Synonymá slova "dokon" v Synonymickom slovníku slovenčiny

celkom 1. vyjadruje okolnosť krajnej miery, úplnosti niečoho (deja, stavu, vlastnosti a pod.) • úplne • plne: celkom, úplne sa zotmelo; plne sa sústredili na prácu • naplno • splna • kniž. zúplna: naplno, splna rozkvitnutá ruža; zúplna popretŕhať rodinné zväzky • hovor.: dočista • načisto • nadobro: svojím správaním ho dočista pripraví o rozum; vlasy má už načisto šedivé • hovor.: naskrz • naskrze • expr. skrz-naskrz: kým prišiel domov, naskrz(e), skrz-naskrz premokol • kompletne • hovor. komplet: ešte to nie je kompletne, komplet hotové • hovor. zgruntu: zgruntu prerobený dom • zried. nacelkom (Bodenek) • zastar.: cele • celky • celkovite • fraz.: na celej čiare • so všetkým činom • nespis.: zbrusu • docela: cele vážne poviem (Matuška); darí sa mu celky, celkovite dobre • dokonale • hovor.: absolútne • totálne • expr. stopercentne (so zdôraznenou okolnosťou krajnej miery): je dokonale šťastný; vrátil sa absolútne, totálne vyčerpaný; je už stopercentne zdravý • diametrálne (celkom opačne): diametrálne sa odlišujú • hovor. navlas • nachlp, pís. i na chlp (zo všetkých stránok): sú si navlas podobní; spravil to nachlp rovnako • naširoko • doširoka • dokorán (pri otváraní a pod.): celkom, dokorán roztvoriť okno; naširoko, doširoka otvoriť dvere • subšt.: cakompak • cakomprásk • cakumpak • cakumprásk • durch • durchomdurch • fungl

2. p. vôbec 1

dokonale 1. p. výborne 1, porov. aj dokonalý 1 2. p. celkom 1, úplne

úplne vyjadruje krajnú, najvyššiu mieru deja, stavu, vlastnosti a pod.; zo všetkých stránok (op. čiastočne) • celkom: úplne, celkom sa spoľahol na rodičov • plne • plno • splna • naplno • kniž. zúplna: celý čas sa mu plne, splna venovali; naplno, zúplna otvorené ventily • totálne: do cieľa prišiel totálne, úplne vyčerpaný • kompletne • dokonale • hovor. komplet: auto sa mu kompletne rozpadlo; vždy sa vie dokonale prispôsobiť • hovor. absolútne • expr.: kapitálne • stopercentne: som si tým absolútne, kapitálne, stopercentne istý • hovor.: načisto • dočista: ten sa načisto, dočista zbláznil • naskrz • naskrze • vonkoncom: je naskrz(e), vonkoncom mokrý • hovor. zgruntu: museli sme to zgruntu prerobiť • expr. skrz-naskrz: vrátili sa skrz-naskrz premrznutí • hovor.: navlas • nachlp: sú navlas, nachlp rovnakí • dokorán • doširoka (pri otváraní): úplne, dokorán otvoril okná • zastar. cele • fraz.: na celej čiare • so všetkým činom • do posledného písmena/písmenka • subšt.: cakompak • cakumpak • cakomprask • cakomprásk • cakumprásk • durch • durchomdurch • fungl • nespis.: naprosto • zbrusu

porov. aj úplný 1, 2

výborne 1. s vynikajúcou úrovňou, vynikajúcim spôsobom • vynikajúco • skvele • skvelo • znamenite: výborne, vynikajúco zvládli všetky prekážky; skvele, znamenite si poradili so súpermi • bezchybne • dokonale • ideálne • perfektne: bezchybne, dokonale sa pripravil na skúšky; perfektne, ideálne zvládli úlohu • majstrovsky • prvotriedne: majstrovsky, prvotriedne spracovaná téma • pozoruhodne • kniž. excelentne • expr. fenomenálne: pozoruhodne, excelentne, fenomenálne ovláda programovanie • hovor. expr. exportne: exportne spracoval prihrávku a vystrelil na bránku • hovor. expr.: ohromne • úžasne • fantasticky: vie ohromne, úžasne, fantasticky variť • hovor.: príma • fajn • super: pri mori bolo príma, fajn, super • hovor. tip-top • expr. jedna radosť: oblieka sa tip-top, jedna radosť • expr. božsky • hovor. expr. báječne • senzačne: na dovolenke sme sa mali božsky, báječne • slang. senzi • subšt.: betálne • bohovsky • bohove • bohovo • bezvadne • bezva • senza

porov. aj výborný

2. vyjadruje uspokojenie, pochvalu a pod. • dobre • správne • veľmi dobre: výborne, dobre, tak som si to predstavoval; správne, veľmi dobre, musíš sa už raz rozhodnúť • znamenite • vynikajúco • skvele: znamenite, vynikajúco, skvele, to nám vyhovuje • hovor. fajn • hovor. expr.: ohromne • fantasticky • báječne: fajn, ohromne, s tým som nerátal; fantasticky, báječne, takto sa nám to podarí • bravo • bravó: bravo, výborne, to je úspech • subšt.: bezvadne • bezva • bohove • bohovo • bohovsky

3. p. ostro 4

ináč 1. označuje vlastnosť deja al. stavu ako odlišnú od predpokladanej, pôvodne očakávanej vlastnosti, iným spôsobom (op. rovnako) • inak • inakšie • zried. ináčej • zastar. ináče: vyzerá ináč, inak, ako som si ju predstavoval; musíme to urobiť ináč, inakšie • onak • hovor. onakvo: jeden to robí tak, druhý onak; onakvo natrel bránu • odlišne • odchylne • odchodne: ku každému problému pristupuje odlišne, odchylne, odchodne • nár. netakšie

2. expr. označuje vlastnosť deja al. stavu, ktorá v porovnaní s očakávanou, predpokladanou vlastnosťou dosahuje vyššiu mieru • expr.: inak • inakšie • hovor. onakvejšie: správa sa ináč, onakvejšie ako ostatní • lepšie • súcejšie • dokonalejšie • odchodnejšie: u nás by sa mu ináč, lepšie darilo; on to vie dokonalejšie natrieť; pôsobí súcejšie, ako sme si mysleli • zried. ináčej • zastar. ináče

3. vyjadruje priraďovací vzťah s vysvetľovacím významom; pripája dodatočnú výpoveď al. uvádza výraz s vysvetľovacím významom • inak • inakšie: potrebujú pomoc, ináč by po nás neboli poslali; je to inak dobrý človek • zried. ináčej • zastar. ináče

4. p. rozdielne, rozlične 5. p. vcelku 2 6. p. vlastne 2

absolútny vyskytujúci sa v plnej al. neobmedzenej miere • úplný: absolútna, úplná zhoda názorov (op. neúplná, čiastočná); pacient potrebuje absolútny, úplný pokoj • totálny (všetko zahŕňajúci): totálny krach, totálna tma • expr. stopercentný: potrebujem mať stopercentnú istotu • dokonalý (absolútny v dokonalosti): mať absolútny, dokonalý sluch • bezvýhradný • bezpodmienečný (bez akýchkoľvek výhrad, podmienok): bezvýhradná, bezpodmienečná poslušnosť • bezhraničný (nepoznajúci hranice): mal moju bezhraničnú dôveru • neohraničený • neobmedzený • absolutistický (obyč. o záležitostiach moci, vládnutia): mať absolútne, neohraničené, neobmedzené právomoci; absolutistická moc • maximálny (dosahujúci maximum miery): absolútna, maximálna koncentrácia • diametrálny: diametrálny protiklad • jednoznačný • suverénny: absolútny, jednoznačný víťaz pretekov; v škole je absolútna, suverénna jednotka • drvivý: drvivá väčšina • zried. zvrchovaný: pocítila zvrchované šťastie • hlboký: zavládlo hlboké ticho • expr. svätý: všetko je absolútna, svätá pravda

bezchybný ktorý nemá ani jednu chybu, ktorý je úplne bez chýb (op. chybný) • dokonalý (op. nedokonalý): bezchybná, dokonalá práca • perfektný: perfektný preklad • bezporuchový: bezporuchový motor, chod stroja • presný (vyznačujúci sa presnosťou; op. nepresný): presný výpočet, presné meranie • správny • dobrý • náležitý: bezchybná, správna, dobrá, náležitá odpoveď • vzorný (ktorý je v bezchybnosti príkladom) • hovor. na jednotku: vzorné správanie, odpoveď na jednotku • subšt. bezvadný • nespis. nezávadný

dobrý 1. spĺňajúci mravné normy (o človeku a jeho prejavoch; op. zlý) • statočný • poctivý • čestný: chce sa stať dobrým, statočným, poctivým človekom; je to dobrý, čestný charakter • bezúhonný • poriadny • počestný • mravný (op. nemravný): mať bezúhonnú povesť; žiť poriadny, počestný, mravný život • slušný • vychovaný (svedčiaci o dobrej výchove; op. neslušný, nevychovaný): človek slušných mravov; slušné správanie; slušné, vychované dievča • pozitívny • kladný (op. negatívny, záporný): mať pozitívny, kladný prístup k niečomu • pekný (vyznačujúci sa mravnou krásou) • šľachetný • ušľachtilý • kniž. bohumilý: pekný charakter; pekný, šľachetný, ušľachtilý, bohumilý skutok • pridobrý (príliš dobrý) • expr. predobrý (veľmi dobrý)

2. spĺňajúci odborné, pracovné, spoločenské a pod. požiadavky (o človeku; op. zlý) • kvalitný: dobrý, kvalitný odborník; dobrý, kvalitný lekár • súci • schopný • šikovný (prejavujúci schopnosť, šikovnosť): súci, schopný, šikovný remeselník, pracovník • onakvý (iba v 2. stupni): nájde si lepšiu, onakvejšiu ženu • hovor. expr. neúrečný • dokonalý (ktorý má všetky náležité vlastnosti): dokonalý manžel, dokonalá matka • skvelý • perfektný: skvelý, perfektný učiteľ, šéf • prvotriedny • elitný • výborný • vynikajúci • znamenitý • špičkový (veľmi dobrý, najlepší): prvotriedni, elitní žiaci školy; výborní, vynikajúci, znamenití rodičia; špičkový vedec • hovor. neskl.: príma • fajn • neskl. hovor. expr. super • hovor. expr. báječný • subšt.: bezvadný • bezva

3. ktorý má vlastnosti zodpovedajúce určitým požiadavkám, kritériám, nárokom, hodnotám a pod. (obyč. o veciach, javoch; op. zlý) • kvalitný (op. nekvalitný) • akostný: dobrý, kvalitný, akostný výrobok; kvalitná práca • vyhovujúci (op. nevyhovujúci): vyhovujúce miesto na sedenie, vyhovujúci výsledok • hodnotný (spĺňajúci požiadavky duchovnej, myšlienkovej hodnoty; op. nehodnotný, brakový): vidieť hodnotný film, čítať hodnotnú knihu • pekný • krásny: mať pekné známky na vysvedčení; počasie je pekné, krásne, slnečné • hovor.: fajnový • fajný • hovor. neskl.: fajn • príma: fajnová, fajná vôňa; fajn, príma večera • vhodný • súci • hovor.: akurátny • neskl. akurát (ktorý sa práve najlepšie hodí, ktorý sedí): vhodný, súci, akurátny darček pre oslávenca; šaty sú akurátne, akurát • chutný (o dobrom jedle, nápoji) • úrodný • hojný • bohatý (prinášajúci úrodu, hojnosť): úrodný, hojný, bohatý rok • vydarený • podarený • kniž. zdarný • hovor. expr. neúrečný: vydarená, podarená akcia, zábava; zdarný priebeh podujatia; neúrečný rast, zisk • neskl. hovor. expr. hej: bola to hej svadba • presný • bezchybný • dokonalý (zodpovedajúci kritériám presnosti, dokonalosti): presný, bezchybný výpočet, odhad; presný, bezchybný, dokonalý sluch • absolútny (o dobrom, dokonale vyvinutom sluchu) • zdravý (obyč. o dobre vyvinutých a fungujúcich telesných ústrojoch): mať zdravý žalúdok, zdravé oči • výborný • skvelý • znamenitý • špičkový • vynikajúci • prvotriedny (veľmi dobrý, veľmi kvalitný): výborné, skvelé okuliare; skvelý, znamenitý, vynikajúci príhovor; znamenitý, špičkový prístroj; vynikajúce, prvotriedne umenie • pohodlný • bezstarostný • expr. panský (o živote) • hovor. expr.: báječný • senzačný • super • výhodný (op. nevýhodný): uzavrieť výhodný obchod • závideniahodný: závideniahodné miesto • užitočný • prospešný • osožný: užitočné, prospešné, osožné rady, pripomienky • expr.: dobručký • dobručičký • dobrulinký • dobrušký • subšt.: bezvadný • bezva • hovädský • hovadský • bohovský

4. šíriaci dobro, vyžarujúci dobro, presadzujúci dobro (o človeku a jeho prejavoch); svedčiaci o tom (op. zlý) • dobrácky • kniž. dobrotivý: dobrí, dobrotiví ľudia; dobrá, dobrácka tvár • dobrosrdečný • dobroprajný • dobromyseľný • dobrodušný (svedčiaci o dobrej mysli, prajnosti): dobrosrdečná, dobroprajná osoba • láskavý • vľúdny • prívetivý: láskavá, vľúdna žena; mať vľúdny, prívetivý pohľad • hovor. neskl.: fajn • príma: mať fajn, príma sestru • hovor. expr.: báječný • senzačný • super • pekný • milý (o reči, slove): nemal pre nich pekného, milého slova • pozitívny • kladný (op. negatívny, záporný): pozitívny, kladný hrdina; pozitívne, kladné sily • kniž. bohumilý: bohumilý človek, skutok • expr.: anjelský • boží (o človeku, jeho povahe) • expr. predobrý • expr. zried. predobrotivý (veľmi dobrý) • pridobrý (príliš dobrý) • expr.: dobručký • dobrušký • dobručičký • dobrulinký subšt.: hovädský, hovadský, bezvadný, bezva • senzi

5. p. kladný 1 6. p. priaznivý 2, príjemný 7. p. veľký 1

dokonalý 1. ktorý je bez chýb, nedostatkov; svedčiaci o dokonalosti (op. nedokonalý) • bezchybný • perfektný: dokonalý, bezchybný produkt; dokonalá, bezchybná, perfektná anglická výslovnosť • dôkladný (op. povrchný): dôkladná práca, dôkladná kontrola • vzorný • ukážkový • výstavný (ktorý dokonalosťou slúži ako vzor): vzorný, ukážkový poriadok; výstavný exemplár • dobrý • ideálny (aký má byť, aký je ideálom): dobré, ideálne manželstvo • vynikajúci • znamenitý • majstrovský (hodný majstra) • virtuózny: vynikajúce, znamenité ovládanie nástroja; majstrovské, virtuózne herectvo • bravúrny • brilantný: bravúrna, brilantná interpretácia, analýza • prvotriedny • suverénny: prvotriedny, suverénny odborník • pravý • naozajstný • skutočný (aký naozaj má byť): pravý, naozajstný, skutočný džentlmen • hovor.: celý • hotový (ktorý už dosiahol náležité vlastnosti): z chlapca je už celý, hotový muž • ušľachtilý (esteticky dokonalý): ušľachtilé tvary • expr. stopercentný • subšt. bezvadný • slang. klasa

2. p. absolútny, úplný 2

dôkladný idúci do hĺbky, do dôsledkov; svedčiaci o takom prístupe (op. povrchný) • precízny • pedantný: dôkladný, precízny, pedantný človek • pedantský (vzťahujúci sa na pedanta): pedantská práca • dôsledný • kniž. konzekventný (dodržiavajúci zásady): dôsledný, konzekventný pracovník, prístup • často pejor.: puntičkársky • punktičkársky (prepiato, až malicherne dôsledný): pun(k)tičkársky úradník • svedomitý • starostlivý: svedomitá, starostlivá príprava na skúšky • podrobný • detailný • kniž. subtílny (idúci do podrobností, detailov): podrobná, detailná analýza; subtílne bádanie • kniž. minuciózny: minuciózny opis • obšírny • obsiahly • vyčerpávajúci (zahŕňajúci všetko, idúci do šírky; op. stručný, krátky): obšírna, obsiahla, vyčerpávajúca správa, dokumentácia • dobrý • výborný • dokonalý (op. zlý, slabý, nedokonalý): dobrá, výborná, dokonalá znalosť jazyka • správny • presný: správna, presná výslovnosť • expr.: poriadny (op. zbežný, letmý): poriadne skúšanie, poriadna kontrola • hovor. gruntovný: gruntovná zmena • expr. čistý (o dôkladnej práci)

hlboký 1. ktorý má veľkú hĺbku (op. plytký): hlboké jazero, hlboký tanier • hovor. veľký: báť sa veľkej vody, nosiť šaty s veľkým výstrihom • bezodný • bezdný (nemajúci dna) • priepastný: bez(o)dná, priepastná jama, šachta • expr.: hlbočizný • hlbokánsky • prehlboký (veľmi hlboký) • prihlboký (priveľmi hlboký) • poet. zried.: hlbý • hĺby (Hviezdoslav, Vajanský)

2. majúci veľkú intenzitu, mieru • silný • mocný (op. slabý): hlboký, silný, mocný dojem • veľký • bezhraničný • bezodný • bezdný: upadnúť do veľkého, bezhraničného, bezodného smútku • intenzívny • expr. poriadny: intenzívny, poriadny spánok (op. ľahký) • úplný • absolútny • pren. hrobový: úplné, absolútne, hrobové ticho; hrobová tma • expr.: hlbočizný • hlbokánsky (veľmi hlboký) • prihlboký (priveľmi hlboký)

3. idúci do hĺbky, sledujúci dôkladnosť; odrážajúci hĺbku (myšlienkovú, duchovnú; op. povrchný) • hlbokomyseľný • múdry: hlboký, hlbokomyseľný, múdry človek; hlboké, hlbokomyseľné, múdre úvahy • dokonalý • dôkladný: presvedčil o dokonalej, dôkladnej znalosti veci, pomerov • obsažný (ktorý má obsahovú hodnotu, hĺbku): obsažná myšlienka • vážny • seriózny • opravdivý: jeho záujem je hlboký, vážny, seriózny, opravdivý

4. (o zvuku) ktorý znie v nízkej polohe (op. vysoký, tenký) • nízky • spodný • pren. hrubý: hlboké, nízke, spodné tóny; hlboký, nízky, hrubý hlas • tmavý • temný (o hlase; op. jasný) • pren. zamatový • bručivý • basový (o zvuku, hlase) • expr.: hlbočizný • hlbokánsky • prehlboký • prihlboký (príliš hlboký)

ideálny 1. totožný s ideálom; taký, aký by mal byť; zodpovedajúci túžbam, predstavám o ideáli • bezchybný • dokonalý: ideálna, bezchybná manželka; ideálny, dokonalý hrdina • vzorný • ukážkový (slúžiaci ako vzor, ukážka ideálnosti): vzorný, ukážkový otec; ukážkové rodinné vzťahy • najlepší • najvhodnejší: najlepší, najvhodnejší postup, spôsob; najvhodnejšie prostredie na oddych • perfektný • skvelý: prežili perfektnú, skvelú dovolenku; perfektné, skvelé počasie • vydarený • harmonický: vydarené, harmonické manželstvo

2. ktorý jestvuje iba vo vedomí, v predstavách, nezodpovedajúci skutočnosti • abstraktný (založený na abstrakcii): ideálna, abstraktná konštrukcia; ideálne, abstraktné zobrazenie • neskutočný • fiktívny (op. skutočný): ideálne, neskutočné, fiktívne svety, objekty • nereálny • nerealistický (bez možnosti realizácie; op. reálny, realistický): nereálne, nerealistické predstavy • platonický (bez naplnenia v skutočnosti, bez zmyselnosti; obyč. o láske, vzťahoch a pod.)

3. p. idealistický 1

optimálny kniž. ktorý najviac vyhovuje daným podmienkam • najlepší • najvyhovujúcejší • najprimeranejší: mať optimálnu, najlepšiu výšku; utvoriť pracovníkom optimálne, najvyhovujúcejšie podmienky • najpriaznivejší • najvýhodnejší: vybrať optimálne, najvýhodnejšie riešenie; zabezpečiť najpriaznivejší stav hospodárstva • dokonalý: mať optimálny, dokonalý prehľad

podrobný všímajúci si, zahŕňajúci, obsahujúci podrobnosti • detailný: podrobný, detailný výklad; podrobné, detailné vysvetlenie (op. všeobecné) • kniž. minuciózny: minuciózna analýza • bližší: mať o niečom podrobnejšie, bližšie správy • dôkladný • vyčerpávajúci: dôkladné rozpracovanie koncepcie, vyčerpávajúci opis • obšírny • obsiahly • rozsiahly • široký (podrobný a dlhý, s veľkým záberom; op. stručný, krátky): obšírna, obsiahla štúdia; rozsiahle, široké spracovanie problematiky • dokonalý • úplný (zahŕňajúci všetko i s podrobnosťami): dokonalé, úplné vedomosti o niečom • rozvláčny (zbytočne podrobný): rozvláčny referát

presný 1. vyznačujúci sa dôkladnosťou v konaní, myslení (o človeku) • dôkladný • dôsledný: je v práci presný, dôkladný, dôsledný • spoľahlivý • hovor. akurátny (zaručujúci presnosť): spoľahlivý, akurátny pracovník • kniž. dochvíľny (presný v čase): Nemeškaj, buď dochvíľny!

2. bezchybne fungujúci • bezchybný • dokonalý: presný, bezchybný, dokonalý stroj • kniž. precízny: precízny mechanizmus • spoľahlivý (v presnosti): spoľahlivé hodinky • jemný (prispôsobený na presné rozlišovanie): jemné váhy, jemná mechanika

3. dokonale, presne urobený, zhotovený, vykonaný (op. nepresný) • dôkladný • kniž. precízny: oceniť presnú, dôkladnú, precíznu prácu • dokonalý • perfektný: presná, dokonalá, perfektná muška • pedantský • pedantný • puntičkársky • punktičkársky (do detailov presný): pedantská, pedantná, pun(k)tičkárska reštaurátorská robota • bezchybný • správny • dobrý • náležitý (op. chybný, nesprávny, zlý): bezchybný, správny, dobrý výpočet; dobrý, náležitý výsledok • expr. stopercentný

4. zodpovedajúci skutočnosti, presne vystihujúci skutočnosť • dokonalý • úplný: syn je presnou, dokonalou, úplnou kópiou otca • výstižný • priliehavý: výstižné, priliehavé prirovnanie, označenie • verný: verné zobrazenie • doslovný • expr., obyč. pejor. otrocký (o preklade)

5. presne určený, formulovaný a pod. • určitý (op. nepresný, neurčitý) • jasný • konkrétny: presný, určitý počet; presný, určitý, jasný cieľ; jasné kontúry; konkrétne údaje • striktný • prísny: striktné, prísne rozlišovanie, vymedzenie • odb. exaktný (založený na faktoch, na matematických metódach): exaktné údaje, exaktné metódy

prvotriedny majúci veľmi dobrú (najlepšiu) akosť, úroveň a pod. (op. druhotriedny, podradný) • výborný • vynikajúci • znamenitý: prvotriedny, výborný, vynikajúci, znamenitý výrobok; prvotriedna, výborná, vynikajúca, znamenitá práca • dokonalý (ktorý nemá nedostatky, chyby; op. nedokonalý): dokonalá gazdinka • kvalitný • akostný • vysokokvalitný • vysokoakostný (op. nekvalitný): kvalitný výkon, kvalitný tovar, akostné víno • vyberaný • delikátny (o tovare, výrobkoch, potravinách a pod.): vyberané, delikátne jedlo • prvý • najlepší (o kvalite): materiál prvej, najlepšej akosti • zastar. prvej klasy (Jesenská)

skutočný 1. ktorý možno vnímať zmyslami, jestvujúci v realite; zodpovedajúci skutočnosti (op. neskutočný) • reálny (op. ireálny, fiktívny): sú to skutočné, reálne objekty; skutočný, reálny počet bol menší ako uviedli v novinách • efektívny (op. fiktívny): efektívne hodnoty • konkrétny (op. abstraktný) • hmatateľný • poznateľný: konkrétny, hmatateľný, poznateľný svet • faktický • skutkový (zodpovedajúci faktom, skutočnosti, nie odhadu): faktický, skutkový stav • javový: javový svet, javová podstata • ozajstný • naozajstný • naozajský • živý: mal doma ozajstného, naozajstného, naozajského, živého hada; ozajstná, naozajstná láska; nesedel tam prelud, ale živý človek • pravdivý • opravdivý • pravý • nefalšovaný • úprimný • nepredstieraný: film nakrútený podľa pravdivej, opravdivej udalosti (op. vymyslenej, fantastickej); herečka plakala opravdivými, pravými, nefalšovanými slzami (op. predstieranými, falošnými); prejaviť pravý, nefalšovaný záujem o niečo; boli to jeho pravé vlasy (op. nepravé, falošné, umelé) • plnokrvný: chladnokrvnosť prezrádzala plnokrvného Angličana • životný (op. neživotný, papierový): životná postava, životný hrdina • neskreslený • holý • nahý: taká je neskreslená, holá, nahá pravda

2. ktorý je taký, aký má byť; ktorý spĺňa očakávania, predpoklady a pod. • celý • dokonalý • pravý • rýdzi: skutočný, pravý muž; praví, rýdzi mešťania • čistý • neskalený • ozajstný • naozajstný • naozajský: čistý, neskalený cit; neskalená radosť; našiel v deťoch ozajstné, naozajstné potešenie; je naozajská dáma • nepochybný: nepochybná pravda • vážny: mať o niečo skutočný, vážny záujem • opravdivý: opravdivé hrdinstvo • hovor.: hotový • úplný: to, čo dokázal, je hotový, úplný zázrak; hotový, úplný génius • naslovovzatý: naslovovzatý odborník • neskl. kniž. par excellence [vysl. ekselans]: umelec par excellence

úplný 1. ktorému nič nechýba (op. neúplný) • celý • kompletný • neskl. komplet: úplná, celá, kompletná súprava; úplná, celá, kompletná zostava posádky • plný: uskutočniť zmeny v plnom rozsahu; vyplatiť plnú mzdu • neskrátený (op. skrátený): neskrátené znenie • celkový • komplexný • celistvý • kniž. celostný • ucelený (tvoriaci celok): utvoriť si celkový, komplexný, celistvý, ucelený obraz o veci • skompletizovaný • súborný: skompletizované, súborné dielo autora • generálny (všetko zahŕňajúci): generálna rekonštrukcia stavby • taxatívny (v úplnosti uvedený): taxatívny výpočet

2. ktorý sa vyskytuje v úplnosti, ktorý nemá nijaké rezervy (op. neúplný) • absolútny • dokonalý: pacient potrebuje úplný, absolútny pokoj; aspoň na okamih pocítila úplné, absolútne, dokonalé šťastie • totálny: všade vládla totálna tma • expr. stopercentný • slang. stopro: mať stopercentnú istotu • pren. matematický: matematická presnosť • suverénny • jednoznačný: suverénny, jednoznačný víťaz • neobmedzený • neohraničený • bezhraničný (vyskytujúci sa v neobmedzenej miere): mať nad niekým neobmedzenú, neohraničenú moc; prejaviť priateľovi bezhraničnú dôveru • bezpodmienečný • bezvýhradný (bez akýchkoľvek podmienok, výhrad): vyžadoval bezpodmienečnú, bezvýhradnú poslušnosť • expr. otrocký: otrocká poslušnosť • maximálny (dosahujúci maximum nejakej vlastnosti, miery, hodnoty a pod.): pracovať do maximálneho vypätia síl, maximálne využitie zdrojov • zried. zvrchovaný: zvrchované blaho • hlboký • pren. hrobový • mŕtvolný: hlboké, hrobové ticho • expr. svätý: to je svätá pravda • nepreniknuteľný (obyč. o úplnej tme) • samý • hovor.: vyložený • vyslovený: povedať vyložený, vyslovený nezmysel

3. p. skutočný 2

výborný ktorý má najvyššiu mieru akosti, úrovne a pod. • vynikajúci • znamenitý • prvotriedny: podávali výborné, vynikajúce, znamenité, prvotriedne jedlá; výborný, vynikajúci lekár; dosiahnuť znamenité výsledky; predával len prvotriedny tovar • najlepší • vyberaný: pili len najlepšie vína • elitný: elitné publikum • významný: dosiahnuť významné výsledky • skvelý: skvelý spoločník • hovor. expr.: báječný • senzačný: čítal som báječnú knihu • expr. božský: božský nápoj • expr. rozprávkový: rozprávkové počasie • expr. úžasný: bol to úžasný človek • expr. hrdý: hrdá hostina • hovor. expr. ohromný: je to ohromný odborník • veľkolepý: veľkolepé dielo • ostrý (o zmysloch): mať ostrý zrak • vysokoakostný • vysokokvalitný (ktorý má vysokú akosť, kvalitu): vysokoakostná, vysokokvalitná oceľ • neprekonateľný • nezdolateľný (ktorý sa nedá prekonať, zdolať): ako rozprávač je neprekonateľný, nezdolateľný • obdivuhodný • pozoruhodný (zasluhujúci si obdiv, pozornosť): podal obdivuhodný, pozoruhodný výkon • závideniahodný (ktorý možno závidieť): má závideniahodný život • vydarený: vydarený večierok • dokonalý (spĺňajúci všetky požiadavky): dokonalý obraz • bezchybný (ktorý je bez chýb): bezchybný preklad • brilantný • bravúrny: brilantná, bravúrna hra • hovor. expr. fantastický: fantastická hudba • ideálny • perfektný: prežili sme ideálnu dovolenku • hovor. expr. exportný: exportná kvalita • geniálny: mám geniálne myšlienky • jedinečný: je to jedinečný pracovník • majstrovský: majstrovské ovládanie stroja • oslňujúci • oslnivý: oslňujúci, oslnivý výkon • slávny: slávny čin • expr.: kapitálny • kolosálny • fenomenálny • kráľovský • nádherný • krásny (prekračujúci očakávanie): podaril sa mu kapitálny úlovok; prišiel na kolosálne riešenie; dostať kráľovský honorár; nádherný zápas; dosahoval krásne výsledky • kniž. naslovovzatý: naslovovzatý znalec umenia • kniž. eminentný: eminentný žiak • kniž. eklatantný: eklatantný dôkaz • kniž. excelentný • hovor.: príma • tip-top • super: príma učiteľ; kúpil som si tip-top topánky • zastar. vynikavý (Kukučín) • subšt.: bezvadný • bezva: bezvadné, bezva počasie • subšt. bohovský: To je bohovský nápad! • subšt. senzi

p. aj vynikajúci

vynikajúci 1. ktorý vyniká kvalitou, vlastnosťami, výkonom a pod. • znamenitý • výborný: vynikajúci, znamenitý lekár; vynikajúci, výborný výrobok • skvelý: skvelé víno, skvelý príklad dobrosrdečnosti • prvotriedny: podávali tam prvotriedne jedlá • dokonalý: dokonalý obraz • závideniahodný (ktorý možno závidieť): má závideniahodnú manželku • bezchybný (ktorý je bez chýb): podať bezchybný výkon • veľkolepý: veľkolepé stavebné dielo • vysokoakostný • vysokokvalitný (ktorý má vysokú akosť, kvalitu): vysokoakostná, vysokokvalitná oceľ • špičkový: vyrábať špičkové prístroje • jedinečný: je to jedinečný učiteľ • kniž. naslovovzatý: naslovovzatý znalec opery • kniž. eminentný: eminentný žiak • zastar. vynikavý (Kukučín) • geniálny (ako vytvorený géniom) • kniž. fenomenálny: geniálna, fenomenálna hudba • brilantný • bravúrny: brilantná, bravúrna hra na klavíri • kniž.: famózny • fulminantný: famózna obžalobná reč • elitný (najlepší): elitní umelci • neprekonateľný • nezdolateľný (ktorý nemožno prekonať, zdolať): ako kuchárka je neprekonateľná, nezdolateľná • obdivuhodný • pozoruhodný (zasluhujúci si obdiv, pozornosť): podať obdivuhodný, pozoruhodný výkon • majstrovský: majstrovské ovládanie lopty • ohromný: je to ohromný odborník • expr.: krásny • pekný • nádherný: krásne, pekné, nádherné výsledky • slávny: slávny čin • veľký: veľký spisovateľ • oslnivý • oslňujúci • očarujúci • kniž. okúzľujúci (pôsobiaci silným dojmom): oslnivý, očarujúci herecký výkon • expr.: kráľovský • božský: kráľovský, božský nápoj • expr. kapitálny: podaril sa mi kapitálny úlovok • svetoznámy • hovor. svetový: svetoznámy, svetový chirurg • hovor. expr. fantastický: fantastická hudba • expr. úžasný: bol to úžasný človek • expr. kolosálny: objavil som kolosálne riešenie • expr. rozprávkový • hovor. expr. báječný: rozprávkové počasie, videl som báječný film • expr. skvostný: má skvostnú manželku • expr. hrdý: je to hrdá stavba • hovor.: príma • tip-top • super: príma zápas, tip-top šaty; ten kabát je super • subšt.: bezvadný • bezva • bohovský • hovädský • hovadský

p. aj vyberaný 2, vzorný

2. p. významný 2

vzorný ktorý pozitívnymi vlastnosťami, dokonalosťou môže slúžiť za vzor • dokonalý • bezchybný: vzorný, dokonalý žiak; vzorné, bezchybné správanie; bezchybný preklad • príkladný: príkladný rodinný život • vynikajúci • výborný • znamenitý: vynikajúci, výborný, znamenitý športovec • prvotriedny: prvotriedny odborník • expr. stopercentný: stopercentný kamarát • ukážkový: ukážková produkcia

zrelý 1. ktorý dozrel • dozretý: zrelé, dozreté ovocie • uzretý • vyzretý: uzretý syr, vyzretý maštaľný hnoj • prezretý (ktorý je za hranicou dozretia): prezreté obilie

2. telesne a duševne vyvinutý • dospelý: je to už zrelá, dospelá žena • dorastený • vyspelý: dorastený, vyspelý mladík • hovor. hotový: správal sa ako hotový chlap

3. umelecky vyhovujúci, vyspelý: zrelý, vyspelý umelec • vyzretý: vyzreté celoživotné dielo • dokonalý (bez chýb): dokonalá báseň

4. hovor. ktorý dosiahol potrebnú úroveň • vhodný: čas zrelý, vhodný na ústup

dokonať 1. p. dokončiť 2. p. umrieť

dokončiť doviesť do konca (op. začať) • skončiť • ukončiť • zakončiť: dokončili, skončili nakrúcanie filmu; ukončiť, zakončiť začatú prácu • kniž.: dokonať • zakľúčiť: dokonal, zakľúčil príhovor citátom • prestať (s niečím): prestal s robotou až neskoro večer • dotiahnuť • dovŕšiť • zavŕšiť • zvŕšiť (na najvyššiu mieru): autor nedotiahol scénu do detailov; umelec dovŕšil, zavŕšil svoje dielo • korunovať (s úspechom): práca korunovaná úspechom, odmenou • uzavrieť • uzatvoriť (urobiť definitívny koniec, záver niečomu): uzavrel diskusiu • absolvovať (dokončiť štúdium): absolvoval stáž v zahraničí • dohotoviť • dorobiť • dobudovať • dotvoriť (dokončiť ručnú al. intelektuálnu prácu): dohotovila, dorobila obed; dobudovať sídlisko; dotvoriť esej, obraz • skoncovať (dokončiť niečo nepríjemné): rázne skoncoval s hádkou • slang.: odkrútiť (si) • dokrútiť (si): chlapci si odkrútili, dokrútili vojenčinu • nár. pokončiť (Kukučín)

skončiť 1. uskutočniť poslednú fázu, koniec niečoho, doviesť do konca (op. začať) • dokončiť • ukončiť • zakončiť: robotu sme skončili, ukončili o hodinu skôr; prednášku dokončil, zakončil citátom • kniž.: dokonať • zakľúčiť: začaté dielo autor už nestihne dokonať, zakľúčiť • nár. pokončiť: pokončiť vec razom (Kukučín) • dovŕšiť • zavŕšiť • zvŕšiť (na najvyššiu mieru, úplne): víťazstvo dovŕšime, z(a)vŕšime oslavou • korunovať (s úspechom): korunovať dielo oslavou • uzavrieť • uzatvoriť (urobiť definitívny koniec, záver niečoho): uzavrieť, uzatvoriť besedu, sympózium • absolvovať (vychodiť školu, štúdium, kurz a pod.): gymnázium úspešne absolvoval • skoncovať (niečo nepríjemné, neželateľné, zdĺhavé a pod.): skoncujeme naše hádky; skoncovať s neporiadkami • prerušiť (predčasne): prerušiť ťarchavosť • prestať: prestať, skončiť s robotou

2. mať zlý koniec • hovor. expr. dobačovať • dogazdovať • doskákať: skončiť na šibenici, v nemocnici; už sme dobačovali, doskákali; takýmto spôsobom rýchlo dogazduješ

3. p. umrieť

umrieť prestať žiť (o človeku) • zomrieť: umrel, zomrel vo vysokom veku • zastaráv. odumrieť (o najbližších osobách, obyč. o otcovi a matke): odumrela ich matka; odumrel ma otec • kniž.: skonať • dokonať: skonať, dokonať po dlhom trápení • fraz. zjemn.: usnúť • zosnúť (naveky) • zaspať naveky/na večnosť • dodýchať • zavrieť/zatvoriť oči naveky • odísť navždy/naveky • usnúť večným spánkom • odísť/odobrať sa na večnosť/na pokoj/na večný odpočinok • odísť/odobrať sa zo sveta • odísť pod lipu • pobrať sa do večnosti • rozlúčiť sa so svetom • naposledy vydýchnuť • vydýchnuť dušu (uvedený rad synoným a synonymných frazeologických spojení sa využíva na eufemistické pomenovanie konca života) • kniž.: dotrpieť • dožiť • dobojovať • položiť/dať/obetovať život (za niečo) • poet.: zmrieť: zmrieť túžbou • fraz. kniž.: priniesť/položiť/obetovať život na oltár vlasti • prekročiť prah života/večnosti • odísť do večných lovísk/lovíšť • opustiť svet navždy • fraz. arch.: odísť na pravdu Božiu • poručiť život Bohu • oddať/odovzdať dušu Bohu • Pánboh ho povolal/vzal (k sebe) • odbila jeho posledná/ostatná hodina • opustil nás navždy • už nie je medzi nami • už ho nič nebolí • už nie je medzi živými • už nie je pri živote (uvedený rad synonymných frazeologických spojení obsahuje prvky archaickosti, ktoré sa využívajú pri kondolenčných aktoch, nekrológoch, v príležitostných rečníckych prejavoch a pod.) • hovor.: pôjsť • pominúť sa (žiaľom/od žiaľu) • zájsť (od žiaľu) • dobiediť • dotrápiť sa • fraz. expr.: vypustiť dušu/ducha • zmiesť krky • zmiesť krpcami • striasť/zatrepať krpcami • ísť pod zem • zahryznúť do trávy • ísť počúvať, ako tráva rastie • ísť voňať fialky odspodku/zdola • ísť/odísť k Abrahámovi/pánbožkovi morky/húsky pásť • dostať sa do lona Abrahámovho • zatvorila sa za ním zem • už je s ním amen • už mu je amen • už je tam • prišla (si) poňho zubatá (uvedeným radom synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje nadľahčený postoj k odchodu zo života; využívajú sa pritom aj prvky žartovnosti) • trocha hrub. al. hrub.: skapať • skrepírovať • zdochnúť • zgegnúť • zgebnúť • zgrgnúť • vyvaliť sa • fraz.: otrčiť kopytá • otrčiť päty • vypľuť dušu • vystrieť sa • vystrieť sa na doske • vyhrať si truhlu • byť hore bradou • natiahnuť hnáty (uvedeným radom synoným a synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje negatívny postoj k osobe, o ktorej sa hovorí) • vykrvácať (zomrieť na stratu krvi) • prísť o hlavu/o krk/o hrdlo • zísť (škaredo/zle) zo sveta (umrieť násilnou smrťou) • zahynúť • zhynúť • prísť o život • stratiť život • zabiť sa • skončiť (umrieť náhle, obyč. tragicky): z(a)hynul, skončil pod kolesami auta • padnúť (umrieť v boji) • skončiť so životom • skončiť život • usmrtiť sa • spáchať samovraždu (dobrovoľne umrieť) • odb. exitovať • lek. slang. exnúť • pomrieť • poumierať • pozomierať (postupne, o viacerých jednotlivcoch) • doživoriť (umrieť v biede)

zakončiť doviesť do konca, urobiť koniec niečoho a obyč. na konci opatriť niečo niečím (op. začať) • zavŕšiť • kniž.: zvŕšiť • zakľúčiť: vystúpenie zakončili, z(a)vŕšili, zakľúčili tancom; sukňu zakončiť obrubou • kniž. dokonať: dokonať svoje dielo • uzavrieť • uzatvoriť (reč, rozhovor a pod.; op. otvoriť): uzavrieť, uzatvoriť diskusiu, prednášku • dokončiť • dovŕšiť (úplne, vyčerpávajúco): robotu nestihol dokončiť, dovŕšiť • skončiť • ukončiť: zápas skončiť, ukončiť predčasne • korunovať (úplne zakončiť): úspešnú robotu korunovala odmena • absolvovať (vychodiť školu, kurz a pod.): maturitu absolvoval výborne • zried. epilogizovať (urobiť záver; Vajanský)

až 1. uvádza vedľajšiu vetu príslovkovú účinkovú • že: vyskakoval, až sa mu hlava zakrútila; bolo tam dymu, až, že zadúšalo

2. zdôrazňuje pripojený výraz z hľadiska veľkej miery • dokonca: prišlo ich až, dokonca tridsať

3. zdôrazňuje pripojený výraz z hľadiska krajnej hranice, miery a pod. • iba • len: až, iba dnes si ho všimli; z dovolenky sa vrátil iba, len včera

4. p. kým 1 5. p. keď 1 6. p. ak 1

dokonca 1. zdôrazňuje výraz, pred ktorým stojí; k tomu všetkému • dokonca aj • dokonca i • ešte • ešte aj • ešte i: dokonca sa (aj) vyhrážal; ešte sa mu (aj) posmieval • ba • ba aj • ba ešte • ba ešte aj: ba (aj) do plaču sa pustila • už aj: už aj navariť vie • sám: prišiel sám predseda • hovor. notabene: ale čo so starcami, ktorých máš notabene podľa zákona na starosti (Zelinová)

2. p. až 2

sám 1. označuje výlučnú jedinosť, oddelenosť osoby al. skupiny, nikto iný (op. všetci, každý) • jediný: v triede bol sám, jediný, čo vypočítal všetky príklady

p. aj jediný

2. bez spoločnosti, prítomnosti iných • osamote • osamotene: stál tam sám, osamote, osamotene ako prst • osamelo • opustene • osihotene: žije osamelo, opustene, osihotene na konci dediny • expr.: zabudnuto • strateno (odlúčene od ostatných) • fraz. ako kôl v plote

porov. aj opustený 1

3. bez cudzej pomoci • samostatne • osobne: urobil to všetko sám, samostatne; sám, osobne sa chcel presvedčiť o výhodách

4. z vlastnej vôle, bez cudzieho zásahu • dobrovoľne • samostatne: prihlásil sa sám, dobrovoľne; sám, samostatne sa rozhodol ísť študovať právo

5. zdôrazňuje pomenovanie osoby al. veci • priam • priamo • dokonca: veď je to sám predseda, priam predseda; priamo, dokonca prezident ich navštívil

6. p. opustený

dokončený p. hotový 1

hotový 1. ktorého vyhotovenie, príprava a pod. sa už skončili, zavŕšili • skončený • dokončený (op. nedokončený): hotová, skončená, dokončená práca; dom je už hotový, skončený, dokončený • ukončený • zakončený • dovŕšený • zavŕšený: dielo je ukončené, dovŕšené, zavŕšené • urobený • dorobený • dohotovený • vyhotovený (obyč. o predmetoch): urobený, dorobený sveter; dohotovená, vyhotovená stolička • prichystaný • pripravený • nachystaný: obed je už prichystaný, nachystaný • doštudovaný • vyštudovaný (ktorý skončil štúdium): doštudovaný, vyštudovaný lekár, inžinier

2. ktorý dokončil prípravu (na niečo; o človeku) • pripravený • prichystaný • nachystaný: otec je hotový, pripravený odísť; Si už hotová, prichystaná, nachystaná na večierok?

3. p. konfekčný 4. p. odhodlaný 1 5. p. skutočný 2, dokonalý 1

končiť privádzať niečo do konca, robiť niečomu koniec • dokončievať • dokončovať • ukončovať: štúdium končil, dokončoval, ukončoval tohto roku; prácu sme dokončievali s vypätím síl • zakončovať • završovať: prednášku zakončoval, završoval výzvou všetkým prítomným • dovršovať (dosahovať koniec niečoho): tohto roku dovršuje päťdesiatku • uzatvárať • uzavierať • kniž. zakľučovať: uzatvárať, zakľučovať diskusiu, prejav, reč; uzavierať účty • hovor. finišovať (usilovať sa so zvýšeným úsilím urobiť niečo načas): finišujú so stavbou • dorábať (končiť robotu): stavbu už dorábajú

končiť sa blížiť sa ku koncu • mať koniec • prestávať: zábava sa končí, má koniec o polnoci; kvasenie sa končí, pomaly prestáva • zakončievať sa • završovať sa • dokončievať sa • dokončovať sa: vývin sa zakončuje, dokončieva • uzatvárať sa • uzavierať sa • kniž. zakľučovať sa: životná kapitola sa uzatvára, zakľučuje • prechádzať • zanikať • miznúť: hnevy už prechádzajú, zanikajú, miznú • ustávať • utíchať • povoľovať (o poveternostných javoch): búrka prestáva, utícha; dážď povoľuje

dokončista p. ostro 2, špicato

ostro 1. s tenkou nabrúsenou hranou, ktorou sa dá krájať, rezať a pod.; s cieľom dosiahnuť takúto hranu (op. tupo) • naostro • doostra, pís. i na ostro, do ostra: ostro, naostro nabrúsená kosa; nôž treba nabrúsiť doostra

porov. aj ostrý 1

2. s hrotom al. zakončením podobným hrotu; s cieľom dosiahnuť hrot (op. tupo) • špicato • končisto • končito • hrotito • hrotisto: ostro, špicato, konči(s)to upravené konce palíc • naostro • našpicato • nakončisto • nakončito, pís. i na ostro atď.: naostro, našpicato, nakonči(s)to zastrúhaná ceruzka • doostra • došpicata • dokončista • dokončita, pís. i do ostra atď.: konce žrde treba opracovať doostra, došpicata, dokonči(s)ta

porov. aj ostrý 2

3. pôsobiac na zmysly veľkou silou, intenzitou a pod. • prenikavo: ostro, prenikavo píska • štipľavo • korenito • korenisto: štipľavo, koreni(s)to zapácha

porov. aj ostrý 3, 4

4. (o zmysloch) dobre vnímajúc • výborne: ostro, výborne vidí • prenikavo • jasne: prenikavo, jasne počuje každé šuchnutie

5. s veľkou intenzitou • silno • intenzívne: ostro, silno, intenzívne sa sústrediť na prácu • naostro • naplno: začali naostro, naplno trénovať • prudko • rezko: prudko, rezko zaútočil na súpera

6. vyznačujúc sa prísnosťou, rozhodnosťou, strohosťou a pod. (op. mierne, jemne) • prísne • prísno: ostro, prísne sa pozrel na syna • príkro • strmo • stroho • expr. britko: príkro, strmo, britko nás zahriakol • tvrdo: tvrdo kritizoval vládu • rozhodne • rázne • energicky • rezolútne: rozhodne, rázne, energicky odmietnuť obvinenie

porov. aj ostrý 3

7. nápadne sa prejavujúc • výrazne • jasne • zreteľne: stavba ostro, výrazne kontrastuje s okolím; v diaľke sa jasne, zreteľne črtajú kontúry hôr • očividne • viditeľne: jeho slová očividne, viditeľne kontrastujú so skutkami

špicato s ostrým zakončením (op. tupo) • došpicata • našpicato, pís. i do špicata, na špicato: špicato, došpicata, našpicato upravený koniec palice • končito • končisto • dokončita • dokončista • nakončito • nakončisto, pís. i do končita atď.: konči(s)to, dokonči(s)ta, nakonči(s)to okresať žrde • ostro • naostro, pís. i na ostro: ostro, naostro zabrúsené konce oceľových tyčí • tenko • natenko, pís. i na tenko: tenko, natenko zastrúhať ceruzku

porov. aj špicatý

uzatvoriť 1. dať do takej polohy al. stavu, ktorý znemožňuje prístup niekoho al. prívod niečoho • zatvoriť • uzavrieť • zavrieť (op. otvoriť): (u)zatvoriť športový areál; (u)zavrel dvere na kľúč; (u)zatvoriť potrubie, (u)zavrieť plynový kohútik • zapchať: zapchať otvor • prehradiť (priehradou znemožniť priechod): cestu do záhrady prehradili plotom • pozatvárať • pouzatvárať • pozavierať • pouzavierať (postupne, viacero vecí): po(u)zatvárali, po(u)zavierali všetky obloky • blokovať • zablokovať (nedovoliť prístup): (za)blokovať letisko • zabarikádovať (zabrániť prístupu barikádou): zabarikádovať vstup do budovy

2. urobiť súvislým • uzavrieť • spojiť: uzavrieť, uzatvoriť, spojiť obvod, okruh

3. urobiť definitívny koniec, záver niečoho (op. začať) • uzavrieť • zakončiť: debatu uzatvorili, uzavreli, zakončili vzájomnou dohodou • kniž. zakľúčiť: prednášku zakľúčil príkladom zo života • skončiť • dokončiť • zavŕšiť (doviesť do konca): štúdium skončil, zavŕšil doktorátom; začaté dielo už nedokončil, nezavŕšil

4. dohodou realizovať • uzavrieť: uzatvoriť, uzavrieť manželstvo • dohodnúť • dojednať (jednaním realizovať): dohodnúť, dojednať zmluvu o kúpe domu

5. dospieť k záveru, urobiť z niečoho záver • uzavrieť: z výsledkov uzatvorili, uzavreli, usúdili, že postup bol chybný • dedukovať (vyvodiť dedukciou): dedukoval správne

dokončita p. ostro 2, špicato