Synonymá slova "dr" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 720 výsledkov (6 strán)
-
drdlať p. hundrať 1, 2
drdol p. uzol 2
dreň 1. základné pletivo tvoriace vnútornú časť rastlinnej stonky a dužiny plodov • bot. stržeň (jadro rastlinnej osi)
2. tkanivo vypĺňajúce niektoré orgány: zubná dreň • hovor. špik (kostná dreň)
drenáž, drén p. kanál 1
drenážovať p. rúrkovať
drepčiť p. tancovať
drepenieť p. meravieť
drepieť p. kvočať 2
drepnúť si p. čupnúť si
dressing p. omáčka
drevár p. drevorubač
drevenica p. dom 1
drevenieť p. meravieť
drevený 1. p. meravý 1 2. p. nešikovný 1
drevina p. rastlina
drevitý p. drevnatý
drevnatý majúci ráz dreva • drevitý: drevnatý, drevitý koreň; drevnatá, drevitá látka • zdrevnatený (ktorý sa stal drevnatým): zdrevnatená reďkovka • zrebný • zrebnatý: zrebné, zrebnaté plátno, hľuzy
drevo p. nešikovník, ťarbák
drevorubač kto pracuje pri ťažbe a približovaní dreva • rubač • rubár • drevár • nár. šlogár (Rázus)
drevoryt odtlačok obrazu vyrytého do dreva • drevorytina
drevorytina p. drevoryt
drez p. výlevka
drezírovať p. cvičiť 2, porov. vychovať 1
drezúra p. výcvik, nácvik, výchova
drezúrovaný p. cvičený
drgáľať sa p. ísť 1
drgaňa p. hlava 1
drgáňať sa p. ísť 1
drganec p. úder 1
drgať 1. p. strkať 2 2. p. natriasať 2 3. p. mykať
drgavý, drgľavý p. hrboľatý
drgľovať 1. p. natriasať 2 2. p. mykať 3. p. hrmotať
drgnúť 1. prudkým pohybom naraziť • vraziť • strčiť: drgol, vrazil, strčil plecom do kolegu • expr.: džugnúť • ďugnúť • štuchnúť • dlbnúť • durknúť • drcnúť • drúliť • trknúť • bucnúť • žďobnúť • žďuchnúť • štopnúť • rypnúť (mierne drgnúť): džugla, štuchla kamarátku lakťom; žďobol, rypol spolužiačku pod lopatku
2. porov. mykať
drgnúť si p. vypiť si
drgnutý 1. p. podnapitý 2. p. nasprostastý
drgoliť 1. p. drkotať 1 2. p. natriasať 2 3. p. mykať
drgotať p. drkotať 1
drhliť p. trieť 1, drhnúť 1
drhnúť 1. silným trením zbavovať nečistoty • hovor. rajbať • expr.: drhliť • brhliť: drhla, rajbala dlážku kefou; brhlil si tvár mydlom • expr. škohliť: škohliť špongiou nábytok • umývať • čistiť: umývať parkety
2. p. dusiť 1, škrtiť 1 3. p. robiť 1, drieť sa 1 4. p. škrabať 2
driapačka p. páračka
driapačky p. páračky
driapať 1. rozrušovať povrch niečoho ostrým predmetom • škrabať • škriabať: šelmy driapu; tŕne ruže ho škrabú, škriabu • hovor. expr.: škrabcovať • drapcovať: chlapci škrabcovali klincom po stene • expr.: škrabkať • drapkať • driapkať • zadrapkávať (jemne): mača drapká, zadrapkáva do záclony
2. prudko odstraňovať (obyč. z povrchu niečoho) • stŕhať • strhávať • strhúvať • trhať: vietor driape, strháva lístie zo stromov • expr.: kmásať • rafať • šklbať • šarpať: kmásala, šarpala z nej šaty
3. p. brať 1
driapať sa 1. p. liezť 1 2. p. pachtiť sa
driapavý p. ostrý 5
driapkať p. driapať 1
driečny p. pekný 1, urastený
driek 1. telo okrem hlavy a končatín • trup: mať dlhý driek, trup
2. zúžená časť trupu nad bokmi; časť oblečenia obopínajúca toto miesto • pás: chytiť niekoho okolo drieku, pása; šaty naberané v drieku, v páse • zastar. taille (objem tela v páse)
driemať p. spať 1
driemavý p. ospanlivý 1
driemkať p. spať 1
driemoty p. spánok1
drieň ker al. nízky strom so strapcami žltých kvietkov a podlhovastými červenými plodmi • svíb • drienka (najmä plod drieňa)
drienka p. drieň
drieť sa 1. expr. ťažko a namáhavo pracovať • expr.: drieť • drhnúť • hrdlačiť • hrdlovať • lopotiť • lopotiť sa • chlopotiť • chlopotiť sa • klopotiť • klopotiť sa: naši otcovia dreli, hrdlačili na poli od svitu do mrku • expr.: otročiť • mozoliť • hlušiť • moriť sa • mordovať sa • plahočiť sa • robotiť • nádenníčiť • expr. al. hist. robotovať • hovor. expr. koňovať: otročí, hluší, morduje sa každý deň pri stroji • hovor. expr. ťahať (pracovať za niekoho): ťahá za troch • expr.: katovať sa • strháňať sa • expr. zried. vajatať (sa): strháňa sa v bani • subšt. makať
2. p. šúchať sa 3. p. učiť sa 1
drievko p. špajľa
drievny p. dávny
drichmáč p. spáč
drichmať p. spať 1
dril p. výcvik, nácvik, výchova
drina p. práca 1, námaha
drisnúť 1. p. spadnúť 1 2. p. povedať1 3. p. udrieť 1
dríst p. táranina
drístať p. tárať
drístoš p. tárač
drkot p. hrkot
drkotať 1. vydávať al. spôsobovať krátke tupé zvuky • hrkotať • hrkať: voz cestou drkoce, hrkoce, hrká • expr.: drgľovať • drgotať • drgoliť • hrgľovať • hrkľovať: drgľoval, drgotal zubami; hrgľovať zväzkom kľúčov • štrkať • štrkotať • štrngať • cvakať • cvakotať • šťukať (o zvuku znejúcom ostrejšie a nepravidelne): štrkať reťazami; cvakať, šťukať zámkou • klepotať • klopotať (o pravidelnom zvuku): voz na dlažbe klopotal • hrmotať • hrmotiť • buchotať • lomoziť (o intenzívnom zvuku): práčka hrmoce, lomozí
2. p. rapotať 1
drkotavý p. táravý
drmancovať p. triasť 1, mykať
drmať p. triasť 1, mykať
drmoliť p. mrmlať 2
drmotať p. mykať
drn p. správ. mačina
drnčať p. rinčať
drnk p. brnk 1
drnkať 1. p. rinčať 2. p. hrať 1
drobčiť expr. kráčať drobnými krokmi • expr.: cupkať • cupotať • ťapkať: deti drobčia, cupkajú, ťapkajú po chodníku • expr.: capkať • ciepkať • ťupkať • tľapkať • ťapuškať • ťapušiť • dupkať • dupčiť • dipkať • ďubkať: tľapkať, dipkať po tráve bosými nohami • expr.: stupkať • bežkať • lupkať: dievčatko bežkalo po koberci • nár.: drboliť • cupajdovať (Šoltésová)
drobčivý p. drobný 1
drobec p. dieťa 1
drobiť 1. trením v rukách deliť na malé kúsky • mrviť • meliť: drobiť, mrviť chlieb; meliť v dlani klas
2. deliť na veľa malých častí • rozdrobovať: drobili, rozdrobovali pozemky, pôdu • štiepiť • kúskovať • hovor. kusovať: štiepiť moc v štáte
drobiť sa p. mrviť sa 1
drobivý ktorý sa drobí, láme, rozpadáva na drobné časti • lámavý • mrvivý: drobivý, lámavý kameň; mrvivý chlieb • krehký (ktorý sa ľahko láme): drobivé, krehké pečivo
drobizg 1. expr. malé, drobné tvory • expr. čamrva
2. p. deti
drobky jedlé vnútornosti, končatiny a hlavy vtákov al. menších zvierat • droby: husacie, zajačie drobky, droby
drobnička p. správa1
drobnieť porov. zmenšiť sa
drobno dosahujúc, dosiahnuc veľmi malé, drobné rozmery; na veľmi malé, drobné kúsky • nadrobno, pís. i na drobno: drobno, nadrobno pokrájané mäso • expr.: drobnučko • drobnunko • drobnulinko • drobnuško • drobučko • drobunko • drobulinko • drobuško: vonku drob(n)učko, drob(n)ulinko sneží; drob(n)unko, drob(n)uško nastrúhanú mrkvu poliala citrónom • expr.: nadrobnučko • nadrobnunko • nadrobnulinko • nadrobnuško • nadrobučko • nadrobunko • nadrobulinko • nadrobuško, pís. i na drobnučko atď.: cibuľu začala krájať nadrob(n)ulinko, nadrob(n)unko
porov. aj drobný 1
drobnohľad p. mikroskop
drobnohľadný p. malý 1, drobný 1
drobnokresba kresba malých rozmerov; podrobné umelecké spracovanie • miniatúra • drobnomaľba: výzdoba drobnokresbami, miniatúrami; hudobné drobnokresby, miniatúry
drobnomaľba p. drobnokresba
drobnosť 1. p. maličkosť 1 2. p. správa1
drobnôstka p. maličkosť 1
drobnučko, drobnulinko, drobnunko, drobnuško p. drobno
drobnučký, drobnuľký, drobnušký p. drobný 1