Synonymá slova "dokončiť" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 7 výsledkov (1 strana)

  • dokončiť doviesť do konca (op. začať) • skončiťukončiťzakončiť: dokončili, skončili nakrúcanie filmu; ukončiť, zakončiť začatú prácukniž.: dokonaťzakľúčiť: dokonal, zakľúčil príhovor citátomprestať (s niečím): prestal s robotou až neskoro večerdotiahnuťdovŕšiťzavŕšiťzvŕšiť (na najvyššiu mieru): autor nedotiahol scénu do detailov; umelec dovŕšil, zavŕšil svoje dielokorunovať (s úspechom): práca korunovaná úspechom, odmenouuzavrieťuzatvoriť (urobiť definitívny koniec, záver niečomu): uzavrel diskusiuabsolvovať (dokončiť štúdium): absolvoval stáž v zahraničídohotoviťdorobiťdobudovaťdotvoriť (dokončiť ručnú al. intelektuálnu prácu): dohotovila, dorobila obed; dobudovať sídlisko; dotvoriť esej, obrazskoncovať (dokončiť niečo nepríjemné): rázne skoncoval s hádkouslang.: odkrútiť (si)dokrútiť (si): chlapci si odkrútili, dokrútili vojenčinunár. pokončiť (Kukučín)


    skončiť 1. uskutočniť poslednú fázu, koniec niečoho, doviesť do konca (op. začať) • dokončiťukončiťzakončiť: robotu sme skončili, ukončili o hodinu skôr; prednášku dokončil, zakončil citátomkniž.: dokonaťzakľúčiť: začaté dielo autor už nestihne dokonať, zakľúčiťnár. pokončiť: pokončiť vec razom (Kukučín)dovŕšiťzavŕšiťzvŕšiť (na najvyššiu mieru, úplne): víťazstvo dovŕšime, z(a)vŕšime oslavoukorunovať (s úspechom): korunovať dielo oslavouuzavrieťuzatvoriť (urobiť definitívny koniec, záver niečoho): uzavrieť, uzatvoriť besedu, sympóziumabsolvovať (vychodiť školu, štúdium, kurz a pod.): gymnázium úspešne absolvovalskoncovať (niečo nepríjemné, neželateľné, zdĺhavé a pod.): skoncujeme naše hádky; skoncovať s neporiadkamiprerušiť (predčasne): prerušiť ťarchavosťprestať: prestať, skončiť s robotou

    2. mať zlý koniec • hovor. expr. dobačovaťdogazdovaťdoskákať: skončiť na šibenici, v nemocnici; už sme dobačovali, doskákali; takýmto spôsobom rýchlo dogazduješ

    3. p. umrieť


    uzatvoriť 1. dať do takej polohy al. stavu, ktorý znemožňuje prístup niekoho al. prívod niečoho • zatvoriťuzavrieťzavrieť (op. otvoriť): (u)zatvoriť športový areál; (u)zavrel dvere na kľúč; (u)zatvoriť potrubie, (u)zavrieť plynový kohútikzapchať: zapchať otvorprehradiť (priehradou znemožniť priechod): cestu do záhrady prehradili plotompozatváraťpouzatváraťpozavieraťpouzavierať (postupne, viacero vecí): po(u)zatvárali, po(u)zavierali všetky oblokyblokovaťzablokovať (nedovoliť prístup): (za)blokovať letiskozabarikádovať (zabrániť prístupu barikádou): zabarikádovať vstup do budovy

    2. urobiť súvislým • uzavrieťspojiť: uzavrieť, uzatvoriť, spojiť obvod, okruh

    3. urobiť definitívny koniec, záver niečoho (op. začať) • uzavrieťzakončiť: debatu uzatvorili, uzavreli, zakončili vzájomnou dohodoukniž. zakľúčiť: prednášku zakľúčil príkladom zo životaskončiťdokončiťzavŕšiť (doviesť do konca): štúdium skončil, zavŕšil doktorátom; začaté dielo už nedokončil, nezavŕšil

    4. dohodou realizovať • uzavrieť: uzatvoriť, uzavrieť manželstvodohodnúťdojednať (jednaním realizovať): dohodnúť, dojednať zmluvu o kúpe domu

    5. dospieť k záveru, urobiť z niečoho záver • uzavrieť: z výsledkov uzatvorili, uzavreli, usúdili, že postup bol chybnýdedukovať (vyvodiť dedukciou): dedukoval správne


    zakončiť doviesť do konca, urobiť koniec niečoho a obyč. na konci opatriť niečo niečím (op. začať) • zavŕšiťkniž.: zvŕšiťzakľúčiť: vystúpenie zakončili, z(a)vŕšili, zakľúčili tancom; sukňu zakončiť obruboukniž. dokonať: dokonať svoje dielouzavrieťuzatvoriť (reč, rozhovor a pod.; op. otvoriť): uzavrieť, uzatvoriť diskusiu, prednáškudokončiťdovŕšiť (úplne, vyčerpávajúco): robotu nestihol dokončiť, dovŕšiťskončiťukončiť: zápas skončiť, ukončiť predčasnekorunovať (úplne zakončiť): úspešnú robotu korunovala odmenaabsolvovať (vychodiť školu, kurz a pod.): maturitu absolvoval výbornezried. epilogizovať (urobiť záver; Vajanský)


    dokončita p. ostro 2, špicato


    špicato s ostrým zakončením (op. tupo) • došpicatanašpicato, pís. i do špicata, na špicato: špicato, došpicata, našpicato upravený koniec palicekončitokončistodokončitadokončistanakončitonakončisto, pís. i do končita atď.: konči(s)to, dokonči(s)ta, nakonči(s)to okresať žrdeostronaostro, pís. i na ostro: ostro, naostro zabrúsené konce oceľových tyčítenkonatenko, pís. i na tenko: tenko, natenko zastrúhať ceruzku

    porov. aj špicatý


    ostro 1. s tenkou nabrúsenou hranou, ktorou sa dá krájať, rezať a pod.; s cieľom dosiahnuť takúto hranu (op. tupo) • naostrodoostra, pís. i na ostro, do ostra: ostro, naostro nabrúsená kosa; nôž treba nabrúsiť doostra

    porov. aj ostrý 1

    2. s hrotom al. zakončením podobným hrotu; s cieľom dosiahnuť hrot (op. tupo) • špicatokončistokončitohrotitohrotisto: ostro, špicato, konči(s)to upravené konce palícnaostronašpicatonakončistonakončito, pís. i na ostro atď.: naostro, našpicato, nakonči(s)to zastrúhaná ceruzkadoostradošpicatadokončistadokončita, pís. i do ostra atď.: konce žrde treba opracovať doostra, došpicata, dokonči(s)ta

    porov. aj ostrý 2

    3. pôsobiac na zmysly veľkou silou, intenzitou a pod. • prenikavo: ostro, prenikavo pískaštipľavokorenitokorenisto: štipľavo, koreni(s)to zapácha

    porov. aj ostrý 3, 4

    4. (o zmysloch) dobre vnímajúc • výborne: ostro, výborne vidíprenikavojasne: prenikavo, jasne počuje každé šuchnutie

    5. s veľkou intenzitou • silnointenzívne: ostro, silno, intenzívne sa sústrediť na prácunaostronaplno: začali naostro, naplno trénovaťprudkorezko: prudko, rezko zaútočil na súpera

    6. vyznačujúc sa prísnosťou, rozhodnosťou, strohosťou a pod. (op. mierne, jemne) • prísneprísno: ostro, prísne sa pozrel na synapríkrostrmostrohoexpr. britko: príkro, strmo, britko nás zahriakoltvrdo: tvrdo kritizoval vládurozhodnerázneenergickyrezolútne: rozhodne, rázne, energicky odmietnuť obvinenie

    porov. aj ostrý 3

    7. nápadne sa prejavujúc • výraznejasnezreteľne: stavba ostro, výrazne kontrastuje s okolím; v diaľke sa jasne, zreteľne črtajú kontúry hôročividneviditeľne: jeho slová očividne, viditeľne kontrastujú so skutkami


copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV