Synonymá slova "dovoľ" v Synonymickom slovníku slovenčiny

zavolať 1. výzvou al. iným signálom spôsobiť príchod niekoho, niečoho • privolať • prizvať: museli rýchlo zavolať, privolať, prizvať lekára; zavolať, privolať výťah • zried. dovolať (Ondrejov) • povolať (obyč. úradne): povolali ho na vojenčinu • pozvať (zdvorilo vyzvať zúčastniť sa na niečom): pozvať niekoho na návštevu, na konferenciu • hovor. ohlásiť (oslovením zavolať): ohlás ma, keď pôjdeš na stanicu; ohlásiť niekoho na hostinu • predvolať • docitovať (zavolať v úradnej veci): predvolať pred súd

2. p. zakričať, zvolať 1, 2 3. p. zatelefonovať

dosiahnuť 1. dostať sa rukou al. nejakým predmetom až po niečo • dočiahnuť: na dno rieky nedosiahneš, nedočiahneš; dieťa už dosiahne, dočiahne na kľučku

2. chôdzou sa dostaviť na určité miesto • dostať sa • dostihnúť: dosiahli, dostihli kraj lesa; dostali sa na vrcholec • dôjsť • prísť: došli, prišli na koniec dediny

3. zaujať priestor po istú hranicu • mať dosah • dočiahnuť: rebrík dosiahne, dočiahne pod okno; nové myšlienky majú dosah až k nám

4. prirodzeným vývinom postúpiť na vyššiu úroveň • docieliť: naše umenie dosiahlo, docielilo vysokú úroveň • dostať sa • dospieť: po rokoch sa dostal, dospel k múdrosti • dôjsť • prísť: došiel, prišiel na prah dospelosti • dozrieť (dosiahnuť zrelosť): situácia dozrela na riešenie • vyvinúť sa (dlhodobým procesom): jednoduché prírodné štruktúry sa vyvinuli na vyšší stupeň zložitosti

5. úsilím získať niečo • docieliť: dosiahol, docielil dobré výsledky v práci • dopracovať sa • subšt. domakať sa (dosiahnuť prácou): dopracoval sa k uznaniu • domôcť sa • dovolať sa • dokričať sa (dosiahnuť s námahou): pravdy sa nedovoláš; domohol sa, dokričal sa spravodlivosti • doprosiť sa • zried. dožiadať sa • expr. zried. dožobrať sa (dosiahnuť prosbami): napokon sa doprosil, dožiadal prijatia u ministra • dobojovať sa (bojom): dobojoval sa k víťazstvu • kniž.: zožať • dôjsť • dobrať sa (dosiahnuť niečo pozitívne): zožal úspech; došiel, dobral sa uznania

dovolať sa p. dosiahnuť 5

dovolávať sa p. žiadať 1

žiadať 1. predkladať nejakú žiadosť (ústne al. písomne, úradne al. súkromne), uplatňovať nárok na niečo • požadovať: žiadame, požadujeme splnenie podmienok; žiadať, požadovať disciplínu v škole • vyžadovať • dožadovať sa • domáhať sa (nástojčivo žiadať): vyžadujú od nás, aby sa škody napravili; domáhajú sa svojho práva • dovolávať sa • volať (naliehavo, úpenlivo žiadať): dovolávať sa pomoci, slobody, volať o pomoc, volať po slobode • robiť si nároky • nárokovať si: robí si nároky na odmenu; nárokuje si výhody • chcieť (vyjadrovať želanie, túžbu, aby sa niečo uskutočnilo): chcem od teba sľub; Možno od nás chcieť toľké odriekanie? • kniž. postulovať (stavať požiadavku): postulujeme uplatnenie nášho stanoviska • expr.: zaprisahať • zaprisahávať (nástojčivo žiadať): Zaprisahám, zaprisahávam ťa, neprezraď ma!

2. predkladať nejakú žiadosť, ktorej splnenie závisí od vôle žiadaného • pýtať: žiada, pýta od rodičov podporu; žiadajú, pýtajú ma o pomoc • vypytovať • vypytúvať (ustavične žiadať) • prosiť (úctivo, zdvorilo žiadať): prosiť o prepáčenie, o milosť, o vyhovenie, o strpenie • expr., často pejor.: proskať • prosíkať • prosinkať (ponížene žiadať): nebudem sa vám prosíkať, pros(in)kať • expr. zried. žiadostiť (Figuli) • naliehať • vymáhať (dôrazne žiadať): naliehajú na nás, aby… ; vymáhať si zľavu

3. nevyhnutne potrebovať (obyč. o veci) • žiadať si • vyžadovať (si): vina (si) žiada potrestanie; dom (si) už žiada, vyžaduje opravu • pýtať si • subšt. koledovať (si): priam si koledoval o to nešťastie

dovolenie p. súhlas 1

súhlas 1. zhoda v názore na niečo, prijatie cudzieho názoru za vlastný: pokladať mlčanie za súhlas • dovolenie: požiadať o dovolenie • povolenie (úradný súhlas, ktorým sa niečo povoľuje): stavebné povolenie • schválenie: čakať na schválenie • odobrenie • kniž. placet • kniž. zastar. zvolenie

2. p. zhoda 1

dovolenka dočasné uvoľnenie zo zamestnania al. zo služby: riadna, zdravotná dovolenka • voľno (voľný čas vôbec): zoberiem si na dva dni voľno • hovor. zastar.: urlaub • urláb (obyč. dovolenka vojakov)

dovolenkovať tráviť dovolenku • prázdninovať: dovolenkovali, prázdninovali sme v horách • letovať (v lete): letovať pri mori • rekreovať sa: rekreovať sa u starých rodičov

rekreovať sa venovať sa oddychu (mimo domova) • odpočívať • oddychovať: rekreovali sa, oddychovali v prírode • zotavovať sa (po únavnej práci, po chorobe): zotavoval sa pri mori • letovať (v lete): letovali na chate • dovolenkovať (cez dovolenku): dovolenkujú každý rok v horách

dovolenkový p. letný¹, prázdninový

letný¹ súvisiaci s letom, typický pre leto • prázdninový • dovolenkový (týkajúci sa letných prázdnin a dovoleniek): letný, prázdninový detský tábor; letný, dovolenkový byt • ľahký (obyč. o letnom oblečení): letné, ľahké šaty, blúzy

prázdninový týkajúci sa prázdnin • zastar. vakacionálny: prázdninové, vakacionálne štúdium • dovolenkový • voľný: dovolenkové, voľné dni

p. aj letný

dovolený p. prípustný

možný pri ktorom jestvuje možnosť uskutočnenia, splnenia, výskytu a pod. • uskutočniteľný • realizovateľný: možné, uskutočniteľné zmeny; možné, realizovateľné riešenie • splniteľný • dosiahnuteľný: splniteľný, dosiahnuteľný cieľ • mysliteľný (op. nemožný, vylúčený): to je ťažko možné, mysliteľné • prípustný • dovolený (ktorý sa pripúšťa ako možnosť): obmena je prípustná, dovolená • pravdepodobný: uskutočnenie plánu je pravdepodobné • nezáväzný • kniž. fakultatívny (možný v závislosti od voľby; op. obligátny): nezáväzný, fakultatívny člen, prvok • prípadný • eventuálny • potenciálny: zabrániť prípadným, eventuálnym, potenciálnym stratám • myslený • odb. virtuálny: myslený, virtuálny systém

prípustný ktorý možno pripustiť (op. neprípustný) • dovolený • povolený (op. nedovolený, zakázaný): prípustná, dovolená, povolená rýchlosť; nie je prípustné, dovolené, povolené fajčiť v miestnosti • prijateľný (ktorý možno prijať): prijateľné riešenie, prijateľná vec • možný (op. nemožný): je to možné

dopustiť 1. neurobiť nič proti niečomu • pripustiť: dopustil, pripustil, aby starcovi ublížili • nezabrániť: nezabrániť sporu, hádke • strpieť • zniesť (s premáhaním odporu): strpel, zniesol aj urážky • dovoliť • privoliť • pristať • pristúpiť • súhlasiť

2. spôsobiť, aby sa niečo stalo (o Bohu) • poslať • zoslať: nebesia na nich dopustili, poslali, zoslali trest

dovoliť dať povolenie na niečo • povoliť: nedovolili, nepovolili im odklad cvičenia • dopustiť • pripustiť: nedopustím, nepripustím, aby jej ublížili • umožniť: nakoniec mu umožnili štúdium v zahraničí • súhlasiť • privoliť • pristúpiť • pristať (dovoliť so súhlasom): otec súhlasil, privolil, pristal, aby deti šli do kina • strpieť • zniesť (s premáhaním odporu): nestrpí, neznesie nadávanie • kniž. zastar. pozvoliť: prídem, ak pozvolíte

oprávniť 1. poskytnúť právo, kompetenciu niekomu na istý postup • dať právo • dať právomoc: nič vás neoprávnilo takto konať; naše priateľstvo ti nedalo na to právo; úrad mu dal právomoc vyhovieť nám • dovoliť: Kto vám dovolil odmietnuť účasť?

2. p. odôvodniť

pristať 1. prejaviť súhlas, prijať s uspokojením • súhlasiť • dať súhlas: pristať na podmienky, súhlasiť s podmienkami; nepristane, nedá súhlas na hocičo • pristúpiť: na náš návrh hneď pristúpili; pristúpiť na kúpu • privoliť • dovoliť • kniž. zastar. zvoliť (dať dovolenie, povolenie na niečo): rodičia privolia synovi na všetko, dovolia mu všetko; nikdy na sobáš neprivolím, nikdy sobáš nedovolím; ochotne na to zvolili • podvoliť sa • zried. uvoliť sa (pristať po zdráhaní): podvoliť sa operácii; napokon sa predsa uvolila prísť • pripustiť (pristať po uvážení): pripustiť pravdivosť výpovede • dopustiť (neurobiť nič proti niečomu): dopustil, aby s ním zle zaobchodili • prikývnuť (pristať kývnutím hlavy): prikývnuť na požiadavky • pejor.: odkývnuť • odkývať (pristať na niečo mechanicky): na plenárnej schôdzi všetko odkývali

2. byť vhodný na niečo (svojou povahou, vlastnosťami al. pekným, ladným výzorom) • hodiť sa: dievča pristane, hodí sa do koča i do voza • svedčať • svedčiť • slušať: zelená farba ti nesvedčí, nesluší; mladým to spolu svedčalo, svedčilo • hovor.: pasovať • šiknúť sa: pasovala by mu, šikla by sa mu funkcia predsedu • hovor.: sadnúť • seknúť • padnúť: oblek mu výborne sadol, padol; klobúk jej sekne • hovor.: sedieť • stáť: účes s ofinou ti nesedí; šaty vám stoja ako uliate • šatiť (o šatách): tento strih dobre šatí

strpieť 1. súhlasiť s niečím neželaným • dovoliť: strpí, dovolí, aby ho kritizovali • pripustiť: nepripustí výnimku, odvrávanie • zniesť (mať schopnosť fyzicky niečo zvládnuť): neznesie zápach • vydržať: musíte vydržať trocha neporiadku

2. byť schopný ostať s niekým (v blízkosti), byť schopný prijať niečo • vydržať • vystáť • zniesť: nemôže ho strpieť, vystáť, zniesť v dome; ťažko vydrží, znesie pri sebe cudzieho; nestrpí, neznesie odpor • poznať (obyč. v zápore): odpočinok, žarty otec nepozná

dovoliť si 1. dodať si odvahy, smelosti • odvážiť sa • osmeliť sa: dovolil si zvýšiť hlas; odvážil sa, osmelil sa odporovať • opovážiť sa • trúfnuť si (neprimerane situácii): priveľa sa opovážil, priveľa si trúfol • subšt. lajsnúť si

2. môcť si užiť niečo dobré, príjemné • dopriať si • dožičiť si: mohli si dovoliť, dopriať, dožičiť dovolenku pri mori; môžu si dovoliť kupovať drahé veci

dožičiť si rád si užiť niečo dobré • dopriať si • dovoliť si: dožičí si, dopraje si, dovolí si drahú dovolenku; môže si veľa dovoliť • popriať si: deti si popriali dostatok spánku • pohovieť si • expr.: povoliť si • povoľkať si (dožičiť si oddych): pohovela si pri káve

odvážiť sa získať odvahu, smelosť vykonať niečo • dodať si odvahy • osmeliť sa: Kto by sa odvážil, osmelil protirečiť vrchnosti?; dodal si odvahy na protest • opovážiť sa • trúfnuť si • dovoliť si (prejaviť priveľkú, obyč. nemiestnu odvahu al. bezočivosť): opovážil sa, trúfol si, dovolil si odovzdať nehotovú prácu; trúfol si na nás • nár. zatrôfať si (Hviezdoslav) • odhodlať sa • vzchopiť sa • fraz.: pozbierať odvahu/smelosť (vyvinúť úsilie na vykonanie niečoho): Odhodlaj sa, vzchop sa konečne a urob to! • riskovať • hovor. reskírovať • fraz. staviť všetko na jednu kartu (odvážiť sa na niečo nebezpečné, riskantné): pri tejto robote bolo treba veľmi riskovať, reskírovať • subšt. lajsnúť si: lajsli si odísť z práce skôr

dovoľovať p. tolerovať

tolerovať byť tolerantný, zhovievavý, trpezlivý voči niekomu, niečomu • trpieť: tolerovali nám všetky omyly; v dome ho trpeli, lebo bol z rodiny • prepačovať • hovor. pardonovať (odpúšťať nevhodné konanie): nečestnosť nemožno prepačovať, pardonovať • znášať: nebudem znášať vaše lajdáctvo • pripúšťať • dovoľovať (dávať súhlas na nejaké, obyč. nevhodné konanie): nepripúšťať odpor; dovoľovali mu jeho neskoré príchody

čokoládovo p. hnedo

hnedo majúc hnedú farbu, farbu ako káva, na hnedú farbu, hnedou farbou • nahnedo • dohneda, pís. i na hnedo, do hneda: hnedo, nahnedo, dohneda namaľovaný nábytok • kávovo • nakávovo • dokávova, pís. i na kávovo, do kávova • hovor.: barnavo • brnavo • dobarnava • nabarnavo, pís. i do barnava, na barnavo: kávovo, barnavo sfarbené vlasy • expr.: hnedučko • hnedunko • hnedulinko • nahnedučko • nahnedunko • nahnedulinko • dohnedučka • dohnedunka • dohnedulinka, pís. i na hnedučko, do hnedučka atď.: hnedučko, nahnedučko upražená cibuľka • hnedasto • hnedkasto • nahnedasto • nahnedkasto • dohnedasta • dohnedkasta, pís. i na hnedasto atď. (trocha hnedo): hned(k)asto, dohned(k)asta upečený chlieb • čokoládovo • načokoládovo • dočokoládova (hnedo s tmavým odtieňom): čokoládovo, načokoládovo, dočokoládova nafarbená látka • gaštanovo • nagaštanovo • dogaštanova • kakaovo • nakakaovo • dokakaova • škoricovo • naškoricovo • doškoricova (hnedo s červeným odtieňom): gaštanovo, kakaovo, naškoricovo natretá brána • bronzovo • nabronzovo • dobronzova (hnedo so zlatým odtieňom): bronzovo, dobronzova opálené dievča • tabakovo (hnedo ako usušený tabak) • nár.: brunasto • brnasto

porov. aj hnedý

načokoládovo p. hnedo