Synonymá slova "deko" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 28 výsledkov (1 strana)

  • dekagram desať gramov • hovor.: dekadeko: kúpiť si desať dekagramov, desať deka, dekov salámy


    deko p. dekagram


    dekódovať p. rozlúštiť


    rozlúštiť niečo nejasné, ťažké objasniť • vylúštiť: rozlúštil, vylúštil hádankuvyriešiťrozriešiť (riešením objasniť): rozriešili záhadurozlúsknuť (naraz rozlúštiť): rozlúskol otázkuprísť na niečokniž. rozuzliť: prísť na koreň problému, rozuzliť koreň problémupren. rozmotať: konečne rozmotal zápletkupren. rozťať (rázne vyriešiť): rozťať problémdešifrovaťrozšifrovať (rozlúštiť niečo utajené, zašifrované): dešifroval správu, rozkazdekódovať (zo zakódovanej podoby): nakoniec dekódovali signál


    výstrih pri krku vystrihnuté miesto na šatách: hlboký výstrih; šaty s odvážnym výstrihomvýkroj: obnažený výkroj na prsiach (Figuli)dekoltážzastaráv.: dekoltdekolté (hlboký výstrih)


    dekolt, dekolté, dekoltáž p. výstrih


    dekomponovať p. rozložiť 3, deliť 1


    deliť 1. rozoberať na diely, časti • rozdeľovaťčleniťrozčleňovať: deliť, členiť územie republiky na krajepoliťpoltiťrozpoľovaťdvojiťrozdvojovať (deliť na dve polovice, dve časti): poliť marhuleštvrtiť (deliť na štyri časti): štvrtiť jabĺčkoštiepiťkúskovaťhovor. kusovať (deliť na viac kúskov): štiepiť moc v štáte, kusovať chliebporciovať (deliť na porcie): porciovaný syrdávkovaťdózovať (deliť na dávky): dávkovať, dózovať liekydrobiťrozdrobovať (deliť na malé čiastky): drobiť majetokrozkladaťdekomponovať (deliť na zložky): dekomponovať atómové jadráparcelovať (deliť pozemky na parcely) • ľud. táľovať: táľovať polia

    2. p. triediť 3. porov. rozdať 1 4. porov. oddeliť


    rozložiť 1. dať vedľa seba • rozmiestiťrozmiestniťrozstaviťrozostaviť: rozložili, rozostavili nábytok po izbepoklásťrozklásť: pokládla veci na posteľporozkladaťexpr. porozťahovať (postupne, na viacero miest): porozkladať taniere po stole; porozťahovať hračky po izbe

    2. niečo zložené dať do rovnej plochy • rozostrieťrozstrieťrozprestrieťprestrieť: rozložiť, rozostrieť noviny; rozprestrieť dáždnikroztiahnuť: roztiahnuť deku na trávurozvinúť: rozvinúť plachturozostlať (rozložiť periny): rozostlať posteľexpr. rozvaliť: rozvalil tri snopyzried. rozvetviť (Hviezdoslav)porozkladaťporozprestieraťporozťahovaťporozostielať (postupne, viac vecí)

    3. rozdeliť na časti • rozobrať: rozložiť, rozobrať prístrojrozčleniť (členením): autor rozčlenil kapitolu na viac častíanalyzovaťrozanalyzovať (rozložiť analýzou): detailne analyzovať vedecký problémdekomponovaťdisociovať (rozložiť na zložky): dekomponovať zlúčeninuchem. rozštiepiť

    4. spôsobiť rozklad • rozvrátiťzničiť: rozložili, zničili celú organizáciudezorganizovaťzdezorganizovaťdestabilizovať: dezorganizovať, destabilizovať pracovnú morálkurozožraťrozžraťrozleptať (rozložiť leptaním): roztok rozožral dlážkupožrať (o hrdzi) • rozrušiť: hrdza požrala, rozrušila karosériuhovor. vyžrať (žraním rozložiť): kyselina vyžrala tkanivo

    5. p. roztiahnuť 3 6. p. založiť 5


    rozložiť sa 1. umiestniť sa s vecami na rozličné miesta • rozmiestiť sarozmiestniť sa: žiaci sa rozložili, rozmiestnili po lúkerozostaviť sarozstaviť saporozkladať sa: rozostavili sa, porozkladali sa so stanmi pod stromamiexpr.: porozťahovať sarozkrámiť sa: deti sa porozťahovali, rozkrámili s hračkami po celom bytekniž. rozhostiť sa: rozhostili sa pod topoľomrozprestrieť sarozľahnúť sa (na väčšom priestore): rozprestretý, rozľahnutý tábor pri Dunaji

    2. pohodlne si sadnúť al. ľahnúť • usadiť sazasadnúť si: rozložil sa, usadil sa vo foteli; zasadli si k obeduexpr.: uvelebiť sausalašiť sa: usalašili sa na gaučiexpr. zried. uveličiť sakniž.: uhostiť sarozhostiť sa

    3. podľahnúť rozkladu • rozpadnúť sa: hmota sa rozložila, rozpadlarozvrátiť sarozrušiť sa: spoločenstvo sa rozvrátilo; morálka sa rozrušilanár. rozrusať sa

    4. rozdeliť sa na časti • rozčleniť sa: strana sa rozložila, rozčlenila na viac frakciídekomponovať sadisociovať sa: zlúčenina sa rozložila, disociovala na zložkychem. rozštiepiť sa


    dekompozícia p. rozklad 1


    rozklad 1. rozloženie, rozkladanie niečoho na časti: rozklad akordu na tónydekompozícia: dekompozícia románovej formy

    2. premena spôsobená obyč. hnitím • rozpad: mäso podlieha rozkladu, rozpaduskaza: chrániť potraviny proti skazehniloba (hnitie a jeho výsledok): hniloba ovocia

    3. postupná strata priaznivého stavu • rozpad: rozklad, rozpad rodiny, armádyrozvrat: rozvrat hospodárstvapádzánik: pád, zánik komunizmuzáhubakniž. zhuba: záhuba ľudstvaúpadok: mravný úpadok spoločnostideštrukcia: deštrukcia osobnostidemoralizácia (morálny rozklad): demoralizácia mládežekniž. dezintegrácia: dezintegrácia kultúryskaza: skaza mestahovor. krach: politický krach


    dekorácia p. ozdoba, výzdoba


    ozdoba vec slúžiaca na ozdobenie, skrášlenie • okrasavýzdoba: ozdoby, okrasy, výzdoby starých fasáddekoráciakniž. dekórum: dekorácia výstavnej siene; slávnostné dekórumhovor.: parádacifraexpr. čačka: jej šaty sú samá paráda, cifra; ovešať sa čačkamikniž. ciráda: vyrezávaná ciráda (Kukučín)pýcha (ozdoba, na ktorú možno byť pyšný): desiatky fontán sú pýchou mestaornamentornamentika (ozdoba, ktorá využíva geometrické motívy): bohatý ornament, bohatá ornamentika na keramikezried.: príkrasaprízdobapoet. zdoba (Vajanský, Hviezdoslav)trblietka (trblietavá ozdoba): čepiec s trblietkami (Vansová)


    výzdoba robenie niečoho pekným, slávnostným a pod.; predmety na to určené a spôsob ich použitia: postarať sa o výzdobu hrobov; pekná výzdoba vianočného stromčekadekorácia: baroková dekorácia miestnostiozdoba: umelecká ozdoba palácaokrasa: park je okrasou mesta


    ozdobný 1. určený na ozdobu, na skrášlenie • okrasný: ozdobná, okrasná rastlina; ozdobný, okrasný vankúšvýzdobnýdekoračnýdekoratívnyzried. zdobný: dekoračný, dekoratívny prvok, závesornamentálnyvzorkový (ktorý pozostáva z ornamentov, vzoriek): ornamentálny vzor; vzorková technikaparádny (určený na parádu): ozdobné, parádne pohárehovor. cifrovaný: cifrované písmo, cifrovaný opasok

    2. ktorý má nejakú ozdobu • ozdobenýzdobený: ozdobný, ozdobený, zdobený taniervzorkovaný (ozdobený vzorkami): ozdobný, vzorkovaný obrusparádny (ozdobami skrášlený): vo vitríne stáli ozdobné, parádne predmety


    dekoračný, dekoratívny p. ozdobný 1


    dekorovať p. ozdobiť, vyznamenať


    ozdobiť dať na niečo ozdobu, urobiť krajším, pekným • vyzdobiť (dôkladne, bohato): šaty ozdobiť zlatými gombíkmiokrášliťskrášliťpoet. okrásiť: vlasy si okrášlila, skrášlila mašľouhovor. expr. vycifrovaťexpr. vyčačkať: vycifrovať, vyčačkať kone do záprahuvyšperkovať (ozdobiť šperkmi) • dekorovať: slávnostne dekorovaná sálaovenčiťpoet. zvenčiťnár. podvenčiť (ozdobiť vencom) • poet. okvietiť (ozdobiť kvetmi) • podperiťoperiť (ozdobiť perom): podperený klobúkkniž. opentliť (ozdobiť stužkami) • obiť (ozdobiť kovom): valaška obitá striebromornamentovaťkniž. ornamentalizovať (ozdobiť ornamentmi): truhlica ornamentovaná rezbamiobyč. pejor.: ovešaťobvešať (bohato, často nevkusne ozdobiť): o(b)vešať sa bižutériouobložiťhovor. garnírovať (pridať k hlavnému jedlu doplnky lahodiace chuti a očiam): misu obložiť, garnírovať zeleninoupocifrovať (ozdobiť navrchu): pocifrovať medovníkyprizdobiťprikrášliť (trocha): čepiec prizdobili, prikrášlili výšivkami


    vyznamenať dať ako odmenu, ocenenie, preukázať poctu • poctiť: prezident nás vyznamenal, poctil pozvanímzastaráv. vyznačiť: vyznačili by ste nás, keby ste prišli k námodmeniťoceniť (kladne ohodnotiť; udeliť ocenenie): odmeniť, oceniť knihu cenou rokadekorovať (slávnostne vyznamenať obyč. medailou a pod.)


    dekórum 1. p. ozdoba 2. p. vážnosť 1


    vážnosť 1. stav toho, kto je vážený pre svoje korektné správanie, pre zodpovedný prístup k niečomu, hlboký záujem o niečo a pod. • úcta: požívať veľkú vážnosť, úctu; tešiť sa vážnosti, úcte; prejavovať niekomu úctuautorita (uznávaná vážnosť): rodičovská autoritarešpekt (vážnosť spojená so strachom): vzbudzovať rešpektprestíž (významné postavenie): osobná prestíždôstojnosťkniž. al. expr. honor: báť sa o svoj honorkniž. dekórum (formálna vážnosť): zachovať dekórum

    2. p. význam 2


    dekovať správ. skrývať; porov. skryť


    chrániť poskytovať ochranu • ochraňovaťbrať do ochrany: deti treba chrániť, ochraňovať pred úrazomstrážiťbyť na strážidržať stráž (chrániť pred vstupom, odcudzením a pod.): strážiť svoje územiebrániťobraňovať (nedovoliť škodlivo zasahovať): prírodu treba brániť pred vandalminár. verestovať: verestuje rodinuhájiťobhajovať (chrániť argumentmi): háji, obhajuje slabšíchkniž. zried. štítiť (Kukučín)kryť: zákopy kryjú vojakovhovor. dekovať (odvádzať do bezpečia): dekuje deti pred rozhnevaným otcom

    p. aj šetriť 3


Pozri výraz DEKO v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV