Synonymá slova "dl" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 117 výsledkov (1 strana)

  • dľa p. podľa 1


    podľa 1. (koho, čoho) vyjadruje spôsob al. mieru • v zhode sv súlade s (kým, čím): stavať podľa plánu, v zhode s plánom; postupovať v súlade s rozhodnutím, podľa rozhodnutia ministerstva; podľa svojich možností, v súlade so svojimi možnosťami podporoval deti na štúdiáchv duchuv zmysle (koho, čoho): postupovali v duchu zákona, v zmysle zákonahovor. à la (franc.): česal sa à la Napoleonzastar. dľa

    2. (čoho) vyjadruje pôvod • po (kom, čom): spoznala ho podľa chôdze, po chôdzi

    3. p. vedľa 3, pozdĺž 2


    dlaba p. laba 1, paprčka 1


    laba 1. spodná časť končatín niektorých zvierat • dlaba: medvedia laba, dlabadlapatlapahovor. expr. ťapa

    2. p. ruka 1 3. p. noha


    paprčka 1. dolná časť nohy párnokopytníkov, zried. i vtákov • hovor. paprča: paprčky, paprče kôz; slepačie paprčky, paprčelaba (spodná časť končatín niektorých zvierat): psie labydlabadlapatlapa: medvedie dlaby, tlapy

    2. p. ruka 1


    dlabať p. špárať 1


    hĺbiť robiť hlbším • vyhlbovaťkopať: hĺbiť, vyhlbovať, kopať jamu, studňudlabať (obyč. dlátom robiť dieru): dlabať otvor


    špárať (čo, v čom)špárať sa (v čom) 1. zahroteným predmetom vnikať do škár, otvorov • šparchaťšparchať sa: špára, šparchá mu ucho; šparchá si zuby, špára sa, šparchá sa v zubochexpr.: dlabaťrýpať savŕtať sa: dlabe si nos, v nose; rýpe sa, vŕta sa v nose

    2. p. prehŕňať sa 1


    dláviť 1. váhou a tlakom pôsobiť na niečo a tým rozrušovať • tlačiťpučiťdusiť: dláviť, pučiť zemiaky vidličkou; tlačiť, dusiť kapustu do sudarozpúčaťroztláčať: rozpúča, roztláča deťom uvarenú zeleninugniaviťdrviťmliaždiťváľať (dláviť s veľkou silou): vinári gniavili, drvili hrozno; dážď váľal obilieexpr.: miagaťmadžgaťmangľovaťdepsiťdepčiťdegviť: madžgala, degvila nasilu veci do kufrašliapaťpošliapavaťudupávaťdlabčiťdlapčiť (dláviť nohami): šliapať kapustu; deti šliapu, udupávajú, dlabčia trávu v parku

    2. p. škrtiť 1 3. p. trápiť


    dlapa p. laba 1, paprčka 1


    drviť 1. údermi, tlakom a pod. deliť na kúsky • tĺcťroztĺkaťrozbíjať: drvil, tĺkol lieskovcetrieštiť (na kusy): trieštiť ľadrozmieľaťmlieť (na prach; v mlynčeku, mlyne): mlieť koreniešrotovať (nahrubo): šrotovať kukuricu, staré železopučiťrozpúčaťmliaždiťdláviťgniaviťexpr. degviť (obyč. niečo mäkké): mliaždiť, dláviť hrozno na muštnár. drvoliť

    2. p. ničiť 2 3. i drviť sa p. učiť sa 1


    dusiť 1. neumožňovať dýchať al. usmrcovať zovretím hrdla • škrtiťdláviťdáviťdrhnúťhrdúsiť: dusil, škrtil, dlávil ho kašeľ; lasica drhne, hrdúsi kurenceudúšaťzadúšaťzadŕhaťzadrhávaťpriškrcovať (sčasti): burina udúša, zadúša ľanexpr.: tantušiťtentušiť: chlapci sa v bitke tantušilinár. expr. krtúšiť

    2. pôsobiť tlakom a silou na niečo • dláviťtlačiťpučiť: dusila, dlávila zemiaky vidličkougniaviťmliaždiťrozpúčaťroztláčaťdrviťváľať: gniaviť suché hrudy zeme; dážď váľal obilieexpr.: miagaťmadžgaťmangľovaťdepsiťdepčiťdegviť: madžgala, degvila nasilu veci do kufrapotláčaťutláčaťpremáhať (pôsobiť proti človeku): potláčať, premáhať slobodný prejav človeka

    3. postihovať trápením, bolesťou • moriťsúžiťsužovať: dusia, moria, súžia ju starostitrápiťtlačiťťažiť: tlačí, ťaží ho zodpovednosťexpr.: gniaviťdláviťhrdúsiťkváriť: choroba starkého už dlho dlávi, kvári

    4. vôľou pôsobiť proti citom, telesným stavom a pod. • premáhaťpotláčaťtlmiť: dusila, premáhala v sebe zvedavosťzadržiavaťzdržiavaťutajovaťexpr. tutlať (usilovať sa skryť): utajovať, tutlať smiech

    5. zabraňovať horeniu • hasiť: dusiť, hasiť požiarzhášaťzahášaťuhášať: zahášať zvyšky pahreby


    moriť1 spôsobovať veľké duševné al. telesné utrpenie • trápiťsúžiťsužovať: morí, trápi, súži ho nespavosť; moria, sužujú ho výčitky svedomiakrušiťumárať (vo veľkej miere): kruší ho žiaľ; horúčava nás umáralaexpr.: zožieraťžraťhrýzťzhrýzaťspaľovaťkniž.: užieraťzžierať: zožiera, zhrýza, spaľuje ho žiarlivosť; hryzie ho svedomiedeptaťexpr.: gniaviťdusiťdláviť: depce, gniavi ho neistotaexpr.: mučiťubíjaťnivočiťzabíjať: choroba ho ubíja, nivočíhovor. expr. mordovaťnár. vädiť


    škrtiť 1. usmrcovať zovretím hrdla al. bolestivo zovierať hrdlo • drhnúťhrdúsiť: holými rukami škrtiť, drhnúť niekoho; vrah škrtí, hrdúsi svoju obeť šatkou; kašeľ ho škrtí, drhne, hrdúsidusiťdláviť (neumožňovať dýchať): dym ho dusí v krku; dlávi ma čosi v hrdleudúšaťzadúšaťzadŕhaťpriškrcovať (sčasti) • nár. expr. krtušiťexpr.: tantušiťtentušiť (Tajovský)

    2. p. hatiť 3. p. šetriť 1


    šliapať 1. šľapou, chodením stláčať (a obyč. poškodzovať) • stúpať: deti šliapu, stúpajú po tráve, po kvetoch; šliapať, stúpať niekomu na nohy (pri tanci) • expr. šmatlať: Nešmatlite po hriadkach!expr. šmatlať sa: pes sa mi šmatle po noháchdupaťudupávať (šliapaním ničiť): dupať po pohrabanej zemi; udupávať ďatelinuexpr.: cápaťčliapať (nohou ťažko dopadať): cápať po blatedláviťgniaviť (obyč. s cieľom zlisovať): dláviť, gniaviť, šliapať kapustu, hrozno, siláž

    2. p. ísť 1


    tlačiť 1. tlakom pôsobiť na niečo • pritláčať: tlačiť ceruzu na papier, tlačiť na pedál, pritláčať pedáltískaťtiskaťpritískať: tískať, pritískať si ruku na čelodláviťgniaviť (pôsobiť hmotnosťou, tlakom na väčšiu plochu): dláviť zemiaky, gniaviť trávumiagaťpučiťmliaždiť (tlakom drviť): miagať, pučiť ovociešliapať (šliapaním tlačiť): šliapať kapustu

    p. aj pchať

    2. tlakom dávať do pohybu • tískaťtiskaťtisnúť: tlačí, tíska, tisne pred sebou káru; tlačí, tisne fúrik do kopcapotískaťpotláčaťpotlačovaťposúvaťpohýnať: potíska, pohýna, posúva páku od sebapostrkávaťpostrkovať (tlačiť ľahkými nárazmi) • subšt. šibovať

    3. tesne obklopovať a tým obmedzovať pohyb, spôsobovať bolesť a pod. • tiesniťzvieraťtiskaťtískať: golier ho tlačí, tiesni, zviera, tískastláčať: súper tlačí, stláča mužstvo do rohu ihriskaťažiť: batoh ho ťaží

    p. aj omínať

    4. p. trápiť, znepokojovať 5. p. domŕzať, naliehať 6. p. sádzať 2


    trápiť spôsobovať duševné al. aj telesné utrpenie • súžiťsužovať: starosť, choroba ju trápi, súži, sužujeznepokojovaťexpr.: zožieraťžraťužieraťhrýzťzhrýzaťzjedaťujedať (pri duševnom trápení): znepokojujú, zožierajú ho pochybnosti; zhrýza, zjedá ho hnev, žiarlivosť; ujedá ju samotaexpr. škrieť (vzbudzovať pocit nespokojnosti, zlosti): jeho úspech ma škrieskľučovaťzarmucovaťumáraťkrušiťbolieť (spôsobovať žiaľ, bôľ): skľučuje, zarmucuje ho rozchod; umára, kruší ho žiaľ nad stratou otcadeprimovaťtiesniť (spôsobovať tieseň): deprimujú, tiesnia ho myšlienky na neúspechzvierať (ťažko doliehať) • tlačiťťažiťexpr.: gniaviťdláviťmoriťkváriť (spôsobovať tieseň, nepokoj a pod. pocity): tlačí, gniavi ho pocit vinynivočiťexpr. hrdúsiť: starosti ho hrdúsia, nivočiakniž.: zžieraťtrudiť: nezdalo sa, žeby ho to bolo osobitne zžieralo, trudilodoliehať (na niekoho): doliehajú naňho obavyexpr. omínať: omína ho svedomietrýzniťtýraťmučiťkatovaťbičovať (obyč. pri telesnom trápení): trýzni, týra ho smäd; mučí, katuje ho bolesťexpr.: tyranizovaťterorizovať (násilne vnucovať svoju vôľu): tyranizuje, terorizuje celú rodinudrviť: horúčka, zima ho drvírozrývaťhlodať: srdce mu rozrýva, hlodá bolesť, smútokobťažovaťunúvaťustávaťexpr.: molestovaťkrižovaťhovor. turbovať (spôsobovať nepríjemnosti, námahu a pod.): obťažuje, unúva, molestuje ho otázkami; turbuje mu hlavu vzorcamihovor. expr. mordovaťhovor.: sekírovaťmacerovať (niekoho nerozumnými požiadavkami, výčitkami a pod.): morduje ho žiadosťami, sekíruje prieberčivosťouhovor. šikanovať (samoúčelne preháňať, obyč. po úradoch) • hovor. krenkovať: nedá sa od nich krenkovať


    utláčať, utlačovať 1. tlakom zmenšovať objem niečoho • stláčaťstlačovať: utláčať, stláčať slamu do kopypritláčaťpritlačovaťpritískať (spôsobovať tesné priblíženie niečoho): pritláčať, pritískať zem okolo rastlinyutĺkaťubíjať (tlačením, bitím utláčať, stláčať): utĺka, ubíja hlinu, betónudupávať (dupaním utláčať): udupávať sneh okolo chatyutľapkávaťuťapkávať (tľapkaním, ťapkaním utláčať): utľapkávať, uťapkávať zem bosými nohami

    2. uskutočňovať útlak • zastaráv. utískať: národnostne, sociálne, politicky utláčať, utískať ľudujarmovaťkniž. jarmiťzotročovať (celkom zbavovať osobnej, politickej, hospodárskej a pod. slobody): mnohí vládcovia chcú ujarmovať, zotročovať národyexpr.: gniaviťdegviť: v zajatí ich degvili; gniavili ich ľudskú dôstojnosťdeptať: deptať ľudské právaubíjaťdláviť: vedome ho psychicky ubíja, dláviprenasledovať (mocensky al. iným spôsobom proti niekomu vystupovať): prenasledujú ho za pokrokové názorytyranizovaťterorizovať (vynucovať si poslušnosť, vnucovať svoju vôľu): tyranizuje, terorizuje rodinu a celé okolie


    dlažba 1. tvrdá pokrývka povrchu cesty, priestranstva a pod.: asfaltová, betónová dlažbadláždenie: dláždenie pivnice

    2. p. dlážka


    dlážka rovná spodná plocha miestnosti; krytina tejto plochy • podlaha: hlinená, linoleová dlážka, podlahazem: papier spadol na zemzastaráv. dlažba


    dláždenie p. dlažba 1


    dlaždica p. obkladačka


    obkladačka tenkostenné stavivo na obkladanie stien • dlaždica (stavivo na dláždenie al. obkladanie): betónové obkladačky, dlaždicekachľakachlicakachlička (keramiková obkladačka)


    zem 1. (astron. pís. Zem) obežnica našej slnečnej sústavy obývaná ľuďmi: obyvatelia zemezemeguľa: obísť celú zemeguľusvet: cesta okolo svetaglóbus

    2. vynorená časť zemského povrchu nad hladinou svetového oceána: v diaľke sa objavila zempevnina (pevná, suchá zem): vystúpiť z lode na pevninusúš: cestovať po súšisucho: pohyb na mori i na suchu

    3. plocha, miesto, po ktorom chodíme: ležať na zemi, zdvihnúť niečo zo zemedlážkapodlaha (rovná spodná plocha miestnosti): zametať dlážku, podlahu, zem

    4. zvetraný zemský povrch, na ktorom rastú rastliny: kamenistá zempôda: obrábať pôduhlina (zem vzniknutá rozpadom hornín): záhradnícka hlinaíl (nepriepustná hornina zložená z jemných častíc) • ílovina (ílovitá zem) • čiernozem (veľmi úrodná humusová zem tmavej farby) • spraš (ľahká usadená hornina pôvodne naviata vetrom) • humus (úrodná vrstva zeme s organickými látkami) • ornica (orná pôda) • odb. zemina: kompostovaná zeminakniž. prsť: prsť z bojiska

    5. p. pole 1 6. p. štát


    dlbať p. štuchať


    strkať 1. vsúvaním, tlakom vkladať niečo niekam • zastrkovaťzasúvaťzasunovaťvsúvať: strkať, zastrkovať kľúč do dierky; strká, zasúva si pierko za klobúk; zasúvať, vsúvať meč do pošvypchať: Nepchaj ruky do stroja!vtláčaťvtískaťtískaťtiskaťtisnúťtlačiť: vtláča, vtíska tvár do vankúša; tíska, tisne chlapcovi do rúk peniaz; tisnúť, tlačiť do fajky tabakvnucovať (násilím nútiť prijať): vnucuje dieťaťu pohár teplého mliekaexpr. pichať: pichá chlapcovi do rúk pero

    2. prudkým pohybom al. nejakým (obyč. zahroteným) predmetom vrážať do niekoho, zasahovať niekoho, narážať na niekoho • expr.: strcaťstrckaťštuchaťbodať: baran nás strká, strcká rohmi; strkať, štuchať suseda do rebierdrgaťexpr.: džugaťďugaťdlbaťdurkaťdrcaťžďobaťžďuchať: drgali do nás, aby sme sa ponáhľali; chlapci sa cez hodinu jednostaj džugali, durkali, žďuchalinár.: štopaťkynkať: deti jeden druhého štopali; voly sa kynkali rohmiexpr.: ďobaťďubať (niečím ostrým): ďobe, ďube doň paličkou, aby ustúpilsocaťsácať (prudko posúvať z miesta al. vychyľovať z polohy): v hneve socia, sáče syna na dvorzried. posacovať (slabo strkať): posacovať vozík k dverámpostrkávaťpostrkovaťpoštuchávať (chvíľami, občas strkať, štuchať, sácať)


    štuchať expr. lakťom, päsťou al. zahroteným predmetom vrážať do niekoho, do niečoho • expr.: džugaťžďuchaťďugaťžďobaťdlbaťdurkať: potajomky štuchal, džugal, dlbal spolužiaka do boka; Neďugaj ma!strkaťdrgaťexpr. strcať: deti strkali, drgali do seba lakťamiexpr.: ďobaťďubať (prstom, ceruzou, paličkou a pod.) • šparchať: chlapec ďobal, šparchal do psa drúčikomexpr. rýpať: rýpal do nás lakťomnár.: klmaťštopať: klmať suseda lakťom; chlapci jeden druhého štopaliexpr. poštuchávaťpostrkávať (chvíľami)


    drgnúť 1. prudkým pohybom naraziť • vraziťstrčiť: drgol, vrazil, strčil plecom do koleguexpr.: džugnúťďugnúťštuchnúťdlbnúťdurknúťdrcnúťdrúliťtrknúťbucnúťžďobnúťžďuchnúťštopnúťrypnúť (mierne drgnúť): džugla, štuchla kamarátku lakťom; žďobol, rypol spolužiačku pod lopatku

    2. porov. mykať


    strčiť 1. sunutím vložiť niečo niekam • vstrčiťvopchať: (v)strčiť, vopchať palicu do diery; papier si (v)strčil, vopchal do vreckazastrčiťzasunúťzastoknúť (úplne al. za niečo): (za)strčí, zasunie si ruky do vrecák; zastrčí tašku pod stôl; zastokne si kvet za páshovor. zastrknúťexpr.: šupnúťšuchnúťvšuchnúť (rýchlo): šupla, (v)šuchla mu lístok do vreckavtlačiťvtisnúť: vtlačiť, vtisnúť niekomu peniaz do dlanepodstrčiť (strčiť pod niekoho, pod niečo): podstrčiť pod dieťa plienkupostrkať (viac vecí, osôb na viaceré miesta): postrká do zásuvky všetky spisypopchaťnastrkaťnapchať (strčiť niekam väčšie množstvo niečoho): popchal, nastrkal všetko do batoha

    p. aj vopchať

    2. prudkým pohybom, nárazom niečo, niekoho zasiahnuť, do niečoho sa oprieť: strčil do mňa drúkomexpr. štuchnúťštúriť (prstom, lakťom a pod.): od zlosti štuchol dieťa do chrbta; štúril ho palicoupichnúť (niečím zahroteným) • drgnúťexpr.: dlbnúťdrcnúťtrcnúťtrknúťbucnúť (menej intenzívne): úmyselne drgol, drcol do ženy stojacej vedľa; drgni, trcni doňho, nech sa zobudíexpr. rypnúť: rypne do mňa, kde môžeexpr.: džugnúťďugnúťžďuchnúťdurknúť: džugnúť, ďugnúť do boka niekohosotiť (prudkým pohybom vychýliť z polohy): sotila ho zo schodovnár. desnúť (Kálal)zavadiť (náhodou a obyč. jemne): zavadil o nábytokzakopnúť (náhodou nohou strčiť do niečoho)


    dlh 1. nevyplatený peňažný záväzok • dlžobapodlžnosť: zaplatiť dlh, dlžobu, podlžnosť

    2. niečo, čo sa musí vykonať a čo je potvrdené sľubom al. zmluvou: mať dlhy voči rodinezáväzok: neplniť svoje záväzkydaň: daň mladostipovinnosť: pokladať niečo za svoju povinnosťkniž. podlžnosť: morálna podlžnosť

    3. p. úver


    úver spôsob výmeny tovaru, pri ktorom sa nevyžaduje platenie v hotovosti ihneď: predávať na úver, zastaviť niekomu úverhovor. dlh: kúpiť na dlhkniž. kredit: dostať v banke kreditsubšt. borg: piť na borg


    záväzok niečo, čo sa musí vykonať a čo je potvrdené sľubom al. zmluvou: splniť záväzok, zbaviť niekoho záväzkuúväzok (pracovný záväzok): pracovať na plný úväzokdlhdlžoba (záväzok morálneho rázu): dlh voči rodičomdaň (morálny al. iný záväzok): daň mladostipovinnosť: občianska povinnosťkniž. podlžnosť: mať podlžnosti voči kultúrekniž. zastar. obligopren. kniž. tribút


    nuda 1. nepríjemný pocit pri nedostatku činnosti • prázdnotaotupenosť: všade vládne nuda, prázdnota, otupenosťdlhá chvíľa: prežíva dlhú chvíľuhovor. expr. otrava: čakanie je otravaotupnosťfádnosťkniž. otupa (Hviezdoslav)

    2. čo spôsobuje nezáujem • nudnosťnezáživnosťnezaujímavosť: z učebníc treba odstrániť nudu, nudnosť, nezáživnosť, nezaujímavosťjednotvárnosťsuchopárnosť: jednotvárnosť, suchopárnosť výkladufádnosť: vo filme prevládala fádnosť


    dlháň expr. dobre urastený vysoký človek • expr.: dĺžavaráňava (vysoký človek) • výšavaexpr. stonoha (dlhý, obyč. chudý človek) • expr. štangľa (vysoký chudý človek) • expr. žirafahovor. expr. cepáňhovor. štiap


    dlhánsky p. dlhý 1, 2


    dlhý 1. majúci veľký rozmer v dĺžke (op. krátky): dlhý rad ľudívysoký (dlhý vo vertikálnom smere; op. nízky): vysoké chlapčiskoveľký (dlhý v horizontálnom smere; op. malý): veľký zástup, veľká vzdialenosťkniž. siahodlhýexpr. nekonečný: namáhavá a siahodlhá, nekonečná cestaexpr. zried. siaživý: siaživý krok (Tatarka)hovor. neskl. maxi (op. mini): maxi sukňaexpr.: dlhánskydlhokánskydlhočiznýdlžiznýpredlhý (veľmi dlhý): dlhánska, dlhočizná niťexpr. pridlhý (príliš dlhý): pridlhý kabátpren. expr.: polmíľovýsedemmíľový: polmíľové, sedemmíľové krokypren. expr. oslí (o ušiach)

    2. majúci veľký časový rozmer (op. krátky): dlhé čakaniedlhotrvajúci (trvajúci dlhý čas): dlhá, dlhotrvajúca operácia; dlhotrvajúci potleskdlhodobý (op. krátkodobý) • dlhoročnýmnohoročnýdlhoveký (trvajúci dlhý časový úsek, veľa rokov): dlhodobý pobyt v cudzine; svedkovia dlhoročného, mnohoročného, dlhovekého vývoja životaexpr.: stáročnýstovekýpoet. stáveký: stáročné, stáveké úsilieďaleký: vydať sa na ďalekú cestukniž. siahodlhý (dlhý a obyč. aj únavný, obšírny): siahodlhé rozprávanieexpr. nekonečný: nekonečný príbehexpr.: dlhánskydlhokánskydlhočiznýdlžiznýpredlhý: dlžizný rokexpr. pridlhý (príliš dlhý): pridlhý časkniž. zastar. drahný


    dávno 1. pred dlhým časom, pred mnohými rokmi • zadávna: už dávno sa rozhodol študovať medicínu; zadávna chodili spolu za dievčatamikedysivoľakedyza dávnych čiasza starých čias: to bolo kedysi, voľakedy, za dávnych čiaspradávnodávno-pradávnoexpr. dávno-predávno (veľmi dávno): ľudia tu bývali pradávno; človek sa dávno-pradávno naučil sám ovládať oheň

    2. od dávnych čias, dlhý čas • dlho: poznajú sa už dávno, dlhooddávna: oddávna chodievali spolu na rybyodpradávnaodjakživaodnepamäti (od veľmi dávnych čias): odpradávna, odjakživa, odnepamäti sa tadiaľto prechádzalo na druhú stranu vrchovpoet. zdávna (Fabry, Hviezdoslav)fraz.: čo svet svetom stojíroky rokúce


    dlho 1. dlhý čas (op. krátko) • hlbokohovor. zaveľa: dlho, hlboko do noci čakala na syna; dlho, zaveľa žiť už nebudezastar. drahne (Vajanský)dlhodobo (dlhý časový interval): dlhodobo bol v zahraničípridlhokniž. siahodlhoexpr. predlho (príliš, veľmi dlho): pridlho panovalo napätie medzi otcom a synom; siahodlho vykladal svoje názory; predlho sa česala pred zrkadlomexpr.: dlho-dlhodlho-predlho (veľmi dlho): dlho-dlho sa pozerá do ohňa, dlho-predlho nechcela nič vidieťfraz.: celú večnosť(až) do súdneho dňa

    porov. aj dlhý 2

    2. p. dávno 2 3. p. nadlho 4. p. ťažko 4


    nadlho na dlhší al. dlhý časový úsek, na dlhší čas, na dlhý čas (op. nakrátko) • dlho: zamyslel sa a nadlho, dlho sa odmlčal


    ťažko 1. s veľkou váhou (op. ľahko) • sťažka (op. zľahka): ťažko, sťažka dopadol na zem

    2. s vypätím síl, s veľkým úsilím, s námahou, s prekážkami (op. ľahko) • sťažka (op. zľahka) • namáhavo: ťažko, sťažka sa zdvihol zo zeme; namáhavo kráčal hore schodmineľahkoobťažneprácne: neľahko, obťažne, prácne dosiahol aj ten najmenší úspechzaťažko: bolo mu ťažko, zaťažko odmietnuť pozvanieúmornekniž.: trudnotrudneexpr.: lopotnekrvopotneznojnemozoľne: úmorne, trudno, lopotne sa šplhali do vrchu; krvopotne, znojne, mozoľne robili až do nociexpr.: horko-ťažkonaveľa-naveľa: horko-ťažko, naveľa-naveľa si zvykol na nové prostredieexpr. terigavo (o pohybe): terigavo nastúpil do vlakuzastar. hrubo (Šoltésová)nár. poťažky (Rázus)priťažko (príliš ťažko) • expr. preťažko (veľmi ťažko) • nespráv. perne

    porov. aj ťažký 3

    3. s intenzívnym, obyč. negatívnym účinkom • vážnesilnosilneveľmi: v zime ťažko, vážne ochorel; rozkladajúce mäso silno, veľmi páchneťaživotiesnivozle: takáto situácia na neho ťaživo, tiesnivo, zle doliehabolestnebolestivo: bolestne, bolestivo znášal stratu otcapoet. ťažobnezastar. ťažoblivo

    4. nie rýchlo • pomalydlhozdĺhavo: motor sa ťažko, pomaly rozbieha; taká rana sa ťažko, dlho, zdĺhavo hojí

    5. p. sotva 2


    dlho-dlho p. dlho 1


    dlho-predlho p. dlho 1


    dlhočizný p. dlhý 1, 2


    dlhodobo p. dlho 1, porov. aj dlhodobý


    dlhodobý ktorý trvá, platí dlhý čas (op. krátkodobý): dlhodobá zmluvaperspektívnyvýhľadový (zameraný na dlhý čas do budúcnosti): perspektívne, výhľadové plánydlhýdlhotrvajúci (op. krátky): výsledok dlhej, dlhotrvajúcej prípravydlhoročnýmnohoročný (trvajúci veľa rokov): dlhoročné, mnohoročné úsilie


    dlhoročný ktorý trvá, jestvuje veľa rokov • mnohoročný: dlhoročná, mnohoročná práca; dlhoročný, mnohoročný správcadlhodobý (op. krátkodobý) • dlhý (op. krátky): dlhodobá činnosť; dlhodobý, dlhý vývindlhotrvajúcidlhoveký: dlhotrvajúce priateľstvo; dlhotrvajúce, dlhoveké úsiliedávnystarý: dávny, starý kamarát

    p. aj dlhodobý, dlhý 2


    niekoľkoročný ktorý trvá niekoľko rokov, ktorý má niekoľko rokov • dakoľkoročnýviacročný: učiteľ s niekoľkoročnou, viacročnou praxou; niekoľkoročná, viacročná budovamnohoročnýdlhotrvajúcidlhodobý (ktorý trvá mnoho rokov): mnohoročné, dlhotrvajúce úsilie; využiť mnohoročné, dlhodobé skúsenosti


    viacročný ktorý trvá viacej rokov; ktorý je viacej rokov starý • niekoľkoročný: pracovník s viacročnou, niekoľkoročnou skúsenosťou; viacročná, niekoľkoročná lipamnohoročnýdlhoročnýzried. veľaročnýdlhotrvajúcidlhodobý (ktorý trvá mnoho rokov): mnohoročné, dlhoročné priateľstvo; veľaročná, dlhotrvajúca práca


    dlhokánsky p. dlhý 1, 2


    dlhonohý majúci dlhé nohy • expr. nohatý: vysoké a dlhonohé, nohaté dievča


    dlhopis fin. dlžobný úpis • obligácia


    dlhoprstý p. zlodejský


    zlodej kto kradne, okráda: vlakový zlodej, chytiť zlodejavykrádač (kto vykráda): vykrádači chátokrádač (kto okráda, napr. pri predaji): bojovať proti okrádačomrozkrádač (kto rozkráda cudzí al. spoločenský majetok): rozkrádači stavebného materiálulupič (kto kradne s použitím násilia): maskovaný lupičhovor. vreckárzried. vačkár (vreckový zlodej) • žart. lapikurkárhovor.: kmínzbojníkhovor. expr.: strakakradoš (Hviezdoslav)hovor. expr. dlhoprstý


    zlodejský zameraný na kradnutie; tak založený (o človeku); svedčiaci o tom • zbojníckylupičský: zlodejské, zbojnícke, lupičské bandy; zlodejské, lupičské úmyslyžart. lapikurkársky: lapikurkárska povahaexpr. dlhoprstý: dlhoprstá pokladníčkapren. lepkavý: mať lepkavé prsty


    dávny jestvujúci v ďalekej minulosti, pochádzajúci z ďalekej minulosti; ktorý už pominul, uplynul • dávnoveký: pozostatky dávnych, dávnovekých kultúrstarýprastarýpradávny: starý, prastarý príbeh o boji dobra a zla; odohralo sa to v pradávnych časochpravekýhovor. i pren. predpotopný (pochádzajúci z praveku): praveké, predpotopné tvorystarobylýstarodávny (majúci dlhý vek): postavy starobylej, starodávnej mytológieminulýkniž. zašlý: pripomenúť minulé, zašlé časyarch. drievny (Kukučín)ďalekývzdialený (časovo v minulosti): korene rodu siahajú do ďalekej, vzdialenej minulostiodveký (trvajúci oddávna): odveké úsilie, odveká túžba ľudstvadlhoročnýmnohoročný (ktorý sa zrodil, vznikol dávno a dlho pretrval): dlhoročné, mnohoročné priateľstvo

    p. aj niekdajší


    starý1 1. ktorý je v pokročilom al. poslednom období svojho života; ktorý sa vzťahuje na toto obdobie (op. mladý): byť starý, ale jarýnemladýstaršíhovor. postarší (skôr starý ako mladý; starnúci): prihovoril sa nemladej, (po)staršej ženeexpr.: obstarožnýobstarný (dosť starý): obstarožný donchuan, mať obstarný výzorprestarnutý (príliš starý; nevhodné o človeku): prestarnuté stromy, zvieratáostarenýostarnutýzostarenýzostarnutý; pokročilý (vekovo) • expr.: staručkýstaručičkýstarušký (veľmi starý): navštíviť staručkých, staručičkých, staruškých prastarých rodičovstáročnýprastarýpoet.: stávekýstovekýexpr.: vekovitývekový: stáročný, prastarý, stáveký, stoveký, vekovitý dubexpr., trocha pejor. storočný: vrásky má ako storočná ženapejor. plesnivý: hundravý plesnivý dedopristarý (príliš starý) • expr. zried. starizný

    p. aj starecký

    2. ktorý dlhým používaním stratil pôvodnú vlastnosť, kvalitu (op. nový): mať záľubu v starých veciachopotrebovaný: kúpiť starú, opotrebovanú práčkuošumelýošúchanýobnosenýobdratýzodratý (obyč. o šatstve, obuvi a pod.): stále chodí v ošumelom, o(b)šúchanom, obnosenom kabáte; obdraté, zodraté teniskyojazdený (o dopravných prostriedkoch): kazí sa mu staré, ojazdené autoexpr.: obstarožnýobstarný: hromadiť obstarožné, obstarné haraburdytvrdý (obyč. o pekárskych výrobkoch; op. čerstvý): tvrdý včerajší chliebexpr. storočný: vytiahla storočné mamine šaty

    3. ktorý pochádza z minulosti, ktorý jestvoval v minulosti (op. nový) • starobylýstarodávny: staré, starobylé, starodávne stavby, mestádávnydávnovekýodvekýpradávnyprastarý: dávni predkovia, dávnoveká kultúra; odveké, pradávne tradície; prastaré knihy, rukopisydlhoročnýmnohoročný (trvajúci mnoho rokov): dlhoročné, mnohoročné tradície, priateľstvostarosvetskýstaromódny (op. moderný): starosvetské, staromódne zvyky, spôsoby; staromódny štýl, nábytokstarožitnýstarinárskyantikvárny (starý, často aj dosť opotrebovaný, ale vzácny): starožitné knihy; starinárske, antikvárne predmetyhistorický (ktorý je znakom, pozostatkom histórie): historická časť mesta, historická pamiatkaarchaickýzried. archaistický (majúci starú podobu): archaické, archaistické výrazyzastar. starinný: starinná báj (Figuli)kniž. zašlý: zašlé časyzabudnutýpren. zaprášený: pripomenul zabudnuté krivdy; spievala zaprášené piesnehovor. predpotopnýpamätnícky: pamätnícke časy

    4. p. bývalý 5. p. zastaraný, staromódny 6. p. ošúchaný, známy 7. p. pôvodný 8. p. skúsený


    dlhotrvajúci p. dlhoročný, dlhodobý, dlhý 2


    zdĺhavý neprimerane dlho trvajúci, vlečúci sa • rozvláčny: zdĺhavá, rozvláčna prednáškaobšírnyhovor. expr. rozťahanýzried. rozvlečenýpren. nákladný (so zbytočnými podrobnosťami; op. stručný): obšírny, rozťahaný referát; nákladný dialógpomalýexpr.: piplavýšiplavýprplavýhovor. expr. babravý (obyč. o práci): bola to pomalá, babravá robotachronický (ktorý sa zároveň opakuje): zdĺhavá, chronická chrípkadlhotrvajúcikniž. vleklý: vleklá krízazastaraný (iba o chorobe): zastaraný zápalkniž. siahodlhý (veľmi zdĺhavý): siahodlhé rozprávaniezastar. rozvlačitý


    dlhovať byť niekomu niečím povinný (peňažne, morálne a pod.) • byť dlžnýbyť dlžen: dlhujem, som dlžný bratovi tisíc korún; dlhuješ mi odpoveďmať dlhmať dlžobu (u niekoho i voči niekomu): má veľké dlhy, dlžoby u svojich rodičovkniž. mať podlžnosťslang. visieť: visí mi stovku


    dlhoveký p. dlhoročný, dlhý 2


    niekoľkodňový trvajúci niekoľko dní al. majúci niekoľko dní • viacdňový: niekoľkodňový, viacdňový pobyt; niekoľkodňové, viacdňové kurčaniekoľkodennýviacdenný (trvajúci niekoľko dní): niekoľkodenný, viacdenný výletdlhšíväčší (o niečom, čo zvyčajne trvá viac dní, ako sa predpokladalo): list prišiel s niekoľkodňovým, dlhším, väčším oneskorenímhovor. párdňový (trvajúci nie veľa dní al. nemajúci veľa dní): párdňové väzenie, párdňové mláďa


    niekoľkohodinový trvajúci niekoľko hodín • viachodinový: niekoľkohodinový, viachodinový štrajkdlhšíväčší (o niečom, čo zvyčajne trvá viac hodín, ako sa predpokladalo): vlak má niekoľkohodinové, dlhšie, väčšie meškaniehovor. párhodinový (trvajúci iba niekoľko hodín): párhodinový let


    viacdňový trvajúci viacej dní al. viacej dní starý • niekoľkodňový: viacdňový, niekoľkodňový výlet; viacdňové, niekoľkodňové kurenceviacdennýniekoľkodenný (trvajúci viacej dní): viacdenný, niekoľkodenný pobyt v nemocnicimnohodennýmnohodňový (trvajúci mnoho dní): mnohodenné, mnohodňové meškaniedlhšíväčší (o niečom, čo zvyčajne trvá viacej dní, ako sa predpokladalo): zásielka prišla s dlhším, väčším oneskorenímhovor. párdňový (trvajúci zopár dní al. zopár dní starý): párdňové voľno; párdňové medvieďa


    viachodinový trvajúci viacej hodín • niekoľkohodinový: viachodinová, niekoľkohodinová prestávkadlhšíväčší (o niečom, čo zvyčajne trvá viac hodín, ako sa predpokladalo): lietadlo má viachodinové, dlhšie, väčšie meškaniehovor. párhodinový (trvajúci iba niekoľko, zopár hodín): párhodinová prechádzka


    viactýždňový ktorý trvá viacej týždňov al. viacej týždňov starý • niekoľkotýždňový: viactýždňová, niekoľkotýždňová dovolenka; viactýždňové, niekoľkotýždňové dieťaviactýždennýniekoľkotýždenný (trvajúci viacej týždňov): viactýždenný, niekoľkotýždenný pobyt v nemocnicimnohotýždennýmnohotýždňový (trvajúci mnoho týždňov): mnohotýždenná, mnohotýždňová neprítomnosť na pracoviskudlhšíväčší (o niečom, čo zvyčajne trvá dlhšie, ako sa predpokladalo): prišiel s dlhším, väčším oneskorenímhovor. pártýždňový (trvajúci zopár týždňov al. zopár týždňov starý): pártýždňová pauza, pártýždňové dieťa


    dlhšie dlhší časový úsek: rozmýšľal dlhšie ako zvyčajnenár.: dĺždlžej (Tajovský, Kalinčiak)


    ďaleký ktorý je vo veľkej vzdialenosti (priestorovej al. časovej; op. blízky) • vzdialený: ďaleký, vzdialený bod; ďaleká, vzdialená budúcnosť; ďalekí, vzdialení príbuzníhovor. ďalší: ďalšia rodinadlhý (zasahujúci do diaľky): vydať sa na dlhú cestudávny (časovo vzdialený v minulosti): detstvo bolo preňho už dávnou minulosťouexpr.: ďalečiznýpreďaleký (veľmi al. príliš ďaleký): ďalečizné kopce, preďaleké hviezdy


    veľký 1. presahujúci priemerné, zvyčajné rozmerové al. iné veličiny; presahujúci priemernú očakávanú al. prijateľnú mieru, intenzitu (op. malý): veľký strom, veľká búrkaznačný: značná výška, značná prevahanadmerný: nadmerný bytenormný (nadmieru veľký): enormný zisknemalý (pomerne veľký): mal z toho nemalý úžitokneobyčajnýnezvyčajný: neobyčajný, nezvyčajný záujem o výstavurozmernýrozsiahly (majúci veľký rozmer): rozmerné, rozsiahle lány pšenicegigantickýkolosálnymonumentálny (ohromujúco veľký rozmermi, hodnotou): gigantické, kolosálne súsošie, monumentálna stavbaobrovskýohromnýexpr.: ozrutnýozrutánskyobrovitývelikánskyveličiznýveličaznýpreveľkýpreohromný (nezvyčajne veľký čo do rozmerov, intenzity, významu): obrovský, ohromný vietor; obrovské, ohromné územie; obrovský, ohromný dosah niečoho; ozrutné, obrovité chlapisko; obrovský, ozrutánsky, velikánsky dub; je v ňom velikánska, preveľká túžba po poznanímohutný (nezvyčajne veľký): mohutný vzrast, mohutný dojempalcový (o veľkých titulkoch v novinách) • nadpriemerný: nadpriemerný výkonveľkolepýimpozantnýgrandióznymajestátny (svojou veľkosťou vzbudzujúci pocit úžasu, obdivu, úcty): veľkolepý, impozantný, majestátny palác; grandiózny, impozantný nástup olympionikovšokujúci (spôsobujúci šok svojou veľkosťou): šokujúci rozsah škôdmocnýsilný (veľmi veľký čo do intenzity; op. slabý): mocná, silná armáda; silný kašeľstatnýrobustnýhovor. dúži (veľký čo sa týka vzrastu): statný, robustný, dúži mládenecvýdatný (veľký v množstve, kvalite): výdatný dážďpočetnýhojný (veľký počtom): početná rodina; hostia prišli v hojnom počtevýznamnývýznačný (veľký významom): významný, význačný človekvýrazný: výrazný úspech, je to markantný rozdielrekordný: ukazuje sa rekordná úrodadobrýhovor. hodný (prekračujúci danú mieru): dobrý kus cesty, čakal hodnú chvíľudlhý (veľký čo do dĺžky al. časového úseku; op. krátky): dlhá vzdialenosť, dlhé trvanie zimyširoký (veľký al. vyhovujúci čo do šírky; op. úzky): široký otvorrozvetvenýrozkonárený: rozvetvené príbuzenstvohlboký (veľký čo do hĺbky; op. plytký): veľká, hlboká jamavysoký (majúci veľkú výšku, hodnotu, mieru; op. nízky): veľký, vysoký chlap; vysoký tlak v pneumatikáchhrubýobjemnýrozložitý (veľký čo sa týka objemu, rozlohy): hrubá, objemná kniha; rozložitý hradvoľný (veľký čo do rozmeru, priestoru; op. tesný): nohavice sú mu voľnéprudkýintenzívny (intenzívne prežívaný al. prejavovaný): prudká nenávisť; prudká, intenzívna bolesťexpr., často iron. ťažký (majúci intenzívny účinok): ťažká porážka, ťažký frajerprenikavý: prenikavá zmenaexpr. závratný: ísť závratnou rýchlosťounesmiernyexpr. prenesmiernykniž. neskonalý: nesmierna, prenesmierna, neskonalá radosťpriveľkýprílišný (príliš veľký): priveľká záhrada, prílišná horlivosťtrestuhodnýexpr.: hriešnynekresťanský: trestuhodná nedbanlivosť; hriešne, nekresťanské cenykniž., obyč. iron.: úctyhodnýctihodný: pešo prešiel úctyhodnú, ctihodnú vzdialenosť; ctihodná cenapriepastný: priepastné spoločenské rozdielyhovor.: peknýkrásny: pekný, krásny platexpr.: riadnyporiadny: riadna kopa peňazí; bola už poriadna tmaexpr.: ukrutnýpreukrutnýukrutánskyúžasný: ukrutný, ukrutánsky hlad; preukrutná láska; úžasné tempoexpr.: krutýšialený: krutá bolesť, šialený strachhovor. expr.: hroznýstrašnýpríšernýzúfalýhrozitánskydesný: hrozný, strašný smäd; zúfalý neporiadok; hrozitánska silaexpr. smrteľný: smrteľná vážnosťexpr.: čertovskýdiabolský: čertovská zimaexpr.: tučnýmastný: dostával tučné provízieexpr.: miliónovýmiliardový: budú to miliónové, miliardové stratyexpr. stonásobný: stonásobná bolesťexpr.: náramnýprenáramný: robiť náramný krikexpr.: bezodnýbezdný: bezodné zúfalstvohovor. neúrečný: neúrečný majetokexpr. večný: večná škodaneohraničenýneobmedzený: neohraničené, neobmedzené možnostinevyčerpateľný (taký veľký, že sa nedá vyčerpať): nevyčerpateľné zdrojenesčíselnýnespočetnýkniž. nesčítateľný (taký veľký, že sa nedá spočítať): nesčíselné zásoby, nespočetné davyexpr. státisícový: státisícové zástupyneslýchanýnevídaný: neslýchaná krivda, nevídané víťazstvozávideniahodný: závideniahodné úspechynepredstaviteľnýneopísateľný (taký veľký, že sa nedá predstaviť, opísať): nepredstaviteľná bolesťneuveriteľný (taký veľký, že sa nedá uveriť): neuveriteľná smelosťneospravedlniteľný (taký veľký, že sa nedá ospravedlniť): neospravedlniteľná bezočivosťneodpustiteľný (taký veľký, že sa nedá odpustiť): neodpustiteľná chybaneuhasiteľnýnezhasiteľnýkniž. neukojiteľný (taký veľký, že sa nedá uhasiť, utíšiť): neuhasiteľný smädneutíšiteľný: neutíšiteľná túžbakniž. nepreberný: nepreberné množstvo tovarunedohľadnýnedozerný: nedohľadné následky, nedozerné diaľkyneľudský: neľudské utrpenienadľudský: nadľudská námahaexpr. nekonečný: nekonečná vďakakniž.: titanský: titanský zápasgoliášsky: goliášska silakniž. zastar. drahný (o množstve a veľkosti): drahný kôš (Záborský)hovor. maxi: to je maxi tortasubšt.: hovädský • hovadský • sakramentský

    2. p. vynikajúci 1 3. p. dospelý


    vysoký 1. ktorý má veľkú výšku, ktorý má istý rozmer na výšku (op. nízky) • veľký (op. malý): vysoký, veľký chlapecdlhý (op. krátky): má psa s vysokými, dlhými nohamiexpr. vytiahnutý (nápadne vysoký): vytiahnuté dievčiskoposchodový (o stavbe; op. prízemný): poschodový domvýškový (o stavbe): výšková budovaexpr.: vysočiznývysokánsky: vysočizný komín, vysokánske vrchypoet. nebotyčný (veľmi vysoký): nebotyčné končiareexpr. prevysoký (nadmieru vysoký): prevysoké dubyprivysoký (príliš vysoký): privysoký násyphovor. úctyhodný: úctyhodné stromisko

    2. ktorý má veľkú hodnotu, mieru al. stupeň vlastnosti (op. nízky) • veľký (op. malý): vysoká, veľká teplota; zdediť vysokú, veľkú sumu peňazíexpr. kráľovský: kráľovský honorárhovor.: peknýkrásnyslušný (presahujúci priemer): dostať peknú, krásnu peňažnú odmenuexpr. panský: panský platprivysoký (príliš vysoký): privysoký štýlexpr. prevysoký: prevysoké dane (Mináč)expr.: závratnýhriešny: závratné, hriešne cenydobrý (vyhovujúci z hľadiska požadovanej úrovne a pod.; op. zlý): vysoká, dobrá pracovná morálkapatriarchálnymatuzalemskýkniž.: požehnanýctihodnýúctyhodný (o veku): matuzalemský, požehnaný, ctihodný veknadpriemernýnadnormálny: vysoká, nadpriemerná úroveň predstaveniaexpr. šialený: šialená rýchlosť

    p. aj veľký

    3. (o zvuku) ktorý má veľký počet kmitov (op. nízky, hlboký): vysoké tónyzvýšenýzastar. vyvýšený: zvýšený, vyvýšený hlasjačavýpiskľavýškrekľavýškriekavý (nepríjemne prenikavo vysoký): jačavý, piskľavý, škrekľavý hlastenký: tenké zahvizdnutie

    4. mravne prevyšujúci iné • ušľachtilýšľachetnývznešený: sledoval vysoké, ušľachtilé, šľachetné, vznešené ciele


    dlieť p. spočívať 1


    držať sa 1. rukami byť prichytený • pridŕžať sapridržiavať sapridržovať sa: držal sa, pridŕžal sa zábradliazvierať (pevne sa niečoho držať): zvierať kľučkunár. al. expr. trímať sa: unavený sa trímal dverí

    2. správať sa podľa niečoho • pridŕžať sapridržiavať sapridržovať sa: v živote sa držal, pridŕžal istých zásadspravovať sariadiť sa: riadiť sa svojím presvedčenímnespúšťať sanezriekať sa: ani v zúfalstve sa nezriekal svojej vieryzachovávať (držať sa pravidiel): zachovávať presný postup

    3. neprerušene pokračovať v čase • trvaťpretrvávaťžiť: tradície sa držia, trvajú, žijú v horských dedinkáchjestvovaťexistovaťbyť: problémy stále existujú, súudržiavať sakniž.: dlieťtlieť: ešte sa nádej udržiava, tlie; stále v ňom dlie túžbazachovávať sa: zvyšky osídlenia sa zachovávali dlho po odchode obyvateľov

    4. p. správať sa1 1 5. p. nachádzať sa 1 6. p. spoliehať sa


    spočívať kniž. 1. zaujímať isté miesto obyč. dlhší čas, byť uložený • ležať: spočívať v matkinom náručí; všetka starosť spočíva na mnekniž.: prebývaťdlieť: na tvári jej prebýva, dlie pokojkniž. sídliť (byť usadený): v očiach mu sídli nerozhodnosť

    2. pohľadom sa pristavovať na niekom, niečom (o očiach, o zraku) • kniž. utkvievať: oči jej nežne spočívali, utkvievali na dieťatihľadieťpozerať (sa): oči s úľubou hľadeli, pozerali na ženine vlasy

    3. zakladať sa na niečom, mať v niečom odôvodnenie, východisko • mať základmať pôvod: hlavná príčina prehry spočíva, má základ, pôvod v slabej disciplínebyť (ukrytý): v čom je (ukryté) jeho tajomstvo?kniž. tkvieťväzieť: problém tkvie, väzí v našom prístupe k vecikniž.: koreniťmať korene: jeho sebaistota korení, má korene v rodinepochádzaťpochodiť: všetko to zlo pochádza, pochodí z nedostatku toleranciezastaráv.: pozostávaťzáležať (v niečom): jeho činnosť pozostávala, záležala v tom, že organizoval výlety


    dĺž p. dlhšie


    dĺžava 1. p. dlháň 2. p. dĺžka 1


    dĺžka 1. lineárny rozmer niečoho (najmä v horizontálnom smere): dĺžka priamky, šnúryzried. dlžina (Ondrejov)expr. dĺžava (veľká dĺžka): dĺžava kanála (Gabaj)zried. zdlžina: dva rady dosák po celej zdlžine siene (Figuli)zastar. zdĺžka (Vajanský)

    2. trvanie v čase • odb. kvantita: slabičná dĺžka, kvantita


    obor bytosť al. vec mimoriadneho vzrastu, mimoriadnych rozmerov a veľkej sily; pren. človek mimoriadnych vlastností (op. trpaslík) • expr. ozrutasilák: rozprávkový obor, silák; ten chlap je hotová ozrutakniž.: goliáškyklopzried. ozrutáňexpr.: ráňavadĺžavaexpr. opacha (niečo neforemne veľké) • kolos: oceľový koloskniž.: titangigantvelikánvelikášgénius (o mimoriadnom človeku): titan, velikán vedy, génius hudbypoet. zruta


    dlžej p. dlhšie


    dĺžeň diakritické znamienko na označenie dĺžky • neodb. čiarka


    dlžina p. dĺžka 1


    dĺžiť sa stávať sa dlhším (op. krátiť sa) • predlžovať sa: dni sa už dĺžia, predlžujú; samohlásky sa dĺžia, predlžujúzdlžovať sa


    dlžizný p. dlhý 1, 2


    rozmer 1. hodnota udávajúca jednu z troch hodnôt (dĺžka, výška al. šírka) • mieradimenzia: rozmery, dimenzie štadióna; telesné mieryrozloha (plošný rozmer): pole má rozlohu 10 harozsah (plošný rozmer): rozsah záhradyvýmera (rozloha určená meraním): výmera bytuveľkosť (priestorový, plošný rozmer): roztriediť veci podľa veľkostišírka (rozmer niečoho v horizontálnej rovine kolmo na pozdĺžnu os): šírka ulicedĺžka (lineárny rozmer): dĺžka miestnostivýška (rozmer niečoho vo vertikálnom smere): výška múruhĺbka (rozmer niečoho vo vertikálnom smere dolu al. v horizontálnom smere dovnútra): hĺbka javiskaobjemkniž. volúmen (priestorový rozmer): objem nádobyformát: formát papiera

    2. stupeň istého javu • intenzitarozsah: povodeň nadobudla veľké rozmery, veľkú intenzitu, veľký rozsahobjem: objem priemyselnej výrobydimenzia: časové dimenzieveľkosťhĺbka: veľkosť, hĺbka citu


    dlžoba p. dlh 1


Pozri výraz DL v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Krížovkársky slovník: stante pede, prec, ic, mu, tra, ula, skok, k na, katar, úl, kargo, orgie, pasca, kazeta, jodistan
Technický slovník: go, ms, fd, ng, wll, nmt, cat, rs485, useless, trí, player, correctly, pw, mv, čáka
Ekonomický slovník: wfm, tlt, zvo, rlt, hvv, pxe, cvy, deu, oup, cad, scc, kok, tón, sw, zos
Slovník skratiek: je, nl, pl, tdz, gdt, tso, mpz, y86, ate, csa, fzc, gra, s56, ccv, kpe
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV