Synonymá slova "dosvedã iã" v Synonymickom slovníku slovenčiny

dokázať 1. doložiť dôkazmi • podať dôkaz (o niečom): dokázal svoju nevinu; podal dôkaz o svojej nevine • potvrdiť • dotvrdiť • dosvedčiť (dokázať svedectvom): potvrdil, dotvrdil, že vraha videl; dosvedčil pred súdom jeho totožnosť • kniž. osvedčiť • zastar. stvrdiť: pravdivosť vyhlásenia osvedčili, stvrdili všetci prítomní • dokumentovať (dokázať pomocou písomných dokladov): dokumentovať rast životnej úrovne grafmi • preukázať • demonštrovať • manifestovať (ukázaním na niečo): už dávno preukázal, demonštroval svoju odvahu • vyvodiť • dedukovať (dokázať dedukciou): vyvodil, dedukoval pravdivosť výroku

2. p. vedieť 3, vládať¹

dosvedčiť svedectvom podoprieť isté tvrdenie • dotvrdiť • potvrdiť: dosvedčil, dotvrdil, potvrdil, že kolega má pravdu • kniž. osvedčiť • zastar. stvrdiť: listinu osvedčil, stvrdil podpisom • dokázať (podať dôkaz): dokázali jeho nevinu • doložiť • dokumentovať (písomne preukázať dokladmi): doložil, dokumentoval analýzu štatistickými údajmi • vykázať (doložiť výkazom): vykázať vzrast spotreby mlieka

potvrdiť 1. podať svedectvo o správnosti, pravdivosti niečoho • dosvedčiť: mládenec potvrdil, dosvedčil, že auto šlo rýchlo • dotvrdiť • zastar. stvrdiť: pravdivosť udalosti dotvrdili všetci prítomní • dokumentovať • dokázať (doložiť dôkazmi): dokázať svoju nevinu • odprisahať (potvrdiť prísahou)

2. uznať za platné; písomne osvedčiť • schváliť: vláda potvrdila, schválila rozpočet na tento rok • zastar. stvrdiť • kniž. sankcionovať: sankcionovať uznesenie, zákon • kniž. atestovať • zastar. certifikovať • admin. kvitovať (potvrdiť príjem niečoho): kvitovať zmenku • spečatiť (dať konečnú platnosť): priateľstvo sme spečatili bozkom; sľub spečatiť podpisom

3. porov. prisviedčať

ukázať 1. gestom upozorniť na niekoho, niečo: ukázal rukou na prichádzajúcich, na dom oproti • označiť: označil vinníka prstom • udať (určiť pohybom, hlasom a pod., ako sa má niečo konať): treba udať smer pochodu; udať paličkou povel, aby hráči začali hrať • zastar. al. nár. pokázať (Sládkovič, Botto) • naznačiť (náznakom upozorniť): naznačil mu, aby mlčal

2. umožniť niekomu pozretie niečoho, dať vidieť: Ukážeš nám svoju zbierku? • poukazovať (viac vecí al. postupne): poukazovať návšteve celý dom • predviesť (názorne): na výstave predvedú nové modely počítačov • predstaviť (verejne): predstaviť diela mladých umelcov • popredstavovať (postupne al. viac vecí, osôb): popredstavovať všetky exponáty • prezentovať: výstava prezentuje súčasné umenie • demonštrovať (názorne): demonštroval teóriu na príklade • predložiť (položiť pred niekoho, obyč. pri úradnom vybavovaní): predložte účet, povolenie, zoznam, občiansky preukaz • podať: podať výklad o histórii obrazu

3. vystúpiť so svojimi myšlienkami, citmi, názormi a pod. zo svojho súkromia • dať najavo • prejaviť • preukázať: nevie ukázať, dať najavo radosť, lásku; (pre)ukázal ochotu zmieriť sa • manifestovať (verejne): umelec manifestuje svoju oddanosť vlasti • zobraziť • znázorniť (názorne, umelecky): v románe zobrazil, znázornil nedávne udalosti • vyjadriť • vysloviť (slovne): vyjadrili, vyslovili nám vďaku, uznanie

4. doložiť presvedčivým dôkazom, podať svedectvo o niečom • podať dôkaz • dokázať • dosvedčiť: Ukážte, dokážte, akí ste dobrí hokejisti!; podal dôkaz o svojej nevine, dosvedčil svoju nevinu

5. p. upozorniť