Synonymá slova "cu" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 318 výsledkov (3 strán)

  • čip napodobňuje zvuk, ktorý vydávajú drobné vtáky, hydina; napodobňuje štebotanie drobných vtákov, kurčiat a pod. • čípčivčim: čip, číp, čiv, čiv, ozývali sa vtáčiky zo stromucipčiap: cip, cip, čiap, čiap, pí, pí, pišťali malé kurčiatka hľadajúce matkuzried. ču-ču (Hviezdoslav)


    ču-ču p. čip


    čubrať p. špiniť 1


    špiniť 1. robiť špinavým, spôsobovať znečistenie niečoho • robiť špinuznečisťovať: pri varení špiní veľa riadu; deti robia na dvore špinu; znečisťovať horu odpadkamipoškvrňovať (škvrnami): poškvrňovať obrus vínomhovor. expr.: babraťzahnusovať: zahnusuje si, babre si ruky farbou, maltouexpr.: sviniťšpintať: nedávajú pozor, všetko svinia, všade špincúexpr.: gebriťkyckať (jedlom al. niečím riedkym): omáčkou si gebrí, kycká košeľuexpr.: fafraťfúľaťmazať (blatom, prachom): pri hre si fúľa nohavice, maže topánkypejor. cundrať: cundrať si šatyexpr.: čubraťšubrať (špiniť niečím riedkym, obyč. blatom): čubreš si, šubreš si okraj sukne v špinavej vodeexpr. mastiť (častým al. neopatrným chytaním niečoho): mastí si knihy, písanky

    2. hovor. vypúšťať z tela výkaly • hovor.: klásťšpintaťhrub. sviniťvulg. srať: psy špinia v parkudet. kakaťexpr.: fákaťhnusiť: fáka si do vlastného hniezda; kačky hnusia po celom dvoretrúsiť (vypúšťať trus; o vtákoch a zvieratách): holuby trúsia na oblokylajniť (o dobytku) • vyprázdňovať si črevávyprázdňovať sa

    3. p. haniť


    špliechať 1. narážať na niečo a pritom vydávať príznačné zvuky (o vode al. niečom riedkom); pri nárazoch zasahovať prúdmi vody • špľachotaťšplechotaťšpľachtaťšplechtať: vlny hlasno špliechajú, špľachocú; voda špliecha, šplechoce do člnačliapaťčľapotaťčľapkaťčliapkať: vonku čľapoce, čliape dážďplieskať: dažďové kvapky plieskajú do oblokov

    2. zasahovať niekoho menšími prúdmi vody • špľachotaťšplechotaťšpľachtaťšplechtať: deti sa zabávajú, špliechajú, špľachocú násstriekaťprskaťfŕkaťexpr. fŕskať (v kvapkách): Nestriekaj, neprskaj na mňa!; pri umývaní fŕka, fŕska naokoločliapaťvyšplechovať: dieťa vo vaničke čliape, vyšplechuje vodunár.: čubraťčubriť (Kálal)


    opilec opitý človek; kto podľahol alkoholu, kto veľa pije • pijanalkoholikhovor.: pijaknotorik: známy miestny opilec, alkoholik, pijan, pijak, notorikhovor. pejor. korheľpejor. ožranexpr. zried.: ochmelenecožranec: korheli, ožrani buntošili svojím spevomkraj. expr. čučar (kto sa opíja lacným vínom)


    cicať vyťahovať jazykom mlieko z materských žliaz • nár. cecať: dieťa cicia materské mlieko; teliatko cicia, cecia kravuvyciciavaťcucať (vyťahovať jazykom tekutinu vôbec): včely vyciciavajú, cucajú, cicajú nektár z kvetovcmúľaťcumľať (poťahovať jazykom ako pri cicaní): má zlozvyk cmúľať, cumľať, cucať, cicať si prstyexpr.: cickaťcuckať: cickať, cuckať si palecexpr. mogať: dieťa si mogá prstnár.: mlgaťmĺzťzried. mogliť (Figuli)nár. ľuľkať (Kálal)poťahovať (cicať s prestávkami): poťahuje z prsníkapiťsubšt. sať

    p. aj piť


    cucať p. cicať, cumľať


    cumľať prehadzovať al. držať v ústach, poťahovať pritom jazykom a pritom vydávať zvuk • expr. cmúľať: rád cumle, cmúľa cukríkyexpr.: cmuľkaťcmukať: cmuľkať cumlík; dedko cmuká fajkuexpr.: cucaťcuckaťcucľať: cucať, cuckať si prstomáľaťžmoliť (v ústach): stále omáľa, žmolí niečo v ústachožúvať (žutím znehodnocovať): ožúva ceruzkunár. omĺzať (Figuli)nár.: mlzaťmĺzť (Kálal)


    omáľať 1. v ústach niečo prehadzovať • premáľaťpremieľaťprežúvať: omáľa kôrku; premáľa, premieľa v ústach koláč; jedlo dlho prežúva v ústachcmúľaťcumľaťcucaťcucľaťcuckať (zároveň vyťahovať šťavu z niečoho): cmúľať cukríkžmoliť (v ústach) • nár. omĺzať: chvíľu si jazyk omĺzalnár. žužľať (Chudoba)

    2. p. opakovať 1


    cucflek p. modrina


    čuch jeden z piatich zmyslov slúžiaci na vnímanie vône a zápachu: mať dobrý čuchňuch (u zvierat, expr. i u ľudí)


    čuchať vnímať čuchom, zisťovať čuchom • očuchávaťvoňaťovoniavať: čuchala, ovoniavala, či mäso ešte nepáchneňuchaťoňuchávať (o zvieratách): pes ňuchá nebezpečenstvo; vlčiak oňucháva stopuvetriť (zisťovať, pátrať čuchom): zver vetrí stopu


    voňať 1. vydávať, šíriť vôňu • rozvoniavať: ruže, kvety voňajú; agát rozvoniavaexpr.: vyvoniavaťrozváňaťzaváňaťvyváňať (silno, prenikavo): pokosená lúka rozváňa, vyváňa doďaleka; obed už zaváňa

    2. vdychovať vôňu • ovoniavaťobvoniavaťprivoniavaťčuchať: voňal, čuchal dobrý tabak; privoniaval k mäsuexpr.: ňuchaťoňuchávaťočuchávať: deti jedlo oňuchávali

    3. p. páčiť sa 2


    čuchnúť1 p. privoňať 1, ochutnať 2


    čuchnúť2 p. ozvať sa 2


    ochutnať 1. zistiť chuť zjedením al. obliznutím malého množstva z niečoho • hovor. okoštovať: ochutnala, okoštovala jedlo, či je dosť slanéskúsiťokúsiťhovor. opáčiť (chuť niečoho): daj mi skúsiť, okúsiť, opáčiť z koláčaodb. degustovať: degustoval víno

    2. zjesť malé množstvo z niečoho • expr.: oblízaťolízaťobliznúťoliznúť: ochutnal, oblízal som zo všetkého, čo sa na stôl predložiloexpr. zried. uliznúť (si) (o niečom tekutom): ulizol si z fľaškyexpr. ďobnúť: do torty iba ďobolpren. expr.: privoňaťčuchnúť: k vínu ani neprivoňal, ani nečuchol


    ozvať sa 1. vydať zvuk, zvukovo sa prejaviť • zaznieťohlásiť sa: neďaleko sa ozval, ohlásil zvon; zaznel hrom, výstrelzazvučať (prejaviť sa zvučaním): zazvučal telefón; vedľa nečakane zazvučalo čembalozarezonovať (zaznieť tak, že zvuk sa preberie od iného predmetu): husle ticho zarezonovalipoozývať sa (postupne, jeden za druhým): poozývali sa údery hodín

    2. prejaviť sa slovne • ohlásiť sareagovaťzareagovať: v diskusii sa ozval, ohlásil prvý; na námietky nik ne(za)reagovalprehovoriťprevravieť: prehovoril, prevravel, až keď ho vyzvalikniž.: prerieknuťpreriecť: preriekol až po chvíliprihlásiť sa (o slovo, do diskusie) • expr.: ceknúťmuknúťštrknúťškrknúťkrknúťčuchnúťpípnuť (obyč. v zápore): bolo ticho, nik (ani) necekol, nemukol, neškrkol; deti ani nečuchli, nepíplipren. pejor. gágnuťkniž. hlesnúť: bolesť vydržal bez hlesnutiapoozývať sapoohlášať sapoohlasovať sa (postupne, jeden za druhým)

    3. prejaviť sa navonok istým spôsobom (o citoch, náladách, telesných pocitoch a pod.) • ohlásiť saprihlásiť sa: ozval sa v ňom otcovský citprebudiť sadať o sebe vedieť: bolesť sa znova ozvala, dala o sebe vedieť; prebudila sa túžba cestovaťukázať sa: ukázala sa potreba oddychuzjaviť saobjaviť sa: u chlapca sa zjavila, objavila pýchapoohlasovať sapoprihlasovať sapoprebúdzať sa (postupne, u viacerých)

    4. p. protestovať


    privoňať 1. priblížiť sa nosom k niečomu al. priblížiť niečo k nosu a zľahka čuchom preskúmať • povoňať: privoňať k jedlu; privoňala, povoňala ružový púčikexpr.: čuchnúťpriňuchaťpričuchnúť: priňuchá, pričuchne k poháru od vínaovoňaťočuchať (zistiť čuchaním) • oňuchať (o zvieratách)

    2. p. skúsiť 2, ochutnať 2


    čuchrať natriasaním, nadvihovaním uvoľňovať • čechraťnačuchrávaťnačechrávaťšuchoriťšušoriť: kačka si zobákom čuchre, čechrá, šuchorí periezried. čechriťnatriasať: natriasa, čuchre vankúšerozčuchrávaťrozcuchávaťstrapatiťrozkuštrávaťkudliťchlpiť (pri vlasoch, srsti, nitiach a pod. natriasaním porušovať poriadok, uvoľňovaním zamotávať): čuchre, strapatí, rozkuštráva, kudlí mu vlasy; čuchre, chlpí pradeno vlnyježiť (srsť, chlpy, vlasy)


    chlpiť tvoriť chumáče, uzlíky • expr.: chumliťkudliť: chlpí, chumlí vlnu, nitezamotávaťzauzľovať: zamotáva, zauzľuje si šnúrky na topánkachstrapatiťkuštraťčuchraťšuchoriť (narúšať usporiadanosť vlasov a pod.): strapatí, čuchre si vlasy


    natriasať 1. trasením upravovať • čuchraťnačuchrávať: natriasala, čuchrala poduškyexpr.: čechraťnačechrávaťšuchoriť: šuchorila ľan, aby sa presušil

    2. prudko pohybovať niečím sem a tam • mykaťšklbať: natriasal dieťa v kočíku; mykal, šklbal plecami od rozčúlenianadhadzovaťpohadzovať (mykať smerom hore): nadhadzoval dieťa na rukáchtriasťstriasaťlomcovať (veľmi silno natriasať): horúčka ním trasie, lomcuje; zimnica ho striasaexpr.: drgaťdrmaťhegaťdrgľovať: staré auto hegá, drgľuje; drmal hlavouexpr.: drgoliťstrgáňaťtrlingať: bričku drgolilo, trlingaloexpr.: nadŕdaťsepkaťnár.: hegľovaťhontŕľať


    strapatiť uvádzať vlasy al. niečo podobné do neporiadku, robiť strapatým • expr.: kudliťkuštriťrozkuštrávať: vlasy jej vietor kudlí, kuštrí, rozkuštrávačuchraťčechraťrozčechrávaťrozčuchrávať (natriasaním uvoľňovať, šuchorením prevzdušňovať): čuchrá, čechrá si bradu; rozčechrávať si účes


    strapatý ktorý je zanedbaný v úprave, strihu a pod. (o vlasoch); ktorý má neupravené vlasy, porušený účes • neučesaný: mať vždy strapatú, neučesanú šticu; odísť do školy strapatý, neučesanýneupravenýrozstrapatenýpostrapatený: všetkým bola známa jeho neupravená, rozstrapatená hlava; celý je mokrý a rozstrapatený, postrapatený od vetrarozcuchanýexpr.: rozcuchranýrozčuchranýrozčuprenýrozkuštranýrozkuštrený: rozcuchané, rozčuchrané vlasyexpr.: kudlatýčuchratýčuchravýčupravýčupratýčuprinatýkuštravýexpr. zried.: začuchranýchuchmatý: čupravý, čupratý, čuprinatý, začuchraný šarvanecexpr. roztrasený (Kukučín; o vlasoch, hlave)


    čuchratý, čuchravý p. strapatý


    cuciak ústroj hmyzu na cucanie šťavy z kvetov • ciciak: ponoriť cuciak, ciciak do kalicha kvetucicadlo


    bozkávať dotýkať sa perami niekoho, niečoho pri prejave lásky, nežnosti, úcty a pod. • dávať bozk/bozkyexpr. dávať božtek/božteky: vrúcne sa bozkávali; bozkáva dieťa, dáva bozk, božtek dieťaťu na čelohovor.: dávať pusu/pusinkupusinkovaťpoet. celovaťzastar. ľúbaťexpr.: lízaťoblizovaťcukrovaťhrdličkovaťexpr., obyč. pejor.: cmúľaťcmuľkaťcuckať: stále sa lížu, oblizujú, cmúľajúzasýpať/zasypávať bozkamiobsýpať/obsypávať bozkami (veľa bozkávať)


    cuckať, cucľať p. cumľať


    čučky p. mlčky, ticho1 2


    mlčky bez vyjadrovania myšlienok rečou, bez hovorenia • mlčanlivo: mlčky, mlčanlivo si vypočul otcove slovámĺkvonevravnezried. pomlčky: mĺkvo, nevravne kráčali hore schodminemozamĺknutozastar. zamĺklo: zamĺknuto sa pozerala za odchádzajúcimitichobez slovapotichuexpr.: tichučkotichunkotichulinkopotichučkypotichunkypotichulinky: ticho, bez slova, potichu, tichučko zastali nad otvoreným hrobomexpr. čuškynár. expr. čučky (Mihálik): mlčky, čušky sedí v kúte izbyzadumanezadumanopoet.: dumnedumno (mlčky a premýšľavo): zadumane, dumno hľadí na obraz pred sebou


    ticho1 1. nevydávajúc al. nespôsobujúc nijaký zvuk; vydávajúc al. spôsobujúc veľmi slabý zvuk (op. hlasno) • potichu: ticho, potichu sa zakrádal po chodbe; ticho, potichu sa rozprávali až do polnocinečujnenehlučnebezhlučnebezhrmotne: nečujne, nehlučne sa priblížil ku skupinke; motor beží bezhlučne, bezhrmotnebezhlasnebezzvučnenehlasnenezvučne: auto išlo dolu kopcom bezhlasne, bezzvučne s vypnutým motorom; nehlasne, nezvučne pohybovala peraminepočuteľne: lietadlo nepočuteľne preletelo v obrovskej výškešeptomšepkompošepkyhovor. pošušky (o rozprávaní): šeptom, pošepky jej čosi vraveltlmenepridusene: tlmene, pridusene na nás zavolalhud. pianoexpr.: tíškotichučkotichunkotichulinkopotichučkypotichunkypotíškunár. potíšky: tíško, tichučko zavrel dvere; tichunko, potichučky vyjsť z miestnostizastar.: neslyšneneslyšateľnenespráv. sticha

    2. nič nehovoriac, nepovediac ani slovo • potichubez slova: ticho, potichu, bez slova sedeli až do ránamlčkymlčanlivozried. pomlčky: chvíľu mlčky, mlčanlivo stáli nad hrobomnemomĺkvozamĺknutozmĺknuto: nemo, mĺkvo, zamĺknuto hľadel za odchádzajúcimiexpr.: tíškotichučkotichunkotichulinkopotichučkypotichunkyexpr. zried. čuškynár. expr. čučky

    3. bez prudkého pohybu • pokojne: ležal ticho, pokojne, ani sa nepoholnerozbúrene: rieka nerozbúrene, ticho tiekla dolinouexpr.: tíškotichučkotichunkotichulinko

    4. výzva na pokoj, utíšenie niekoho al. niečoho • pokojpokojne: ticho, pokoj, pokojne, nič sa nedeječitčtpst: Ticho, čit, nechcem počuť ani slovo!expr. ani mukani škrkani slovo: Ani muk, nech už nič nepočujemhovor.: kuškušte (výzva psovi; trocha hrub. výzva ľuďom) • nespráv. kľud


    čučo p. pes


    pes šelma chovaná ako domáce zviera: strážny pesexpr.: havkáčďavkáčdunčo (väčší chlpatý pes): pred búdou sedí dunčohovor. bundáš (pes s dlhou hustou srsťou) • det. havohypok.: čučokuťo


    čučuľkať 1. p. pišťať 1 2. p. hladkať


    hladkať jemne prechodiť dlaňou po niečom • hladiťpohládzaťpohladkávať: hladkala, hladila, pohládzala jemný zamat šiatláskaťexpr.: mojkaťčankať (s láskou, s citom hladkať): matka láskala dieťa po tvári; mojkala, čankala ho, aby neplakaloexpr. mankaťnár. čučuľkať


    pišťať 1. vydávať slabý vysoký zvuk (o vtákoch) • pípať: v kroví pišťalo, pípalo kuriatkoexpr.: čipčaťčipotaťčiepčať: v hniezde sa mrvilo a čipčalo, čipotalo šesť neoperených vtáčatexpr.: čivčaťčivkaťčivikať: pod oblokom čiv(i)kajú vtáčenceexpr.: ciepkaťciepčaťcipčaťciapčať: sotva vyliahnuté lastovičky ciepkajú, ciepčajú, cipčia v hniezdeexpr. čučuľkať: už z diaľky počuť čučuľkať husi na pažitiexpr.: kvíkaťkvičať (o svini): prasa zúfalo kvíkalo; pren. (o deťoch): deti od radosti až kvíkali

    2. vydávať vysoký zvuk pri rýchlom lete vzduchom • pískaťhvižďaťhvízdať: počul, ako mu guľky pištia, pískajú, hviždia popri hlaveexpr.: piskotaťfičať: vo vzduchu fičali granáty


    čudácky p. čudný


    čudný ktorý sa vyznačuje mimoriadnosťou, zriedkavosťou; ktorý je málo známy, ktorý sa nedá presne pomenovať, určiť • neobyčajnýnezvyčajnýnevšednýzvláštny (op. obyčajný, bežný, všedný): čudný, neobyčajný príbeh; čudné, nezvyčajné správanie; nezvyčajný, nevšedný, zvláštny stromdivnýpodivnýpodivuhodnýpodozrivýznepokojujúci (vzbudzujúci údiv, počudovanie, znepokojenie): začuť divné, podivné, podivuhodné zvuky; podozrivé, znepokojujúce tichočudácky (typický pre čudáka): vedie čudácky životkniž.: bizarnýpitoreskný: bizarné, pitoreskné tvaryexpr.: čudesnýprečudesnýprečudnýpredivnýprepodivnýprapodivnýprazvláštnyexpr. zried. pračudný (veľmi čudný): čudesná, prečudesná, prečudná krajina; prepodivný, pračudný pocitnepochopiteľnýzáhadnýtajomný (plný tajomstva, nepoznaný, nepreskúmaný): nepochopiteľná, záhadná osoba; tajomné symbolynevysvetliteľný: nevysvetliteľná záhada, nevysvetliteľný úkaz


    zvláštny 1. iný ako obyčajný, iný ako všedný, každodenný • neobyčajnýnezvyčajný: zvláštny, neobyčajný človek; zvláštne, nezvyčajné schopnostikniž. nezvyklý: nezvyklý úkaznevšednýnetradičnýnetypický: nevšedný záujem; netradičná, netypická situáciajedinečnýunikátnyvýnimočnýoriginálny (ktorý sa javí ako výnimka): výnimočná žena; vyznačovala sa jedinečným, originálnym oblečenímcudzí: odpovedal cudzím hlasommimoriadnynevídanýnápadný (vzbudzujúci pozornosť svojou neobyčajnosťou): mimoriadna príhoda, nevídaná ponuka, nápadné menoexotický (neobyčajný svojou cudzorodosťou): exotická krásakuriózny: kuriózny prípadkniž.: bizarnýpitoreskný: bizarné, pitoreskné tvaryčudnýdivnýpodivnýzáhadnýpodivuhodný (vymykajúci sa z rámca všednosti svojou záhadnosťou): vedie zvláštny, čudný, podivuhodný životneopísateľnýnevyjadriteľnýnevypovedateľnýnevysloviteľnýnedefinovateľný: nachádzal sa v neopísateľnom, nedefinovateľnom stavenejasnýnezrozumiteľnýnepochopiteľnýnevysvetliteľný: zvláštne, nejasné, nezrozumiteľné reči; nevysvetliteľný javčudácky (typický pre čudáka): má čudácke spôsoby

    2. p. špeciálny 1, 2 3. p. mimoriadny 1, 2 4. p. svojský 1 5. p. tajomný


    čudák človek, ktorého správanie, prejavy sa vymykajú norme: v mladosti bol čudákhovor. expr. patrón: je to čudný patrón, nechodí do spoločnostiexpr.: odľudčudo (J. Horák)zastar. podivín


    čudesný p. čudný


    čudeso p. zázrak


    zázrak niečo neobyčajné, zvláštne: Tatry sú prírodným zázrakom; chlapec je spevácky zázrakdiv: robiť divyčudočudeso: rozprával o čudách ďalekých krajín


    cúdiť p. osievať, previevať 2


    osievať niečo sypké zbavovať nepotrebných, neželateľných čiastočiek • preosievaťpresievať (cez sito al. riečicu): osieva, preosieva múku, kompost; presievať osivocúdiťviaťprevievaťčistiť (presýpaním na vejačke a pod.): cúdiť, čistiť obilie, makhovor. zastar.: rajtarovaťrajtárovať (na vejačke)


    previevať 1. (o vetre, vánku a pod.) viatím, fúkaním zasahovať • prefukovaťpredúvať: všetky kúty záhrady previeval, prefukoval čerstvý vetrík; poľanou previeval, predúval svieži vánokovievať (po povrchu): rekreantov ovieva morský vánokprevetrávať: prievan prevetrával izbu

    2. presýpaním, na vejačke a pod. čistiť od nepotrebných, neželateľných čiastočiek • viaťcúdiť: veje, previeva, cúdi makpreosievaťpresievaťosievať (cez sito al. riečicu): preosievať, osievať múku na koláče; kompost zakaždým starostlivo presieva, osievahovor. zastar.: rajtarovaťrajtárovať


    cnostný vyznačujúci sa cnosťami, mravnosťou; založený na cnosti, mravnosti • čnostnýmravný (op. nemravný): cnostný, čnostný, mravný človekpočestnýkniž. mravopočestný: počestní, mravopočestní občaniabezúhonnýbez hany (ktorý je bez mravnej ujmy): bezúhonná osoba, osoba bez hanyčistýkniž.: zachovanýzachovalý (mravne): viesť čistý, mravne zachovaný, zachovalý životbohabojnýnábožný (cnostný v duchu kresťanskej morálky) • kniž. bohumilý: bohabojní, nábožní, bohumilí ľudiacudnýnevinný (cnostný v pohlavnom živote): cudná, nevinná láska; nevinná deva

    p. aj mravný, bezúhonný


    cudný p. hanblivý, zdržanlivý, cnostný


    hanblivý ktorý je málo smelý; ktorý sa vyznačuje hanblivosťou, plachosťou; svedčiaci o takej vlastnosti • ostýchavý: hanblivý, ostýchavý mládenec; ostýchavé úsmevy, slováokúňavýzdráhavý (hanblivo váhavý): okúňaví, zdráhaví návštevnícicudný (hanblivý, zdržanlivý v intímnom živote): cudné dievča, cudný pohľadkniž. prudérny (prepiato hanblivý): prudérni ľudiapricudný (príliš cudný) • plachýnesmelý (ktorý má málo sebaistoty): plachá, nesmelá osoba; plaché, nesmelé správanie


    zdržanlivý ktorý mierni prejavy svojich citov; ktorý zachováva mieru v prejavoch, v jedení, pití a pod.; svedčiaci o tom • umiernený: je zdržanlivý, umiernený vo svojich prejavoch; umiernená politikamiernynevtieravýdiskrétny: je to veľmi mierny, diskrétny človekrezervovanýodmeraný (zdržanlivý v správaní): zachováva si rezervovaný, odmeraný postojchladnýstudenýoficiálny (zdržanlivý v správaní sa): chladný, oficiálny tón reči; studený úsmevstriedmy (zdržanlivý v pôžitkoch): vedie striedmy život; je striedmy v nárokochabstinentskýabstinentný (zdržanlivý v pití alkoholu): má abstinentské zásadyasketickýexpr.: kláštornýkláštornícky: žiť asketickým, kláštorným životomcudnýmravnýčistýhanblivý (zdržanlivý v pohlavnom živote): cudná, čistá dievčina; hanblivý chlapecuzavretýneprístupnýnekomunikatívnyupätýodmietavý (zdržanlivý v spoločnosti): je to uzavretý, upätý človekhovor. škrobenýpren. kožený (zároveň predstieraný): škrobený, kožený výraz tváre


    neprirodzený 1. ktorý nie je daný prírodnými zákonitosťami; odporujúci prirodzenej povahe vecí (op. prirodzený) • umelý: neprirodzená, umelá krása; umelé koryto rieky (op. prírodné) • neskutočný (prevyšujúci skutočnosť): neskutočná krásanásilný (zmenený, usmernený násilným zásahom): násilná smrť, násilný spoločenský vývinnezvyčajnýzvláštnyčudnýcudzí (iný ako je prirodzený, zvyčajný, svoj): neprirodzená, nezvyčajná poloha tela; mať zvláštny, čudný výraz tváre; prehovoriť neprirodzeným, cudzím hlasomdeformovanýdegenerovanýanomálny (chorobne a pod. zmenený oproti prirodzenému, správnemu): deformovaný, degenerovaný rast zubovnenormálnykniž.: abnormálnyanormálny (op. normálny): nenormálny, abnormálny stav vecíchorobnýnezdravý (zapríčinený chorobou; op. zdravý): chorobný, nezdravý výraz tváre; chorobné prejavy organizmuzvrátený (chorobne zmenený, obyč. čo sa týka morálky): zvrátené túžbyzried.: protiprírodnýprotiprirodzený

    2. ktorý sa predstiera, ktorý nie je úprimný (op. prirodzený, bezprostredný) • predstieranýstrojenýhranýafektovaný: prejavovať neprirodzený, predstieraný, strojený záujem; hraný súcit; strojená, afektovaná mimikasilenýnútenýnásilnýumelý (op. spontánny, mimovoľný): silený, násilný plač; nútená, násilná, umelá veselosťvyumelkovanýpreumelkovaný (nadmieru skrášlený): vyumelkovaná rečupätýkožený (založený na prílišnej sebakontrole, zdržanlivosti; op. uvoľnený): upäté správaniekŕčovitýkniž. sardonický (uskutočňovaný s veľkým sebazaprením): kŕčovitý, sardonický úsmevprepiatyprehnaný: neprirodzená, prepiata, prehnaná uhladenosť

    p. aj neúprimný


    tajomný ktorý je zahalený tajomstvom, skrývajúci tajomstvo, plný záhad; nepreskúmaný • tajuplnýzáhadný: tajomný, tajuplný ostrov; stretnúť tajuplnú, záhadnú bytosťčudnýdivnýpodivnýzvláštny (ktorý dráždi, neschádza z mysle, vzbudzuje počudovanie, podozrenie): čudné, divné, podivné úkazy na nočnej oblohe; dorozumievali sa podivnou, zvláštnou rečou pohľadov a mlčaniazastaráv. šerý (časovo veľmi vzdialený, málo známy): šerý dávnoveknepreniknuteľnýnevysvetliteľnýnevyspytateľný (ktorý sa dá rozumom ťažko poznať): nepreniknuteľná ľudská psychika, nevysvetliteľné javy, nevyspytateľný osudnepoznanýneznámy (doteraz nie dostačujúco známy): neznámy podmorský svet, neznáma vesmírna silazázračnýčarovný (plný tajomných síl, úkazov, príhod a pod.): zázračná, čarovná rozprávková ríša; zázračné, čarovné pôsobenie talizmanukniž. zastar. tajomstvaplný (Kalinčiak)zastar. tajnostný (Kukučín, Hrušovský)mystickýkniž.: mysterióznymystériový (nepochopiteľný ako mystika, nepreniknuteľný ako mystérium): má v sebe niečo mystické, mysteriózne; v kaplnke vznikla zvláštna, mystériová atmosféraokultnýokultistickýnadprirodzený (vzdialený racionalite, nepochopiteľný rozumom): okultné, nadprirodzené javyexpr.: temnýtmavý


    záhadný 1. zahalený tajomstvom, plný záhad • tajomnýtajuplný: záhadné okolnosti, tajuplný hradčudnýdivnýpodivnýzvláštny (ktorý sa nedá presne pomenovať): čudné, divné správanie; mal taký zvláštny pohľadnepreniknuteľnýnevysvetliteľnýnevyspytateľný (ktorý sa dá rozumom ťažko poznať): nevysvetliteľný, nevyspytateľný javšerý (časovo veľmi vzdialený, málo známy): šerý dávnovektemnýtmavý: mať temnú, tmavú minulosťnepoznanýneznámy (nie dostačujúco známy): nepoznané, neznáme diaľkyzázračnýčarovný (plný tajomných síl, úkazov): zázračný, čarovný svet rozprávokmystickýkniž.: mysterióznymystériový (záhadný ako mystika): mystická, mysteriózna atmosféraokultnýnadprirodzený (nepochopiteľný rozumom): okultné, nadprirodzené javykniž. zastar. tajomstvaplný (Kalinčiak)zastar. tajnostný (Kukučín, Hrušovský)

    2. ťažko zrozumiteľný • nezrozumiteľný: záhadný, nezrozumiteľný nápisnejasnýnezreteľnýdvojznačný (významovo nie presne určený): nejasné, nezreteľné metaforynepresnýneurčitýhmlistýmatný: neurčité, hmlisté spomienkynepochopiteľný: nepochopiteľný jazyk symbolovčudnýdivný: je to čudný, divný prípadkniž. pýtický (akoby vyslovený starogréckou veštkyňou Pýtiou): jeho pýtickým prognózam nik nerozumiekniž.: rébusovýrébusovitý (majúci ráz rébusu) • kniž. zastar. enigmatickýkniž. spletitýhovor. expr.: zapletenýspletenýzamotanýpomotanýzmotaný: zapletený, zamotaný, zmotaný príbeh

    3. p. zvláštny 1


    čudo 1. p. zázrak 2. p. strašidlo 1 3. p. čudák


    strašidlo 1. fantáziou vytvorené zjavenie vzbudzujúce strach, hrôzu • strašiakmátohapríšeraprízrak: rozprávky o strašidlách; báť sa strašiakov, mátoh, príšer; rozprávkové prízrakyčudo: veriť v čudáduch: v zrúcaninách strašia duchoviaexpr.: bobákbubákbobo (strašiak pre deti): strašiť deti bobákom, bubákomfantómvidinakniž.: fantazmafantazmagóriapren. hrozba (niečo, čo vzbudzuje strach): hrozba hladu

    2. figúra z palíc, handár a pod. na plašenie vtákov • strašiak: strašidlo, strašiak vo vinohradeplašidlo (zariadenie na odháňanie zveriny) • expr. hastrošpanák: panák v maku


    čudovať sa pociťovať a prejavovať prekvapenie, údiv • diviť sabyť prekvapený: diváci sa čudujú, divia, sú prekvapení, že sa predstavenie ešte nezačaložasnúťbyť ohromený (čudovať sa vo veľkej miere): žasli sme nad výkonmi športovcovexpr.: vyvaľovať očiotvárať očihíkaťochkaťachkať: čudujem sa toľkej odvahe, otváram oči nad toľkou odvahou; čuduje sa, híka, achká nad toľkou krásouprekvapuje ma (iba v 3. os.): čudujem sa tomu, prekvapuje ma tofraz. expr. oči mu vyliezajú z jamiek/jamôk (pri veľkom prekvapení)


    napočudovanie, pís. i na počudovanie vyjadruje hodnotiaci postoj k vete, k výrazu, ktorým sa naznačuje, že niečo vyvoláva počudovanie, prekvapenie • napodivna prekvapenie: napočudovanie, napodiv, podarilo sa jej prísť včas; na prekvapenie, vôbec sa nezmenilfraz. čuduj sa svete


    cudzí 1. patriaci inému, iným; pochádzajúci od iného, iných (op. vlastný, svoj) • nevlastný: starať sa o cudzie, nevlastné dieťa; vystupovať pod cudzím, nevlastným menomzried. nesvoj (Škultéty)cudzozemskýcudzokrajnýzahraničnýdovozovýdovoznýimportný (pochádzajúci z inej krajiny, zo zahraničia; op. domáci, vnútorný): dostať sa na cudzozemské trhy; cudzokrajný tovar; zahraničné, dovozové, importné výrobkyimportovanýdovezenýprebratýprebraný (op. pôvodný, domáci): importovaná, dovezená kultúra; prebraté myšlienkyimplantovaný (prenesený z cudzieho prostredia, miesta): implantované názorynenašskýpejor. cudzinský (ktorý nie je príznačný pre rodné, domáce prostredie; op. našský, rodný, náš): nenašské, cudzinské zvykyzried. cudzoduchý: cudzoduchá výchova (Šoltésová)poet. cudzotný (Hviezdoslav)zried. inonárodnýcudzonárodný (vlastný inému národu): inonárodné, cudzonárodné mená

    p. aj zahraničný

    2. p. neznámy, vzdialený 1 3. p. zvláštny 1, neprirodzený 1 4. p. odlišný


    cudzinec 1. príslušník cudzieho štátu • cudzozemec: turistické centrá zaplavili cudzinci, cudzozemci

    2. neznámy, cudzí človek (op. tunajší) • cudzízastaráv. cudziar: stojí bokom ako cudzinec, cudzí, cudziar


    cudzorodý narúšajúci rovnorodosť, jednotnosť, usporiadanosť • cudzíneorganický: cudzorodý, cudzí, neorganický prvok v systéme

    p. aj odlišný


    ľahostajný ktorý nemá o nič záujem; ktorý neprejavuje navonok záujem, citové pohnutie a pod.; ktorý svedčí o nezáujme • nevšímavýapatickýflegmatický: ľahostajný, nevšímavý človek; pacient je ku všetkému nevšímavý, apatický; nevšímavý, flegmatický výraz tváreneúčastnýnezúčastnený (ktorý nepociťuje, neprejavuje účasť): vrhol na smútiacich neúčastný, nezúčastnený pohľadochabnutýotupenýzatupený (ktorý stratil o všetko záujem): ochabnutá, otupená myseľ; otupený väzeňletargickýrezignovaný (úplne, až chorobne ľahostajný): letargické správanie pacientakniž. indolentnýodb. inertný (neschopný reagovať) • nepohnutý (bez citového pohnutia): pri správe o jeho smrti zostala nepohnutáchladnýstudený (bez citového vzplanutia): citovo chladný, studený človek; pohlavne chladný mužcudzíodcudzený (ktorý nemá al. ktorý stratil citový vzťah): boli si odrazu (citovo) cudzí, odcudzení (op. blízki) • indiferentný (nezaujímajúci ani jeden z protikladných postojov): byť indiferentný k národnostnej otázkeignorantský (svedčiaci o ignorancii) • vlažný (majúci al. prejavujúci voči niečomu veľmi malý záujem; svedčiaci o malom záujme): mať vlažný vzťah k politikepasívny (úplne bez záujmu; op. aktívny) • apolitický (ľahostajný vo vzťahu k politike): pasívny účastník prebiehajúcich udalostí; prezident zaujal apolitický postojhluchýslepý (úmyselne ľahostajný k veciam, javom a pod.): byť hluchý, slepý voči cudziemu nešťastiupohodlnýpubl. pejor. pohodlnícky (ktorý sa nenamáha prejaviť záujem, zaujať postoj): pohodlná, pohodlnícka reakcia na problémlaxnýnedbanlivýnedbalýnedbajskýnezodpovedný (ktorý berie na ľahkú váhu zodpovednosť, dôslednosť): mať laxný, nedbanlivý, nedbalý prístup k práci; nedbajská, nezodpovedná výchova


    nepôvodný ktorý nie je prvotný, originálny, vlastný od pôvodu (op. pôvodný) • nevlastný: nepôvodné, nevlastné názoryepigónsky (ktorý je len napodobením): epigónska poéziaodvodenýdruhotnýkniž. sekundárny (pôvodom iný al. prevzatý): odvodené teórie; lingv. druhotné, sekundárne predložkydruhýiný (zmenený oproti prvému, pôvodnému): to je už druhý, iný majiteľimportovanýcudzí (presadený z iného prostredia; op. domáci): importované, cudzie umeniekniž. implantovaný: implantovaný názor


    neústrojný 1. ktorý nie je vzájomne spätý, ktorý nie je súčasťou istého rovnorodého celku (op. ústrojný) • neorganický: neústrojné, neorganické zložky literárneho diela; neorganický slovný tvarcudzorodýcudzí: cudzorodé, cudzie prvky štruktúry

    2. p. anorganický


    nevlastný ktorý nie je vlastný od pôvodu, od začiatku (op. vlastný): nevlastní príbuzní (op. pokrvní) • adoptívny (získaný adopciou): adoptívny synnepôvodnýnepravý (op. pôvodný, pravý) • cudzí (op. svoj): nepôvodné, nepravé meno autora; nepôvodné myšlienky (op. originálne) • podvrhnutý (ktorý je falošne vydávaný za vlastný): podvrhnuté dieťa

    p. aj cudzí


    neznámy o ktorom sa nič (podrobnejšie) nevie (op. známy) • akýsinejakývoľajakýdajakýhovor.: voľákydákykniž. kýsi: na tribúnu vyšiel neznámy, akýsi, nejaký rečník; pomohol mi neznámy, voľajaký, dajaký mladíkcudzízastar. stranný (op. domáci, našský): do domu vošiel neznámy, cudzí, stranný človek; poznávať cudzie krajinybezmennýanonymný (ktorého meno nepoznáme): hrob bezmenného vojaka, anonymný pisateľ listu (op. konkrétny) • nepoznanýneodhalený (ktorého nemožno odhaliť, spoznať): páchateľ ostal nepoznaný, neodhalený; dielo neznámeho, nepoznaného majstraneidentifikovateľný (ktorého, ktorý nemožno presne určiť): neidentifikovateľná mŕtvolatajomnýzáhadný (ktorý ostáva tajomstvom, záhadou): neznámy, tajomný vesmír; tajomné, záhadné písmotajnýskrytýutajený (skrývaný pred inými): neznáma, tajná organizácia; zdržiavať sa na skrytom, utajenom miesteneistý (o niečom budúcom): výsledok bol pre nich neznámy, neistýnový (dosiaľ nepoznaný): zažila nový pocitpoet. neznaný (Sládkovič)


    odcudzený ktorý sa stal citovo ľahostajný voči niekomu, niečomu • cudzí: vrátil sa domov odcudzený, cudzíodnárodnenýodrodenýodrodileckýzastaráv. odrodilýzastar. odrodilský (ktorý stratil vedomie príslušnosti k vlastnému národu): odnárodnená, odrodilecká, odrodená mládežodpadlíckypejor.: renegátskypren. janičiarsky (správajúci sa zradcovsky, napr. k vlastnému národu): renegátske, janičiarske vrstvy národa


    odlišný ktorý sa odlišuje svojimi vlastnosťami (op. rovnaký, podobný) • rozličnýrozdielnyrôzny: mať na niečo odlišné, rozličné, rôzne názory; žiť v rozličných, rozdielnych častiach svetaodchylnýodchodný: robiť odchylnú, odchodnú politiku ako predchádzajúca vládanie takýnie takýto: včera si mala nie také, nie takéto šatyinýinakší (op. taký istý): riešiť úplne iné, inakšie problémy ako predtýmnie tennie ten istýdruhý (obyč. ako výsledok zámeny, zmeny): dnes je to už nie ten, nie ten istý, druhý človeknerovnakýnejednakýnerovný (pri vzájomnom porovnaní s prevahou na jednej strane): nerovnaké, nerovné životné podmienky; nerovnaké šance na výhrunezhodnýkniž. diskrepantnýodb. divergentný (op. zhodný): nezhodný, divergentný vývin organizmu v rôznych podmienkachnerovnorodýrôznorodýrozmanitýodb. heterogénny (odlišujúci sa vo svojej podstate; op. rovnorodý, homogénny): nerovnorodé, rôznorodé princípy; ľudia rozmanitých, heterogénnych pováhnerovnocennýnerovnomerný (vzájomne nevyvážený): nerovnocenné hospodárstvo; nerovnomerný pokles výroby (v dvoch republikách)cudzorodýcudzíinorodý (z iného prostredia): odlišný, cudzorodý, cudzí, inorodý prvokdiferencovaný (účelovo odlíšený): uplatňovať k jednotlivým žiakom diferencovaný prístuponakýonakvý (obyč. v dvojici taký-onaký): dnes je taký, zajtra zasa onaký; nezáleží na tom, či je taký alebo onakvýosobitnýzvláštny (úplne sa odlišujúci od iných): to je celkom osobitný, zvláštny prípadkniž. rozrôznenýkniž. zastar.: oddielnyrozchodný: on je oddielny od iných ľudí (Timrava)


    vzdialený 1. ktorý je vo väčšej priestorovej al. časovej vzdialenosti • ďalekýhovor. ďalší (op. blízky): vzdialené, ďaleké kraje; vzdialená, ďaleká budúcnosť; vzdialená, ďaleká, ďalšia rodinadávnypradávny (časovo veľmi vzdialený): dávna historka, pradávne časyodľahlý (ležiaci bokom; menej súvisiaci): odľahlé dediny, odľahlý problémcudzí: táto vec mi je cudzia

    2. p. neprítomný 2


    zahraničný 1. týkajúci sa zahraničia (op. domáci, tuzemský) • cudzozemský: zahraničný, cudzozemský tovarcudzízastar. cudzinský: cudzí výrobokcudzokrajný: cudzokrajná produkcia, odrodacudzojazyčnýinojazyčnýinorečovýcudzorečový (týkajúci sa iného jazyka): cudzojazyčná, zahraničná literatúra, tlač; inorečový žurnálinonárodný (týkajúci sa iného národa): inonárodné platidlázahraničnopolitický (týkajúci sa zahraničnej politiky): zahraničné, zahraničnopolitické vzťahy

    2. p. medzinárodný


    cudziar p. cudzinec 2


    cudzina p. zahraničie


    svet 1. nekonečný priestor • vesmír: podstata sveta, lety do vesmírukozmos: výskum kozmupríroda (súhrn všetkých vecí a javov, ktoré nevznikli ľudskou činnosťou) • kniž. univerzumkniž. zastar.: všehomírvšemírpoet. zastar. všesvet

    2. obežnica našej slnečnej sústavy obývaná ľuďmi: cesta okolo svetazem (astron. Zem): život na zemizemeguľa: obísť celú zemeguľupren. glóbus

    3. krajiny, obyč. za hranicami vlastného štátu: každý rok chodí do svetacudzina: ďaleká cudzinazahraničie: zájazdy do zahraničiacudzozemsko: južné ovocie sa dováža z cudzozemska

    4. p. ľudia 5. p. život 4 6. p. oblasť 2


    zahraničie krajiny za hranicami istého štátu: odísť do zahraničia, styky so zahraničímcudzina: dovoz z cudzinycudzozemsko: naše výrobky sa začali vyvážať do cudzozemskasvet (najmä vzdialenejšie al. významnejšie krajiny): cestovať po svete


    cudzinský p. cudzí 1


    cudzobažný p. lakomý 1


    lakomý 1. ktorému záleží iba na hromadení majetku, ktorý lipne na majetku • chamtivý: lakomý, chamtivý starecchtivýnenásytnýzažiadaný: chtivý, nenásytný panovník; byť zažiadaný za peniazmiziskuchtivýprospechárskyhmotárskyzištný (ktorý chce získať hmotný prospech): ziskuchtivý, prospechársky podnikateľ; hmotárski, zištní ľudiaexpr. pachtivýpejor.: hrabivýmamonársky (príliš túžiaci po majetku): pachtivý, hrabivý, mamonársky obchodníkpejor. vydridušskýúžernícky (bezohľadne idúci za ziskom): vydridušský, úžernícky krčmárexpr. hladnýpren. pažravý (ktorý nemá nikdy dosť): byť hladný, pažravý za majetkomzastaráv. cudzobažný (bažiaci po cudzom) • expr. škrečkovský (ktorý zhŕňa ako škrečok)

    2. ktorý sa nechce (po)deliť o svoj majetok (op. štedrý) • skúpy: lakomý, skúpy boháčexpr.: žgrlošskýdržgrošskýpejor.: skuhravýskývraživýskývražný: žgrlošský, držgrošský statkár; skuhravý, skývraživý gazdanár. expr. škrhľavý


    cudzoduchý p. cudzí 1


    cudzojazyčný ktorý súvisí s cudzím, nie domácim jazykom al. s viacerými cudzími jazykmi • inojazyčný: cudzojazyčná, inojazyčná literatúra; cudzojazyčné, inojazyčné prostredieinorečovýzried. cudzorečový

    p. aj zahraničný


    exotika 1. súhrn charakteristických príznakov zámorských, tropických krajín, ich obyvateľov, v nich sa vyskytujúcich vecí • exotickosť: exotika, exotickosť južných morícudzokrajnosť: v správaní prisťahovalca badať cudzokrajnosť

    2. p. romantika 1


    cudzokrajný p. exotický, cudzí 1, zahraničný 1


    exotický pochádzajúci z ďalekých tropických al. zámorských krajín, netypický pre domáce prostredie • cudzokrajný: exotický, cudzokrajný zjav; exotické, cudzokrajné menácudzozemský: cudzozemské rastliny, živočíchyzvláštnyneobyčajnýnezvyčajný: zvláštna, neobyčajná, nezvyčajná krása; zvláštny, neobyčajný strom

    p. aj neobyčajný, zaujímavý


    cudzoložiť p. súložiť


    súložiť mať s niekým intímny telesný styk, konať súlož • zjemn. milovať satrocha zjemn.: stýkať sa (pohlavne) • mať stykmať pomerexpr.: spaťspúšťať sa (s niekým) • dávaťhovor.: sexovať salíhať (s niekým) • ondieťondiaťhrub.: váľať sapelešiť sa (s niekým) • zastar. obcovať (s niekým) • kniž. smilniťcudzoložiť (súložiť mimo manželstva) • vulg.: trtkaťkefovaťmrdaťdžubaťdrbaťpichaťšústať


    cudzoložník p. neverník


    neverník kto porušuje vernosť • cudzoložník (kto sa dopúšťa cudzoložstva)


    cudzoložný p. neverný, nemravný


    mimomanželský uskutočňovaný mimo manželstva; ktorý nie je súčasťou manželského zväzku • nemanželský: žiť v mimomanželskom, nemanželskom zväzkucudzoložný: mimomanželský, cudzoložný styknezákonnýnezákonitý (na ktorý sa nevzťahuje zákon o manželstve): nezákonné, nezákonité dieťa


    nemravný porušujúci mravné zásady, odporujúci mravným zásadám (op. mravný) • nemorálnyamorálnyneetický (nedodržujúci základy morálky, etiky): nemravný, nemorálny človek; je to nemorálny, neetický, amorálny skutoknecudnýkniž. nerestnýcudzoložnýpredajný (oddávajúci sa nízkym vášňam, pudom, obyč. v sexuálnej oblasti): necudné, nerestné, predajné ženy; necudné správanieľahký (o žene) • neslušnýnehanebnýneprístojný (bez mravnej bezúhonnosti): robiť dievčaťu neslušné návrhy; viesť nehanebný, neprístojný živothriešnypejor.: bezbožnýbohapustý (porušujúci kresťanskú morálku) • expr. zried. zosodomčenýzastar. sodomitský: hriešny, bezbožný čin; viesť nemravné, bohapusté rečipokazenýskazenýspustnutýkniž. padlýpren. prehnitý (mravne upadnutý): syn je pokazený, skazený vplyvom zlého prostredia; nechcem žiť v takejto (mravne) skazenej, prehnitej spoločnosti; padlé dievča; skazený, spustnutý opileczvrátenýperverznýpejor.: zvrhlýzhýralý (chorobne nemravný): zvrátené, perverzné chúťky; zvrhlý, zhýralý mladíkchlipnýkniž. smilný (nemravný čo sa týka pohlavného života): nemravné, chlipné pohľady; chlipné, smilné túžbypejor.: oplzlýobscénny (obyč. o rečiach): rozprávať oplzlé, obscénne žarty; nemravné, oplzlé, obscénne zábery vo filme

    p. aj skazený 3


    neverný ktorý nedodržiava sľuby (vernosti), záväzky; ktorý prestáva byť (citovo) oddaný (op. verný) • vierolomný: neverný, vierolomný manžel; je neverný svojim zásadámcudzoložný (spojený s cudzoložstvom): cudzoložná ženakniž. perfídny (podlo neverný): perfídny človekzradný (zrádzajúci sľuby vernosti, oddanosti): neverný, zradný sluhafalošný (obyč. v citoch, láske)


    cudzoložstvo p. nevera


    nevera porušenie (obyč. manželskej) vernosti • nevernosťcudzoložstvo (mimomanželská súlož)


    cudzonárodný p. cudzí 1


    cudzopasník 1. živočích al. rastlina žijúci (žijúca) z iného organizmu • parazit: črevný cudzopasník, parazit

    2. pejor. kto nevytvára nijaké (nové) hodnoty: cudzopasníci na tele spoločnostipejor. príživník kto žije z práce iných: hľadá si prácu, nechce byť príživníkom; pejor. pasák kto sa priživuje na prostitútkach • pejor.: parazitcudzopascudzopasec: zbaviť sa cudzopascazastaráv. trúd


    cudzopas, cudzopasec p. cudzopasník 2


    cudzopasiť živiť sa na inom organizme (o rastlinách a živočíchoch); byť príživníkom (o ľuďoch) • parazitovať: huby cudzopasia, parazitujú na strome; červy cudzopasia, parazitujú v koži; pejor. parazituje na rodinepríživníčiťbyť príživníkomcudzopasníčiť (o ľuďoch živiacich sa z práce iných): tých, čo príživníčia, cudzopasia, je ešte stále dosť


    priživovať sa pejor. živiť sa z cudzej práce, byť príživníkom • hovor. pejor. príživníčiťparazitovať: isté živly sa na spoločnosti priživujú, príživníčia; Skonči s príživníčením, parazitovaním a začni niečo robiť!pejor. cudzopasiť: cudzopasiť na rodičoch


Pozri výraz CU v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV