Synonymá slova "den" v Synonymickom slovníku slovenčiny

čas 1. istý vymedzený al. bližšie nevymedzený časový úsek, časové rozpätie: v poslednom čase • doba (dlhší časový úsek obmedzený dvoma krajnými bodmi bez presného určenia): naša, ľadová doba • obdobie (kratší, obyč. ohraničený časový úsek): volebné obdobie • etapa: etapa života • fáza • štádium: fáza, štádium, čas dozrievania • éra: kresťanská éra • epocha: nová historická epocha • vek (obdobie niečím typické): atómový vek • kapitola: kapitola dejín života • lehota (určený čas): čakacia lehota • termín (vymedzený čas, v ktorom treba niečo splniť): dodržať termín • hodina: hodina odchodu • zastar. zrok: blíži sa zrok voľby

2. spôsob života príznačný pre istú dobu: za dávnych čias • pomery: pominuli ťažké pomery • okolnosti: mimoriadne okolnosti • situácia: životná situácia • rok: študentské roky • deň: vojnové dni

3. p. počasie

deň p. čas 2

čoraz s pribúdaním času, každým okamihom • čím ďalej • stále: dievča sa mu čoraz, čím ďalej viac páči; robí stále lepšie a presnejšie • vždy: po každom tréningu je vždy lepší • nár. kamdiaľ • fraz.: deň čo deň • zo dňa na deň

denne každý deň • dennodenne • každodenne: denne, dennodenne cvičí pri otvorenom obloku; každodenne dochádza do práce autom • deň čo deň: deň čo deň prichádza neskoro domov

ustavične bez prestania, bez prerušenia, za každých okolností • neprestajne • stále • kniž. neustále: ustavične, neprestajne nám pomáha; stále, neustále sa pozerá na hodinky • jednostajne • jednostaj • zried. neustajne: jednostajne, jednostaj sa na čosi vypytuje • nepretržite • permanentne • trvalo • trvale: nepretržite, permanentne, trvalo nám naháňa strach • sústavne • systematicky • hovor. nonstop: sústavne, systematicky vyrušovať • vždy • hovor. vždycky: ustavične, vždy, vždycky sa kamsi ponáhľa • hovor.: večne • naveky • expr.: donekonečna • stále a stále • hovor. expr. do aleluja • expr. zried. večnovečne: večne, naveky má čosi proti mne; donekonečna, stále a stále opakuje to isté • hovor. furt • hovor. expr. furtom furt • hovor. zastaráv. furtom: furt, furtom sa na dačo vyhovára • nár. porád • fraz.: dňom i nocou • vo dne v noci • deň čo deň • v zime v lete • od začiatku do konca • v jednom kuse

denaturák p. lieh

lieh horľavá tekutina vyrobená kvasením sacharidov al. synteticky • alkohol: čistý lieh, alkohol • chem. etylalkohol • hovor. špiritus • zastar. kvit • hovor. denaturák (denaturovaný lieh) • subšt.: gajst • špirák

denervovať sa p. znervóznieť

roztriasť sa 1. začať sa triasť • rozochvieť sa: telo sa mu roztriaslo; obloky sa rozochveli • expr.: roztrepať sa • roztrepotať sa: listy brezy sa roztrepotali

2. začať sa od strachu al. iného silného pocitu triasť • striasť sa: roztriasol sa, striasol sa od hrôzy • rozrušiť sa • znepokojiť sa (stratiť pokoj): v noci sa rozrušila, znepokojila pri každom šramote • znervózniť sa • znervóznieť • kniž. denervovať sa: pri skúške sa znervóznil, denervoval

znervóznieť stať sa nervóznym • znervózniť sa: znervóznel, znervóznil sa, že má málo času na dokončenie práce • roztriasť sa • znepokojiť sa (začať sa od strachu al. iného silného pocitu triasť, začať byť vzrušený, stratiť pokoj): od hrôzy sa celý roztriasol; rozrušila sa, znepokojila sa pri myšlienke na neúspech • kniž. denervovať sa

mľandravec expr. 1. fyzicky slabý, neduživý človek • expr.: dengľavec • neduživec • chudorľavec • chorľavec: s takým mľandravcom, dengľavcom, neduživcom si ľahko poradíme • expr.: mľandroš • dengľoš • cintľavka • hrub.: mrcina • zdochlina

2. p. slaboch

neduživec neduživý človek • expr. nedorastok • expr. zried. nedorastenec (nedostatočne vyvinutý tvor) • expr.: dengľavec • mľandravec (telesne málo zdatný človek) • pejor.: krpáň • krpec • zákrpok • zakrpatenec • nedorobok (J. Horák) • pejor. nedochôdča (neduživé dieťa, mláďa)

p. aj krpáň

dengľavieť p. chorľavieť, slabnúť

chorľavieť mať často narušený zdravotný stav • chorieť • zried. pochorievať: chorľavel, chorel, pochorieval celý rok • byť chorý (stále): je chorý na priedušky • byť postihnutý • trpieť: je postihnutý, trpí na žalúdok • zried. boľavieť (Rázus): mrzutiem a boľaviem • polihovať • polihúvať (chvíľami ležať pri chorobe): polihuje od jari • expr. zried. dengľavieť • expr.: postenávať • postonávať • postenkávať • postonkávať

p. aj chradnúť

slabnúť stávať sa slabším, slabým (čo sa týka fyzickej sily, intenzity, počtu a pod.) • zoslabovať sa (op. silnieť): búrka slabne, zoslabuje sa • chabnúť • ochabovať • chabieť: vietor chabne, ochabuje; odvaha chabne, chabie • tíchnuť • utíchať • stíchať • utišovať sa: zvuky, hlasy tíchnu, utíchajú, stíchajú; rozruch okolo nehody sa utišuje • ustávať • prestávať • zmierňovať sa: záujem o výrobky ustáva, prestáva; jeho vplyv na mládež sa zmierňuje • poet. mŕtvieť: bôľ mŕtvie • usedať (prestávať pôsobiť): zlosť usedá • chradnúť • upadať • biednieť • civieť • hynúť (strácať zdravie, zdravý vzrast): starec chradne, upadá; rastliny suchom biednejú, hynú • malátnieť • mľandravieť • dengľavieť: svaly, údy mu malátnejú, mľandravejú, dengľavejú • chladnúť • ochládzať • ochládať: nadšenie chladne; ochota spolupracovať ochládza, ochláda

dengľavý p. slabý 1, útly 1, chorľavý

chorľavý ktorý má slabšie zdravie, ktorý býva často chorý • neduživý: chorľavé, neduživé dieťa • expr.: chudorľavý • dengľavý • cintľavý: byť chudorľavý, dengľavý, cintľavý • kniž. nezdravistý: chorľavý, nezdravistý chlapec • nár. chymražný

p. aj neduživý

neduživý trpiaci (dlhodobejšou) chorobou, náchylný na choroby; fyzicky slabo vyvinutý; svedčiaci o tom • chorľavý • chudorľavý: neduživé, chorľavé, chudorľavé dieťa; neduživý, chorľavý výraz tváre; bez slnka vyrastú iba chudorľavé rastlinky • expr.: dengľavý • mľandravý: neduživé, dengľavé, mľandravé telo • kniž. nezdravistý: mať nezdravistý výzor • slabý • útly • tenký • expr. cintľavý (z hľadiska fyzickej stavby): neduživé, slabé jedince v prírode zahynú; chémia spôsobuje, že porast v lese je útly, tenký, cintľavý • nár. chymražný

slabý 1. ktorý má málo fyzickej sily (op. silný): je slabá ako mucha • neodolný • krehký (ktorý nie je dostatočne fyzicky ani psychicky silný; ktorý nedokáže odolávať chorobe, väčšiemu zaťaženiu, zmenám a pod.): neodolný, krehký organizmus • chabý • vetchý: iba duša chodí spávať do jeho chabého, vetchého tela • lek. astenický • malátny • ochabnutý • oslabený • zoslabnutý • zoslabený • oslabnutý • vysilený (telesne): astenický pacient; malátne, ochabnuté, oslabené, zoslabnuté, oslabnuté, vysilené dieťa nevládze chodiť • chatrný • neduživý • podlomený • labilný (slabý v dôsledku chorľavosti): chatrné, neduživé, podlomené, labilné zdravie; neduživý starec • nevládny • bezvládny • nemohúci • umdlený • umdletý (ktorý stratil silu): ležať nevládny, bezvládny, nemohúci v posteli; sedieť umdlený, umdletý • háklivý • chúlostivý • citlivý: je slabý, háklivý, chúlostivý, citlivý na žalúdok • chymražný • expr.: mľandravý • dengľavý • cintľavý: mľandravé svaly; dengľavé, cintľavé dieťa • vybiedený: popoháňal vybiedené kone • expr.: slabučký • slabunký • slabušký • slabulinký • vetchučký (veľmi slabý) • prislabý (príliš slabý)

p. aj chudý

2. ktorý je nevyhovujúci, nedostačujúci z nejakého hľadiska (op. silný, veľký) • nedostatočný • nevyhovujúci • nepostačujúci: predložiť iba slabé, nedostatočné dôkazy; slabé, nevyhovujúce, nepostačujúce zisky • malý • neveľký (op. veľký, bohatý) • chabý: malá, neveľká úroda; chabý rok • nevýdatný • mizerný: nevýdatný, mizerný spánok • nízky • chatrný • biedny • skromný: nízka návštevnosť divadiel; chatrné, biedne príjmy; žiaci s biednymi, veľmi skromnými znalosťami • podpriemerný • podnormálny (slabší ako priemer): podpriemerný študent, výkon • expr. tenký: tenký obed • skúpy • priskúpy (príliš skúpy) • kniž. sporý: skúpe, sporé slnko • bledý • expr.: úbohý • pramizerný • pren. expr. čajový (veľmi slabý): bledá nádej na víťazstvo; to sú úbohé, pramizerné výsledky • riedky: riedka polievka • matný: matné spomienky, matná predstava o budúcnosti • krátky • deravý • sklerotický • zábudlivý (o pamäti) • zlý • prislabý (príliš slabý) • expr.: slabučký • slabušký • slabulinký • slabunký

3. ktorý má malú intenzitu (op. silný): slabý úder • tichý • tlmený • pridusený • šepkavý • šeptavý • ševelivý • tenký • expr. zadrhnutý (o hlase, zvuku): slabé, tiché, tlmené, pridusené stonanie; prevravela slabým, šepkavým, šeptavým, ševelivým, tenkým hlasom • bledý • svetlý (o farbe): bledý, svetlý modrý odtieň • nevýrazný • nejasný • nezreteľný: nevýrazné tóny, nejasné svetlo; slabý, nezreteľný spev • nepatrný • nebadateľný • jemný: pery sa mu roztiahli do nepatrného, nebadateľného, jemného úsmevu • chabý • nepostrehnuteľný • nebadaný: chabé sneženie, nepostrehnuteľný, nebadaný záblesk na oblohe • lek. nitkovitý: slabý, nitkovitý pulz • expr. škamravý • zried. mrkotný (o slabom svetle) • poet. mrivý • prislabý (príliš slabý)

4. ktorý má málo predpokladaných schopností, želaných vlastností (o človeku; op. schopný, dobrý, kvalitný) • chabý: slabý, chabý žiak • neschopný • zlý: neschopný, zlý odborník • netalentovaný • neúspešný • neuznávaný: slabý, netalentovaný, neúspešný herec; neuznávaný umelec • pren. expr. čajový: čajový spevák, • prislabý

5. p. poddajný 2 6. p. útly 1, tenký 1, 3, chudý 7. p. bezmocný 1, 2 8. p. zlý 2

útly 1. vyznačujúci sa tenkými, drobnými, jemnými tvarmi, malými rozmermi (op. veľký, mohutný) • drobný: útla, drobná postavička mýlila v odhadovaní veku • malý • tenký • štíhly: malá, tenká knižka; útle, tenké ženské ruky; tenký, štíhly driek • slabý (telesne) • expr. dengľavý: na svoj vek je dieťa veľmi útle, slabé, dengľavé • subtílny • krehký: mať subtílnu, krehkú telesnú konštrukciu; subtílne, krehké stvorenie • jemný • nežný (výzorom): jemná, nežná tvár, briadka • expr.: útlučký • útlušký • útlunký

2. p. nedospelý

denná p. zmena 2

zmena 1. nadobudnutie iných vlastností, iného rázu: kvalitatívna, spoločenská zmena; zmena počasia • premena: hlboká premena v živote • prevrat • zvrat (náhla prenikavá zmena): prevrat, zvrat vo vede • obrat: politický obrat • otras: krajinu zasiahol hospodársky otras • zlom: revolučný zlom v dejinách • kniž. prelom (výrazná, podstatná zmena): ekonomický prelom • kniž. prerod (základná zmena): spoločenský prerod • skok (náhla zásadná zmena): vývinový skok • obmena (čiastočná zmena): zaspievať pieseň s istou obmenou • odb. metamorfóza: metamorfóza hornín • revolúcia (základná zmena): priemyselná revolúcia • odb. konverzia: konverzia zbrojnej výroby • transformácia: transformácia elektrického prúdu • reforma (zmena majúca za cieľ zlepšiť niečo): menová reforma

2. vymedzený pracovný čas zamestnanca (obyč. vo výrobe): robiť na tri zmeny • hovor. šichta: vrátiť sa zo šichty • hovor. nočná (nočná zmena): idem z nočnej • hovor. denná (denná zmena): dnes mám dennú

dennica p. zornica 1

zornica 1. planéta Venuša ako ranná hviezda • zornička: za svitu zornice, zorničky • poet. dennica

2. p. zrenica 1

denník 1. p. diár, zápisník 2. p. noviny

diár zápisník s kalendárom na denné záznamy • denník: viesť si diár, denník • diárium • kniž. itinerár (cestovný denník)

p. aj zápisník

noviny periodicky vychádzajúca tlačovina v podobe väčších listov s informáciami o politických, hospodárskych, kultúrnych, športových a pod. udalostiach • tlač: čítať noviny, tlač; denná tlač • denník (noviny vychádzajúce denne) • večerník (noviny vychádzajúce pred večerom) • ranník (noviny vychádzajúce v ranných hodinách) • týždenník (noviny vychádzajúce raz do týždňa) • pejor. plátok (podradné noviny)

zápisník zväzok listov papiera na zapisovanie poznámok: poznačiť si adresu do zápisníka • záznamník • notes: zapísať niečo do notesa • blok: poznámkový blok • karisblok (zápisník s dierovanými listami upevnenými v kovovom chrbte): vybrať list z karisbloku • denník • diár • kniž. diárium (zápisník s kalendárom na denné záznamy): viesť si denník

dennodenne p. denne

dennodenný p. každodenný 1, 2

každodenný 1. opakujúci sa, vyskytujúci sa každý deň • denný: každodenná, denná tlač; každodenný, denný tréning • expr. dennodenný: dennodenné cestovanie ho vyčerpávalo • pravidelný • stály: bol pravidelným návštevníkom známej kaviarne

2. ktorý nie je zriedkavý, výnimočný • denný • expr. dennodenný: každodenné, denné povinnosti, problémy • bežný • obyčajný • všedný: bežný, obyčajný, všedný zjav • zvyčajný • normálny: to je zvyčajná, normálna prax; zvyčajný, normálny jav

denný 1. p. každodenný 1 2. p. všedný, obyčajný 1, každodenný 2

obyčajný 1. ktorý sa bežne, často vyskytuje; ktorý nie je ničím príznakový (op. zvláštny, výnimočný, nezvyčajný) • obvyklý • bežný • všedný • častý: obyčajný, obvyklý spôsob obživy; obyčajný, všedný príbeh; všedné šaty (op. sviatočné); je to obvyklý, bežný, častý jav • zvyčajný • pravidelný • nepríznakový: zvyčajný, nepríznakový priebeh choroby; prísť vo zvyčajnom, pravidelnom čase • normálny • prirodzený (v medziach normy): všetko je v normálnom, prirodzenom stave • každodenný • denný (vyskytujúci, opakujúci sa každý deň): každodenné starosti; každodenná, denná dávka potravy • prozaický (naplnený všednosťou): žiť obyčajný, prozaický život; mať prozaické túžby • rutinný • rutinový (spojený s rutinou): prekonávať prekážky sa stalo pre neho rutinnou, rutinovou záležitosťou • pejor. ordinárny: podávať ordinárny rum • triviálny • banálny (svojou všednosťou vzbudzujúci až nevôľu): zaťažoval všetkých svojimi triviálnymi, banálnymi historkami; začínať vždy od triviálnych poučiek • expr. tuctový (bez akejkoľvek výnimočnosti): tuctová tvár, akých sú tisíce • zaužívaný • tradičný (spojený so zvykom, s tradíciou): obyčajný, zaužívaný postup; zaužívaný, tradičný poriadok • jednoduchý • prostý • radový • nevýznačný • nevýznamný • drobný (o človeku bez vyššieho postavenia, bez funkcie a pod.; o veciach, ktoré nie sú exkluzívne, vyberané): obyčajný, jednoduchý, prostý, drobný človek; prostý, radový vojak • pospolitý • zastar. obecný: pospolitý ľud • hocijaký • bársaký • ledajaký (v zápore): to nie je len taký hocijaký, bársaký umelec • bezvýznamný • bezcenný • expr. mizerný • hovor. expr.: sprostý • hlúpy (op. významný, cenný, hodnotný): bezvýznamná udalosť; trápiť sa pre bezcenné, mizerné peniaze; hnevať sa pre sprosté, hlúpe pero • expr. praobyčajný

2. p. jasný 2

všedný často, pravidelne sa vyskytujúci (op. výnimočný) • obyčajný • zvyčajný • obvyklý • bežný: všedný, obyčajný, zvyčajný, bežný jav • každodenný: nebola to každodenná udalosť • denný: denné starosti • normálny: normálny stav • banálny: banálna historka • jednotvárny • monotónny (stále rovnaký): jednotvárna, monotónna práca • prozaický: prozaické starosti • expr. tuctový: tuctový výrobok • nevýrazný (ktorý nemá vyhranené črty): nevýrazná tvár • ošúchaný • zovšednený • expr. otrepaný (stálym používaním zunovaný): ošúchaná, otrepaná téma; zovšednené slová • hovor. nepoetický • kniž. profánny: profánna skutočnosť • zried. všednodenný (Mihálik) • šedivý • subšt. šedý: šedivý život, šedá historka (Hrušovský)

kaviareň pohostinské zariadenie na podávanie nápojov, lahôdok a pod.: každý deň chodí do kaviarne • espreso, pís. i espresso (malá kaviareň) • bistro • snackbar • denný bar (pohostinský podnik na rýchle občerstvenie)

denominovať p. pomenovať 1

pomenovať 1. udeliť niekomu, niečomu meno • dať meno: pomenovali ho Andrejom, dali mu meno Andrej • pokrstiť (pomenovať pri krstnom obrade): dieťa pokrstili po otcovi • nazvať: ulicu nazvali po známom básnikovi • prezvať (dať prezývku): prezvali ho trpaslíkom • kniž. denominovať

2. uviesť, vysloviť meno, názov • nazvať • označiť: pomenovať, nazvať, označiť problém pravým menom • otitulovať: otituloval ho veľkomožným pánom • osloviť: Ako vás mám osloviť? • povedať (pomenovať nejakým spôsobom): povedal jej – veľkomožná pani • vyhlásiť: vyhlásili ho za zradcu • zastar. pozvať: Ondro si ženu pozovie inak. (Timrava)

dentista kto odborne ošetruje zuby • hovor.: zubár • zubný

denudácia geol. obnažovanie nezvetraných hornín rozrušovaním a odnášaním povrchových hornín • odnos • ablácia (postupné odnášanie zemského povrchu pôsobením ľadu, vody a vetra)

denunciácia p. udavačstvo

udavačstvo udávanie niekoho, obyč. so zištným zámerom • donášačstvo • konfidentstvo • kniž. denunciácia • hovor. pejor. špicľovstvo • subšt. bonzáctvo

denunciant p. udavač

udavač kto niekoho udáva, obyč. so zištným zámerom • donášač: stať sa udavačom, donášačom • konfident (donášač polície): tajný konfident • kniž. denunciant • hovor. pejor. špiceľ • kniž. zastar. sykofant • pren. pejor. kopov • subšt. bonzák

denuncovať p. obviňovať

obviňovať pripisovať niekomu vinu, pokladať za vinníka • viniť: obviňujú, vinia ho z krádeže • žalovať • obžalúvať (pred súdom): žalovali, obžalúvali ho zo zrady • kniž.: inkriminovať • rekriminovať: nechcem ťa obviňovať, rekriminovať ani inkriminovať pre zlý postup • usviedčať • usvedčovať (dokazovať vinu): usviedčali, usvedčovali ich z klamstva • zastaráv. potvárať (neprávom obviňovať): potvárali ho, že to on kradol • expr. biľagovať (verejne obviňovať): biľagovali ho za zradcu • fraz. expr. prišívať niekomu niečo (za golier): prehru prišívali (za golier) trénerovi • váľať vinu • zvaľovať vinu (na niekoho) • denuncovať (obviňovať udaním)

oznámiť 1. dať vedieť, dať správu o niekom, o niečom • dať na vedomie • ohlásiť: oznámili nám zmenu termínu skúšky; výsledky už dali na vedomie, už ohlásili • dať znať • dať vedieť: dajte nám znať, dajte vedieť, kedy prídete • zahlásiť • avizovať (vopred): návštevu zahlásili, avizovali na stredu • inzerovať (inzerátom; pren. oznámiť vôbec): inzerovať predaj garáže • zastar. vybubnovať (verejne, bubnovaním oznámiť) • kniž. zvestovať (obyč. slávnostným spôsobom): zvestovali nám radostnú novinu • podať správu • zreferovať (dať podrobnejšiu správu o niečom): riaditeľovi podať správu o plnení plánu; zreferoval kolegom, čo vybavil • informovať (podrobnejšie): informovať občanov o zmenách v doprave • signalizovať (podať správu signálom, signálmi): signalizoval rukou, aby som mlčal • upovedomiť • kniž. vyrozumieť (úradne): písomne nás upovedomili o rozsudku; vyrozumeli nás o rozhodnutí komisie • kniž. notifikovať (úradne oznámiť) • odb. komunikovať (niekomu niečo) • hovor. zastar. omeldovať: omeldovať návštevu • vyniesť (úradne vyhlásiť): vyniesť rozsudok • tlmočiť (v mene niekoho): tlmočil im vôľu, želanie predstaveného

2. byť predzvesťou, dať signál • signalizovať: napučané stromy oznámili, signalizovali jar • kniž. zvestovať: vietor zvestoval odmäk

3. dať správu o trestnom čine príslušným orgánom, urobiť udanie • udať: oznámiť, udať páchateľa • vyzradiť: vyzradiť vinníka • kniž. denuncovať • subšt. bonznúť • zažalovať (podať žalobu): zažaloval ho pre spreneveru • pooznamovať • poudávať (postupne oznámiť): poudávať spolupracovníkov

žalovať 1. vznášať na niekoho žalobu, najmä pred súdom • podávať žalobu: žalovať niekoho, podávať na niekoho žalobu za ublíženie na cti • obžalúvať: už druhý raz ho nespravodlivo obžalúvajú • obviňovať • viniť (vyhlasovať za vinníka): chlapca obviňujú, vinia z krádeže, žalujú pre krádež • kniž.: inkriminovať • rekriminovať (vyčitovať vinu): inkriminovať autora politického vyhlásenia; rekriminovať niekoho za zlý postup

2. oznamovať, prezrádzať priestupky, nedostatky a pod. niekomu: žaluje na spolužiaka triednemu učiteľovi • udávať • denuncovať (oznamovať obyč. trestný čin nadriadeným orgánom): udáva kamarátov • pejor. donášať (prezrádzať na niekoho niečo, obyč. nadriadenému): sliedi a donáša riaditeľovi • subšt. bonzovať

citlivý 1. schopný vnímať (i jemné) vonkajšie podnety a reagovať na ne • vnímavý: citlivé, vnímavé zmysly; citlivý, vnímavý čitateľ; je citlivý, vnímavý na chlad • kniž.: senzibilný • senzitívny: senzibilné, senzitívne orgány, bunky, nervy • jemný (rozoznávajúci podrobnosti; obyč. o zmysloch): jemný sluch, hmat • čujný (o citlivom sluchu, ušiach) • bolestivý • boľavý (citlivý na bolesť): rana je ešte citlivá, bolestivá, boľavá • dráždivý • precitlivený (ktorý sa ľahko podráždi) • podráždený • rozdráždený (ktorý reaguje na momentálne podráždenie): podráždené, rozdráždené oči; rozdráždená pokožka • pricitlivý (príliš citlivý)

p. aj bystrý 2

2. ktorý má vyvinutú citlivosť, ktorý má cit; podliehajúci citom, dojmom (o človeku); svedčiaci o dostatku citu, jemnocitu (op. necitlivý) • vnímavý: citlivý, vnímavý človek • kniž.: senzitívny • senzibilný: senzitívny, senzibilný typ • expr. čujný • citný (op. bezcitný): čujné, citné srdce • kniž. cituplný • citový: cituplná, citová bytosť • emocionálny (riadiaci sa citmi; o človeku) • jemný • jemnocitný • taktný • opatrný • ohľaduplný • kniž. subtílny (ktorý vie jemne vnímať, rozlišovať a tomu primerane reagovať; op. hrubý): je jemná, jemnocitná; taktný spôsob; opatrný, ohľaduplný, subtílny prístup • zraniteľný • zried. raniteľný (citovo): (z)raniteľná duša dieťaťa • chúlostivý • háklivý • precitlivený • kniž. útlocitný • pricitlivý (príliš citlivý): je chúlostivá, háklivá, precitlivená na dvojzmyselné narážky; precitlivená, útlocitná dievčina

3. p. nepríjemný, chúlostivý 2

mrzutý 1. ktorý má, ktorý pociťuje (momentálne al. trvalo) zlú náladu (o človeku); svedčiaci o tom • namrzený • rozmrzený • expr. namosúrený: stále je mrzutý, namrzený; namosúrená tvár • podráždený • nevrlý • kniž. morózny: podráždený, nevrlý, morózny starec • rozladený • nespokojný (majúci zlú náladu, prejavujúci nespokojnosť): od rána je akási rozladená, nespokojná • neprívetivý (op. prívetivý, milý) • nevľúdny (op. vľúdny): šéf je dnes neprívetivý, nevľúdny; neprívetivý, nevľúdny pohľad • expr.: ufrflaný • ofrflaný • uhundraný • ohundraný • ududraný • odudraný • ušomraný • ošomraný (ktorý frfle, hundre, dudre, šomre): Nebuď taký mrzutý, ufrflaný, uhundraný, ušomraný! • omrnčaný • umrnčaný (obyč. o mrzutom, plačlivom dieťati) • omrzený • nár. omrdený • expr. zastar. obidný (Kalinčiak)

2. p. nepríjemný

nahnevaný pociťujúci hnev; svedčiaci o pocite hnevu • nazlostený • namrzený: nahnevaný, nazlostený učiteľ; skríkol nazlosteným, namrzeným hlasom • rozhnevaný • rozčúlený • pohnevaný: až sa triasol, taký bol rozhnevaný, rozčúlený; nahnevané, pohnevané oči • expr.: najedovaný • rozjedovaný • nasrdený • rozsrdený • nasršený • rozsršený • namosúrený • zried. naosený: vedúci je dnes na nás najedovaný, nasrdený, nasršený; namosúrená, naosená tvár • hovor. expr.: napaprčený • rozpaprčený • napajedený • rozpajedený: napaprčená, napajedená, rozpajedená predavačka • nazúrený • hovor.: rozčertený • rozzúrený • hovor. expr.: napálený • dopálený • naštvaný • expr. dožratý • hrub. nasraný (veľmi nahnevaný): nedráždi nazúreného, rozzúreného býka; som napálený, naštvaný na tvoje správanie • rozhorčený • pobúrený • kniž. rozhorlený (pociťujúci hnev spôsobený obyč. istou krivdou): sťažnosti rozhorčeného, pobúreného zákazníka; rozhorčený, rozhorlený protest • kniž. rozľútený • podráždený • rozdráždený • popudený (hnevlivo reagujúci na nepríjemný podnet): som rozdráždený, popudený ich nezodpovednosťou; podráždená odpoveď • zlostný • hnevlivý • mrzutý • rozmrzený • zamosúrený (dlhší čas pociťujúci a prejavujúci hnev): od včera je otec zlostný, hnevlivý; premeral si ma mrzutým, zamosúreným pohľadom • zastar. hnevný • zúrivý • expr. jedovatý • pren.: zježený • naježený (dlhší čas pociťujúci nepríčetný, veľký hnev; svedčiaci o tom): zviera je už zúrivé, naježené od ustavičného dráždenia; trúsil jedovaté reči • expr.: nafúkaný • nafučaný • ofučaný (prejavujúci hnev, urazenosť navonok, obyč. výrazom tváre): Čo si dnes taký nafúkaný, nafučaný, ofučaný? • expr.: zdurený • nadurdený • nadudraný • nadudrený • nadurený (prejavujúci hnev, urazenosť navonok, obyč. hundraním al. výrazom tváre): nadurdená gazdiná; od rána chodil nadudraný, nadudrený, nadurený • expr.: nadutý • zdutý • odutý (prejavujúci hnev, urazenosť navonok, obyč. odmietavým správaním al. výrazom tváre): po hádke zostala žena nadutá, zdutá, odutá; ohrnula naduté pery • expr.: nakokošený • rozkohútený • rozkatený (s ochotou pobiť sa): stáli proti sebe poriadne nakokošení, rozkohútení • nár. expr.: nabadúrený • nabzdúrený

nepokojný 1. ktorý je v stave duševného nepokoja, nerovnováhy; svedčiaci o tom (op. pokojný, vyrovnaný) • nevyrovnaný: nepokojný, nevyrovnaný človek • znepokojený • rozrušený • vzrušený: hovoriť znepokojeným, rozrušeným hlasom; znepokojené, vzrušené pobiehanie z miesta na miesto • nervózny • znervóznený (naplnený nervozitou): nervózni, znervóznení kupujúci; robiť nervózne pohyby • podráždený • rozdráždený • splašený (obyč. o zvierati; naplnený neovládateľným nepokojom): podráždený, rozdráždený organizmus; splašený kôň • netrpezlivý (obyč. pri čakaní; op. trpezlivý): netrpezlivé obecenstvo • napätý (hroziaci konfliktom): napätá spoločenská situácia; napätá atmosféra • rozháraný • rozvrátený • rozbúrený • rozvírený • kniž. rozorvaný (bez sústredenosti): rozvrátený pohľad; rozháraná, rozorvaná myseľ (op. sústredená)

2. stále sa pohybujúci (op. pokojný) • pohyblivý: nepokojné, pohyblivé nohy • neposedný (obyč. o deťoch) • nepostojný: neposedné chlapča, nepostojné kone • rozbehaný • blúdivý (pohybujúci sa z miesta na miesto): rozbehané oči, blúdivý pohľad • živý: mať nepokojného, živého ducha

3. p. rušný, búrlivý 1, 3

pobúrený ktorý je niečím negatívne zasiahnutý, vzrušený; prejavujúci svoj vnútorný nesúhlas, pohoršenie nad niečím; svedčiaci o tom • pohoršený • rozhorčený: byť pobúrený, pohoršený, rozhorčený; hovoriť pobúreným, pohoršeným, rozhorčeným hlasom • popudený • podráždený • rozbúrený: pobúrený, popudený, podráždený, rozbúrený dav • znepokojený: pobúrený, znepokojený čakateľ

p. aj nahnevaný

podráždený prejavujúci rozčúlenie, znepokojenie, nervozitu; svedčiaci o podráždení • popudený • nahnevaný • rozčúlený: podráždení, popudení, nahnevaní, rozčúlení zákazníci • nervózny: stále je nervózny • mrzutý • namrzený • rozmrzený • nevrlý: mrzutá, nevrlá predavačka • expr.: vrčavý • vrčivý: vrčivý tón v hlase • expr. popchnutý • vydráždený • predráždený (nadmieru podráždený)

p. aj nahnevaný, pobúrený

vzrušený 1. ktorý je v stave (vnútorného) nepokoja; svedčiaci o tom • rozrušený: vzrušení, rozrušení diváci na štadióne; vzrušený, rozrušený výraz tváre • rozčúlený: rozčúlení rodičia • rozcítený • rozcitlivený: rozcítený pohľad • rozochvený: rozochvená myseľ • exaltovaný (prepiato vzrušený): exaltované správanie • expr. roztrasený • trasľavý: roztrasený, trasľavý hlas; byť celý roztrasený • napätý • napnutý (svedčiaci o zvýšenom úsilí): napäté, napnuté očakávanie • podráždený • predráždený • rozdráždený • rozpálený • hovor. expr. rozkokošený: podráždený pohľad, predráždené nervy; rozkokošení ľudia • dojatý (ktorý je pod silným citovým dojmom): dojatý jubilant • nadnesený • patetický (citovo vzrušený): predniesol patetický prejav • povznesený: panovala tam povznesená nálada • kniž. pohnutý: hovoriť pohnutým hlasom • kniž. zvlnený: zvlnený tón reči (Vajanský) • vzbúrený: vzbúrené city (Kukučín) • expr. rozbúrený: rozbúrené časy • extatický: extatická nálada • odb. emfatický: emfatické vyjadrovanie • hovor. nadržaný • subšt. rozrajcovaný (pohlavne vzrušený)

2. p. rušný

rozdráždený 1. p. nahnevaný 2. p. vzrušený 1

rozrušený vyvedený z duševnej rovnováhy; svedčiaci o tom • znepokojený • vzrušený: z udalosti je rozrušený, znepokojený, vzrušený • kniž. pohnutý • dojatý (citovo): byť pohnutý, dojatý nad toľkou šľachetnosťou • rozochvený • expr. roztrasený • trasľavý (od vzrušenia): hovoril rozochveným, roztraseným, trasľavým hlasom • rozdráždený • expr. rozbúrený: rozdráždené, rozbúrené city

daždivý sprevádzaný dažďom, bohatý na dážď • zadaždený: daždivý, zadaždený večer • pľušťavý • pľuštivý: pľušťavý, pľuštivý čas • expr.: uplakaný • usmoklený: uplakaný, usmoklený deň • hovor.: zapršaný • rozpršaný • pren. expr. uváľaný (Rúfus) • mokrý: mokré leto • pren. zamokrený (F. Hečko) • expr. kalný: kalné ráno • sychravý (daždivý a studený, nepríjemný): sychravé počasie, sychravá jeseň • nár. prčľavý

zadaždený p. daždivý

mládenčiť hovor. prežívať mládenecký vek • hovor.: chasníčiť • parobčiť: mládenčil, chasníčil, parobčil na dedine

odsúdenec komu je určený trest za uznanú vinu • odsúdený: odveďte odsúdenca, odsúdeného

odsúdený p. odsúdenec

vydráždený p. podráždený

pokazený 1. ktorý stratil (dočasne al. natrvalo) svoju pôvodnú kvalitu al. funkčnosť; ktorý sa stal nepoužívateľným, nefungujúcim • poškodený • zničený • skazený: pokazené, poškodené zariadenie; pokazený, zničený, skazený chrup; pokazené, skazené zásoby potravín • chorý (o zažívaní, žalúdku) • porušený • porúchaný • polámaný • nefunkčný • neskl. subšt. kaput (ktorý nefunguje v dôsledku poruchy): stroj je porušený, porúchaný, polámaný, nefunkčný, kaput • nepojazdný (o motorovom vozidle) • hovor. expr.: zopsutý • popsutý: zopsutý, popsutý motor • hovor. zništovaný • hovor. zastaráv. zhindrovaný • expr.: zhumpľovaný • skoprdačený (Urbánek): zništované, zhindrované, zhumpľované hračky • expr.: skántrený • dokántrený • hovor. expr.: pokašlaný • pokašľaný: skántrené, dokántrené hodinky; pokašlaná, pokašľaná pružina • vulg.: posratý • posraný: posratý vodovodný kohútik • hnilý • zhnitý • zapáchajúci • smradľavý • smrdľavý • plesnivý • potuchnutý • znehodnotený (o potravinách): hnilé, zhnité zemiaky; zapáchajúce, smradľavé mäso, vajcia; plesnivý kompót; znehodnotené potraviny

2. ktorý je niečím negatívne ovplyvnený, poznačený; ktorý sa dobre nevydaril • skazený: pokazený, skazený deň; pokazená, skazená zábava • expr.: zbabraný • dobabraný • pobabraný: pokazená, zbabraná, dobabraná, pobabraná robota • zničený • nevydarený • expr.: sfušovaný • pofušovaný • pren. skaličený • expr. spackaný: zničený, nevydarený, sfušovaný, pofušovaný, skaličený, spackaný život • pren. expr. pošramotený: mať pošramotenú povesť • expr.: zopsutý • popsutý: zopsutý, popsutý víkend • expr.: zoraný • zvŕzaný • hrub.: zhovädený • dohovädený • subšt.: skopaný • dokopaný • vulg.: posratý • posraný: zoraná, zvŕzaná scéna

3. p. skazený 1–3

stratený 1. ktorého niekto stratil, ktorý sa stratil, nemajúci vlastníka • potratený • postrácaný: našli stratené, potratené, postrácané veci • roztratený (ktorý sa stratil po častiach): roztratené dedičstvo • zastaráv. utratený: utratená mladosť • expr. zašantročený • hovor. expr.: zapotrošený • zapatrošený (nachádzajúci sa na neznámom mieste; ktorý nemožno nájsť, objaviť): celú noc hľadal zašantročené, zapotrošené, zapatrošené dokumenty • zatúlaný • zablúdený • kniž.: zblúdený • zblúdilý • kniž. zastar. zablúdilý (ktorý stratil smer, orientáciu): zatúlaný, zablúdený pes (ktorý nemá svojho pána); zblúdený, zblúdilý človek sa našiel • zmiznutý • nezvestný (o ktorého pobyte al. živote sa nič nevie): hľadajú zmiznuté, nezvestné dieťa

2. p. premárnený 3. p. odľahlý 1 4. p. opustený 1 5. p. beznádejný

špinavý 1. pokrytý špinou, obsahujúci nečistotu (op. čistý) • zašpinený • ušpinený: mať špinavé, zašpinené okuliare, auto; ušpinené ruky • kniž. brudný: brudná vaňa • zamazaný • umazaný • expr.: ufúľaný • zafúľaný • ubabraný • ufŕkaný • hovor. expr.: zababraný • dobabraný • doriadený • dorichtovaný • zapískaný • upískaný: zamazané, umazané, ufúľané, zafúľané deti; ubabrané, zababrané ruky; zapískané, upískané nohavice • nečistý • neumytý (obyč. o ľudskom tele): nečisté, neumyté nohy, uši • mastný (o vlasoch) • umastený (znečistený mastnotou): umastený klobúk • zájdený • expr. zadubený (veľmi, obyč. natrvalo zašpinený): sušila starú zájdenú, zadubenú bielizeň • zanedbaný (ktorý nedbá o hygienu, čistý zovňajšok): zadúšal ma zápach vedľa sediaceho zanedbaného starca • expr.: zafafraný • zacabraný • zagebrený • hovor. expr.: zabrýzganý • nár. expr.: zagebzdený • zagrieždený • expr. zahnojený • zahnusený • zakydaný • okydaný • zaprplaný • zarýpaný • pren. expr. zasmolený • nár. expr.: zašubraný • ušubraný • učubraný • expr.: scápaný • zacápaný (postriekaný blatom) • pejor.: zacundraný • ucundraný • expr. zacafraný • hovor. expr.: zaváľaný • uváľaný • hovor. expr.: zavláčený • uvláčený • zalepený • zabrídený • zabridený • zabrudený • expr.: bridký • brid • briď (neskl.) • hovor. pejor.: zaprasený • zasvinený • zašípaný • nár. nekľúdny • znečistený: znečistené prostredie, znečistená rieka • kalný • mútny (zakalený nečistotou; obyč. o vode) • začadený • učadený • expr. začmudený • učmudený (zašpinený dymom, sadzou) • expr. zried. zašlundraný • nár. expr. zašmúľaný • zjemn. al. det. bakaný • hrub.: zasraný • zasratý • zavšivený (zanesený všami; i pejor.) • pren. čierny (od špiny): čierne nechty, čierny krk • slang. humusácky

2. p. šedivý 1 3. p. nečestný, nehanebný 1

vymódený p. vyobliekaný

vyobliekaný pekne, slávnostne oblečený • expr.: vyparádený • naparádený: vyobliekané, vyparádené, naparádené ženy • vystrojený • nastrojený: vystrojená, nastrojená nevesta • expr. vyfintený • expr. zried. nafintený: chodieval vyfintený ako páv; nafintení páni (F. Kráľ) • expr.: vyčačkaný • čačaný • expr.: vyšnorovaný • vyšnurovaný (vyobliekaný a vyzdobený šnúrami): vyšnurovaný hajdúch (Záborský) • hovor., obyč. iron. vymódený • hovor. vycifrovaný: vycifrovaní svadobčania • hovor. expr. vypánený (vyobliekaný ako pán): vypánený notár (Rázus) • hovor. expr. vyštafírovaný • hovor. vynovený (vyobliekaný do nových šiat): prišiel celý vynovený • hovor. expr.: vytiahnutý • vycipkaný • pejor.: vyfrndolený • nafrndolený • subšt.: nahodený • oháknutý

vyparádený p. vyobliekaný, vyzdobený

vyzdobený bohato opatrený ozdobami • ozdobený: miestnosť vyzdobená, ozdobená kvetmi • skrášlený • okrášlený: pracovisko je dnes skrášlené, okrášlené • expr.: vyčačkaný • načačkaný (veľmi al. nevkusne vyzdobený): vyčačkaný byt • expr. vyšperkovaný (ozdobený šperkmi): vyšperkovaná ruka • expr. vyparádený: vyparádení mládenci • expr. vyfintený: chodieval vyfintený ako páv • hovor. expr. vycifrovaný: vycifrované kone • expr. vycipkaný: vycipkané ženy • hovor. expr. vyperený (ozdobený perom)

zablúdený, zablúdilý p. stratený 1

zabridený, zabrídený p. špinavý 1

zadymený zaplnený al. zašpinený dymom (obyč. od fajčenia) • zafajčený: zadymené, zafajčené izby • hovor. prefajčený (príliš zadymený): prefajčený vzduch • expr. zaúdený • vyúdený: zaúdená, vyúdená krčma • začadený • očadený • zakadený • okadený: začadená povala; okadené steny • expr.: začmudený • očmudený

zaúdený p. zadymený

zblúdený, zblúdilý p. stratený 1