Synonymá slova "což" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 32 výsledkov (1 strana)

  • čo 1. vyjadruje otázku vzťahujúcu sa na vec, zviera, jav, stav, množstvo, príčinu • expr. čože: Čo je to? Čože si zasa porobil? Čo, čože to máš v ruke? Čím, čímže je tvoja matka?hovor. expr.: ký čertký parom: ký čert, ký parom ťa sem doniesol

    2. p. ako 2 3. p. keď 1 4. p. koľko 2 5. p. že 3, 4 6. p. hocičo 2 7. p. vari 1


    čože p. čo 1


    koľko 1. vyjadruje otázku zacielenú na počet al. množstvo; ako veľa, ako mnoho • expr. koľkože: Koľko(že) vás pôjde na výlet?koľkíexpr. koľkíže (životné mužského rodu): Koľkí(že) sa prihlásili na zájazd?koľkéexpr. koľkéže (neživotné mužského rodu, ženského a stredného rodu): Koľké(že) z dievčat boli na zábave?nár. koľme

    2. expr. vo zvolacích vetách ukazuje na veľký počet, na veľké množstvo • expr.: koľkožečočože: koľko(že) sa len načakala; čo(že) ten toho už narozprávalexpr.: ako veľaako mnoho: koľko, ako veľa krvi už stratilexpr. koľkoro (ukazuje na veľké množstvo a zároveň na rozmanitosť): koľkoro šiat má domanár. koľme

    3. uvádza vedľajšiu príslovkovú vetu miery • nakoľko: každý utekal, koľko, nakoľko vládal

    4. p. hocikoľko


    čožeby 1. p. kdeže 1 2. p. nie 1


    kdeže expr. 1. vyjadruje rázne popieranie, odporovanie, pochybovanie, ostrý zápor (často v replike) • expr.: kdebykdežeby: kdeže, kdeby, ja som to nespravil; Prídeš? – Kdežeby!expr.: ale baale čoale čobyale kdeale kdežeale kdežeby: ale ba, on to nedokáže; ale čo(by), nás sa to netýka; ale kde(že), my sme to neboliexpr.: ešte čoešteže čo: Pustíš ho na výlet? – Ešte(že) čo!hovor. čobyhovor. expr. čožeby: Našli ste ju? – Čo(že)by!hovor. expr.: horkýhorkyhorkýžehorkýžetamzried. horkýtam: horký(že) ten príde; Dosť si dnes už urobil. – Horkýžetam dosť!veru nievôbec nieani myslieťani pomyslieť: Máte už s nimi pokoj? – Veru nie!; Môžem sa ísť kúpať? – Ani (po)myslieť!

    2. p. kde 1, 2


    nie 1. vyjadruje (zdôraznenú) zápornú odpoveď na zisťovaciu otázku, vyjadruje (zdôraznený) nesúhlas, (zdôraznene) popiera platnosť výrazu al. vety • vôbec nieto teda nie: Pozvete ho? – Nie, to teda nie.hovor.: akurátale ba, pís. i alebaale čoale čobyale kdečobyexpr. no akurátzastaráv. aba: Zoberieme ho? – Akurát. Dobehli ho? – Nie, ale ba, ale čo(by).expr.: čožebykdebykdežekdežebyhovor. expr.: ale čožeale čožebyale kdežeale kdežeby: Vrátila sa? – Kde(že)by, ale kdeže(by). Dostal si to? – Ale čože(by).expr. nieže: nie, nieže tak, chlapče, tak nemôžešexpr.: ešte čoešteže čoba ešteba ešte čoba ešteže čo: Povieš jej to? – Ešte(že) čo, ba ešte(že) čo.expr.: božechráňbohchráňchráňbohchráňbožechráňpanebohuchovajbožeuchovaj: Môžem mu to povedať? – Božechráň, chráňboh.hovor. expr.: ah jaj, pís. i ahjajach jajajajajáj: ah jaj, ajaj, ten neprídeexpr.: hohhohohohóohoohóojojojojój: hoh, hohó, ohó, na tom sme sa nedohodlihovor. expr.: horkyhorkýhorkýžehorkýtamhorkýžetam: horký(že), horký(že)tam, tá sa už neukážeexpr.: figufigu borovúfigu drevenúfigu makovúhovor. expr. starú belu: Daj mu to! – Figu (borovú).hovor. expr.: ba kiehoba kýhočertaparomaba čertaba paromaba kieho/kýho čertačerta staréhočerta rohatéhočerta strapatéhočerta kopasnéhoba kieho/kýho beťahaba kieho/kýho hadačerta-diabla(ba) kieho/kýho zrádnika: Dokončíte to do konca týždňa? – Ba kieho (čerta), ba čerta (starého).fraz.: ani za ničani za (živého) bohahrub. ani bohovifraz.: ani za božemôjani za otcaani za svetza nič na sveteza nijakú cenuani počuťani pri najlepšej vôli: Nedáš mu to? – Za nič na svete!fraz. expr.: to by (tak) ešte chýbaloani ma nemáani nápad: Pôjdete spolu? – To by (tak) ešte chýbalo!sotvaťažkoasi nieasi ťažkopravdepodobne nie (vyjadruje mierny zápor): Prídete? – Sotva, (asi) ťažko.hrub. prdvulg.: trthovnoriť (vyjadruje zdôraznenú zápornú odpoveď)

    2. p. však 4


    dosť 1. vyjadruje dostačujúcu mieru niečoho, v dostačujúcej miere • dostatočnedostačujúcopostačujúco: dosť, dostatočne sa zamýšľa nad tým, čo robí; jeho vedomosti nie sú dosť, dostatočne presvedčivé; motor je dostačujúco, postačujúco výkonnýhodneznačne: je to hodne, značne rozšírený názornadostač: dosť, nadostač sa zaujíma o synove úspechypomernerelatívne: mal dosť, pomerne, relatívne veľký úspech u obecenstvazastar. zdostač (Hviezdoslav)nár. dosti

    2. vyjadruje dostačujúci počet, dostačujúce množstvo niečoho • dostačujúcopostačujúconadostač: má všetkého dosť, dostačujúco; Zobrali ste si na cestu postačujúco, nadostač jedla?nár. dosti

    3. p. hotovo


    dostačujúco p. dosť 1, 2


    postačujúco p. dosť 1, 2


    hlasno s väčšou, veľkou intenzitou hlasu al. zvuku; znejúco výrazne (op. ticho) • hlasnehlasitohlasitenahlas: hlasno, hlasito sa rozosmiali; hovor nahlas, aby ťa počulazastar. hlasom (Sládkovič, F. Hečko)hlučnohlučnehrmotneexpr.: hurónskyhulákavo (veľmi hlasno): hlučne, hrmotne sa zabávali do nociohlušujúcoprihlasnoprihlasito (príliš hlasno): rádio mal zapnuté prihlasno, prihlasitoprihlučneprihlučno (príliš hlučne): prihlučno sa vracali domovhud. fortefraz. z plného hrdla


    ohlušujúco p. hlasno


    nedostačujúco p. slabo 1, 2


    slabo 1. vyjadruje malú mieru, intenzitu; v malej miere, s malou silou, intenzitou (op. silno, veľmi) • málo: slabo, málo dotiahnutá skrutkatrochatrochunepatrnenevýrazne: hlas sa jej trochu, nepatrne zachvel; nevýrazne natreté obočiechabo: chabo sa brániťskromneposkromnekniž. sporo: ovocné stromy zarodili skromne, poskromne; sporo zúrodnený krajnedostačujúconedostatočneskúpozried. poskúpepodnormálnepodpriemerne: nedostatočne, skúpo zavlažené poliajemne: niekto jemne, slabo zaklopal na oblokexpr.: slabučkoslabunkoslabulinkoslabuškochabučkochabunko: slabučko, slabunko zvýšená teplota; slabuško, chabučko odporovať nátlakuexpr.: skromnučkoskromnunkoskromnulinko: skromnučko, skromnunko vyhriata miestnosťexpr.: biedneúbohomizerne: biedne, úboho, mizerne osvetlená chodbaposlabšie (trocha slabo): poslabšie sa rozbeholprislaboprimálo (príliš slabo): prislabo, primálo posolená polievkanespráv. nevalne

    porov. aj slabý 1, 3

    2. nespĺňajúc al. nesplniac isté požiadavky, kritériá; nevyhovujúcim spôsobom (op. dobre) • nedostatočnenedostačujúconepostačujúconeuspokojivoneuspokojujúco: slabo, nedostatočne zabalený tovar; nedostačujúco, nepostačujúco, neuspokojivo preukázal svoje vedomostiľahkonaľahko: v takej zime bola ľahko, naľahko oblečenáchaboexpr.: biedneúbohomizernefraz. nemastno-neslano: vie sa iba veľmi chabo, biedne lyžovať; úboho, mizerne sa pripravil na skúškuexpr.: slabučkoslabunkoslabulinkoslabuško: iba slabučko, slabunko vie po anglickychatrne (slabo a biedne): chatrne zariadená izbahovor. poslabšie (trocha slabo): zatiaľ pláva poslabšieprislabo (príliš slabo): prislabo zorganizované podujatienespráv. nevalne

    porov. aj slabý 2


    nedôverčivo s pocitom nedôvery, pochybností a pod.; prejavujúc nedôveru, pochybnosti • s nedôverouzried. nedôverivo: nedôverčivo, s nedôverou pristúpila k sediacemu chlapcovineveriackyneveriacokniž. skepticky: pri mužových slovách sa tvárila veľmi neveriacky, neveriacopochybovačnezried. pochybujúco: nedôverčivo, pochybovačne krútil hlavou nad tým, čo sa stalopodozrievavoupodozrievavo: podozrievavo, upodozrievavo sa pozerala na prichádzajúcichmaloverne (veľmi nedôverčivo): maloverne hľadela na svoju budúcnosťnár.: neveriacneneveriacno


    pochybujúco p. nedôverčivo


    neočakávane nerátajúc s niečím, nepredvídajúc niečo • nečakane: rodičia sa neočakávane, nečakane skoro vrátili z návštevyprekvapujúconepredvídanenepredpokladane: narazili na prekvapujúco, nepredvídane silný odpor; predstavenie trvalo nepredpokladane dlhoneplánovanenáhodnenáhodou: pri výkopoch náhodne, náhodou našli zvyšky nejakého obydliaznezradyznenazdaniaznenazdajkynenazdajky: znezrady, znenazdania sa z brány vyrútil pes; znenazdajky, nenazdajky sa obrátila dozadusčista-jasnaz ničoho nič: sčista-jasna, z ničoho nič začalo pršaťzrazunáhlerazom (neočakávane a obyč. rýchlo): zrazu, náhle sa otvorili dvere; razom sa rozlúčil a odišielvtom (práve vtedy): vtom zhaslo svetlonár. nezradky (Vansová)fraz.: ako blesk z jasného nebaako hrom z čistého/z jasného neba(len tak) mne nič, tebe nič

    porov. aj neočakávaný


    prekvapujúco 1. porov. prekvapujúci 2. p. neočakávane


    nepostačujúco p. slabo 2


    nesúco p. zle 1, nevhodne 1


    nevhodne 1. nevyhovujúc podmienkam al. požiadavkám, nevhodným spôsobom (op. vhodne) • nevhod (op. vhod) • nevyhovujúconepríhodne: nevhodne, nevhod umiestnená dopravná značka; nevyhovujúco, nepríhodne zariadená izbaneprimeraneneadekvátnenepatričnezastar. nepríležite: neprimerane, neadekvátne reagovať na pripomienky; nepatrične, nepríležite zasahovať do priebehu skúšoknenáležitenesprávnenekorektnezle: nenáležite, nesprávne, zle pristupovať k riešeniu problémuneústrojneneorganickycudzorodo: stavba bola neústrojne, neorganicky začlenená do okolitého prostredia; takéto domy v hornatom prostredí pôsobia nevhodne, cudzorodoneúčelnenesúco: neúčelne, nesúco využitý priestornevychovanenemiestnenespôsobneneprístojneneslušneexpr.: neokresaneneotesanehovor. expr.: neokrôchanenemóresne (zvyčajne o správaní a pod.): nevychovane, nemiestne, nespôsobne sa správa na verejnosti; neprístojne, neslušne, neotesane, neokrôchane odpovedal na položenú otázkunespis.: nejapne • neomalene

    2. v nevhodnom čase (op. vhodne) • nevhod (op. vhod) • nepríhodnezastaráv. nepríležite: prišiel si nevhodne, nevhod, nepríhodne


    zle 1. vyjadruje záporné hodnotenie deja al. stavu; nevyhovujúcim spôsobom, nespĺňajúc odborné, pracovné al. iné požiadavky (op. dobre) • nedobreplano: zle, nedobre hospodária s majetkom; plano sa rozhodnúťnevyhovujúconekvalitnenedokonalenedokonalo: nevyhovujúco, nekvalitne vykonaná oprava; nedokonale strávené jedlonesprávnenenáležitechybne: nesprávne, nenáležite nastavený motor; chybne odpísať úlohuneprimeranenevhodne: neprimerane, nevhodne stvárnená postavanehodnotnenesúco: nehodnotne, nesúco spracovaná surovinamizerneexpr.: naničhodneničomne: mizerne, naničhodne, ničomne obrobená pôdahovor. expr. mrchavopejor.: pľuhavopľuhavskyvšivavo: mrchavo, pľuhavo, všivavo vymaľovaná izbanepodarenenevydarenenezdarenenezdarnezried. nehodne: nepodarene, nezdarene vyhotovená kópiaexpr. nechýrnepejor. diletantskyhovor. pejor. fušersky: diletantsky, fušersky opravené autonespráv. špatne • expr.: zle-nedobrepramizerne (veľmi zle)

    porov. aj zlý 2

    2. spôsobom odporujúcim spoločenským normám z hľadiska morálky, etiky a pod. (op. dobre) • nedobrenečestne: zle, nedobre, nečestne sa zachovať k priateľovinedôstojnenemorálnenešľachetne: správa sa k ľuďom nedôstojne, nemorálnenepeknemrzkoexpr. škaredo: nepekne, mrzko, škaredo zaobchádza s rodičminevhodneneprimeranenespôsobnehovor. expr. nemóresne: v spoločnosti sa správa nevhodne, nespôsobne, nemóresnepodlonízkoničomneexpr. naničhodnepejor.: pľuhavopľuhavsky: koná podlo, nízko, ničomne, ak zrádza najbližších; naničhodne, pľuhavo vystupovať na verejnosti

    porov. aj zlý 1

    3. spôsobom, ktorý prezrádza nežičlivosť, odmeranosť, odpor, nepriateľstvo • nedobrenemiloneprívetivonevľúdne: zle, nedobre, neprívetivo sa pozrel na synanepriateľskynevraživo: nepriateľsky, nevraživo hovoril o svojich odporcoch

    4. spôsobom zapríčiňujúcim niekomu škodu, nepríjemnosti, problémy (op. dobre) • nedobre: tak mu iba zle, nedobre narobilinepriaznivonevyhovujúconepríjemnenešťastne: situácia sa vyvíja nepriaznivo, nevyhovujúcoexpr. zle-nedobre (veľmi zle): skončilo sa to zle-nedobre

    5. vyjadruje nepriaznivý stav organizmu, nepriaznivú situáciu a pod. (op. dobre) • nedobrenevoľno: včera jej prišlo zle, nedobre, nevoľnonepríjemne: zostalo mi nepríjemneexpr.: bledomizernenaničhodne: uvidíš, bude tu bledo, mizernehovor. nebárs: bolo jej nebárs okolo srdcavšelijakohovor. všelijakhovor. expr. všakovak: cítil sa všelijako, všakovakexpr.: naničhovor. expr. nafigupejor. naprdvulg.: nahovnona riť: mám sa nanič, nafigufraz.: pod psa, subšt. na milú kedveš • expr.: zle-nedobrepramizerne (veľmi zle)

    6. vyjadruje hodnotenie deja z hľadiska možnosti • ťažko: zle, ťažko je naprávať, keď je neskoro


    neuspokojujúco p. slabo 2


    nevyhovujúco p. nevhodne 1, zle 1, 4


    poskakujúco 1. pohybujúc sa dopredu malými skokmi, natriasajúc sa • poskakujúcskackavo: poskakujúco, poskakujúc, skackavo prešla celú ulicuhovor.: sepkavosepkom: koník sepkavo, sepkom sa blížil k chlapcovi

    2. p. skákavo


    skákavo pohybujúc sa v skokoch, skákajúc, poskakujúc • skokovitoskokoviteposkakujúco: skákavo, skokovito sa priblížil k ostatným; poskakujúco bežal po chodníkuvýskokomhovor.: skočkyvýskočky: výskokom, výskočky trielil dolu ulicouexpr. skackavo: skackavo prišiel k námpoet. zried. skackom (Hviezdoslav)


    výborne 1. s vynikajúcou úrovňou, vynikajúcim spôsobom • vynikajúcoskveleskveloznamenite: výborne, vynikajúco zvládli všetky prekážky; skvele, znamenite si poradili so súpermibezchybnedokonaleideálneperfektne: bezchybne, dokonale sa pripravil na skúšky; perfektne, ideálne zvládli úlohumajstrovskyprvotriedne: majstrovsky, prvotriedne spracovaná témapozoruhodnekniž. excelentneexpr. fenomenálne: pozoruhodne, excelentne, fenomenálne ovláda programovaniehovor. expr. exportne: exportne spracoval prihrávku a vystrelil na bránkuhovor. expr.: ohromneúžasnefantasticky: vie ohromne, úžasne, fantasticky variťhovor.: prímafajnsuper: pri mori bolo príma, fajn, superhovor. tip-topexpr. jedna radosť: oblieka sa tip-top, jedna radosťexpr. božskyhovor. expr. báječnesenzačne: na dovolenke sme sa mali božsky, báječneslang. senzisubšt.: betálne • bohovsky • bohove • bohovo • bezvadne • bezva • senza

    porov. aj výborný

    2. vyjadruje uspokojenie, pochvalu a pod. • dobresprávneveľmi dobre: výborne, dobre, tak som si to predstavoval; správne, veľmi dobre, musíš sa už raz rozhodnúťznamenitevynikajúcoskvele: znamenite, vynikajúco, skvele, to nám vyhovujehovor. fajnhovor. expr.: ohromnefantastickybáječne: fajn, ohromne, s tým som nerátal; fantasticky, báječne, takto sa nám to podaríbravobravó: bravo, výborne, to je úspechsubšt.: bezvadne • bezva • bohove • bohovo • bohovsky

    3. p. ostro 4


    vynikajúco p. výborne 1, 2, porov. aj vynikajúci


Pozri výraz COŽ v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV