženie lístie po ulici • štvať (vo veľkej miere): štval ma z obchodu do obchodu • expr. duriť • náhliť • pobádať: celý deň durí, náhli, pobáda deti • hovor. obháňať (spolu s prenasledovaním): hájnik obháňal pytliakov
2. expr. ustavične, nástojčivo niečo od niekoho vyžadovať, obyč. niečo zbytočné, samoúčelné, so zlým úmyslom a pod. • hovor.: sekírovať • šikanovať: preháňať študentov, sekírovať podriadených; šikanovanie vojakov • hovor. expr. voziť sa: šéf sa na ňom vozí • prenasledovať: stále ma prenasleduje svojimi požiadavkami • pren. expr. terorizovať • hovor. expr. execírovať: otec execíruje celú rodinu • obťažovať (byť dotieravý svojimi požiadavkami) • pren. expr. rajtovať: z pomsty rajtuje na ňom • hrub. buzerovať
3. hovoriť viac, než je pravda; robiť nad únosnú mieru • zveličovať: v opisovaní nešťastia preháňaš, zveličuješ • prepínať: v reči i v robote rád prepína • kniž. al. publ. preexponúvať: v ničom nehodno preexponúvať • dramatizovať (robiť dramatickým): rád veci dramatizuje • expr. prestreľovať • kniž. hyperbolizovať • fraz. zachádzať do krajnosti: v odpore zachádzajú do krajnosti
mámiť 1. zbavovať jasného vedomia silným pôsobením na zmysly • omamovať: jar mámi, omamuje • opájať • opantávať: les ho opantával opojnou vôňou • hovor. šialiť: víno šiali hlavu • expr.: omračovať • omárať: omračuje ho krása prírody; mozog mu omára sladká opojnosť
2. usilovať sa dostať niečo od niekoho • lákať: stále mámi, láka od otca peniaze • vábiť (lákať pútaním pozornosti): vábi ho k sebe • ťahať: ťahal informácie od kolegov • expr.: drankať • drančať • pýtkať • vyťahovať • hovor. expr. pumpovať (nástojčivo pýtať): drankala na nové šaty; postupne z nej vyťahoval všetky tajomstvá; pumpovať peniaze od niekoho • kniž.: lúdiť • vyludzovať
3. p. klamať 2
prosiť zdvorilo, úctivo predkladať niekomu nejakú žiadosť, ktorej splnenie závisí od vôle žiadaného • zastaráv. pýtať: prosiť, pýtať niekoho o dovolenie, o prepáčenie, o pomoc; prosili ma, pýtali ma, aby som im poradil • prosiť sa • doprosovať sa (nástojčivo prosiť): nebudem sa nikomu prosiť, doprosovať • expr.: žobrať • žobroniť • obyč. pejor.: prosíkať (sa) • proskať (sa) • prosinkať (sa) (úpenlivo, ponížene prosiť): deti žobrali, žobronili od rodičov dovolenie; prosíka, prosinká ho, ale všetko je márne • expr.: zariekať • zariekavať (Hviezdoslav) • expr.: skuhrať (naliehavo, úpenlivo prosiť): skuhre, pokým sa mu prosba nesplní • pýtkať (Rázus) • expr. modlikať (úpenlivo, ponížene prosiť): nebudem predsa modlikať o to, čo mi patrí • expr. zried. žiadostiť (naliehavo prosiť): plače, žiadostí o odpustenie • expr. lúdiť (neodbytne) • expr.: drankať • drančať (nástojčivo prosiť): dranká, drančí ešte o pár korún na zmrzlinu • expr. kolenkovať • fraz.: kľakať si na kolená • kľačať na kolenách (pred niekým) (ponížene prosiť) • zried. kolenačkovať (Beňo) • prihovárať sa • privrávať sa • expr. al. náb. orodovať (prosiť o priazeň, podporu pre niekoho): prihovára sa, privráva sa u zamestnávateľa, aby absolventa prijali; orodovať za syna; kiež môj patrón oroduje za mňa u Boha • vyprosovať (prosením dosahovať): vyprosovať si u Pána Boha zdravie
pýtať 1. obracať sa na niekoho so žiadosťou, ktorej splnenie závisí od vôle žiadaného • žiadať: pýtať, žiadať peniaze na dar; odsúdený pýta, žiada milosť; pýtať si, žiadať si od mamy večeru • požadovať • vyžadovať (nástojčivo): robotníci požadujú, vyžadujú vyššie mzdy; požadovať súhlas na niečo • prosiť (zdvorilo, úctivo pýtať): chlapec si prosí od rodičov peniaze na výlet • expr.: žobrať • žobroniť • prosíkať • proskať (úpenlivo pýtať): žobral, žobronil ešte o pár korún • expr. vystíhať (Jesenská) • expr.: skuhrať • drankať • drančať (nástojčivo pýtať): skuhre, dranká od dedka peniaze • mámiť • expr. lúdiť (neodbytne) • vypytovať • vypytúvať (ustavične pýtať)
2. p. prosiť 3. p. žobrať 1
drančať, drankať p. pýtať 1, prosiť
drancovačka p. lúpež
lúpež násilné odňatie cudzej veci • zbojstvo: páchať lúpeže, zbojstvá • zastar. zboj • hovor. pejor. lup: zboj, lup nazývali hrdinstvom • hovor. expr.: rabovačka • rabovka (hromadné lúpenie) • hovor. drancovačka
drancovať spôsobovať skazu a násilím pripravovať o majetok • plieniť • pustošiť: vojská drancovali, plienili naše dediny • ničiť • expr. nivočiť (vo veľkej miere): krajina nivočená cudzími nájazdmi • okrádať • vykorisťovať (spôsobom, ktorý umožňuje spoločenský systém): páni okrádali chudobu • lúpiť • zbíjať (lúpežne): bandy zbíjali na cestách • hovor. brakovať • expr.: drať • zdierať • rabovať • hovor. expr. pľundrovať: vojaci rabovali po domoch
lúpiť brať majetok s použitím násilia • zbíjať: zbojníci lúpili, zbíjali v lese • lúpežiť • hovor. zbojníčiť: lúpežiť, zbojníčiť na cestách • prepadávať: v noci prepadávať chodcov • drancovať • plieniť • pustošiť • expr. rabovať (obyč. v krajine): vojaci drancovali, rabovali v dedine, po domoch • kradnúť • okrádať (lúpiť potajomky): zlodeji kradnú vo vlakoch; lupiči okrádajú pocestných • expr. zdierať (vo veľkej miere): bezohľadne zdieral svoje obete
ničiť 1. spôsobovať veľké poškodenie, skazu • poškodzovať • kaziť • znehodnocovať: ničí si zdravie fajčením; kazí hračky • pustošiť • drancovať • decimovať • plieniť • ruinovať: vojny pustošia, decimujú krajinu • deštruovať • devastovať: chemikálie devastujú pôdu • demolovať • rúcať (ničiť stavbu): demolovali zariadenie, domy • rozkladať (ničiť nejaké spoločenstvo): postupne rozkladali odbojové organizácie • expr.: nivočiť • depčiť • depsiť: dážď nivočil úrodu • expr.: pľundrovať • humpľovať
2. spôsobovať duševné utrpenie • trápiť • trýzniť • sužovať • súžiť: ničia, trápia ho výčitky svedomia • moriť • deptať • zožierať (zároveň vyčerpávať): deptá, morí ho strach • expr.: mučiť • hrýzť • zhrýzať • kváriť • kántriť • nivočiť • gniaviť • drviť • depčiť • depsiť • spaľovať • humpľovať: gniavi, spaľuje ho žiarlivosť; alkohol humpľuje morálku mládeže
3. spôsobovať smrť, zánik • zabíjať • hubiť • márniť: chemické ničenie hmyzu; hubil, márnil škodcov • zneškodňovať • kynožiť • dorážať: dobytok dorážali na bitúnku • expr.: kántriť • rúbať • mäsiarčiť • kváriť: vojsko kántrilo, rúbalo obyvateľstvo; požiar kvári horu • subšt. krágľovať
žobrať 1. zadovažovať si životné potreby prosením milodarov od iných • prosiť o almužnu: bol nútený žobrať, prosiť o almužnu • fraz.: chodiť po žobraní • chodiť po pýtaní: na konci života musel chodiť po žobraní, po pýtaní • fraz.: chodiť z dom na dom • chodiť z dom do domu • chodiť po dobrých ľuďoch • zastaráv. pýtať (Rázus) • zastar. kveštovať (pýtať milodary pre kláštor, pren. pýtať milodary vôbec)
2. expr. ponížene prosiť • expr.: žobroniť • proskať • prosíkať: žobrať, žobroniť o milosť; pros(í)kal, aby ho dali študovať • expr. pýtkať (Rázus) • expr. modlikať (úpenlivo prosiť) • expr. orodovať (za niekoho, za niečo): neprišli sme modlikať, orodovať, ale žiadať svoje práva • expr.: škamrať • škemrať • skuhrať • drankať (nástojčivo pýtať): deti skuhrú o sladkosti; dranká od otca peniaze • fraz. expr.: kľakať si na kolená • kľačať na kolenách (pred niekým) • expr.: skučať • skuvíňať • kňučať: Prečo toľko skučia, kňučia, žobrú?
driapať 1. rozrušovať povrch niečoho ostrým predmetom • škrabať • škriabať: šelmy driapu; tŕne ruže ho škrabú, škriabu • hovor. expr.: škrabcovať • drapcovať: chlapci škrabcovali klincom po stene • expr.: škrabkať • drapkať • driapkať • zadrapkávať (jemne): mača drapká, zadrapkáva do záclony
2. prudko odstraňovať (obyč. z povrchu niečoho) • stŕhať • strhávať • strhúvať • trhať: vietor driape, strháva lístie zo stromov • expr.: kmásať • rafať • šklbať • šarpať: kmásala, šarpala z nej šaty
3. p. brať 1
škrabať, škriabať 1. rozrušovať povrch niečoho ostrým predmetom (často pazúrmi, nechtami) • driapať: kocúr škr(i)abe, driape; tŕne ruže ho škrabú, driapu • hovor. expr.: škrabcovať • drapcovať: chlapci škrabcujú nožíkom do stola • expr.: škrabkať • zadrapkávať • drapkať (jemne): škrabkať po stene ihlou; mača zadrapkáva, drapká do záclony • expr. škrabotať (spôsobovať pritom jemný zvuk): myši škrabocú pod dlážkou; pes škraboce po dverách
2. nejakým predmetom (obyč. rukou, nechtami) pohybovať po povrchu niečoho (a často odstraňovať svrbľavý pocit): škr(i)abe si chrbát • šúchať • šuchať • trieť • drieť: šúcha, trie, drie si oči, tvár • drhnúť • expr.: brhliť • drhliť • škohliť: drhne, brhlí, drhlí si telo ostrou kefou; škohliť sa pod pazuchou
3. ostrým predmetom zbavovať niečo vrchnej vrstvy, kôry, šupky, nečistoty a pod.; odstraňovať kôru, šupku, nečistotu a pod. z povrchu niečoho • oškrabovať • zoškrabovať • olupovať • zlupovať: škriabať, (z)oškrabovať zo steny maľovku; olupovať, zlupovať chrasty z rany • šúpať • lúpať • bieliť • hôliť • čistiť (kožku z niečoho): šúpať, lúpať, bieliť zemiaky; čistiť, hôliť ovocie
4. spôsobovať škrabľavý pocit • driapať • hovor. hrýzť: vlnený sveter, tvrdý golier ho škriabe, driape, hryzie • štípať • hovor. žrať (obyč. o hmyze): vši ho štípu, žerú; prach ma štípe, žerie
5. p. čarbať 6. p. brať 1
drapcovať sa p. liezť 1
liezť 1. pohybovať sa smerom dohora, obyč. s námahou • šplhať (sa): deti lezú po stromoch; turisti sa šplhajú do výšok • expr.: škrabať sa • škriabať sa • štverať sa • štverigať sa • drapcovať sa • driapať sa • liepať sa: škriabal sa, štveral sa na plot; driapal sa do kopca • zried. laziť • kraj. expr. kriatať sa
2. ísť dolu (o koži) • zliezať • lúpať sa: koža na rukách mu lezie, zlieza; lúpe sa mu chrbát • lieniť sa • olupovať sa • šúpať sa: šúpu sa mu dlane • vypadávať • padať (o vlasoch): vlasy mu padajú
3. p. plaziť sa 1 4. p. vliecť sa 2, ísť 1
drapéria p. záves 1
záves 1. funkčne zavesený kus látky: brokátové závesy, roztiahnuť záves • opona (záves oddeľujúci hľadisko od javiska): spustiť oponu • záclona (jemný záves na zastieranie oblokov): naškrobené záclony • drapéria (zriasený, obyč. dekoratívny záves) • zried. závesnica (Figuli)
p. aj zástena
2. kovové zariadenie na zavesenie pohyblivých predmetov: kĺbové závesy; vybrať okno zo závesov • pánt (kovové závesy na dvere, obloky): zvesiť dvere z pántov • čap: čapy na dverách vŕzgajú
3. vozidlo pripojené za vozidlo s pohonom: autobus so závesom • príves: obytný príves • karavan (obytný záves k automobilu) • vlek: kamióny s vlekmi • hovor. vlečka
dobiedzať nedať pokoj niekomu • dotierať • byť dotieravý: vytrvalo dobiedzal, dotieral do nás; k sestre bol vždy dotieravý • dorážať • doberať • doberať si: poznámkami dorážala do svojej kolegyne; doberal (si) všetkých spolužiakov • pokúšať • dráždiť • pichať • podpichávať • podpichovať (s úsilím vyprovokovať reakciu): toľko pokúšal, podpichoval, až som sa nahneval • naberať • expr.: zadrapovať • zadrapkávať • zabŕdať • zapárať • zadierať (útočne dobiedzať): rada naberala svojho muža; rada zapárala, zadrapovala do svojho muža • expr.: bodať • podkušovať • podkušiavať • dopaľovať • dojedať • dodierať • dodievať • dokúčať • domŕzať • dožierať • dolípať • doskakovať • drapkať: Čo toľko dopaľuješ, domŕzaš, doskakuješ? • expr.: začínať • špárať • štúrať • štipkať • vŕtať • rýpať • ryť • bagrovať • hovor. expr.: vyrývať • štuchať: Nevyrývaj! • hovor. orať (do niekoho) • hovor. expr.: dobŕdať • dopekať • nár. expr. nadŕľať (Tajovský) • nár.: prehárčať • napekať (Timrava) • kraj. dostupovať (Rázus, Šoltésová) • subšt.: štengrovať • hecovať
domŕzať expr. sústavne nedať pokoj a tým spôsobovať podráždenie • dobiedzať: domŕzal, dobiedzal, aby mu kúpili bicykel • dráždiť • expr.: podpichávať • podpichovať • dopichovať: dráždila, dopichovala kolegyňu útočnými poznámkami • hovor. omŕzať: deti omŕzali otca otázkami • expr.: dopaľovať • dojedať • dožierať • doskakovať • dolípať • dohúdať • dokúčať: toľko dojedala, dohúdala, až tresol dvermi • byť dotieravý • dotierať • dorážať • pokúšať • expr. odŕhať (neodbytne domŕzať): sústavne doráža do suseda; pokúša, odŕha nás s hocičím • naliehať • vymáhať • hovor. tlačiť (zároveň žiadať): naliehal, tlačil na vedúceho, aby mu zvýšil plat • doberať • doberať si • naberať (mierne domŕzať): rada doberala, naberala svojho muža • expr.: zabŕdať • zapárať • zadierať • začínať • štúrať • štipkať • drapkať • vŕtať • rýpať • ryť • hovor. orať (do niekoho) • hovor. expr.: vyrývať • štuchať • fraz. expr. píliť niekomu uši/hlavu • subšt.: hecovať • štengrovať
drapkať 1. p. škrabať 1, driapať 1 2. p. domŕzať
drapľavý 1. p. drsný 1, 3, rapavý 2. p. chrapľavý
drsný 1. ktorý na povrchu nie je rovný, hladký, ktorý má jemne narušený povrch (op. hladký) • nerovný (op. rovný): drsná, nerovná plocha • hrboľatý (pokrytý drobnými hrboľmi) • hrubý (op. jemný) • drsnatý: drsný, hrboľatý papier; hrubá, drsnatá pokožka • rapavý (i pren. majúci na povrchu drobné jamky) • expr. poďobaný: rapavé ovocie; rapavá, poďobaná pleť po kiahňach • drapľavý • škrabľavý • škrabavý • škriabavý • pichľavý • pichavý (nepríjemný na dotyk): drapľavý, škrabľavý materiál; škr(i)abavá bielizeň; pichľavá, pichavá vlna • zrnitý: zrnitý povrch • rapkavý • expr. rapľavý (Karvaš) • hrčkovitý • hrčkavý • nár. expr. škrapatý (Švantner) • pridrsný (príliš drsný)
2. ktorému chýba jemnocit, jemnosť, ohľaduplnosť (o človeku a jeho prejavoch); svedčiaci o nedostatku jemnosti, ohľaduplnosti a pod. (op. jemný) • hrubý: drsná, hrubá žena • necitlivý • nevyberaný • nešetrný: necitlivé, nevyberané spôsoby; nešetrné zaobchádzanie s pacientom • tvrdý • bezcitný: tvrdá, bezcitná tvár • cynický • drastický • surový (svedčiaci o bezcitnosti): cynické, drastické, kruté, surové výchovné metódy • neuhladený (spoločensky) • expr.: neokresaný • neotesaný • neokrôchaný (v správaní) • gadžovský • chrapúnsky: neuhladené správanie; neokresaný, neotesaný, neokrôchaný horal • expr. grobiansky • subšt. hulvátsky • expr. krčmový • hovor. šťavnatý: krčmové vtipy • ordinárny • vulgárny: ordinárne, vulgárne reči
3. (o hlase) ktorý nie je jasný, jemný, príjemný • chrapľavý • chripľavý • drapľavý: drsný, chrapľavý, chripľavý hlas, smiech • chraptivý • zachrípnutý • zádrhľavý • zádrhlivý • zadŕhavý • expr. škrabľavý • pren. pejor. krákavý • pren. expr. plechový: spevák s plechovým hlasom • chrčivý • zried. chrčavý • hrubý • chrochtavý
4. ťažko znesiteľný • nevľúdny • neprívetivý: drsný, nevľúdny, neprívetivý kraj • kniž. nehostinný: nehostinné hory • surový: surová zima • chladný • studený: chladné, studené podnebie • nepríjemný
chrapľavý ktorý znie nejasne, s pazvukmi (obyč. o zvuku, hlase) • chripľavý • zachrípnutý • chrchlavý • chrchľavý: mať chrapľavý, chripľavý, zachrípnutý hlas; z rádia sa ozval chrchlavý, chrchľavý zvuk • chraptivý • chrčivý • zried. chrčavý: chraptivé, chrčivé dýchanie • drapľavý • drsný: drapľavý, drsný hlas, smiech • expr.: škrabľavý (o hlase) • chrochtavý
p. aj drsný 3, zastretý 1
nerovný 1. majúci vyvýšeniny a priehlbiny al. vyčnievajúce zložky (op. rovný): nerovný terén • hrboľatý • expr. hrbatý (majúci hrbole): hrboľatý, hrbatý chodník; hrboľatá cesta • jamkovitý • jamkavý • jamovitý (majúci jamy, jamky): jamkavý, jamkovitý asfalt • drsný • drapľavý • škrabľavý • expr. zried. rapľavý (ktorého nerovnosti sa dajú zistiť hmatom; op. hladký): zhobľovať drsný, drapľavý povrch dosky; drsný, škrabľavý papier • zrnitý (s drobnými nerovnosťami): zrnitá povrchová úprava • neuhladený • kostrbatý (s nepravidelnými výstupkami): neuhladená, kostrbatá brada • vlnitý • zvlnený • zvrásnený (majúci vyvýšeniny podobné vlnám): vlnitý, zvlnený kraj; zvrásnené pohorie • expr. zubatý: zubatý okraj
2. ktorý sa vychyľuje z roviny, ktorý nemá jeden smer (op. rovný) • krivý: nerovná, krivá cesta • zakrivený • skrivený: zakrivený, skrivený plech • šikmý • naklonený (o ploche): dom s naklonenou, šikmou strechou • svahovitý: svahovitý terén
p. aj kľukatý
3. ktorý má jednu zložku v prevahe oproti inej (op. rovný, vyrovnaný) • nevyrovnaný • nevyvážený: viesť nerovný, nevyrovnaný boj; nerovné, nevyvážené manželstvo
rapavý pokrytý jazvami, jamkami (obyč. po kiahňach) • jamkavý • jamkovitý • expr. poďobaný: rapavá, jamkavá, poďobaná tvár • zjazvený • jazvovitý: zjazvené, jazvovité líca • drsný • drapľavý • hrboľatý: drsná pokožka; rapavé, drsné gombičky; drapľavá, hrboľatá stena • expr.: rapkavý • rapľavý • škrapatý
zrnitý 1. zložený z drobných čiastočiek podobných zrnu • zrnistý • granulovaný: zrnitá, zrnistá dužina; granulované hnojivo • krupicovitý • krupičkovitý • krúpnatý • krúpovitý (majúci podobu krupice, krúp): krúpnatá štruktúra pôdy • hrudkovitý: hrudkovitá štruktúra • hrubozrnný: hrubozrnná žula, oceľ • hrubý (op. jemný, hladký): hrubá soľ, hrubý cukor
2. vzhľadom pripomínajúci zrno • drsný • drapľavý: zrnitý, drsný povrch
dochytiť 1. chytiť obyč. pri nejakom nedovolenom čine • prichytiť • pristihnúť: zlodejov dochytili, prichytili, pristihli pri krádeži • dostať • dostihnúť • dolapiť • zastaráv. dopadnúť: dostali, dostihli, dopadli podpaľačov na úteku • lapiť • zlapať • polapiť • expr.: drapnúť • zdrapiť • dochrapiť: lapili, zlapali, zdrapili výtržníkov hneď za dverami • hovor. expr. nachytať: učiteľ nachytal žiačku s ťahákom • dostriehnuť (po dlhšom čakaní): konečne dostriehol zločinca • nár. dopáčiť (Dobšinský) • subšt.: čapnúť • načapať
2. p. dostihnúť 1, dobehnúť 3
drapnúť p. dochytiť 1
chmatnúť expr. v rýchlosti siahnuť za niečím a podržať al. vziať • expr.: schmatnúť • schvatnúť • chvatnúť: chmatnúť, schvatnúť protivníka za krk; chvatol kus koláča a bežal • expr. schvátiť (rázne) • schytiť • uchopiť • lapiť • schopiť: schytiť, uchopiť dieťa za ruku; lapiť zlodeja za kabát • expr.: zdrapiť • zdrapnúť • drapnúť: zdrapila dievča za vlasy • expr.: rafnúť • chňapnúť • schňapnúť: pes ho chňapol za nohu; schňapol kus chleba a bežal von • expr. uchmatnúť: uchmatol korisť a ušiel • expr.: pochytiť • popadnúť (prudko chytiť, obyč. náhodne): popadnúť niekoho za golier • expr. habnúť: habne po lyžičke • subšt.: grajfnúť • zgrajfnúť
p. aj chytiť
lapiť 1. zmocniť sa niekoho po dlhšom naháňaní • chytiť: lapili, chytili vraha • dohoniť • dostihnúť • dolapiť • polapiť • zlapať: dohonili, dostihli ho na ceste; zlapala ho polícia • subšt. čapnúť: konečne ho čapli • pristihnúť • prichytiť • dochytiť (obyč. pri nedovolenom čine): pristihli ho pri krádeži; dochytili ich na mieste činu • zatknúť • zaistiť • zajať • uväzniť • zavrieť (zároveň dať do väzenia): polícia zatkla, zaistila zlodeja; uväznili, zavreli celú bandu • subšt. zbaliť: zbalili ho na námestí
2. trocha expr. rázne chytiť do ruky, do rúk • ulapiť • uchopiť • popadnúť: lapil, popadol ho za golier • expr.: polapiť • zlapiť • schytiť • pochytiť: polapil, schytil sekeru • expr.: drapnúť • zdrapnúť • zdrapiť • chmatnúť • schmatnúť • chvatnúť • schvatnúť • chňapnúť • schňapnúť • rafnúť (prudkým pohybom): drapol, zdrapil ho pod krk; chvatol, rafol v náhlivosti palicu • kniž. chopiť • nár. lapnúť: chopil, lapol ho za plece
3. p. uloviť
poškrabať, poškriabať 1. prejsť nejakým ostrejším predmetom (najmä nechtami) po niečom, obyč. na odstránenie svrbľavosti • expr. poškrabkať (trochu, zľahka): poškr(i)abať, poškrabkať si svrbiaci chrbát; poškrabať, poškrabkať dieťaťu pätu
2. ostrým predmetom rozrušiť povrch, škrabaním poškodiť, poraniť, znehodnotiť a pod. • podriapať: mačka mi poškr(i)abala, podriapala tvár • doškrabať • doškriabať • dodriapať (silno, na viacerých miestach poškrabať): dieťa lopatkou doškr(i)abalo, dodriapalo nábytok • škrabnúť • poškrabnúť • zaškrabnúť • drapnúť • zadrapnúť • hovor. štrajchnúť (jedným pohybom): (za)škrabnúť, (za)drapnúť do skla kameňom; poškrabnuté líce • odrieť • oškrieť • expr. oškúliť: v kroví si odrel, oškrel, oškúlil ruky, kožu • rozškrabať • rozškriabať • rozoškrieť • rozškrieť • rozodrieť • rozdrieť • rozodrať • rozdrať • odrať • rozdriapať (škrabaním poraniť): spadnutý konár mi rozodrel, odral, rozdriapal tvár do krvi • poodierať • pooškierať • expr. pooškuľovať (postupne, na viacerých miestach)
schytiť 1. rázne, prudko, náhle chytiť • uchopiť • expr.: zdrapiť • drapnúť • zdrapnúť • schrapiť: schytila, uchopila, zdrap(i)la chlapca za ruku a bežala s ním preč; schrapil nôž a bodol • expr.: chmatnúť • schmatnúť • schvátiť • zhabnúť (v rýchlosti): (s)chmatne dievča v páse a už ho nepustí; (s)chvatol, schvátil ma za plece, za rukáv • strhnúť • expr. skmasnúť (prudko chytiť a niekam dostať): strhol, skmasol dieťa do náručia • expr.: pochytiť • schopiť • popadnúť (prudko chytiť niečo obyč. náhodne sa vyskytujúce): narýchlo pochytil handru, popadol sekeru • uchytiť (prudko, náhlivo vziať): uchytí, čo vidí • subšt.: grajfnúť • zgrajfnúť (náhlivo vziať): (z)grajfol pušku a bežal
2. p. zmocniť sa 2, zachvátiť
strhnúť 1. prudkým pohybom, násilne sňať • expr.: zmyknúť • skmasnúť: strhnúť, zmyknúť si obväz z ruky; strhnúť, skmasnúť plagát zo steny • strhať • expr.: skmásať • zdriapať (po častiach, postupne): strhá si putá; skmáše, zdriape mu šaty z tela • stiahnuť (ťahaním dostať dolu): stiahol dieťa z postele • zoškrabnúť (škrabnutím strhnúť): zoškrabnúť chrastu • zhodiť (hodením dostať dolu): zhodil kabát zo seba • postŕhať • postrhávať • postrhúvať • pozhadzovať • posťahovať (postupne, po častiach al. viacero vecí): postŕhať, postrhávať z plota bielizeň; pozhadzovať parohy • expr. zošarpať: víchrica lístie zošarpe
2. násilím vziať so sebou • schytiť • zachytiť: strhol, schytil dieťa so sebou a bežal preč; príval vody strhol, schytil most; zachytilo ho koleso • expr.: zdrapiť • drapnúť • zdrapnúť (pritom držať): (z)drapila ženu za vlasy a ťahala k sebe
3. p. podnietiť 1, nadchnúť 4. p. zmocniť sa 1 5. p. stiahnuť 1, 6 6. p. urobiť 1
vziať 1. chytiť rukami, nástrojom (a istý čas držať) • zobrať: vziať, zobrať koláč z misy • uchopiť • kniž. pojať: uchopil dievča pod pazuchu, pojal dieťa za ruku • vyňať • vybrať (vziať a dať von): vyňať kľúč z vrecka, vybrať muchu z polievky • pobrať (postupne vziať viac vecí, osôb al. vziať všetko): pobrať knihy z poličky
2. dať odniekiaľ preč (op. dať); zbaviť vlastníctva • zobrať: vziať, zobrať niekomu jedlo spred úst • odňať • odobrať: odňali, odobrali mu majetok • zbaviť: zbaviť súpera lopty • kniž. vyrvať (násilne vziať) • expr.: zhrabať • zhrabnúť (obyč. neoprávnene vziať): zhrabal, zhrabol za to veľa peňazí • skonfiškovať • zhabať (úradne vziať) • zoštátniť • znárodniť (vziať do vlastníctva štátu; expr. vziať vôbec) • hovor. expr. vyfúknuť (bezprostredne vziať): vyfúknuť miesto niekomu
3. nadobudnúť ako vlastníctvo, ako odmenu a pod. • zobrať: za robotu vzal, zobral tisícku • dostať • získať: dostať, získať finančnú odmenu • prijať: prijať dar od niekoho • prevziať: prevzala balík od poštára • predchytiť (vziať skôr ako iný) • prebrať • odviesť • odvábiť • odlákať (vábením vziať pre seba): prebral, odlákal kamarátovi dievča • vybrať: vybrať si dovolenku
4. dovoliť vstúpiť niekomu do istého kolektívu, k sebe a pod. • zobrať: vziať, zobrať dieťa do rodiny, študenta na vysokú školu • kniž. pojať: pojali ma do mesta so sebou • pribrať: pribrať niekoho do partie • prijať • adoptovať • osvojiť • prisvojiť si (vziať za vlastné) • odviesť (za vojaka)
5. prudkým pohybom chytiť a odniesť so sebou • zobrať • strhnúť: voda vzala, zobrala, strhla most • schytiť • expr.: skmasnúť • zdrapiť • drapnúť • zdrapnúť: skmasnúť, (z)drapnúť dievku za vlasy • expr. popadnúť: popadla vedro a bežala preč • vytrhnúť • vymyknúť • vychmatnúť • vyšklbnúť • vychytiť • expr.: vydrapnúť • vydrapiť • vykmasnúť • vydrmnúť (prudko vziať): zlodej vytrhol, vychmatol peňaženku a ušiel • poschytať • poschytávať (úchytkom, náhlivo): poschytáva zo stola všetky spisy • postŕhať • postrhávať • postrhúvať (postupne, po častiach): postŕhal obrazy zo stien
6. prijať ako istú úlohu, povinnosť, starosť a pod. • zobrať: zodpovednosť vzal, zobral na seba • podujať sa: na službu sa podujal sám • ujať sa: ujať sa funkcie predsedu • prevziať • prebrať: prevzala, prebrala službu za kolegyňu
7. posúdiť istým spôsobom, utvoriť si predstavu o niekom, niečom • zobrať: výstrahu sme vzali, zobrali vážne • vyložiť si • vysvetliť si: námietky si vyložili, vysvetlili nesprávne • pochopiť • porozumieť: slová pochopil doslova
8. p. premôcť 3
béžový svetlohnedý s odtieňom do žlta • žemľový (farby žemle) • telový (farby tela): béžová, žemľová farba; telové pančuchy • pieskový (farby piesku): pieskový odtieň • hovor. drapový • svetlobéžový (s jemným, bledým odtieňom)
p. aj hnedý
drapový p. béžový, hnedý