Synonymá slova "dovo" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 50 výsledkov (1 strana)

  • dôkaz 1. fakt potvrdzujúci istú mienku: priniesť dôkaz o niečomargument: presvedčivý argumentdôvod: uviesť dôvodykniž. svedectvo: svedectvo úpadkuindícia (nepriamy dôkaz) • corpus delicti (usvedčujúci dôkaz) • expr. tromf (presvedčivý dôkaz)

    2. p. doklad 2


    dôvod to, o čo opierame svoje rozhodnutie, myslenie, konanie: urobiť niečo bez dôvodupríčina (jav, ktorý podmieňuje vznik iného javu): mať príčinu na smútokodôvodnenie: chýbal bez odôvodneniaopodstatnenieoprávnenie: jeho hnev má svoje opodstatnenie, oprávnenieargumentdôkaz: uviesť argumentyzmysel (dôvod konania, existencia): zmysel životazámienka (vymyslený dôvod): nájsť si zámienku na odchodpohnútkamotív: mať dobrú pohnútku, dobrý motív na vstup do koalíciehovor. titul: nemá na to titulzádrapka (dôvod na spor): hľadať zádrapkuzried. záderka (Kukučín)podklad: právny podklad žaloby


    podnet čo vyvoláva činnosť, čo povzbudzuje na konanie, čin • popudimpulzpohnútka: tvorivý podnet, impulz; konať bez vonkajšieho podnetu, popudu; urobiť niečo z nízkych pohnútokmotív (podnet na vedomé konanie): v jeho postoji prevažujú osobné motívyvnuknutie (náhly podnet): dostať vnuknutieiniciatíva (začiatočný podnet na činnosť): vyjsť s iniciatívoumyšlienkaideanápad (okamžitý podnet): to je dobrá myšlienka, idea, dobrý nápaddôvod (o čo opierame svoje myslenie, činy): urobiť niečo bez dôvoduinšpirácia: básnická inšpiráciahýbadlo (hybná sila): hýbadlo činnostivzpruhazastar.: spruhaspružina: úspech je vzpruhou do ďalšej prácekniž.: stimulstimulácia: morálny stimulkniž. stimulans (Mráz)

    p. aj idea 1, dôvod


    zmysel 1. hlavná, podstatná idea niečoho: zmysel slova; celá vec má hlbší zmyselvýznam (zmysel vyjadrený jazykovou formou): význam výrokuobsah (zmysel jazykového prejavu al. umeleckého diela): obsah symfónienáplň: životná náplňkniž. raison d'être [vysl. rezondétr]: to nemá nijaký raison d'êtrekniž. tenor: tenor článkukniž. značenie (Dobšinský)

    2. skutočnosť, ku ktorej smeruje istá činnosť: zmysel prácecieľ: cieľ hnutiaúčel: vec nespĺňa svoj účelvýznam: nechápe význam celej udalostidôvod (o čo opierame svoje rozhodovanie, konanie): jeho počínanie nemá dôvod

    3. chápavý, uznanlivý postoj: mať zmysel pre poéziupochopenieporozumenie (schopnosť postihnúť zmysel): mať pre niekoho pochopenie, dívať sa na niečo s porozumenímcitcítenie (zmysel pre niečo): hlboké sociálne cítenie

    4. orgán, ktorým človek vníma vonkajší svet: vnímať niečo zmyslamizastar. čuv

    5. iba mn. č. schopnosť vnímať: zostať pri zmyslochvedomie (stav, keď si človek uvedomuje svoju existenciu): mdloba mu zastrela vedomiepamäť: byť pri plnej pamäti, pri zmyslochrozumum (ľudská schopnosť myslieť): Čo nemá rozum, um pokope?

    6. iba mn. č. erotické, pohlavné cítenie: svojím správaním dráždila zmysly mužovpud: pohlavný pudvášeň: dať sa strhnúť vášňoužiadostivosť: telesná žiadostivosťzastar. žiadzachtivosť: chtivosť pohľadu


    argumentovať potvrdzovať pravdivosť dôkazmi • uvádzať argumentypodávať argumentydôvodiť: slabo, zle argumentoval, dôvodil; uvádzal, podával slabé, zlé argumentyoperovaťdokazovať: operovať faktmi, číslami; dokazovať niečo výsledkami v praxipodopierať: tvrdenie podopierať skúsenosťou


    dôvodiť p. argumentovať, porov. odôvodniť


    dôvodne p. oprávnene 2


    oprávnene 1. majúc oprávnenie, právo (op. neoprávnene) • právom: oprávnene, právom sa domáha vrátenia majetkuprávoplatnelegitímne (v zhode s istými zásadami, so zákonom): právoplatne, legitímne sa zúčastnil na schvaľovacom konanízákonne (op. nezákonne, protizákonne) • legálne (op. ilegálne): zákonne, legálne zasiahli do legislatívneho procesuzákonitezákonito: proti narušovateľom poriadku postupovali zákonitekompetentne (majúc predpoklady): oprávnene, kompetentne pristúpil k riešeniu problému

    2. majúc dôvod, opodstatnenie • právomzaslúžene: oprávnene, právom sa rozhorčuje nad tým, čo videl; oprávnene, zaslúžene získali isté výhodyodôvodneneopodstatnenekniž. dôvodne: odôvodnene, opodstatnene prerušil diskusiu; je dôvodne podozrivý zo spáchania trestného činuzákonitezákonito: zákonite reagoval na vyslovené nepravdy


    dôvodný p. opodstatnený


    opodstatnený ktorý je podložený, podopretý podstatnými dôvodmi al. dôkazmi (op. neopodstatnený) • odôvodnenýoprávnený: uplatňovať svoje opodstatnené, oprávnené nároky na dedičstvo; odôvodnené, oprávnené obavy o budúcnosť (op. bezdôvodné, zbytočné) • kniž. dôvodný (obyč. o niečom negatívnom): mať dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činuspravodlivýzodpovedajúciprimeranýzaslúžený (pri hodnotení niečoho): spravodlivá, primeraná klasifikácia žiakov; opodstatnená, zaslúžená kritika; opodstatnené, primerané, zodpovedajúce platové zatriedenielogický (podopretý logikou): opodstatnená, logická námietka


    okolo 1. zo všetkých strán, do všetkých strán, na všetky strany, v okolí, po okolí • naokolodookola: okolo, naokolo bola samá voda; nechápavo hľadel dookolavôkolnavôkolzôkol-vôkol: vôkol, navôkol ležali porozhadzované šaty; poobzeral sa zôkol-vôkolhovor.: dokolakoldokola: dokola, koldokola rástli borovicepoet. kol (Smrek)zastar.: dovôkoladovôkol

    2. v (tesnej) blízkosti • povedľapomimo: prešiel okolo, povedľa bez pozdravu; lopta preletela okolo, pomimo

    3. dlhšou cestou obchádzajúc niečo • dookolanaokolo: musí ísť okolo, dookola, lebo tadiaľto neprejde; choď naokolo, aby si nespadolhovor.: dokolakoldokola: prejdi dokola, koldokola, lebo tu je blatookľukou: dostanú sa ta okľukou

    4. (koho, čoho) vyjadruje smerovanie na všetky strany od niekoho, niečoho al. polohu na všetkých stranách od niečoho, niekoho • vôkol: okolo, vôkol nás stáli neznámi ľudiahovor. i poet. kolo: kolo krku mala okrútený šálpoet. kol

    5. (koho, čoho) vyjadruje smerovanie al. polohu v blízkosti niekoho, niečoho • vedľapovedľapozdĺž (koho, čoho): chodník vedie okolo, vedľa studničky; išli sme povedľa, pozdĺž potokapopri (kom, čom): okolo cesty, popri ceste rastú topolehovor. i poet. kolopoet. kol (koho, čoho): prešli kolo zbúraného domuzried.: mimopomimo (koho, čoho): prebehli mimo, pomimo nás

    6. p. pri 3 7. p. asi 1, približne 2


    dovôkol, dovôkola p. okolo 1


    zavolať 1. výzvou al. iným signálom spôsobiť príchod niekoho, niečoho • privolaťprizvať: museli rýchlo zavolať, privolať, prizvať lekára; zavolať, privolať výťahzried. dovolať (Ondrejov)povolať (obyč. úradne): povolali ho na vojenčinupozvať (zdvorilo vyzvať zúčastniť sa na niečom): pozvať niekoho na návštevu, na konferenciuhovor. ohlásiť (oslovením zavolať): ohlás ma, keď pôjdeš na stanicu; ohlásiť niekoho na hostinupredvolaťdocitovať (zavolať v úradnej veci): predvolať pred súd

    2. p. zakričať, zvolať 1, 2 3. p. zatelefonovať


    dosiahnuť 1. dostať sa rukou al. nejakým predmetom až po niečo • dočiahnuť: na dno rieky nedosiahneš, nedočiahneš; dieťa už dosiahne, dočiahne na kľučku

    2. chôdzou sa dostaviť na určité miesto • dostať sadostihnúť: dosiahli, dostihli kraj lesa; dostali sa na vrcholecdôjsťprísť: došli, prišli na koniec dediny

    3. zaujať priestor po istú hranicu • mať dosahdočiahnuť: rebrík dosiahne, dočiahne pod okno; nové myšlienky majú dosah až k nám

    4. prirodzeným vývinom postúpiť na vyššiu úroveň • docieliť: naše umenie dosiahlo, docielilo vysokú úroveňdostať sadospieť: po rokoch sa dostal, dospel k múdrostidôjsťprísť: došiel, prišiel na prah dospelostidozrieť (dosiahnuť zrelosť): situácia dozrela na riešenievyvinúť sa (dlhodobým procesom): jednoduché prírodné štruktúry sa vyvinuli na vyšší stupeň zložitosti

    5. úsilím získať niečo • docieliť: dosiahol, docielil dobré výsledky v prácidopracovať sasubšt. domakať sa (dosiahnuť prácou): dopracoval sa k uznaniudomôcť sadovolať sadokričať sa (dosiahnuť s námahou): pravdy sa nedovoláš; domohol sa, dokričal sa spravodlivostidoprosiť sazried. dožiadať saexpr. zried. dožobrať sa (dosiahnuť prosbami): napokon sa doprosil, dožiadal prijatia u ministradobojovať sa (bojom): dobojoval sa k víťazstvukniž.: zožaťdôjsťdobrať sa (dosiahnuť niečo pozitívne): zožal úspech; došiel, dobral sa uznania


    dovolať sa p. dosiahnuť 5


    dovolávať sa p. žiadať 1


    žiadať 1. predkladať nejakú žiadosť (ústne al. písomne, úradne al. súkromne), uplatňovať nárok na niečo • požadovať: žiadame, požadujeme splnenie podmienok; žiadať, požadovať disciplínu v školevyžadovaťdožadovať sadomáhať sa (nástojčivo žiadať): vyžadujú od nás, aby sa škody napravili; domáhajú sa svojho právadovolávať savolať (naliehavo, úpenlivo žiadať): dovolávať sa pomoci, slobody, volať o pomoc, volať po sloboderobiť si nárokynárokovať si: robí si nároky na odmenu; nárokuje si výhodychcieť (vyjadrovať želanie, túžbu, aby sa niečo uskutočnilo): chcem od teba sľub; Možno od nás chcieť toľké odriekanie?kniž. postulovať (stavať požiadavku): postulujeme uplatnenie nášho stanoviskaexpr.: zaprisahaťzaprisahávať (nástojčivo žiadať): Zaprisahám, zaprisahávam ťa, neprezraď ma!

    2. predkladať nejakú žiadosť, ktorej splnenie závisí od vôle žiadaného • pýtať: žiada, pýta od rodičov podporu; žiadajú, pýtajú ma o pomocvypytovaťvypytúvať (ustavične žiadať) • prosiť (úctivo, zdvorilo žiadať): prosiť o prepáčenie, o milosť, o vyhovenie, o strpenieexpr., často pejor.: proskaťprosíkaťprosinkať (ponížene žiadať): nebudem sa vám prosíkať, pros(in)kaťexpr. zried. žiadostiť (Figuli)naliehaťvymáhať (dôrazne žiadať): naliehajú na nás, aby… ; vymáhať si zľavu

    3. nevyhnutne potrebovať (obyč. o veci) • žiadať sivyžadovať (si): vina (si) žiada potrestanie; dom (si) už žiada, vyžaduje opravupýtať sisubšt. koledovať (si): priam si koledoval o to nešťastie


    dovolenie p. súhlas 1


    súhlas 1. zhoda v názore na niečo, prijatie cudzieho názoru za vlastný: pokladať mlčanie za súhlasdovolenie: požiadať o dovoleniepovolenie (úradný súhlas, ktorým sa niečo povoľuje): stavebné povolenieschválenie: čakať na schválenieodobreniekniž. placetkniž. zastar. zvolenie

    2. p. zhoda 1


    dovolenka dočasné uvoľnenie zo zamestnania al. zo služby: riadna, zdravotná dovolenkavoľno (voľný čas vôbec): zoberiem si na dva dni voľnohovor. zastar.: urlauburláb (obyč. dovolenka vojakov)


    dovolenkovať tráviť dovolenku • prázdninovať: dovolenkovali, prázdninovali sme v horáchletovať (v lete): letovať pri morirekreovať sa: rekreovať sa u starých rodičov


    rekreovať sa venovať sa oddychu (mimo domova) • odpočívaťoddychovať: rekreovali sa, oddychovali v prírodezotavovať sa (po únavnej práci, po chorobe): zotavoval sa pri moriletovať (v lete): letovali na chatedovolenkovať (cez dovolenku): dovolenkujú každý rok v horách


    dovolenkový p. letný1, prázdninový


    letný1 súvisiaci s letom, typický pre leto • prázdninovýdovolenkový (týkajúci sa letných prázdnin a dovoleniek): letný, prázdninový detský tábor; letný, dovolenkový bytľahký (obyč. o letnom oblečení): letné, ľahké šaty, blúzy


    prázdninový týkajúci sa prázdnin • zastar. vakacionálny: prázdninové, vakacionálne štúdiumdovolenkovývoľný: dovolenkové, voľné dni

    p. aj letný


    dovolený p. prípustný


    možný pri ktorom jestvuje možnosť uskutočnenia, splnenia, výskytu a pod. • uskutočniteľnýrealizovateľný: možné, uskutočniteľné zmeny; možné, realizovateľné riešeniesplniteľnýdosiahnuteľný: splniteľný, dosiahnuteľný cieľmysliteľný (op. nemožný, vylúčený): to je ťažko možné, mysliteľnéprípustnýdovolený (ktorý sa pripúšťa ako možnosť): obmena je prípustná, dovolenápravdepodobný: uskutočnenie plánu je pravdepodobnénezáväznýkniž. fakultatívny (možný v závislosti od voľby; op. obligátny): nezáväzný, fakultatívny člen, prvokprípadnýeventuálnypotenciálny: zabrániť prípadným, eventuálnym, potenciálnym stratámmyslenýodb. virtuálny: myslený, virtuálny systém


    prípustný ktorý možno pripustiť (op. neprípustný) • dovolenýpovolený (op. nedovolený, zakázaný): prípustná, dovolená, povolená rýchlosť; nie je prípustné, dovolené, povolené fajčiť v miestnostiprijateľný (ktorý možno prijať): prijateľné riešenie, prijateľná vecmožný (op. nemožný): je to možné


    dopustiť 1. neurobiť nič proti niečomu • pripustiť: dopustil, pripustil, aby starcovi ublížilinezabrániť: nezabrániť sporu, hádkestrpieťzniesť (s premáhaním odporu): strpel, zniesol aj urážkydovoliťprivoliťpristaťpristúpiťsúhlasiť

    2. spôsobiť, aby sa niečo stalo (o Bohu) • poslaťzoslať: nebesia na nich dopustili, poslali, zoslali trest


    dovoliť dať povolenie na niečo • povoliť: nedovolili, nepovolili im odklad cvičeniadopustiťpripustiť: nedopustím, nepripustím, aby jej ublížiliumožniť: nakoniec mu umožnili štúdium v zahraničísúhlasiťprivoliťpristúpiťpristať (dovoliť so súhlasom): otec súhlasil, privolil, pristal, aby deti šli do kinastrpieťzniesť (s premáhaním odporu): nestrpí, neznesie nadávaniekniž. zastar. pozvoliť: prídem, ak pozvolíte


    oprávniť 1. poskytnúť právo, kompetenciu niekomu na istý postup • dať právodať právomoc: nič vás neoprávnilo takto konať; naše priateľstvo ti nedalo na to právo; úrad mu dal právomoc vyhovieť námdovoliť: Kto vám dovolil odmietnuť účasť?

    2. p. odôvodniť


    pristať 1. prejaviť súhlas, prijať s uspokojením • súhlasiťdať súhlas: pristať na podmienky, súhlasiť s podmienkami; nepristane, nedá súhlas na hocičopristúpiť: na náš návrh hneď pristúpili; pristúpiť na kúpuprivoliťdovoliťkniž. zastar. zvoliť (dať dovolenie, povolenie na niečo): rodičia privolia synovi na všetko, dovolia mu všetko; nikdy na sobáš neprivolím, nikdy sobáš nedovolím; ochotne na to zvolilipodvoliť sazried. uvoliť sa (pristať po zdráhaní): podvoliť sa operácii; napokon sa predsa uvolila prísťpripustiť (pristať po uvážení): pripustiť pravdivosť výpovededopustiť (neurobiť nič proti niečomu): dopustil, aby s ním zle zaobchodiliprikývnuť (pristať kývnutím hlavy): prikývnuť na požiadavkypejor.: odkývnuťodkývať (pristať na niečo mechanicky): na plenárnej schôdzi všetko odkývali

    2. byť vhodný na niečo (svojou povahou, vlastnosťami al. pekným, ladným výzorom) • hodiť sa: dievča pristane, hodí sa do koča i do vozasvedčaťsvedčiťslušať: zelená farba ti nesvedčí, nesluší; mladým to spolu svedčalo, svedčilohovor.: pasovaťšiknúť sa: pasovala by mu, šikla by sa mu funkcia predseduhovor.: sadnúťseknúťpadnúť: oblek mu výborne sadol, padol; klobúk jej seknehovor.: sedieťstáť: účes s ofinou ti nesedí; šaty vám stoja ako uliatešatiť (o šatách): tento strih dobre šatí


    strpieť 1. súhlasiť s niečím neželaným • dovoliť: strpí, dovolí, aby ho kritizovalipripustiť: nepripustí výnimku, odvrávaniezniesť (mať schopnosť fyzicky niečo zvládnuť): neznesie zápachvydržať: musíte vydržať trocha neporiadku

    2. byť schopný ostať s niekým (v blízkosti), byť schopný prijať niečo • vydržaťvystáťzniesť: nemôže ho strpieť, vystáť, zniesť v dome; ťažko vydrží, znesie pri sebe cudzieho; nestrpí, neznesie odporpoznať (obyč. v zápore): odpočinok, žarty otec nepozná


    dovoliť si 1. dodať si odvahy, smelosti • odvážiť saosmeliť sa: dovolil si zvýšiť hlas; odvážil sa, osmelil sa odporovaťopovážiť satrúfnuť si (neprimerane situácii): priveľa sa opovážil, priveľa si trúfolsubšt. lajsnúť si

    2. môcť si užiť niečo dobré, príjemné • dopriať sidožičiť si: mohli si dovoliť, dopriať, dožičiť dovolenku pri mori; môžu si dovoliť kupovať drahé veci


    dožičiť si rád si užiť niečo dobré • dopriať sidovoliť si: dožičí si, dopraje si, dovolí si drahú dovolenku; môže si veľa dovoliťpopriať si: deti si popriali dostatok spánkupohovieť siexpr.: povoliť sipovoľkať si (dožičiť si oddych): pohovela si pri káve


    odvážiť sa získať odvahu, smelosť vykonať niečo • dodať si odvahyosmeliť sa: Kto by sa odvážil, osmelil protirečiť vrchnosti?; dodal si odvahy na protestopovážiť satrúfnuť sidovoliť si (prejaviť priveľkú, obyč. nemiestnu odvahu al. bezočivosť): opovážil sa, trúfol si, dovolil si odovzdať nehotovú prácu; trúfol si na násnár. zatrôfať si (Hviezdoslav)odhodlať savzchopiť safraz.: pozbierať odvahu/smelosť (vyvinúť úsilie na vykonanie niečoho): Odhodlaj sa, vzchop sa konečne a urob to!riskovaťhovor. reskírovaťfraz. staviť všetko na jednu kartu (odvážiť sa na niečo nebezpečné, riskantné): pri tejto robote bolo treba veľmi riskovať, reskírovaťsubšt. lajsnúť si: lajsli si odísť z práce skôr


    dovoľovať p. tolerovať


    tolerovať byť tolerantný, zhovievavý, trpezlivý voči niekomu, niečomu • trpieť: tolerovali nám všetky omyly; v dome ho trpeli, lebo bol z rodinyprepačovaťhovor. pardonovať (odpúšťať nevhodné konanie): nečestnosť nemožno prepačovať, pardonovaťznášať: nebudem znášať vaše lajdáctvopripúšťaťdovoľovať (dávať súhlas na nejaké, obyč. nevhodné konanie): nepripúšťať odpor; dovoľovali mu jeho neskoré príchody


    von 1. smerom z vnútra, z nejakého uzavretého priestoru, smerom do vonkajšieho priestoru, na vonkajšiu stranu (op. dovnútra, dnu) • dovonkadovonku: išiel trochu von; ostré klince trčia dovonka, dovonku, vonhovor.: vonkavonká: vyšli vonka, vonká, aby sa prevetralizried.: navonnavonoknár. tavon

    2. vyjadruje vzdialenie z istého, obyč. známeho prostredia • preč: žiada sa mu von, preč, niekde do hôrnár. tavon

    3. vyjadruje energický rozkaz na odchod niekoho z miestnosti, na vyhnatie niekoho • trocha hrub. marš: Von, marš odtiaľto!prečber saberte saexpr.: prac sapracte sa: Preč, ber(te) sa stadiaľto!expr.: strať sastraťte sazmiznizmiznitehovor. expr.: vypadnivypadnite: Strať sa, zmizni, vypadni, nech ťa tu už nevidím!fraz. Tam sú dvere!

    4. p. vonku 5. p. z 1


    dovonka, dovonku p. von 1


    doprava1 premiestňovanie osôb a nákladov dopravnými prostriedkami • prepravatransport: cestná, letecká, železničná doprava, preprava; cestný, letecký, železničný transportprevoz: prevoz chorého do nemocniceprevážka: prevážka výletníkov cez riekudovoz (privezenie niečoho): zaplatiť za dovoz nábytkutranzit (doprava cez cudzie územie)


    dovoz 1. získavanie tovaru zo zahraničia (op. vývoz) • import (op. export): dovoz, import surovín, kávy

    2. p. doprava1


    dovozca kto dováža tovar zo zahraničia (op. vývozca) • importér: dovozca, importér južného ovociazried. dovážateľ


    cudzí 1. patriaci inému, iným; pochádzajúci od iného, iných (op. vlastný, svoj) • nevlastný: starať sa o cudzie, nevlastné dieťa; vystupovať pod cudzím, nevlastným menomzried. nesvoj (Škultéty)cudzozemskýcudzokrajnýzahraničnýdovozovýdovoznýimportný (pochádzajúci z inej krajiny, zo zahraničia; op. domáci, vnútorný): dostať sa na cudzozemské trhy; cudzokrajný tovar; zahraničné, dovozové, importné výrobkyimportovanýdovezenýprebratýprebraný (op. pôvodný, domáci): importovaná, dovezená kultúra; prebraté myšlienkyimplantovaný (prenesený z cudzieho prostredia, miesta): implantované názorynenašskýpejor. cudzinský (ktorý nie je príznačný pre rodné, domáce prostredie; op. našský, rodný, náš): nenašské, cudzinské zvykyzried. cudzoduchý: cudzoduchá výchova (Šoltésová)poet. cudzotný (Hviezdoslav)zried. inonárodnýcudzonárodný (vlastný inému národu): inonárodné, cudzonárodné mená

    p. aj zahraničný

    2. p. neznámy, vzdialený 1 3. p. zvláštny 1, neprirodzený 1 4. p. odlišný


    dovozný týkajúci sa dovozu (obyč. z cudziny, z inej krajiny; op. vývozný) • importný (op. exportný): dovozné, importné clá, cenydovozovýzahraničný (op. domáci, tuzemský): dovozový, zahraničný artikel

    p. aj cudzí 1


    dovozový p. dovozný, cudzí 1


Pozri výraz DOVO v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV