Synonymá slova "dobr" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 149 výsledkov (2 strán)

  • renomé kniž. kladné, oceňujúce názory na niekoho • meno: stratiť renomé, menovážnosťdobrá povesť: svojím postojom si získal vážnosť, dobrú povesťhovor. reputácia: pokaziť si reputáciu


    nálada 1. celkový psychický stav: mať smutnú náladurozpoloženie: byť v nedobrom rozpoloženívôľa: je celkom bez vôleduch: nestrácať pokojného duchahovor. myseľ: mať veselú myseľkniž. naladenie: rozmarné naladenie (Timrava)

    2. kladné psychické rozpoloženie • dobrá vôľa: stratiť náladu, dobrú vôľuveselosťrozjarenosť: od rána ho neopúšťa veselosť, rozjarenosťexpr. špička (dobrá nálada vyvolaná alkoholom): mať špičku

    3. celkový stav, okolnosti, v ktorých niekto žije, niečo sa deje: atmosféra, ovzdušie: priateľská nálada, atmosféra, priateľské ovzdušiepomery: vládli tam príjemné pomeryprostredie: dobré rodinné prostrediepostoj: postoj verejnosti

    4. p. ráz


    veselosť stav radosti, optimizmu, dobrá nálada: chytá sa ho veselosťbujarosťbujnosťrozjarenosť (nespútaná veselosť) • živosťdobrá vôľazastar. veselie: prekypovať veselím


    dobrácky p. dobrosrdečný, dobrý 4


    dobrosrdečný dobrého srdca; plný úprimnej žičlivosti; svedčiaci o tom • dobráckydobrý (op. zlý): dobrosrdečná, dobrácka, dobrá opatrovateľkadobromyseľnýdobroprajnýdobrodušný (op. zlomyseľný): dobromyseľný, dobroprajný, dobrodušný človek; dobromyseľné, dobroprajné slovážoviálny (zároveň i blahosklonný): žoviálna povaha, žoviálny úsmevvľúdnyláskavýprívetivý (prezrádzajúci dobrú, žičlivú dušu, myseľ): vľúdny, láskavý, prívetivý úsmev; prívetivá tvár

    p. aj žičlivý 1, dobrý 4


    dobrý 1. spĺňajúci mravné normy (o človeku a jeho prejavoch; op. zlý) • statočnýpoctivýčestný: chce sa stať dobrým, statočným, poctivým človekom; je to dobrý, čestný charakterbezúhonnýporiadnypočestnýmravný (op. nemravný): mať bezúhonnú povesť; žiť poriadny, počestný, mravný životslušnývychovaný (svedčiaci o dobrej výchove; op. neslušný, nevychovaný): človek slušných mravov; slušné správanie; slušné, vychované dievčapozitívnykladný (op. negatívny, záporný): mať pozitívny, kladný prístup k niečomupekný (vyznačujúci sa mravnou krásou) • šľachetnýušľachtilýkniž. bohumilý: pekný charakter; pekný, šľachetný, ušľachtilý, bohumilý skutokpridobrý (príliš dobrý) • expr. predobrý (veľmi dobrý)

    2. spĺňajúci odborné, pracovné, spoločenské a pod. požiadavky (o človeku; op. zlý) • kvalitný: dobrý, kvalitný odborník; dobrý, kvalitný lekársúcischopnýšikovný (prejavujúci schopnosť, šikovnosť): súci, schopný, šikovný remeselník, pracovníkonakvý (iba v 2. stupni): nájde si lepšiu, onakvejšiu ženuhovor. expr. neúrečnýdokonalý (ktorý má všetky náležité vlastnosti): dokonalý manžel, dokonalá matkaskvelýperfektný: skvelý, perfektný učiteľ, šéfprvotriednyelitnývýbornývynikajúciznamenitýšpičkový (veľmi dobrý, najlepší): prvotriedni, elitní žiaci školy; výborní, vynikajúci, znamenití rodičia; špičkový vedechovor. neskl.: prímafajnneskl. hovor. expr. superhovor. expr. báječnýsubšt.: bezvadný • bezva

    3. ktorý má vlastnosti zodpovedajúce určitým požiadavkám, kritériám, nárokom, hodnotám a pod. (obyč. o veciach, javoch; op. zlý) • kvalitný (op. nekvalitný) • akostný: dobrý, kvalitný, akostný výrobok; kvalitná prácavyhovujúci (op. nevyhovujúci): vyhovujúce miesto na sedenie, vyhovujúci výsledokhodnotný (spĺňajúci požiadavky duchovnej, myšlienkovej hodnoty; op. nehodnotný, brakový): vidieť hodnotný film, čítať hodnotnú knihupeknýkrásny: mať pekné známky na vysvedčení; počasie je pekné, krásne, slnečnéhovor.: fajnovýfajnýhovor. neskl.: fajnpríma: fajnová, fajná vôňa; fajn, príma večeravhodnýsúcihovor.: akurátnyneskl. akurát (ktorý sa práve najlepšie hodí, ktorý sedí): vhodný, súci, akurátny darček pre oslávenca; šaty sú akurátne, akurátchutný (o dobrom jedle, nápoji) • úrodnýhojnýbohatý (prinášajúci úrodu, hojnosť): úrodný, hojný, bohatý rokvydarenýpodarenýkniž. zdarnýhovor. expr. neúrečný: vydarená, podarená akcia, zábava; zdarný priebeh podujatia; neúrečný rast, ziskneskl. hovor. expr. hej: bola to hej svadbapresnýbezchybnýdokonalý (zodpovedajúci kritériám presnosti, dokonalosti): presný, bezchybný výpočet, odhad; presný, bezchybný, dokonalý sluchabsolútny (o dobrom, dokonale vyvinutom sluchu) • zdravý (obyč. o dobre vyvinutých a fungujúcich telesných ústrojoch): mať zdravý žalúdok, zdravé očivýbornýskvelýznamenitýšpičkovývynikajúciprvotriedny (veľmi dobrý, veľmi kvalitný): výborné, skvelé okuliare; skvelý, znamenitý, vynikajúci príhovor; znamenitý, špičkový prístroj; vynikajúce, prvotriedne umeniepohodlnýbezstarostnýexpr. panský (o živote) • hovor. expr.: báječnýsenzačnýsupervýhodný (op. nevýhodný): uzavrieť výhodný obchodzávideniahodný: závideniahodné miestoužitočnýprospešnýosožný: užitočné, prospešné, osožné rady, pripomienkyexpr.: dobručkýdobručičkýdobrulinkýdobruškýsubšt.: bezvadný • bezva • hovädský • hovadský • bohovský

    4. šíriaci dobro, vyžarujúci dobro, presadzujúci dobro (o človeku a jeho prejavoch); svedčiaci o tom (op. zlý) • dobráckykniž. dobrotivý: dobrí, dobrotiví ľudia; dobrá, dobrácka tvárdobrosrdečnýdobroprajnýdobromyseľnýdobrodušný (svedčiaci o dobrej mysli, prajnosti): dobrosrdečná, dobroprajná osobaláskavývľúdnyprívetivý: láskavá, vľúdna žena; mať vľúdny, prívetivý pohľadhovor. neskl.: fajnpríma: mať fajn, príma sestruhovor. expr.: báječnýsenzačnýsuperpeknýmilý (o reči, slove): nemal pre nich pekného, milého slovapozitívnykladný (op. negatívny, záporný): pozitívny, kladný hrdina; pozitívne, kladné silykniž. bohumilý: bohumilý človek, skutokexpr.: anjelskýboží (o človeku, jeho povahe) • expr. predobrýexpr. zried. predobrotivý (veľmi dobrý) • pridobrý (príliš dobrý) • expr.: dobručkýdobruškýdobručičkýdobrulinký subšt.: hovädský, hovadský, bezvadný, bezva • senzi

    5. p. kladný 1 6. p. priaznivý 2, príjemný 7. p. veľký 1


    neškodný ktorý ne(u)škodí, nespôsobuje škodu, ujmu (op. škodný, škodlivý): neškodný plynnezhubný (op. zhubný) • odb. benígny (op. malígny): nezhubný, benígny nádornevinnýdobrácky (ktorý nechce spôsobiť škodu): nevinné dobrodružstvo; neškodný, dobrácky žarthovor. tichý iba v spoj. tichý blázonnespráv. nezávadný


    vľúdny 1. ktorý prejavuje pochopenie, lásku, dobrý vzťah k ľuďom; svedčiaci o tom • prívetivýpriateľskýkamarátsky: vľúdny, prívetivý človek; vľúdny, priateľský pohľad; priateľské, kamarátske vzťahymilý (ktorý prejavuje milotu): je to také milé dievčaláskavý: láskavý učiteľ, láskavé slovádobrosrdečný (ktorý je dobrého srdca): dobrosrdečná povahasrdečný: vľúdna, srdečná ženajasný: jasný obličajprístupný (ktorý má pochopenie): jeho rodičia boli prístupní ľudiadobromyseľnýdobrodušný: dobromyseľný, dobrodušný starecdobrácky: dobrácky starý otec; dobrácka tvárdobroprajný: dobroprajné očikniž. dobrotivý: dobrotivý ochrancablahosklonný: blahosklonné gestožoviálny: žoviálny vedúci

    p. aj dobrý

    2. ktorý pôsobí dobrým, pekným dojmom • útulnýpríjemný: vľúdna, útulná izba; býva v príjemnom prostredísympatický: majú sympatické bývanie


    žičlivý 1. ktorý je priaznivo naklonený druhému; svedčiaci o tom (op. závistlivý) • prajnýdobroprajný: žičlivý, prajný, dobroprajný človek, úsmevnaklonený: byť niekomu naklonenýdobráckydobrosrdečnýdobromyseľnýdobrodušný (ktorý je dobrého srdca): je dobráckej, dobrodušnej povahynezištnýnesebecký: nezištná pomoc, nesebecký priateľ

    2. ktorý vyhovuje istým podmienkam • vhodnýpriaznivý: žičlivé, priaznivé pomery; tvoriť v žičlivom, vhodnom ovzdušípríhodnýprimeraný: teraz je príhodný, primeraný čas na sejbu

    p. aj šťastný


    dobrať sa p. dospieť 1, dosiahnuť 5


    dosiahnuť 1. dostať sa rukou al. nejakým predmetom až po niečo • dočiahnuť: na dno rieky nedosiahneš, nedočiahneš; dieťa už dosiahne, dočiahne na kľučku

    2. chôdzou sa dostaviť na určité miesto • dostať sadostihnúť: dosiahli, dostihli kraj lesa; dostali sa na vrcholecdôjsťprísť: došli, prišli na koniec dediny

    3. zaujať priestor po istú hranicu • mať dosahdočiahnuť: rebrík dosiahne, dočiahne pod okno; nové myšlienky majú dosah až k nám

    4. prirodzeným vývinom postúpiť na vyššiu úroveň • docieliť: naše umenie dosiahlo, docielilo vysokú úroveňdostať sadospieť: po rokoch sa dostal, dospel k múdrostidôjsťprísť: došiel, prišiel na prah dospelostidozrieť (dosiahnuť zrelosť): situácia dozrela na riešenievyvinúť sa (dlhodobým procesom): jednoduché prírodné štruktúry sa vyvinuli na vyšší stupeň zložitosti

    5. úsilím získať niečo • docieliť: dosiahol, docielil dobré výsledky v prácidopracovať sasubšt. domakať sa (dosiahnuť prácou): dopracoval sa k uznaniudomôcť sadovolať sadokričať sa (dosiahnuť s námahou): pravdy sa nedovoláš; domohol sa, dokričal sa spravodlivostidoprosiť sazried. dožiadať saexpr. zried. dožobrať sa (dosiahnuť prosbami): napokon sa doprosil, dožiadal prijatia u ministradobojovať sa (bojom): dobojoval sa k víťazstvukniž.: zožaťdôjsťdobrať sa (dosiahnuť niečo pozitívne): zožal úspech; došiel, dobral sa uznania


    dospieť 1. vývinom sa dostať k niečomu al. na vyššiu úroveň • dôjsťprísť: dospieť, dôjsť k názoru; prísť k poznaniudosiahnuťdocieliťdostihnúť (aj vlastným úsilím): docielili vyššiu úroveň vyučovania; dostihnúť cieľdopracovať sasubšt. domakať sa (prácou dospieť): dopracoval sa k novým poznatkomkniž. dobrať sa: dobrať sa pravdy, uznania

    2. dosiahnuť telesnú al. duševnú zrelosť • vyspieťdozrieť: dospel, vyspel, dozrel na mužakniž. vyzrieť: dievča zavčasu vyzrelovyrásťdorásťnarásť: už vyrástolfraz. vyrásť z detských nohavíc/topánok

    3. p. dostať sa 1


    dobiedzať nedať pokoj niekomu • dotieraťbyť dotieravý: vytrvalo dobiedzal, dotieral do nás; k sestre bol vždy dotieravýdorážaťdoberaťdoberať si: poznámkami dorážala do svojej kolegyne; doberal (si) všetkých spolužiakovpokúšaťdráždiťpichaťpodpichávaťpodpichovať (s úsilím vyprovokovať reakciu): toľko pokúšal, podpichoval, až som sa nahnevalnaberaťexpr.: zadrapovaťzadrapkávaťzabŕdaťzapáraťzadierať (útočne dobiedzať): rada naberala svojho muža; rada zapárala, zadrapovala do svojho mužaexpr.: bodaťpodkušovaťpodkušiavaťdopaľovaťdojedaťdodieraťdodievaťdokúčaťdomŕzaťdožieraťdolípaťdoskakovaťdrapkať: Čo toľko dopaľuješ, domŕzaš, doskakuješ?expr.: začínaťšpáraťštúraťštipkaťvŕtaťrýpaťryťbagrovaťhovor. expr.: vyrývaťštuchať: Nevyrývaj!hovor. orať (do niekoho) • hovor. expr.: dobŕdaťdopekaťnár. expr. nadŕľať (Tajovský)nár.: prehárčaťnapekať (Timrava)kraj. dostupovať (Rázus, Šoltésová)subšt.: štengrovať • hecovať


    dobŕdať p. dobiedzať


    áno vyjadruje súhlas, prisviedčanie, kladnú odpoveď na zisťovaciu otázku • hej (op. nie): áno, hej, to je pravda; Urobíš to? – Áno, hej.rádvďačne: Pôjdeš s nami? – Rád, vďačne.dobre: Stretneme sa o piatej. – Dobre.hovor. expr. no: Zaspal si? – No.ahmhmmhmhmuhm: Chceš jesť? – Uhm.pravdažeprirodzene (dôrazné prisviedčanie): Pôjdete na výlet? – Pravdaže, prirodzene!samozrejmepochopiteľne: Spravil si, čo bolo treba? – Samozrejme, pochopiteľne!isteistežezaiste: Vyhráme? – Iste(že)!veru hejveru ánohejveruale áno (zosilnený súhlas): A to chcete od neho pýtať? – Veru hej, hejveru!ako by niebodaj by nie: Zahráme sa? – Ako by nie.prečo nieprečo by nie: Pomôžeš nám? – Prečo (by) nie.hovor. expr.: akožeakože by nie: A ty prídeš? – Akože! Prídem.hovor.: taktaáktáák: tak, veru tak, prikývol starechovor. expr.: toto-toto-to-totototo (dôrazné prisviedčanie, dôrazný súhlas): to, tak to treba robiť; Mali by si zametať pred vlastným prahom. – To-to-tohovor. jasnéfraz. čestné slovozastaráv. samosebounár.: ajačidaačidaličidačidali (Hviezdoslav, Kukučín, Stodola)čidaže (Jaroš)fraz. to sa rozumiesubšt. jasnačka • nespráv. ovšem


    dobre 1. porov. 1–4 dobrý 2. p. výborne 2 3. p. príjemne 4. p. áno


    dobré p. dobro


    dobro čo je v súlade s ľudskosťou, čo spĺňa mravné normy (op. zlo) • dobré: preukazovať ľuďom dobro, dobréprospech: všeobecný prospechblaho: verejné blahodobrodenie (prejav dobra): poďakovať sa za dobrodeniepožehnanie: práca je preňho požehnanímláskavosť (prospešný čin): ďakujem za láskavosť


    ľahko 1. nevyžadujúc námahu al. nespôsobujúc ťažkosti, bez námahy, bez ťažkostí (op. ťažko) • poľahky: ľahko, poľahky vyliezol na strompohodlnehravohladko: pohodlne, hravo zvládol všetky úlohyhovor. v pohode: v pohode sme všetko stihlizaľahko: nebolo mu zaľahko odpovedať na otázkyzľahka: ľahko, zľahka sa prehupol cez plothovor. expr. spakruky: spakruky urobil všetko, čo od neho žiadaliexpr.: ľahučkoľahunkoľahulinkopoľahučkypoľahunky: ľahučko, ľahunko, poľahučky pribehol do cieľazried. spoľahky (Švantner)zried. naľahko (Kukučín)nespis. snadno • priľahko (príliš, veľmi ľahko)

    porov. aj ľahký 2

    2. bez starostí • bezstarostne: žije sa mu ľahko, bezstarostnedobrepríjemne: ľahko, dobre, príjemne mu je na dušiexpr.: ľahučkoľahunkoľahulinko

    3. v oblečení určenom na teplejšie al. teplé dni; spôsobom príznačným pre takéto oblečenie • naľahkoexpr.: ľahučkoľahunkoľahulinko: ľahko, naľahko vystrojení odišli na túru; prišlo mladé, ľahučko oblečené dievčatenkoletno: tenko, letno sa obliekla a vyšla na ulicuvzdušne: vzdušne oblečená žena vošla do obchodunedostatočneslabo: do vrchov prišli nedostatočne, slabo oblečenípriľahko (príliš, veľmi ľahko)

    4. s malou intenzitou (op. silno, dôrazne) • zľahka: ľahko, zľahka sa dotkol matkinej rukyslabomiernetrochatrochu: slabo, mierne zapálená rana ho bolelaexpr.: ľahučkoľahunkoľahulinkozľahučkazľahunkazľahulinka: ľahučko, zľahunka ju pohladkal po vlasoch

    porov. aj ľahký 3

    5. prejavujúc ľahkosť v pohyboch, s ľahkosťou • svižkosvižnelahodne: ľahko, svižko, svižne kráčala po chodbe; lahodne, ľahko sa vykrúcala v tanciexpr.: ľahučkoľahunkoľahulinko

    6. porov. ľahký 4


    príjemne lahodiac zmyslom, vzbudzujúc príjemný pocit, sympatie; svedčiac o tom • milopeknepôvabne: správa ho príjemne, milo prekvapila; vlasy jej pekne, pôvabne voňalilahodnehrejivomäkkozried.: lahodivoladne: je mi lahodne, hrejivo, mäkko na dušisympaticky: jeho hlas pôsobí príjemne, sympatickydobrehovor.: fajnfajnepríma: je tu dobre, fajn, fajne, prímahovor. expr. hej: je mi hejútulne (v súvislosti s bývaním): izbička pôsobí útulne

    porov. aj príjemný


    výborne 1. s vynikajúcou úrovňou, vynikajúcim spôsobom • vynikajúcoskveleskveloznamenite: výborne, vynikajúco zvládli všetky prekážky; skvele, znamenite si poradili so súpermibezchybnedokonaleideálneperfektne: bezchybne, dokonale sa pripravil na skúšky; perfektne, ideálne zvládli úlohumajstrovskyprvotriedne: majstrovsky, prvotriedne spracovaná témapozoruhodnekniž. excelentneexpr. fenomenálne: pozoruhodne, excelentne, fenomenálne ovláda programovaniehovor. expr. exportne: exportne spracoval prihrávku a vystrelil na bránkuhovor. expr.: ohromneúžasnefantasticky: vie ohromne, úžasne, fantasticky variťhovor.: prímafajnsuper: pri mori bolo príma, fajn, superhovor. tip-topexpr. jedna radosť: oblieka sa tip-top, jedna radosťexpr. božskyhovor. expr. báječnesenzačne: na dovolenke sme sa mali božsky, báječneslang. senzisubšt.: betálne • bohovsky • bohove • bohovo • bezvadne • bezva • senza

    porov. aj výborný

    2. vyjadruje uspokojenie, pochvalu a pod. • dobresprávneveľmi dobre: výborne, dobre, tak som si to predstavoval; správne, veľmi dobre, musíš sa už raz rozhodnúťznamenitevynikajúcoskvele: znamenite, vynikajúco, skvele, to nám vyhovujehovor. fajnhovor. expr.: ohromnefantastickybáječne: fajn, ohromne, s tým som nerátal; fantasticky, báječne, takto sa nám to podaríbravobravó: bravo, výborne, to je úspechsubšt.: bezvadne • bezva • bohove • bohovo • bohovsky

    3. p. ostro 4


    bohatý 1. vyznačujúci sa dostatkom materiálnych prostriedkov, žijúci v hmotnom blahobyte (o človeku; op. chudobný) • majetný (op. nemajetný, bezmajetný): byť bohatý, majetný; bohatí, majetní predkoviazámožný: letné sídla zámožných ľudíhovor. dobre situovaný: dobre situovaná rodinasolventný (majúci dostatok peňazí, schopný platiť): solventní rodičiahovor. expr.: zaperenýoperenýzazobaný: byť dobre zaperený, operený, zazobanýsubšt. prachatý: ponuka iba pre prachatých záujemcovzastar. peňažitý: peňažitá nevestanár. zagazdovaný: zagazdovaný mlynárpren. nár. hrubý: hrubý gazda (Kukučín, Hviezdoslav)expr. prebohatý (veľmi, nesmierne bohatý) • expr. pribohatý (priveľmi bohatý, obyč. pejor.)

    2. vyznačujúci sa dostatkom, hojnosťou, oplývajúci niečím kladným (v materiálnom i duchovnom zmysle) • hojný: bohatá, hojná úroda; bohatý, hojný prírastokúrodnýkniž. požehnaný (bohatý na úrodu): úrodný kraj, požehnaný rokštedrývýdatný: štedrá odmena, výdatné zrážkylukulský: lukulské hody, hostinypočetný (bohatý čo sa týka počtu): početná účasť divákovkniž. opulentný (vyznačujúci sa nadbytkom): opulentná hostinakniž. nepreberný (veľmi bohatý): nepreberné zásobyveľkýpestrý (bohatý rozsahom a pestrosťou): veľký, pestrý výber, šatník, sortimentplodný (bohatý na výsledky): prežiť bohatý, plodný životplnotvárnymnohotvárnyrozmanitýobsažnýplný (bohatý na zmeny, zážitky; intenzívne prežívaný; o živote) • rozsiahlyobsiahly (majúci veľký rozsah): rozsiahle zdroje surovín; bohatá, rozsiahla, obsiahla slovná zásobavysokýexpr. kráľovský: dostať vysokú, kráľovskú odmenubujný: bujný porast, bujné vlasy, bujná fantázianákladný (bohatý a obyč. náročný): nákladná toaletaexpr.: prebohatýprehojný (veľmi bohatý): v prebohatej, prehojnej miereexpr. pribohatý (príliš bohatý)


    takmer obmedzuje platnosť výrazu, ku ktorému patrí; vyjadruje, že veľa nechýbalo a dej by sa bol uskutočnil • skorobezmálatemer: takmer, skoro narazili do stromu; bezmála, temer sa minulipomalyexpr. čajsi: je už pomaly najlepší; bolo už čajsi osem hodín, keď prišliuž-užpriam: už-už, priam by ho boli chytiliviac-menejtakrečenotakpovediac: víťazstvo má viac-menejhovor. praktickykniž. kvázi: povedali mi, že kvázi patrím do rodinylen-lenlen-len žehovor. tak-tak žedobre žedivdiv žezried. len toľko že (v spojení so záporným slovesom): len-len (že), tak-tak že nespadolfraz.: veľa nechýbalolen vlások chýbal: veľa nechýbalo a boli by sa prevrátilipribližne (vyjadruje približnosť): sú približne rovnakí


    dobehnúť 1. behom al. veľmi rýchlo prísť • pribehnúť: dobehol, pribehol do školy načaskniž. al. expr.: dojachaťprijachať: vlak dojachal do staniceexpr.: dopáliťdotrieliťpritrieliť: deti dotrielili do jedálneexpr.: dorútiť saprirútiť sadohnať saprihnať sadovaliť saprivaliť sadohrnúť saprihrnúť sadosypať sadomlieť sa (rýchlo a vo väčšom množstve): skupina sa dorútila do vlakudocválaťpricválaťdoklusaťpriklusaťpriharcovaťhovor.: dorajtovaťprirajtovať (dobehnúť cvalom, klusom; o koňoch al. o jazdcoch; expr. rýchlo dobehnúť, o ľuďoch): kone docválali celkom spotené; dorajtovať na koni; skupina docválala, priharcovala so smiechomexpr.: doletieťpriletieť (rýchlo dobehnúť, obyč. na dopravnom prostriedku): doleteli na aute, ale hneď zasa odišliexpr.: dofičaťprifičaťdofrčaťprifrčaťdofrňaťprifrňaťdofrnknúťprifrnknúťdobrnknúťpribrnknúť (nečakane, náhle, rýchlo, nevítane a pod.) • expr.: dofuňaťprifuňaťdofukotaťprifukotaťdofučaťprifučaťdopachtiť sapripachtiť (pribehnúť s námahou): pes dofučal, prifučal, dopachtil sa s vyplazeným jazykomexpr.: dokúriťprikúriť: dokúril k nám celý napajedenýexpr. pribziknúť (Hviezdoslav)expr.: dohrmieťprihrmieťdorapčaťdohrčaťprihrčaťdohrkotaťprihrkotaťdohrmotaťprihrmotaťdohrmotiťprihrmotiťdohučaťdorachotiťzried. prihartusiť (dobehnúť s hrmotom): vozy dohrčali, dorachotili do dvoradoraziť (dobehnúť al. prísť): dorazil do cieľa poslednýexpr.: pribrnieťpribežkať (o dieťati)

    2. nahradiť niečo zameškané • dohoniťdohnať: dobehol, dohonil celé učivo; dohnal stratený časnadbehnúť: musí nadbehnúť, čo zameškala

    3. behom prísť včas • dostihnúť: dobehol, dostihol kamaráta na ulicidohnaťdohoniťdochytiť: nedohonila, nedochytila posledný autobushovor. chytiť: len tak-tak chytili vlaknadbehnúť (dobehnúť kratšou cestou): nadbehli skupinu skratkou

    4. p. oklamať 3


    pribehnúť behom sa niekam dostať, expr. prísť (obyč. rýchlo) • dobehnúť: pribehnúť, dobehnúť do cieľa prvýkniž. al. expr.: prijachaťdojachať: vlak prijachal, dojachal do staniceexpr.: pritrieliťdotrieliť: nestačil pritrieliť, dotrieliť načasexpr.: prihnať sadohnať saprirútiť sadorútiť saprivaliť sadovaliť saprihrnúť sadohrnúť sa (rýchlo a v množstve): odkiaľsi sa prihnala, prirútila, privalila črieda dobytkapricválaťdocválaťpriklusaťdoklusaťpriharcovaťhovor. prirajtovať (pribehnúť cvalom, klusom; o koňoch al. o jazdcoch): kone pricválali, docválali celkom spotené; prirajtovať, priharcovať na bielom koniexpr.: priletieťdoletieť (rýchlo pribehnúť, obyč. na dopravnom prostriedku): prileteli, doleteli na aute, ale hneď zasa odišliexpr. dopáliť (nečakane, náhle pribehnúť): dopálil na oslavu v poslednú chvíľuexpr.: prifičaťdofičaťprifrčaťdofrčaťprifrňaťdofrňaťprifrnknúťprifrngnúťdofrnknúťdofrngnúťpribrnknúťdobrnknúť (nečakane, náhle, rýchlo, nevítane a pod.) • expr.: prifuňaťdofuňaťprifukotaťdofukotaťprifučaťdofučaťpripachtiť (pribehnúť s námahou): pes prifuňal, dofuňal, prifučal, dofučal s vyplazeným jazykomexpr. prikúriť: nahnevaný prikúril večer k námexpr. pribzinknúť (Hviezdoslav)expr.: prihrmieťdohrmieťprihrčaťdohrčaťprihrkotaťdohrkotaťprihrmotaťdohrmotaťprihrmotiťdohrmotiťzried. prihartusiť (pribehnúť s hrmotom): koč so svadobníkmi prihrmel, prihrčal do dvora; vozík dohrkoce, dohrmotí medzi poslednýmidoraziť (dobehnúť al. prísť): bežec dorazil do cieľa tretíexpr.: pribežkaťpribrnieť (Hviezdoslav; o dieťati) • expr. zried. pritrtúňať (Jesenská)


    blaho 1. čo je prospešné, užitočné ľuďom • prospechdobro (op. zlo): podvody neprinášajú blaho, prospech, dobrozdarosohúžitokdobrodenie: urobila to na osoh, úžitok spoločnostiexpr. choseň

    2. p. pôžitok, šťastie 1


    blahobyt ľahká dostupnosť životných potrieb (op. bieda): všetci chcú žiť v blahobytedostatokhojnosťbohatstvo: túžba po dostatku, hojnostidobrotakniž. dobrobyt: nevedia, čo robiť od dobrotynadbytokprepych (nadmerný blahobyt): detstvo strávil priam v prepychuluxuskomfort: z každého kúta domu hľadel neuveriteľný luxusfraz. raj na zemi: komunizmus sľuboval vybudovať raj na zemi pre každého


    dobrobyt p. blahobyt


    altruizmus nezištný spôsob konania v prospech iných (op. egoizmus, sebectvo): vyznačoval sa hlbokým altruizmomfilantropiafilantropizmus (prejavovanie starostlivosti o dobro ľudí, op. mizantropia) • dobročinnosťkniž. ľudomilnosť


    dobročinnosť p. charita, filantropia, altruizmus


    filantropia prejavovanie starostlivosti o dobro ľudí (op. mizantropia) • filantropizmusdobročinnosťkniž. ľudomilnosť: ženský spolok sa zameral na filantropiu, dobročinnosťaltruizmus (nezištný spôsob konania v prospech iných; op. egoizmus): hlboko v duši mal zakorenený altruizmus


    charita sledovanie dobra • humánnosťdobročinnosť


    dobročinný zameraný na dobročinnosť; poskytujúci, robiaci dobročinnosť • charitatívny: dobročinná, charitatívna organizáciabenefičný: benefičný koncert, benefičné podujatiehumánnyhumanitárny (zameraný na človeka, sledujúci jeho dobro): humánne, humanitárne cieleľudomilnýľudomilskýfilantropický: robiť ľudomilné skutkyzastar.: blahočinnýdobrodejný


    milosrdný prejavujúci súcit, pochopenie, lásku, zľutovanie voči iným, obyč. trpiacim, biednym (op. nemilosrdný, krutý): milosrdný Bohdobročinnýsamaritánsky (ktorý nezištne pomáha iným): konať milosrdné, dobročinné, samaritánske skutkysúcitnýzhovievavý (op. bezcitný, krutý): mať milosrdné, súcitné srdce; milosrdný, zhovievavý sudcadobrýláskavý: milosrdný, dobrý, láskavý vládca


    blahodarný majúci pozitívny účinok; prinášajúci blaho, dobro, úžitok a pod. • priaznivý: blahodarný, priaznivý vplyv pohybu na zdravie človekakladnýpozitívnydobrý: kladný, pozitívny, dobrý účinok liekuexpr. požehnaný: požehnaný dážďužitočnýosožný: pobyt v horách bol pre deti užitočný, osožnýzastar.: blahodejnýdobrodejnýblahonosnýblahočinnýpoet. zastar. blahodajnýkniž. zastar. blahodatný


    dobrodejný p. blahodarný; dobročinný


    dobrodenie p. dobro, blaho 1


    altruista kto koná v prospech iných (op. egoista, sebec) • filantrop (človek prejavujúci starostlivosť o dobro ľudí) • kniž. ľudomil: lekár bol známy ľudomildobrodinec (kto koná dobro)


    dobrodinec p. filantrop


    filantrop človek prejavujúci starostlivosť o dobro ľudí (op. mizantrop) • kniž. ľudomil: lekár bol známy ako filantropaltruista (kto koná v prospech iných; op. egoista) • dobrodinec (kto koná dobro)


    dobrodruh kto rád al. ľahkomyseľne vyhľadáva vzrušujúce situácie, nebezpečenstvá • zastar. avanturista: politický dobrodruh, avanturistaexpr. vetroplachpejor.: pobehajvagabund: je iba taký pobehaj, vagabundpodvodníksubšt. hochštapler


    dobrodružný ktorý má rád, ktorý vyhľadáva dobrodružstvo (o človeku); plný napätia, vzrušenia, zmien a nečakaných zvratov • avanturistický: dobrodružný, avanturistický človek; dobrodružná, avanturistická politikavzrušujúci (prinášajúci vzrušenie): rozprával zážitky zo svojej vzrušujúcej cesty

    p. aj ľahkomyseľný


    ľahkomyseľný ktorý koná bez rozvahy al. zodpovednosti; svedčiaci o nedostatku rozvahy al. zodpovednosti (op. uvážlivý) • ľahkovážny: si ľahkomyseľný, ľahkovážny, nestaráš sa o budúcnosť; ľahkovážny skutoknerozvážnyneuváženýneuvážlivý (bez uváženia, rozvahy; op. rozvážny): nerozvážny mladík; neuvážený, neuvážlivý risknezodpovedný (op. zodpovedný): mať ľahkomyseľný, nezodpovedný prístup k rodičovstvuexpr. ľahtikársky (bezstarostne ľahkomyseľný): viesť ľahtikársky živothazardnýhazardérskyriskantný (spojený s istým rizikom): hazardné, hazardérske, riskantné zahrávanie sa so zdravímhýrivýmárnotratný (ľahkomyseľne utrácajúci): hýrivý, márnotratný mladíkzastar. nevážny: nevážne počínanie (Timrava)dobrodružný


    vzrušujúci ktorý vzrušuje • strhujúciohromujúciuchvacujúcikniž. úchvatný: vzrušujúci, strhujúci, ohromujúci, uchvacujúci film; vzrušujúci, strhujúci, úchvatný okamihpodmaňujúcipodmanivý: podmaňujúca, podmanivá hudbanapínavýpútavý: napínavý, pútavý dej románudobrodružný: dobrodružný filmpríťažlivýatraktívny: príťažlivé, atraktívne dievčapikantnýšteklivý (zmyselne al. intímne vzrušujúci): pikantné, šteklivé historky


    dobrodružstvo zaujímavá, vzrušujúca príhoda skrývajúca nebezpečenstvo; neobyčajný, často neuvážený čin: dobrodružstvá lovcov divých zvieratzastar. avantúra: ľúbostná avantúraromantika: zbojnícka romantika


    dobrodušný p. dobrosrdečný, žičlivý 1


    dobromyseľný p. dobrosrdečný, žičlivý 1


    láskavý naplnený láskou, prejavujúci lásku; svedčiaci o vnútornej dobrote • kniž. láskyplný: láskavá, láskyplná matka; láskavý, láskyplný pohľaddobrýdobrosrdečnýdobromyseľnýkniž. dobrotivý (op. zlý): láskavý, dobrý učiteľ; dobrosrdečná, dobromyseľná, dobrotivá tvárexpr. predobrotivý; milývľúdnyprívetivýpríjemný (naplnený milotou): milý, vľúdny hostiteľ; vľúdne, prívetivé slová; všade vládlo príjemné ovzdušiesrdečnýteplýpriateľskýkamarátsky (op. nepriateľský): dostalo sa nám srdečného, teplého, priateľského privítania; byť priateľský, kamarátsky k iným ľuďomnežnýjemný (plný pozitívneho citu, priazne; op. drsný): nežné, jemné pohladeniemilostivýmilosrdnýkniž.: milostiplnýmilostný (plný milosti, milosrdenstva): Bože, buď milostivý, milosrdný k biednym!; mať milosrdné srdce; milostiplná Panna Mária; Panna milostná! (J. Kráľ)blahosklonnýblahovoľný (naplnený priazňou): vypočul nás s blahosklonnou, blahovoľnou trpezlivosťou; urobiť blahosklonné, blahovoľné gestopren.: otcovskýmaterinský: vychovávateľ má mať k deťom otcovský, materinský prístup


    dobronzova p. hnedo


    hnedo majúc hnedú farbu, farbu ako káva, na hnedú farbu, hnedou farbou • nahnedodohneda, pís. i na hnedo, do hneda: hnedo, nahnedo, dohneda namaľovaný nábytokkávovonakávovodokávova, pís. i na kávovo, do kávovahovor.: barnavobrnavodobarnavanabarnavo, pís. i do barnava, na barnavo: kávovo, barnavo sfarbené vlasyexpr.: hnedučkohnedunkohnedulinkonahnedučkonahnedunkonahnedulinkodohnedučkadohnedunkadohnedulinka, pís. i na hnedučko, do hnedučka atď.: hnedučko, nahnedučko upražená cibuľkahnedastohnedkastonahnedastonahnedkastodohnedastadohnedkasta, pís. i na hnedasto atď. (trocha hnedo): hned(k)asto, dohned(k)asta upečený chliebčokoládovonačokoládovodočokoládova (hnedo s tmavým odtieňom): čokoládovo, načokoládovo, dočokoládova nafarbená látkagaštanovonagaštanovodogaštanovakakaovonakakaovodokakaovaškoricovonaškoricovodoškoricova (hnedo s červeným odtieňom): gaštanovo, kakaovo, naškoricovo natretá bránabronzovonabronzovodobronzova (hnedo so zlatým odtieňom): bronzovo, dobronzova opálené dievčatabakovo (hnedo ako usušený tabak) • nár.: brunastobrnasto

    porov. aj hnedý


    dobroprajník p. priaznivec 1


    priaznivec 1. kto prejavuje niekomu priazeň, náklonnosť, kto niekoho podporuje: priaznivec moderného divadlapodporovateľmecenáškniž. mecén (obyč. priaznivec umenia, vedy a pod.): podporovateľ mladých hudobníkov; vydavateľstvo má mecenáša, mecénanapomáhateľ (kto niekoho al. niečo napomáha): napomáhateľ spolkupatrón (kto má nad niekým záštitu): mať vplyvného patrónakniž. protektor: protektor mládežesponzor: nájsť si solventného sponzoradobroprajníkžičlivec (dobroprajný, žičlivý človek): keď bolo treba, ukázal sa ako dobroprajník, žičlivec

    2. p. stúpenec


    dobroprajný p. dobrosrdečný, žičlivý 1


    nezištný ktorý nie je upriamený na zisk, výhody; ktorý nie je založený na jednostrannom zisku, výhodách (op. zištný, vypočítavý) • nesebecký (op. sebecký): nezištný, nesebecký priateľobetavýzastar. obetivý (Kukučín; konajúci al. konaný pre blaho iných bez vlastných výhod): nezištný, obetavý darca krvi; obetavá pomocprajnýdobroprajný (op. neprajný): prajná, dobroprajná radaúprimný (založený na vzájomnej dôvere): poskytnúť niekomu úprimnú pomocskutočnýopravdivý (taký, aký sa žiada, t. j. bez vypočítavosti): miloval ju skutočnou, opravdivou láskoukniž. altruistický (op. egoistický): altruistický prístupkniž. zastar.: bezkoristný (Šoltésová)bezzištnýžertvohojný; idealistickýideálny (nezištne nadšený pre ideály): idealistické, ideálne úsilie; idealistický boj za vec


    ďakovať 1. vyslovovať, preukazovať vďaku: ďakovať za dary, za pomocvzdávať vďaku (s hlbokou úctou): vzdávať vďaku Bohukniž.: blahorečiťdobrorečiť (ďakovať za spôsobené dobro): blahorečil, dobrorečil osudu za svoje zdraviezastar. vďačiť sa: Či sa mi tak vďačíte za moju dobrotu? (Urban)zastar. blahodariť (Vansová)

    2. byť zaviazaný vďačnosťou • byť vďačnýbyť povďačnývďačiť: ďakovať, vďačiť niekomu za záchranu životakniž.: blahorečiťdobrorečiť: budem vám blahorečiť do smrtikniž.: žehnaťvelebiťzvelebovať (ďakovať a chváliť): žehnal náhode, že sa vyhol nešťastiuzastar. blahodariť


    dobrorečiť p. ďakovať 1, 2, žehnať 2


    chváliť 1. prejavovať, vyslovovať uznanie, kladné ocenenie • vychvaľovať (veľmi chváliť): chváliť pracovníka za dobrú robotu; vychvaľuje jeho zásluhyvynášaťvyvyšovať (veľmi, často nekriticky al. neprávom chváliť): vynáša syna do neba; vyvyšuje, vynáša ho nad všetkýchkvitovať (s uznaním hodnotiť): kvituje výkon športovcaprichvaľovať sipochvaľovať si (vyjadrovať pochvalu): prichvaľuje si, pochvaľuje si dovolenkuexpr. ospevovaťhovor. expr.: spievaťbásniť: ospevuje dovolenku pri mori; spievať, básniť o rodnej krajinekniž.: velebiťzvelebovaťglorifikovať: velebiť, glorifikovať svojich predkovokiadzať (zištne chváliť): okiadza pred všetkými svojho predstavenéhostavať na obdiv svetu (veľmi chváliť niečo svoje) • hovor. strúhať poklonu: strúha poklonu dobrému výkonukniž. žehnať: žehnať náhode

    2. náb. vzdávať chválu, slávu, najvyššiu úctu • oslavovať: chváliť, oslavovať Bohakniž.: velebiťblahoslaviťblahorečiťdobrorečiť: velebiť, blahoslaviť Najvyššieho; blahorečíme, dobrorečíme Ti, Kristekniž. zastar. chválorečiť


    velebiť kniž. vyjadrovať veľké, mimoriadne uznanie, obdiv • kniž. zvelebovať: velebia, zvelebujú Bohaoslavovaťchváliťvychvaľovať: oslavoval krásu hôr; vychvaľoval múdrosť ľudukniž.: blahorečiťblahoslaviťdobrorečiťchválorečiťglorifikovať (vyjadrovať najvyššiu úctu, obyč. Bohu): blahorečil Bohu za navrátené zdravie; blahoslavil, glorifikoval Boha v modlitbáchspievaťhovor. expr. básniťkniž. zastar. veličiť: spieval, básnil o rodnej zemi; veličil profesorove zásluhyvynášaťvyvyšovať (často nekriticky vychvaľovať): vynášali, vyvyšovali ho neprávom


    žehnať 1. obradným pohybom ruky (obyč. znakom kríža) dávať požehnanie • požehnávať: kňaz žehná, požehnáva mladomanželovprežehnávať (robiť nad niečím znamenie kríža): u nás sa peceň chleba vždy prežehnáva

    2. kniž. pociťovať a prejavovať hlbokú vďaku za preukázané dobro (obyč. Bohu) • kniž.: blahorečiťblahoslaviťdobrorečiť: v duchu žehnala Bohu, že vyviazla zdravá; blahorečí, dobrorečí osudu za všetko; blahoslavím svojich rodičov za ich múdre rozhodnutiepožehnávať: požehnáva ho za všetko preukázané dobrovzdávať vďaku: vzdávame vďaku nebesám, náhodekniž. velebiť: velebí odvahu ľudu


    dobrota 1. ľudské dobro vo vzťahu k iným • dobrotivosťláskavosť (op. zloba): rodičovská dobrota, dobrotivosť, láskavosťvľúdnosťprívetivosťžičlivosť

    2. dobrý stav vecí • blahobyt: nevie, čo má od dobroty, blahobytu robiťroztopašsamopaš (prílišná dobrota)

    3. p. pochúťka


    pochúťka chutné, lahodné jedlo, zried. i nápoj • lahôdkadelikatesadobrota: cukrárske, údenárske pochúťky, lahôdky, delikatesy; rád sa naje dobrôtmaškrtaexpr. maškrtka (čo spôsobuje pôžitok z príjemnej chuti, obyč. niečo sladké): kupovať si maškrtyfajnovosťhovor.: fajnotafajnotka: podávali sa tam samé fajnovosti, fajnotyexpr. lakotahovor. podslinka


    dobrotivosť p. dobrota 1


    dobrotivý p. dobrý 4, láskavý, vľúdny 1


    milostivý 1. prejavujúci milosť, dobrotu, odpustenie, zľutovanie, obyč. voči niekomu slabšiemu, spoločensky nižšie postavenému (často aj iron.); svedčiaci o tom • blahosklonnýblahovoľný: svoje pohŕdanie slabšími zakrýval milostivým, blahosklonným, blahovoľným správaním; blahosklonné, blahovoľné gesto odpusteniadobrýláskavýkniž. dobrotivý: milostivý, dobrotivý Boh; láskavý, dobrotivý ochranca biednychzhovievavýtolerantnýkniž. benevolentný: k deťom budú zhovievaví, tolerantní, benevolentní

    2. hist. v oslovení al. pomenovaní ako prejav úcty a pokory voči vysokopostaveným osobám; v úctivom a veľmi zdvorilom oslovení (obyč. žien): náš milostivý kráľ; milostivá pani, dovoľte, aby…ctený (v úctivom oslovení): ctené publikum, páni a dámy; milostivé, ctené panstvovážený (v úctivom oslovení osoby, ktorú dôverne nepoznáme): milostivá, vážená panimilýmilovanýdrahý (v úctivom oslovení citovo blízkej osoby): milí, milovaní, drahí rodičia


    milý 1. ktorý je predmetom citovej náklonnosti; v oslovení citovo blízkej osoby: je to môjmu srdcu milý človek; Milí rodičia!drahýmilovaný (ktorý je predmetom vrúcnej náklonnosti): nadovšetko milujem svoju drahú, milovanú vlasť; Drahá, milovaná mamička!expr.: milenýpremilýpremilenýľúbeznýpreľúbeznýzlatýprezlatýsladkýpresladkýpoet. ľúby (v oslovení citovo veľmi blízkej osoby): syn môj milený, premilý, premilený, zlatý; domovina moja ľúbezná, preľúbezná, ľúba; mama presladkáexpr. radostnýexpr. zastaráv. úprimný: Brat môj radostný, úprimný!vzácnycenný (ktorý je predmetom obdivu, uznania): je mi milšia, vzácnejšia, cennejšia pochvala ako poctyobľúbený (ktorý je predmetom obyč. trvalejšej priazne): toto je moja najmilšia, najobľúbenejšia pieseňvítanývhodný (ktorý je predmetom radostného uspokojenia): si u nás milým, vítaným hosťom; je to pre mňa vítaná, vhodná zmenaexpr.: milučkýmilunkýmilenkýmilučičkýmilulinký (veľmi milý)

    2. naplnený milotou, prejavujúci milotu; svedčiaci o milote (op. protivný): milý človek; milý pohľadláskavývľúdnyprívetivý: milý, láskavý učiteľ; vľúdne, prívetivé privítaniedobrotivýdobrý: buďte taký dobrý, otvorte okno; dobrotivý, dobrý pohľadpriateľskýsrdečnýúprimný (otvorený, kontaktový voči iným): priateľský, srdečný sused; srdečné, úprimné slovánežnýprítulný (op. drsný, chladný): nežné, prítulné dieťa; nežný úsmevteplýhrejivýoblažujúci: teplé, hrejivé, oblažujúce pohladeniesladký: prihovoriť sa niekomu sladkým hlasom; sladké snyexpr.: milučkýmilunkýmilenkýmilulinkýmilučičkýpremilýpresladký (veľmi milý)

    3. ktorý svojimi kladnými vlastnosťami vzbudzuje citovú náklonnosť: Aké milé šteniatko!; je to od teba milé, že si prišielpríjemnýsympatický (op. odporný): milé, príjemné, sympatické dievčapôvabnýľúbeznýlahodný (krásou vyvolávajúci citovú náklonnosť): deti predviedli milý, pôvabný tanček; zazneli ľúbezné, lahodné zvuky harfypeknýkrásnyexpr. utešený (op. škaredý, mrzký): ďakujeme za milé, pekné, krásne privítanie; stráviť krásny, utešený večerrozkošnýroztomilýexpr. zastaráv. rozmilýhovor. chutný (veľmi milý): rozkošné, roztomilé, chutné deti; rozmilá, chutná scénkavľúdnyprívetivý (ktorý pôsobí milo na zmysly; op. nepriateľský): utvoril pre nich vľúdne, prívetivé prostredieexpr.: milučkýmilunkýmilenkýmilučičkýchutnučkýchutnulinkýmilulinkýpremilýpreľúbezný (veľmi, príjemne milý) • zastar. milostný: milostná tvár (Vajanský)

    4. expr. ktorý už bol v rozhovore spomenutý; o ktorom už vieme • expr. náš: a vtom milý, náš chlapec poďho utekať

    5. muž v ľúbostnom vzťahu obyč. k slobodnej žene • chlapecpriateľ: naša Katka má zasa nového milého, chlapcahovor.: frajerchalanštramákfešákgavalierhovor. svojzastar. zried.: ľubimecgalánsubšt. šamster


    šľachetný ktorý má dobré charakterové vlastnosti, ktorý šíri dobro, cnosť; ktorý je hodnotný z hľadiska ľudskosti al. mravnosti; svedčiaci o šľachetnosti • ušľachtilýrýdzi: stretnúť šľachetného, ušľachtilého človeka; šľachetný, rýdzi charakterkniž. dobrotivýdobrý: dobrotivá tvár starého otca; šľachetná, dobrá ženacnostnýčnostnýkniž. bohumilý (majúci prednosti, obyč. v duchu kresťanskej morálky): cnostné, čnostné skutky; bohumilá charitaveľkorysýveľkodušný (ochotný nezištne pomôcť, schopný chápať, tolerovať): veľkorysý, veľkodušný mecenáš; dôverovala mu, pretože bol veľkorysý, veľkodušnýzastar. vysokomyseľný


    dobrovoľne z vlastnej vôle, bez nútenia (op. nútene, povinne) • sám: dobrovoľne, sám odstúpil z funkciepodobrotkypodobrompodobrote (op. pozlotky, pozlom): podobrotky, podobrom to s ním nejdenenútenenevynútene

    porov. aj dobrovoľný


    sám 1. označuje výlučnú jedinosť, oddelenosť osoby al. skupiny, nikto iný (op. všetci, každý) • jediný: v triede bol sám, jediný, čo vypočítal všetky príklady

    p. aj jediný

    2. bez spoločnosti, prítomnosti iných • osamoteosamotene: stál tam sám, osamote, osamotene ako prstosameloopusteneosihotene: žije osamelo, opustene, osihotene na konci dedinyexpr.: zabudnutostrateno (odlúčene od ostatných) • fraz. ako kôl v plote

    porov. aj opustený 1

    3. bez cudzej pomoci • samostatneosobne: urobil to všetko sám, samostatne; sám, osobne sa chcel presvedčiť o výhodách

    4. z vlastnej vôle, bez cudzieho zásahu • dobrovoľnesamostatne: prihlásil sa sám, dobrovoľne; sám, samostatne sa rozhodol ísť študovať právo

    5. zdôrazňuje pomenovanie osoby al. veci • priampriamodokonca: veď je to sám predseda, priam predseda; priamo, dokonca prezident ich navštívil

    6. p. opustený


    bezplatný za ktorý sa neplatí • neplatenýnehonorovaný: bezplatná, neplatená, nehonorovaná funkciavoľnýkniž. grátis: voľný lístok na koncert, grátis pohosteniedobrovoľný (založený na dobrovoľnosti): dobrovoľné darcovstvo krvi


    dobrovoľný založený na dobrovoľnosti; uskutočňovaný, konaný slobodne, bez prinútenia (op. nútený, povinný) • nenútený: dobrovoľné, nenútené emigrantstvo; dobrovoľný, nenútený pobytslobodný: slobodné rozhodnutienepovinný: nepovinný predmet, nepovinné členstvo v organizácii


    nepovinný ktorý nie je určený ako povinnosť, ktorý nie je uskutočňovaný povinne (op. povinný) • dobrovoľný: nepovinná, dobrovoľná vojenská službavoliteľnývýberovýkniž. fakultatívny (pri ktorom je možnosť voľby; op. záväzný, obligátny, obligatórny): voliteľný vyučovací predmet; voliteľná, výberová prednáškanezáväznýmožný (ktorý sa neriadi záväznou normou, záväzkom a pod.; op. záväzný): prijať jedno z nezáväzných, možných riešeníneobligátny


    slobodný 1. ktorý sa môže sám rozhodovať, ktorý nikomu nepodlieha, ničím nie je viazaný, pred ktorým nie sú nijaké obmedzenia, prekážky a pod. (o človeku); svedčiaci o voľnosti, slobode rozhodovania (op. neslobodný): vnútorne slobodný človekvoľný: byť slobodný, voľný ako vták; voľný výbernezávislýpubl. al. slang.: independentnýindependent (neskl.) • emancipovaný: mať slobodné, nezávislé povolanie; nezávislá, independentná mládež; byť nezávislou, emancipovanou ženouneobmedzenýnehatený: neobmedzená voľba; nehatený rozvoj, priebehneviazanýnespútaný (veľmi uvoľnený): slobodná, neviazaná, nespútaná zábavadobrovoľný (robený z vlastnej vôle): bolo to jeho slobodné, dobrovoľné rozhodnutiedemokratický (založený na demokracii): demokratické voľby, demokratická krajina

    2. ktorý ešte nevstúpil do manželstva • neženatý (o mužovi): slobodný, neženatý mládenecnevydatý (o žene): zostala slobodná, nevydatá

    3. p. nezávislý, samostatný 1


    dobrozdanie p. posudok, kritika


    kritika odborné, znalecké zhodnotenie niečoho • posudok: napísať kritiku, posudokrecenzia (obyč. kritika umeleckého al. vedeckého diela): vypracovať recenziu románu, monografievyjadrenie: vyjadrenie špecialistuexpertízakniž. dobrozdanie (odborné posúdenie): expertíza o projekte stavby, vypracovať dobrozdanie


    posudok odborné zhodnotenie, posúdenie niečoho • expertíza: vypracovať posudok, expertízurecenzia (posudok vedeckého al. umeleckého diela): posudok, recenzia rukopisukritika (kritický posudok): napísať kritiku divadelnej hryvyjadrenie (úradné posúdenie): požiadať komisiu o vyjadreniekniž. dobrozdanie: úradné dobrozdanie

    p. aj kritika


    dobručký, dobručičký, dobrulinký, dobrušký p. dobrý 3, 4


    akostný 1. týkajúci sa akosti, kvality • kvalitatívny: akostná, kvalitatívna trieda; akostný, kvalitatívny rozdiel (op. kvantitatívny) • odb. bonitný

    2. ktorý má dobrú akosť (obyč. o veciach materiálnej povahy) • kvalitný (op. nekvalitný): akostný, kvalitný tovarprvotriedny (ktorý má 1. akostnú triedu): akostné, prvotriedne výrobky (op. druhotriedne) • dobrý: akostné, dobré potraviny


    bezchybný ktorý nemá ani jednu chybu, ktorý je úplne bez chýb (op. chybný) • dokonalý (op. nedokonalý): bezchybná, dokonalá prácaperfektný: perfektný prekladbezporuchový: bezporuchový motor, chod strojapresný (vyznačujúci sa presnosťou; op. nepresný): presný výpočet, presné meraniesprávnydobrýnáležitý: bezchybná, správna, dobrá, náležitá odpoveďvzorný (ktorý je v bezchybnosti príkladom) • hovor. na jednotku: vzorné správanie, odpoveď na jednotkusubšt. bezvadný • nespis. nezávadný


    bezúhonný ktorý je bez (morálnej) ujmy, poškodenia; svedčiaci o tom • počestnýcnostnýčnostný: bezúhonní, počestní, cnostní, čnostní občaniastatočnýčestnýpoctivý (vyznačujúci sa statočnosťou, čestnosťou): statočné, čestné, poctivé konaniemravnýkniž. mravopočestný: viesť mravný, mravopočestný životčistýkniž.: zachovanýzachovalý (mravne): čistí, mravne zachovaní, zachovalí ľudianevinnýnepoškvrnený (pohlavne čistý): nevinné, nepoškvrnené dievčadobrý: mať dobrú povesťbez hany: človek bez hanyexpr. svätý: Nikto nie je svätý!


    dokonalý 1. ktorý je bez chýb, nedostatkov; svedčiaci o dokonalosti (op. nedokonalý) • bezchybnýperfektný: dokonalý, bezchybný produkt; dokonalá, bezchybná, perfektná anglická výslovnosťdôkladný (op. povrchný): dôkladná práca, dôkladná kontrolavzornýukážkovývýstavný (ktorý dokonalosťou slúži ako vzor): vzorný, ukážkový poriadok; výstavný exemplárdobrýideálny (aký má byť, aký je ideálom): dobré, ideálne manželstvovynikajúciznamenitýmajstrovský (hodný majstra) • virtuózny: vynikajúce, znamenité ovládanie nástroja; majstrovské, virtuózne herectvobravúrnybrilantný: bravúrna, brilantná interpretácia, analýzaprvotriednysuverénny: prvotriedny, suverénny odborníkpravýnaozajstnýskutočný (aký naozaj má byť): pravý, naozajstný, skutočný džentlmenhovor.: celýhotový (ktorý už dosiahol náležité vlastnosti): z chlapca je už celý, hotový mužušľachtilý (esteticky dokonalý): ušľachtilé tvaryexpr. stopercentnýsubšt. bezvadný • slang. klasa

    2. p. absolútny, úplný 2


    dôkladný idúci do hĺbky, do dôsledkov; svedčiaci o takom prístupe (op. povrchný) • precíznypedantný: dôkladný, precízny, pedantný človekpedantský (vzťahujúci sa na pedanta): pedantská prácadôslednýkniž. konzekventný (dodržiavajúci zásady): dôsledný, konzekventný pracovník, prístupčasto pejor.: puntičkárskypunktičkársky (prepiato, až malicherne dôsledný): pun(k)tičkársky úradníksvedomitýstarostlivý: svedomitá, starostlivá príprava na skúškypodrobnýdetailnýkniž. subtílny (idúci do podrobností, detailov): podrobná, detailná analýza; subtílne bádaniekniž. minuciózny: minuciózny opisobšírnyobsiahlyvyčerpávajúci (zahŕňajúci všetko, idúci do šírky; op. stručný, krátky): obšírna, obsiahla, vyčerpávajúca správa, dokumentáciadobrývýbornýdokonalý (op. zlý, slabý, nedokonalý): dobrá, výborná, dokonalá znalosť jazykasprávnypresný: správna, presná výslovnosťexpr.: poriadny (op. zbežný, letmý): poriadne skúšanie, poriadna kontrolahovor. gruntovný: gruntovná zmenaexpr. čistý (o dôkladnej práci)


    chutný 1. ktorý má dobrú chuť • hovor. gustióznynár.: smačnýšmačný: chutné, gustiózne, smačné, šmačné jedlodobrýlahodný: dobrý, lahodný syr, koláčexpr.: chutnučkýchutnulinký (veľmi chutný) • expr. mňam-mňam (neskl.)

    2. p. príjemný, milý 3, pekný 1


    jemný 1. príjemný, poddajný na dotyk (op. drsný, hrubý) • mäkký (op. tvrdý): jemná, mäkká vlna; jemné, mäkké tkaninyhebký (jemný a pružný): hebká pokožka, hebké vlasyľahkýpavučinkovýpavučinkovitýpavučinovitý (jemný ako pavučina): ľahký, pavučinkový, pavučinkovitý závojpáperistýpáperový (jemný a ľahký ako páperie): páperisté semená púpavyhladký (op. drsný): hladké ruky, hladká tvárpren. zamatový (obyč. o jemnej pokožke) • hodvábny (i pren.): jemný, hodvábny papier; hodvábne vlasyexpr.: jemnučkýjemnuškýjemnunkýjemnulinký (veľmi jemný) • expr.: hebučkýhebunkýhebulinký (veľmi hebký) • expr.: ľahučkýľahunkýľahulinký (veľmi ľahký)

    2. ktorý má veľmi dobrú akosť, kvalitu (obyč. o špeciálnych výrobkoch); svedčiaci o tom: jemné sklo, jemný porcelándelikátny: jemné, delikátne víno; jemná, delikátna chuťhovor. výberový: výberové maslovyberanýhovor.: fajnovýfajný: vyberané, fajnové, fajné potraviny, korenielahôdkovýpochúťkový: lahôdkové, pochúťkové syryexpr. jemnučkýjemnuškýjemnunkýjemnulinký

    3. ktorý má slabú intenzitu, malú mieru nejakej vlastnosti (op. silný, výrazný) • slabýnepatrnýnebadateľnýľahký: jemné, slabé chvenie; jemný, nepatrný, nebadateľný náznak, úsmev; ľahký vánok, dotyksvetlýbledýpastelový (o jemných farbách) • nevtieravýdecentný: nevtieravá, decentná vôňanevýraznýnenápadnýmierny: jemný, nevýrazný, nenápadný, mierny vzor, ornamentdiskrétnytlmený: diskrétne, tlmené svetlomäkkýnežný: mäkké tóny, nežný hlaspríjemnýlahodnýpoet. eolský (jemnosťou lahodiaci zmyslom; op. nepríjemný): príjemný, lahodný, eolský zvuk harfyprejemnenýrafinovaný (jemný, ale účinný): prejemnené, rafinované pôžitkárstvoexpr.: jemnučkýjemnuškýjemnunkýjemnulinký (veľmi jemný)

    4. obyč. o ručnej práci, o výrobkoch vyžadujúcich takú prácu • presnýprecízny: jemná, presná, precízna robota filigránskydetailnýdrobnýkrehkýminuciózny (jemne vypracovaný, malých rozmerov): filigránska, detailná práca zlatníka; drobný, krehký šperkkniž. subtílny: subtílna mreža, subtílne vypracovanieexpr.: jemnučkýjemnuškýjemnunkýjemnulinký (veľmi jemný)

    5. schopný presne, do detailov rozlišovať; prispôsobený na presné rozlišovanie • citlivýdobrý: jemný, citlivý sluch; jemný, dobrý čuch; jemný, citlivý prístrojpresný: jemná, presná mechanika; presné rozlišovaniebystrý: bystrý pozorovací talentvycibrenývybrúsený: vycibrený vkus, vybrúsený cit pre niečoexpr.: jemnučkýjemnuškýjemnunkýjemnulinký

    6. ktorý sa vyznačuje citlivosťou, miernosťou, slušnosťou (o človeku); svedčiaci o jemnosti (op. hrubý, drsný) • citlivýjemnocitný (op. necitlivý): jemná, citlivá, jemnocitná ženaútlocitnýprejemnený (veľmi jemný): útlocitná, prejemnená duša; prejemnený vkusútlykrehký (jemný obyč. svojím výzorom): útle, krehké dievčakniž. subtílny: subtílna tvár, subtílne črtynežný (prejavujúci, vyjadrujúci nehu): nežná bytosť, rukapren. expr. al. pejor. skleníkový: skleníková krásauhladenýkultivovanýdistingvovaný: uhladené, kultivované, distingvované správanievyberanýdelikátnyhovor.: fajnovýfajný; noblesnýhovor., obyč. iron. nóbl (neskl.): vyberaný, delikátny, fajnový človek; nóbl dámazduchovnenýkniž. preduchovnený (s jemnou dušou, zameraný na duchovnú oblasť) • éterický (jemný ako vzduch; obyč. o človeku) • zjemnenýodb.: eufemickýeufemistický: zjemnený, eufemistický výrazexpr.: jemnučkýjemnuškýjemnunkýjemnulinký (veľmi jemný)

    7. p. slabý, ľahký 8. p. komorný 1


    kladný 1. ktorý je vyjadrením súhlasu, stotožnenia sa s niečím; ktorý možno hodnotiť ako vyhovujúci, želateľný (op. záporný, negatívny) • pozitívny: vyvolať kladný, pozitívny dojem; prejaviť kladné, pozitívne vlastnostidobrý (op. zlý): mať k niečomu dobrý vzťahpriaznivý: priaznivý vplyv, účinoksúhlasný: vyjadriť kladné, súhlasné stanovisko

    2. odb. ktorý má v porovnaní s inou hodnotou väčšiu hodnotu (op. záporný) • pozitívny: kladné číslo; kladný, pozitívny elektrický nábojhovor. plusový (op. mínusový): namerať plusové hodnoty


    kvalitný ktorý má dobrú kvalitu; dobre urobený, vykonaný (op. nekvalitný, zlý) • akostný: kvalitná, akostná vlna; kvalitné, akostné uhlieprvotriedny (ktorý má 1. akostnú triedu, veľmi dobrú kvalitu): dodávať len kvalitný, prvotriedny tovar (op. druhotriedny, menej hodnotný); kvalitní, prvotriedni pracovnícihodnotnýcenný (obyč. o veciach, ktoré majú duchovnú kvalitu; op. nehodnotný, bezcenný): hodnotná, cenná literatúra; hodnotná, cenná prednáškadobrýsolídny: kvalitná, dobrá práca; dobrý výkonušľachtilý (kvalitný a vzácny): ušľachtilé plemeno, ušľachtilá oceľdelikátnyjemnýhovor. výberový (obyč. o požívatinách veľmi dobrej akosti): delikátne, jemné víno; jemné cigarety; výberový tovar; výberové tukyznačkový (ktorého značka je zárukou kvality) • hovor.: fajnovýfajný: kvalitná, fajnová voňavka; fajnový, fajný obedplnohodnotnýzastar. plnocenný (ktorý má plnú hodnotu; op. neplnohodnotný): plnohodnotná, plnocenná strava je dôležitá pre rastkniž. plnokrvný (ktorý má dobré vlastnosti v plnej miere): plnokrvné umelecké dielohovor. expr. spravodlivý: fľaša spravodlivej slivovicežírny: kvalitná, žírna pôda


    lahôdkový ktorý má vlastnosti lahôdky, ktorý chutí ako lahôdka • pochúťkový: lahôdková, pochúťková bryndzajemnývyberanýdelikátnydelikatesný: jemné párky; vyberaný, delikatesný syr; delikátne, delikatesné jedládezertný (o víne): dezertné vínadobrýkvalitnýprvotriednyhovor.: fajnýfajnový (ktorý má výbornú kvalitu): dobrá, kvalitná saláma; kvalitný, prvotriedny nápoj; fajné, fajnové šaláty


copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV