Synonymá slova "dý" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 63 výsledkov (1 strana)

  • dyaré p. hnačka


    hnačka častá riedka stolica • hovor. dyaréžart. behačkahrub. sračkakolika (prudká bolesť v bruchu spojená obyč. s hnačkou)


    dych vydychovaný vzduch • para: dychom, parou si ohrievať skrehnuté prsty


    dýchať 1. naberať vzduch do pľúc a vypúšťať ho • odb. respirovať: dýchať, respirovať zhlbokavdychovaťodb. inspirovať (naberať vzduch) • vydychovaťodb. exspirovať (vypúšťať vzduch z pľúc) • dúchaťfúkať (dýchať so zdôraznením výdychu): dúchať, fúkať si do dlanídychčaťfučaťodfukovaťsupieť (prudko a rýchlo dýchať): dychčali od námahyexpr.: fuňaťfunieťfukotaťzdýmať (ťažko, namáhavo dýchať): tlačí vozík a ťažko funí, zdýmaexpr. zried. dychotať

    2. p. žiť 1 3. p. vyžarovať 2


    vyžarovať 1. vydávať zo seba energiu • fyz. emitovaťzried. vyžiarovať: slnko vyžaruje, emituje teplo, svetložiariť: rozpálená pec žiarisálaťšíriť: pahreba ešte sála, šíri príjemné teplo

    2. byť niečím vylučovaný, prúdiť z nejakého zdroja • vychádzaťzried. vyžiarovať: z lampy vyžaruje, vychádza tlmené svetložiariť: z očí jej žiari veselosťšíriť sa: z hlavy sa mu šíri bolesť do celého telazračiť sa: chorému sa na tvári zračí pokoj, utrpeniedýchať: dýcha z nej pokoj, harmónia


    žiť 1. byť v stave života • byť naživebyť živý: dieťa žilo, bolo nažive iba dva dni; želám ti, aby si ešte dlho žil, bol živýdýchať (dýchaním prejavovať život): ranený ešte dýcha; už prestal dýchaťhovor.: existovaťjestvovať: je rád, že ešte existuje, jestvuje

    2. napĺňať život istým spôsobom • nažívať: žijeme, nažívame s rodinou veľmi dobre; žiť, nažívať skromne, bezstarostnevychádzať (žiť v zhode): s každým vychádza; ťažko sa s ním vychádza, lebo je netolerantnýzastar. prežívať (Kalinčiak): prežívať si ako v rajihovor. existovať: naučiť sa spolu existovaťmať savodiť sa (byť niekomu nejako): mám sa dobre, vodí sa mi dobreexpr. poživkávať si (príjemne si žiť)

    3. udržiavať svoju existenciu niečím, čerpať z niečoho al. od niekoho životné potreby • živiť sa: žije zo svojej statočnej práce, živí sa svojou prácou; žije, živí sa z dôchodkuhovor.: jestvovaťexistovať: Z čoho vôbec jestvujete, existujete?

    4. p. trvať 1, byť 1 5. p. bývať 6. p. venovať sa


    astma choroba prejavujúca sa záchvatmi spojenými s dýchacími ťažkosťami: priedušková astmazáduch: trpieť na záduchdýchavicadýchavičnosť


    dýchavičnosť, dýchavica p. astma


    dýchavičný trpiaci záduchom, ťažko dýchajúci (o človeku, zvierati); charakteristický pre záduch • astmatickýdusivý: dýchavičný, astmatický pacient; dýchavičný, astmatický, dusivý kašeľzadúšavýzried.: zádušivýzádušlivýdušnýexpr. záduchľavýhovor. zdýchavičný


    dychčať p. dýchať 1


    dychotať p. dýchať 1


    dychtiť p. túžiť


    lakomiť sa silno túžiť po hmotných veciach, výhodách • bažiťdychtiť: lakomí sa na cudzie; dychtí po výnosnom obchodeexpr.: pachtiť sazháňať sapejor. mamonárčiť (získavať bohatstvo): pachtí sa, zháňa sa za peniazmi; celý život len mamonárčibyť lakomýlipnúť (byť pripútaný k niečomu): lakomí sa na peniaze; lipne na ziskoch


    lipnúť 1. byť silno pripútaný k niekomu, niečomu: lipne na svojich deťochexpr. visieť: lipne, visí na svojom majetkukniž. zastar.: ľpieťľnúťkniž. zried. lipieť: lipel na svojej matkeľúbiťmať rád (lipnúť s láskou): ľúbi, má rád nové knihytúžiťbažiťdychtiť (lipnúť s túžbou): túži, baží po peniazoch

    2. p. lepiť sa 1


    túžiť pociťovať silnú túžbu mať niečo, dosiahnuť niečo, veľmi niečo chcieť: túžiť za porozumením, za domovom; túžiť po pokojibažiťdychtiť (vo veľkej miere): baží po dobrom jedle; dychtí vládnuť nad rodinoukniž.: prahnúťžízniť: prahne, žízni po láske, uznaníkniž. lačnieť: lačnie za vzdelanímzried. smädiť: smädia po krviexpr.: mrieťzmieraťumieraťhynúťhorieť (obyč. pri silnej citovej náklonnosti k niekomu): mrie, umiera za milýmzried. žiadostiť (žiadostivo túžiť): nik po nej nežiadostíexpr. umárať sa (trápiť sa túžbou): umára sa za deťmi, za ženouexpr. triasť sa (s nedočkavosťou): trasie sa za funkciamivzdychať (bolestne túžiť): vzdychá za deťmirojčiť (s túžbou premýšľať): rojčiť o šťastí, o vzdialených krajináchexpr.: divieťšalieť (sa)šialiť sahovor. expr.: blaznieťblázniť sa (nápadne prejavovať vášnivú túžbu za niečím, niekým): divie, šalie (sa) za autami, za hokejom; blaznie, blázni sa za dievčatamihovor. expr. letieť (na niekoho); (žiadostivo túžiť): letí na peniaze, na mužovlakomiť saexpr. pachtiť sa (za majetkom, peniazmi) • nár. expr. pašmať sa


    dychtivý vášnivo, nedočkavo túžiaci; svedčiaci o dychtivosti • chtivýžiadostivý: dychtivý po poznaní, chtivý poznania; dychtivý, žiadostivý pohľadtúžiacibažiacibaživýbažnýhladnýlačnýsmädný (po duchovných al. materiálnych veciach): túžiaci, bažiaci, hladný, lačný, smädný po láske, bohatstvetúžobný: túžobné očakávanienedočkavý (ktorý sa nevie dočkať): nedočkavá mladosť, nedočkavá zvedavosťexpr. rozdychtený: celá je dychtivá, rozdychtenázried. pachtivý


    netrpezlivý ktorý nemá dostatok trpezlivosti, strpenia; svedčiaci o tom (op. trpezlivý) • nedočkavý: netrpezlivý, nedočkavý zákazník, hosť; nedočkavé prešľapovanienepokojnýnervózny (ktorý nevie pokojne čakať al. znášať niečo): nepokojný, nervózny pacientdychtivý (s netrpezlivosťou očakávajúci niečo od budúcnosti): netrpezlivá, dychtivá mladosťnaliehavýnástojčivý (vyžadujúci okamžitú reakciu, riešenie a pod.): naliehavé, nástojčivé volanie


    túžobný vyjadrujúci túžbu, plný túžby • dychtivýžiadostivýroztúžený: túžobné, dychtivé očakávanie; túžobný, žiadostivý, roztúžený pohľadzbožný: zbožné želanielačnýarch. žíznivýzried. pachtivý (Figuli)kniž. zastaráv. nyvý


    žiadostivý túžiaci po niečom, prejavujúci túžbu • túžobnýroztúžený: vrhol na jedlo žiadostivý, túžobný pohľadzažiadaný: človek zažiadaný za majetkom; žiadostivá, zažiadaná žena (prejavujúca sexuálnu túžbu) • chtivýdychtivý: chtivý slávy; dychtivý po poznaníhladnýlačný: hladný po láske; pozeral na ňu hladnými očamizastar. baživýzried. bažný: baživý chvályhorúcináruživývášnivý (žiadostivý v ľúbostných prejavoch): horúci bozk; náruživý, vášnivý milenec


    dyha tenká, obyč. drevená doštička používaná na obkladanie nábytku • zastar.: furnierfurnírfornier: leštená dyha, leštený furnier, fornier


    bodák krátka bodná zbraň nasadzovaná na hlaveň strelných zbraní • bajonetbodlo: keď sa minuli náboje, prišli k slovu bodákydýka (krátka rezná a bodná zbraň)


    dýka p. bodák


    dym plyny a čiastočky popola vznikajúce pri horení: tabakový dymčmud (hustý čierny dym): štipľavý čmud spálenískčad: zápach čadukúr (Timrava)smud (čierny štipľavý dym): smud napĺňal izby


    dymiť vypúšťať dym • čadiťkadiťčmudiť: lampa dymí, čadí; komín čmudí, kadíkraj. expr. smudiťnár. expr. kundriť: továreň smudí, kundrí


    fajčiť vdychovať a vydychovať dym z tlejúceho tabaku • expr.: smokliťsmoliťdrúľaťcmúľať: ustavične fajčí, smoklí, cmúľa lacné cigaretyexpr. zried. bagovať (Sloboda)trocha expr. pofajčievať (chvíľami spokojne fajčiť) • expr.: ťahaťpoťahovať: ťahá už desiatu cigaretupejor.: kadiťčmudiťdymiťsmradiť: kadia, smradia tu, že sa nedá dýchaťexpr.: bafaťbafkaťpufkaťpipkať (fajčiť z fajky a vydávať pritom cha-rakteristický zvuk): spokojne bafká, pufká, pipká zo zapekačkyexpr. pobafkávať (si)zried. fajkaťpren. pukať (fajčiť z fajky): puká si z fajočkyexpr. posipkávať (fajčiť z fajky a vydávať pritom sipľavý zvuk) • hovor. šlukovať (fajčiť a pritom prehĺtať dym)


    dymiť sa neos. vychádzať ako dym • čadiť sakadiť sačmudiť sa: z továrne sa dymíkúdoliť sakundoliť saexpr. kudliť sa (v kúdoloch): z komína sa kúdolíkraj. expr. smudiť sanár. expr. kundriť sa


    dymník p. komín


    komín murovaná štíhla konštrukcia na odvádzanie dymu al. spalín: továrenský komíntech. dymníkkraj. koch


    dymový p. sivý 1


    sivý 1. ktorý má farbu popola, peria holuba, hrdličky a pod. • popolavý: sivá, popolavá srsť zajaca; dievča s popolavými vlasmišedivý: rada mala nenápadnú šedivú farbustriebornopopolavý (popolavý so strieborným, lesklým odtieňom): striebornopopolavý nádych drahokamustriebornýstriebristosivýstriebrosivýstriebristý (farbou pripomínajúci striebro, sivý a lesklý, až dobiela): starenkina strieborná, striebrosivá, striebristá hlavapostriebrenýprešedivený (miestami sivý; o vlasoch) • striebornošedivýstriebrošedivý (šedivý so strieborným odtienkom): striebornošedivý hodvábsivovlasýstriebrovlasý (o človeku): mladý a už sivovlasý, striebrovlasýolovený (pripomínajúci olovo): olovené mraky na oblohe veštia búrkuoceľovosivýoceľový (sivý ako oceľ) • dymový (s jemným sivým nádychom): dymový preliv na vlasochpoet. holubí: holubie nebo, očiexpr. plesnivý (sivý ako pleseň): plesnivé fúzymyšímyšací (sivý ako myš) • nár. šarý (sivý so slabým žltým odtienkom): šarý vlásokbledosivýsvetlosivýsvetlošedivý (sivý s bledým odtienkom) • sivastýsivkastýsivkavý (sfarbený dosiva): bledosivý, svetlosivý podklad; sivasté, sivkasté, sivkavé očibelavý (sivý s bielym nádychom) • zried. belostnosivý; tmavosivý (sivý s tmavým odtienkom) • nár.: burýburavýsubšt. šedý

    p. aj šedivý 1

    2. p. jednotvárny, stereotypný


    dyňa 1. rastlina príbuzná tekvici rodiaca veľké guľaté plody s červenou sladkou dužninou (bot. dyňa červená); rastlina príbuzná tekvici so sladkými žltozelenými plodmi (bot. melón cukrový) • melón: jesť (červenú) dyňu, (červený) melón; má rád sladkú žltú dyňu, sladký žltý melóndynka (obyč. melón cukrový)

    2. p. tekvica 1


    melón 1. tekvicovitá rastlina so sladkými žltozelenými plodmi (bot. melón cukrový) • dyňadynka: má rád sladký žltý melón, sladkú žltú dyňu, dynku

    2. tekvicovitá rastlina s veľkými zelenými plodmi a červenou dužinou (bot. dyňa červená) • dyňa: na poliach dozrievajú melóny, (červené) dyne


    tekvica 1. popínavá rastlina s veľkými dužinatými plodmi; plod tejto rastliny • nár. dyňa

    2. p. hlava 1


    dynamickosť p. dynamika


    dynamika ustavičná zmena, pohyb, vývin niečoho • dynamickosťkniž. dynamizmus (op. statickosť): dynamika, dynamizmus jazyka; spoločenská dynamika, dynamickosťživosť


    dynamický ktorý zahŕňa, prejavuje pohyb, zmenu, silu • hybný (spôsobujúci pohyb, vývin; op. statický): dynamický, hybný faktor; dynamické, hybné silypohyblivýrýchly (op. pomalý): pohyblivá, rýchla hra; pohyblivý, rýchly hráčtemperamentnýenergickýživý (prejavujúci temperament, energickosť): temperamentná, energická osobnosť; temperamentná, živá hudba; živý tanec, živé rozprávanierezkývrtký


    hybný ktorý hýbe (niečím), spôsobuje pohyb, poháňa • dynamický: hybná sila; dynamický impulz, faktorpren. úderný: úderná sila


    rezký 1. ktorý sa vyznačuje dobrou pohyblivosťou, pružnosťou (tela, obyč. aj ducha; o človeku); ktorý sa vyznačuje prudkosťou, rýchlosťou pohybov, tempa a pod. • čulýpohyblivývrtký: byť rezký, čulý, pohyblivý na svoj vek; rezká, vrtká starenkabodrýbystrýrýchlyčerstvýchytrý (obyč. o pohybe, kroku, tempe) • svižnýsvižký: svižný, svižký mládenec, tanečníksviežidynamický: svieže, dynamické temponelenivý: nelenivý krokskočný (o tanci, tempe, melódii a pod.)

    p. aj svižný

    2. p. rázny 3. p. ostrý 5, 6


    rýchly vyznačujúci sa rýchlosťou; uskutočňovaný, prebiehajúci v krátkom čase (op. pomalý) • bystrýrezkýdynamickýčerstvýchytrý: rýchle, bystré, rezké, dynamické, čerstvé kroky; rýchle, rezké tempo; chytrá robotableskovýbleskurýchlybleskorýchly (rýchly ako blesk): bleskový, bleskurýchly návrat; blesková, bleskurýchla schôdzaexpresnýhovor. neskl. expres: expresný, expres vlak; expresné vybavenie žiadostipren. telegrafickýnáhlivýchvatný (svedčiaci o ponáhľaní): náhlivé pohybyokamžitý (ktorý nastáva hneď): okamžitá lekárska pomocnáhly (ktorý sa rýchlo stane): zaskočila ich náhla zmena počasiakniž. promptný: promptná obsluhanár.: friškýfrišný: frišké, frišné raňajkybystronohýľahkonohý (schopný rýchleho behu): bystronohé, ľahkonohé zvierapohyblivý (rýchlo sa pohybujúci): pohyblivý futbalistarapídny (rýchly a prudký): rapídny pokleshovor. uponáhľaný: žijeme uponáhľaný životexpr.: horúčkovitýzimničný: horúčkovitá činnosť, zimničné tempohud. i pren. allegrovýnespráv. spešný • prekotný

    p. aj prudký 1


    svižný ktorý sa ľahko a rýchlo pohybuje (o človeku); ktorý ľahko, rýchlo a plynule prebieha • svižký: svižná, svižká starenka; svižné, svižké pohybynár.: švižnýšvižký (Hviezdoslav, Jégé)čulýživý: čulé, živé dieťa; živý tanecpohyblivývrtkýobratnýšikovný (pohybovo; op. nepohyblivý, ťarbavý): mať pohyblivého, vrtkého tanečníka; obratná, šikovná gymnastkapružnýohybnýhybkýstrunistý (ktorý má pružnosť a pevnosť; ktorý je ako struna; op. mľandravý, ochabnutý): pružné, ohybné telo; hybká, strunistá postavazastar.: strunovatýstrunovitýzried.: strunatýstrunastý (Hurban, Štúr)expr. šibkýnár. strungastý: šibký, strungastý mládeneckrepkýrezký: krepké, rezké krokysviežirýchlydynamický: svieže, rýchle, dynamické tempo (op. pomalé) • ľahkýplynulýkniž. plavný (o chôdzi, pohybe) • nespráv. čiperný


    temperamentný ktorý má temperament; ktorý reaguje veľmi spontánne, bezprostredne, obyč. aj prudko; svedčiaci o tom • ohnivývášnivýnáruživý: temperamentná, ohnivá žena; stisk ruky prezrádzal ohnivú, vášnivú, náruživú osobnosťživelnýnespútaný: živelné, nespútané prejavy; živelné, nespútané správanievitálnyvervný (plný životnej sily, elánu): vitálny, vervný človekbujnýbujarý (plný neovládateľnej životnej sily): bujní, bujarí mladícidynamickýživý: dynamický, živý tanec; byť veľmi živýprudkýimpulzívny: prudká, impulzívna povaha; prudké, impulzívne gestánespráv. horkokrvný


    život 1. súhrn javov príznačných pre živý organizmus (op. smrť) • bytiejestvovanieexistencia: náš život, naše bytie, jestvovanie je na zemi iba dočasnézastar.: súcnosúcnosťkniž. osud (okolnosti pôsobiace na život al. priebeh života): tvoj osud je v tvojich rukáchzastar. byt (spôsob života): študovať ľud, jeho byt (Vajanský)

    2. základný, podstatný prejav živej bytosti • činnosťčinorodosťaktivita: kypieť životom, činnosťou, aktivitouvitalitaelán: ostať bez vitality, bez elánuruchpohyb: ulice boli bez života, ruchu, pohybudynamika: literatúre chýba dynamika, život

    3. jestvovanie v čase • kniž. vek: zomrel v osemdesiatom roku svojho života, svojho veku

    4. usporiadanie, spôsob hospodárskeho, spoločenského, kultúrneho a pod. jestvovania ľudskej spoločnosti • svet: budovanie nového života, sveta; vtedy bol iný život, svet

    5. p. človek 1 6. p. životnosť 7. p. brucho


    dynamit p. výbušnina


    výbušnina výbušná látka: zneškodniť výbušninutrhavina (výbušnina s trhavým účinkom) • traskavina (výbušnina s veľkou detonačnou silou) • ekrazit (silná trhavina) • dynamit (výbušnina, ktorej základom je nitroglycerín)


    dynamizmus p. dynamika


    dynamizovať porov. zrýchliť


    dynasta p. panovník


    panovník osoba, ktorá stojí na čele štátu s monarchistickou vládnou formou • vladárvládca: despotickí panovníci, vladári, vládcoviahist. vladyka (u starých Slovanov) • monarcha (panovník v monarchii) • kniž. mocnár: rakúsko-uhorskí mocnáripejor. mocipánimperátor (zvrchovaný panovník) • kráľ (panovník v monarchii) • cisár (najvyšší titul monarchistického panovníka): japonský cisárcár (panovník u východných a južných Slovanov): bulharský cársultán (panovník v islamských krajinách) • radža (indický feudálny panovník) • expr. potentát: feudálni potentátihist. knieža: údelné kniežakniž. dynasta (Rázus)kniž. zastar. zemevládca (Rázus)


    dynastia p. rod 1


    rod 1. spoločenstvo potomkov jedných prarodičov • pokolenie: panovnícky, šľachtický rod; panovnícke, šľachtické pokolenie; ľudský rod, ľudské pokolenierodina: pochádza zo starej zemianskej rodinykniž. plemenokniž. al. zastar. plemä: zradiť svoje plemenokrv: potomok z jeho krvidynastia (panovnícky rod): dynastia Habsburgovcovzried. rodostrom (F. Hečko)

    2. p. pôvod 2 3. p. národ 1 4. p. pohlavie 1


    dynastický p. rodinný 1


    rodinný 1. týkajúci sa rodiny, príbuzenstva: chvíle v rodinnom prostredípríbuzenskýpokrvnýzastar. pokrvenský: rodinné, príbuzenské, pokrvné zväzky, vzťahydomáci (v danej domácnosti stály): domáci stereotyp, poriadok, lekárrodovýdynastický (týkajúci sa rodiny v širšom zmysle): zachrániť rodovú česť, dynastickú tradíciuzastar.: rodinskýfamiliárny

    2. p. familiárny, dôverný 1


    dýza technické zariadenie na reguláciu prítoku kvapaliny al. plynu • hubica: vstrekovacia dýza, hubicahovor. dýzňatech. slang. tryska: tryska karburátora


    dyzentéria infekčná črevná choroba • červienkazastaráv. úplavica


    dýzňa p. dýza


Pozri výraz DÝ v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Synonymický slovník slovenčiny: , vyvoleny, stav, mať radosť, mon, vto, suj, mem, ave, kym, leť, čestný, ergo, basi, edit
Krížovkársky slovník: diagnostik, ao, limit, ke, metaloid, ty, vo, arg, rie, verzálka, bene, moto, femme, slipy, trata
Nárečový slovník: nac, kompere, vsa, kri, zbušok, lim, sik, jab, ovi, ina, epit, kucik, zok e, angel, salvi
Lekársky slovník: p, lt, di, hu, g07, o80, x17, g47, h72, r69, j05, dep, y28, o11, e01
Ekonomický slovník: kcv, pk, tl, sd, fo, clr, fok, sju, gfy, gym, ovz, ksy, rgt, opd, hdv
Slovník skratiek: csn, x24, h55, b54, psf, f28, voz, aoa, kos, uyi, p07, obd, suc, h49, pre
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV