Synonymá slova "dr" v Synonymickom slovníku slovenčiny

padať 1. voľným pádom, vlastnou hmotnosťou sa dostávať nižšie al. na zem • klesať: čln padá, klesá na dno; hmla padá, klesá na zem • expr.: cápať • drúzgať (padať s hrmotom): zrelé hrušky cápu, drúzgajú dolu • cupotať (padať s cupotom): gaštany nám cupotali na hlavy • sypať sa • valiť sa (padať prúdom, v množstve): zhora sa sype piesok, múka; valí sa na nás lavína; sneh sa sype, valí od rána • expr. kydať sa (padať v množstve): zo striech sa kydá sneh • pršať • spŕchať (padať v drobných čiastočkách): lístie prší, spŕcha zo stromov • rútiť sa (prudko padať): lietadlo sa zrazu rúti na zem • expr.: krbáľať sa • kobŕľať sa (padať kotúľaním): z kopca sa krbáľajú skaly • hovor. šutrovať sa (o kameňoch, skalách) • expr. letieť (padať zvysoka): z desiateho poschodia hrniec letí na zem • dopadať (padať niekam s istou intenzitou): úder dopadá na hlavu

porov. aj spadnúť 1

2. postupne sa uvoľňovať a oddeľovať od niečoho • vypadávať: začali mu padať, vypadávať zuby, vlasy • odpadať • odpadávať • odpadúvať: zrelé ovocie odpadá, odpadúva zo stromu • pĺznuť (o srsti, vlasoch) • pŕchnuť (o perí, lístí)

3. prestávať pôsobiť, prestávať platiť • strácať sa • tratiť sa • vytrácať sa: obavy, zábrany, predsudky padajú, strácajú sa, tratia sa • miznúť • zanikať • expr. prchať: strach náhle mizne, zaniká, prchá

4. obyč. nepríjemne postihovať, zasahovať niekoho • dopadať: zodpovednosť padá, dopadá na vás; padajú, dopadajú na mňa výčitky, podozrenia • doliehať (ťaživo zasahovať): padá, dolieha naňho únava • prechádzať • prenikať (o stavoch, citoch): prechádza, preniká ho žiaľ, úžas

5. p. hynúť 1 6. porov. upadnúť 2

tĺcť 1. prudkými údermi niečo niekam umiestňovať • zatĺkať • vtĺkať • vbíjať: tlčie, zatĺka klinec do dosky; vtĺka, vbíja kôl do zeme • zarážať • vrážať: zaráža kôl do pôdy, vráža klin do steny

2. údermi drobiť, rozdrobovať; takýmto spôsobom znehodnocovať, ničiť • drviť • roztĺkať • rozbíjať: tĺcť, drviť, roztĺkať skaly, zrno, korenie; rozbíjať, tĺcť poháre pri umývaní • expr.: trieskať • trepať • drúzgať: v hneve všetko trieska

3. p. biť 1–3 4. p. pulzovať

druzgnúť 1. p. spadnúť 1 2. p. udrieť 1

spadnúť 1. voľným pádom, vlastnou hmotnosťou al. pri strate rovnováhy (o človeku a zvierati) klesnúť dolu, na zem • padnúť: pohár (s)padol zo stola; pošmykol sa a (s)padol; (s)padnúť z koňa, (s)padnúť do jamy • expr.: rachnúť • ruchnúť • rafnúť • druzgnúť • capiť • capnúť • trocha hrub. drisnúť (spadnúť s hrmotom) • expr.: skydnúť sa • skydať sa • skotiť sa • strepať sa • skrochmeliť sa • zmechriť sa • sterigať sa • steperiť sa • zrepetiť sa • zmlieť sa • kniž. sklátiť sa (často pri nešikovnosti): skydol sa ako vrece; opilec sa skotil, strepal, zmlel do priekopy • det. hapať: dávaj pozor, aby si nehapal • skotúľať sa • expr.: kycnúť • skopŕcať sa • kopŕcnuť • skopŕcnuť • skoprcnúť • koprcnúť sa • skopŕcnuť sa • vykoprcnúť sa • skrbáľať sa • skrbáliť sa • skobŕľať sa (kotúľaním spadnúť): balvan sa skotúľal, skobŕľal • expr. zrebriť sa • zletieť (zvysoka): skoro sa zrebril; zletieť z rebríka • expr.: džuchnúť • žuchnúť • šustnúť • zošustnúť sa (spadnúť s tlmeným al. šušťavým zvukom): niečo vzadu džuchlo, žuchlo, šustlo • nár. expr. dzignúť: dzignúť z bicykla; Aby si nedzigol! • expr. prasknúť (spadnúť s praskotom) • expr.: zhrmieť • zhrmotať (spadnúť s hrmotom) • expr.: ľapnúť (prudko, neočakávane spadnúť) • expr.: bacnúť • lupnúť (hlučne, s pukotom spadnúť) • expr. sfrknúť (ľahko spadnúť): klobúk mu sfrkol z hlavy • expr. scupnúť (s cupotom spadnúť): vedľa scupli šušky • expr.: plesnúť • plesknúť • pľasnúť • pľasknúť (spadnúť s pleskotom): hruška ples(k)la na zem; pľas(k)núť do blata • zrútiť sa (prudko spadnúť; o niečom objemnom, veľkom): lietadlo sa zrútilo • zvaliť sa • expr. zosypať sa (bezvládne): naraz sa od vyčerpania zvalil, zosypal • expr.: roztiahnuť sa • rozcapiť sa • rozčapiť sa • natiahnuť sa (po páde sa na zemi vystrieť): roztiahol sa, natiahol sa, aký bol dlhý • fraz. zaryť/zarýpať nosom do zeme (spadnúť tvárou na zem) • prevrhnúť sa • prevrátiť sa • prevaliť sa • expr.: vyvrátiť sa • vykrbáliť sa • vykydnúť sa • vyvaliť sa • vykydať sa (pri nečakanom páde sa dostať do ležiacej polohy): auto sa prevrhlo, prevrátilo, vykydlo do priekopy; stolička sa prevrhla, prevalila • popadať • pospadávať • pospadúvať (postupne; o viacerých veciach, osobách) • dopadnúť (spadnúť na nejaké miesto, istou časťou tela a pod.): tehla dopadla na zem; dopadnúť na rovné nohy

2. spustiť sa z výšky v drobných čiastočkách (o daždi, snehu a pod.) • padnúť: (s)padol dážď, (s)padla rosa • napadnúť • napadať • spŕchnuť: napadol, napadal sneh; napadalo, spŕchlo lístie • napršať (veľa) • popršať • spršať (trocha) • zried. prepŕchnuť (trocha, občas): vše prepŕchol tichý dáždik

3. rozpadnúť sa, rozváľať sa na hromadu častí • padnúť • zrútiť sa • zrúcať sa • vyrúcať sa • zboriť sa • zosypať sa • zvaliť sa: dom (s)padol; strecha, budova sa zrútila, zosypala, zvalila

4. p. klesnúť 1

udrieť 1. úderom, nárazom zasiahnuť človeka al. iného živého tvora • uderiť: ustúp, lebo ťa udriem, uderím (po chrbte) • buchnúť • búšiť • bachnúť: Buchni ho, bachni ho do chrbta! • expr.: trepnúť • tresnúť • tresknúť • capnúť • capiť: neposlušné dieťa trepla, tres(k)la, capla po zadku • klepnúť • klopnúť (obyč. kladivom al. podobným nástrojom): klepnem kapra po hlave • expr.: čapnúť • čapiť • ťapnúť • bacnúť • pacnúť (s menšou intenzitou): dieťa čaplo, ťaplo, baclo, paclo psíka • expr.: rachnúť • rafnúť • švacnúť • chňapnúť • chlopnúť (silným úderom): v zúrivosti ho rachol, rafol drúkom; najedovaný ho švacol, chňapol, kde zasiahol; chlopol ma po hlave • hovor. expr.: praštiť • chmeliť • pleštiť • treštiť • expr. zried. prasknúť (prudko): praštím ťa po hlave, cez ústa • švihnúť • šľahnúť • šibnúť (niečím pružným, ohybným): švihne, šľahne koňa bičom; šibne chlapca prútom • česnúť (prudko udrieť; obyč. o haluzi): haluz ho česla cez oči • kniž. mrsknúť: mrskne ho korbáčom • plesnúť • plesknúť • pľasnúť (obyč. dlaňami): v dobrej nálade ma plesne, pľasne po líci • expr.: zaťať • seknúť • reznúť • rubnúť (niečím ostrým): dva razy ho sekol, rezol, rubol linonárom pod rebrá • expr. hlobnúť: podgurážený hlobne mládenca po pleci • dať zaucho • expr.: facnúť • fľasnúť • fľasknúť • fľusnúť • fľusknúť (rukou udrieť po tvári): len sa opováž, dám ti zaucho, facnem ťa; v opitosti fľas(k)ol ženu po ústach • expr.: streliť • struhnúť • vylepiť • hovor. expr.: zasoliť • vysoliť • prisoliť (dať úder rukou niekomu): Takú ti strelím, vylepím! Zasoľ mu jednu!, ešte mu jednu prisolím • expr. priložiť: jednu mu priložil • expr.: drgnúť • ďugnúť • durknúť • hrknúť • zried. lapsnúť (koho): poriadne ho drgol, džugol päsťou do nosa; durkla, hrkla ma do chrbta • expr.: druzgnúť • luznúť • liznúť • lupnúť • lopnúť • hovor. expr. drisnúť (komu): druzgla, luzla, lizla mi zaucho; lupnem, drisnem mu zopár, že sa nespamätá • hovor. expr.: fuknúť • šuchnúť • šupnúť • pifnúť • flingnúť • flinknúť (nečakane, rýchlo): naraz mu zozadu jednu fukla, šuchla, šupla, pifla • nár. klknúť (Chrobák) • hrub. kydnúť: kydni mu lopatou, nech je ticho • expr.: zavaliť • zaraziť (prudko): zavalil ho po papuli • expr.: ovaliť • orútiť • omráčiť • ochmeliť • obúšiť • olomáziť • ohlušiť (ťažkým predmetom): ovalili, orútili, omráčili, olomázili ho drúkom; obúšiť, ohlušiť niekoho obuškom • expr.: ohlôniť • opáliť: ohlôniť palicou, opáliť bakuľou niekoho • expr.: pretiahnuť • obtiahnuť (za trest, z pomsty a pod.): však ho ja pretiahnem korbáčom; obtiahol syna remeňom • fraz. uštedriť buchnát/zaucho

2. p. buchnúť 1 3. p. napadnúť 2 4. p. nahromadiť sa 5. p. nastať

druzgot p. praskot

praskot zvuk vznikajúci pri trhaní, pukaní a pod. • pukot: praskot, pukot ohňa, skla, biča • chrupot • expr. druzgot: bolo počuť silný chrupot, druzgot • treskot • rachot (silný praskot)

druzgotať p. praskať 2

praskať, práskať 1. rozrušovať sa puklinami • pukať • pukať (sa) • trhať sa: pokožka na rukách (sa) praská, puká sa; ľady, skaly praskajú, trhajú sa • prašťať • expr. praskotať: vonku duní, až múry praštia, praskocú • roztŕhať sa • roztrhávať sa: švíky sa roztŕhajú, roztrhávajú

2. vydávať krátke ostré zvuky ako pri pukaní, lámaní, trhaní • pukať • prašťať: praská, práska, praští, puká mi v kĺboch; práskať bičom • expr.: praskotať • pukotať: oheň veselo praskoce, pukoce • expr.: vržďať • vrzgotať (obyč. pri trení plôch o seba): sneh vrždí, vrzgoce pod nohami • expr.: chrupčať • chrapčať • chrupšťať • chrapšťať • chrúpať: piesok pod čižmami chrupčí, chrapčí; jablko mu pod zubami chrupští, chrúpe; raždie chrapčí • expr.: trešťať • truštiť • trušťať (znieť temným praskotom): ľad nebezpečne treští, truští • družďať • druzgotať: kosti pri lámaní druždia, druzgocú • expr. lupkať: papuče lupkajú po hladkej dlážke • popraskávať (chvíľami)

3. iba práskať p. biť 2

družica 1. dievča v slávnostnom oblečení pri svadobnom, pohrebnom a pod. obrade • družička

2. teleso krúžiace okolo väčšieho kozmického telesa • satelit: družica, satelit Zeme; umelé satelity • obežnica • planéta (nebeské teleso obiehajúce okolo Slnka): Zem je obežnicou, planétou Slnka • sputnik (sovietska umelá družica Zeme)

družička p. družica 1

družina 1. p. sprievod 2 2. p. skupina 2

skupina 1. viac jednotlivcov al. vecí spolu: skupina žiakov, skupina stromov • hovor. grupa: po ceste ide skupina, grupa jazdcov • kolóna • konvoj (skupina v rade, obyč. vozidiel): dlhá kolóna automobilov • húf • expr.: hromada • kopa • kŕdeľ (neusporiadaná skupina): húf, hromada, kopa divákov • odb. čeľaď (skupina príbuzných jedincov)

2. viac jednotlivcov spojených spoločnými záujmami, spoločnou činnosťou, spoločným cieľom • kolektív: skupina, kolektív autorov slovníka; uviesť kolektív atlétov • rad: patriť do radov bojovníkov za demokraciu • tím, pís. i team (skupina ľudí so spoločnou úlohou): tím vedcov • družina (organizovaná skupina ľudí spätých spoločnou prácou, spoločnými záujmami): Štúrova družina • trieda • vrstva (skupina ľudí so spoločnými znakmi): spoločenské triedy, vrstvy • združenie: združenie priateľov umenia • strana: zhromaždenie sa rozdelilo na dve strany • celok: reprezentačný celok • mužstvo (skupina jednotlivcov so spoločným poslaním): záchranné mužstvo • družstvo (organizovaná skupina v športe, v boji a pod.): družstvo parašutistov • kruh (skupina blízkych ľudí): kruh milovníkov poézie • krúžok (záujmová skupina): divadelný krúžok • stav: učiteľský stav • frakcia (skupina v politickej strane, ktorá sa odlišuje od jej línie): parlamentná frakcia • hŕba: ľudia sa zhŕkli do hŕby • klan (pevne uzavretá skupina): vojenský klan • mafia (tajná teroristická skupina) • štáb (skupina spolupracovníkov pri istej akcii): filmový štáb • peletón • pelotón (skupina pretekárov v cyklistických pretekoch): byť na čele peletónu • hovor. partia: partia murárov, kartárov • subšt. parta • hovor. garda (skupina rovesníkov spojená spoločnými záujmami): mladá spisovateľská garda • kapela (hudobná skupina) • hovor. expr. kompánia: veselá kompánia výletníkov • expr. črieda (neusporiadaná skupina ľudí): črieda detí • pejor. stádo (väčšia neusporiadaná skupina ľudí) • kniž. plejáda (skupina ľudí z istého okruhu činnosti): plejáda vynikajúcich maliarov • pejor.: banda • grupa • perepúť: politické grupy • pejor. kasta (skupina ľudí izolujúca sa v spoločnosti na základe povolania, majetku a pod.): kasta umelcov • subšt. mančaft

p. aj spoločnosť 2

sprievod 1. usporiadaný zástup ľudí idúci s istým spoločným zámerom al. niekoho sprevádzajúci: májový sprievod, zaradiť sa do sprievodu • pochod: protestný pochod • procesia (slávnostný sprievod veriacich): procesia pútnikov, predspevovať na procesii • zastar. kondukt: svadobný kondukt (Vajanský)

2. osoba, osoby sprevádzajúce obyč. významnú osobnosť: prišiel riaditeľ so sprievodom • suita: čestná suita • družina: kniežacia družina • hovor. garde (osoba sprevádzajúca dievča do spoločnosti): robiť niekomu garde

družiť sa p. spájať sa 1

spájať sa 1. dávať sa dovedna, dokopy, do celku • spojovať sa: chodníky sa na konci hory spájajú, spojujú • zlučovať sa: dva kolektívy sa zlúčili • schádzať sa • schodiť sa • zbiehať sa (utvárať jeden celok, jeden prúd): ulice sa schádzajú, zbiehajú v ostrom uhle • stretať sa: chodníky sa ďalej stretajú • stýkať sa • dotýkať sa (dostávať sa tesne k sebe): rieka sa stýka s cestou, dotýka sa cesty • splývať • zlievať sa (o zvukoch, farbách, citových prejavoch a pod.): hlasy splývali s hukotom lietadla; strach splýval, zlieval sa s radosťou • odb. fuzionovať • kniž.: snúbiť sa • družiť sa: krása sa v nej snúbi, druží s dobrotou • kniž. zastar.: pojiť sa • reťaziť sa (spájať sa za sebou, do reťazca): atómy sa reťazia • kniž. páriť sa: tma sa so svetlom pári • biol. kopulovať (o bunkách)

2. uzatvárať spojenectvo • združovať sa • hovor. grupovať sa: spájajú sa, združujú sa, grupujú sa v krúžku ochrancov prírody • zoskupovať sa • organizovať sa: mladí sa zoskupujú, organizujú v spolkoch • práv. spolčovať sa • pejor. spantávať sa • expr. spriahať sa (spájať sa so zlým úmyslom): zistil, že viacerí sa spriahajú proti nemu • hovor. kontaktovať sa (nadväzovať vzájomné styky): kontaktuje sa s mnohými ľuďmi

p. aj spolčovať sa

3. dostávať sa do súvislosti, spojitosti • súvisieť • mať súvis: výlet sa mi spája s príjemnými zážitkami; všetko súvisí, má súvis so všetkým • vzťahovať sa (byť vo vzťahu k niekomu, niečomu): na počasie sa vzťahujú rozličné pranostiky

družka žena žijúca s mužom v spoločnej domácnosti bez sobáša • konkubína

družnosť p. kolegialita, priateľstvo

kolegialita vzťah a vedomie súdržnosti medzi kolegami • kolegiálnosť: urobiť niečo z kolegiality, z kolegiálnosti • priateľskosť • družnosť • súdržnosť • spolupatričnosť: pocit súdržnosti, spolupatričnosti

priateľstvo vzťah, aký je medzi priateľmi • kamarátstvo: medzi chlapcami vládlo priateľstvo, kamarátstvo • družba: družba medzi mestami • družnosť: jeho charakteristickou vlastnosťou bola družnosť • bratstvo: bratstvo národov • zastar.: súdružstvo • súdružskosť; známosť (užší spoločenský vzťah): nadviazať známosť • vzájomnosť

družný p. priateľský, spoločenský 3

priateľský bežný medzi priateľmi; vyznačujúci sa priateľskosťou, družnosťou, prívetivosťou (o človeku a jeho prejavoch) • kamarátsky • kolegiálny: poznali ho ako priateľského, kamarátskeho, kolegiálneho človeka; kolegiálna súdržnosť • družný (ktorý rád nadväzuje priateľstvá, ktorý je rád medzi ľuďmi): družné správanie, družné deti • bratský (ako medzi bratmi) • susedský (ako medzi susedmi): bratské vzťahy • spriatelený (ktorý nadviazal priateľstvo s iným): spriatelené rodiny, národy • prívetivý (op. neprívetivý) • milý • srdečný • úprimný: prívetivé, milé prijatie; srdečný, úprimný rozhovor • subšt. kamošský

spoločenský 1. ktorý sa týka ľudskej spoločnosti a javov s ľudskou spoločnosťou spojených, ňou vytvorených • sociálny: spoločenský, sociálny pokrok; spoločenské, sociálne zápasy • humanitný (skúmajúci ľudskú spoločnosť, zameraný na spoločnosť; op. prírodný): humanitné vedy • verejný • všeobecný • kniž. pospolitý (v spoločnosti rozšírený, známy): predstavitelia verejného života; dbať na verejné, všeobecné blaho (op. osobné, súkromné); uprednostňovať všeobecné záujmy; rozprúdiť pospolitý život • kolektívny (op. individuálny): kolektívny charakter výroby, kolektívne hry

2. ktorý je určený, vhodný do spoločnosti, spoločnosťou vyžadovaný • slávnostný • sviatočný (op. bežný, všedný, každodenný): spoločenská, slávnostná udalosť; slávnostné, sviatočné šaty • slušný • uhladený: slušné, uhladené správanie • salónny • oficiálny (trochu strojený, nie celkom uvoľnený, nie dosť prirodzený): salónne gestá; salónne, oficiálne vystupovanie

3. ktorý sa dobre cíti v spoločnosti, medzi ľuďmi (op. samotársky, nespoločenský): priateľ je veľmi spoločenský typ • komunikatívny (ktorý ľahko nadväzuje kontakt, rozhovor a pod.; op. nekomunikatívny): je dosť komunikatívna • priateľský • družný • kamarátsky • bezprostredný (op. uzavretý, nedružný, nekamarátsky): skupina priateľských, družných, kamarátskych, bezprostredných mladých ľudí

družstvo 1. organizácia na spoločnú, obyč. ekonomickú činnosť: potravinárske, bytové družstvo • zastaráv. kooperatív • hovor. zastar. konzum (nákupné a spotrebné družstvo)

2. organizovaná skupina jednotlivcov, obyč. v športe • mužstvo: futbalové družstvo, mužstvo; reprezentačné mužstvo vyhralo • tím • kolektív (športový): hokejový tím Švédska prehral; náš kolektív bol úspešný • subšt. mančaft

mužstvo skupina osôb s jednotným poslaním • subšt. mančaft: záchranné mužstvo prišlo včas; môj mančaft vám pomôže • družstvo (v športe): volejbalové mužstvo, družstvo, volejbalový mančaft

spoločnosť 1. súhrn spoločne žijúcich ľudí: antická spoločnosť, vývin ľudskej spoločnosti • spoločenstvo: mestské, vidiecke spoločenstvo • kniž. societa: slovenská societa • verejnosť • pospolitosť: pracovať v prospech verejnosti, pospolitosti

2. záujmové, obyč. organizované zoskupenie ľudí al. inštitúcií: akciová spoločnosť, spoločnosť s obmedzeným ručením • spolok: záhradkársky, včelársky spolok; schváliť stanovy spolku • združenie: združenie rodičov a priateľov školy • organizácia: tajná organizácia • klub (obyč. menšia spoločnosť na pestovanie záujmovej činnosti): klub dôchodcov, športový klub • jednota: telovýchovná jednota • kniž. korporácia: verejná korporácia • liga (spolková organizácia): Slovenská liga v Amerike • zväz (spoločnosť vzniknutá na základe spoločných záujmov): zväz architektov • kongregácia (združenie laikov v katolíckej cirkvi): Mariánska kongregácia • konferencia: Slovenská biskupská konferencia • kongres: Svetový kongres Slovákov • únia (spojenie organizácií al. štátov): Európska únia • asociácia (spojenie organizácií rovnakého druhu): umelecká asociácia • syndikát (stavovská spoločnosť): syndikát novinárov • obec (spoločnosť ľudí so spoločnými záujmami): obec spisovateľov • zastar. beseda: umelecká beseda • družstvo (organizácia na spoločnú činnosť): roľnícke, výrobné družstvo • aliancia: aliancia podnikateľov • federácia • konfederácia (združenie organizácií): federácia rušňovodičov, konfederácia odborových zväzov • klan (pevne uzavretá spoločnosť): rodinný klan • cech (spoločnosť ľudí rovnakých záujmov): cech taxikárov • rad (skupina ľudí spojených spoločnými záujmami, vlastnosťami): patriť do radov bojovníkov za ľudské práva • hovor. akciovka (akciová spoločnosť): založiť akciovku • cirk. konvent (združenie mníchov v kláštore): františkánsky konvent • hist. tovarišstvo: Slovenské učené tovarišstvo • hist. zádruha (staroslovanská spoločnosť spočívajúca na kolektívnej držbe pôdy niekoľkých rodín) • mafia (tajná teroristická spoločnosť): sicílska mafia zasa vyčíňala

p. aj spoločenstvo 1

biť 1. prudko, údermi narážať do niečoho, na niečo • udierať • tĺcť • mlátiť • búchať: biť, udierať, tĺcť do stola; bije, mláti, búcha kladivom • trepať • báchať • búšiť: trepať, báchať päsťou na dvere • expr.: trieskať • cápať • drúzgať • rafať: trieskať palicou o múr; cápať piestom; rafať krídlom o zem • expr.: sekať • rúbať (obyč. sečnými zbraňami): sekať, rúbať mečom, palicou okolo seba • expr.: prať • ráchať: hromy perú, ráchajú do stromov • bubnovať (bitím spôsobovať duté zvuky): bubnuje mu paličkou po chrbte • expr. lupkať (jemne biť) • expr. rumpotať (Šikula)

2. údermi zasahovať a spôsobovať telesnú bolesť, trestať bitkou • udierať • expr.: mlátiť • tĺcť: bije, udiera, mláti, tlčie dieťa hlava-nehlava • expr.: trieskať • cápať • drúzgať • rafať: trieskať, cápať, drúzgať niekoho po krížoch • expr.: látať • drať • drviť • degviť • ťať • lomiť • sekať • rezať: nemilosrdne chlapca láta, derie, lomí, reže • expr.: hlušiť • obšívať • maľovať • mastiť • mydliť • česať • mangľovať • hasiť: hluší, obšíva psa metlou • šľahať • šibať • švihať • plieskať • práskať • korbáčovať (biť korbáčom al. niečím pružným) • palicovať (biť palicou) • expr. boxovať (biť päsťami) • zauškovať • hovor.: fackať • fackovať • expr.: oflinkovať • páckať • čapcovať • čiapať • fliaskať • flieskať (biť rukou po tvári): surovo mládenca zauškuje, facká, čapcuje, fliaska • hovor.: buchnátovať • buchtovať (biť päsťou do chrbta) • expr.: chniapať • chlomaždiť • šústať (veľmi, silno biť) • prať (obyč. pri povzbudzovaní do činnosti): perie do koní • hovor. expr. obrábať: obrába chlapca päsťami • expr. tasať (Tatarka) • expr.: tantušiť • tentušiť: zvalili ho na zem a tantušili • zjemn. al. det.: bacať • bicať: nesmieš bacať psíka • expr.: lipkať • lupcovať • fraz. kraj. písať na chrbte

3. pri úderoch vydávať temný zvuk • odbíjať: hodiny bijú, odbíjajú • klopať • búchať • búšiť • buchotať • tĺcť • tlkotať • trepotať (o srdci) • skákať (hlasno biť; o srdci) • pulzovať • kniž.: tepať • tepotať: v žilách mu silno pulzuje, tepe krv; srdce mu splašene tepe

4. spôsobovať smrť • zabíjať • usmrcovať: biť, zabíjať muchy • expr.: hlušiť • kántriť: hluší, kántri potkany • masakrovať (hromadne biť)

dláviť 1. váhou a tlakom pôsobiť na niečo a tým rozrušovať • tlačiť • pučiť • dusiť: dláviť, pučiť zemiaky vidličkou; tlačiť, dusiť kapustu do suda • rozpúčať • roztláčať: rozpúča, roztláča deťom uvarenú zeleninu • gniaviť • drviť • mliaždiť • váľať (dláviť s veľkou silou): vinári gniavili, drvili hrozno; dážď váľal obilie • expr.: miagať • madžgať • mangľovať • depsiť • depčiť • degviť: madžgala, degvila nasilu veci do kufra • šliapať • pošliapavať • udupávať • dlabčiť • dlapčiť (dláviť nohami): šliapať kapustu; deti šliapu, udupávajú, dlabčia trávu v parku

2. p. škrtiť 1 3. p. trápiť

drviť 1. údermi, tlakom a pod. deliť na kúsky • tĺcť • roztĺkať • rozbíjať: drvil, tĺkol lieskovce • trieštiť (na kusy): trieštiť ľad • rozmieľať • mlieť (na prach; v mlynčeku, mlyne): mlieť korenie • šrotovať (nahrubo): šrotovať kukuricu, staré železo • pučiť • rozpúčať • mliaždiť • dláviť • gniaviť • expr. degviť (obyč. niečo mäkké): mliaždiť, dláviť hrozno na mušt • nár. drvoliť

2. p. ničiť 2 3. i drviť sa p. učiť sa 1

dusiť 1. neumožňovať dýchať al. usmrcovať zovretím hrdla • škrtiť • dláviť • dáviť • drhnúť • hrdúsiť: dusil, škrtil, dlávil ho kašeľ; lasica drhne, hrdúsi kurence • udúšať • zadúšať • zadŕhať • zadrhávať • priškrcovať (sčasti): burina udúša, zadúša ľan • expr.: tantušiť • tentušiť: chlapci sa v bitke tantušili • nár. expr. krtúšiť

2. pôsobiť tlakom a silou na niečo • dláviť • tlačiť • pučiť: dusila, dlávila zemiaky vidličkou • gniaviť • mliaždiť • rozpúčať • roztláčať • drviť • váľať: gniaviť suché hrudy zeme; dážď váľal obilie • expr.: miagať • madžgať • mangľovať • depsiť • depčiť • degviť: madžgala, degvila nasilu veci do kufra • potláčať • utláčať • premáhať (pôsobiť proti človeku): potláčať, premáhať slobodný prejav človeka

3. postihovať trápením, bolesťou • moriť • súžiť • sužovať: dusia, moria, súžia ju starosti • trápiť • tlačiť • ťažiť: tlačí, ťaží ho zodpovednosť • expr.: gniaviť • dláviť • hrdúsiť • kváriť: choroba starkého už dlho dlávi, kvári

4. vôľou pôsobiť proti citom, telesným stavom a pod. • premáhať • potláčať • tlmiť: dusila, premáhala v sebe zvedavosť • zadržiavať • zdržiavať • utajovať • expr. tutlať (usilovať sa skryť): utajovať, tutlať smiech

5. zabraňovať horeniu • hasiť: dusiť, hasiť požiar • zhášať • zahášať • uhášať: zahášať zvyšky pahreby

lámať 1. násilným ohnutím al. tlakom deliť • rozlamovať • prelamovať: lámal drevo, prelamoval čokoládu deťom • odlamovať (časť z celku): odlamoval kúsky chleba • drobiť • drviť • mrviť (na malé kúsky): drobil, mrvil chlieb holubom • expr. drúzgať (násilím): drúzgali ľad kladivom • zastar. krušiť: krušil oblátky

2. spôsobovať zmenu smeru • lomiť: hranol láme, lomí svetlo

3. p. štiepať 2

lomcovať prudkými pohybmi vychyľovať z pokojnej polohy • triasť • otriasať • striasať: vietor lomcuje, otriasa stromy; triasol ním, aby ho zobudil; striasal ním odpor • zmietať • klátiť: víchor zmieta, kláti loďou; zmieta ním kašeľ • mrviť: triaška ho mrví • expr.: drviť • drgľovať • hrgľovať • hrkľovať • lomiť: drví, drgľuje, hrgľuje ma zima, horúčka; hnev ním lomí • mykať • šklbať • trhať (opakovane al. nepravidelne): pes myká, trhá, šklbe reťazou • expr.: kmásať • drmať: kmásal, drmal ho za plece • nár. drvoliť

ničiť 1. spôsobovať veľké poškodenie, skazu • poškodzovať • kaziť • znehodnocovať: ničí si zdravie fajčením; kazí hračky • pustošiť • drancovať • decimovať • plieniť • ruinovať: vojny pustošia, decimujú krajinu • deštruovať • devastovať: chemikálie devastujú pôdu • demolovať • rúcať (ničiť stavbu): demolovali zariadenie, domy • rozkladať (ničiť nejaké spoločenstvo): postupne rozkladali odbojové organizácie • expr.: nivočiť • depčiť • depsiť: dážď nivočil úrodu • expr.: pľundrovať • humpľovať

2. spôsobovať duševné utrpenie • trápiť • trýzniť • sužovať • súžiť: ničia, trápia ho výčitky svedomia • moriť • deptať • zožierať (zároveň vyčerpávať): deptá, morí ho strach • expr.: mučiť • hrýzť • zhrýzať • kváriť • kántriť • nivočiť • gniaviť • drviť • depčiť • depsiť • spaľovať • humpľovať: gniavi, spaľuje ho žiarlivosť; alkohol humpľuje morálku mládeže

3. spôsobovať smrť, zánik • zabíjať • hubiť • márniť: chemické ničenie hmyzu; hubil, márnil škodcov • zneškodňovať • kynožiť • dorážať: dobytok dorážali na bitúnku • expr.: kántriť • rúbať • mäsiarčiť • kváriť: vojsko kántrilo, rúbalo obyvateľstvo; požiar kvári horu • subšt. krágľovať

trápiť spôsobovať duševné al. aj telesné utrpenie • súžiť • sužovať: starosť, choroba ju trápi, súži, sužuje • znepokojovať • expr.: zožierať • žrať • užierať • hrýzť • zhrýzať • zjedať • ujedať (pri duševnom trápení): znepokojujú, zožierajú ho pochybnosti; zhrýza, zjedá ho hnev, žiarlivosť; ujedá ju samota • expr. škrieť (vzbudzovať pocit nespokojnosti, zlosti): jeho úspech ma škrie • skľučovať • zarmucovať • umárať • krušiť • bolieť (spôsobovať žiaľ, bôľ): skľučuje, zarmucuje ho rozchod; umára, kruší ho žiaľ nad stratou otca • deprimovať • tiesniť (spôsobovať tieseň): deprimujú, tiesnia ho myšlienky na neúspech • zvierať (ťažko doliehať) • tlačiť • ťažiť • expr.: gniaviť • dláviť • moriť • kváriť (spôsobovať tieseň, nepokoj a pod. pocity): tlačí, gniavi ho pocit viny • nivočiť • expr. hrdúsiť: starosti ho hrdúsia, nivočia • kniž.: zžierať • trudiť: nezdalo sa, žeby ho to bolo osobitne zžieralo, trudilo • doliehať (na niekoho): doliehajú naňho obavy • expr. omínať: omína ho svedomie • trýzniť • týrať • mučiť • katovať • bičovať (obyč. pri telesnom trápení): trýzni, týra ho smäd; mučí, katuje ho bolesť • expr.: tyranizovať • terorizovať (násilne vnucovať svoju vôľu): tyranizuje, terorizuje celú rodinu • drviť: horúčka, zima ho drví • rozrývať • hlodať: srdce mu rozrýva, hlodá bolesť, smútok • obťažovať • unúvať • ustávať • expr.: molestovať • križovať • hovor. turbovať (spôsobovať nepríjemnosti, námahu a pod.): obťažuje, unúva, molestuje ho otázkami; turbuje mu hlavu vzorcami • hovor. expr. mordovať • hovor.: sekírovať • macerovať (niekoho nerozumnými požiadavkami, výčitkami a pod.): morduje ho žiadosťami, sekíruje prieberčivosťou • hovor. šikanovať (samoúčelne preháňať, obyč. po úradoch) • hovor. krenkovať: nedá sa od nich krenkovať

triasť 1. trhavými drobnými pohybmi vychyľovať z pokojnej polohy: triasť handrou v ruke • expr.: drmať • drmancovať: drme ho za plece • potriasať (prerušovane, opakovane): kôň potriasa chvostom • mykať • trhať • hovor. expr.: myksovať • myksľovať (prudšími a väčšími pohybmi): mykať, myks(ľ)ovať, trhať dakoho za kabát • pomykávať • potrhávať (opakovane): pomykáva, potrháva plecami • lomcovať • expr. kmásať (silno): vietor lomcuje dvermi, kmáše konármi stromu • expr. hegať: hegať kľučkou; voz hegá

2. trhavými pohybmi oddeľovať niečo od niečoho • striasať • otriasať: triasť, striasať ovocie zo stromu; striasa, otriasa si kabát od snehu

3. spôsobovať chvenie niekoho • striasať • mrviť: zima, strach ho trasie, striasa, mrví • expr.: drviť • drgľovať: horúčka ním drví, drgľuje • lomcovať • expr. lomiť (silno): triaška ním lomcuje, strach ho lomí

trieštiť 1. údermi, nárazmi porušovať celistvosť a rozdrobovať na kusy • rozbíjať • roztĺkať: trieštiť, roztĺkať ľad, skaly • drviť • tĺcť (na menšie kúsky): drviť, tĺcť korenie • štiepať (po vrstvách): štiepať skaly

2. robiť nejednotným, rozháraným • rozptyľovať • rozdeľovať • rozdrobovať: trieštia, rozptyľujú svoje sily; rozdeľuje, triešti spoločnosť • kniž. atomizovať

učiť sa 1. cvičením, precvičovaním, počúvaním učiteľa, štúdiom a pod. získavať zručnosť al. vedomosti (často v rámci školy): učiť sa spievať, bicyklovať; učiť sa fyziku (na vysokej škole); zle sa učí • vzdelávať sa (rozvíjať si intelektuálne schopnosti, nadobúdať všestranné vedomosti): vzdelávať sa v cudzine • študovať • hovor. zastar. al. expr. študírovať (nadobúdať vzdelanie na strednej al. vysokej škole al. získavať vedomosti v istom odbore): študuje na technike; študuje astronómiu; študuje, učí sa za doktora • zastaráv. školovať sa: je to školovaný človek • školiť sa (získavať potrebné vedomosti, schopnosti, obyč. krátkodobo, mimo školy): školil sa u významného odborníka na mikropočítače; ekonomicky sa školili na sústredení v Tatrách • zaúčať sa • zaškoľovať sa (pri postupnom ovládaní istého pracovného úkonu, istej pracovnej oblasti): zaúča sa, zaškoľuje sa do odboru • memorovať (učiť sa naspamäť): žiak memoruje báseň • hovor. expr. bifľovať sa (mechanicky sa učiť naspamäť) • expr. drieť sa (usilovne, intenzívne a obyč. netvorivo sa učiť): drie sa na skúšku • štud. slang.: drviť sa • drviť • šprtať sa • štukovať sa (usilovne a obyč. mechanicky, netvorivo sa učiť): drví sa, šprtá sa chémiu • vštepovať si do pamäti: vštepuje si do pamäti zložité vzorce • podúčať sa (získavať ďalšie, podrobnejšie vedomosti o niečom): podúča sa šiť

2. na základe výchovného pôsobenia si zapamätávať a prijímať ako svoje • osvojovať si • prijímať za svoje: učiť sa skromnosti; osvojovať si správne držanie tela • privykať si • privykať sa • priúčať sa: privyká si na poriadok; priúča sa variť

p. aj cvičiť 1

absolútny vyskytujúci sa v plnej al. neobmedzenej miere • úplný: absolútna, úplná zhoda názorov (op. neúplná, čiastočná); pacient potrebuje absolútny, úplný pokoj • totálny (všetko zahŕňajúci): totálny krach, totálna tma • expr. stopercentný: potrebujem mať stopercentnú istotu • dokonalý (absolútny v dokonalosti): mať absolútny, dokonalý sluch • bezvýhradný • bezpodmienečný (bez akýchkoľvek výhrad, podmienok): bezvýhradná, bezpodmienečná poslušnosť • bezhraničný (nepoznajúci hranice): mal moju bezhraničnú dôveru • neohraničený • neobmedzený • absolutistický (obyč. o záležitostiach moci, vládnutia): mať absolútne, neohraničené, neobmedzené právomoci; absolutistická moc • maximálny (dosahujúci maximum miery): absolútna, maximálna koncentrácia • diametrálny: diametrálny protiklad • jednoznačný • suverénny: absolútny, jednoznačný víťaz pretekov; v škole je absolútna, suverénna jednotka • drvivý: drvivá väčšina • zried. zvrchovaný: pocítila zvrchované šťastie • hlboký: zavládlo hlboké ticho • expr. svätý: všetko je absolútna, svätá pravda

drvivý 1. p. ničivý 2. p. absolútny, prevažný

ničivý spôsobujúci záhubu, skazu al. ujmu, ničiaci (op. blahodarný) • skazonosný • pustošivý: krajinou sa prehnal ničivý, skazonosný uragán; skazonosný, pustošivý požiar; ničivý, pustošivý účinok vetra • škodlivý • zhubný • zastar. záhubný: škodlivé, zhubné pôsobenie vetra (op. blahodarné) • rozvratný • rozkladný (spôsobujúci rozvrat, rozklad) • deštrukčný • deštruktívny • deštruktivistický (op. konštruktívny, konštruktivistický): rozvratné, rozkladné, deštrukčné sily • prudký • dravý (o ničiacich živloch): prudký, dravý oheň; prudký, dravý prúd rieky • zničujúci • zdrvujúci (spôsobujúci obyč. psychickú ujmu): jeho myšlienky mali zničujúci, zdrvujúci vplyv • drvivý (spôsobujúci rozpad, rozklad): byť vystavený drvivému tlaku hostí (v športovom zápase) • expr. vražedný (veľmi, úplne ničiaci): vražedný boj; vražedná sila živlov • zastar. ničiteľský: ničiteľská moc (Dobšinský) • zried.: svetoborný • borivý

prevažný ktorý je v prevahe • prevažujúci • prevládajúci • dominujúci: prevažná, prevažujúca, prevládajúca, dominujúca časť • rozhodujúci (ktorý rozhoduje) • veľký • nadpolovičný • publ. drvivý: súhlasiť s niečím v rozhodujúcej miere; veľká, nadpolovičná, drvivá väčšina

drvoliť p. drviť 1

držadlo prostriedok, súčiastka na držanie • držiak: kovové držadlo, kovový držiak lampy • rúčka: rúčka kufra • rukoväť: rukoväť meča • ucho: hrniec s uchami • črienka: vykladaná črienka noža • porisko • toporisko (dlhšie držadlo pracovného náčinia): porisko, toporisko sekery, lopaty • zried. topor: topor sa dolámal • kosisko (držadlo kosy): nabiť kosu na kosisko • odb.: násada • násadka (žrď, žŕdka na držanie nástroja)

bezočivec urážlivo smelý, často aj dotieravý človek: dnes sa majú najlepšie bezočivci • opovážlivec • dotieravec • trúfalec • trúfanlivec: neviem, či je taký trúfalec, opovážlivec, alebo sa iba tak robí • hovor.: drzáň • drzák: takého drzáňa si ešte nevidel • nevychovanec • expr.: neokresanec • neotesanec • grobian • hovor. expr.: neogabanec • neokrôchanec • pejor.: odroň • chrapúň (ak sa zdôrazňuje nedostatok výchovy) • nehanebník • nehanblivec • hovor. expr. nemóresník (ak sa zdôrazňuje nedostatok hanblivosti) • subšt. hulvát

dotieravec dotieravý človek • pejor. vtieravec (Figuli) • bezočivec (bezočivý človek) • pren. expr. ploštica • hovor. expr. drzáň

drzáň p. dotieravec

dbať dávať si záležať, venovať starostlivosť • starať sa: dbajú, starajú sa o čistotu • dať • potrpieť si: dá, potrpí si na dobré jedlo • vidieť • hľadieť: vidí len seba; hľadí len na svoj prospech • držať: drží na oblečenie • pričiňovať sa • usilovať sa • snažiť sa (dbať s vynaložením úsilia): pričiňuje sa, snaží sa o poriadok v byte • bedliť • bdieť (starostlivo dbať): bdie nad výchovou detí • všímať si • brať ohľad • dávať pozor (dbať s venovaním pozornosti): všímať si názory iných • zachovávať • rešpektovať • uznávať (dbať na daný poriadok): zachovávať, rešpektovať predpisy, pravidlá hry; uznáva pracovnú disciplínu

držať 1. mať v ruke, v zuboch a pod. a nepustiť • zvierať (veľmi pevne držať): držať, zvierať predmet kliešťami • nár. al. expr. trímať: trímal v ruke starý album

2. zachovávať v istom stave, polohe a pod. • udržiavať • mať: držala, udržiavala, mala šaty, domácnosť v poriadku • nár. al. expr. trímať: trímal hlavu hore

3. mať uložené, uschované • prechovávať • mať: cennosti držia, prechovávajú, majú v trezore • uschovávať • opatrovať: uschovávať, opatrovať niečo na tajnom mieste • skrývať • ukrývať • schovávať • prekrývať (tajne): utečenca skrývali, prekrývali v pivnici • chovať: všetky staré listy chová v bielizníku • nár. al. expr. trímať: spomienky stále trímal v srdci

4. uskutočňovať niečo sľúbené • dodržiavať: vie držať, dodržiavať dané slovo • zachovávať • plniť • spĺňať: zachováva, plní dohodnuté podmienky

5. p. chovať 1 6. p. pokladať 7. p. dbať, starať sa 1 8. p. nadŕžať

chovať 1. venovať sa chovu zvierat • dochovávať: chovať, dochovávať dobytok vo veľkom • pestovať (včely) • hovor. držať: už nedržíme ovce, včely • expr. piplať sa • nár. expr. kublať: piple sa s hydinou, kuble kuriatka • expr. peľhať (úzkostlivo, s námahou; aj o deťoch)

2. podávať potravu (zvieratám al. ľuďom) • kŕmiť: chová, kŕmi husi kukuricou; chová, kŕmi na rukách dieťa • živiť: živiť mláďa mliekom • dojčiť • pridájať • nadájať (dávať dieťaťu materské mlieko): dojčila, pridájala dieťa celý rok • plekať • nár. pľagať (dávať zvieraciemu mláďaťu materské mlieko): plekať teľa • hovor. futrovať (zvieratá, expr. i ľudí) • obročiť (kŕmiť obrokom) • nár. štopať (napchávať kukuricu do zobáka hydiny) • expr.: pchať • napchávať (podávať veľa jedla, potravy niekomu) • kniž.: sýtiť • nasycovať (robiť sýtym): deti sýti chlebom

3. p. živiť 1

mať² 1. byť vlastníkom (stále al. na istý čas) • vlastniť: má, vlastní pekný dom • disponovať (zároveň narábať niečím): štát disponuje peniazmi • požívať (mať a užívať): požívať slobodu, úctu

2. dočasne nechať niečo umiestnené • držať: mal, držal v ruke hrnček • uschovávať • prechovávať (mať niečo schované): uschovávali zbrane v pivnici

3. p. obsahovať 4. p. pokladať 5. p. nabádať

nadŕžať prejavovať súhlas s niekým, s niečím • nadržiavať • nadržovať: v spore nadŕžal, nadržoval priateľovi • držať • sympatizovať • mať sympatie: držal, sympatizoval s učiteľom; mal sympatie k učiteľovi • žičiť • priať • byť naklonený (aj o okolnostiach): počasie im žičilo, prialo • byť na strane • držať stranu • kniž. straniť (ak je viac odlišných postojov): bol na strane práva; stranil pravde • podporovať • napomáhať (koho, čo) • pomáhať (komu, čomu; prejavovať obyč. morálnu pomoc): podporoval priateľa v nešťastí; napomáhal dobrú vec; pomáhal blízkym • hovor. drukovať • fraz. držať palce (želať úspech): drukoval domácim hráčom • byť fanúšikom • hovor. fanúšikovať • subšt. fandiť: je fanúšikom Slovana

počítať 1. zisťovať počet, množstvo; vykonávať matematické úkony • rátať: gazdiná počíta, ráta husi; žiaci počítajú, rátajú príklady spamäti • kalkulovať (počítať podľa rozličných údajov): kalkulovať náklady na stavbu • riešiť (počítať zložitejšie úlohy): riešiť rovnicu • zastar. počtovať: kto počtuje, ten gazduje • hovor. zastar. rechnovať

2. myslieť na niečo ako na možné • rátať: treba počítať, rátať s tým, že bude pršať • mať na zreteli • brať do úvahy: máme na zreteli, berieme do úvahy matkino slabé zdravie • nezabúdať (na niečo)

3. mať vieru v niečo, čo sa má uskutočniť v budúcnosti • rátať: počítala, rátala, že si chlapca získa • myslieť (si) • mieniť • veriť • dúfať: myslel (si), mienil, veril, že jeho námietky prijmú • nazdávať sa • domnievať sa • predpokladať: nazdávať sa, domnievať sa, že všetko pôjde dobre • kalkulovať (vypočítavo rátať s niečím): kalkulujú s tým, že na chybu nik nepríde

4. na základe osobného úsudku al. istých znakov dávať do istej skupiny • rátať: nepočíta, neráta ho medzi svojich priateľov • zaraďovať • zahŕňať: prácu v záhrade zaraďujeme, zahŕňame do aktívneho oddychu • zastar. počitovať: počituje i seba k rodine • pokladať • považovať: pracovitosť pokladá, považuje za jeho základnú vlastnosť • mať za: vždy ho mala za slabocha • hodnotiť: hodnotia ho ako čestného človeka • hovor. držať: Prečo ma držíš za nevedomého? • posudzovať • klasifikovať: posudzuje, klasifikuje sa to ako priestupok

5. požadovať istú sumu • rátať • účtovať: počítať, rátať, účtovať za kus 20 Sk • fakturovať (istú sumu požadovať faktúrou): fakturovali nám za tovar viac, ako sme predpokladali

podporovať poskytovať pomoc, podporu, ochranu a pod. • podopierať: podporuje, podopiera mládež v športovej aktivite • pomáhať (niekomu, niečomu) • napomáhať (niekoho, niečo): pomáha synovcovi počas štúdia, napomáha ho • hovor. fedrovať: fedroval svoju blízku rodinu • hovor. forsírovať: ústav forsíruje novú koncepciu • fraz. stáť za niekým: za novým pracovníkom istotne stojí • držať (niekoho): v úrade ho drží riaditeľ • exponovať sa • angažovať sa (podporovať obyč. niečo spoločensky prospešné): exponovať sa, angažovať sa za myšlienku čistého životného prostredia • slang. drukovať • fraz. držať palce (želať úspech niekomu)

pokladať nazerať na niečo istým spôsobom • považovať: pokladať, považovať niekoho za výborného odborníka • mať (za niekoho, za niečo): Za koho ma máte? • hodnotiť • posudzovať • oceňovať (určovať hodnotu, cenu niečoho, niekoho): výkon hodnotíme, posudzujeme ako mimoriadny; prácu študenta hodnotili, oceňovali dosť vysoko • rátať • počítať (za niekoho, za niečo): ostatných rátajte, počítajte za dospelých • hľadieť • pozerať sa: hľadia na ňu ako na cudziu • držať (za niekoho, za niečo): vždy som ho držal za priateľa a teraz ma sklamal

starať sa 1. pričiňovať sa o prospech, dobro niekoho, niečoho, o úspešný chod, priebeh niečoho • mať na starosti: stará sa o nevládnych rodičov, o domácnosť; má na starosti športovú činnosť mládeže • zried. vystarávať sa (Rázus): vystaráva sa o muža • opatrovať (starať sa o to, aby niekto mal to, čo potrebuje, aby niečo bolo v poriadku): opatrovať chorých, opatrovať trávnik • dbať • držať • pestovať (venovať niečomu starostlivosť, dávať si záležať na niečom): dbá, drží na svoj zovňajšok; dbá o výchovu detí • bedliť: bedliť nad dodržiavaním zákonov • hľadieť: hľadí len na peniaze, výhody • dozerať • dohliadať • dávať pozor (aby nič rušivo nezasahovalo do daného, normálneho priebehu, stavu): dozerať, dohliadať na čistotu, poriadok; dávať pozor, aby všetci prišli • hľadieť si: Hľaďte si svojich vecí!

2. cieľavedome získavať • obstarávať • zaobstarávať • zaisťovať: Kto sa stará o materiál? Kto (za)obstaráva, zaisťuje materiál?; zaisťovať lístky na koncert • zadovažovať • zaopatrovať • hovor. zháňať: nemá nám kto zadovažovať, zaopatrovať najnovšiu literatúru

3. prejavovať starosti, obavy o niečo, o niekoho • starostiť sa • mať starosť • byť ustarostený: nestaraj sa, všetko dobre vybavím; je ustarostený, či sa plán podarí • trápiť sa • obávať sa • umárať sa • hovor. krenkovať sa: Už sa toľko netrápte, neobávajte!

p. aj trápiť sa

4. p. starieť sa

stáť¹ 1. byť v istej (zvyčajnej) polohe, zaujímať isté postavenie • byť: budova tu stojí, je od minulého storočia; na stole stáli, boli poháre; stáť, byť na čele hnutia; Kto stojí, kto je v pozadí? • nachádzať sa • nachodiť sa • vyskytovať sa • jestvovať • existovať: nachádzajú sa, nachodia sa medzi nami aj odporcovia; vyskytujú sa, jestvujú tu viaceré možnosti

2. (používané v rozkazovacom spôsobe stáť!) nehýbať sa z miesta, zastaviť činnosť • stop! • zastaviť! • stoj! • pozor!: Stáť, stop, pozor, ďalej sa nedá ísť!

3. nebyť v činnosti • nefungovať • nejsť: výroba stojí, nejde; hodiny stoja, nefungujú • hovor. expr. štrajkovať: auto štrajkuje

4. byť na strane niekoho, prejavovať sympatie, podporu niekomu, niečomu • podporovať (niekoho) • držať (s niekým) • nadŕžať (niekomu): chlapci stoja pri učiteľovi, podporujú ho, držia s ním, nadŕžajú mu; stáť za spravodlivými požiadavkami, podporovať ich • pomáhať (poskytovať pomoc): pomáhať niekomu, stáť pri niekom v ťažkostiach • chrániť • hájiť: zákon chráni, háji záujmy detí, stojí za ich záujmami

5. neustupovať, nepopúšťať zo svojho stanoviska • trvať • pridŕžať sa: stojím, trvám na svojom návrhu; pridŕžam sa týchto názorov • naliehať • nástojiť (dôrazne žiadať, vymáhať): stojíme, nástojíme na našich požiadavkách; nalieha, aby sa sľúbené dodržalo • fraz. stáť si v slove

6. p. zaujímať sa 7. p. závisieť 8. p. jestvovať 9. p. pristať 2

postiť sa zdržiavať sa jedla (najmä mäsitého al. vôbec neprijímať potravu), zachovávať pôst (obyč. z náboženských al. zdravotných príčin) • nejesť • držať pôst: postí sa, neje, drží pôst už tretí deň • hladovať • držať hladovku (dlhší čas neprijímať potravu): hladovať, držať hladovku na protest proti niečomu • fraz. žiť o chlebe: žije o chlebe už tretí deň

fanúšikovať hovor. želaním úspechu podporovať niekoho v niečom • hovor. drukovať: fanúšikovali sme, drukovali sme domácemu mužstvu, expedícii výskumníkov • fraz. držať palce: držia nám palce, aby sme vyhrali • subšt. fandiť • expr. kmotrovať (Tatarka)

rečniť 1. mať verejný prejav • mať reč • držať reč • prednášať: rečnil, mal reč o nových úlohách; prednášal na zhromaždení

2. p. hovoriť 1

držať sa 1. rukami byť prichytený • pridŕžať sa • pridržiavať sa • pridržovať sa: držal sa, pridŕžal sa zábradlia • zvierať (pevne sa niečoho držať): zvierať kľučku • nár. al. expr. trímať sa: unavený sa trímal dverí

2. správať sa podľa niečoho • pridŕžať sa • pridržiavať sa • pridržovať sa: v živote sa držal, pridŕžal istých zásad • spravovať sa • riadiť sa: riadiť sa svojím presvedčením • nespúšťať sa • nezriekať sa: ani v zúfalstve sa nezriekal svojej viery • zachovávať (držať sa pravidiel): zachovávať presný postup

3. neprerušene pokračovať v čase • trvať • pretrvávať • žiť: tradície sa držia, trvajú, žijú v horských dedinkách • jestvovať • existovať • byť: problémy stále existujú, sú • udržiavať sa • kniž.: dlieť • tlieť: ešte sa nádej udržiava, tlie; stále v ňom dlie túžba • zachovávať sa: zvyšky osídlenia sa zachovávali dlho po odchode obyvateľov

4. p. správať sa¹ 1 5. p. nachádzať sa 1 6. p. spoliehať sa

nachádzať sa kniž. 1. jestvovať na istom mieste • byť • vyskytovať sa • nachodiť sa: jeho dom sa nachádza, je v druhom obvode; u nás sa nachádzajú, nachodia, vyskytujú vzácne druhy rastlín • ležať • rozprestierať sa • byť položený (o veciach): obec leží v údolí • stáť (vzpriamene): na stole stojí váza • držať sa (o zvieratách): v pivnici sa držia myši

2. jestvovať v istom stave • byť • nachodiť sa: nachádza sa, je v kritickej situácii

3. byť obsiahnutý • byť • vyskytovať sa: dva v štyroch sa nachádza, vyskytuje dvakrát • byť prítomný • jestvovať: vo vode je prítomný kyslík

spoliehať sa mať dôveru, istotu, že niekto niečo vykoná (ako chceme) al. že sa niečo stane (ako chceme): môžete sa na mňa vždy spoliehať; spoliehať sa na spravodlivosť • hovor.: znechávať sa • nechávať sa: rád sa (z)necháva na náhodu • zverovať sa (s dôverou prenášať svoju starosť na niekoho, niečo): so všetkým sa zveruje na Pána Boha • opierať sa • stavať: pri rozhodnutí sa opiera o zákon, o svoju skúsenosť; stavajú na roľníkoch; stavia na jeho úsudku • hovor. držať sa: drží sa na sľuby kamarátov • zastaráv. spúšťať sa: so všetkým sa spúšťa na rodinu

správať sa¹ 1. v styku s niekým, niečím istým spôsobom konať, istým spôsobom sa prejavovať: voči podriadeným sa vždy správa láskavo; pri stole sa správali neslušne • menej vhodné chovať sa • kniž. počínať si (najmä vo vzťahu k ľuďom): v každej situácii si počína čestne • vystupovať (obyč. na verejnosti): vystupuje, správa sa ako sebavedomý muž • držať sa (obstáť v istej konkrétnej situácii, primerane reagovať): držal sa ako najlepšie vedel; nedržal si sa na návšteve dobre, ako treba • zaobchodiť • zaobchádzať • zachádzať (vo vzťahu k niekomu, niečomu): zle zaobchodí, zaobchádza s deťmi, zle sa správa k deťom; macošsky, láskavo, jemne s niekým, niečím zaobchádzať, zaobchodiť

2. (o veciach, javoch) ukázať ohlas, reakciu na istý popud, na istú zmenu a pod. • reagovať • prejavovať sa: zistiť, ako sa správajú, ako reagujú rastliny v novom prostredí; jeho povaha sa v danej situácii prejavuje veľmi nepriaznivo

3. p. spravovať sa

spravovať sa dať sa viesť niečím, niekým, správať sa do dôsledkov podľa niečoho, niekoho • riadiť sa: spravuje sa, riadi sa svojím presvedčením; nespravovali sa, neriadili sa rodičmi • pridŕžať sa • pridržiavať sa • pridržovať sa • držať sa (podľa istých zásad, istého učenia): pridŕžajú sa, držia sa morálky svojich otcov; držať sa, pridržiavať sa smerníc, predpisov • zachovávať (dôsledne plniť dané zásady pri istej činnosti): zachováva predpísaný postup • správať sa: správať sa podľa predpisov

trvať 1. pokračovať v čase (neprestajne, neprerušene) • jestvovať • existovať • byť • pretrvávať: zásoby ešte trvajú, jestvujú, sú; problémy stále trvajú, pretrvávajú • kniž. perzistovať • ostávať • neprestávať: nariadenie ostáva (v platnosti); búrka neprestáva • kniž. tlieť • udržiavať sa (utajene al. s vypätím): nádej, iskra tlie, udržiava sa • žiť • držať sa: tradície sa držia, žijú • prebiehať: rozhovor prebieha už hodinu

2. postupovať bezvýhradne podľa pevného stanoviska • pridŕžať sa • držať sa: trvať na svojom vyhlásení, pridŕžať sa, držať sa svojho názoru • zotrvávať • kniž. perzistovať: zotrvávať na svojom postoji • neustupovať • nezriekať sa: neustupujte od splnenia sľubu; nezriekajte sa príležitosti • nástojiť • žiadať (dôrazne): nástojí, žiada, aby prišli načas

vzdorovať 1. mlčanlivo prejavovať nesúhlas; prejavovať odpor • odporovať • klásť odpor • stavať sa na odpor: dieťa sa zaťalo, vzdoruje, odporuje; vzdorovať, stavať sa na odpor autorite • hovor. trucovať (mlčanlivo nesúhlasiť): trucuje, nechce so mnou hovoriť • vzpierať sa • hovor. spierať sa: zbytočne sa vzpierate, musíte poslúchnuť • priečiť sa • protiviť sa: priečiť sa, protiviť sa osudu • expr. pätiť sa: pätiť sa pred povinnosťami • robiť navzdor: každému robí navzdor • stavať sa • búriť sa (proti niekomu, niečomu): stavia sa proti každému návrhu • subšt.: šprajcovať sa • štorcovať sa: zbytočne sa šprajcujete, štorcujete, nebude to po vašom • fraz. stavať sa na zadné nohy

2. byť schopný vydržať nátlak • odolávať • čeliť: vzdoruje, odoláva všetkým ohováraniam; vzdorovať, čeliť presile, útlaku • brániť sa: telo sa bráni chorobe • nepodliehať • nepoddávať sa: nepodliehať panike • držať sa (pred niečím): obyvateľstvo sa drží pred asimiláciou

hájiť 1. chrániť pred vstupom, pred odcudzením a pod. (ako hájnik) • strážiť: háji, stráži vinicu, sad • hovor. expr. vartovať: vartuje hrozno • dohliadať • dozerať • chrániť: dohliada na zver v lese, chráni ju • držať stráž • mať stráž: drží stráž nad revírom, má stráž v revíre • hovor. hájničiť (byť hájnikom)

2. p. brániť 1, stáť¹ 4

chrániť poskytovať ochranu • ochraňovať • brať do ochrany: deti treba chrániť, ochraňovať pred úrazom • strážiť • byť na stráži • držať stráž (chrániť pred vstupom, odcudzením a pod.): strážiť svoje územie • brániť • obraňovať (nedovoliť škodlivo zasahovať): prírodu treba brániť pred vandalmi • nár. verestovať: verestuje rodinu • hájiť • obhajovať (chrániť argumentmi): háji, obhajuje slabších • kniž. zried. štítiť (Kukučín) • kryť: zákopy kryjú vojakov • hovor. dekovať (odvádzať do bezpečia): dekuje deti pred rozhnevaným otcom

p. aj šetriť 3

dŕžava p. kolónia

kolónia krajina s politickou a hospodárskou závislosťou od istej mocnosti: zámorské kolónie • zastaráv. dŕžava: niekdajšie francúzske dŕžavy • domínium (v minulosti samosprávna časť Britského spoločenstva národov)

držgroš 1. p. lakomec 2. p. sporiteľ

lakomec kto lipne na majetku al. kto sa nerád o niečo delí • expr. žgrloš: ten lakomec, žgrloš nepustí ani groš • žgrľo • expr.: hladoš • škrečok • nár. žgrgoň (Urbánek) • expr.: žujo (Hronský) • pejor.: skupáň • držgroš • skuhroš • skuhrák • skuhravec • skuhroň • pažravec • vlkolak • pejor. zried.: skývražník • škrhliak • skrbloš • skrbec • skuhráň • hovor. expr.: škót • škrob: nebuď škót a oferuj čosi • ziskuchtivec (kto sa zameriava na získanie majetku) • expr.: hrabivec • chamtivec • mamonár: ziskuchtivec, mamonár v obchode nepozná brata • expr.: vydriduch • vydrigroš • hrabáč • hraboš • pachtivec

sporiteľ kto sporí, ukladá peniaze, obyč. v peňažnom ústave • zried. sporivec • pejor.: žgrloš • držgroš • žgrľo • skuhravec • skuhroš • skuhroň (kto príliš sporí)

držgrošiť p. šetriť 2

šetriť 1. obmedzovať spotrebu niečoho, zbytočne nemíňať, neplytvať (op. plytvať) • sporiť: šetriť, sporiť energiou, silami; šetrí, sporí na platoch pracovníkov • hovor.: šporovať • šporiť • gazdovať: šporuje, šporí, gazduje s časom • hovor. expr. troškáriť (nebyť štedrý, veľkorysý): netroškáril, obdaril ma bohato • expr. škrtiť (úporne šetriť): škrtí na jedle, na platoch • nár. škrvačiť (Tajovský) • hovor. ľutovať: neľutuje námahu, peniaze • nár. žgrvániť

2. robiť finančné úspory, zhromažďovať peniaze, majetok (op. rozhadzovať) • sporiť • odkladať • ukladať: šetriť, sporiť, odkladať na auto • hovor.: šporiť • šporovať: šporí si, šporuje si do pokladničky • expr.: stískať • utískať (po troche) • expr.: skrbliť • skrbiť: skrb(l)í pre vnuka po stovke • pren. expr. sušiť (nevydávať peniaze) • expr.: honobiť • zhŕňať • zháňať (vo veľkom): honobí, zhŕňa, zháňa majetky • pejor.: žgrlošiť • žgrlačiť • žgrliť • žgŕňať • žgrloniť • držgrošiť • skývražiť • skuhrať • skuhriť (nadmieru, prepiato šetriť): celý život žgrlošil; skývražil, skuhral, skuhril, a nič z toho nemal • expr.: skupániť • skúpiť (nerozumne šetriť): Neskupáňte a dajte deťom!

3. dávať pozor, aby sa niekto, niečo predčasne neopotreboval(o), nepoškodil(o), neničil(o) • chrániť: zdravie si treba šetriť, chrániť; šetriť, chrániť zeleň • hovor.: šanovať • šianať: muža si šanuje, šiana • opatrovať • expr. peľhať (zahŕňať starostlivosťou)

držgrošský p. skúpy 1, lakomý 2

lakomý 1. ktorému záleží iba na hromadení majetku, ktorý lipne na majetku • chamtivý: lakomý, chamtivý starec • chtivý • nenásytný • zažiadaný: chtivý, nenásytný panovník; byť zažiadaný za peniazmi • ziskuchtivý • prospechársky • hmotársky • zištný (ktorý chce získať hmotný prospech): ziskuchtivý, prospechársky podnikateľ; hmotárski, zištní ľudia • expr. pachtivý • pejor.: hrabivý • mamonársky (príliš túžiaci po majetku): pachtivý, hrabivý, mamonársky obchodník • pejor. vydridušský • úžernícky (bezohľadne idúci za ziskom): vydridušský, úžernícky krčmár • expr. hladný • pren. pažravý (ktorý nemá nikdy dosť): byť hladný, pažravý za majetkom • zastaráv. cudzobažný (bažiaci po cudzom) • expr. škrečkovský (ktorý zhŕňa ako škrečok)

2. ktorý sa nechce (po)deliť o svoj majetok (op. štedrý) • skúpy: lakomý, skúpy boháč • expr.: žgrlošský • držgrošský • pejor.: skuhravý • skývraživý • skývražný: žgrlošský, držgrošský statkár; skuhravý, skývraživý gazda • nár. expr. škrhľavý

skúpy 1. ktorý nerád dáva zo svojho (op. štedrý): nikdy neponúkne zo svojho, je skúpy • lakomý (ktorý zo svojho nedáva, ale zato túži po veciach, majetku iných): lakomému človeku nikdy nie je dosť • pejor.: žgrlošský • držgrošský • skuhravý • skývraživý • skývražný: žgrlošský, držgrošský, skuhravý starý mládenec • nár. expr. škrhľavý: škrhľavý starý otec (Timrava) • pren. macošský: macošská príroda • priskúpy (príliš skúpy)

2. ktorého je málo, nepostačujúci (op. štedrý) • slabý • malý • nízky • biedny: skúpa, slabá, malá pláca; nízky, biedny zárobok • skromný • sporý: skromné, sporé lúče slnka • neveľký • nevýdatný • chabý: neveľká úroda (op. bohatá, hojná); nevýdatný, chabý dážď • priskúpy (príliš skúpy)

držiak p. držadlo

držiteľ p. vlastník

vlastník kto niečo vlastní: vlastník pôdy, kapitálu • majiteľ: majiteľ obchodu • držiteľ: držiteľ panstva • pán: kto je pánom záhrady • hovor. gazda: tá vec nemá gazdu • zastar. majetník • zastar. zemko (vlastník pôdy) • nositeľ: nositeľ vyznamenania

držiteľský p. vlastnícky

vlastnícky vzťahujúci sa na vlastníka: vlastnícke právo • majiteľský • zastaráv. majetnícky: majiteľský, majetnícky vzťah • držiteľský

držky žalúdok prežúvavcov upravený ako potrava • hovor. zastaráv. kutle

drzosť p. impertinencia

impertinencia kniž. urážlivá al. nemiestna smelosť • impertinentnosť • bezočivosť • opovážlivosť: dopustiť sa impertinencie, impertinentnosti • hrubosť • trúfalosť • dotieravosť • hovor. drzosť

opovážlivosť neprimeraná al. nemiestna odvaha • trúfalosť • trúfanlivosť: jeho trúfalosť zaráža • bezočivosť • hovor. drzosť (drzá opovážlivosť): bola to od nej veľká bezočivosť, drzosť • smelosť: doplatil na svoju opovážlivosť, smelosť • kniž. impertinencia

bezočivý urážlivo smelý • opovážlivý • trúfalý • expr. prismelý: bezočivý, opovážlivý mladík; bezočivé, trúfalé, prismelé správanie voči autorite • arogantný (bezočivo povýšený) • hovor. drzý (bezočivo vyzývavý): zabolela ju synova arogantná odpoveď; premeriaval si ženu drzým pohľadom • kniž. impertinentný • nemiestny: impertinentná, nemiestna poznámka • netaktný • nevychovaný (op. taktný, vychovaný) • pejor. chrapúnsky: netaktné, nevychované, chrapúnske správanie • dotieravý • dobiedzavý (bezočivo neodbytný): dotieraví, dobiedzaví novinári • odporný: odporný fagan • nehanebný • kniž. bezostyšný (nepoznajúci hranice hanby): nehanebné, bezostyšné ohováranie • neslýchaný • subšt. nehorázny • expr.: pustý • bohapustý • bohaprázdny (bezočivosťou vzbudzujúci pohoršenie): neslýchaná, nehorázna, pustá, bohapustá lož; bohaprázdny rehot • nár. priezočivý • subšt. sprostý

dotieravý ktorý sa (bezohľadne) vnucuje, ktorý (bezohľadne) obťažuje • vtieravý: dotieravý, vtieravý človek • neodbytný • expr. zastar.: dôkučný • dôkučlivý (F. Hečko; ktorého sa nemožno zbaviť): neodbytní obdivovatelia, neodbytné myšlienky • expr.: dolípavý • lepkavý • nár.: úlipný • ulipavý: dolípavý, úlipný, ulipavý ako mucha • dobiedzavý • domŕzavý • dojedavý: dobiedzavé, domŕzavé, dojedavé komáre • bezočivý • hovor. drzý (bezočivo, nevyberaným spôsobom dotieravý): bezočivé, drzé obťažovanie v kine; nemohla sa zbaviť bezočivého, drzého nápadníka • netaktný • indiskrétny (nemajúci cit pre takt, mieru v správaní): netaktné, indiskrétne otázky • nutkavý • naliehavý (ktorý sa stále vracia, natíska): nutkavé, naliehavé myšlienky

drzý p. bezočivý, dotieravý

nehanebný 1. konajúci, vykonaný bez akejkoľvek hanby, bez psychických al. morálnych zábran • hanebný: nehanebné, hanebné klamstvo • neprístojný (prekračujúci únosnú mieru): nehanebné, neprístojné vyčíňanie opilcov • odsúdeniahodný (ktorý treba odsúdiť): odsúdeniahodný zradca; odsúdeniahodná zrada • škaredý • ošklivý • ohyzdný • mrzký (s negatívnymi následkami): škaredý, ošklivý, mrzký čin • podlý • expr.: špinavý • hnusný (využívajúci nečestné postupy): nehanebný, podlý úskok; špinavá, hnusná lož • bezočivý • kniž. bezostyšný • hovor. drzý (vyznačujúci sa bezočivosťou, hrubosťou): vyvrátiť nehanebné, bezočivé obvinenie; bezočivý, bezostyšný, drzý klamár • pejor. ohavný • hovor. pľuhavý: nehanebná, ohavná zrada; ohavný, pľuhavý skutok • expr.: bohaprázdny • bohapustý

p. aj zlý

2. p. necudný

neodbytný ktorého sa nedá zbaviť, ktorého nemožno odohnať • dotieravý • dobiedzavý • dolípavý • domŕzavý: neodbytný, dotieravý záletník; dobiedzavá, domŕzavá mucha • bezočivý • hovor. drzý (vytrvalo a pritom nevyberane sa domáhajúci niečoho, presadzujúci niečo a pod.): neodbytný, bezočivý zákazník • nástojčivý • nutkavý • naliehavý (dôrazne, neústupčivo trvajúci na niečom; neústupčivo sa natískajúci): predniesť nástojčivé, naliehavé prosby; prenasledujú ho nástojčivé myšlienky; cítil nástojčivú, nutkavú túžbu odísť

opovážlivý ktorý je príliš al. nemiestne odvážny; svedčiaci o prílišnej al. nemiestnej odvahe • trúfalý • trúfanlivý: opovážlivý, trúfalý mladík; trúfalé, trúfanlivé reči • bezočivý • hovor. drzý • kniž. impertinentný (spojený s bezočivosťou až bezohľadnosťou): je to od neho drzé, impertinentné; má bezočivé, drzé vystupovanie; klásť impertinentné otázky • silný (pri negatívnom hodnotení rečového prejavu): použiť opovážlivé, silné slová

celistvý 1. ktorý nie je porušený, rozdelený a pod.; tvoriaci celok, vyskytujúci sa v celku • kompaktný • súdržný: celistvá, kompaktná, súdržná hmota • súvislý • neporušený • jednoliaty (op. nesúvislý, porušený): súvislý, neporušený ochranný obal; súvislá, jednoliata vrstva • integrálny • zried. celostný (Jesenská)

p. aj súdržný

2. p. celkový, ucelený, úplný 1

hustý 1. majúci dobrú hustotu, tuhšiu konzistenciu (op. riedky) • tuhý: hustá, tuhá hmota; zamiesiť husté, tuhé cesto • súdržný • odb. konzistentný: súdržná, konzistentná masa; konzistentný roztok • kniž. hutný: hutný dym • nevzdušný (op. ľahký, vzdušný): nevzdušná tkanina • prihustý (príliš hustý): náterová farba je prihustá • expr. prehustý (veľmi hustý)

2. vyskytujúci sa veľmi tesne vedľa seba vo veľkom počte (op. riedky) • bujný • bohatý: mať husté, bujné, bohaté vlasy; hustá, bujná tráva • hojný • početný • veľký: hojná, početná sieť prispievateľov; veľká dopravná sieť • nepriechodný • nepreniknuteľný (pre veľkú hustotu): nepriechodný prales

jednoliaty pozostávajúci z častí, prvkov jedného druhu; majúci jednotný ráz • rovnorodý (op. rôznorodý) • odb. homogénny (op. heterogénny): jednoliaty, rovnorodý, homogénny celok • kniž. súrodý: súrodá spoločnosť • celistvý • kniž. celostný • ucelený (ktorému nič nechýba): celistvá, celostná, ucelená štruktúra • kniž. monolitný: monolitný útvar, celok • jednotný • súdržný • kniž. zomknutý (tvoriaci jednotu, držiaci spolu, pokope): jednotný, súdržný, zomknutý kolektív

jednotný 1. ktorý tvorí jednotu, celok; ktorý je spojený, zlúčený do jedného celku • zjednotený: jednotné, zjednotené národy • celistvý • kniž. celostný (nedelený): jednotný, celistvý štát; celistvý, celostný útvar • jednoliaty • kniž. súrodý • rovnorodý • homogénny • uniformný (nie rozmanitý, nie rozdielny; v ktorom sú všetci ako jeden): jednoliata, súrodá, rovnorodá, homogénna spoločnosť; uniformná skupina • súdržný • stmelený (držiaci spolu, pokope): naštrbiť súdržný, stmelený kolektív • nerozdielny • nedeliteľný • nerozlučný • nerozlučiteľný (utvárajúci silnú, pevnú jednotu): nerozdielne, nedeliteľné, nerozlučné, nerozlučiteľné spoločenstvo

2. ktorý svedčí o jednotnosti, ktorý je vyjadrením jednoty, rovnakosti • rovnaký • zhodný • totožný: mať na niečo jednotný, rovnaký názor; zhodné, totožné stanovisko • uniformný (stroho jednotný): uniformné osobnosti, uniformný vývin • konformný • konformistický (jednotný na základe vlastnej prispôsobivosti; svedčiaci o neschopnosti zachovať si individualitu): konformné prejavy, spôsoby • spoločný (rovnaký pre všetkých): jednotná, spoločná kandidátka • svorný • jednohlasný • jednomyseľný (vyjadrujúci jednotu, založený na jednote v zmýšľaní, konaní): sú svorní ako bratia; ozval sa svorný, jednohlasný, jednomyseľný súhlas • solidárny (ktorý je prejavom solidarity)

pevný 1. ktorý dobre odoláva mechanickým účinkom (tlaku, úderu a pod.) • tuhý • tvrdý (op. mäkký): pevný, tuhý materiál; pevný, tvrdý ľad (op. slabý); pevný, tvrdý obal • nerozbitný: nerozbitné sklo, nerozbitná hmota • nepoddajný • neohybný • nepružný: nepoddajné, neohybné, nepružné pletivo • húževnatý: húževnaté drevo • trváci • trvanlivý (odolný proti opotrebovaniu al. znehodnoteniu): trváca, trvanlivá látka • súdržný • kompaktný • konzistentný (pevne držiaci pohromade): súdržná, kompaktná masa • masívny • silný • hrubý (pevný a obyč. aj mohutný): masívna, silná brána; masívny, silný, hrubý múr (op. slabý, tenký); silná niť • kožovitý (majúci vlastnosti kože): pevná, kožovitá schránka • odb. rigidný • expr. prepevný (veľmi pevný)

2. ktorý má, prejavuje telesnú silu; svedčiaci o tom • zdatný • hovor. dúži • zdravý • jadrný: zdatný, dúži, zdravý, jadrný chlap • tuhý • silný • mocný • pren. oceľový (op. slabý): mať tuhé, silné, mocné, oceľové svaly • odolný (op. chúlostivý, háklivý): odolný organizmus • dobrý (op. zlý) • železný: mať dobré, železné zdravie • urastený • vyvinutý (s pevnou telesnou konštrukciou): pevná, urastená, vyvinutá postava dievčaťa

3. vyznačujúci sa duševnou, morálnou pevnosťou, silou vzájomného vzťahu; odolávajúci zmenám, času a iným vplyvom • silný • húževnatý • vytrvalý • neoblomný: pevný, silný vo viere; pevné, silné puto; húževnatý, neoblomný v presvedčení • nezlomný • nezdolný • nezničiteľný • nepoddajný (ktorý nemožno duševne oslabiť, podlomiť): nezlomná, nezničiteľná vôľa; má pevného, nepoddajného ducha • skalopevný • trvalý • trvácny • nemenný: skalopevné, trvalé, nemenné rozhodnutie • nepodkupný • nepodplatný • pren. žulový (o charaktere človeka) • železný • pren. oceľový: mať železné, oceľové nervy • stály: stály vzťah • nezmeniteľný • nezvratný • nepodvratný: nezmeniteľný, nezvratný úmysel • kniž.: neochvejný • neotrasiteľný • nerozborný • pren.: nerozbitný • nedobytný: neochvejné priateľstvo; neotrasiteľný základ; nerozborná, nerozbitná jednota • nerozlučný • neoddeliteľný (pevne spojený): nerozlučná, neoddeliteľná dvojica • súdržný • stmelený • skĺbený • kniž. zomknutý (tvoriaci pevný celok): súdržný, stmelený, zomknutý kolektív • pren. rigidný

4. ktorý je trvalo upevnený • stabilný (op. labilný) • nepohyblivý • stacionárny • neprenosný: pevný, stabilný, nepohyblivý bod; nepohyblivý, stacionárny, neprenosný podstavec • fixný • fixovaný: fixné lano

5. ustálený dohodou • fixný • stály: pevné, fixné ceny; pevný, fixný, stály plat

6. p. istý 2

súdržný ktorý drží pevne pohromade; ktorý sa neoddeľuje, netriešti sa na menšie časti • celistvý • kompaktný: súdržná, celistvá, kompaktná hmota • konzistentný (majúci dobrú konzistenciu): konzistentná látka • pevný • jednotný • jednoliaty • ucelený • stmelený • zomknutý: pevný celok; jednotný, jednoliaty kolektív • solidárny: organizácia je solidárna • odb. kohézny

tuhý 1. ktorý má veľkú pevnosť, tvrdosť, súdržnosť • pevný: fyz. tuhé skupenstvo, tuhé látky (hovor. pevné); tuhá, pevná hmota • súdržný • kniž. hutný: tuhá, hutná, súdržná masa • stuhnutý • stvrdnutý (ktorý sa stal tuhým, tvrdým): stuhnutý, stvrdnutý betón; stuhnutá, stvrdnutá laková farba • odb. konzistentný (ktorý má značný stupeň tuhosti) • zhustený: konzistentné, zhustené tuky, oleje • tvrdý (op. mäkký) • nepoddajný • neohybný • húževnatý (odolávajúci tlaku): tvrdý, nepoddajný ako kameň; nepoddajné, neohybné vlasy; neohybné, húževnaté drevo • ťažký (o pôde) • odb. rigidný • expr. tuhučký

2. vyznačujúci sa veľkou životaschopnosťou, prirodzenou odolnosťou • pevný • silný: mať tuhý, pevný, silný koreň • odolný • zdatný (fyzicky): odolný, zdatný chlap • nezmarný (ktorý veľa vydrží, znesie; nepoddávajúci sa): tuhý, nezmarný život niektorých mikroorganizmov • úporný • húževnatý • nevykoreniteľný • nevykynožiteľný • nezničiteľný (o rastlinách): úporná, húževnatá, nevykoreniteľná, nevykynožiteľná, nezničiteľná burina

3. ktorý má veľkú intenzitu • silný • mocný • veľký • pevný: tuhá, silná káva; silný, mocný stisk ruky; tuhý, veľký boj; pevné priateľstvo • ohnivý (silný, páliaci ako oheň; op. slabý): ohnivá slivovica, pálenka • treskúci • ostrý (o mraze, zime; op. slabý) • expr. krutý • expr. urputný • úporný • neúprosný: krutý, urputný, úporný, neúprosný zápas; krutá zima • tvrdý • hlboký (op. ľahký): tvrdý, hlboký spánok • sýty • tmavý (o farbách; op. svetlý, bledý): tuhá, sýta, tmavá modrá • ťažký • namáhavý (op. ľahký): ťažká, namáhavá robota • náruživý: náruživý fajčiar • expr. čertovský

4. p. horlivý 5. p. meravý 1

solidarita vzájomná podpora, najmä mravná • solidárnosť: rodinná solidarita, solidárnosť • súdržnosť: prejav súdržnosti • kniž. solidarizmus • spolunáležitosť • spolupatričnosť (príslušnosť k sebe navzájom): pocit spolunáležitosti, spolupatričnosti dvoch bratských národov • kniž. súručenstvo (vedomie solidarity): kultúrne súručenstvo • kniž. pospolitosť: vedomie pospolitosti

súdržnosť stav, v ktorom niečo al. niekto drží pohromade: súdržnosť hmoty • kompaktnosť: kompaktnosť horniny • celistvosť: celistvosť rodiny • jednota: jednota spoločnosti • jednotnosť: jednotnosť štátu • ucelenosť: ucelenosť výkladu • konzistencia (stupeň tuhosti látky): konzistencia malty • jednoliatosť (jednotný ráz): jednoliatosť útvaru • odb. kohézia: kohézia molekúl • kolegialita • kolegiálnosť (porozumenie pre kolegov): mlčať z kolegiality • solidarita • solidárnosť (vzájomná súdržnosť, obyč. mravná): pocit solidarity, solidárnosti • kniž. spolupatričnosť • spolunáležitosť (príslušnosť k sebe navzájom): kultúrna spolupatričnosť

nádrž 1. veľká nádoba, priestor na uschovávanie tekutín al. plynov: benzínová nádrž • zberač: zberač odpadových vôd • bazén (malá vodná nádrž): termálny bazén • vaňa (väčšia pozdĺžna nádrž): chrómovacia vaňa • cisterna (zatvorená nádrž na kvapaliny): cisterna s naftou • tank (nádrž na kvapaliny): tank na mlieko • vodojem (nádrž na vodu): vodárenský vodojem • plynojem (veľká nádrž na plyn) • zásobník • rezervoár • rezervár (nádrž na kvapaliny al. plyny): zásobník propán-butánu, rezervoár oleja • žumpa (nádrž na výkaly a tekutý odpad): betónová žumpa

2. prirodzený al. umelo utvorený priestor na zachytávanie al. uschovávanie vody: vodná nádrž • priehrada (umelá vodná nádrž utvorená prehradením vodného toku): kúpať sa v priehrade • jazero (umelá vodná nádrž): Počúvalské jazero • rybník (umelá vodná nádrž na chov rýb)

nejednotný ktorému chýba jednota, jednomyseľnosť, jednotnosť (op. jednotný) • nezladený: nedohodli sa, preto bol ich postup nejednotný, nezladený • roztrieštený • rozdrobený • rozkúskovaný • rozbitý • hovor. expr. rozglejený: nepriateľ ľahko porazil nejednotnú, roztrieštenú armádu; rozdrobené, rozkúskované územia • nesvorný • nesúdržný (bez svornosti, súdržnosti): bratia sú nejednotní, nesvorní v názoroch; nesúdržné spoločenstvo národov • rozličný • rôzny • odlišný • rozdielny • odchylný • odchodný • iný: mali sme o tom rozličnú, rôznu, odlišnú mienku; rozdielne, odchylné, odchodné názory • dvojkoľajný • rozdvojený (pozostávajúci z dvoch protichodných zložiek): ak sa rodičia nezhodnú, dieťa trpí dvojkoľajnou výchovou; po rozdelení právomoci došlo k rozdvojenému vedeniu spoločnosti • nepevný • rozkolísaný • nestály • neustálený (ktorý má narušenú potrebnú jednotu): nejednotné, nestále, nepevné používanie normy; treba odstrániť rozkolísanú, neustálenú výslovnosť

nekompaktný ktorý netvorí jednoliaty, pevný celok (op. kompaktný, celistvý) • nesúdržný • nepevný: nekompaktná, nesúdržná látka; nesúdržná, nepevná hmota

nesúdržný 1. p. nekompaktný 2. p. nejednotný

sypký ktorý sa ľahko sype, oddeľuje, rozpadáva na malé čiastočky • kyprý: deťom sa sypký, kyprý sneh rozpadával v rukách • ľahký: lopatkou naberala sypkú, ľahkú hlinu (prevzdušnenú, drobivú) • nesúdržný • nekompaktný (op. súdržný, kompaktný): nesúdržná, nekompaktná hmota • zried. sypkavý • rozsýpavý • suchý (obyč. o plodoch, ktoré sú málo šťavnaté, ktoré sa rozsýpajú): sypkavé, suché jablká, zemiaky • múčnatý (ako múka) • expr.: sypučký • sypunký: sypučké, sypunké biele páperie