Synonymá slova "cv" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 145 výsledkov (2 strán)

  • čľap 1. napodobňuje zvuk, ktorý vzniká nárazom vody, vyšpľachnutím vody al. tekutiny, spadnutím niečoho do vody, blata a pod.; naznačuje špľachnutie, vyšpľachnutie • čľapsčľupčľups: čľap, čľaps, niečo spadlo do jazera; čľup, čľups, a už bol vo vodečapčaps: čap, čaps do blatašpľachšplech: špľach, šplech mu vodu za golierchľuschľustchrst (naznačuje vyšpľachnutie): chľus, chrst hrnčekom vody medzi očičvach: čvach, čvach, ozývalo sa spod čižiem v riedkom blate

    2. p. bác 1


    čvach p. čľap 1


    čľapkanica expr. riedke rozmoknuté blato al. mokrý sneh, často s dažďom • čliapkanicačľapkaninačliapkanina: sneh sa zmenil na čľapkanicu, čľapkaninu, čliapkanicu, čliapkaninupľušť: jesenné pľuštebrečka (riedky rozmočený sneh): bahnitá brečkapľačkaninapliačkaninapľačkanicapliačkanicašpľachtanicačvachtanicaťapkanicaplieskanica (Moric)kaša (roztápajúci sa sneh)


    čvachtanica p. čľapkanica


    čľapkať, čliapkať expr. 1. (o vode al. inej tekutine) narážať na niečo a pritom vydávať príznačné zvuky • expr.: čľupkaťčľapotaťčliapať: voda čľapká, čľupká, čľapoce vo fľašiexpr.: špľachtaťšplechtaťšpliechaťšpľachotaťšplechotať: vonku šplechce, špľachoce dážď; fontána veselo špliechaexpr.: čapkaťčľapčať (o kvapkách dažďa; s čľapotom padať): vonku čapkal, čľapčal dážďexpr.: čvachtaťčvrkaťčvŕkaťločkaťlologať: blato čvachtalo, čvrkalo pod nohami; voda čvŕkala, ločkala, lologala v topánkach

    2. expr. po troche sa vylievať al. po troche vylievať • čliapať: voda čľapká, čliape z hrnca; dieťa čľapká, čliape okolo sebafŕkaťfŕskaťfrckať (v kvapkách): masť fŕka, fŕskaexpr.: rozčľapkávaťrozčapkávaťčrpkaťrozčrpkávať (po troche vylievať): chlapček rozčľapkával z taniera polievkušpliechaťvyšplechovať (vo väčších prúdoch): voda špliecha, vyšplechuje z koryta; nezbedník špliecha na opaľujúcich sa

    3. p. vlhčiť


    čvachtať p. čľapkať 1


    brodiť (sa) namáhavo ísť cez ťažký terén (cez vodu, blato, sneh) • plahočiť sazapadať: brodili (sa), zapadali v hlbokom snehu; brodili sme sa, plahočili sme sa po pás v blateexpr.: čvachtať sapľačkať sašmochtať samiesiť samiagať samarasiť sapoet.: bŕdnuťbŕsť (Hviezdoslav)cápať (v blate, vo vode) • expr.: krôchať sakrôchňať sa: krôchať sa hromadami snehupredierať sa (cez hustý porast)


    čľapkať sa, čliapkať sa expr. máčať sa vo vode (obyč. s radosťou) a rozstrekovať pritom okolo seba vodu • čliapať sapľačkať sa: deti sa čľapkajú, čliapu, pľačkajú v jarkuexpr.: špľachotať sašpľachtať sašplechotať sašplechtať sa (špliechať pritom) • trocha pejor.: čvachtať sačabrať sa: husi sa čvachcú, čabrú v mlákeexpr. zried. čupkať sanár. expr. pliagať saexpr. plahočiť sa: rád sa plahočí vo vani; v rybníku sa plahočia kačky


    čvachtať sa p. čľapkať sa, brodiť (sa)


    čľapotavo expr. vydávajúc čľapotavý zvuk, čľapotajúc, s čľapotom • expr.: čľapkavočliapkavo: kačky čľapotavo, čľapkavo pili vodu z válovčekaexpr. čvachtavo: čľapotavo, čvachtavo chodil po blateexpr. zried.: čľapkyčliapky


    čvachtavo p. čľapotavo


    cvak p. klop


    klop napodobňuje tupý zvuk vznikajúci pri náraze tvrdých predmetov, pri klopaní; naznačuje klopanie • klapklep: klop, klop, klap, klap, podkovičky klopali o dlážku; klep, klep, udieral kladivom po doskeťuk (napodobňuje al. naznačuje jemné klopanie): ťuk, ťuk, zaklopal na oblôčikcvak (napodobňuje al. naznačuje klopanie kovových predmetov, zubov a pod.): cvak, zámka zapadlaklap-klapklep-klepklop-klopklip-klop (napodobňuje al. naznačuje opakované klopanie)


    cvakať 1. p. šťukať, drkotať 1 2. p. fotografovať


    drkotať 1. vydávať al. spôsobovať krátke tupé zvuky • hrkotaťhrkať: voz cestou drkoce, hrkoce, hrkáexpr.: drgľovaťdrgotaťdrgoliťhrgľovaťhrkľovať: drgľoval, drgotal zubami; hrgľovať zväzkom kľúčovštrkaťštrkotaťštrngaťcvakaťcvakotaťšťukať (o zvuku znejúcom ostrejšie a nepravidelne): štrkať reťazami; cvakať, šťukať zámkouklepotaťklopotať (o pravidelnom zvuku): voz na dlažbe klopotalhrmotaťhrmotiťbuchotaťlomoziť (o intenzívnom zvuku): práčka hrmoce, lomozí

    2. p. rapotať 1


    fotografovať robiť fotografie • hovor. fotiť: fotografovať, fotiť rodinu pri slávnostnom stolesnímaťhovor. brať: berie, sníma nevestu z profiluexpr. zvečňovať (na fotografii): zvečňuje svoje dieťa pri každej príležitostihovor. cvakať


    hrkotať 1. pri náraze spôsobovať al. vydávať krátky tupý a obyč. pravidelne opakovaný zvuk • drkotaťhrkaťexpr.: hrkľovaťhrgľovaťdrgľovať: voz pri ceste hrkoce, drkoce, hrkáhrčať (o stroji, motore) • klepotaťklopotať: zuby mu klepocú; voz klepoce, klopoceštrkaťštrkotaťštrngaťcvakaťcvakotať (o zvuku znejúcom ostrejšie a nepravidelne): štrká, štrngá reťazami; cvaká, cvakoce zubamišramotaťšramotiťexpr.: harašiťharasiť (pri vydávaní slabšieho zvuku): šramotil, harašil kľúčombuchotaťhrmotať (intenzívnejšie): niečo vedľa buchoce, hrmoce

    2. p. tiecť 1


    klepať 1. vydávať al. spôsobovať tupé zvuky (plynule v krátkych intervaloch) pri udieraní, narážaní a pod. • klopať: ďateľ klepe, klope zobákom; podpätky klepú, klopúklepotaťklapotaťklopotať: mlyn klepoce, klapoce; srdce klopoceexpr.: klepkaťklopkaťťukaťklekotať (jemne, mierne): klepká, klopká, ťuká na oblokcvakaťcvakotaťdrkotať (o zuboch): zuby mu cvakali, drkotali

    2. mierne udierať (obyč. prstami) • klopať: klepať, klopať na dvereexpr.: klepkaťklopkaťťukať: klepká na oblokpoklepávaťpoklopávaťexpr.: poklepkávaťpoklopkávaťpoťukávať (prerušovane, opakovane jemne klopať)

    3. miernym udieraním niečo robiť • vyklepávať: klepe, vyklepáva na stroji; klepať, vyklepávať plech, kosuexpr.: klepkaťklopkaťvyťukávať


    šťukať pri prudkých nárazoch tvrdého (obyč. kovového) predmetu vydávať krátke zvuky; spôsobovať takéto zvuky • cvakaťcvákať: nožnice šťukajú, cvakajú; šťukať, cvakať nožnicami, kľučkou


    cvaknúť p. klapnúť, klepnúť 1


    klapnúť vydať tupý zvuk pri miernom údere, pri zatváraní a pod. • klepnúťklopnúť: v telefóne klaplo, kleploexpr. chlopnúť: dvere chloplicvaknúťšťuknúťexpr. ťuknúť (pri náraze tvrdého predmetu vydať krátky, trochu ostrejšie znejúci zvuk): zámka cvakla, šťukla, ťukla


    klepnúť 1. vydať al. spôsobiť tupý zvuk pri miernom údere, náraze a pod. • klopnúť: dvere klepli, klopliklapnúťexpr. chlopnúť (pri zatváraní): zámka klaplacvaknúť (o ostrejšom zvuku): zuby cvakli, kľúč cvakolexpr. ťuknúť: v prístroji ťuklo; ťuknúť na oblok

    2. mierne udrieť (obyč. prstami) • klopnúť: klepnúť si na čelo; klopnúť kladivomexpr. chlopnúť: chlopol ho po prstochzaklepaťzaklopať (viac ráz): zaklepať, zaklopať na dverepoklepaťpoklopať (viac ráz a zľahka): poklepal ho po pleci


    cvakot p. hrkot


    hrkot vydávanie krátkych tupých zvukov pri náraze: hrkot kolies na dlažbeštrkotdrkot: štrkot, drkot zubovpoet.: hrkštrk (Hviezdoslav)klepotklopot: klepot, klopot motora, zubovštrngotcvakot (ostrejšie zvuky): štrngot pohárov, cvakot nožničiekšramot (slabšie zvuky): zobudil sa na šramotbuchothrmot (intenzívnejšie zvuky): dvere sa otvorili s buchotom; hrmot strojov


    cvakotať p. drkotať 1


    cval beh koňa dlhými skokmi • galop: jazdili cvalom,

    galopom • kniž. trysk (prudký cval) • expr. výcval: rozbehol sa výcvalom


    bežať 1. rýchlo sa pohybovať na nohách (o ľuďoch i zvieratách); vôbec sa rýchlo pohybovať (najmä o dopravných prostriedkoch) • utekať: deti bežia, utekajú, čo im sily stačiaexpr. bežkať: dievčatko bežká oprotiexpr.: hnať sauháňaťupaľovaťupínaťtrieliť: ženie sa, upaľuje preč, aby ho nechytili; ktosi upína, trieli za namiexpr. fujazdiť: sánky fujazdia dolu kopcomcválať: kone cválajú opretekykniž. al. expr. jachať: vlak, rušeň, auto jacháexpr.: letieťpáliťprášiťfrčaťfičaťfŕľaťfrndžaťfrngaťrafaťhafriť: letí, páli za kamarátmi, len sa mu tak päty blýskajú; práši, frčí na kúpalisko hneď po vyučovaní; rafe, hafrí ostošesťexpr. rútiť sa (o niečom veľkom, početnom): rýchlik sa rúti oproti; Kto sa to rúti za nami?hovor. expr.: mastiťmazaťšvihaťšibať: mastí, maže, švihá od nás čo najďalejslang. kmitať: kmitá, až sa mu tak hlava natriasahovor. expr.: sypať sapadať (obyč. v rozkaze): Sypte sa už! Padajte!hovor. zastar. pakovať sa (obyč. v rozkaze): Pakujte sa odtiaľto!kniž. rušať (sa): Kam sa to všetci rušajú?kniž. prchať (utekať pred niekým, pred niečím) • šprintovať (bežať šprint; pren. expr. bežať vôbec) • nár.: peľaťuvíjaťtrtúľaťtrtúliťfrňať

    p. aj ponáhľať sa

    2. p. míňať sa 2, plynúť 2 3. p. pracovať 2


    cválať bežať dlhými skokmi (o koňovi, o jazdcovi na koni) • zastaráv. galopovaťhovor. expr. trapovať: kone cválajú, galopujú, trapujúklusaťpoklusávať (miernym tempom): jazdec už necvála, pokojne klusá domovnár. expr. siažiť: siaži dlhými skokmi

    p. aj bežať


    behom 1. (o človeku) rýchlo sa pohybujúc na nohách, v behu, bežiac • hovor.: bežiačkybežky: behom, bežiačky zahol do vedľajšej ulice; bežky sa pustili hore dedinouexpr. bežkom: behom, bežkom vošiel do triedyklusompoklusom (miernym behom): klusom, poklusom sa dostali až na samý vrcholcvalomhovor. trapomexpr. galopom (zrýchleným behom): cvalom, trapom, galopom zmizli v dave

    2. p. rýchlo, narýchlo, letmo 1 3. p. správ. cez 5, za 1


    cvalom zrýchlene sa pohybujúc na nohách (o behu zvierat, najmä koní) • galopomexpr. výcvalom: cvalom, galopom prešli celú lúkuklusomhovor. trapom (miernym cvalom): klusom, trapom prišiel k druhej prekážkehovor.: sepkavosepkom (Kukučín, Rázusová-Martáková)kniž. tryskom (zrýchleným cvalom): kone sa tryskom dostali do cieľa

    p. aj behom 1


    cvancigovať sa p. hádať sa


    banda 1. pejor. skupina ľudí, ktorá je príznaková výzorom, správaním, názormi, majetkovými pomermi a pod.: priekupníci s drogami sa spájajú do bandypejor.: háveďcháskazberbačvargaperepúťchamraďzlezbazlezeňbrandžachrapačhydžobrotaexpr.: čeliadkapliagapejor. zgerbahovor. pejor.: bagážsvoloč: takú bandu, háveď, chásku, zberbu, čvargu, perepúť, chamraď, zlezbu, zlezeň, brandžu, chrapač, čeliadku, pliagu, bagáž, svoloč, ako sa zišla v dome, len tak skoro neuvidíšpejor.: hordasvorkapejor. tlupasubšt. parta (keď sa zdôrazňuje množstvo členov skupiny): vrhla sa naňho celá banda, horda, svorka, tlupa, parta chuligánovgang (zločinecká organizácia): predmestia sú ovládané gangmi, tlupami z podsvetiamafia (tajný spolok) • pejor.: ledačžobračvšivačholota (chudobní ľudia): Neprivedieš sem nikoho viac z tej bandy, bedače, žobrače!pejor. luza (deklasované spoločenské vrstvy)

    2. p. kapela


    čvarga p. banda 1


    spodina deklasované vrstvy spoločnosti: veľkomestská spodinapejor.: bandabagážčvargaháveď: zlodejská banda, bagáž, čvarga, háveďpejor.: zberbazgerbasvoločcháskapolit. slang. lumpenproletariátsubšt. luza


    cengať vydávať jasný, zvonivý zvuk pri náraze kovových al. sklených predmetov; spôsobovať takýto zvuk • cengotaťcinkaťcinkotaťcingotaťcingať: zvonce, spiežovce cengajú, cengocú; cengať, cinkať, cinkotať zvončekom na bicykliexpr.: cilingaťzvonkať (jemne cengať): ovce cilingajú zvončekmi; hrkálky zvonkajúklingaťklinkať: zvonec v diaľke klingácvendžaťštrngaťštrngotať: kosa cvendží, ostrohy cvendžia, štrngajú; cvendžať, štrngať príboromzvoniťvyzváňať (najmä o zvončeku al. zvonci ako súčasti niečoho): telefón dlho zvonil, vyzváňal, cengal; zvonili sme, cengali, vyzváňali, ale nikto neotváralznieť: zvonček neprestával znieť

    p. aj štrngať


    cvendžať p. cengať, štrngať, zvoniť 2


    rinčať vydávať jasný, kovový (obyč. nepríjemný) zvuk; spôsobovať takýto zvuk • štrngaťštrngotaťštrkaťštrkotať: reťaze rinčali, štrngali; rinčať, štrkotať riadomexpr.: brinčaťbrinkaťbrnkaťbrnčaťbrnkotaťdrnkaťdrnčať (slabo rinčať): okná brinčali, brnkotali od nárazov vetracvendžaťcvengaťcvengotať: mince cvendžiazvoniť (vydávať zvonivý zvuk): poháre zvonili


    štrngať pri náraze kovových, sklených a pod. predmetov vydávať zvonivý krátky zvuk; spôsobovať takýto zvuk • štrngotať: podkovičky, poháre štrngajú, štrngocú; štrngať ostrohamirinčať (o ostrom zvuku): rozbité sklo rinčaloexpr.: brinkaťbrinčaťbrnkaťbrnkotať (jemne): brinkať, brinčať príborom, reťazami; ostrôžky brnkajúcvendžaťcvengotaťcengaťzried. cvengať: meče, zbrane cvendžia; cengá pohármi, mincamizvoniť: poháre krásne zvonia; zvoní vidličkou o taniernár. strundžať (Figuli)expr. poštrngávať (chvíľami slabo štrngať): poštrngávať pohármi


    zvoniť 1. vydávať jasný zvuk ako pri náraze kovu o kov (o zvone, zvonci, zvončeku); spôsobovať takýto zvuk: zvony zvonia na poludnievyzváňať (dlho a slávnostne al. nástojčivo): vyzváňať na všetkých zvonoch; vyzváňajú na poplachkniž. hlaholiť (príjemne, lahodne): zvon hlaholízozváňať (zvonením zvolávať do kostola): ponáhľaj sa, už zozváňajúnár. zazváňať (Kalinčiak)nár. prezváňať (Dobšinský)zried. rozzváňaťcengať (o zvončeku): telefón zvoní, cengá; na dverách cengá zvončekvycengávaťvycengúvať (dlho, ustavične) • expr.: klingaťklinkať: spiežovce klingajú, klinkajú; umieráčik smutne klingáexpr. zvonkať: ovce po ceste zvonkali

    2. vydávať jasný, zvonivý zvuk (o kovovom al. sklenom predmete) • cengaťcvendžaťcvengať: poháre pri zdravkaní zvonili, cengalicinkaťcingaťcilingať (veľmi jasno): peniaze cinkajú, cilingajúštrngaťštrngotať: taniere pri ukladaní štrng(ot)ali; podkovičky na ceste jasne zvonia, štrngajú, štrngocúexpr. zvonkať: zvonkanie hrkálok

    3. p. zvučať


    zvučať prejavovať sa ako výrazný (obyč. bližšie nešpecifikovaný) zvuk • znieťzaznievať: na ulici zvučí, znie, zaznieva vrava; pieseň jej ešte dlho zvučala, znela v ušiachzunieťzuňať (jasne znieť): struny husieľ krásne zuniakniž. hlaholiťzvoniť (príjemne, lahodne zvučať): v diaľke hlaholia, zvonia zvony; zvoní mi v ušiachozývať sa: z haly sa ozýva zvuk strojovrezonovať (zvučať zvukom, ktorý sa preberá od iného predmetu): rúry rezonujúcvendžať (zvonivo zvučať): v ušiach mi cvendží jej smiechdunieťhučať (temne, hlboko a tupo zvučať): kanóny duneli už celkom blízko


    zvonivý ktorý svojím jasným tónom pripomína zvuk zvončeka • cengavýcengotavý: ozýval sa zvonivý, cengavý, cengotavý zvuk pohárovzunivýzvučnýjasný: zvonivý, zunivý dievčenský hlások; zvučný, jasný hlasklingavýklinkavý: klingavé spiežovcecinkavýcilingavý: ukladal cinkavé peniazeštrngavýštrngotavý: štrngotavé podkovičkystriebornýstriebristý (zvukom pripomínajúci striebro): strieborný smiechpoet.: striebrozvučnýstriebrozvukýkniž. hlaholivý: hlaholivá pieseňzried.: cvendžavýcvendživýcvengavýnár. cingavý: cvendžavé, cingavé dukátykniž. zvonnýzried. zvonovitý (Hurban)


    cvendžavý, cvendživý p. zvonivý


    cengot zvonivý zvuk • cvengotcengcveng: cengot, cvengot peňazí; cveng pohárovcingotbrinkotbrink: cingot, brinkot riaduzvoneniecilingotštrngotštrng


    cing napodobňuje (vyšší) zvuk vznikajúci pri náraze kovových al. sklených predmetov; naznačuje náraz kovových al. sklených predmetov • cinkcincín: cing, cink, cin, ozval sa zvonček pri dveráchcilingcing-cilingcililingcingi-lingicingi-ling: ciling, cingi-lingi, zazvonila malým zvončekom v rukekling: kling, ozvalo sa pri každom údere po koľajničkebrnkbrink: brink, zazvonil malý kamienok o obločnú tabuľuštrng: po prípitku štrng pohárom o pohárcengcvengcvrnk (napodobňuje hlbší zvuk): ceng, cveng, cvrnk, ozvalo sa z automatu, keď vhodil mincucing-cingcin-cincin-cín (napodobňuje opakovaný zvuk): cing-cing, cin-cín, netrpezlivo vyzváňal zvonček


    cveng1 p. cing


    cveng2 p. cengot


    rinkot vydávanie zvonivého kovového al. skleného zvuku • štrngot: rinkot, štrngot pohárov, reťazícvengotcveng: oblok sa zosypal s cvengotomcengotcingotexpr. štrng: štrng ostrôh


    cvengať p. štrngať, zvoniť 2


    cvengavý p. zvonivý


    cvengot p. cengot


    cíbik expr. chudý človek (obyč. dieťa) • expr. výžľa: nechce jesť, je z neho cíbik, výžľahovor. expr.: cvernaslamkapejor. hlísta


    cverna p. niť


    niť spradené vlákno na šitie, tkanie a pod. • hovor. cverna: navliecť niť, cvernu do ihlybavlnka (namotaná bavlnená niť): vyšívať bavlnkamidratva (pevná konopná niť) • hodváb (niť z vlákna hodvábnika al. vyrobená chemicky): hodváb na šitiezastaráv. pamuk (bavlnená niť)


    cvičebnica p. kniha 1


    kniha 1. slovesné al. obrazové dielo vydané tlačou v samostatnom zväzku • knižka: vedecká, zábavná, detská kniha, knižkapublikácia: náboženské publikáciebrožúra (menšia brožovaná kniha) • monografia (vedecká kniha spracúvajúca jeden problém al. venovaná jednej osobnosti) • foliant (kniha veľkého formátu) • učebnica (kniha, z ktorej sa učí): učebnica matematikycvičebnica (kniha s cvičeniami): cvičebnica hry na klavíripren. expr. biblia (kniha veľkej vážnosti; objemná kniha): Sládkovičova Marína sa stala bibliou mládežehovor. expr. bachant (veľmi objemná kniha) • hovor. expr. šalabachter (stará, obyč. poškodená kniha)

    2. p. zväzok 2


    cvičebný p. cvičný, skúšobný


    cvičný ktorý je určený na cvičenie • cvičebný: cvičné, cvičebné priestory; cvičný, cvičebný úborskúšobnýpokusný: skúšobný, pokusný let

    p. aj skúšobný, pokusný


    skúšobný ktorý je robený, vykonávaný iba na skúšku, na overenie, precvičenie činnosti, vlastností, spôsobilosti, funkcií a pod. • pokusný: skúšobný, pokusný pozemok; byť vybratý do skúšobného, pokusného tímucvičný (aj o človeku, ktorý vykonáva skúšku, cvičenie): cvičný let, cvičný pilotexperimentálny (ktorý robí experiment al. ktorý je predmetom experimentu, skúšky): experimentálne postupy, experimentálna triedacvičebný (určený na cvičenie, skúšanie): cvičebný priestorzastar. próbny (Rázus)


    telocvik telesný pohyb zameraný na otužovanie • gymnastika: ranný telocvik, ranná gymnastikacvičenie: cvičenie na náradí


    výcvik činnosť na získanie, upevnenie zručnosti, vedomostí, schopností: plavecký, horolezecký výcvik, podrobiť sa výcvikucvičenie: vojenské cvičenie, rečnícke cvičeniedrezúra (prísny výcvik zvierat, expr. ľudí) • pejor. dril (bezduchý výcvik)


    cvičený ktorý isté vlastnosti, schopnosti nadobudol cvičením, tréningom; svedčiaci o tom • vycvičený: cvičené, vycvičené cirkusové zvieratátrénovanývytrénovaný: trénovaný parašutista, letec, skokan; vytrénované teloškolený (op. neškolený): školený hlasdrezúrovaný (cvičený drezúrou): drezúrované tigre, kone


    školený ktorý má (odborné) vzdelanie; ktorý svedčí o pravidelnom cvičení, tréningu, odbornom vedení (op. neškolený) • vzdelaný: nie je nijaký felčiar, ale človek školený, vzdelaný v medicínevyučenývyškolenýkvalifikovaný (ktorý absolvoval náležitú prípravu na danú prácu, činnosť, povolanie a pod.): vyučený, vyškolený personál (op. nevyučený, nevyškolený); kvalifikované pracovné sily (op. nekvalifikované) • vycvičenýcvičenýtrénovaný: vycvičené, cvičené, trénované ucho hudobníka; cvičený, trénovaný hlas


    vyučený ktorý získal odborné vedomosti v učebnom odbore • školenývyškolený (školením vyučený): vyučený, školený, vyškolený murárvycvičenýcvičený (cvičením zdokonalený): vycvičený, cvičený hasič

    p. aj vzdelaný


    cvičiť 1. opakovať niečo s cieľom nadobudnúť zručnosť, schopnosť, vedomosť • nacvičovaťprecvičovať: cvičí, nacvičuje, precvičuje streľbu do cieľa, prednes básne; cvičí hru na husliachtrénovať (najmä pri športových výkonoch): trénuje skok do diaľkyučiť sazdokonaľovať sa: musíme sa učiť trpezlivosti, musíme sa zdokonaľovať v sebaovládaní, musíme cvičiť svoje sebaovládanie

    2. viesť niekoho k získaniu zručnosti, schopnosti, vedomosti • nacvičovaťprecvičovať: cvičiť, nacvičovať pieseň so spevákmidrezírovať (tvrdo pritom zaobchádzať) • trénovať (pri športe): drezíruje, trénuje, cvičí so zverencami každý pohybučiťvychovávať: učia, cvičia nás zachovať poriadokhovor. muštrovať: matka stále cvičí, učí, muštruje svoje deti


    študovať 1. vzdelávať sa na strednej al. vysokej škole; získavať vedomosti (v istom odbore) • hovor. zastar. al. expr. študírovať: študuje matematiku; expr. Čo študíruješ?učiť sa (získavať vedomosti): ľahko, rád sa učí, študujefraz. expr. prehŕňať sa v knihách

    p. aj učiť sa 1

    2. vedecky zisťovať poznatky o niečom • bádať: študuje príčiny vyschýnania lesa; báda o vplyve prostredia na ľudský organizmusskúmať: skúma dejiny svojho rodiska

    3. sústredene, dôkladne pozorovať • skúmaťobzeraťprezerať: študuje, skúma, aká je situácia; obzerá, prezerá sa v zrkadle

    4. štúdiom, cvičením, učením si osvojovať: divadelný súbor študuje novú hrucvičiťnacvičovaťučiť sa: herci cvičia, nacvičujú, učia sa svoje úlohy


    pokusný určený na pokusy al. založený na pokusoch • skúšobnýcvičný: pokusné, skúšobné zvieratá; skúšobné, cvičné parcely; skúšobné pestovanieexperimentálny: experimentálna trieda, vzorkaexperimentátorskýpokusnícky (týkajúci sa experimentátorov, pokusníkov): experimentátorské, pokusnícke práce, výsledkyzastar. próbny


    cvik remeselná dokonalosť v nejakej duševnej al. telesnej činnosti • zručnosťobratnosť: získať, mať v niečom cvik, zručnosť, obratnosťzbehlosťprax: trénujte, kým nenadobudnete potrebnú zbehlosť, praxhovor. fortieľ: robil to s fortieľomrutina: rutinu nenadobudneš ničnerobením


    obratnosť 1. dobrá pohybová schopnosť a jej uplatnenie pri vykonávaní istej činnosti • šikovnosťzručnosť: obratnosť, šikovnosť rúk; obratnosť, zručnosť pri domácich prácachmajstrovstvobravúra (mimoriadna zručnosť): majstrovstvo, bravúra pilotaumenie: umenie pohybuhovor. fortieľhovor. expr. kumšt: pri práci s prútím využil všetok svoj fortieľ, kumštrutinacvik (obratnosť získaná častým opakovaním): získať rutinu, cvik v hre, v tanci

    2. vlastnosť toho, kto uplatňuje v konaní pohotovosť, múdrosť, bystrosť • šikovnosťdôvtip: obratnosť, šikovnosť, dôvtip manažéraumeniehovor. expr. kumšt: bolo to jeho umenie, bol to jeho kumšt, že sa vec podarilastratégiataktikadiplomacia (obratnosť pri dosahovaní istého cieľa) • obyč. pejor.: chytráctvoprefíkanosťprešibanosťľstivosť (obratnosť spojená s klamstvom, lesťou a pod.)


    cvikačky p. štikačky


    cvikať p. dierkovať


    cviker p. okuliare


    okuliare pomôcka na zlepšenie zraku al. na jeho ochranu v podobe dvoch skiel v ráme: nosiť okuliare, slnečné okuliarecvikerškripec (starší typ upevňovaný na koreň nosa) • lorňon (okuliare s rúčkou) • zrkadlovky (okuliare so zrkadlovými sklami) • slang.: okulkyškulky: zarosené škulkyslang. jogurtky (okuliare so silnými dioptrickými sklami) • slang. lenonky (okuliare v tenkom kruhovom ráme)


    cvikla kultúrna rastlina s fialovočerveným koreňom používaná ako zelenina • červená repa: šalát z cvikly, z červenej repy


    cviklovočervený p. červený


    červený ktorý má farbu krvi: červené ruže, červené perykrvavočervenýkrvavýjasnočervený (s jasným odtieňom): krvavočervené, krvavé večerné zore; jasnočervená sukňabledočervenýsvetločervenýslabočervený (s bledým odtieňom): bledočervený, svetločervený, slabočervený rúžohnivočervenýohnivý (ako plameň): ohnivočervené, ohnivé vlasyžltočervený (červený do žlta): žltočervené jablkázlatočervený (červený do zlata): zlatočervená žiarapomarančovočervenýoranžovočervený (s oranžovým odtieňom): pomarančovočervené, oranžovočervené pouličné svetlátehlovočervenýtehlový (červený ako tehla): tehlovočervené, tehlové sfarbenieparadajkovýrajčinovýrajčiakový (červený ako paradajky) • mrkvovýmrkvovočervený (červený ako mrkva) • rumelkovočervenýrumelkový (červený ako rumelka): rukavice rumelkovočervenej, rumelkovej farbykoralovočervenýkoralový (červený ako koral): koralovočervené, koralové sklokarmínovočervenýkarmínový (červený ako karmín) • malinovočervenýmalinový (červený ako malina): malinovočervené, malinové peryjahodový (červený ako jahoda) • čerešňovočervenýčerešňový (červený ako čerešne) • višňový (červený ako višne) • hrdzavočervenýhnedočervenýgaštanovočervenýhrdzavýryšavý (červený do hneda): hrubé hrdzavočervené, hnedočervené, gaštanovočervené, hrdzavé, ryšavé vrkočemäsovočervenýmäsový (červený ako čerstvé mäso) • medený (červený ako meď): medené vlasysýtočervenýživočervenýtuhočervenýtmavočervenýkniž. temnočervený (s výrazným tmavým odtieňom) • cviklovočervenýcviklový (s tmavým fialovým odtieňom): cviklovočervená, cviklová šatkagranátový (červený ako polodrahokam granát) • rubínový (červený ako drahokam rubín) • pivonkový (červený ako pivonka) • šarlátovýpurpurovýpurpurovočervenýkniž. nachový (červený ako purpur): plášť šarlátovej, purpurovej, nachovej farbyvínovočervenývínovýhovor. bordovýneskl. bordó (červený až do čierna) • červenastýčervenkastýčervenavýčervenkavý (trocha červený) • načervenastýnačervenkastýnačervenavýnačervenkavý: červenasté, červenkavé, načervenkavé lístiekniž. al. poet.: zabronenýzapálený: zabronené lupienky kvetov (Figuli), zapálené puky (Švantner)kniž.: brunátnyrumennýexpr.: červenučkýčervenuškýčervenunký (úplne al. príjemne, pekne červený)

    p. aj sčervenený


    fialový majúci farbu fialiek, modročervený • hovor. lilavý: smútočné fialové stuhy; fialové, lilavé hlavy kosatcovsvetlofialovýbledofialovýslabofialovýhovor.: bledolilavýsvetlolilavý (fialový so svetlým odtienkom) • ametystový (bledofialový ako ametyst): ametystová farba sklaorgovánový (fialový ako orgován) • ružovofialový (fialový do ružova) • červenofialovýcyklámenovýcviklovýcviklovočervený (fialový do červena): červenofialový, cyklámenový klobúk; cviklovočervený nostmavofialový (fialový s tmavým odtienkom) • zlatofialový (so zlatým odtienkom) • fialkastýfialkovastýhovor.: lilavkavýlilavkastý (sfarbený do fialova) • zastar. violetový


    cviklový p. červený


    cviknúť 1. p. preseknúť 1 2. p. predierkovať


    čvikotať p. štebotať


    štebotať vydávať jemný, tichý, príjemný zvuk (o vtákoch; pren. expr. i hovoriť) • švitoriť: v kroví štebocú, švitoria drobné vtáčiky; deti štebocú, švitoriašveholiť (spevavo): škovránok šveholí rannú pieseňexpr. ševeliť: vtáča ševelíexpr.: čvikotaťčikotať: lastovičky č(v)ikocúexpr. čipčať (vydávať piskľavý zvuk; aj o drobnej hydine): kurence čipčia; mladé v hniezde čipčiačvirikaťčvrlikať (o vrabcoch) • džavotať (aj o ľuďoch) • trilkovaťtidlikaťpoet. klokotať (vydávať trilky): sláviky trilkujú, klokotajú


    čimčara napodobňuje zvuk, ktorý vydávajú drobné vtáky, napodobňuje čvirikanie vtáčikov, najmä vrabcov • čimčararačinčarara: čimčara, čimčarara, vyspevovali vrabce pod oblokom každé ránočimčarara, čim: čimčarara, čim, ozýval sa vrabec zo strechyčvirikčvrli-čvrli: čvirik, čvirik, čvrli-čvrli, ozývalo sa z klbka vtáčikov na dvore


    čvirik1 p. čimčara


    čvirik2 p. štebot


    štebot vydávanie jemných spevavých zvukov (obyč. o vtákoch): vrabčí štebotšvitoršveholševel: švitor, švehol, ševel škovránkovdžavot: džavot lastovičiekexpr. zried. čvirik (Vajanský)


    čvirikať vydávať hlas podobný citoslovcu čvirik (o vrabcoch) • expr. čvrlikať: vrabce na strome veselo čvirikajú, čvrlikajú

    p. aj štebotať


    cvok p. blázon 1


    cvokáreň p. psychiatria


    cvoknutý p. choromyseľný, bláznivý 1


    crkať, cŕkať tiecť tenkým, hlasným, obyč. prerušovaným prúdom; expr. liať tekutým prúdom • crčaťcvrčaťcvrkaťcvŕkať: mlieko crká, crčí, cvrčí, cvŕka do šechtára; crká, cvrká si smotanu do kávyexpr.: crkotaťcurčaťcurkaťčurčaťcŕčkať: pramienok crkoce, curčí, curká; cŕčkať mlieko z kanvičky tenkým prúdomnár.: cechtiť (sa)cechtať (tiecť cícerkom): krv sa len tak cechtí, len tak cechtá z ranysŕkaťsrkať (vypúšťať slinu cez zuby): crká, sŕka, srká slinu na zem


    cvrčať p. crkať


    tiecť 1. (o tekutých látkach) pohybovať sa v nepretržitom prúde • prúdiť: voda v rieke pokojne tečie, prúdi; krv v žilách prúdiliať sa (silným prúdom): mlieko sa leje z kanvyexpr. cediť sakniž. rinúť sa (v množstve): krv sa rinie z ránroniť sa (tiecť po kvapkách): slzy sa dieťaťu ronili z očístekať (zhora dolu al. dovedna): z očí mu stekajú slzy; potôčiky stekajú do jedného prúduvytekať (tiecť odniekiaľ): zo stromu vyteká smolakniž. plynúť (zvoľna): Dunaj ticho plyniekniž. kanúť (obyč. po kvapkách): slzy jej kanú po tváriexpr.: cícerkaťčurčať (tenkým prúdom, cícerkom): zo žľabu cícerká, čurčí vodažblnkotaťžblnkaťzurkotaťexpr.: zurčaťžurčaťzurkaťčurkotať (pri pohybe tekutiny vydávať hlasný zvuk): potok žblnkoce, zurkoce, čurkocecrčaťcrkaťcvrčaťcvrkaťcvŕkaťexpr.: curkaťcrkotať (tenkým a hlasným, niekedy aj prerušovaným prúdom): mlieko crčí, c(v)ŕka do šechtáranár.: cechtiť (sa)cechtať (tiecť cícerkom) • expr.: hrčaťhrkotať (prudko): za domom hrčí rozvodnený potok

    2. p. míňať sa 2, plynúť 1 3. p. zatekať


    cvrček p. svrček 1


    dieťa 1. nedospelý človek do 15. roku • hovor. decko: teší sa ako dieťa, deckoexpr. drobec: vziať drobca na rukyexpr.: špuntštopeľštupeľ (malé dieťa): päťročný špunt, štopeľ, štupeľexpr.: fafrnokšprndúľšprndeľratolesť: najmladšia ratolesť rodinyexpr. neviniatko (malé dieťa) • expr.: žubrienkažabec: malý žabecexpr. stvoreniatkohovor. expr. škvŕňaexpr.: svrčekcvrček (malé dieťa) • kniž. pachoľa (malé dieťa) • hovor. expr.: pimprľapimperľapimprlíknovorodenecexpr.: novonarodeniatkonovorodeniatko (práve, nedávno narodené dieťa) • zried. novonarodenec (Timrava)zastar. novorodeňa (Krčméry)dojča (dieťa v prvých mesiacoch po narodení) • nájdenecexpr. najdúch (nájdené dieťa) • kniž. nemluvňahovor.: bábäbábo (novonarodené dieťa) • subšt. kojenec • batoľa (dieťa medzi 1. a 3. rokom života) • subšt. baby [vysl. bejbi]hrub. bastard (o dieťati ako o miešancovi) • hrub.: panghartpankhart (dieťa nemanželského pôvodu) • pren. pejor.: šteňaštenec

    2. p. človek 1


    svrček 1. drobný poľný hmyz vydávajúci trením krídel zvláštny zvuk • cvrček: svrčky, cvrčky cvrkajú

    2. p. dieťa 1


    cvrkať, cvŕkať 1. vydávať zvuk cvrk, cvŕk, svrk (ako svrček) • cvrlikaťsvrkaťsvrlikať: svrčky cvrkajú, svrkajúčvrkaťčvŕkaťčvrlikať: voda mu v topánke čvŕka, čvrlikáexpr. cvrkotaťzried.: cvrčkaťsvrčkať

    p. aj škŕkať

    2. p. crkať


    cvrk1 1. napodobňuje zvuk svrčka • cvŕksvrk: z trávy bolo počuť tiché cvrk, svrkcrk

    2. napodobňuje zvuk vznikajúci pri vytečení malého množstva vody • crk: cvrk, crk, voda vytekala z kohútika


    cvrk2 p. cvrkot


    cvrkot jasný prerývaný zvuk ako vydáva svrček; zvuk tenkého prúdu vody • crkot: nocou znie cvrkot, crkot svrčkov; cvrkot, crkot potôčikacvrkcrk: z trávy sa ozývalo monotónne cvrk, crk


    prúd 1. pohyb vody, tekutiny • tok: rieka má tichý prúd, tokcícerokexpr.: cíčekcrkcvrk (slabý prúd tekutiny): cícerok potu, sĺz, crk mlieka

    2. p. dav, zástup 1, kolóna 1 3. p. smer 1 4. p. sled 1 5. p. prameň 2 6. p. elektrina


    čvrkať, čvŕkať 1. vydávať zvuk, aký vzniká pri stláčaní niečoho riedkeho, pri brodení a pod. • cvrkaťcvŕkať: voda mu čvrká, cvŕka v topánke

    2. p. škŕkať


    kvapkať 1. padať v kvapkách; spôsobovať padanie kvapiek • expr. kvapčať (obyč. husto, prudko): z vlasov jej kvapká, kvapčí voda; z nosa kvapká, kvapčí krvkvápať (vo veľkých kvapkách): atrament kvápe na zemodkvapkávaťpokvapkávať (v dlhších intervaloch, občas stekať po kvapkách): z kohútika odkvapkáva, pokvapkáva vodaslziť (popúšťať kvapky): tesnenie slzíexpr.: čľapkaťčliapkaťčľapčaťčapkať (s čľapotom dopadať; obyč. o kvapkách dažďa): dážď čľapká na oblokcrkaťcŕkaťcvrkaťcvŕkať (tiecť slabým, prerývaným prúdom): crká do pohára trocha mliekaexpr.: kvackaťkväckaťkvickaťhovor. expr. kyckať (väčšími kvapkami spôsobovať znečistenie): polievka mu kvacká na obrus; z lyžice kycká lekvár

    2. liať po kvapkách • nakvapkávať: kvapká, nakvapkáva si liek do nosa


    nalievať spôsobovať, aby tekutina tiekla do nejakej nádoby • vlievaťliať: nalieval, vlieval, lial víno do pohárovcediť (liať cez cedidlo): cedila polievku do tanierovčapovať (liať cez čap): čapovať pivo do pohárovexpr.: cvrkaťčrpkaťcŕkať (nalievať malé množstvo)


Pozri výraz CV v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Krížovkársky slovník: óda, pau, nefros, tetra, le, bilbord, gy, pampa, tom, xyl, zan, hal, pot, hole, lepidlo
Nárečový slovník: no, gl, up, iso, roh, drb, ras, reta, prv, nokerlik, okru, gerg, perko, g ejic, panenka
Lekársky slovník: n50, e59, ekc, s21, mix, j82, s22, s96, s42, leg, d39, g55, p90, c18, rea
Technický slovník: oem distribúcia programov, ga, rgb, var, mis, can, env, harm, admin, per, external, mode, ur, bm, op
Ekonomický slovník: hf, om, ep, shy, vtg, tea, zdv, tvl, zdg, zfs, oat, tpg, pkh, eoc, ht2
Slovník skratiek: thx, pp, pq, sug, zej, v50, pvf, e77, deo, tbc, ltv, tgw, mof, uzp, pbu
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV