Synonymá slova "ciel" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 20 výsledkov (1 strana)

  • cieľ 1. zmysel, ku ktorému smeruje istá činnosť; ideálny stav, ktorý sa má dosiahnuť • účel: cieľ, účel nášho úsilia; cieľ, účel našej cestyúmyselzámer: mať pevný zámerpredsavzatie: mať životné predsavzatiakniž. méta: klásť si vysoké métyideál (cieľ ako predmet túžby): cestovanie je môj nesplniteľný ideálzacielenie

    2. predmet, ktorý sa má zasiahnuť • terč: pohyblivý cieľ, terč


    idea 1. myslený obraz o niečom, výsledok myslenia • myšlienka: to je výborná idea, myšlienkanápad (náhla idea): mať dobrý nápadplánzámerúmysel: uskutočniť svoj plán, zámer, úmyselcieľ: svoj cieľ opísal niekoľkými slovamipredstava: utopické predstavy

    2. produkt myslenia odrážajúci vzťah ľudí k vonkajšiemu svetu • myšlienka: idey, myšlienky slobodyzásada: zásady demokraciepojem: pojem nekonečnapresvedčenie (idea, ktorú človek pokladá za nespornú): drží sa svojho presvedčenia

    3. obsahové zacielenie umeleckého al. vedeckého diela • myšlienkatéma: hlavná idea, myšlienka, téma filmunámet: námet skladby


    plán 1. predstava budúcnosti • zámerúmysel: plány, zámery na ďalšie roky; mojím úmyslom je založiť prosperujúcu firmucieľ: uskutočnil svoj cieľúčel: nejasný účel poradypredsavzatie (rozhodnutie niečo vykonať): mať veľké predsavzatieidea: to je dobrá ideakniž. zámysel

    p. aj úmysel, zámer, idea 1

    2. vopred určený postup činnosti so zreteľom na vytýčený cieľ: pracovný plán, plán rozvoja spoločnostirozvrh: rozvrh hodín, prácprogram: program koncertu, edičný programgrafikon (grafické znázornenie nadväzujúcich postupov): grafikon dopravyharmonogram (znázornenie vzájomného časového zladenia rozličných činností): pracovať podľa harmonogramuprojekt (plán vedeckého, umeleckého diela): projekt výkladového slovníkascenár: scenár filmu, výstavyosnova (myšlienkové rozvrhnutie): osnova hry, učebné osnovyporiadok (súhrn pravidiel, predpisov na istý postup): cestovný poriadokkoncepciakniž. koncept (spôsob chápania niečoho): režijná koncepcia hry; mať vlastný koncept riešeniahovor. rozpočet (finančný plán): zmariť niekomu rozpočet

    p. aj koncepcia 2

    3. pôdorysné zachytenie terénu stavby: plán mesta, uliceodb. dispozícia: dispozícia prízemiaprojekt (plán technického diela): projekt divadla, stanicepôdorys: pôdorys budovy

    4. p. zložka


    tendencia 1. usilovanie sa uplatniť isté myšlienky, názory a pod.: článok má mravoučné tendenciezámer: politické zámerycieľ: všeľudský cieľúsiliesnaha: je tu úsilie, snaha ovplyvniť výsledok zápasu

    2. smer, ktorým postupuje istý jav • sklon: má tendenciu, sklon k alkoholizmunáklonnosťnáchylnosťdispozícia: dedičná náklonnosť, dispozícia na niečokniž. trend: vývinový trend


    úmysel uvážené úsilie niečo urobiť, zamýšľané konanie: mám v úmysle odísť; urobil to s najlepším úmyslomzámer: uskutočniť nejaký zámercieľ: sledovať osobné cieleplán: prekaziť niekomu plánypredsavzatie: mať pevné predsavzatiemyšlienkaidea: to nie je dobrá ideaúčel: dať niečo na šľachetný účeltendencia (úsilie uplatniť isté myšlienky): demokratické tendencie v politikekniž. intencia: konať v niečích intenciáchkniž. zámysel (J. Horák)


    zámer uvážené rozhodnutie dosiahnuť niečo: výchovný zámerúmysel: nerobil to s dobrým úmyslomcieľ: sledovať istý cieľúčel: vec sa dá zneužiť na všelijaké účelyplán: mal veľkolepé plány do budúcnostipredsavzatie: nedal sa odradiť od svojho predsavzatiakniž.: zámyselintencia: pracovať v intenciách svojho predchodcutendencia (úsilie uplatniť isté myšlienky): demokratické tendencie


    zmysel 1. hlavná, podstatná idea niečoho: zmysel slova; celá vec má hlbší zmyselvýznam (zmysel vyjadrený jazykovou formou): význam výrokuobsah (zmysel jazykového prejavu al. umeleckého diela): obsah symfónienáplň: životná náplňkniž. raison d'être [vysl. rezondétr]: to nemá nijaký raison d'êtrekniž. tenor: tenor článkukniž. značenie (Dobšinský)

    2. skutočnosť, ku ktorej smeruje istá činnosť: zmysel prácecieľ: cieľ hnutiaúčel: vec nespĺňa svoj účelvýznam: nechápe význam celej udalostidôvod (o čo opierame svoje rozhodovanie, konanie): jeho počínanie nemá dôvod

    3. chápavý, uznanlivý postoj: mať zmysel pre poéziupochopenieporozumenie (schopnosť postihnúť zmysel): mať pre niekoho pochopenie, dívať sa na niečo s porozumenímcitcítenie (zmysel pre niečo): hlboké sociálne cítenie

    4. orgán, ktorým človek vníma vonkajší svet: vnímať niečo zmyslamizastar. čuv

    5. iba mn. č. schopnosť vnímať: zostať pri zmyslochvedomie (stav, keď si človek uvedomuje svoju existenciu): mdloba mu zastrela vedomiepamäť: byť pri plnej pamäti, pri zmyslochrozumum (ľudská schopnosť myslieť): Čo nemá rozum, um pokope?

    6. iba mn. č. erotické, pohlavné cítenie: svojím správaním dráždila zmysly mužovpud: pohlavný pudvášeň: dať sa strhnúť vášňoužiadostivosť: telesná žiadostivosťzastar. žiadzachtivosť: chtivosť pohľadu


    cieľavedomý 1. ktorý má presné smerovanie, určený cieľ • premyslenýuvážený (ktorý sa uskutočňuje, robí, napĺňa a pod. na základe rozmýšľania, úvahy; op. nepremyslený, neuvážený, náhodný): cieľavedomý, premyslený, uvážený krok, postupsystematický (systematicky smerujúci k cieľu; op. nesystematický): systematická práca, prípravausmerňovaný: cieľavedomá, usmerňovaná výchova (op. spontánna, neusmerňovaná) • plánovitýplánovanýprogramovýprogramovitý (konaný podľa vopred pripraveného plánu): plánovitá, plánovaná, programová, programovitá činnosťvedomýzámernýúmyselnýschválny (uskutočňovaný so zámerom, vedome): vedomé, zámerné konanie; úmyselné, schválne vyrábanie škandálovúčelnýúčelový (ktorý má účel): účelná, účelová lož

    2. p. ctižiadostivý


    ctižiadostivý túžiaci uplatniť sa, vyniknúť; túžiaci po cti, uznaní (o človeku); svedčiaci o ctižiadosti • ambiciózny: byť zdravo ctižiadostivý, ambiciózny; ctižiadostivé, ambiciózne plánycieľavedomý (idúci za istým cieľom): patrila k cieľavedomým ľuďompriebojný (idúci dopredu, presadzujúci sa; op. nepriebojný): priebojný študent, duchdravý (bezohľadne ctižiadostivý; o človeku) • ctibažný (bažiaci po sláve, cti): byť chorobne ctibažný


    organizovaný ktorý je účelne, premyslene utvorený al. vedený (op. chaotický) • usporiadaný: tvoriť organizovaný, usporiadaný celok (op. neusporiadaný) • cieľavedomý (sledujúci istý cieľ; takto vedený): organizovaný, cieľavedomý výskumpripravenýpremyslený (vopred premyslene utvorený): pripravená, premyslená akcia


    plánovaný ktorý by sa mal uskutočniť podľa plánu; ktorý sa vopred naplánuje, pripraví, odhadne • naplánovanýchystanýpripravovaný: tešil sa na (na)plánovanú, chystanú oslavu; plánovaný, chystaný atentát; dlhodobo chystaná, pripravovaná svadba (op. nečakaná, neplánovaná) • organizovaný: organizované stretnutiezamýšľanýperspektívny (plánovaný do budúcnosti): zamýšľané, perspektívne ciele, úlohypredpokladanýočakávaný (ktorý sa podľa plánu predpokladá, očakáva): predpokladaný príchod; nevrátili sa v očakávanom termíneplánovitý (založený na plánovaní, uskutočňovaný podľa plánu): plánovité hospodárstvo, plánovitá činnosťúmyselnýzámernýschválny (vedome vopred smerujúci k istému cieľu): všetky argumenty proti nemu boli plánované, úmyselné, zámerné, schválnepremyslenývedomýcieľavedomý: všetko nasvedčovalo plánovanému, premyslenému, vedomému, cieľavedomému rozvratu


    premyslený o ktorom sa dôkladne (vopred) premýšľa, uvažuje; svedčiaci o takom prístupe (op. nepremyslený) • uvážený (op. neuvážený) • rozmyslený: premyslený, uvážený čin; premyslená, rozmyslená odpoveď, obhajobahovor. expr. prešpekulovaný: dobre prešpekulovaný plántaktickýstrategický (majúci taktiku, stratégiu): taktický postupcieľavedomýplánovaný (zamýšľaný, pripravovaný s istým cieľom): cieľavedomé úsilie; bol to premyslený, plánovaný krok; úmyselnýzámerný (op. náhodný, neúmyselný) • rafinovaný (vypočítavo premyslený): tušila, že ide o úmyselný, zámerný podvod; premyslená, rafinovaná vražda, pretvárka


    systematický 1. ktorý má systém, ktorý je presne usporiadaný; ktorý utvára systém al. sa naň vzťahuje • sústavný: systematický, sústavný opis jazyka; sústavný výskumsystémový: systematický, systémový jav; systémové vzťahy

    2. ktorý sa zakladá na pravidelnosti, cieľavedomosti, ktorý sa opakuje v čase • sústavnýpravidelný: systematická, sústavná, pravidelná prípravakaždodenný (denne opakovaný): každodenné cvičenieplánovitýplánovanýprogramovitýprogramovýcieľavedomý (ktorý sa uskutočňuje podľa plánu, programovo, cieľavedome): plánovitý dvojfázový tréning športovcov; plánovité, plánované, programovité, programové oslabovanie nepriateľa; cieľavedomé deštruovanie celkuustavičnýopakovanýstálykniž. neustály (ktorý sa opakuje veľmi často, ktorý býva vždy): ustavičné, opakované napomínanie neposedného dieťaťa; stále, neustále pripomínanie starého priestupkuneprestajnýjednostajnýnepretržitý: trápili ženu neprestajným citovým vydieraním; jednostajný, nepretržitý nátlak

    3. p. poriadny 1


    úmyselný konaný s istým úmyslom, vedome (op. neúmyselný) • zámerný: úmyselná, zámerná provokácia; úmyselná, zámerná iróniachcenýschválny: chcené, schválne ublíženie; chcená, schválna netaktnosťvedomýuvedomený: vedomé porušenie zákazu (op. mimovoľné, neuvedomené) • cieľavedomýpremyslenýplánovanýnaplánovaný (konaný s vopred určeným zámerom, s presným plánom; vopred dobre pripravený): cieľavedomé oslabovanie, týranie niekoho; premyslený, plánovaný, naplánovaný zločinnenáhodný (op. náhodný): nenáhodné stretnutienár. nápočnýzastar. zúmyselný


    vedomý 1. konaný s plným vedomím • uvedomenýuvedomovaný (op. mimovoľný): vedomá lož, uvedomený činschválny (robený náročky): schválny záujemzámerný (robený so zámerom): zámerná prevýchovaúmyselný (robený s úmyslom): úmyselné ublíženie na telecieľavedomý (premyslený podľa istého cieľa): cieľavedomé úsilie

    2. p. múdry


    cieliť 1. zameriavať (zbraň) na nejaký cieľ, určovať smer strely • zacieľovaťzalícovaťmieriť: cieli, mieri do terča; cieli, zacieľuje na holubytriafať (zasahovať cieľ strieľaním, hádzaním a pod.): loptou triafa do brány

    2. p. smerovať 3


    smerovať 1. pohybovať sa istým smerom • mieriť: turisti smerujú, mieria k morukráčaťísť (pohybovať sa robením krokov): pomaly kráča domovletieť (vo vzduchu): lietadlo letí, smeruje do Bratislavyplávať (na vode): loď pláva do prístavuhovor.: kerovaťkarovať (odbočovať z istého smeru): naraz keruje domov

    p. aj ísť

    2. dostávať sa do istého položenia, stavu a pod. • viesť: ulica smeruje doprostred námestia; schody vedú na hradkniž. spieťdospievať: všetko to speje, dospieva k lepšiemuísť: ide pomaly k svojmu cieľuvyvíjať sapostupovať (postupne): hospodárstvo sa vyvíja k rozkvetu, k úpadku; štúdium rýchlo postupuje ku koncuústiťvyúsťovať (mať ústie): potok ústi do rieky

    3. byť zacielený, zamierený na niečo, niekam • mieriťcieliť: K čomu smeruje vaša poznámka?; vycítil, kam mieri, cieli otecobracať sa (dávať sa istým smerom): učiteľov hnev sa obracia na náskniž. gravitovať (prikláňať sa k istej veci, k istému riešeniu a pod.): najviac gravituje k politike centramať tendenciuhovor. tendovať: vývin má tendenciu, tenduje k zániku


    cieľuprimeraný p. vhodný, účelný


    účelný ktorý plní svoj účel, ktorý slúži nejakému účelu (op. bezúčelný, neúčelný) • praktickýúčelový (o veciach): účelný, praktický nábytok; dostať účelné, praktické daryvhodnýkniž. cieľuprimeraný (zodpovedajúci cieľu): zvolili vhodné, cieľuprimerané prostriedkyracionálnyhospodárnyekonomický (účelný a úsporný): racionálne, hospodárne, ekonomické využitie prírodných zdrojov

    p. aj cieľavedomý 1


    vhodný ktorý vyhovuje istým požiadavkám, ktorý spĺňa isté požiadavky • súcipríhodný: film vhodný, súci pre deti; drevo súce na spracovanie; vhodné, príhodné miesto na stanovanieprimeraný: nájsť primerané slováadekvátny: adekvátny výrazústrojnýorganický: organický postupkniž. cieľuprimeraný: použiť cieľuprimerané prostriedkyvyhovujúcizodpovedajúci: vec sa ukázala ako vyhovujúca, zodpovedajúca určeným podmienkamvýstižný: výstižné prirovnaniepriliehavý: priliehavý argumentnáležitý (taký, aký má byť): náležitý postup pri prácikniž. patričný: venovať niečomu patričnú pozornosťsvedčný (ktorý svedčí): svedčný účeskniž. spôsobilý: nie je spôsobilý na ťažkú prácuvítaný: vítaná zmenapríležitý: príležitá chvíľa (Urban)zastar. prístojný: nenachodí prístojné slovo (Tajovský)zastar. radný: takýto postup nie je radný

    p. aj dobrý 3, vyhovujúci, výstižný


copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV