Synonymá slova "dl" v Synonymickom slovníku slovenčiny

dľa p. podľa 1

podľa 1. (koho, čoho) vyjadruje spôsob al. mieru • v zhode s • v súlade s (kým, čím): stavať podľa plánu, v zhode s plánom; postupovať v súlade s rozhodnutím, podľa rozhodnutia ministerstva; podľa svojich možností, v súlade so svojimi možnosťami podporoval deti na štúdiách • v duchu • v zmysle (koho, čoho): postupovali v duchu zákona, v zmysle zákona • hovor. à la (franc.): česal sa à la Napoleon • zastar. dľa

2. (čoho) vyjadruje pôvod • po (kom, čom): spoznala ho podľa chôdze, po chôdzi

3. p. vedľa 3, pozdĺž 2

dlaba p. laba 1, paprčka 1

laba 1. spodná časť končatín niektorých zvierat • dlaba: medvedia laba, dlaba • dlapa • tlapa • hovor. expr. ťapa

2. p. ruka 1 3. p. noha

paprčka 1. dolná časť nohy párnokopytníkov, zried. i vtákov • hovor. paprča: paprčky, paprče kôz; slepačie paprčky, paprče • laba (spodná časť končatín niektorých zvierat): psie laby • dlaba • dlapa • tlapa: medvedie dlaby, tlapy

2. p. ruka 1

dlabať p. špárať 1

hĺbiť robiť hlbším • vyhlbovať • kopať: hĺbiť, vyhlbovať, kopať jamu, studňu • dlabať (obyč. dlátom robiť dieru): dlabať otvor

špárať (čo, v čom) • špárať sa (v čom) 1. zahroteným predmetom vnikať do škár, otvorov • šparchať • šparchať sa: špára, šparchá mu ucho; šparchá si zuby, špára sa, šparchá sa v zuboch • expr.: dlabať • rýpať sa • vŕtať sa: dlabe si nos, v nose; rýpe sa, vŕta sa v nose

2. p. prehŕňať sa 1

dláviť 1. váhou a tlakom pôsobiť na niečo a tým rozrušovať • tlačiť • pučiť • dusiť: dláviť, pučiť zemiaky vidličkou; tlačiť, dusiť kapustu do suda • rozpúčať • roztláčať: rozpúča, roztláča deťom uvarenú zeleninu • gniaviť • drviť • mliaždiť • váľať (dláviť s veľkou silou): vinári gniavili, drvili hrozno; dážď váľal obilie • expr.: miagať • madžgať • mangľovať • depsiť • depčiť • degviť: madžgala, degvila nasilu veci do kufra • šliapať • pošliapavať • udupávať • dlabčiť • dlapčiť (dláviť nohami): šliapať kapustu; deti šliapu, udupávajú, dlabčia trávu v parku

2. p. škrtiť 1 3. p. trápiť

dlapa p. laba 1, paprčka 1

drviť 1. údermi, tlakom a pod. deliť na kúsky • tĺcť • roztĺkať • rozbíjať: drvil, tĺkol lieskovce • trieštiť (na kusy): trieštiť ľad • rozmieľať • mlieť (na prach; v mlynčeku, mlyne): mlieť korenie • šrotovať (nahrubo): šrotovať kukuricu, staré železo • pučiť • rozpúčať • mliaždiť • dláviť • gniaviť • expr. degviť (obyč. niečo mäkké): mliaždiť, dláviť hrozno na mušt • nár. drvoliť

2. p. ničiť 2 3. i drviť sa p. učiť sa 1

dusiť 1. neumožňovať dýchať al. usmrcovať zovretím hrdla • škrtiť • dláviť • dáviť • drhnúť • hrdúsiť: dusil, škrtil, dlávil ho kašeľ; lasica drhne, hrdúsi kurence • udúšať • zadúšať • zadŕhať • zadrhávať • priškrcovať (sčasti): burina udúša, zadúša ľan • expr.: tantušiť • tentušiť: chlapci sa v bitke tantušili • nár. expr. krtúšiť

2. pôsobiť tlakom a silou na niečo • dláviť • tlačiť • pučiť: dusila, dlávila zemiaky vidličkou • gniaviť • mliaždiť • rozpúčať • roztláčať • drviť • váľať: gniaviť suché hrudy zeme; dážď váľal obilie • expr.: miagať • madžgať • mangľovať • depsiť • depčiť • degviť: madžgala, degvila nasilu veci do kufra • potláčať • utláčať • premáhať (pôsobiť proti človeku): potláčať, premáhať slobodný prejav človeka

3. postihovať trápením, bolesťou • moriť • súžiť • sužovať: dusia, moria, súžia ju starosti • trápiť • tlačiť • ťažiť: tlačí, ťaží ho zodpovednosť • expr.: gniaviť • dláviť • hrdúsiť • kváriť: choroba starkého už dlho dlávi, kvári

4. vôľou pôsobiť proti citom, telesným stavom a pod. • premáhať • potláčať • tlmiť: dusila, premáhala v sebe zvedavosť • zadržiavať • zdržiavať • utajovať • expr. tutlať (usilovať sa skryť): utajovať, tutlať smiech

5. zabraňovať horeniu • hasiť: dusiť, hasiť požiar • zhášať • zahášať • uhášať: zahášať zvyšky pahreby

moriť¹ spôsobovať veľké duševné al. telesné utrpenie • trápiť • súžiť • sužovať: morí, trápi, súži ho nespavosť; moria, sužujú ho výčitky svedomia • krušiť • umárať (vo veľkej miere): kruší ho žiaľ; horúčava nás umárala • expr.: zožierať • žrať • hrýzť • zhrýzať • spaľovať • kniž.: užierať • zžierať: zožiera, zhrýza, spaľuje ho žiarlivosť; hryzie ho svedomie • deptať • expr.: gniaviť • dusiť • dláviť: depce, gniavi ho neistota • expr.: mučiť • ubíjať • nivočiť • zabíjať: choroba ho ubíja, nivočí • hovor. expr. mordovať • nár. vädiť

škrtiť 1. usmrcovať zovretím hrdla al. bolestivo zovierať hrdlo • drhnúť • hrdúsiť: holými rukami škrtiť, drhnúť niekoho; vrah škrtí, hrdúsi svoju obeť šatkou; kašeľ ho škrtí, drhne, hrdúsi • dusiť • dláviť (neumožňovať dýchať): dym ho dusí v krku; dlávi ma čosi v hrdle • udúšať • zadúšať • zadŕhať • priškrcovať (sčasti) • nár. expr. krtušiť • expr.: tantušiť • tentušiť (Tajovský)

2. p. hatiť 3. p. šetriť 1

šliapať 1. šľapou, chodením stláčať (a obyč. poškodzovať) • stúpať: deti šliapu, stúpajú po tráve, po kvetoch; šliapať, stúpať niekomu na nohy (pri tanci) • expr. šmatlať: Nešmatlite po hriadkach! • expr. šmatlať sa: pes sa mi šmatle po nohách • dupať • udupávať (šliapaním ničiť): dupať po pohrabanej zemi; udupávať ďatelinu • expr.: cápať • čliapať (nohou ťažko dopadať): cápať po blate • dláviť • gniaviť (obyč. s cieľom zlisovať): dláviť, gniaviť, šliapať kapustu, hrozno, siláž

2. p. ísť 1

tlačiť 1. tlakom pôsobiť na niečo • pritláčať: tlačiť ceruzu na papier, tlačiť na pedál, pritláčať pedál • tískať • tiskať • pritískať: tískať, pritískať si ruku na čelo • dláviť • gniaviť (pôsobiť hmotnosťou, tlakom na väčšiu plochu): dláviť zemiaky, gniaviť trávu • miagať • pučiť • mliaždiť (tlakom drviť): miagať, pučiť ovocie • šliapať (šliapaním tlačiť): šliapať kapustu

p. aj pchať

2. tlakom dávať do pohybu • tískať • tiskať • tisnúť: tlačí, tíska, tisne pred sebou káru; tlačí, tisne fúrik do kopca • potískať • potláčať • potlačovať • posúvať • pohýnať: potíska, pohýna, posúva páku od seba • postrkávať • postrkovať (tlačiť ľahkými nárazmi) • subšt. šibovať

3. tesne obklopovať a tým obmedzovať pohyb, spôsobovať bolesť a pod. • tiesniť • zvierať • tiskať • tískať: golier ho tlačí, tiesni, zviera, tíska • stláčať: súper tlačí, stláča mužstvo do rohu ihriska • ťažiť: batoh ho ťaží

p. aj omínať

4. p. trápiť, znepokojovať 5. p. domŕzať, naliehať 6. p. sádzať 2

trápiť spôsobovať duševné al. aj telesné utrpenie • súžiť • sužovať: starosť, choroba ju trápi, súži, sužuje • znepokojovať • expr.: zožierať • žrať • užierať • hrýzť • zhrýzať • zjedať • ujedať (pri duševnom trápení): znepokojujú, zožierajú ho pochybnosti; zhrýza, zjedá ho hnev, žiarlivosť; ujedá ju samota • expr. škrieť (vzbudzovať pocit nespokojnosti, zlosti): jeho úspech ma škrie • skľučovať • zarmucovať • umárať • krušiť • bolieť (spôsobovať žiaľ, bôľ): skľučuje, zarmucuje ho rozchod; umára, kruší ho žiaľ nad stratou otca • deprimovať • tiesniť (spôsobovať tieseň): deprimujú, tiesnia ho myšlienky na neúspech • zvierať (ťažko doliehať) • tlačiť • ťažiť • expr.: gniaviť • dláviť • moriť • kváriť (spôsobovať tieseň, nepokoj a pod. pocity): tlačí, gniavi ho pocit viny • nivočiť • expr. hrdúsiť: starosti ho hrdúsia, nivočia • kniž.: zžierať • trudiť: nezdalo sa, žeby ho to bolo osobitne zžieralo, trudilo • doliehať (na niekoho): doliehajú naňho obavy • expr. omínať: omína ho svedomie • trýzniť • týrať • mučiť • katovať • bičovať (obyč. pri telesnom trápení): trýzni, týra ho smäd; mučí, katuje ho bolesť • expr.: tyranizovať • terorizovať (násilne vnucovať svoju vôľu): tyranizuje, terorizuje celú rodinu • drviť: horúčka, zima ho drví • rozrývať • hlodať: srdce mu rozrýva, hlodá bolesť, smútok • obťažovať • unúvať • ustávať • expr.: molestovať • križovať • hovor. turbovať (spôsobovať nepríjemnosti, námahu a pod.): obťažuje, unúva, molestuje ho otázkami; turbuje mu hlavu vzorcami • hovor. expr. mordovať • hovor.: sekírovať • macerovať (niekoho nerozumnými požiadavkami, výčitkami a pod.): morduje ho žiadosťami, sekíruje prieberčivosťou • hovor. šikanovať (samoúčelne preháňať, obyč. po úradoch) • hovor. krenkovať: nedá sa od nich krenkovať

utláčať, utlačovať 1. tlakom zmenšovať objem niečoho • stláčať • stlačovať: utláčať, stláčať slamu do kopy • pritláčať • pritlačovať • pritískať (spôsobovať tesné priblíženie niečoho): pritláčať, pritískať zem okolo rastliny • utĺkať • ubíjať (tlačením, bitím utláčať, stláčať): utĺka, ubíja hlinu, betón • udupávať (dupaním utláčať): udupávať sneh okolo chaty • utľapkávať • uťapkávať (tľapkaním, ťapkaním utláčať): utľapkávať, uťapkávať zem bosými nohami

2. uskutočňovať útlak • zastaráv. utískať: národnostne, sociálne, politicky utláčať, utískať ľud • ujarmovať • kniž. jarmiť • zotročovať (celkom zbavovať osobnej, politickej, hospodárskej a pod. slobody): mnohí vládcovia chcú ujarmovať, zotročovať národy • expr.: gniaviť • degviť: v zajatí ich degvili; gniavili ich ľudskú dôstojnosť • deptať: deptať ľudské práva • ubíjať • dláviť: vedome ho psychicky ubíja, dlávi • prenasledovať (mocensky al. iným spôsobom proti niekomu vystupovať): prenasledujú ho za pokrokové názory • tyranizovať • terorizovať (vynucovať si poslušnosť, vnucovať svoju vôľu): tyranizuje, terorizuje rodinu a celé okolie

dlažba 1. tvrdá pokrývka povrchu cesty, priestranstva a pod.: asfaltová, betónová dlažba • dláždenie: dláždenie pivnice

2. p. dlážka

dlážka rovná spodná plocha miestnosti; krytina tejto plochy • podlaha: hlinená, linoleová dlážka, podlaha • zem: papier spadol na zem • zastaráv. dlažba

dláždenie p. dlažba 1

dlaždica p. obkladačka

obkladačka tenkostenné stavivo na obkladanie stien • dlaždica (stavivo na dláždenie al. obkladanie): betónové obkladačky, dlaždice • kachľa • kachlica • kachlička (keramiková obkladačka)

zem 1. (astron. pís. Zem) obežnica našej slnečnej sústavy obývaná ľuďmi: obyvatelia zeme • zemeguľa: obísť celú zemeguľu • svet: cesta okolo sveta • glóbus

2. vynorená časť zemského povrchu nad hladinou svetového oceána: v diaľke sa objavila zem • pevnina (pevná, suchá zem): vystúpiť z lode na pevninu • súš: cestovať po súši • sucho: pohyb na mori i na suchu

3. plocha, miesto, po ktorom chodíme: ležať na zemi, zdvihnúť niečo zo zeme • dlážka • podlaha (rovná spodná plocha miestnosti): zametať dlážku, podlahu, zem

4. zvetraný zemský povrch, na ktorom rastú rastliny: kamenistá zem • pôda: obrábať pôdu • hlina (zem vzniknutá rozpadom hornín): záhradnícka hlina • íl (nepriepustná hornina zložená z jemných častíc) • ílovina (ílovitá zem) • čiernozem (veľmi úrodná humusová zem tmavej farby) • spraš (ľahká usadená hornina pôvodne naviata vetrom) • humus (úrodná vrstva zeme s organickými látkami) • ornica (orná pôda) • odb. zemina: kompostovaná zemina • kniž. prsť: prsť z bojiska

5. p. pole 1 6. p. štát

dlbať p. štuchať

strkať 1. vsúvaním, tlakom vkladať niečo niekam • zastrkovať • zasúvať • zasunovať • vsúvať: strkať, zastrkovať kľúč do dierky; strká, zasúva si pierko za klobúk; zasúvať, vsúvať meč do pošvy • pchať: Nepchaj ruky do stroja! • vtláčať • vtískať • tískať • tiskať • tisnúť • tlačiť: vtláča, vtíska tvár do vankúša; tíska, tisne chlapcovi do rúk peniaz; tisnúť, tlačiť do fajky tabak • vnucovať (násilím nútiť prijať): vnucuje dieťaťu pohár teplého mlieka • expr. pichať: pichá chlapcovi do rúk pero

2. prudkým pohybom al. nejakým (obyč. zahroteným) predmetom vrážať do niekoho, zasahovať niekoho, narážať na niekoho • expr.: strcať • strckať • štuchať • bodať: baran nás strká, strcká rohmi; strkať, štuchať suseda do rebier • drgať • expr.: džugať • ďugať • dlbať • durkať • drcať • žďobať • žďuchať: drgali do nás, aby sme sa ponáhľali; chlapci sa cez hodinu jednostaj džugali, durkali, žďuchali • nár.: štopať • kynkať: deti jeden druhého štopali; voly sa kynkali rohmi • expr.: ďobať • ďubať (niečím ostrým): ďobe, ďube doň paličkou, aby ustúpil • socať • sácať (prudko posúvať z miesta al. vychyľovať z polohy): v hneve socia, sáče syna na dvor • zried. posacovať (slabo strkať): posacovať vozík k dverám • postrkávať • postrkovať • poštuchávať (chvíľami, občas strkať, štuchať, sácať)

štuchať expr. lakťom, päsťou al. zahroteným predmetom vrážať do niekoho, do niečoho • expr.: džugať • žďuchať • ďugať • žďobať • dlbať • durkať: potajomky štuchal, džugal, dlbal spolužiaka do boka; Neďugaj ma! • strkať • drgať • expr. strcať: deti strkali, drgali do seba lakťami • expr.: ďobať • ďubať (prstom, ceruzou, paličkou a pod.) • šparchať: chlapec ďobal, šparchal do psa drúčikom • expr. rýpať: rýpal do nás lakťom • nár.: klmať • štopať: klmať suseda lakťom; chlapci jeden druhého štopali • expr. poštuchávať • postrkávať (chvíľami)

drgnúť 1. prudkým pohybom naraziť • vraziť • strčiť: drgol, vrazil, strčil plecom do kolegu • expr.: džugnúť • ďugnúť • štuchnúť • dlbnúť • durknúť • drcnúť • drúliť • trknúť • bucnúť • žďobnúť • žďuchnúť • štopnúť • rypnúť (mierne drgnúť): džugla, štuchla kamarátku lakťom; žďobol, rypol spolužiačku pod lopatku

2. porov. mykať

strčiť 1. sunutím vložiť niečo niekam • vstrčiť • vopchať: (v)strčiť, vopchať palicu do diery; papier si (v)strčil, vopchal do vrecka • zastrčiť • zasunúť • zastoknúť (úplne al. za niečo): (za)strčí, zasunie si ruky do vrecák; zastrčí tašku pod stôl; zastokne si kvet za pás • hovor. zastrknúť • expr.: šupnúť • šuchnúť • všuchnúť (rýchlo): šupla, (v)šuchla mu lístok do vrecka • vtlačiť • vtisnúť: vtlačiť, vtisnúť niekomu peniaz do dlane • podstrčiť (strčiť pod niekoho, pod niečo): podstrčiť pod dieťa plienku • postrkať (viac vecí, osôb na viaceré miesta): postrká do zásuvky všetky spisy • popchať • nastrkať • napchať (strčiť niekam väčšie množstvo niečoho): popchal, nastrkal všetko do batoha

p. aj vopchať

2. prudkým pohybom, nárazom niečo, niekoho zasiahnuť, do niečoho sa oprieť: strčil do mňa drúkom • expr. štuchnúť • štúriť (prstom, lakťom a pod.): od zlosti štuchol dieťa do chrbta; štúril ho palicou • pichnúť (niečím zahroteným) • drgnúť • expr.: dlbnúť • drcnúť • trcnúť • trknúť • bucnúť (menej intenzívne): úmyselne drgol, drcol do ženy stojacej vedľa; drgni, trcni doňho, nech sa zobudí • expr. rypnúť: rypne do mňa, kde môže • expr.: džugnúť • ďugnúť • žďuchnúť • durknúť: džugnúť, ďugnúť do boka niekoho • sotiť (prudkým pohybom vychýliť z polohy): sotila ho zo schodov • nár. desnúť (Kálal) • zavadiť (náhodou a obyč. jemne): zavadil o nábytok • zakopnúť (náhodou nohou strčiť do niečoho)

dlh 1. nevyplatený peňažný záväzok • dlžoba • podlžnosť: zaplatiť dlh, dlžobu, podlžnosť

2. niečo, čo sa musí vykonať a čo je potvrdené sľubom al. zmluvou: mať dlhy voči rodine • záväzok: neplniť svoje záväzky • daň: daň mladosti • povinnosť: pokladať niečo za svoju povinnosť • kniž. podlžnosť: morálna podlžnosť

3. p. úver

úver spôsob výmeny tovaru, pri ktorom sa nevyžaduje platenie v hotovosti ihneď: predávať na úver, zastaviť niekomu úver • hovor. dlh: kúpiť na dlh • kniž. kredit: dostať v banke kredit • subšt. borg: piť na borg

záväzok niečo, čo sa musí vykonať a čo je potvrdené sľubom al. zmluvou: splniť záväzok, zbaviť niekoho záväzku • úväzok (pracovný záväzok): pracovať na plný úväzok • dlh • dlžoba (záväzok morálneho rázu): dlh voči rodičom • daň (morálny al. iný záväzok): daň mladosti • povinnosť: občianska povinnosť • kniž. podlžnosť: mať podlžnosti voči kultúre • kniž. zastar. obligo • pren. kniž. tribút

nuda 1. nepríjemný pocit pri nedostatku činnosti • prázdnota • otupenosť: všade vládne nuda, prázdnota, otupenosť • dlhá chvíľa: prežíva dlhú chvíľu • hovor. expr. otrava: čakanie je otrava • otupnosť • fádnosť • kniž. otupa (Hviezdoslav)

2. čo spôsobuje nezáujem • nudnosť • nezáživnosť • nezaujímavosť: z učebníc treba odstrániť nudu, nudnosť, nezáživnosť, nezaujímavosť • jednotvárnosť • suchopárnosť: jednotvárnosť, suchopárnosť výkladu • fádnosť: vo filme prevládala fádnosť

dlháň expr. dobre urastený vysoký človek • expr.: dĺžava • ráňava (vysoký človek) • výšava • expr. stonoha (dlhý, obyč. chudý človek) • expr. štangľa (vysoký chudý človek) • expr. žirafa • hovor. expr. cepáň • hovor. štiap

dlhánsky p. dlhý 1, 2

dlhý 1. majúci veľký rozmer v dĺžke (op. krátky): dlhý rad ľudí • vysoký (dlhý vo vertikálnom smere; op. nízky): vysoké chlapčisko • veľký (dlhý v horizontálnom smere; op. malý): veľký zástup, veľká vzdialenosť • kniž. siahodlhý • expr. nekonečný: namáhavá a siahodlhá, nekonečná cesta • expr. zried. siaživý: siaživý krok (Tatarka) • hovor. neskl. maxi (op. mini): maxi sukňa • expr.: dlhánsky • dlhokánsky • dlhočizný • dlžizný • predlhý (veľmi dlhý): dlhánska, dlhočizná niť • expr. pridlhý (príliš dlhý): pridlhý kabát • pren. expr.: polmíľový • sedemmíľový: polmíľové, sedemmíľové kroky • pren. expr. oslí (o ušiach)

2. majúci veľký časový rozmer (op. krátky): dlhé čakanie • dlhotrvajúci (trvajúci dlhý čas): dlhá, dlhotrvajúca operácia; dlhotrvajúci potlesk • dlhodobý (op. krátkodobý) • dlhoročný • mnohoročný • dlhoveký (trvajúci dlhý časový úsek, veľa rokov): dlhodobý pobyt v cudzine; svedkovia dlhoročného, mnohoročného, dlhovekého vývoja života • expr.: stáročný • stoveký • poet. stáveký: stáročné, stáveké úsilie • ďaleký: vydať sa na ďalekú cestu • kniž. siahodlhý (dlhý a obyč. aj únavný, obšírny): siahodlhé rozprávanie • expr. nekonečný: nekonečný príbeh • expr.: dlhánsky • dlhokánsky • dlhočizný • dlžizný • predlhý: dlžizný rok • expr. pridlhý (príliš dlhý): pridlhý čas • kniž. zastar. drahný

dávno 1. pred dlhým časom, pred mnohými rokmi • zadávna: už dávno sa rozhodol študovať medicínu; zadávna chodili spolu za dievčatami • kedysi • voľakedy • za dávnych čias • za starých čias: to bolo kedysi, voľakedy, za dávnych čias • pradávno • dávno-pradávno • expr. dávno-predávno (veľmi dávno): ľudia tu bývali pradávno; človek sa dávno-pradávno naučil sám ovládať oheň

2. od dávnych čias, dlhý čas • dlho: poznajú sa už dávno, dlho • oddávna: oddávna chodievali spolu na ryby • odpradávna • odjakživa • odnepamäti (od veľmi dávnych čias): odpradávna, odjakživa, odnepamäti sa tadiaľto prechádzalo na druhú stranu vrchov • poet. zdávna (Fabry, Hviezdoslav) • fraz.: čo svet svetom stojí • roky rokúce

dlho 1. dlhý čas (op. krátko) • hlboko • hovor. zaveľa: dlho, hlboko do noci čakala na syna; dlho, zaveľa žiť už nebude • zastar. drahne (Vajanský) • dlhodobo (dlhý časový interval): dlhodobo bol v zahraničí • pridlho • kniž. siahodlho • expr. predlho (príliš, veľmi dlho): pridlho panovalo napätie medzi otcom a synom; siahodlho vykladal svoje názory; predlho sa česala pred zrkadlom • expr.: dlho-dlho • dlho-predlho (veľmi dlho): dlho-dlho sa pozerá do ohňa, dlho-predlho nechcela nič vidieť • fraz.: celú večnosť • (až) do súdneho dňa

porov. aj dlhý 2

2. p. dávno 2 3. p. nadlho 4. p. ťažko 4

nadlho na dlhší al. dlhý časový úsek, na dlhší čas, na dlhý čas (op. nakrátko) • dlho: zamyslel sa a nadlho, dlho sa odmlčal

ťažko 1. s veľkou váhou (op. ľahko) • sťažka (op. zľahka): ťažko, sťažka dopadol na zem

2. s vypätím síl, s veľkým úsilím, s námahou, s prekážkami (op. ľahko) • sťažka (op. zľahka) • namáhavo: ťažko, sťažka sa zdvihol zo zeme; namáhavo kráčal hore schodmi • neľahko • obťažne • prácne: neľahko, obťažne, prácne dosiahol aj ten najmenší úspech • zaťažko: bolo mu ťažko, zaťažko odmietnuť pozvanie • úmorne • kniž.: trudno • trudne • expr.: lopotne • krvopotne • znojne • mozoľne: úmorne, trudno, lopotne sa šplhali do vrchu; krvopotne, znojne, mozoľne robili až do noci • expr.: horko-ťažko • naveľa-naveľa: horko-ťažko, naveľa-naveľa si zvykol na nové prostredie • expr. terigavo (o pohybe): terigavo nastúpil do vlaku • zastar. hrubo (Šoltésová) • nár. poťažky (Rázus) • priťažko (príliš ťažko) • expr. preťažko (veľmi ťažko) • nespráv. perne

porov. aj ťažký 3

3. s intenzívnym, obyč. negatívnym účinkom • vážne • silno • silne • veľmi: v zime ťažko, vážne ochorel; rozkladajúce mäso silno, veľmi páchne • ťaživo • tiesnivo • zle: takáto situácia na neho ťaživo, tiesnivo, zle dolieha • bolestne • bolestivo: bolestne, bolestivo znášal stratu otca • poet. ťažobne • zastar. ťažoblivo

4. nie rýchlo • pomaly • dlho • zdĺhavo: motor sa ťažko, pomaly rozbieha; taká rana sa ťažko, dlho, zdĺhavo hojí

5. p. sotva 2

dlho-dlho p. dlho 1

dlho-predlho p. dlho 1

dlhočizný p. dlhý 1, 2

dlhodobo p. dlho 1, porov. aj dlhodobý

dlhodobý ktorý trvá, platí dlhý čas (op. krátkodobý): dlhodobá zmluva • perspektívny • výhľadový (zameraný na dlhý čas do budúcnosti): perspektívne, výhľadové plány • dlhý • dlhotrvajúci (op. krátky): výsledok dlhej, dlhotrvajúcej prípravy • dlhoročný • mnohoročný (trvajúci veľa rokov): dlhoročné, mnohoročné úsilie

dlhoročný ktorý trvá, jestvuje veľa rokov • mnohoročný: dlhoročná, mnohoročná práca; dlhoročný, mnohoročný správca • dlhodobý (op. krátkodobý) • dlhý (op. krátky): dlhodobá činnosť; dlhodobý, dlhý vývin • dlhotrvajúci • dlhoveký: dlhotrvajúce priateľstvo; dlhotrvajúce, dlhoveké úsilie • dávny • starý: dávny, starý kamarát

p. aj dlhodobý, dlhý 2

niekoľkoročný ktorý trvá niekoľko rokov, ktorý má niekoľko rokov • dakoľkoročný • viacročný: učiteľ s niekoľkoročnou, viacročnou praxou; niekoľkoročná, viacročná budova • mnohoročný • dlhotrvajúci • dlhodobý (ktorý trvá mnoho rokov): mnohoročné, dlhotrvajúce úsilie; využiť mnohoročné, dlhodobé skúsenosti

viacročný ktorý trvá viacej rokov; ktorý je viacej rokov starý • niekoľkoročný: pracovník s viacročnou, niekoľkoročnou skúsenosťou; viacročná, niekoľkoročná lipa • mnohoročný • dlhoročný • zried. veľaročný • dlhotrvajúci • dlhodobý (ktorý trvá mnoho rokov): mnohoročné, dlhoročné priateľstvo; veľaročná, dlhotrvajúca práca

dlhokánsky p. dlhý 1, 2

dlhonohý majúci dlhé nohy • expr. nohatý: vysoké a dlhonohé, nohaté dievča

dlhopis fin. dlžobný úpis • obligácia

dlhoprstý p. zlodejský

zlodej kto kradne, okráda: vlakový zlodej, chytiť zlodeja • vykrádač (kto vykráda): vykrádači chát • okrádač (kto okráda, napr. pri predaji): bojovať proti okrádačom • rozkrádač (kto rozkráda cudzí al. spoločenský majetok): rozkrádači stavebného materiálu • lupič (kto kradne s použitím násilia): maskovaný lupič • hovor. vreckár • zried. vačkár (vreckový zlodej) • žart. lapikurkár • hovor.: kmín • zbojník • hovor. expr.: straka • kradoš (Hviezdoslav) • hovor. expr. dlhoprstý

zlodejský zameraný na kradnutie; tak založený (o človeku); svedčiaci o tom • zbojnícky • lupičský: zlodejské, zbojnícke, lupičské bandy; zlodejské, lupičské úmysly • žart. lapikurkársky: lapikurkárska povaha • expr. dlhoprstý: dlhoprstá pokladníčka • pren. lepkavý: mať lepkavé prsty

dávny jestvujúci v ďalekej minulosti, pochádzajúci z ďalekej minulosti; ktorý už pominul, uplynul • dávnoveký: pozostatky dávnych, dávnovekých kultúr • starý • prastarý • pradávny: starý, prastarý príbeh o boji dobra a zla; odohralo sa to v pradávnych časoch • praveký • hovor. i pren. predpotopný (pochádzajúci z praveku): praveké, predpotopné tvory • starobylý • starodávny (majúci dlhý vek): postavy starobylej, starodávnej mytológie • minulý • kniž. zašlý: pripomenúť minulé, zašlé časy • arch. drievny (Kukučín) • ďaleký • vzdialený (časovo v minulosti): korene rodu siahajú do ďalekej, vzdialenej minulosti • odveký (trvajúci oddávna): odveké úsilie, odveká túžba ľudstva • dlhoročný • mnohoročný (ktorý sa zrodil, vznikol dávno a dlho pretrval): dlhoročné, mnohoročné priateľstvo

p. aj niekdajší

starý¹ 1. ktorý je v pokročilom al. poslednom období svojho života; ktorý sa vzťahuje na toto obdobie (op. mladý): byť starý, ale jarý • nemladý • starší • hovor. postarší (skôr starý ako mladý; starnúci): prihovoril sa nemladej, (po)staršej žene • expr.: obstarožný • obstarný (dosť starý): obstarožný donchuan, mať obstarný výzor • prestarnutý (príliš starý; nevhodné o človeku): prestarnuté stromy, zvieratá • ostarený • ostarnutý • zostarený • zostarnutý; pokročilý (vekovo) • expr.: staručký • staručičký • starušký (veľmi starý): navštíviť staručkých, staručičkých, staruškých prastarých rodičov • stáročný • prastarý • poet.: stáveký • stoveký • expr.: vekovitý • vekový: stáročný, prastarý, stáveký, stoveký, vekovitý dub • expr., trocha pejor. storočný: vrásky má ako storočná žena • pejor. plesnivý: hundravý plesnivý dedo • pristarý (príliš starý) • expr. zried. starizný

p. aj starecký

2. ktorý dlhým používaním stratil pôvodnú vlastnosť, kvalitu (op. nový): mať záľubu v starých veciach • opotrebovaný: kúpiť starú, opotrebovanú práčku • ošumelý • ošúchaný • obnosený • obdratý • zodratý (obyč. o šatstve, obuvi a pod.): stále chodí v ošumelom, o(b)šúchanom, obnosenom kabáte; obdraté, zodraté tenisky • ojazdený (o dopravných prostriedkoch): kazí sa mu staré, ojazdené auto • expr.: obstarožný • obstarný: hromadiť obstarožné, obstarné haraburdy • tvrdý (obyč. o pekárskych výrobkoch; op. čerstvý): tvrdý včerajší chlieb • expr. storočný: vytiahla storočné mamine šaty

3. ktorý pochádza z minulosti, ktorý jestvoval v minulosti (op. nový) • starobylý • starodávny: staré, starobylé, starodávne stavby, mestá • dávny • dávnoveký • odveký • pradávny • prastarý: dávni predkovia, dávnoveká kultúra; odveké, pradávne tradície; prastaré knihy, rukopisy • dlhoročný • mnohoročný (trvajúci mnoho rokov): dlhoročné, mnohoročné tradície, priateľstvo • starosvetský • staromódny (op. moderný): starosvetské, staromódne zvyky, spôsoby; staromódny štýl, nábytok • starožitný • starinársky • antikvárny (starý, často aj dosť opotrebovaný, ale vzácny): starožitné knihy; starinárske, antikvárne predmety • historický (ktorý je znakom, pozostatkom histórie): historická časť mesta, historická pamiatka • archaický • zried. archaistický (majúci starú podobu): archaické, archaistické výrazy • zastar. starinný: starinná báj (Figuli) • kniž. zašlý: zašlé časy • zabudnutý • pren. zaprášený: pripomenul zabudnuté krivdy; spievala zaprášené piesne • hovor. predpotopný • pamätnícky: pamätnícke časy

4. p. bývalý 5. p. zastaraný, staromódny 6. p. ošúchaný, známy 7. p. pôvodný 8. p. skúsený

dlhotrvajúci p. dlhoročný, dlhodobý, dlhý 2

zdĺhavý neprimerane dlho trvajúci, vlečúci sa • rozvláčny: zdĺhavá, rozvláčna prednáška • obšírny • hovor. expr. rozťahaný • zried. rozvlečený • pren. nákladný (so zbytočnými podrobnosťami; op. stručný): obšírny, rozťahaný referát; nákladný dialóg • pomalý • expr.: piplavý • šiplavý • prplavý • hovor. expr. babravý (obyč. o práci): bola to pomalá, babravá robota • chronický (ktorý sa zároveň opakuje): zdĺhavá, chronická chrípka • dlhotrvajúci • kniž. vleklý: vleklá kríza • zastaraný (iba o chorobe): zastaraný zápal • kniž. siahodlhý (veľmi zdĺhavý): siahodlhé rozprávanie • zastar. rozvlačitý

dlhovať byť niekomu niečím povinný (peňažne, morálne a pod.) • byť dlžný • byť dlžen: dlhujem, som dlžný bratovi tisíc korún; dlhuješ mi odpoveď • mať dlh • mať dlžobu (u niekoho i voči niekomu): má veľké dlhy, dlžoby u svojich rodičov • kniž. mať podlžnosť • slang. visieť: visí mi stovku

dlhoveký p. dlhoročný, dlhý 2

niekoľkodňový trvajúci niekoľko dní al. majúci niekoľko dní • viacdňový: niekoľkodňový, viacdňový pobyt; niekoľkodňové, viacdňové kurča • niekoľkodenný • viacdenný (trvajúci niekoľko dní): niekoľkodenný, viacdenný výlet • dlhší • väčší (o niečom, čo zvyčajne trvá viac dní, ako sa predpokladalo): list prišiel s niekoľkodňovým, dlhším, väčším oneskorením • hovor. párdňový (trvajúci nie veľa dní al. nemajúci veľa dní): párdňové väzenie, párdňové mláďa

niekoľkohodinový trvajúci niekoľko hodín • viachodinový: niekoľkohodinový, viachodinový štrajk • dlhší • väčší (o niečom, čo zvyčajne trvá viac hodín, ako sa predpokladalo): vlak má niekoľkohodinové, dlhšie, väčšie meškanie • hovor. párhodinový (trvajúci iba niekoľko hodín): párhodinový let

viacdňový trvajúci viacej dní al. viacej dní starý • niekoľkodňový: viacdňový, niekoľkodňový výlet; viacdňové, niekoľkodňové kurence • viacdenný • niekoľkodenný (trvajúci viacej dní): viacdenný, niekoľkodenný pobyt v nemocnici • mnohodenný • mnohodňový (trvajúci mnoho dní): mnohodenné, mnohodňové meškanie • dlhší • väčší (o niečom, čo zvyčajne trvá viacej dní, ako sa predpokladalo): zásielka prišla s dlhším, väčším oneskorením • hovor. párdňový (trvajúci zopár dní al. zopár dní starý): párdňové voľno; párdňové medvieďa

viachodinový trvajúci viacej hodín • niekoľkohodinový: viachodinová, niekoľkohodinová prestávka • dlhší • väčší (o niečom, čo zvyčajne trvá viac hodín, ako sa predpokladalo): lietadlo má viachodinové, dlhšie, väčšie meškanie • hovor. párhodinový (trvajúci iba niekoľko, zopár hodín): párhodinová prechádzka

viactýždňový ktorý trvá viacej týždňov al. viacej týždňov starý • niekoľkotýždňový: viactýždňová, niekoľkotýždňová dovolenka; viactýždňové, niekoľkotýždňové dieťa • viactýždenný • niekoľkotýždenný (trvajúci viacej týždňov): viactýždenný, niekoľkotýždenný pobyt v nemocnici • mnohotýždenný • mnohotýždňový (trvajúci mnoho týždňov): mnohotýždenná, mnohotýždňová neprítomnosť na pracovisku • dlhší • väčší (o niečom, čo zvyčajne trvá dlhšie, ako sa predpokladalo): prišiel s dlhším, väčším oneskorením • hovor. pártýždňový (trvajúci zopár týždňov al. zopár týždňov starý): pártýždňová pauza, pártýždňové dieťa

dlhšie dlhší časový úsek: rozmýšľal dlhšie ako zvyčajne • nár.: dĺž • dlžej (Tajovský, Kalinčiak)

ďaleký ktorý je vo veľkej vzdialenosti (priestorovej al. časovej; op. blízky) • vzdialený: ďaleký, vzdialený bod; ďaleká, vzdialená budúcnosť; ďalekí, vzdialení príbuzní • hovor. ďalší: ďalšia rodina • dlhý (zasahujúci do diaľky): vydať sa na dlhú cestu • dávny (časovo vzdialený v minulosti): detstvo bolo preňho už dávnou minulosťou • expr.: ďalečizný • preďaleký (veľmi al. príliš ďaleký): ďalečizné kopce, preďaleké hviezdy

veľký 1. presahujúci priemerné, zvyčajné rozmerové al. iné veličiny; presahujúci priemernú očakávanú al. prijateľnú mieru, intenzitu (op. malý): veľký strom, veľká búrka • značný: značná výška, značná prevaha • nadmerný: nadmerný byt • enormný (nadmieru veľký): enormný zisk • nemalý (pomerne veľký): mal z toho nemalý úžitok • neobyčajný • nezvyčajný: neobyčajný, nezvyčajný záujem o výstavu • rozmerný • rozsiahly (majúci veľký rozmer): rozmerné, rozsiahle lány pšenice • gigantický • kolosálny • monumentálny (ohromujúco veľký rozmermi, hodnotou): gigantické, kolosálne súsošie, monumentálna stavba • obrovský • ohromný • expr.: ozrutný • ozrutánsky • obrovitý • velikánsky • veličizný • veličazný • preveľký • preohromný (nezvyčajne veľký čo do rozmerov, intenzity, významu): obrovský, ohromný vietor; obrovské, ohromné územie; obrovský, ohromný dosah niečoho; ozrutné, obrovité chlapisko; obrovský, ozrutánsky, velikánsky dub; je v ňom velikánska, preveľká túžba po poznaní • mohutný (nezvyčajne veľký): mohutný vzrast, mohutný dojem • palcový (o veľkých titulkoch v novinách) • nadpriemerný: nadpriemerný výkon • veľkolepý • impozantný • grandiózny • majestátny (svojou veľkosťou vzbudzujúci pocit úžasu, obdivu, úcty): veľkolepý, impozantný, majestátny palác; grandiózny, impozantný nástup olympionikov • šokujúci (spôsobujúci šok svojou veľkosťou): šokujúci rozsah škôd • mocný • silný (veľmi veľký čo do intenzity; op. slabý): mocná, silná armáda; silný kašeľ • statný • robustný • hovor. dúži (veľký čo sa týka vzrastu): statný, robustný, dúži mládenec • výdatný (veľký v množstve, kvalite): výdatný dážď • početný • hojný (veľký počtom): početná rodina; hostia prišli v hojnom počte • významný • význačný (veľký významom): významný, význačný človek • výrazný: výrazný úspech, je to markantný rozdiel • rekordný: ukazuje sa rekordná úroda • dobrý • hovor. hodný (prekračujúci danú mieru): dobrý kus cesty, čakal hodnú chvíľu • dlhý (veľký čo do dĺžky al. časového úseku; op. krátky): dlhá vzdialenosť, dlhé trvanie zimy • široký (veľký al. vyhovujúci čo do šírky; op. úzky): široký otvor • rozvetvený • rozkonárený: rozvetvené príbuzenstvo • hlboký (veľký čo do hĺbky; op. plytký): veľká, hlboká jama • vysoký (majúci veľkú výšku, hodnotu, mieru; op. nízky): veľký, vysoký chlap; vysoký tlak v pneumatikách • hrubý • objemný • rozložitý (veľký čo sa týka objemu, rozlohy): hrubá, objemná kniha; rozložitý hrad • voľný (veľký čo do rozmeru, priestoru; op. tesný): nohavice sú mu voľné • prudký • intenzívny (intenzívne prežívaný al. prejavovaný): prudká nenávisť; prudká, intenzívna bolesť • expr., často iron. ťažký (majúci intenzívny účinok): ťažká porážka, ťažký frajer • prenikavý: prenikavá zmena • expr. závratný: ísť závratnou rýchlosťou • nesmierny • expr. prenesmierny • kniž. neskonalý: nesmierna, prenesmierna, neskonalá radosť • priveľký • prílišný (príliš veľký): priveľká záhrada, prílišná horlivosť • trestuhodný • expr.: hriešny • nekresťanský: trestuhodná nedbanlivosť; hriešne, nekresťanské ceny • kniž., obyč. iron.: úctyhodný • ctihodný: pešo prešiel úctyhodnú, ctihodnú vzdialenosť; ctihodná cena • priepastný: priepastné spoločenské rozdiely • hovor.: pekný • krásny: pekný, krásny plat • expr.: riadny • poriadny: riadna kopa peňazí; bola už poriadna tma • expr.: ukrutný • preukrutný • ukrutánsky • úžasný: ukrutný, ukrutánsky hlad; preukrutná láska; úžasné tempo • expr.: krutý • šialený: krutá bolesť, šialený strach • hovor. expr.: hrozný • strašný • príšerný • zúfalý • hrozitánsky • desný: hrozný, strašný smäd; zúfalý neporiadok; hrozitánska sila • expr. smrteľný: smrteľná vážnosť • expr.: čertovský • diabolský: čertovská zima • expr.: tučný • mastný: dostával tučné provízie • expr.: miliónový • miliardový: budú to miliónové, miliardové straty • expr. stonásobný: stonásobná bolesť • expr.: náramný • prenáramný: robiť náramný krik • expr.: bezodný • bezdný: bezodné zúfalstvo • hovor. neúrečný: neúrečný majetok • expr. večný: večná škoda • neohraničený • neobmedzený: neohraničené, neobmedzené možnosti • nevyčerpateľný (taký veľký, že sa nedá vyčerpať): nevyčerpateľné zdroje • nesčíselný • nespočetný • kniž. nesčítateľný (taký veľký, že sa nedá spočítať): nesčíselné zásoby, nespočetné davy • expr. státisícový: státisícové zástupy • neslýchaný • nevídaný: neslýchaná krivda, nevídané víťazstvo • závideniahodný: závideniahodné úspechy • nepredstaviteľný • neopísateľný (taký veľký, že sa nedá predstaviť, opísať): nepredstaviteľná bolesť • neuveriteľný (taký veľký, že sa nedá uveriť): neuveriteľná smelosť • neospravedlniteľný (taký veľký, že sa nedá ospravedlniť): neospravedlniteľná bezočivosť • neodpustiteľný (taký veľký, že sa nedá odpustiť): neodpustiteľná chyba • neuhasiteľný • nezhasiteľný • kniž. neukojiteľný (taký veľký, že sa nedá uhasiť, utíšiť): neuhasiteľný smäd • neutíšiteľný: neutíšiteľná túžba • kniž. nepreberný: nepreberné množstvo tovaru • nedohľadný • nedozerný: nedohľadné následky, nedozerné diaľky • neľudský: neľudské utrpenie • nadľudský: nadľudská námaha • expr. nekonečný: nekonečná vďaka • kniž.: titanský: titanský zápas • goliášsky: goliášska sila • kniž. zastar. drahný (o množstve a veľkosti): drahný kôš (Záborský) • hovor. maxi: to je maxi torta • subšt.: hovädský • hovadský • sakramentský

2. p. vynikajúci 1 3. p. dospelý

vysoký 1. ktorý má veľkú výšku, ktorý má istý rozmer na výšku (op. nízky) • veľký (op. malý): vysoký, veľký chlapec • dlhý (op. krátky): má psa s vysokými, dlhými nohami • expr. vytiahnutý (nápadne vysoký): vytiahnuté dievčisko • poschodový (o stavbe; op. prízemný): poschodový dom • výškový (o stavbe): výšková budova • expr.: vysočizný • vysokánsky: vysočizný komín, vysokánske vrchy • poet. nebotyčný (veľmi vysoký): nebotyčné končiare • expr. prevysoký (nadmieru vysoký): prevysoké duby • privysoký (príliš vysoký): privysoký násyp • hovor. úctyhodný: úctyhodné stromisko

2. ktorý má veľkú hodnotu, mieru al. stupeň vlastnosti (op. nízky) • veľký (op. malý): vysoká, veľká teplota; zdediť vysokú, veľkú sumu peňazí • expr. kráľovský: kráľovský honorár • hovor.: pekný • krásny • slušný (presahujúci priemer): dostať peknú, krásnu peňažnú odmenu • expr. panský: panský plat • privysoký (príliš vysoký): privysoký štýl • expr. prevysoký: prevysoké dane (Mináč) • expr.: závratný • hriešny: závratné, hriešne ceny • dobrý (vyhovujúci z hľadiska požadovanej úrovne a pod.; op. zlý): vysoká, dobrá pracovná morálka • patriarchálny • matuzalemský • kniž.: požehnaný • ctihodný • úctyhodný (o veku): matuzalemský, požehnaný, ctihodný vek • nadpriemerný • nadnormálny: vysoká, nadpriemerná úroveň predstavenia • expr. šialený: šialená rýchlosť

p. aj veľký

3. (o zvuku) ktorý má veľký počet kmitov (op. nízky, hlboký): vysoké tóny • zvýšený • zastar. vyvýšený: zvýšený, vyvýšený hlas • jačavý • piskľavý • škrekľavý • škriekavý (nepríjemne prenikavo vysoký): jačavý, piskľavý, škrekľavý hlas • tenký: tenké zahvizdnutie

4. mravne prevyšujúci iné • ušľachtilý • šľachetný • vznešený: sledoval vysoké, ušľachtilé, šľachetné, vznešené ciele

dlieť p. spočívať 1

držať sa 1. rukami byť prichytený • pridŕžať sa • pridržiavať sa • pridržovať sa: držal sa, pridŕžal sa zábradlia • zvierať (pevne sa niečoho držať): zvierať kľučku • nár. al. expr. trímať sa: unavený sa trímal dverí

2. správať sa podľa niečoho • pridŕžať sa • pridržiavať sa • pridržovať sa: v živote sa držal, pridŕžal istých zásad • spravovať sa • riadiť sa: riadiť sa svojím presvedčením • nespúšťať sa • nezriekať sa: ani v zúfalstve sa nezriekal svojej viery • zachovávať (držať sa pravidiel): zachovávať presný postup

3. neprerušene pokračovať v čase • trvať • pretrvávať • žiť: tradície sa držia, trvajú, žijú v horských dedinkách • jestvovať • existovať • byť: problémy stále existujú, sú • udržiavať sa • kniž.: dlieť • tlieť: ešte sa nádej udržiava, tlie; stále v ňom dlie túžba • zachovávať sa: zvyšky osídlenia sa zachovávali dlho po odchode obyvateľov

4. p. správať sa¹ 1 5. p. nachádzať sa 1 6. p. spoliehať sa

spočívať kniž. 1. zaujímať isté miesto obyč. dlhší čas, byť uložený • ležať: spočívať v matkinom náručí; všetka starosť spočíva na mne • kniž.: prebývať • dlieť: na tvári jej prebýva, dlie pokoj • kniž. sídliť (byť usadený): v očiach mu sídli nerozhodnosť

2. pohľadom sa pristavovať na niekom, niečom (o očiach, o zraku) • kniž. utkvievať: oči jej nežne spočívali, utkvievali na dieťati • hľadieť • pozerať (sa): oči s úľubou hľadeli, pozerali na ženine vlasy

3. zakladať sa na niečom, mať v niečom odôvodnenie, východisko • mať základ • mať pôvod: hlavná príčina prehry spočíva, má základ, pôvod v slabej disciplíne • byť (ukrytý): v čom je (ukryté) jeho tajomstvo? • kniž. tkvieť • väzieť: problém tkvie, väzí v našom prístupe k veci • kniž.: koreniť • mať korene: jeho sebaistota korení, má korene v rodine • pochádzať • pochodiť: všetko to zlo pochádza, pochodí z nedostatku tolerancie • zastaráv.: pozostávať • záležať (v niečom): jeho činnosť pozostávala, záležala v tom, že organizoval výlety

dĺž p. dlhšie

dĺžava 1. p. dlháň 2. p. dĺžka 1

dĺžka 1. lineárny rozmer niečoho (najmä v horizontálnom smere): dĺžka priamky, šnúry • zried. dlžina (Ondrejov) • expr. dĺžava (veľká dĺžka): dĺžava kanála (Gabaj) • zried. zdlžina: dva rady dosák po celej zdlžine siene (Figuli) • zastar. zdĺžka (Vajanský)

2. trvanie v čase • odb. kvantita: slabičná dĺžka, kvantita

obor bytosť al. vec mimoriadneho vzrastu, mimoriadnych rozmerov a veľkej sily; pren. človek mimoriadnych vlastností (op. trpaslík) • expr. ozruta • silák: rozprávkový obor, silák; ten chlap je hotová ozruta • kniž.: goliáš • kyklop • zried. ozrutáň • expr.: ráňava • dĺžava • expr. opacha (niečo neforemne veľké) • kolos: oceľový kolos • kniž.: titan • gigant • velikán • velikáš • génius (o mimoriadnom človeku): titan, velikán vedy, génius hudby • poet. zruta

dlžej p. dlhšie

dĺžeň diakritické znamienko na označenie dĺžky • neodb. čiarka

dlžina p. dĺžka 1

dĺžiť sa stávať sa dlhším (op. krátiť sa) • predlžovať sa: dni sa už dĺžia, predlžujú; samohlásky sa dĺžia, predlžujú • zdlžovať sa

dlžizný p. dlhý 1, 2

rozmer 1. hodnota udávajúca jednu z troch hodnôt (dĺžka, výška al. šírka) • miera • dimenzia: rozmery, dimenzie štadióna; telesné miery • rozloha (plošný rozmer): pole má rozlohu 10 ha • rozsah (plošný rozmer): rozsah záhrady • výmera (rozloha určená meraním): výmera bytu • veľkosť (priestorový, plošný rozmer): roztriediť veci podľa veľkosti • šírka (rozmer niečoho v horizontálnej rovine kolmo na pozdĺžnu os): šírka ulice • dĺžka (lineárny rozmer): dĺžka miestnosti • výška (rozmer niečoho vo vertikálnom smere): výška múru • hĺbka (rozmer niečoho vo vertikálnom smere dolu al. v horizontálnom smere dovnútra): hĺbka javiska • objem • kniž. volúmen (priestorový rozmer): objem nádoby • formát: formát papiera

2. stupeň istého javu • intenzita • rozsah: povodeň nadobudla veľké rozmery, veľkú intenzitu, veľký rozsah • objem: objem priemyselnej výroby • dimenzia: časové dimenzie • veľkosť • hĺbka: veľkosť, hĺbka citu

dlžoba p. dlh 1