Synonymá slova "do��" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 416 výsledkov (4 strán)

  • báť sa 1. prežívať pocity strachu • mať strachdesiť saľakať sahroziť sa: má strach zo samoty, z tmy; bojí sa, desí sa, ľaká sa, hrozí sa samoty, tmystrachovať sastráchať sastrašiť sa: Čo sa mám vopred strašiť?mať obavuobávať satriasť saexpr. dúpnieť (mať pocity strachu pred niečím neželaným): strachuje sa, obáva sa, že nepochodí; trasie sa, či urobí skúškuexpr. byť pokakanýfraz. expr.: mať plné nohavice/gatepúšťať do nohavíc/do gatí

    2. mať pocit starosti, úzkosti o niečo, na čom záleží, pociťovať napätie, nervozitu • starostiť samať starosťobávať samať obavubyť ustarostenýchvieť satriasť sakniž. trnúťtŕpnuťstŕpať: báť sa, mať starosť, chvieť sa o dieťa; trnie, stŕpa, tŕpne, aby neochorelstrachovať sastráchať sa: isto sa o nás už rodičia strachujúhovor. expr. šupieť: neos. šupí mu z nesplnenej povinnosti


    bielo majúc bielu farbu, farbu ako sneh, na bielu farbu, bielou farbou (op. čierno) • nabielo, pís. i na bielo (op. načierno) • dobiela, pís. i do biela (op. dočierna): bielo, nabielo natreté dvere; lastovička má na brušku bielo, dobiela sfarbené periesnehobielo: snehobielo prestretý stôlalabastrovopoet. úbeľovo: kaštieľ alabastrovo, úbeľovo žiari v slnečných lúčochpoet. snežne: Snežne sa v slnci smial môj dom. (Mihálik)expr.: bielučkobielunkobielulinkobieluško: bielučko, bielunko vypratá bielizeňnabielučkonabielunkonabielulinkonabieluško, pís. i na bielučko atď.: na bielučko natreté zábradliedobielučkadobielunkadobielulinkadobieluška, pís. i do bielučka atď.: do bielunka, dobielulinka vyšedivené vlasy

    porov. aj biely


    blázniť (sa), blaznieť (sa) expr. nerozumne, mimo normy sa správať al. sa tak prejavovať; prejavovať túžbu (obyč. ľúbostnú) za niekým, niečím • expr.: šalieť (sa)šialiť sapochabieť sapochabiť sa: blaznie (sa), šalie (sa), pochabí sa od radosti; blázni sa, pochabí sa za chlapcami; počasie sa blázni, šalie, pochabieexpr.: besnieť (sa)divieťbesniť (sa) (veľmi sa blázniť) • expr.: jašiť sajančiť satreštiť: jašiť sa za dievčencami; treštia za ideálmi slobodytratiť rozummať vrtochyexpr. pochybovať na rozume/na rozum: Čo tratíš rozum?; na starosť má vrtochyhovor. expr. rapľovať (o človeku al. mechanizme): stroj rapľujevystrájaťšantiťvyvádzaťdivočieť (blaznieť sa pri hre, zábave) • fraz. nezmestiť sa do kožesamopašiť (sa) (správať sa samopašne, nespútane, bujaro a pod.) • subšt. blbnúť • expr. neos.: šibe mušvitorí mu (stráca rozum) • fraz. pejor. kvapká mu na karbid (je nenormálny)


    šantiť prejavovať sa veselou náladou, žartovnými kúskami, behaním, neposednosťou a pod. • šantovaťrobiť šantyrobiť pestvárobiť šibalstvárobiť huncútstva: deti šantia, šantujú, robia šanty, pestvá na školskom dvorehovor. expr. šarapatiť: deti šarapatia v kôlnisamopašiť (sa)robiť nezbeduhovor. nezbedníčiťzried. nezbediť (obyč. s nerešpektovaním výchovných úsilí, spoločenských noriem): samopaší (sa), nevie od dobroty, čo by mal robiť; keď rodičia odišli, deti robili nezbeduexpr.: blázniť (sa)pochabieť sapochabiť sajašiť sa (výstredne, samopašne sa správať) • vystrájaťvyvádzaťstváraťvymýšľaťvyčíňať (obyč. s nedobrými následkami): vystrájať, stvárať fígle; mládež na chate vystrájala, vyvádzala, vyčíňala do ránaexpr. strečkovať (splašene behať): chlapci strečkujú na dvorefraz. expr. nezmestiť sa do kožeodreagúvať sa (šantiť s cieľom zbavovania sa psychickej záťaže): deti skáču, nezmestia sa do kože; mládež sa odreagúva na ihrisku


    vystrájať1 robiť kúsky, ktoré okolie prijíma negatívne, ktoré spôsobujú nepríjemnosti; neviazane, neprimerane sa správať • vyvádzaťvyčíňať: nedospelí chlapci vystrájajú, vyvádzajú nezbedy; vyčíňanie bandyexpr. stváraťhovor. zvádzať: Čo tam vedľa stvárajú?; stvárať kúsky, čertoviny, neprístojnosti, nezbedy; zvádzať hlúpostivymýšľaťzried. paratiť: deti stále čosi vymýšľajúhovor. expr.: garazdovaťgarazdiťrobiť garazdu: nič nerobia, iba sa povaľujú a robia garazduexpr.: besnieť (sa)besniť (sa)divieťšalieť (sa) (veľmi vystrájať) • nezbedníčiťrobiť nezbedu/nezbedyrobiť neplechu/neplechyrobiť pestvá (vystrájať zo samopaše) • hovor. beťárčiťšantiťšantovaťrobiť šantyrobiť šibalstvárobiť huncútstva (vystrájať žartovné, huncútske kúsky) • expr. rákošiť (Hviezdoslav)hovor. expr. šarapatiťzried. vrtošiťzastaráv.: všetečiťvšetečniť (Šoltésová)fraz. expr. nezmestiť sa do kože


    bledo 1. majúc bledú, svetlú, nevýraznú farbu; na bledú farbu, bledou farbou (op. tmavo) • nabledo, pís. i na bledo (op. natmavo) • dobleda, pís. i do bleda (op. dotmava): bledo, nabledo natretá stena; bledo, dobleda sfarbené zoresvetlonasvetlodosvetla, pís. i na svetlo, do svetla: svetlo, nasvetlo nastriekané autonevýraznemdlo: vo svetle lampy jeho tvár pôsobila nevýrazne, mdlobezkrvnepriesvitne: po ťažkej chorobe vyzeral bledo, bezkrvne, priesvitneexpr.: bledučkobledunkobledulinkobleduškonabledučkonabledunkonabledulinkonableduškodobledučkadobledunkadobledulinkadobleduška, pís. i na bledučko, do bledučka atď.: bledučko, bledu(li)nko, nabledunko zafarbená látka

    porov. aj bledý 1

    2. p. zle 5


    brániť 1. stavať sa na obranu niečoho (najmä zbraňami, silou) • obraňovať: brániť, obraňovať vlasť, živothájiťobhajovaťzastávať sa (obyč. argumentmi): háji, bráni svoje stanovisko, presvedčenie; zastáva sa, bráni slabýchchrániťochraňovaťbrať do ochrany (nedovoliť nepriaznivo zasahovať): chrániť, brániť prírodu, ochraňovať svoju česť

    2. znemožňovať uskutočnenie niečoho • zabraňovaťnedovoľovať: brániť, zabraňovať niekomu v láske; bráni mu, nedovoľuje mu vrátiť sa domovprekážať: prekážať v hre (napr. v hokeji a pod.) • zamedzovaťhatiťzahatávať: zamedzujú, zahatávajú nám prístup, bránia nám v prístupemariť: marí každú iniciatívu, bráni v každej iniciatívehovor. hamovaťbrzdiť (brániť v niečom spomaľovaním): hamuje, brzdí jeho rozlet


    chrániť poskytovať ochranu • ochraňovaťbrať do ochrany: deti treba chrániť, ochraňovať pred úrazomstrážiťbyť na strážidržať stráž (chrániť pred vstupom, odcudzením a pod.): strážiť svoje územiebrániťobraňovať (nedovoliť škodlivo zasahovať): prírodu treba brániť pred vandalminár. verestovať: verestuje rodinuhájiťobhajovať (chrániť argumentmi): háji, obhajuje slabšíchkniž. zried. štítiť (Kukučín)kryť: zákopy kryjú vojakovhovor. dekovať (odvádzať do bezpečia): dekuje deti pred rozhnevaným otcom

    p. aj šetriť 3


    brať sa 1. uskutočňovať odchod • poberať sazberať saodchádzať: berie sa, poberá sa, zberá sa, odchádza domov, lebo je už neskoroodoberať saodberať sa (na isté miesto): odoberá sa na spánokísť (preč) • expr.: pakovať sapratať sasypať sa: choďte preč, pakujte sa, practe sa odtiaľto, sypte sa už

    p. aj ísť 1

    2. začínať nejakú činnosť • dávať sapriberať sapúšťať sachystať sapripravovať sa: brali sa, dávali sa, priberali sa s chuťou do roboty; do učenia sa berie, púšťa hneď zrána; chystá sa, pripravuje sa na cestuzberať sahovor.: hotoviť sahotovať savyberať sa: hotujú sa, vyberajú sa na dovolenku, k vodehovor. zastaráv. richtovať sa: do všetkého sa dlho richtujechytať sahovor. lapať sa: ochotne sa chytá, lapá do každej roboty

    3. cirkevne al. úradne potvrdzovať vzájomné spolužitie • uzatvárať/uzavierať manželstvomať sobášuzatvárať/uzavierať sobášsobášiť sa: brali sa, mali sobáš v máji; berú sa, uzatvárajú manželstvo na radnici, v Dóme sv. Martinamať svadbusvadbiť sa (mať svadobný obrad a svadobnú hostinu) • fraz. ísť pred oltár: zajtra idú pred oltárkniž. vstupovať do stavu manželského


    celkom 1. vyjadruje okolnosť krajnej miery, úplnosti niečoho (deja, stavu, vlastnosti a pod.) • úplneplne: celkom, úplne sa zotmelo; plne sa sústredili na prácunaplnosplnakniž. zúplna: naplno, splna rozkvitnutá ruža; zúplna popretŕhať rodinné zväzkyhovor.: dočistanačistonadobro: svojím správaním ho dočista pripraví o rozum; vlasy má už načisto šedivéhovor.: naskrznaskrzeexpr. skrz-naskrz: kým prišiel domov, naskrz(e), skrz-naskrz premokolkompletnehovor. komplet: ešte to nie je kompletne, komplet hotovéhovor. zgruntu: zgruntu prerobený domzried. nacelkom (Bodenek)zastar.: celecelkycelkovitefraz.: na celej čiareso všetkým činomnespis.: zbrusu • docela: cele vážne poviem (Matuška); darí sa mu celky, celkovite dobredokonalehovor.: absolútnetotálneexpr. stopercentne (so zdôraznenou okolnosťou krajnej miery): je dokonale šťastný; vrátil sa absolútne, totálne vyčerpaný; je už stopercentne zdravýdiametrálne (celkom opačne): diametrálne sa odlišujúhovor. navlasnachlp, pís. i na chlp (zo všetkých stránok): sú si navlas podobní; spravil to nachlp rovnakonaširokodoširokadokorán (pri otváraní a pod.): celkom, dokorán roztvoriť okno; naširoko, doširoka otvoriť dveresubšt.: cakompak • cakomprásk • cakumpak • cakumprásk • durch • durchomdurch • fungl

    2. p. vôbec 1


    čisto 1. do čistej podoby; tak aby niečo neobsahovalo špinu • dočistanačisto, pís. i do čista, na čisto: čisto, dočista vypratý obrus zavesila na šnúru; deti museli dočista, načisto vyzametať dlážku; musíš úlohu prepísať čisto, načisto (bez chýb)

    2. p. iba 2


    dočista 1. p. čisto 1 2. p. celkom 1, úplne


    úplne vyjadruje krajnú, najvyššiu mieru deja, stavu, vlastnosti a pod.; zo všetkých stránok (op. čiastočne) • celkom: úplne, celkom sa spoľahol na rodičovplneplnosplnanaplnokniž. zúplna: celý čas sa mu plne, splna venovali; naplno, zúplna otvorené ventilytotálne: do cieľa prišiel totálne, úplne vyčerpanýkompletnedokonalehovor. komplet: auto sa mu kompletne rozpadlo; vždy sa vie dokonale prispôsobiťhovor. absolútneexpr.: kapitálnestopercentne: som si tým absolútne, kapitálne, stopercentne istýhovor.: načistodočista: ten sa načisto, dočista zbláznilnaskrznaskrzevonkoncom: je naskrz(e), vonkoncom mokrýhovor. zgruntu: museli sme to zgruntu prerobiťexpr. skrz-naskrz: vrátili sa skrz-naskrz premrznutíhovor.: navlasnachlp: sú navlas, nachlp rovnakídokorándoširoka (pri otváraní): úplne, dokorán otvoril oknázastar. celefraz.: na celej čiareso všetkým činomdo posledného písmena/písmenkasubšt.: cakompak • cakumpak • cakomprask • cakomprásk • cakumprásk • durch • durchomdurch • fungl • nespis.: naprosto • zbrusu

    porov. aj úplný 1, 2


    dokorán do najvyššej možnej miery (pri otváraní a pod.) • naširokodoširokaširoko: dokorán, naširoko otvorila oblok; doširoka, široko roztvorila náručcelkomúplne: dokorán, celkom otvoriť oči; úplne roztvoril dvere

    p. aj celkom 1, úplne


    doširoka 1. p. široko 1, široko-ďaleko 2. p. celkom 1, úplne, dokorán 3. p. obšírne


    obšírne so širokým rozsahom, do podrobností (o vyjadrovaní) • doširokazoširokanaširokoširoko: obšírne, doširoka, zoširoka sa rozpisuje o svojich zážitkoch; naširoko, široko vykladá o histórii mestaextenzívne: pristupovať k téme extenzívnepodrobnedôkladnedetailne: podrobne, dôkladne, detailne opisuje spôsob prípravy materiálurozsiahloobsiahlo: rozsiahlo, obsiahlo hovoriť o dosiahnutých výsledkochzdĺhavorozvláčnerozťahanekniž. siahodlho: zdĺhavo, rozvláčne, siahodlho rozprával o tom, ako sa ta dostalzried. rozplynuto (Jesenská)zastar. rozvlačiterozvlačito (Timrava)


    široko 1. do veľkej, potrebnej šírky (op. úzko); do veľkej rozlohy • naširokodoširokazoširoka: široko, naširoko poskladaný papier; široko, doširoka rozkladal rukami; naširoko, zoširoka sa rozkročiťrozložito: rozložito rozrastená koruna stromudokorán (pri otváraní): dokorán otvoriť dvere

    porov. aj široký 1

    2. do veľkých podrobností • naširokozoširokaobšírne: široko, naširoko sa rozpísal o dosiahnutých výsledkoch; zoširoka, obšírne vysvetľuje podstatu problémupodrobnedôkladne: podrobne, dôkladne sa zamýšľať nad príčinou neúspechurozvláčnerozťahanezdĺhavo (do zbytočných podrobností): rozvláčne, rozťahane, zdĺhavo rozprával o svojich zážitkoch

    3. p. široko-ďaleko


    široko-ďaleko v širokom, rozľahlom priestore, v širokom okolí, do širokého, rozľahlého priestoru • naširoko-naďalekonaširoko-ďaleko, pís. i na široko-ďaleko: široko-ďaleko, naširoko-naďaleko sú samé poliaďaleko-široko: poznajú ho ďaleko-širokoširokonaširokodoširoka: široko, naširoko niet nikoho; z vrcholu vidieť doširoka


    červeno, star. i červene majúc červenú farbu, na červenú farbu, červenou farbou • načervenodočervena, pís. i na červeno, do červena: červeno, načerveno namaľované pery; pri vode sa opálili dočervenačerešňovodočerešňovavišňovodovišňovamalinovodomalinova, pís. i do čerešňova atď. (červeno, dočervena ako čerešňa, ako višňa, ako malina): čerešňovo, malinovo, domalinova sfarbené lícakrvavokrvavočervenodokrvava, pís. i do krvava (červeno, dočervena ako krv): krvavo, dokrvava zapálené zorekarmínovorubínovovínovodokarmínovadorubínovadovínova, pís. i do karmínova atď. (červeno, dočervena ako karmín, ako rubín, ako červené víno): karmínovo, rubínovo zapálené lícapurpurovošarlátovodopurpurovanapurpurovodošarlátovanašarlátovo, pís. i do purpurova atď. • kniž. nachovodonachova, pís. i do nachova (červeno, dočervena ako purpur, ako šarlát, červeno s fialovým odtieňom): purpurovo, šarlátovo, donachova zafarbená látkahrdzavodohrdzavanahrdzavoryšavodoryšavanaryšavo, pís. i do hrdzava, na hrdzavo atď. (červeno ako hrdza): dať si zafarbiť vlasy nahrdzavo, dohrdzava, naryšavo; hrdzavo, ryšavo zafarbené vlasytehlovodotehlovanatehlovo, pís. i do tehlova, na tehlovo (červeno ako tehla): tehlovo, dotehlova natretý plotbledočerveneslabočervenečervenastočervenavočervenkavočervenkastodočervenastadočervenavadočervenkavadočervenkastanačervenkavonačervenkasto, pís. i do červenasta, na červenkavo atď. (trocha červeno, s odtieňom dočervena): červenkavo upečené mäso, opáliť sa dočervenkastaexpr.: červenučkočervenunkočervenuško: červenučko zapálená pokožka

    porov. aj červený


    dočerešňova p. červeno


    čierno, star. i čierne 1. majúc čiernu farbu, farbu ako sadza, na čiernu farbu, čiernou farbou (op. bielo) • načierno, pís. i na čierno (op. nabielo) • dočierna, pís. i do čierna (op. dobiela): čierno, dočierna sfarbené obočie; natrieť lavicu načiernotmavonatmavodotmava, pís. i na tmavo, do tmava: tmavo, natmavo natretá polička

    porov. aj čierny 1

    2. z tej horšej stránky (op. ružovo) • chmúrnochmúrnepochmúrnetemnotemne: všetko vidíš čierno, chmúrne, temnebeznádejnepesimisticky (op. optimisticky) • skepticky: vyzerá to s nami čierno, beznádejne; na všetko sa pozerá pesimisticky, skepticky


    tmavo so sýtejším, temnejším odtieňom; vo farebnej škále blízko čiernej farbe (op. bledo, svetlo) • temnotemne: tmavo, temno sfarbené oblakynatmavodotmava, pís. i na tmavo, do tmava: natmavo, dotmava zafarbená látka

    porov. aj tmavý 1


    črieda 1. väčšia skupina zvierat, obyč. kopytníkov žijúcich zväčša spolu • stádo: črieda, stádo hovädzieho dobytka

    2. p. skupina 2


    skupina 1. viac jednotlivcov al. vecí spolu: skupina žiakov, skupina stromovhovor. grupa: po ceste ide skupina, grupa jazdcovkolónakonvoj (skupina v rade, obyč. vozidiel): dlhá kolóna automobilovhúfexpr.: hromadakopakŕdeľ (neusporiadaná skupina): húf, hromada, kopa divákovodb. čeľaď (skupina príbuzných jedincov)

    2. viac jednotlivcov spojených spoločnými záujmami, spoločnou činnosťou, spoločným cieľom • kolektív: skupina, kolektív autorov slovníka; uviesť kolektív atlétovrad: patriť do radov bojovníkov za demokraciutím, pís. i team (skupina ľudí so spoločnou úlohou): tím vedcovdružina (organizovaná skupina ľudí spätých spoločnou prácou, spoločnými záujmami): Štúrova družinatriedavrstva (skupina ľudí so spoločnými znakmi): spoločenské triedy, vrstvyzdruženie: združenie priateľov umeniastrana: zhromaždenie sa rozdelilo na dve stranycelok: reprezentačný celokmužstvo (skupina jednotlivcov so spoločným poslaním): záchranné mužstvodružstvo (organizovaná skupina v športe, v boji a pod.): družstvo parašutistovkruh (skupina blízkych ľudí): kruh milovníkov poéziekrúžok (záujmová skupina): divadelný krúžokstav: učiteľský stavfrakcia (skupina v politickej strane, ktorá sa odlišuje od jej línie): parlamentná frakciahŕba: ľudia sa zhŕkli do hŕbyklan (pevne uzavretá skupina): vojenský klanmafia (tajná teroristická skupina) • štáb (skupina spolupracovníkov pri istej akcii): filmový štábpeletónpelotón (skupina pretekárov v cyklistických pretekoch): byť na čele peletónuhovor. partia: partia murárov, kartárovsubšt. parta • hovor. garda (skupina rovesníkov spojená spoločnými záujmami): mladá spisovateľská gardakapela (hudobná skupina) • hovor. expr. kompánia: veselá kompánia výletníkovexpr. črieda (neusporiadaná skupina ľudí): črieda detípejor. stádo (väčšia neusporiadaná skupina ľudí) • kniž. plejáda (skupina ľudí z istého okruhu činnosti): plejáda vynikajúcich maliarovpejor.: bandagrupaperepúť: politické grupypejor. kasta (skupina ľudí izolujúca sa v spoločnosti na základe povolania, majetku a pod.): kasta umelcovsubšt. mančaft

    p. aj spoločnosť 2


    stádo 1. p. črieda 1 2. p. skupina 2


    ďaleko1 vo veľkej priestorovej vzdialenosti, v diaľke; do veľkej priestorovej vzdialenosti, do diaľky (op. blízko) • doďalekanaďaleko: bývajú ďaleko od centra mesta; z televíznej veže vidieť ďaleko, doďaleka; naďaleko sa šírila vôňa kapustovej polievkyhovor. odruky: do mesta je to odrukyexpr. za horami za dolami: už je za horami za dolamidet.: pápá: ocino je pá, pápápriďaleko (príliš ďaleko): do mesta je pešo priďalekoexpr. preďaleko (veľmi ďaleko): ďaleko, preďaleko, niet živej dušefraz. na kraji sveta


    doďaleka p. ďaleko1


    dlho 1. dlhý čas (op. krátko) • hlbokohovor. zaveľa: dlho, hlboko do noci čakala na syna; dlho, zaveľa žiť už nebudezastar. drahne (Vajanský)dlhodobo (dlhý časový interval): dlhodobo bol v zahraničípridlhokniž. siahodlhoexpr. predlho (príliš, veľmi dlho): pridlho panovalo napätie medzi otcom a synom; siahodlho vykladal svoje názory; predlho sa česala pred zrkadlomexpr.: dlho-dlhodlho-predlho (veľmi dlho): dlho-dlho sa pozerá do ohňa, dlho-predlho nechcela nič vidieťfraz.: celú večnosť(až) do súdneho dňa

    porov. aj dlhý 2

    2. p. dávno 2 3. p. nadlho 4. p. ťažko 4


    natrvalo na všetok budúci čas • trvalotrvale: natrvalo, trvalo sa usadil na vidiekunastálonavždyhovor. navždycky: nastálo, navždy, navždycky odišiel od rodičovnaveky: naveky zostane mrzákomdefinitívnenenávratne: natrvalo, definitívne sa rozišli; lepšie časy sa nenávratne pominulifraz. raz (a) navždy: rozhodol sa raz a navždyfraz. (až) do súdneho dňa


    do (čoho) 1. vyjadruje smerovanie do vnútorného priestoru, do vnútornej časti, do vnútrajška (op. z, zo) • dovnútradonútra (čoho): spolu vošli do domu, dovnútra domu

    2. vyjadruje účel, cieľ • pod (koho, čo): chlapca dostala do opatery, pod opateru

    3. p. po 1


    na 1. (koho, čo) vyjadruje smerovanie vôbec al. zasahovanie predmetu (osoby) z ktorejkoľvek strany (op. z, zo) • smerom na (koho, čo)smerom do (koho, čoho)smerom kku (komu, čomu): odišli na sever, smerom na sever; odleteli smerom do Bratislavy; rozbehol sa smerom k bráneo (koho, čo; vyjadruje miesto dotyku): pritlačil sa o stenu, na stenu

    2. (čo) vyjadruje cieľ, účel: šaty na slávnostnú príležitosť, pripraviť sa na štartpo (čo): išiel po vodu, na voduod (čoho; pred názvami chorôb, neželateľných stavov): prášok od bolenia hlavyproti (čomu): liek proti chrípkepri (čom): potrebujem to pri skúške, na skúšku

    3. (čo) vyjadruje mieru obyč. vo forme účinku • do (čoho): uvariť na mäkko, do mäkka

    4. (čo) vyjadruje časové okolnosti • cez (čo)počas (čoho): stretnú sa na Vianoce, cez Vianoce; na budúci týždeň, počas budúceho týždňa pôjdu na výletv (čom): v budúcom roku, na budúci rok sa situácia zlepší

    5. (čo) vyjadruje príčinu • s, so (čím): ležať na zápal pľúc, so zápalom pľúcz, zo (čoho): prišiel iba z príkazu, na príkaz

    6. (čom) vyjadruje miesto na povrchu al. prostredie • navrchu (čoho): na kopci, navrchu kopca postavili rozhľadňupo (čom): po bokoch, na bokoch viseli farebné strapce

    7. (čom) vyjadruje nástroj, prostriedok • o (čo): porezal sa na skle, o sklo


    po 1. (koho, čo) vyjadruje priestorovú, časovú al. číselnú hranicu • do (čoho): snehu napadalo po pás, do pása; narátal po sto, do sto

    2. (koho, čo) vyjadruje trvanie, rozloženie deja v istom časovom úseku • cezza (koho, čo)počasv priebehu (čoho): po celý deň, cez celý deň pršalo; slnko nevyšlo za celý deň; počas celej zimy, v priebehu celej zimy mali dosť vlastných zemiakov

    3. (koho, čo) vyjadruje cieľ, účel • na: išli po vodu, na voduhovor. o: zašiel k nám o radu

    4. (čom) vyjadruje smerovanie al. umiestnenie po dĺžke, po (celom) povrchu • rovnobežne s (čím): plávala po prúde, rovnobežne s prúdom

    5. (čom) vyjadruje istý časový úsek • od (čoho): rok po svadbe, od svadby sa im narodila dcérao (koho, čo): vrátil sa až po hodine, až o hodinu

    6. (čom) vyjadruje spôsob deja • podľa (čoho)v zhode sv súlade s (čím): išiel po pamäti, podľa pamäti; všetko robil po jej vôli, v zhode, v súhlase s jej vôľou

    7. (čom) vyjadruje opakované uskutočňovanie deja v istom čase • cez (koho, čo): po nedeliach, cez nedele sa túla po horepočas (čoho): po nociach, počas nocí vystrájajú všelijaké kúsky

    8. (čom) vyjadruje rozloženosť na časti v priestore • nav: po policiach, na policiach, v policiach sa váľali prázdne fľaše

    9. (kom, čom) vyjadruje sprostredkovanie, prostredníctvo • prostredníctvom (koho, čoho): odkaz poslal po priateľovi, prostredníctvom priateľa

    10. (kom, čom) vyjadruje pôvod • od (koho, čoho): na košeli má fľak po čokoláde, od čokolády

    11. (kom, čom) vyjadruje väzbu pri slovesách a menách • za (kým, čím): siahnuť po dobrej knihe, za dobrou knihou


    pod 1. (koho, čo) vyjadruje smerovanie nižšie od niekoho, niečoho al. nižšiu mieru (op. nad) • niže (koho, čoho): kopol ho pod koleno, niže kolena; teplota klesla pod dva stupne, niže dvoch stupňov

    2. (koho, čo) vyjadruje účel, cieľ • do (čoho): zverili jej dieťa pod opateru, do opatery

    3. (kým, čím) vyjadruje miesto položené nižšie od niekoho, niečoho al. nižšiu mieru (op. nad) • nižeponiže (koho, čoho): pod horou, niže, poniže hory tečie potok; vonku je pod nulou, niže nuly

    4. (čím) vyjadruje príčinu, dôvod • od (čoho): stromy sa ohýbali pod náporom vetra, od náporu vetra


    v, vo 1. (kom, čom) vyjadruje miesto, kde sa koná dej; vyjadruje prostredie al. všeobecný priestorový význam • vnútri (koho, čoho): v budove, vnútri budovy je poškodená elektroinštalácia; v strane, vnútri strany sú rozličné názorové prúdynespráv. vo vnútri

    2. (čom) vyjadruje časové okolnosti • cez (koho, čo)počas (čoho): v lete, cez leto sme boli pri mori; počas zimy sa jeho stav zhoršilza (čoho): za starých čias mu bolo lepšiena (čo): na budúci týždeň sa pôjdeme lyžovaťo (čom; vyjadruje časový bod): zajtra o takom čase

    3. (kom, čom) vyjadruje zreteľ • vzhľadom na (koho, čo): v súčasných podmienkach, vzhľadom na súčasné podmienky dosiahol dobré výsledkyso zreteľom nas ohľadom na (koho, čo): so zreteľom, s ohľadom na jeho stav nemôže viesť auto

    4. (koho, čo) vyjadruje smer deja • na (koho, čo)do (koho, čoho): hľadí v tú stranu, na tú stranu, do tej strany

    5. vyjadruje spôsob, mieru • pri: rozísť sa v pokoji, pri pokoji

    6. p. po 8 7. p. pri 5, 7


    dobiedzať nedať pokoj niekomu • dotieraťbyť dotieravý: vytrvalo dobiedzal, dotieral do nás; k sestre bol vždy dotieravýdorážaťdoberaťdoberať si: poznámkami dorážala do svojej kolegyne; doberal (si) všetkých spolužiakovpokúšaťdráždiťpichaťpodpichávaťpodpichovať (s úsilím vyprovokovať reakciu): toľko pokúšal, podpichoval, až som sa nahnevalnaberaťexpr.: zadrapovaťzadrapkávaťzabŕdaťzapáraťzadierať (útočne dobiedzať): rada naberala svojho muža; rada zapárala, zadrapovala do svojho mužaexpr.: bodaťpodkušovaťpodkušiavaťdopaľovaťdojedaťdodieraťdodievaťdokúčaťdomŕzaťdožieraťdolípaťdoskakovaťdrapkať: Čo toľko dopaľuješ, domŕzaš, doskakuješ?expr.: začínaťšpáraťštúraťštipkaťvŕtaťrýpaťryťbagrovaťhovor. expr.: vyrývaťštuchať: Nevyrývaj!hovor. orať (do niekoho) • hovor. expr.: dobŕdaťdopekaťnár. expr. nadŕľať (Tajovský)nár.: prehárčaťnapekať (Timrava)kraj. dostupovať (Rázus, Šoltésová)subšt.: štengrovať • hecovať


    domŕzať expr. sústavne nedať pokoj a tým spôsobovať podráždenie • dobiedzať: domŕzal, dobiedzal, aby mu kúpili bicykeldráždiťexpr.: podpichávaťpodpichovaťdopichovať: dráždila, dopichovala kolegyňu útočnými poznámkamihovor. omŕzať: deti omŕzali otca otázkamiexpr.: dopaľovaťdojedaťdožieraťdoskakovaťdolípaťdohúdaťdokúčať: toľko dojedala, dohúdala, až tresol dvermibyť dotieravýdotieraťdorážaťpokúšaťexpr. odŕhať (neodbytne domŕzať): sústavne doráža do suseda; pokúša, odŕha nás s hocičímnaliehaťvymáhaťhovor. tlačiť (zároveň žiadať): naliehal, tlačil na vedúceho, aby mu zvýšil platdoberaťdoberať sinaberať (mierne domŕzať): rada doberala, naberala svojho mužaexpr.: zabŕdaťzapáraťzadieraťzačínaťštúraťštipkaťdrapkaťvŕtaťrýpaťryťhovor. orať (do niekoho) • hovor. expr.: vyrývaťštuchaťfraz. expr. píliť niekomu uši/hlavusubšt.: hecovať • štengrovať


    dožierať p. hnevať, dobiedzať


    hnevať vzbudzovať hnev, rozčúlenie a pod. pocity • zlostiťrozčuľovať: hnevá, zlostí, rozčuľuje ju neporiadokexpr.: jedovaťsrdiťčertiťpajediť: jeduje, čertí, pajedí ho, že všetko nie je podľa nehoexpr.: dopaľovaťdomŕzaťdožieraťžraťzhrýzaťdojedaťdopekaťdohrýzať: dopaľuje, žerie ma synova neposlušnosťexpr. paprčiť: paprčí ho krik pod oblokmihovor. expr. štvať: štve ho nespravodlivé obvineniemrzieťtrápiťpichaťexpr. škrieť (vzbudzovať mrzutosť, trápenie, duševnú bolesť): mrzí, škrie ho jej nedôslednosťpokúšať: deti pokúšajú už od ránavulg. srať: to ma serie


    pokúšať 1. spôsobovať znepokojený, podráždený duševný stav • dráždiť: starší brat pokúša, dráždi mladšiehohnevaťzlostiťpokušiavaťzastar. pokušovať: hnevať, zlostiť psaznepokojovaťvyrušovaťrušiť: myšlienka na odchod ho už dlho znepokojuje, vyrušujedobiedzať: chlapci prestali dobiedzať do kamarátaexpr.: jedovaťdopaľovaťdomŕzaťdojedaťdožierať: deti jedujú, dopaľujú, dojedajú rodičov svojimi otázkami

    2. privádzať do pokušenia • zvádzať: pokúšať, zvádzať niekoho na hriechnavádzaťlákaťvábiť (na zlé): navádzať, lákať niekoho na krádežnabádaťpodnecovať (na zlé) • expr.: podkúšaťpodkušiavaťpodkušovať: podkúšali ma, aby som nesúhlasil


    dočahovať p. siahať 1, 2


    siahať 1. naťahovať ruku za niečím s úmyslom vziať to al. dotknúť sa toho • čiahať: siaha, čiaha za perom; siaha, čiaha si do vreckaohmatávaťexpr.: macaťomaciavať (hmataním skúmať): neohmatávajte, neomaciavajte tovardotýkať sa (uskutočňovať pritom bezprostredný fyzický kontakt): dieťa sa rado dotýka všetkého, na všetko siahadosahovaťdočahovaťnaťahovať sanačahovať sa (vystierať ruku za niečím trocha od tela vzdialeným): nič mu nedá pokoja, všetko dosahuje, dočahuje; naťahuje sa, načahuje sa za dozretým ovocím, za cigaretouexpr. chmatkať: chmatká po kľučkeexpr. chniapať (prudko siahať) • nár. chaporiť sa (za dačím)

    2. zaujímať miesto po istú hranicu, po istý bod a pod. • čiahať: burina nám siaha, čiaha po kolená; dejiny mesta siahajú do stredoveku; pamäť mi až ta nečiahadosahovaťdočahovať: voda mu nedosahuje, nedočahuje ani po pászried. začahovať: lúče slnka začahovali až k nám

    3. upotrebúvať na istý cieľ, s istým zámerom: siaha za nedovolenými prostriedkamipoužívaťvyužívať (často vo svoj prospech): používa, využíva klamstvo; v hneve siaha za silnými výrazmi, používa silné výrazy


    dočakať sa p. dočkať sa


    dočkať sa čakaním stráviť dlhší čas do konca niečoho • vyčkaťpočkať: asi sa ich návratu nedočkám, asi ich návrat nevyčkám, nepočkámprečkať: prečkali roky biedy v pokoredožiť sa (zaživa sa dočkať): dožil sa synovej promóciezried. dočakať sa


    dočasne obmedzený čas, na obmedzený čas, na istý čas, nie natrvalo (op. trvalo, natrvalo) • načasprechodne: dočasne, načas, prechodne bude robiť v skladedočasu: naša radosť trvala iba dočasne, dočasuzačas: dočasne, začas sa môže stravovať v reštauráciipredbežneprovizórne: dočasne, predbežne, provizórne budeš bývať u nászatiaľ (do istého času): dočasne, zatiaľ postavte nábytok do predizby

    porov. aj dočasný


    zatiaľ 1. ukazuje al. odkazuje na koncovú časovú hranicu v súčasnosti; do tohto času, do súčasnosti • dosiaľposiaľdoposiaľ: zatiaľ, dosiaľ bol všade pokoj; posiaľ, doposiaľ sa mu darilodoterazdodnespodnes: doteraz sme mu nemuseli pomáhať; dodnes, podnes bolo všetko v poriadkukniž. zastar. pozatým (Hviezdoslav)nespis. prezatým

    2. ukazuje al. odkazuje na koncovú časovú hranicu; do toho času, do tých čias • dotiaľdovtedypotiaľ: zatiaľ, dotiaľ určite ešte podrastie; dovtedy sa isto vráti; dovtedy, potiaľ bude dobiedzať, kým nedostane

    3. ukazuje al. odkazuje na časový úsek • medzitýmmedzičasom: zatiaľ, medzitým stihla navariť; medzičasom si môžeš pospaťza ten časzried. medzičím

    4. v tomto čase, do istého času • naterazteraz: zatiaľ, nateraz sa musíme uskromniť; nechaj ho teraz, zatiaľ na pokojidočasnenačasprechodne: dočasne, načas môže byť skriňa v chodbe


    dočasu p. dočasne


    dočasný trvajúci, platný iba istý (obyč. krátky) čas (op. trvalý) • prechodný: dočasné, prechodné uzatvorenie objektu; prechodný pobyt v inom mestepominuteľnýkniž. časný (op. večný): pominuteľný, časný životchvíľkovýkrátkyprchavýkniž.: podenkovýefemérnyzried. efemerický: chvíľkový, krátky, prchavý účinok; podenková, efemérna slávaprovizórnyimprovizovaný (op. definitívny, stály): provizórne, improvizované riešenie; improvizované bývanienestály (op. stály) • sezónnybrigádnický (trvajúci, platný iba v určitom období, v istej sezóne): nestále, sezónne, brigádnické zamestnaniepráv. interimálny: interimálny predpis, interimálna vláda


    improvizovaný urobený, vytvorený a pod. bez prípravy al. narýchlo • nepripravený (op. pripravený): predniesť improvizovaný, nepripravený prejavnedokonalýnehotový: všetko je akési improvizované, nedokonalédočasný: dočasné bývanie


    nestály 1. ktorý nemá vytrvalosť, charakterovú pevnosť (o človeku); svedčiaci o tom (op. stály) • vrtkavýprelietavýchvíľkovýpren. expr. aprílový: nestály, aprílový, prelietavý človek; byť vrtkavý, prelietavý v názoroch, v láskevrtošivýrozmarný: vrtošivá, rozmarná ženanepevný (op. pevný) • nestabilnýlabilný (op. stabilný): byť nepevný, nestabilný v citochnespoľahlivýneseriózny (ktorý nedodržiava sľuby a pod.): nespoľahlivý obchodný partner, neseriózna známosťľahkomyseľnýexpr. veternýfraz. kam vietor, tam plášť (o človeku) • zastar. vrtohlavý

    2. ktorý podlieha zmenám (op. stály) • premenlivýmenlivý: (pre)menlivá spoločenská situácia; (pre)menlivé šťastienepevnýlabilnýnestabilnývratký (op. pevný, stabilný): mať vratkú, labilnú pozíciu (v zamestnaní)neistýneustálenýrozkolísaný (ešte nie úplne stály): neisté, neustálené pomeryvrtkavýaprílový (rýchlo, neočakávane sa meniaci; op. ustálený, vyrovnaný): vrtkavé, aprílové počasieprelietavý: prelietavé šťastievrtošivýrozmarný (podliehajúci chvíľkovým zmenám): vrtošivá nálada; vonku je vrtošivý, rozmarný časkolísavý (striedavo stúpajúci a klesajúci): kolísavé napätie; kolísavý športový výkon (op. vyrovnaný) • pohyblivýodb. flexibilný: pohyblivý, flexibilný kurz peňazípominuteľnýdočasnýprechodný (ktorý má obmedzené trvanie, časovo obmedzenú platnosť; op. večný): pominuteľná, dočasná sláva; nestály, prechodný spoločenský javnetrvanlivý (s obmedzenou trvanlivosťou): netrvanlivý materiálchvíľkovýkniž.: podenkovýprchavý (s veľmi krátkym trvaním): dosiahnuť iba podenkový úspechexpr. zried. rozlietavý


    pominuteľný ktorý sa nezachová navždy, ktorý po určitom (obyč. krátkom) čase uplynie, prestane jestvovať, stratí hodnotu a pod. (op. večný) • nestály (op. stály): pominuteľné, nestále vlastnostidočasný (op. trvalý) • kniž. časný (ktorý trvá iba do určitého času): dočasný, časný cit; dočasná, časná slávaprechodný (ktorý trvá iba istý krátky čas): pominuteľné, prechodné stavy duše; prechodné zábranychvíľkovýkniž.: podenkovýefemérnyprchavýzried. efemerický (rýchlo miznúci, neuchopiteľný): chvíľkové, podenkové šťastie; efemérny, prchavý zážitokexpr. márny (krátko trvajúci a bezcenný): márne peniazepozemský (týkajúci sa života na zemi z hľadiska náboženského chápania; op. nebeský, večný): pozemský život


    predbežný 1. konaný ako príprava • prípravný: predbežné, prípravné rokovania pred stretnutím najvyšších politikov

    2. ktorý nemá konečnú platnosť (op. definitívny, konečný) • dočasný: predbežný, dočasný rozpočet, návrhzmeniteľnýodvolateľný (ktorý možno zmeniť, odvolať; op. definitívny, konečný): zmeniteľné, odvolateľné rozhodnutie; odvolateľný súhlasnepresnýpribližnýneuzavretý (zisťovaný predbežne; op. presný, uzavretý): nepresný, približný, neuzavretý počet uchádzačovpredpokladaný (ktorý sa len predpokladá): predbežný, predpokladaný termín skončenia úlohy (op. presný)


    dočerta 1. p. preč 1 2. p. doparoma 1


    doparoma, pís. i do paroma 1. vyjadruje zahrešenie, zakliatie • dočertadofrasadošľakadoďasa, pís. i do čerta, do frasa, do šľaka, do ďasa: čo ešte, doparoma, dočerta, dofrasa chce; došľaka, doďasa, musíme sa vrátiťšľaka: šľaka, zase som sa pomýlildopekladohromadokelu, pís. i do pekla, do hroma, do kelu: dopekla, dohroma, kde toľko trčíanciášaanciáša tvojhoparoma tvojhoparoma paromského: anciáša, paroma paromského, prečo mi nedáš pokojkýho/kieho elementa/helementafraz. expr. ja tvojho elementa/helementakýho/kieho čertakýho/kieho paromakýho/kieho frasažart. firnajzfraz.: sto striel okovanýchtisíc striel okovanýchtristo hrmenýchsto hromovhrom a peklobodaj (by) to čert vzalbodaj (by) to parom uchytil/vzalbodaj (by) to fras vzalmárnosť šediváfraz. expr.: hrom (aby) to pobilboh (aby) to pobilhrub.: otca tvojhootca jehobohaboha tvojhoboha jehodobohadoritifraz. hrub. do psej materesubšt.: kurnik • kurnik šopa

    porov. aj bisťu

    2. p. preč 1


    preč 1. vyjadruje vzdialenie, vzďaľovanie sa z doterajšieho miesta • hovor. expr. het: Daj to preč, het!hovor. expr.: včertydočertadopekla, pís. i do čerta, do pekla: pobral sa včerty, dočerta, dopeklahovor. expr.: dokeludohájadofrasadoparomadošľaka, pís. i do kelu, do hája, do frasa, do paroma, do šľakahrub. doboha: Choď dokelu, dohája, dofrasa, doparoma, došľaka!nár. tahet (Karvaš)von (vyjadruje vzdialenie z vnútorného priestoru): musí ísť odtiaľ von

    2. expr. vyjadruje neprítomnosť, stratu, zmiznutie, poškodenie, zničenie niečoho • hovor. expr. tam: vlak už bol preč, tamhovor. expr.: fučhet: nervy mám z toho fuč, hethovor. expr.: včertyv keliv háji: a dobrá povesť je včerty, v keli, v hájivulg. v ritinár. tahetsubšt. v kýbli

    3. p. marš2, von 2


    dočervena, dočervenasta, dočervenava, dočervenkasta, dočervenkava p. červeno


    dočiahnuť p. dosiahnuť 1, 3


    dosiahnuť 1. dostať sa rukou al. nejakým predmetom až po niečo • dočiahnuť: na dno rieky nedosiahneš, nedočiahneš; dieťa už dosiahne, dočiahne na kľučku

    2. chôdzou sa dostaviť na určité miesto • dostať sadostihnúť: dosiahli, dostihli kraj lesa; dostali sa na vrcholecdôjsťprísť: došli, prišli na koniec dediny

    3. zaujať priestor po istú hranicu • mať dosahdočiahnuť: rebrík dosiahne, dočiahne pod okno; nové myšlienky majú dosah až k nám

    4. prirodzeným vývinom postúpiť na vyššiu úroveň • docieliť: naše umenie dosiahlo, docielilo vysokú úroveňdostať sadospieť: po rokoch sa dostal, dospel k múdrostidôjsťprísť: došiel, prišiel na prah dospelostidozrieť (dosiahnuť zrelosť): situácia dozrela na riešenievyvinúť sa (dlhodobým procesom): jednoduché prírodné štruktúry sa vyvinuli na vyšší stupeň zložitosti

    5. úsilím získať niečo • docieliť: dosiahol, docielil dobré výsledky v prácidopracovať sasubšt. domakať sa (dosiahnuť prácou): dopracoval sa k uznaniudomôcť sadovolať sadokričať sa (dosiahnuť s námahou): pravdy sa nedovoláš; domohol sa, dokričal sa spravodlivostidoprosiť sazried. dožiadať saexpr. zried. dožobrať sa (dosiahnuť prosbami): napokon sa doprosil, dožiadal prijatia u ministradobojovať sa (bojom): dobojoval sa k víťazstvukniž.: zožaťdôjsťdobrať sa (dosiahnuť niečo pozitívne): zožal úspech; došiel, dobral sa uznania


    dočierna p. čierno 1


    dočítať sa p. dozvedieť sa


    dozvedieť sa získať správu, informáciu • zvedieť: dozvedel sa, zvedel pravdu; z listu sa všetko dozvedeldopočuť sapočuť (sluchom sa dozvedieť): dopočuli sa, počuli, čo sa stalodočítať sa (čítaním): dočítala sa o novej knihezastar. dovedieť sa: dovedeli sa to náhodoupodozvedať sa (postupne, viac vecí): pomaly sa podozvedal, čo bolo za tým


    dočkať p. počkať 1, 2


    počkať 1. zotrvať istý čas v očakávaní niekoho al. niečoho • vyčkať: počkali, vyčkali na vhodný okamihdočkať: doma sme počkali, dočkali na otcov návrat; dočkáme, kým všetci odíduzried. pomeškať (Švantner)postriehnuť (si)postriezť (si) (tajne, skryte počkať): postriehnuť, postriezť si na dievča, na korisť

    2. prejaviť trpezlivosť pri niečom • dočkaťvyčkaťmať strpenie: s kúpou treba ešte počkať, dočkať, vyčkať; počkajte, buďte trpezliví, majte strpenie, vrátim všetkopozhovieťzhovieťzried. prehovieť (trpezlivo počkať): úžerník mu už nechce pozhovieť, zhovieťprečkaťvydržať (počkať do konca): treba prečkať, vydržať a neprenáhliť saodložiť (niečo na neskorší čas): konečné riešenie sme ešte odložili, ešte sme s ním počkali


    dožiť sa p. dočkať sa


    dočokoládova p. hnedo


    hnedo majúc hnedú farbu, farbu ako káva, na hnedú farbu, hnedou farbou • nahnedodohneda, pís. i na hnedo, do hneda: hnedo, nahnedo, dohneda namaľovaný nábytokkávovonakávovodokávova, pís. i na kávovo, do kávovahovor.: barnavobrnavodobarnavanabarnavo, pís. i do barnava, na barnavo: kávovo, barnavo sfarbené vlasyexpr.: hnedučkohnedunkohnedulinkonahnedučkonahnedunkonahnedulinkodohnedučkadohnedunkadohnedulinka, pís. i na hnedučko, do hnedučka atď.: hnedučko, nahnedučko upražená cibuľkahnedastohnedkastonahnedastonahnedkastodohnedastadohnedkasta, pís. i na hnedasto atď. (trocha hnedo): hned(k)asto, dohned(k)asta upečený chliebčokoládovonačokoládovodočokoládova (hnedo s tmavým odtieňom): čokoládovo, načokoládovo, dočokoládova nafarbená látkagaštanovonagaštanovodogaštanovakakaovonakakaovodokakaovaškoricovonaškoricovodoškoricova (hnedo s červeným odtieňom): gaštanovo, kakaovo, naškoricovo natretá bránabronzovonabronzovodobronzova (hnedo so zlatým odtieňom): bronzovo, dobronzova opálené dievčatabakovo (hnedo ako usušený tabak) • nár.: brunastobrnasto

    porov. aj hnedý


    doďasa p. doparoma 1


    dohovárať pripomínať niečo s výčitkou • dovrávať: márne mu dohovárali, dovrávali za neskoré príchodyvyčítaťvyčitovaťmenej vhodné vytýkať (prísnejšie dohovárať): vyčítali jej nevďačnosťmentorovaťpoúčať (nevhodným, povýšeneckým spôsobom dohovárať): mentorovaním nič nedosiahnešnapomínaťhovor. predhadzovať: napomínali ho za klamstvo; predhadzovali jej, že sa nestará o detikarhaťhrešiť (prísne dohovárať za nesprávne konanie): karhala syna za bitkárstvoexpr.: krstiťmydliťharušiťharusiťfraz. prehovárať/hovoriť do dušefraz. expr.: vyhadzovať na očičistiť žalúdok (niekomu) • subšt. pucovať


    doľahnúť p. postihnúť 1


    odniesť 1. nesením odpraviť: odniesť prázdne fľaše do obchoduexpr.: odvliecťodtrepať: odvlečte, odtrepte si knihy prečvyniesť (odniesť von): zraneného vynieslizaniesť (nesením odpraviť): zaniesť balík na poštuexpr.: odterigaťodredikať (pomaly, s námahou odniesť) • hovor. expr. zrepetiť (s námahou, ťažko odniesť): zrepetili sudy do pivnicevziaťzobrať: knihy vzali, zobrali so sebouodnosiťpoodnášaťodvláčiťpoodvláčaťpoodvlačovaťpovynášaťpozanášať (postupne, viac vecí)

    2. mať škodu pri niečom, byť postihnutý, potrestaný • doplatiť (na niečo): výlet odniesla prechladnutím, na výlet doplatila prechladnutím; ty to odnesieš, ty na to doplatíšodpykať: museli si odpykať trest za neposlušnosťhovor. expr. odskákať: chyby (si) odskákalhovor. expr.: zlízaťzliznúťvylízať: zlízala, vylízala som si to za tebahovor. expr. vyhorieť: vyhorel za nás nevinneexpr. zviezť sa (na niekoho; o niečom ťaživom, negatívnom): všetka starosť sa zviezla na mňa, všetku starosť som si odniesol jadoľahnúť (na niekoho; nepriaznivo zasiahnuť): následky doľahli na obyvateľstvo, následky si odnieslo obyvateľstvopoodnášať (postupne, viac vecí)


    ovládnuť 1. nadobudnúť moc, vládu, vplyv nad niečím • opanovaťzmocniť sa: túžba ovládnuť, opanovať svet, prírodu; zmocniť sa trhovpodmaniťpodrobiťpodriadiť (obyč. násilne, vojenskou silou): podmaniť, podrobiť si národy; podriadil si ľahko celú rodinuspútať (obmedziť vo voľnosti): spútať prírodu, ducha človekaposadnúť (o čertovi, diablovi a pod.): zlý duch ho posadolzachvátiťpremôcťpreniknúťprejaťzried. zvládnuť (o duševných stavoch): zachvátila ho tieseň; premohla, prenikla, prejala ho radosťnadísťobísť (o telesných al. duševných stavoch): studený mráz ho nadišiel, obišielprepadnúťpopadnúťzried. spopadnúť: (s)popadol ho strachvlúdiť savojsť (nebadane preniknúť do vnútra človeka; o citoch, javoch): žiaľ sa jej vlúdil do srdca; jej hlas sa mu vlúdil do dušeexpr. opantať: smútok ju opantalzaľahnúťdoľahnúť: zaľahli, doľahli na nás starosti

    2. vôľou prekonať city, telesné stavy a pod. • premôcťpotlačiťopanovať: ťažko premohol, potlačil smiech, zvedavosť, únavu; opanoval svoju radosťskrotiť: nevedel skrotiť vzmáhajúci sa hnevexpr.: osedlaťzazubadliťozubadliť: osedlať, zazubadliť vášnezvíťaziť (nad čím): zvíťaziť nad vlastnou pýchou

    3. nadobudnúť schopnosť zapamätať si niečo al. schopnosť narábať s niečím • naučiť sazvládnuť: ovládnuť, naučiť sa látku, zvládnuť učivo; ovládnuť techniku, stroj; naučiť sa hre na klavíriosvojiť si: ľahko si osvojil angličtinu


    postihnúť 1. nepriaznivo, negatívne zasiahnuť • stihnúťzastihnúť: postihlo, stihlo, zastihlo nás nešťastie, chorobazachvátiťzájsť: lesy zachvátil požiar; celú oblasť zašlo nevídané suchodoľahnúť: následky neúrody doľahli na všetkýchexpr. prikvačiť: prikvačila ho biedanavštíviť: navštívilo nás nešťastiepostretnúť (aj o niečom priaznivom): postretne ho ešte všeličohovor. ponadchádzať: všelijaké trápenie nás ponadchádzalo

    2. kniž. zmyslami al. rozumom zistiť obyč. podstatu veci • pochopiť: postihnúť, pochopiť zmysel počutéhoporozumieťzachytiť: dobre porozumel jej tajnému znameniu; zachytiť jemný zvukpostrehnúť (obyč. niečo, čo nie je na prvý pohľad zrejmé): postrehnúť náznak smútku v očiachvypozorovaťpobadaťvybadať: hneď vypozoruje, vybadá, aká je situáciavystihnúťvyjadriť (postihnúť slovami al. umeleckými prostriedkami): film dobre vystihuje, vyjadruje problémy mládeže; presne si to vyjadril


    preniknúť 1. vykonať pohyb cez niečo, cez nejakú prekážku • prejsťdostať sa: hlas prenikne, prejde cez stenu; dnu neprenikol, neprešiel, nedostal sa ani lúč slnka; vojsko preniklo, dostalo sa cez priesmykdoľahnúť: krik detí doľahol až k námprestúpiť: puklinami prestúpená stenapreraziť: pokúšame sa preraziť cez les; huba prerazila dlážkuexpr. presekať saprerúbať saprebiť sa (preniknúť bojom): presekať sa, prebiť sa k hraniciampreryť sa (preniknúť rytím): krt sa preryl cez trávnik; expr. myšlienka sa preryla na povrchexpr. predrať sapretlačiť sapretisnúť sa (ťažko, s námahou preniknúť): nevládali sme sa cez dav predrať, pretlačiť na druhú stranu; svetlo sa predralo cez škáryexpr. prepchať sa: zlodej sa prepchal oblokom do bytupresiaknuť (o tekutine al. plynnej látke): voda presiakla múrom; vôňa presiakla celý bytnasiaknuť (prijať do seba): dymom nasiaknuté, preniknuté záclony, šatyvojsťvstúpiťexpr.: vraziťudrieť: červeň mu vstúpila, vrazila do líc; víno vstúpilo, udrelo do hlavy

    2. silno zapôsobiť na organizmus, zmysly, city a pod. • premknúťprejaťprejsť: prenikol, premkol, prejal nás všetkých veľký strach; mráz prenikne, prejde, premkne až do kostíovládnuťopanovaťzachvátiťzasiahnuťzmocniť sa (vziať do svojej moci): celého ho ovládol, zachvátil, zasiahol žiaľ; pri pohľade na dieťa sa matky zmocnila, matku zachvátila radosťprestúpiť: prestúpila nás naraz Božia bázeňkniž.: predchnúťprechvieť (celkom preniknúť): byť predchnutý láskou k domovine; prechvela ho bolesť sklamaniadoľahnúť: doľahla na mňa úzkosť, prenikla ma úzkosťnaplniť: naplnil ma duch slobodyvrezať sazarezať sa (nepríjemne preniknúť): ostrý zvuk sa vrezal, zarezal do ušízájsť: zašiel ho pocit žiaľu, nešťastia

    3. p. rozšíriť sa 3


    sadnúť (si) 1. zaujať sedaciu polohu • usadnúťposadiť sa: sadli si, usadli, posadili sa jeden k druhému; sadli, usadli k stolu, na stoličkyexpr. sadkať si: sadkajte si, prosím, večera je pripravenádet.: hačnúť sihačkať si: Pekne si hačkaj!expr.: ľapnúť silofnúť silopnúť sitrocha hrub. klofnúť si: ľapli, (k)lofli, lopli sme si na zemzasadnúťusadiť sa (s istým cieľom, obyč. pohodlne): zasadli si, usadili sa k obedu; zasadol si, usadil sa za vrch stolaprisadnúť (do blízkosti niekoho, niečoho): prisadnite si k nám, k ohňurozložiť saexpr.: uvelebiť sausalašiť sarozvaliť sa (pohodlne si sadnúť al. aj ľahnúť): rozložil sa s novinami v kresle; uvelebili sa, usalašili sa na najlepšom miesteexpr. zried. uveličiť sa: spokojne sa uveličil vo fotelikniž. uhostiť sa: včela sa mu uhostila na rukeposadať (si) (o viacerých osobách): deti si posadali okolo vatryexpr. posadkať (si) (o viacerých osobách): chlapci, posadkajte si na pníkyposadnúťpoposadnúť (si) (sadnúť si kúsok ďalej): posadli, poposadli si bližšie k stolu

    2. vojsť, vstúpiť do dopravného prostriedku • nasadnúťnastúpiť: len čo sadli, nasadli do vlaku, ozvala sa píšťala; Sadnite, nastúpte rýchlo do auta!vysadnúť (niekam hore, vyššie): vysadol na koňa a uháňal preč

    3. iba sadnúť (o drobných čiastočkách niečoho) utvoriť vrstvu na povrchu niečoho • usadiť sausadnúť sa: na mesto sadol smog; na stromoch sa usadila, usadla hmla

    4. iba sadnúť dostať sa (obyč. v čiastočkách) na dno a stať sa (obyč. vo vrstve) pevnejším, kompaktnejším • usadnúťusadiť sauľahnúť sa: zem (u)sadla, usadila sa, uľahlapoklesnúť: piesok poklesol na dnokľaknúť: hlina kľaklaprepadnúť sa (spadnúť do prázdneho priestoru): hrob sa prepadol

    5. iba sadnúť nepriaznivo zasiahnuť niekoho • doľahnúťdosadnúť: sadol naňho smútok; doľahla, dosadla na nás tieseň

    6. p. usadiť sa 1 7. porov. prenasledovať 2 8. iba sadnúť p. pristať 2


    zaľahnúť 1. zaujať vodorovnú polohu (obyč. na dlhší čas) s cieľom skryť sa, odpočinúť si a pod. • ľahnúť (si): zaľahol, ľahol (si) do trávy a spal do večeraexpr. al. det.: ľažkať siľažinkať sibucnúť sa: po obede si ľaž(in)kajte, bucnite sa do postieľky

    2. vlastnou váhou tesne doľahnúť na niečo • priľahnúťpritlačiťpritisnúťpridláviť: zaľahnúť, priľahnúť mláďa; pritlačiť, pritisnúť, pridláviť niekoho celou váhou telazvaliť sa (na niekoho, na niečo)

    3. expr. psychicky ťažko zapôsobiť na niekoho • doľahnúťzachvátiťzasiahnuť: smútok zaľahol, doľahol na jeho dušu; zachvátil, zasiahol ma bôľexpr. privaliť sa: na srdce sa privalila ťažobaopanovaťovládnuť (o niečom ťaživom): úzkosť ho opanovala; žiaľ ovládol celú jej bytosť


    zaznieť prejaviť sa zvukom, hlasom • ozvať sa: z druhej strany zazneli, ozvali sa výstrely; do ticha zaznel, ozval sa spevzazvučať (prejaviť sa zvučaním): vedľa zazvučal telefónodznieť (byť povedaný): odzneli tu i námietkykniž. zazunieťzacvendžať (zvonivo zaznieť): okolo uší mi zazuneli včely; kosa ostro zacvendžalazazvoniť (vydať zvonivý tón, obyč. o zvone): zvon zazvonil na poplach; pohár zazvonilkniž. zahlaholiť (príjemne zaznieť): zavčasu ráno zahlaholili zvony blízkeho kostolarozihrať sa: zvonkohra sa rozihralazarezonovať (zaznieť rezonovaním): struny klavíra hlasno zarezonovalizahučaťzadunieť (prejaviť sa hučaním): v diaľke zahučal vodopádzried. zozývať sa (niekoľko ráz zaznieť, ozvať sa): hlas sa zozýva horoudoľahnúťdoletieť (zaznieť zdiaľky): doľahol k nám smiech


    doľava p. vľavo 2, naľavo 1


    naľavo 1. na ľavú stranu (op. napravo) • doľava (op. doprava) • vľavo (op. vpravo): auto zabočilo naľavo, doľava; cesta vedie vľavo od kostola

    2. na ľavej strane (op. napravo) • vľavo (op. vpravo): naľavo, vľavo od dverí visí obraz


    vľavo 1. na ľavej strane (op. vpravo) • naľavo (op. napravo): vľavo, naľavo je vchod do reštaurácie

    2. na ľavú stranu (op. vpravo) • naľavo (op. napravo) • doľava (op. doprava): obzrel sa vľavo, naľavo, aby zistil, či niečo nejde; cesta sa začala skrúcať doľava


    domáhať sa s úsilím chcieť niečo dosiahnuť • dožadovať sa: domáhať sa, dožadovať sa spravodlivostinaliehaťvymáhať: naliehal, aby ho povýšili; vymáhal povýšeniehlásiť sauchádzať sa: hlásila sa o svoje práva; uchádzať sa o prácužiadaťpožadovať (výrazne sa domáhať): žiadať právne zárukydotierať (dotieravo sa domáhať) • hovor. tlačiť (vyvíjať nátlak): tlačil na riaditeľa, aby zmenil projektexpr.: domŕzaťdolípať (neodbytne sa domáhať) • doprosovať saexpr.: pýtkaťprosíkaťproskaťmodlikať (domáhať sa prosbami): doprosoval sa až na ministerstvefraz. expr. píliť niekomu uši/hlavu


    dožadovať sa p. žiadať 1, domáhať sa


    vymáhať na základe právneho nároku al. dôrazným žiadaním usilovať sa získať niečo • pohľadávať (úradne): vymáhať, pohľadávať danezried. vyhľadávať: vyhľadávať od niekoho potvrdeniedomáhať sadožadovať sa (čoho): domáhať sa svojich právvynucovať (vymáhať nútením): vynucovať si uznanie, sľuby od niekohovyžadovaťpožadovať (dôrazne žiadať): vyžadovať si pozornosťvydobýjať si (veľkým úsilím): vydobýjať si primerané postavenievydierať (vymáhať pod hrozbou): vydiera od nás peniaze


    vyžadovať 1. vyslovovať požiadavku na splnenie istých predpokladov • požadovaťžiadať: vyžadovať, požadovať poslušnosť, vernosť, vedomostihovor. bazírovať (klásť dôraz na splnenie niečoho pri vyžadovaní niečoho): bazírovať na presnostidožadovať sadomáhať savymáhať (obyč. na základe právneho nároku usilovať sa niečo získať): dožaduje sa, domáha sa súhlasu; vymáha si pozornosťvynucovať (vyžadovať nútením): vynucujú si uznanienárokovať sirobiť si nároky: nárokuje si od vedúceho výhody, odmeny; robiť si nároky na časť cudzieho územiakniž. postulovať (stavať požiadavku): postulovať uplatnenie zákonného nároku

    2. prejavovať potrebu (o veciach) • potrebovať: uhorky vyžadujú, potrebujú vlahuvynucovať si: vojny si vynucujú veľa obetínárokovať si: štúdium si nárokuje sebazaprenie


    žiadať 1. predkladať nejakú žiadosť (ústne al. písomne, úradne al. súkromne), uplatňovať nárok na niečo • požadovať: žiadame, požadujeme splnenie podmienok; žiadať, požadovať disciplínu v školevyžadovaťdožadovať sadomáhať sa (nástojčivo žiadať): vyžadujú od nás, aby sa škody napravili; domáhajú sa svojho právadovolávať savolať (naliehavo, úpenlivo žiadať): dovolávať sa pomoci, slobody, volať o pomoc, volať po sloboderobiť si nárokynárokovať si: robí si nároky na odmenu; nárokuje si výhodychcieť (vyjadrovať želanie, túžbu, aby sa niečo uskutočnilo): chcem od teba sľub; Možno od nás chcieť toľké odriekanie?kniž. postulovať (stavať požiadavku): postulujeme uplatnenie nášho stanoviskaexpr.: zaprisahaťzaprisahávať (nástojčivo žiadať): Zaprisahám, zaprisahávam ťa, neprezraď ma!

    2. predkladať nejakú žiadosť, ktorej splnenie závisí od vôle žiadaného • pýtať: žiada, pýta od rodičov podporu; žiadajú, pýtajú ma o pomocvypytovaťvypytúvať (ustavične žiadať) • prosiť (úctivo, zdvorilo žiadať): prosiť o prepáčenie, o milosť, o vyhovenie, o strpenieexpr., často pejor.: proskaťprosíkaťprosinkať (ponížene žiadať): nebudem sa vám prosíkať, pros(in)kaťexpr. zried. žiadostiť (Figuli)naliehaťvymáhať (dôrazne žiadať): naliehajú na nás, aby… ; vymáhať si zľavu

    3. nevyhnutne potrebovať (obyč. o veci) • žiadať sivyžadovať (si): vina (si) žiada potrestanie; dom (si) už žiada, vyžaduje opravupýtať sisubšt. koledovať (si): priam si koledoval o to nešťastie


    doniesť 1. nesením dopraviť niekam • priniesť: doniesli, priniesli poštuvniesť (doniesť dnu): vniesť stôl do izbyrozniesť (na rozličné miesta): rozniesť hosťom raňajkyexpr.: dovliecťprivliecťvovliecť (doniesť s námahou): dovliekli, vovliekli drevo do dvorahovor. došikovať: došikovali nám z pošty balíkexpr.: doprataťdotrepaťpritrepaťdoteperiťdoterigaťdoteružiťdošutrovať (s námahou; niečo ťažké): doteperil ťažký batohpodonášaťpoprinášaťexpr. dovláčiť (postupne, viac vecí): deti podonášali, dovláčili kadejaké rárohydoviať (doniesť vetrom): vietor dovial vôňu

    2. prísť s nejakou informáciou • priniesť: doniesli, priniesli dobrú správupridaťvniesť (doniesť niečo nové): pridal, vniesol do prejavu zaujímavé postrehyuverejniť (doniesť v tlači): denníky uverejnili výsledky volieb

    3. p. spôsobiť, priniesť 3 4. p. pripraviť 3, priniesť 4


    dopraviť 1. premiestniť niečo dopravným prostriedkom niekam • prepraviť: tovar dopravili, prepravili leteckydoviezťpriviezť: doviezť, priviezť chorých do nemocnicedodať: suroviny dodali v stanovenej lehotedoručiť: balík doručili včasdistribuovať (na viacero miest): distribuovať materiál do skladovdoplaviť (plavením): doplaviť drevo na určené miesto

    2. premiestniť niečo na iné miesto • doniesťpriniesť: dopravil, doniesol mi kufredotisnúťdotlačiť (tlačením): dotisol skriňu do bytudotiahnuť (ťahaním): dotiahnuť sane pred domdováľaťdovaliťdogúľať (váľaním): dováľali, dogúľali sudy k bránedovliecť (vlečením) • zvliecť (dopraviť vlečením zhora nadol): zvliecť drevo z hôrhovor. došikovaťexpr.: došutrovaťdošupovaťdoteperiťdoredikaťdoterigaťdoteružiťdotrepať (dopraviť s námahou): doteperili kamene na stavbuprepašovať (dopraviť ilegálne): prepašovať hodinky, cigarety, drogy cez hranice


    došikovať 1. p. priviesť 1 2. p. doniesť 1, dopraviť 2


    priviesť 1. vedením (ako sprievodca, spoločník, dozorca a pod.) dostať niekam • doviesť: priviesť, doviesť pacienta k lekárovi; priviesť, doviesť obžalovaného pred súdhovor.: došikovaťdošupovať: zajatcov došikovali, došupovali do mestahovor. pošikovať: oni vás už pošikujú na správne miestoexpr. pritiahnuť: do bytu si pritiahol kamarátovpredviesť (priviesť mocou): zlodeja predviedli na políciuexpr.: privliecťdovliecť (obyč. násilím, mocou): privliecť, dovliecť trestancovexpr.: poprivláčaťpodovláčať (postupne, viac osôb)

    2. spôsobiť, že sa niekto ocitne v istom stave, že niekto niečo urobí, že niekto k niečomu dospeje • doviesť: priviesť, doviesť spoločnosť k rozkvetu; priviesť, doviesť vodu do varukniž. privodiť: privodil mnohých do nešťastiauviesť (stať sa podnetom nejakej činnosti, nejakého stavu): uviesť prístroj do chodu; uviedli ste ma do pomykovadohnať: nedostatok ho dohnal k tomu, že kradol; Čo vás k tomu dohnalo?

    3. p. prinútiť 4. p. pripraviť 3


    došutrovať p. doniesť 1, dopraviť 2


    došľaka 1. p. preč 1 2. p. doparoma 1


Pozri výraz DO�� v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: vokáň, oki, plúšť, fmdp, zeu, tokã ã ã, eon, ay, rm, mm, ui, ait, vee, cot, ply
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV