Synonymá slova "chyt" v Synonymickom slovníku slovenčiny

chytač zariadenie na chytanie, zachytávanie niečoho • chytadlo • chyták: magnetový chytač, chyták; chytač, chytadlo, chyták zŕn • lapač: chytač, lapač prachu • zachytávač • zachycovač: zachytávač, zachycovač dažďovej vody

chytačka prenasledovanie, chytanie niekoho; hra na naháňanie, chytanie • naháňačka: deti sa hrajú na chytačku, na naháňačku • lapačka • honba: lapačka, honba zlodejov

chytadlo 1. orgán niektorých nižších živočíchov slúžiaci na uchopenie potravy • chápadlo: chytadlo, chápadlo chobotnice

2. p. chytač

chyták p. chytač

brať 1. uchopovať rukami, nástrojom (a istý čas držať) • chytať • lapať • schytávať: bral, chytal klobúk do ruky • expr.: habať • chabrať • chmátať • chvátať (brať s chvatom, prudko, nasilu a pod.): chabre, chmáce, chváce všetko, čo mu príde pod ruku • hovor. expr.: škrabať • škriabať • driapať (násilím brať): škr(i)abe, driape mu knihu z ruky • hovor. brakovať (vo veľkom množstve): brakovali všetko do posledného kusa

2. dávať odniekiaľ preč, zbavovať vlastníctva (op. dávať) • odoberať • odberať • odnímať: brať, odoberať krv pacientovi, včelám med; odnímať rodičom dieťa • odcudzovať • kradnúť (protiprávne brať): kradnúť z cudzieho

p. aj habať

3. nadobúdať ako vlastníctvo • prijímať • dostávať • poberať: bral, dostával, poberal vysoký plat; berie, prijíma úplatky • hovor. fasovať: včera sme fasovali prémie

4. prichádzať na zmysel niečoho • chápať • rozumieť: nevie, ako má brať, chápať zlomyseľnú narážku • vysvetľovať si • vykladať si: vykladať si niečo doslova; vysvetľuje si to v nesprávnom zmysle • kniž. ponímať

5. p. dvoriť 6. p. fotografovať

dotýkať sa 1. uskutočňovať tesné spojenie dotykom • dotkýnať sa • týkať sa: dotýkala sa, dotkýnala sa rukou stola; Netýkaj sa, nedotýkaj sa ma! • chytať (dotýkať sa rukou): chytala látky a vyberala tú najjemnejšiu • hovor. expr. babrať: babrať si chrastu • hovor. expr. baštrngovať: Nebaštrngujte okolo variča!

2. p. týkať sa 1 3. porov. zasiahnuť 1

honiť usilovať sa dostihnúť niekoho, niečo • naháňať: honili, naháňali zlodeja až po dom • prenasledovať • stíhať: prenasledujú ho, stíhajú ho za vraždu • nadháňať (honiť pri poľovačke): nadháňanie zveri • chytať • lapať: beží, lebo ho chytajú, lapajú

chytať 1. brať obyč. do ruky al. rúk • uchopovať: chytá, uchopuje šálku do obidvoch rúk • dotýkať sa: dotýkať sa pece • siahať • čiahať (naťahovať ruku s úmyslom chytiť): siaha za peňaženkou; čiaha za knihou • zmocňovať sa (mocou, silou, šikovnosťou a pod. chytať): zmocňuje sa mikrofónu • schytávať • expr.: chmátať • schvátať • popadať (prudko, náhle chytať): chmáce dievča okolo pása; schytáva, popadá dieťa za ruky • expr.: chytkať • pochytkávať • chmatkať • chvatkať • chňapkať (jemne chytať): dieťa chytká okraj stola; psík chňapká ňufáčikom po ruke • ochytávať • ohmatávať • oblápať • expr.: obchytkávať • ohmatkávať • oblapkávať (chytať dookola): zvedavo obchytáva, obchytkáva novú hračku; oblapkávať dievča; ohmatkáva nové šaty

2. ísť, bežať za niekým s úmyslom zadržať ho • naháňať: chytať, naháňať zlodeja • lapať • honiť (usilovať sa dostihnúť niekoho, niečo): lapať, honiť zver • prenasledovať • stíhať: prenasledovanie, stíhanie vinníkov

3. porov. chytiť, zmocniť sa 2

lapať 1. trocha expr. brať do ruky • chytať: pri hre lapal, chytal loptu • chápať • uchopovať: chápal, uchopoval ju za ruku • expr. lapkať (jemne) • expr. chniapať (prudkým pohybom): chniapal priateľa za plece

2. usilovať sa zmocniť niečoho al. niekoho • loviť • chytať: mačka lapá myši; lovili zver • expr. chniapať (prudko siahať za niečím): pes chniapal po mačke • naháňať • honiť • prenasledovať • stíhať (behom, prenasledovaním): naháňali, stíhali bandu zlodejov

loviť 1. stíhaním, strieľaním, osídlami a pod. získavať zver • poľovať: loviť ryby, kačice; poľovať na zver, na vtáky; pren. expr. loviť ženícha, poľovať na ženícha • chytať (obyč. do osídel, do sietí): chytať zajace, pstruhy • trocha expr. lapať (naháňaním): mačka lapá myši

2. p. hľadať 3. p. ťahať 3

naháňať 1. behom chcieť dostihnúť • chytať • prenasledovať: naháňali, prenasledovali zločincov • stíhať • trocha expr. lapať: stíhali, lapali zlodejov • štvať (vo veľkej miere): štvali ľudí ako zver • honiť (iba o zveri): poľovníci honili zajace

2. nútiť do rýchleho pohybu, do zvýšenej činnosti • poháňať • pobádať: naháňal všetkých do práce • náhliť • súriť: náhlil, súril nás do rýchlejšieho tempa • expr.: hnať • duriť • huckať • durkať: netreba ho hnať, duriť do roboty • preháňať • hovor.: šikanovať • sekírovať (s prejavmi nespokojnosti): zbytočne preháňal, šikanoval svojich podriadených • hovor. expr. execírovať: stále execíruje svoje deti

3. p. hnať sa 2 4. porov. vyvolať

poľovať 1. usilovať sa zmocniť lovnej zveri (obyč. strelnou zbraňou): poľovať na kačice • loviť: vybrali sa loviť divú zver • strieľať: v tomto období je zakázané strieľať bažanty • chytať • lapať: chlapci lapali zajace do ôk

2. p. sliediť

stíhať 1. usilovať sa dochytiť niekoho • prenasledovať: obzerá sa, či ho dakto nestíha, neprenasleduje • chytať • lapať • honiť • naháňať (často s cieľom uloviť al. potrestať): chytajú, lapajú zver; honia, naháňajú líšku, zlodeja • perzekvovať (vystupovať proti niekomu z pozície moci, obyč. z politických príčin): perzekvovať veriacich

2. nepriaznivo, nepríjemne zasahovať • postihovať • zastihovať: stíha, postihuje, zastihuje nás jedno nešťastie za druhým • prenasledovať • trápiť • sužovať: už roky oblasť prenasleduje sucho; trápia, sužujú ich pohromy • doliehať • expr. prikvačovať: doliehajú na nás, prikvačujú nás choroby

3. p. trestať 1 4. p. nasledovať 2 5. p. stačiť 3

opaľovať sa vystavovať sa pôsobeniu slnečných lúčov • slniť sa: opaľovať sa, slniť sa pri mori • hovor. expr.: opekať sa • vypekať sa • pren. expr. grilovať sa • expr.: pražiť sa • škvariť sa • smažiť sa • fraz. chytať bronz: už od jari chytá bronz; opeká sa, vypeká sa na letnom slnku • fraz. expr. opekať si pupok

brať sa 1. uskutočňovať odchod • poberať sa • zberať sa • odchádzať: berie sa, poberá sa, zberá sa, odchádza domov, lebo je už neskoro • odoberať sa • odberať sa (na isté miesto): odoberá sa na spánok • ísť (preč) • expr.: pakovať sa • pratať sa • sypať sa: choďte preč, pakujte sa, practe sa odtiaľto, sypte sa už

p. aj ísť 1

2. začínať nejakú činnosť • dávať sa • priberať sa • púšťať sa • chystať sa • pripravovať sa: brali sa, dávali sa, priberali sa s chuťou do roboty; do učenia sa berie, púšťa hneď zrána; chystá sa, pripravuje sa na cestu • zberať sa • hovor.: hotoviť sa • hotovať sa • vyberať sa: hotujú sa, vyberajú sa na dovolenku, k vode • hovor. zastaráv. richtovať sa: do všetkého sa dlho richtuje • chytať sa • hovor. lapať sa: ochotne sa chytá, lapá do každej roboty

3. cirkevne al. úradne potvrdzovať vzájomné spolužitie • uzatvárať/uzavierať manželstvo • mať sobáš • uzatvárať/uzavierať sobáš • sobášiť sa: brali sa, mali sobáš v máji; berú sa, uzatvárajú manželstvo na radnici, v Dóme sv. Martina • mať svadbu • svadbiť sa (mať svadobný obrad a svadobnú hostinu) • fraz. ísť pred oltár: zajtra idú pred oltár • kniž. vstupovať do stavu manželského

lepiť sa 1. držať sa na niečom ako lep al. sa tesne spájať s niečím • prichytávať sa: cesto sa lepí, prichytáva na prsty • chytať sa: prach sa chytá na záclony; blato sa chytá na topánky • lipnúť • priliepať sa • prilepovať sa: sneh lipne na čižmách; kožka sa mu priliepa na fúzy • naliepať sa • nalepovať sa: med sa jej naliepa na prsty • zliepať sa • zlepovať sa (lepiť sa navzájom): vlasy sa mi zlepujú; hlina sa zliepa do hrúd • expr. lipkať sa (slabo, mierne sa lepiť): cukor sa lipká na obrus

2. expr. dotieravo sa domáhať pozornosti • expr. vešať sa: dieťa sa stále lepí, vešia na matku • fraz. expr. lepiť sa na päty: lepí sa mu na päty už oddávna

poberať sa 1. chystať sa odísť, chystať sa na cestu • zberať sa: poberá sa, zberá sa do Tatier • brať sa: berie sa od nás preč • vydávať sa • vystrájať sa • chystať sa: lastovičky sa už vydávajú, chystajú do teplých krajov • vypravovať sa: vypravuje sa na dlhú túru • odoberať sa (odniekiaľ): odoberajú sa už domov • uberať sa: nevedno, kam sa tak odrazu začali uberať • hovor.: hotoviť sa • hotovať sa: už sa hotovia, hotujú na cestu

p. aj brať sa 1

2. pripravovať sa a začínať niečo robiť • zberať sa • priberať sa: poberajú sa, zberajú sa rodine pomôcť; priberá sa do roboty • brať sa: berie sa do prania • chystať sa • hovor.: hotoviť sa • hotovať sa: chystá sa, hotuje sa rúbať drevo • púšťať sa • dávať sa: púšťa sa, dáva sa písať úlohy, púšťa sa, dáva sa do písania úloh • chytať sa • hovor. lapať sa: nevesta sa chytá, lapá každej roboty

3. p. ísť 1

nakazený postihnutý nákazou, pren. smiechom, náladou iného a pod.; obsahujúci nákazu, prenosné choroboplodné zárodky • infikovaný • nainfikovaný: pacient je nakazený, nainfikovaný nevyliečiteľnou chorobou; nakazená, nainfikovaná voda; infikované miesto na tele; ovocie infikované plesňou; pren. som nakazený, nainfikovaný tvojím smiechom • hovor. chytený

opálený ktorý má stmavnutú pokožku od slnka; ktorý má hnedú farbu od slnka • ohorený: z dovolenky sa vrátil krásne opálený, ohorený; opálené, ohorené ruky • hnedý • zhnednutý • bronzový (dohneda opálený): hnedá, zhnednutá tvár (od slnka) • čierny (veľmi opálený): prišiel od mora čierny ako černoch • hovor. chytený (od slnka): chvíľu bol na slnku a už je chytený • nár. uhorený: uhorené líca

opitý 1. ktorý je pod vplyvom alkoholu; svedčiaci o nadmernom požití alkoholu (op. triezvy) • napitý • spitý • opojený: tackal sa domov opitý, spitý na mol; hovoril opitým, napitým hlasom • opojený alkoholom • omámený alkoholom: vracal sa domov opojený, omámený alkoholom • expr.: naliaty • nacicaný • nacecaný • natankovaný • nachmelený • ochmelený • potrundžený • potrunčený • otrundžený • nacenganý • hovor. expr.: otrúlený • otrtúlený: naliati, nachmelení, ochmelení svadobčania; z krčmy sa ozýval spev nacenganých, otrundžených, otrúlených ľudí; ochmelený, otrundžený, otrtúlený rozum • pripitý • podnapitý (trocha opitý) • chytený (od alkoholu) • hovor. podpitý • hovor. expr.: podgurážený • frcnutý • podfrcnutý • strihnutý (trocha opitý): do práce prišiel v podnapitom, podguráženom stave; už bol chytený, podpitý, frcnutý, strihnutý, lebo sa stále smial • hovor. expr.: sťatý • zdratý • nadratý • scápaný • scapkaný • zrúbaný • zmontovaný (veľmi opitý): bol taký sťatý, zdratý, nadratý, že nevedel o svete; ležal pod bránou scápaný, scapkaný, zrúbaný ako snop • expr.: zrichtovaný • dorichtovaný • doriadený • doťatý • dorúbaný • docenganý • dotrundžený (vplyvom alkoholu nachádzajúci sa v zlom stave): denne chodil zrichtovaný, doriadený, doťatý pod obraz boží; docenganý, dotrundžený hosť • pejor.: ožratý • ochľastaný • nachľastaný • naslopaný • oslopaný: rev ožratých, ochľastaných chlapov; každý deň bol naslopaný, oslopaný ako čík • pren. naťahaný • nár. expr. otrieblený

2. p. očarený

podnapitý trocha, mierne opitý • hovor.: pripitý • podpitý: podnapitý, pripitý, podpitý človek • expr.: chytený • frcnutý • drgnutý • hrknutý • podfrcnutý • podgurážený • rozgurážený • potrundžený • zried. potrunčený: vrátila sa z oslavy chytená, frcnutá, podfrcnutá, podgurážená, potrundžená, potrunčená • expr. zried. podveselený • zried. koštovaný (Timrava) • hovor. iron. iluminovaný (Urban)

p. aj opitý

dobehnúť 1. behom al. veľmi rýchlo prísť • pribehnúť: dobehol, pribehol do školy načas • kniž. al. expr.: dojachať • prijachať: vlak dojachal do stanice • expr.: dopáliť • dotrieliť • pritrieliť: deti dotrielili do jedálne • expr.: dorútiť sa • prirútiť sa • dohnať sa • prihnať sa • dovaliť sa • privaliť sa • dohrnúť sa • prihrnúť sa • dosypať sa • domlieť sa (rýchlo a vo väčšom množstve): skupina sa dorútila do vlaku • docválať • pricválať • doklusať • priklusať • priharcovať • hovor.: dorajtovať • prirajtovať (dobehnúť cvalom, klusom; o koňoch al. o jazdcoch; expr. rýchlo dobehnúť, o ľuďoch): kone docválali celkom spotené; dorajtovať na koni; skupina docválala, priharcovala so smiechom • expr.: doletieť • priletieť (rýchlo dobehnúť, obyč. na dopravnom prostriedku): doleteli na aute, ale hneď zasa odišli • expr.: dofičať • prifičať • dofrčať • prifrčať • dofrňať • prifrňať • dofrnknúť • prifrnknúť • dobrnknúť • pribrnknúť (nečakane, náhle, rýchlo, nevítane a pod.) • expr.: dofuňať • prifuňať • dofukotať • prifukotať • dofučať • prifučať • dopachtiť sa • pripachtiť (pribehnúť s námahou): pes dofučal, prifučal, dopachtil sa s vyplazeným jazykom • expr.: dokúriť • prikúriť: dokúril k nám celý napajedený • expr. pribziknúť (Hviezdoslav) • expr.: dohrmieť • prihrmieť • dorapčať • dohrčať • prihrčať • dohrkotať • prihrkotať • dohrmotať • prihrmotať • dohrmotiť • prihrmotiť • dohučať • dorachotiť • zried. prihartusiť (dobehnúť s hrmotom): vozy dohrčali, dorachotili do dvora • doraziť (dobehnúť al. prísť): dorazil do cieľa posledný • expr.: pribrnieť • pribežkať (o dieťati)

2. nahradiť niečo zameškané • dohoniť • dohnať: dobehol, dohonil celé učivo; dohnal stratený čas • nadbehnúť: musí nadbehnúť, čo zameškala

3. behom prísť včas • dostihnúť: dobehol, dostihol kamaráta na ulici • dohnať • dohoniť • dochytiť: nedohonila, nedochytila posledný autobus • hovor. chytiť: len tak-tak chytili vlak • nadbehnúť (dobehnúť kratšou cestou): nadbehli skupinu skratkou

4. p. oklamať 3

dojať 1. silno citovo zapôsobiť • rozochvieť • rozrušiť: divákov dojal, rozochvel precítený prednes poézie • rozcitlivieť • rozcítiť • pohnúť • hnúť: muža pohla prosbami; nič ho nehne • nadchnúť • uchvátiť • vzrušiť (vo veľkej miere dojať): krása mora turistov uchvátila • expr. chytiť • kniž. jať: chytilo, jalo ju to k slzám

2. p. nahnevať

dostať 1. stať sa vlastníkom niečoho dávaného, poskytovaného, posielaného a pod. • prijať: dostať, prijať dar • získať: získal niekoľko platní od priateľa • hovor.: vyfasovať • fasovať (dostať ako prídel): vyfasovali pracovný odev • inkasovať (dostať peniaze): podnik inkasoval za pohľadávky • nadobudnúť: dom sme nadobudli dedičstvom

2. dosiahnuť ako výsledok úsilia • získať • zadovážiť • zaobstarať: dostať, získať odmenu; zadovážiť, zaobstarať povolenie na export • utŕžiť • stŕžiť (dostať peniaze obyč. predajom): utŕžil dobrý zisk • dôjsť • prísť: došiel k majetku podvodmi • vyslúžiť si (dostať za zásluhy): vyslúžil si vyznamenanie • expr. uloviť: ulovil hotový majetok • kniž. zožať: zožať potlesk • kniž. zastar.: obsiahnuť • občiahnuť: obsiahli milosť

3. byť postihnutý • utrpieť: dostať, utrpieť infarkt • hovor. chytiť: chytiť chrípku • odniesť • odniesť si: odniesol (si) to chorobou; ktosi to odnesie • hovor. vyfasovať • inkasovať • utŕžiť • stŕžiť: vyfasovali, inkasovali gól; utŕžili, stŕžili len posmech • hovor. expr.: zliznúť • zlízať: zlizol zaucho • iron. vyslúžiť si: vyslúžila si samé výčitky

4. p. dochytiť 1, chytiť 2 5. p. oklamať 2, 3 6. p. donútiť 7. p. pripraviť 3

dostihnúť 1. behom al. dopravným prostriedkom dosiahnuť cieľ • dobehnúť: dostihol, dobehol sprievod na námestí • dohoniť • dohnať • dochytiť: dohonil, dohnal vlak autom • hovor. chytiť: ešte chytila posledný spoj • nadbehnúť (kratšou cestou al. rýchlejšie): taxíkom nadbehol autobus

2. vyrovnať sa niekomu v niečom • dobehnúť • dohoniť • dohnať: dostihol, dobehol kolegov v práci; v zručnosti ho nikto nedohoní, nedoženie • hovor. dotiahnuť: dotiahol náskok súpera

3. p. prichytiť 3, dochytiť 1

chytiť 1. vziať, zobrať do ruky, do rúk • uchopiť • chopiť • chopiť sa: chytil dieťa za ruku; uchopil, chopil hrniec za ucho; chopil sa sekery • lapiť • ulapiť • kniž.: pojať • jať: (u)lapil nôž, do rúk • schytiť • schopiť • pochytiť (náhlivo, prudko): schytil, schopil ženu do náručia; pochytil palicu a udrel • zobrať • vziať: zobrať, vziať kabelku do ruky, dieťa za ruku • expr.: chmatnúť • schmatnúť • chvatnúť • schvatnúť • chňapnúť • kmasnúť (prudko, v rýchlosti): chmatol, schvatol ho za golier; pes chňapol za kosťou (labami, papuľou) • expr.: zdrapiť • zdrapnúť • popadnúť • zried. spopadnúť • polapiť • rafnúť • subšt.: grajfnúť • zgrajfnúť (prudko): zdrapiť, popadnúť, rafnúť niekoho za ruku • pochytať (postupne, viac vecí)

2. pre škodlivú činnosť obmedziť pohyb, nedovoliť v pokračovaní takej činnosti • zadržať • dostať • dochytiť • lapiť • polapiť • dolapiť: chytiť, zadržať, dostať, dochytiť, dolapiť zlodeja • expr. čapnúť: už ho čapli • zaistiť • zatknúť (dať do vyšetrovacej väzby): vraha zaistili, zatkli • ulapiť (dostať do svojej moci) • zastaráv. dopadnúť • nár. dosalápiť (Kálal)

3. lovom získať • uloviť: chytiť, uloviť rybu • zlapať • lapiť: zlapali, lapili vtáčika • zried. ulapiť • vychytať • vylapať (všetko, do jedného)

4. prudko postihnúť (o citovom al. telesnom hnutí) • zmocniť sa • zachvátiť: chytil ho, zmocnil sa ho žiaľ, strach; zachvátil ho kašeľ • kniž.: jať • pojať: jal ho odpor • zaujať: hra ho hneď zaujala • zasiahnuť (prudko sa rozšíriť; o niečom živelnom): oheň zasiahol vedľajšie domy • napadnúť: choroba ho celého napadla • vychytiť • pochytiť: vychytil ho kašeľ; pochytila ju prudká bolesť

5. p. dostať 3 6. p. stihnúť 2 7. p. prilepiť sa 1

lapiť 1. zmocniť sa niekoho po dlhšom naháňaní • chytiť: lapili, chytili vraha • dohoniť • dostihnúť • dolapiť • polapiť • zlapať: dohonili, dostihli ho na ceste; zlapala ho polícia • subšt. čapnúť: konečne ho čapli • pristihnúť • prichytiť • dochytiť (obyč. pri nedovolenom čine): pristihli ho pri krádeži; dochytili ich na mieste činu • zatknúť • zaistiť • zajať • uväzniť • zavrieť (zároveň dať do väzenia): polícia zatkla, zaistila zlodeja; uväznili, zavreli celú bandu • subšt. zbaliť: zbalili ho na námestí

2. trocha expr. rázne chytiť do ruky, do rúk • ulapiť • uchopiť • popadnúť: lapil, popadol ho za golier • expr.: polapiť • zlapiť • schytiť • pochytiť: polapil, schytil sekeru • expr.: drapnúť • zdrapnúť • zdrapiť • chmatnúť • schmatnúť • chvatnúť • schvatnúť • chňapnúť • schňapnúť • rafnúť (prudkým pohybom): drapol, zdrapil ho pod krk; chvatol, rafol v náhlivosti palicu • kniž. chopiť • nár. lapnúť: chopil, lapol ho za plece

3. p. uloviť

nadchnúť vzbudiť v niekom nadšenie, zápal • oduševniť: svojím spevom nadchla, oduševnila celé publikum • rozohniť • rozpáliť • rozvášniť (vo veľkej miere): nové idey ich rozohnili, rozvášnili • kniž.: zapáliť • roznietiť • rozplameniť • zried. zanietiť: zapálil, zanietil masy za národ • očariť • očarovať • exaltovať (vyvolať silný kladný citový zážitok): prednes ho očaril, exaltoval • uniesť • strhnúť • ovládnuť • opanovať • chytiť (nadšením vziať do svojej moci): krása hôr ho celkom uniesla, opanovala, strhla • expr. opantať • kniž. uchvátiť: more ho opantalo, uchvátilo svojou krásou • vzrušiť • rozrušiť • rozochvieť • rozohriať • pohnúť • dojať (vyvolať citové pohnutie): verše ju rozochveli, dojali

prilepiť sa 1. zachytiť sa na niečom lepkavom; expr. pevne na niečom ostať • prilipnúť • kniž. priľnúť: látka sa prilepila, prilipla na čerstvo natreté zábradlie; obal dobre priľnie k výrobku • nalepiť sa: na podošvy sa nalepilo veľa snehu • prichytiť sa • chytiť sa • chytiť: farba sa dobre prichytila, chytila • priglejiť sa (prilepiť sa glejom): latka sa pevno priglejila • primrznúť (mrazom sa prilepiť): primrznúť o podlahu • pricicať sa • prisať sa (cicajúc sa prilepiť): mláďa sa pricicalo, prisalo k matke • popriliepať sa • poprilepovať sa (postupne, vo väčšom množstve al. na viaceré miesta): vlasy sa jej popriliepali na tvár • expr. ulepiť sa: dieťa sa ulepilo na zadnú časť voza • expr. pouliepať sa (postupne, na rozličné miesta): netopiere pouliepané na hradách • expr. ulipnúť: prach ulipol na topánkach • expr. priškrieť: krv priškrela na ruky • expr. zavesiť sa (pevne sa chytiť): zavesiť sa na skupinku idúcu vpredu

2. p. prilipnúť 1

stihnúť 1. mať dosť času na niečo • stačiť • mať čas • mať kedy: zaplaťte za mňa, ja som nestihol, nestačil, nemal som čas, nemal som kedy

2. prísť včas niekam, včasným príchodom dosiahnuť cieľ • zastihnúť • dostihnúť: matku stihli, zastihli ešte živú; autobus ešte dostihneš • zachytiť (nájsť niekde): správa ma zachytila, stihla doma; dážď ich zachytil v hore • chytiť • dochytiť: ešte som poštára (do)chytil • stretnúť: stretlo ho nešťastie • zájsť • prikvačiť: zašla ich, prikvačila ich noc

3. mať možnosť, mať príležitosť • môcť: robia, čo stihnú, môžu; pýta sa, kde stihne, môže nakúpiť

4. porov. stíhať 2 5. p. stačiť 2, 3

uchvátiť 1. násilím, prevahou al. potajomky vziať niečo, zried. niekoho • zmocniť sa: povstalci uchvátili moc, zmocnili sa vlády; uchvátil mu dievča • expr.: uchytiť • uchmatnúť • urvať: každý chce pre seba uchytiť, uchmatnúť, urvať čo najviac • kniž. uzurpovať si (mocensky): uzurpovali si právo rozhodovať • osvojiť si (násilím): osvojili si, čo im nepatrí • strhnúť: strhnúť na seba moc

2. vyvolať kladné silné citové vzrušenie, priviesť do vytrženia • expr. uniesť: pohľad na more ho uchvátil, uniesol • nadchnúť (citovo vzrušiť a vyvolať záujem, zápal): šport ho nadchol • strhnúť (zároveň podnietiť k citovému al. inému prejavu): výkon umelca ho celkom strhol • omámiť • zmámiť • očariť • opojiť (o niečom krásnom): omámi, očarí vás krása vychádzajúceho slnka • rozohniť (uviesť do silného citového vzrušenia): víno ich rýchlo rozohní • pren. expr. elektrizovať: správa o výhre ho elektrizovala • chytiť • dojať (v menšej miere): hercov prednes ho vždy chytí, dojme

uloviť získať lovom • chytiť: ulovil, chytil peknú šťuku, pren. expr.: uloviť, chytiť si ženícha • lapiť: mačka lapila myš • ukoristiť (získať ako korisť, obyč. tajne): ukoristili nám z revíru srnca

zadržať 1. zabrániť neželateľnému pohybu • zachytiť • chytiť: zadržať, (za)chytiť padajúce telo; keby ma neboli (za)chytili, zrútim sa z rebríka • zastaviť: zastavil auto ešte včas; zastaviť ženúce sa zviera • staviť: chcel by aspoň na chvíľu staviť beh času • podržať • pridržať • prichytiť (chvíľu, v istej polohe): podržať, pridržať niekomu kabát; prichytil ho, aby nespadol • expr.: spätiť • zapätiť: spätil, zapätil utekajúceho chlapca • zried. zhatiť: zhatiť útočníkov

2. zabrániť v odchode, nedovoliť odísť • zdržať: zadržali, zdržali nás na večeru • zabaviť: zabavili ma dlhšie, ako som rátal • pribaviť • pridržať (trocha zdržať): Len ostaň! – pridrží ho.

3. vôľou prekonať (telesné stavy, city) • zdržať • potlačiť • premôcť • ovládnuť: z(a)držať, potlačiť slzy; premôcť, ovládnuť hnev, slovo na jazyku • zahatať: zahatal príval zlosti, príval slov • zatajiť • zakryť: zatajila, zakryla pred mužom náhly žiaľ, bolestné stony • pritajiť: pritajiť radosť, pritajiť dych

4. úradne vziať do väzby al. dočasne obmedziť v pohybe • chytiť: zadržať, chytiť špióna na hraniciach • zlapať • lapiť (dostať do svojej moci): zlapať, lapiť zlodeja • zaistiť • zatknúť (dať do vyšetrovacej väzby): vraha už zaistili, zatkli • zajať (vziať do zajatia v boji)

p. aj zatvoriť 2

5. spôsobiť, aby niečo ostalo v pôvodnom, nezmenenom stave • udržať • zachovať • uchovať: v izbách musia zadržať, udržať poriadok; pôda dobre zadrží, udrží vlahu; chcú si zachovať, uchovať samostatnosť • podržať si • ponechať si: vie si podržať, ponechať svoj názor

zachytiť 1. zabrániť pohybu, obyč. neželanému • zadržať • chytiť: keby som ťa nebol (za)chytil, zadržal, spadneš do jamy • uchopiť • podržať: uchopiť, podržať topiaceho sa za nohy; priehrada vodu zachytí, podrží • pozachytávať (postupne zachytiť)

2. spôsobiť, aby niečo spolu (obyč. zľahka) držalo • prichytiť • pridržať: zachytila, prichytila si vlasy sponkou • upevniť • pripevniť • odb.: fixovať • zafixovať (pevnejšie): upevniť, pripevniť niečo remienkom • expr.: zakvačiť • zakvačkať: rukáv si zakvačil, zakvačkal do tŕnia • hovor. zaháčiť: zaháčiť do dverí • hovor. expr. zahačkať • pozachytávať (postupne zachytiť)

3. dotknúť sa niečoho (obyč. pri mimovoľnom pohybe) a obyč. vziať so sebou • zavadiť • zasiahnuť • začiahnuť: zachytiť, zavadiť nohou o kameň, o prah; nevdojak ma zasiahlo, začiahlo rútiace sa koleso

4. prísť niekam včas a tak nájsť niekoho, niečo • zastihnúť • stihnúť • chytiť • dostihnúť: vlak ešte (za)chytil, (za)stihol; búrka nás už nezachytila, nezastihla, nedostihla • zadržať • zastaviť • pristaviť: rozmýšľal som, kde môžem ešte kamaráta zachytiť, zadržať; zastavil ma, pristavil ma na ulici

5. zistiť niečo, čo malo ostať zatajené, zistiť niečo škodlivé • odhaliť: zachytiť, odhaliť protištátnu činnosť • zadržať • prichytiť: zadržali, prichytili páchateľov pri čine • zastaráv. dopadnúť: dopadli utečenca na hraniciach

6. p. zbadať, vycítiť 7. p. zaznačiť 1, zobraziť

zajať 1. odňať slobodu nepriateľovi v boji • vziať do zajatia: zajali ich tesne pred koncom vojny • zadržať • chytiť: vojakov zadržali, chytili nepriateľské vojská • odviesť • zlapať • lapiť: keď ich nepriatelia odviedli, zlapali, lapili, pridali sa k nim • pozajímať (postupne zajať)

2. nadobudnúť moc nad niekým (o duševných stavoch, citoch) • zmocniť sa • ovládnuť • expr. opantať • opanovať: celého ho zajala, ovládla, opanovala túžba vrátiť sa domov • zachvátiť • expr. schvátiť • premôcť • zmôcť: zachvátil, premohol ma žiaľ • preniknúť • prejať: bôľ mu prenikol, prejal srdce • zájsť: zašiel ju zármutok nad stratenou mladosťou • kniž.: pojať • jať: (po)jala ma úzkosť

zaujať 1. vzbudiť záujem, vyvolať pozornosť niekoho niečím • upútať: deti zaujalo, upútalo rozprávanie o cudzích krajoch • fraz.: padnúť do očí • padnúť do oka: látka mu hneď padla do očí, do oka • zainteresovať: ľudí treba zainteresovať o verejné veci • prilákať • privábiť • hovor. pritiahnuť (vzbudiť pozornosť, záujem niečím žiaducim): dobré výkony prilákali, privábili mnohých; ku knihe ma pritiahla priateľka • podchytiť (zaujať a usmerniť): podchytiť záujem mládeže o hudbu • hovor. chytiť: hra ma chytila od začiatku • uniesť • uchvátiť • očariť • nadchnúť (veľmi zaujať niečím pozitívnym, krásnym, dobrým a pod.): krása vychádzajúceho slnka ho celkom uniesla, uchvátila, očarila; nadchla ich myšlienka okamžitej pomoci • fascinovať (silno zaujať): fascinovaný krásou okolia zabudol na čas • hovor. zabrať: debata nás celkom zabrala • zamestnať • zaneprázdniť (zaujať nejakou činnosťou): starosť o deti ju zamestnala, zaneprázdnila po celý deň

2. zaplniť miestne, priestorovo, mocensky a pod. • zabrať • obsadiť: toto územie zaujali, zabrali, obsadili Slovania už v 6. storočí; mladí zaujali, zabrali miesta vpredu; obsadiť funkciu ministra • zaplniť (zaujať voľné miesto): všetky pracovné miesta sú zaplnené • okupovať (vojensky)

získať 1. rozličným spôsobom, najmä úsilím, prácou, šikovnosťou spôsobiť, aby niekto pre seba al. pre druhého niečo zaistil (ako vlastníctvo al. inú hodnotu) • dosiahnuť • nadobudnúť: získať, nadobudnúť statočnou prácou veľký majetok; získať, dosiahnuť postavenie, tituly, vzdelanie • expr. nadobariť: za vojny si nadobarili veľké majetky • vziať • zobrať • nabrať: Odkiaľ si vzal, zobral peniaze? • pren. načerpať: načerpať silu, poučenie • pren. naverbovať: naverbovali ďalších do partie • zadovážiť si • zaobstarať (si) • obstarať (si) • kniž. opatriť si (cieľavedome získať): prístroje si zadovážil, (za)obstaral v zahraničí • hovor. zohnať • hovor. expr. splašiť: vedel si zohnať, splašiť všetko, hoci aj podvodmi • dostať (ako výsledok predchádzajúceho konania): dostať, získať odmenu, vyznamenanie za niečo • dostať sa (k niečomu) • kniž. zastar.: obsiahnuť • občiahnuť: všetci odsúdenci obsiahli, občiahli milosť • odniesť si: družstvo si odnieslo víťazstvo; odniesť si poučenie na druhý raz • domôcť sa (s námahou, veľkým úsilím): napokon sa domohol uznania • vybojovať • kniž.: dobyť • vydobyť (s veľkým úsilím, bojom): moc napokon v politickom boji dobyla opozícia; vybojovať si nezávislosť • kniž. vykúpiť (získať obeťou, námahou): ťažko si vykúpili slobodu • hovor. expr.: vydupať • vydupkať (energicky získať): vydupať si autoritu; dieťa si vydupkalo pozornosť • expr.: vydrieť • vylopotiť (získať ťažkou prácou): krvavo vydreté, vylopotené peniaze • vylákať • vymámiť (lákaním, mámením získať) • zastar. vypravotiť (získať pravotou, súdne): vypravotiť dom • hovor. expr. vyfigľovať (fígľami získať) • hovor. expr.: vytĺcť • vytrieskať: zo všetkého vytrieska kapitál • zarobiť • hovor. expr. trhnúť (peniaze): celou transakciou zarobil, trhol málo • utŕžiť • stŕžiť (peniaze, obyč. predajom niečoho; expr. byť postihnutý niečím): za zeleninu utŕžil tisíc korún, expr. utŕžiť, stŕžiť posmech za svoju ochotu • hovor. chytiť: chytiť prvú cenu v športke • dôjsť • prísť (k niečomu): ľahko dôjsť, prísť k majetku • vyťažiť • expr. vydolovať (niečo z niečoho): vyrobiť, vyťažiť olej zo semien, cukor z repy • vyslúžiť si • utrpieť (nechcene získať niečo nežiaduce, nepríjemné): vyslúžiť si zlé meno; utrpieť výsmech • expr. vykveštovať si

2. dosiahnuť, že niekto začne postupovať podľa našich predstáv, zámerov; vzbudiť v niekom priazeň, náklonnosť (k sebe al. k niečomu) • hovor. pritiahnuť: získať deti pre šport, pritiahnuť deti k športu; usporiadali ples, aby získali, pritiahli občanov • nakloniť si: chcela si nakloniť svokru za každú cenu • prehovoriť • zagitovať • naagitovať (získať prehováraním, agitáciou): chceli ma prehovoriť, zagitovať do funkcie dozorcu • hovor., často pejor.: zverbovať • naverbovať (naliehavo získať): naverbovali chlapcov za dobrovoľníkov; na akciu zverbovali aj mňa

3. dosiahnuť z niečoho úžitok, zisk • mať zisk • kniž. profitovať: z akcie mnohí finančne získali, mali zisk, profitovali

zmocniť sa 1. mocou, silou získať, násilím si privlastniť • dobyť • opanovať • ovládnuť: zmocniť sa rodinného majetku; dobyť, opanovať trhy; vojensky sa zmocniť územia, ovládnuť územie • uchvátiť • uchytiť • kniž. uzurpovať si: uchvátiť, uzurpovať si moc v štáte • kniž. urvať: urvať si kus chleba • strhnúť: vládu strhli na seba víťazné strany • chytiť • zlapať: vinníkov chytili, zlapali až o niekoľko dní

2. zrazu, náhle postihnúť (o psychických al. fyzických stavoch, rozpoloženiach) • zachvátiť • expr. schvátiť: zmocnil sa ma žiaľ, kašeľ; zachvátila, schvátila ju čitateľská vášeň • zasiahnuť: rakovina mu zasiahla pľúca • schytiť • pochytiť: z ničoho nič matku schytí, pochytí zlá predtucha • ovládnuť • opanovať • zaujať: bolesť ho celého ovládla, opanovala, zaujala • expr.: posadnúť • opantať: posadla ho túžba vlastniť; opantala ma pochybnosť • popadnúť: naraz ma popadol strach • premôcť • zmôcť • preniknúť: pri pohľade na rozkladajúce sa telo ma premohol, zmohol, prenikol odpor • zájsť • nadísť: znezrady ju zašiel, nadišiel smútok za domovom • prísť (na niekoho): prišla naňho nečakaná zlosť • vojsť (do niekoho): vošiel doňho hnev • kniž.: pojať • jať: (po)jala ich tieseň • pren. zajesť sa • častejšie nedok. zajedať sa: cíti, ako sa ho zajedá zlosť, skleslosť

3. p. zvládnuť 1, 2

zastať sa postaviť sa na obranu niekoho, niečoho • zastať: ochotne (sa) zastane slabších • podporiť • hovor. podržať (poskytnúť morálnu oporu): podporiť, podržať niekoho v ťažkej situácii • ujať sa: na prekvapenie všetkých nik sa ma neujal • fraz. chytiť niekomu stranu/stránku

dať sa 1. začať niečo robiť • pustiť sa • pribrať sa: dal sa, pustil sa, pribral sa do roboty • chytiť sa • prichytiť sa • chopiť sa: chlapi sa chytili, chopili rúbať drevo • prikročiť • pristúpiť (v úradnom styku): pristúpiť k hlasovaniu • odhodlať sa • podobrať sa • podujať sa (s vedomím zodpovednosti): podujať sa na ťažkú úlohu • priprieť sa (s premáhaním nevôle): priprela sa do učenia až pred skúškami • kniž. prepožičať sa (dať sa získať na niečo, obyč. zlé): prepožičal sa na spreneveru peňazí • hovor. spustiť (dať sa do kriku, plaču a pod.): spustila krik • expr.: schytiť sa • vychytiť sa (prudko): pár sa vychytil do tanca • expr. lapiť sa: načim nám lapiť sa roboty • zastaráv. oddať sa • kniž. jať sa: jal sa snívať, oddal sa snívaniu • expr. zahryznúť sa • hovor. expr. zažrať sa (intenzívne sa začať s niečím zaoberať): pohrúžila sa, zažrala sa do čítania • fraz. vyhrnúť si rukávy • kraj. prisošiť sa (Felix) • popúšťať sa • popriberať sa • pozahrýzať sa (postupne)

2. začať sa pohybovať istým smerom • pobrať sa • zobrať sa • vybrať sa: dali sa, pobrali sa na cestu; vybrali sa rovno do hotela • pustiť sa: sprievod sa pustil ulicami • podať sa: podať sa ďalej • vykročiť • vydať sa • ísť • zamieriť: vykročili, zamierili správnym smerom • vypraviť sa • vystrojiť sa • vychystať sa (s predchádzajúcou prípravou): vypravil sa na dlhú cestu • expr.: vychytiť sa • schytiť sa (rýchlo) • zried. ubrať sa

3. p. rozhodnúť sa 4. p. podvoliť sa

chopiť sa 1. vziať do ruky a podržať; využiť vo svoj prospech • chytiť sa • trocha expr. lapiť sa: chopila sa, chytila sa jeho rúk; lapil sa dreva obidvoma rukami; chopili sa, chytili sa príležitosti • zmocniť sa: zmocnili sa zbraní; chopili sa, zmocnili sa moci

2. začať nejakú činnosť • chytiť sa • pustiť sa • dať sa • začať: chopil sa roboty, chytil sa, pustil sa, dal sa do roboty; pustil sa, začal čítať • ujať sa (moci, vlády, funkcie a pod.): ujali sa, chopili sa vedenia • pribrať sa • podobrať sa • pobrať sa • prichytiť sa • podujať sa: pribral sa, podobral sa robiť poriadok; podobral sa, podujal sa na ťažkú úlohu • priprieť sa (donútiť sa začať niečo robiť): priprel sa do roboty • prikročiť • pristúpiť (obyč. v úradnom styku): konečne prikročili k veci • kniž. jať sa: jal sa hlásať, že… • hovor. expr. skočiť (osvojiť si): skočili na náš návrh

chytiť sa 1. rukami sa oprieť o niečo al. vziať do rúk niečo na získanie stability • chopiť sa • lapiť sa • prichytiť sa • zachytiť sa: chytil sa, prichytil sa, zachytil sa lana, lapil sa zábradlia • expr.: chmatnúť sa • chvatnúť sa: dieťa sa chmatlo, chvatlo matky • pridržať sa: jednou rukou sa pridrží sedla

2. prudko sa rozšíriť (o citoch, stavoch, živloch a pod.): chytila sa jej radosť; oheň sa chytil všetkého • zmocniť sa • zachvátiť • zasiahnuť: zmocnil sa ich, zachvátil ich strach; ovocie zachvátila, zasiahla pleseň • posadnúť (o citoch): chytila sa ho, posadla ho vášeň

3. zapustiť korene • ujať sa • prijať sa • uchytiť sa: stromčeky sa rýchlo chytili, ujali, prijali, uchytili • zakoreniť sa • vkoreniť sa: v suchej zemi sa priesady nezakorenili • prichytiť sa: na múre sa prichytila burina

4. začať horieť • zapáliť sa • rozhorieť sa: plyn sa chytil, zapálil; drevo sa rozhorelo • vzbĺknuť • zbĺknuť • zblčať • kniž.: vzplanúť • splanúť (začať horieť plameňom): vatra vzbĺkla, vzplanula • kniž.: vznietiť sa • vzňať sa: uhoľný prach sa vznietil, vzňal • rozplameniť sa (začať horieť vysokým plameňom)

5. p. chopiť sa 1, 2, pustiť sa 1, pobrať sa 2 6. p. zareagovať

odhodlať sa po úvahe prísť k pevnému záveru a začať ho realizovať • rozhodnúť sa: odhodlal sa, rozhodol sa ísť študovať • predsavziať si • zaumieniť si (nadobudnúť pevný úmysel): predsavzal si, zaumienil si, že prestane fajčiť • odvážiť sa • osmeliť sa (dodať si odvahy, smelosti na vykonanie niečoho): odvážil sa, osmelil sa protestovať • dať sa • podujať sa • podobrať sa • podbrať sa • chopiť sa • chytiť sa • zried. ubrať sa (odhodlať sa niečo robiť, urobiť): pod(o)bral sa na operáciu; chopil sa konečne riešiť rodinný problém

pobrať sa 1. začať kráčať al. cestovať niekam • zobrať sa • vybrať sa: pobrali sa, zobrali sa do kostola; pobral sa, vybral sa na výlet • vydať sa: vydať sa do sveta • vziať sa: zrazu sa vzal a už bol preč • vypraviť sa • vystrojiť sa • vychystať sa • schystať sa (s predchádzajúcou prípravou): vypraviť sa, vystrojiť sa, vychystať sa na návštevu k starým rodičom • odísť: nahnevala sa a odišla od nás preč • odobrať sa: odobrali sa za svojimi povinnosťami • vzdialiť sa: poďakoval sa a ticho sa vzdialil • rozlúčiť sa (pobrať sa s lúčením): náhle sa od nás rozlúčil • zried. ubrať sa: ubrať sa svojou cestou • dať sa • pustiť sa • podať sa: dali sa, pustili sa svetom; rezko sa podali k mestu

2. uskutočniť prvú fázu nejakej činnosti • začať: s chuťou začali natierať plot • pustiť sa • dať sa: pustiť sa, dať sa do roboty • chytiť sa • expr. lapiť sa: chytil sa, schytil sa do kosenia • pribrať sa • podobrať sa • prichytiť sa: voľky-nevoľky sa priberie do prania; prichytí sa opraviť pokazené rádio

p. aj pustiť sa 1

3. p. zosobášiť sa

podujať sa rozhodnúť sa niečo robiť, urobiť: podujal sa na organizáciu oslavy • dať sa (na niečo, do niečoho): ochotne sa dal na ťažkú prácu • podobrať sa • podbrať sa: pod(o)brala sa sprevádzať hostí po meste • chytiť sa • chopiť sa: chytili, chopili sa riešiť dlhodobý problém • odhodlať sa: nakoniec sa odhodlala vziať funkciu predsedníčky • zried. ubrať sa: ubral sa obísť dedinu s listom • vziať na seba: vzal sa seba úlohu sprostredkovateľa • priprieť sa (s premáhaním vôle): priprie sa sám vec vybaviť • expr.: schytiť sa • vychytiť sa: schytila sa, vychytila sa očistiť schodisko

prilipnúť 1. ostať v najtesnejšom dotyku s niečím • priľahnúť • kniž. priľnúť: mokrá košeľa prilipla, priľahla mužovi k telu; olej dobre prilipne, priľne k trecej ploche • prilepiť sa (zachytiť sa na niečom lepkavom): na mastný povrch sa prilepila nečistota • nachytať sa (prilipnúť vo väčšom množstve): prach sa nachytal na riad • primrznúť (mrazom sa prilepiť): dno primrzlo o kameň • kniž. uľpieť • expr. ulipnúť: zrnká prachu uľpeli, ulipli na vyleštenej ploche • poet. primrieť: pery primreli k ústam • prichytiť sa • chytiť sa: náter sa dobre neprichytil, nechytil • pricicať sa • prisať sa (cicajúc prilipnúť k niečomu): dieťa sa dychtivo pricicia k matkinmu prsníku • popriliepať sa • poprilepovať sa (postupne, vo väčšom množstve al. na viacero miest)

2. ostať s niekým spätý duchovnými, citovými putami • kniž. priľnúť: celým srdcom prilipla, priľnula k matke • pripútať sa • primknúť sa: byť pripútaný k rodine, ku knihám, k literatúre; primkol sa k novým priateľom celou dušou

pustiť sa 1. začať niečo robiť, začať nejakú činnosť • dať sa: pustili sa, dali sa s chuťou do kosenia; pustiť sa, dať sa do jedla • chytiť sa • chopiť sa: bez slova sa chytili, chopili do roboty; nemá sa čoho chytiť, chopiť • pribrať sa • prichytiť sa: pomaly sa pribrala do pletenia; prichytiť sa do varenia • prikročiť • pristúpiť (obyč. v úradnom styku): hneď prikročili, pristúpili k riešeniu naliehavej úlohy • podobrať sa • podujať sa (s vedomím zodpovednosti): podobrali, podujali ste sa na ťažkú úlohu • priprieť sa (s premáhaním vôle): priprieť sa do štúdia • kniž. jať sa: jať sa do práce • expr.: vhryznúť sa • zahryznúť sa • pozahrýzať sa (postupne) • hovor. expr.: vrhnúť sa • zažrať sa: s veľkým elánom sa vrhli, zažrali do problému, do čítania • pohrúžiť sa (intenzívne sa začať s niečím zaoberať): pohrúžila sa do čítania, do roboty • expr.: schytiť sa • vychytiť sa (zrazu sa pustiť do niečoho): schytila sa, vychytila sa upratovať; schytiť sa na útek • hovor. expr. lapiť sa: lapiť sa do roboty • fraz. vyhrnúť si rukávy: neotáľali, vyhrnuli si hneď rukávy • zastaráv. oddať sa: oddal sa rozjímať • hovor. spustiť (o reči, speve a pod.): spustiť krik, plač

2. začať sa pohybovať istým smerom, začať ísť niekam • dať sa • vydať sa: pustili sa, dali sa, vydali sa na cestu domov • zamieriť • vykročiť • pobrať sa: po dlhšom rozmýšľaní zamieril, vykročil, pobral sa doprava • podať sa: podali sa rezko ku kostolu • expr.: schytiť sa • vychytiť sa • rozbehnúť sa (naraz, prudko): naraz sa schytili, vychytili smerom k divadlu • hovor. vziať (to): vzal to krížom cez polia

3. (o tuhých látkach) pôsobením tepla sa stať tekutým al. sa rozplynúť v tekutine • rozpustiť sa • roztopiť sa: sneh sa cez obed pustil, rozpustil, roztopil • stopiť sa: ľad sa v pohári stopil • vyškvariť sa • rozškvariť sa (pustiť sa škvarením): slanina sa na ohni vyškvarila, rozškvarila

ujať sa¹ 1. začať venovať starostlivosť niekomu, kto je na ňu odkázaný al. niečomu, o čo sa nik nestará • vziať si na starosť: rád sa ujme opustených; ujmem sa hospodárenia, vezmem si hospodárenie na starosť • zastaráv. zaujať sa: niet nikoho, kto by sa dieťaťa zaujal • postarať sa • zaopatriť (venovať starostlivosť niekomu, niečomu vôbec): postaráme sa vám zatiaľ o dcéru, zaopatríme ju; postaraj sa, prosím, o tú vec

2. dať sa do uskutočňovania činnosti zameranej na ovládnutie, vedenie a pod. • chopiť sa: ujať sa, chopiť sa moci, vlády, funkcie • chytiť sa: veci sa chytili odborníci • prichytiť sa: prichytila sa variť obed

3. p. zastať sa

vzbĺknuť, vzblčať 1. náhle začať horieť (plameňom) • zbĺknuť • zblčať: vatra (v)zbĺkla, (v)zblčala vysokým plameňom • kniž.: vzplanúť • splanúť: suchá slama vzplanula • vzplápolať • splápolať • poet. al. zastar. vzpláť: sviece vzplápolali • rozplameniť sa: stoh slamy sa naraz rozplamenil • kniž.: vznietiť sa • vzňať sa • roznietiť sa (samo od seba) • zapáliť sa • chytiť sa • rozhorieť sa (začať horieť): od cigarety sa zapálil, chytil obrus; drevo sa rozhorelo • expr. roziskriť sa: vatra sa znova roziskrila

2. kniž. (o človeku) dať sa uniesť citmi a prudko ich prejaviť • kniž. vzplanúť: vzbĺknuť, vzplanúť nenávisťou • expr. zahorieť: zahorela láskou k učiteľovi • oduševniť sa: oduševniť sa za národné idey

3. p. vypuknúť 1, 2, vzbúriť sa 3

začať 1. uskutočniť prvú fázu, začiatok niečoho (op. skončiť) • zastar. započať: učiť sa začal hneď od rána; žatvu započali v júli • kniž. počať: počal ich presviedčať • pustiť sa • dať sa (obyč. do niečoho): pustili sa, dali sa s chuťou do jedenia; pustili sa, dali sa bežať • chytiť sa: chytili sa rýchlo do roboty • nasadiť (začať niečo veľmi intenzívne): nasadiť finiš; nasadiť ostrý tón • načať (urobiť prvú fázu istej činnosti, ale najmä odobrať z niečoho celistvého): načať program; načať chlieb • pozačínať • ponačínať (postupne, viac vecí) • otvoriť (uviesť do činnosti; op. zatvoriť, zakľúčiť): otvoriť schôdzku, zasadnutie, výstavu • naštartovať • odštartovať (uskutočniť štart, začať štartovať): odštartovať preteky v behu • spustiť (týka sa náhleho hovorenia, hrania, zvukov): spustili reč o svadbe; kapela spustila tuš • publ.: rozbehnúť • nabehnúť (na niečo) • rozkrútiť • roztočiť • rozprúdiť (uviesť do činnosti): rozbehnúť výrobu, nabehnúť na výrobu syrov • vyvolať (spôsobiť vznik): roztržku vyvolali, začali iní, nie ja • kniž. rozpútať (začať negatívnu činnosť): rozpútať spor, vojnu • vstúpiť (do nejakej činnosti, akcie): vstúpiť do vojny, do štrajku • nespráv. zahájiť

2. pustiť sa do rozhovoru • rozhovoriť sa: sadli si a začali, rozhovorili sa o deťoch • expr. zapliesť (o reči): zaplietla rozhovor o mužovi • nadviazať • nadpriasť • zried. napriasť (na predchádzajúcu reč) • zapriasť: zapradie rozhovor s každým • nahryznúť: nahryznúť problematiku zdravotníctva

zachytiť sa 1. uchopením opory al. na nejakej prekážke zamedziť ďalší pohyb • chytiť sa • prichytiť sa • zadržať sa • pridržať sa: (za)chytiť sa, prichytiť sa o konár; zadržať sa, pridržať sa dverí, obloka • zastaviť sa: pri páde sa zastavil na strome • uchytiť sa: uchytiť sa pazúrmi na skale • zavadiť (neúmyselne sa zachytiť): zavadiť o stoličku • expr. zakvačiť sa • zakvačkať sa (pevne): zakvačil sa o plot, vlasy sa mi zakvačili do konárov • expr.: zaháčiť sa • zakosíliť sa • zried. zasídliť sa (Dobšinský) • uviaznuť (ostať väzieť na jednom mieste): auto uviazlo na strome

2. nájsť oporný bod • oprieť sa • uchytiť sa: nemá sa o čo v nešťastí zachytiť, uchytiť, oprieť • utkvieť • kniž. spočinúť • zastaviť sa (o pohľade, zraku): oči mu utkveli, spočinuli na obraze dieťaťa; zrak sa mu zastavil na skupinke ľudí

zareagovať prejaviť aktivitu, dať odpoveď na istý podnet, popud • reagovať: na výzvu nik ne(za)reagoval • hovor. expr.: zabrať • chytiť sa: zabrať, chytiť sa na pekné sľuby

chytkať p. chytať 1

chytľavý 1. p. zápalný 1 2. p. nákazlivý

nákazlivý ľahko prenosný (obyč. z chorého organizmu na zdravý) • infekčný: žltačka je nákazlivá, infekčná choroba • hovor. chytľavý: chytľavý kašeľ; smial sa nákazlivým, chytľavým smiechom

zápalný 1. ktorý sa ľahko zapáli, ľahko horí • horľavý • chytľavý: zápalné, horľavé chemikálie; chytľavý materiál

2. slúžiaci na zapálenie • zapaľovací: zápalná, zapaľovacia šnúra

chytráčiť hovor. pejor. prefíkane, chytrácky konať • hovor. šikovníčiť: rád chytráčil; šikovníčil, ako mohol, ale nič nepomohlo

taktizovať expr. konať vyhýbavo s cieľom neprezradiť zámer • pren.: uhýbať • uhýnať: taktizuje, uhýna, nechce povedať celú pravdu • hovor. pejor.: opatrníčiť (byť vypočítavo opatrný) • hovor. diplomatizovať (konať diplomaticky, takticky) • kľučkovať • vykrúcať • hovor. pejor.: lavírovať • chytráčiť: nepomohlo mu ani lavírovanie, kľučkovanie, chytráčenie

chytrácky p. prešibaný

prešibaný ktorý sa vie vynájsť v každej situácii; ktorý na dosiahnutie svojich zámerov využíva šikovnosť, lesť, klamstvo a pod.; svedčiaci o tom • expr. prefíkaný • výmyselný: prešibaný, prefíkaný lapaj; prešibaná, prefíkaná tvár • rafinovaný: rafinovaný zlodej • expr.: prebitý • vybitý • vybíjaný • prebíjaný • hovor. expr. prešpekulovaný • pejor. chytrácky • expr. lišiacky: lišiacky spôsob • špekulantský • expr. fiškálsky • zastar.: preštvaný • preštvalý (Rázus, Kukučín) • expr.: čertovský • potvorský • šikovnícky • filištínsky • fraz. všetkými masťami mastený • subšt. mazaný

obratnosť 1. dobrá pohybová schopnosť a jej uplatnenie pri vykonávaní istej činnosti • šikovnosť • zručnosť: obratnosť, šikovnosť rúk; obratnosť, zručnosť pri domácich prácach • majstrovstvo • bravúra (mimoriadna zručnosť): majstrovstvo, bravúra pilota • umenie: umenie pohybu • hovor. fortieľ • hovor. expr. kumšt: pri práci s prútím využil všetok svoj fortieľ, kumšt • rutina • cvik (obratnosť získaná častým opakovaním): získať rutinu, cvik v hre, v tanci

2. vlastnosť toho, kto uplatňuje v konaní pohotovosť, múdrosť, bystrosť • šikovnosť • dôvtip: obratnosť, šikovnosť, dôvtip manažéra • umenie • hovor. expr. kumšt: bolo to jeho umenie, bol to jeho kumšt, že sa vec podarila • stratégia • taktika • diplomacia (obratnosť pri dosahovaní istého cieľa) • obyč. pejor.: chytráctvo • prefíkanosť • prešibanosť • ľstivosť (obratnosť spojená s klamstvom, lesťou a pod.)

šibalstvo vlastnosť obyč. mladého človeka ktorý oplýva vtipom, šikovnosťou, rozumom; čin takéhoto rázu • figliarstvo • fígeľ • expr.: huncútstvo • lapajstvo • furtáctvo • lišiactvo • kujonstvo • šantivosť • prefíkanosť • prešibanosť • vybíjanosť • šinterstvo • šelmovstvo • expr. zried. šelmovčina • expr.: potmehúdstvo • zbojníctvo • zbojstvo • hovor. beťárstvo • obyč. pejor. chytráctvo • hovor. recesia

chytrák p. prefíkanec

prefíkanec expr. prefíkaný človek • expr.: prešibanec • vybíjanec • výmyselník • líška • lišiak • potmehúd • hovor. expr.: fifik • fifík • fiškus • fiškál • figliar • migľanc • migrifič • pejor.: podnikavec • špekulant • prospechár • ziskuchtivec • ziskožravec (Urban) • obyč. pejor. chytrák • hovor. pejor.: vypočítavec • šikovník

p. aj ziskuchtivec

šibal človek (obyč. mladý) oplývajúci vtipom, šikovnosťou, rozumom • figliar • vtipkár: v triede bol známym šibalom, figliarom, vtipkárom • expr.: huncút • lapaj • výmyselník • vybíjanec • prefíkanec • prešibanec • viselec • šinter • koťuha • furták • líška • lišiak • kujon • šelma • stonoha • potmehúd • migľanc • zbojník • lapikurkár • hovor.: beťár • pofa • hovor. expr.: živáň • číslo • numero • bujdoš • bujo • fiktus • šibenec • šibeničník • šibeník • obyč. pejor. chytrák • pejor. potvora • hovor. recesista

ponáhľať sa 1. náhlivo, rýchlo ísť • náhliť (sa) • zried. ponáhľať: Kam (sa) všetci tak ponáhľajú, náhlia? • expr.: hnať sa • hnať: nežeňte (sa), máme dosť času • expr.: chvátať • chvatkať (Urbánek): chváta z domu preč • expr. hafriť (Tajovský) • expr.: bežať • utekať • letieť • uháňať • upaľovať • páliť • trieliť • hovor. fárať: ráno beží, uteká do roboty; podvečer letí, trieli po dieťa do škôlky; fára s kosou na pleci • expr.: hrnúť sa • valiť sa • rútiť sa (ponáhľať sa v množstve): chlapi sa hrnú, valia na štadión • expr. trtošiť (Šikula) • hovor. zaberať: zaberá poza humná k milej • hovor. šutrovať (sa) • subšt. fofrovať

2. konať rýchlo • náhliť (sa): ponáhľať sa, náhliť sa s dokončením úlohy • expr.: súriť • hnať sa • naháňať sa: vedúci súri s plánmi; naháňať sa s robotou • expr.: chamtať sa • chytriť sa (Kálal) • hovor. expr. štvať sa • hovor. šturmovať (pri dokončievaní niečoho)

chytro 1. p. rýchlo, náhlivo, narýchlo 2. p. začerstva 3. porov. dôvtipný

náhlivo ponáhľajúc sa, s náhlením • chytro • rýchlo: náhlivo, chytro sa vrátila po kľúče; rýchlo sa obrátila dozadu • v náhlosti • v náhlivosti • úchytkom: v náhlosti, v náhlivosti, úchytkom si zbalil veci • chvatne • chvátavo • chvatom: chvatne, chvátavo odpratala všetko zo stola; náhlivo, chvatom si potiahol z cigarety • s chvatom • v chvate • s veľkým chvatom: s chvatom, v chvate si natiahol topánky a odišiel • narýchlo • nachytro • napochytro • napochytre: náhlivo, narýchlo sa rozlúčila s rodičmi; nachytro, napochytro vyrozprával, čo sa mu stalo

porov. aj rýchlo

narýchlo s malou spotrebou času, obyč. v časovej tiesni • nachytro • napochytro • napochytre • naponáhlo • naponáhle: narýchlo, nachytro rozložil oheň v sporáku; napochytro, naponáhlo uvarila zapraženú polievku • rýchlo • chytro • behom • hovor. bežky: rýchlo, chytro si pobalili veci a odišli • v rýchlosti • v náhlosti: narýchlo, v rýchlosti, v náhlosti sa pozrel, či niečo nezabudol • náhlivo • úchytkom • letmo • letkom • zried. naúchytky • zastar. letky: náhlivo, úchytkom sa zmienil o svojich ťažkostiach; letmo, letkom si prečítal noviny • chvatne • s chvatom • zastaráv. nachvat: chvatne, s chvatom zobral, čo sa mu dostalo pod ruku; nachvat opustili úkryt • súrne • náhle (bez akéhokoľvek časového odkladu): súrne, náhle musel odísť

rýchlo pohybujúc sa, uskutočňujúc sa v krátkom časovom úseku, uskutočňujúc al. robiac niečo s malou spotrebou času (op. pomaly) • rýchle • chytro: rýchlo, chytro prísť; rýchlo, chytro sa najedol • narýchlo • nachytro: narýchlo, nachytro uvarila obed • napochytro • napochytre • naponáhlo • naponáhle: napochytro, naponáhlo všetko vyložil z tašky • urýchlene • zrýchlene: musel urýchlene odcestovať; začal zrýchlene dýchať • chvatne • chvatom • zried. chvátavo: chvatne, chvatom prebehol cez ulicu • bystro • rezko • svižne • svižko (rýchlo a obratne, pružne): bystro, svižne, svižko vybehol na dvor • expr. šibko: šibko sa pustil do jedenia • mihom • švihom (veľmi rýchlo): mihom, švihom sa rozhodol, že odíde • náhlivo • horúčkovito (rýchlo a s citovým vypätím): náhlivo, horúčkovito si zbalil veci • náhle • náhlo • zried.: nanáhle • nanáhlo: nezostávalo mu nič iné, len sa náhle rozhodnúť • rapídne (rýchlo a prudko): zima sa rapídne priblížila • hovor.: expresne • expres • pren. telegraficky: expres(ne) zariadil všetko potrebné • obratom • kniž. promptne: obratom, promptne vybavil všetky doklady • hneď • ihneď • skoro • naskutku: musíte sa hneď, ihneď, skoro vrátiť • zaraz • razom • v okamihu • okamžite • expr.: raz-dva • šupom: zaraz, razom, v okamihu pochopil, čo sa robí; okamžite, raz-dva, šupom sa poobliekal, aby mu nebola zima • behom • skokom • zried. skokmo: behom, skokom sa pustili do roboty • letkom • letmo • v letku: keď počula, čo sa stalo, letkom, letmo prišla domov • expr.: hupkom • hupky • zvrtkom • zried. habkom: hupkom, hupky sa to roznieslo po celom meste; zvrtkom zbehol dolu schodmi • nár.: friško • šmihom • gvaltom (Hviezdoslav, Botto) • nár. stojme (Dobšinský) • prirýchlo • prichytro (príliš rýchlo): prirýchlo, prichytro sa unavili • bleskove • bleskovo • bleskom • poet. bleskmo (rýchlo ako blesk): bleskove, bleskom sa pridali ďalší • bleskurýchle • bleskurýchlo • poet. strelmo: bleskurýchle si rozmyslel, čo povie • expr.: ozlomkrk • ozlomkrky • ostopäť • ostošesť • fraz. o milých päť: ozlomkrky, ostošesť si začal vymýšľať výhovorky • expr.: odušu, pís. i o dušu • fraz. o dušu spasenú: bežal odušu, o dušu spasenú, len aby bol čo najďalej • fraz.: s časom opreteky • s vetrom opreteky: cestu stavali s časom opreteky • fraz.: akoby bičom plesol • akoby dlaňou plieskal • z minúty na minútu • len tak fuk-fuk • míľovými krokmi • nár.: úvalom • úbehom • nespráv.: spechom • spešne • prekotne

začerstva, pís. i za čerstva kým je niečo nové, čerstvé; v túto chvíľu, bez meškania, bez odkladania • sčerstva • zahorúca, pís. i za horúca • zried. zhorúca: začerstva, sčerstva sa pochválil so svojou novou známosťou; zahorúca im všetko vyrozprával • hneď • ihneď: hneď, ihneď ho začal prehovárať • zaraz • okamžite: zaraz, okamžite chcel oznámiť radostnú novinu • rýchlo • chytro: ponáhľal sa domov, aby si rýchlo, chytro všetko poznačil • bezodkladne • neodkladne: bezodkladne, neodkladne si to chcel všetko objasniť

bystrý 1. ktorý má dobré tempo a ľahkosť (o pohybe); vyznačujúci sa rýchlosťou, prudkosťou • rýchly • rezký • svižný • svižký: kráčať bystrými, rýchlymi, rezkými krokmi (op. pomalými); svižný, svižký skok jeleňa; svižné tempo • prudký (obyč. o vodnom toku) • obratný • vrtký • živý • pohyblivý (op. neobratný, ťarbavý): obratné, vrtké, živé pohyby; je to živé, pohyblivé dieťa • ľahkonohý: ľahkonohí chlapci preskakovali vatru • nespráv. čiperný

2. ktorý dobre a rýchlo vníma, reaguje (o človeku, jeho zmysloch, schopnostiach a pod.) • vnímavý • chápavý: bystrý, vnímavý, chápavý žiak • učenlivý (ktorý sa ľahko učí): učenlivé stvorenie • citlivý: citlivý pozorovateľ, čitateľ • vtipný • dôvtipný • premýšľavý: vtipná, dôvtipná, premýšľavá hlava • inteligentný • zried.: bystrohlavý • bystroumný • ostrovtipný • kniž. zastaráv. ostroumný: inteligentné, bystrohlavé, bystroumné, ostrovtipné, ostroumné dievča • pohotový • duchaprítomný (ktorý vie včas správne reagovať): je pohotový, duchaprítomný • predvídavý • prezieravý • kniž. bystrozraký (majúci bystrý postreh): predvídavý, prezieravý, bystrozraký politik • šikovný • chytrý • múdry: šikovné, chytré, múdre dieťa samo objavilo chybu • prenikavý • ostrý: prenikavý úsudok, ostrý zrak • pren.: blýskavý • iskrivý: blýskavý, iskrivý um

p. aj múdry, jemný 5

dôvtipný prejavujúci bystrosť, originálnosť myslenia (o človeku); svedčiaci o takých vlastnostiach • bystrý: dôvtipný, bystrý žiak • vynachádzavý • vynaliezavý • invenčný (ktorý sa vie vždy vynájsť, nájsť riešenie, prísť s niečím novým): vynaliezavý, vynachádzavý remeselník; invenčné riešenie • dômyselný: dômyselná konštrukcia • ostrovtipný • kniž. ostroumný • menej časté: bystrohlavý • bystroumný: ostrovtipný, bystroumný spoločník na diskusiu • inteligentný • duchaplný (prejavujúci inteligenciu, vtip): inteligentná, duchaplná odpoveď; duchaplný rozhovor • chytrý • vtipný • šikovný (rozumovo): chytrá, vtipná, šikovná hlava • expr. šalamúnsky: šalamúnske riešenie • hovor. nápaditý

p. aj bystrý

chytrý 1. p. rýchly, rezký 1 2. p. dôvtipný, bystrý 2

múdry rozumovo nadaný; majúci bohaté vedomosti, životné skúsenosti; svedčiaci o tom (op. sprostý, hlúpy) • rozumný • umný: múdry, rozumný, umný človek; múdre, rozumné kroky • inteligentný (majúci inteligenciu): inteligentná osoba • osvietený: múdry, osvietený panovník • vzdelaný • učený: vzdelaná hlava • bystrý • chytrý • chápavý (rýchlo a ľahko vnímajúci, chápajúci): to je múdra, bystrá, chytrá, chápavá hlavička • triezvy • rozvážny (všetko zvažujúci, riadiaci sa triezvym rozumom): triezvy, rozvážny politik • správny • zdravý (zodpovedajúci zdravému rozumu): správne, zdravé názory • hlbokomyseľný (premýšľajúci do hĺbky, obsahujúci hlbokú myšlienku): hlbokomyseľné vety • vševediaci (ktorý všetko vie): vševediaci Boh • priinteligentný (aj iron., priveľmi inteligentný): priinteligentná žena • aj iron. šalamúnsky • expr. fiškálsky (múdry s istou dávkou vypočítavosti, chytráctva): šalamúnske, fiškálske riešenie sporu • iron.: rozumársky • rozumkársky: Nechaj si tie rozumkárske reči! • expr.: premúdry • premúdrený (veľmi múdry) • zastar. vedomý

p. aj vzdelaný, bystrý 2

rezký 1. ktorý sa vyznačuje dobrou pohyblivosťou, pružnosťou (tela, obyč. aj ducha; o človeku); ktorý sa vyznačuje prudkosťou, rýchlosťou pohybov, tempa a pod. • čulý • pohyblivý • vrtký: byť rezký, čulý, pohyblivý na svoj vek; rezká, vrtká starenka • bodrý • bystrý • rýchly • čerstvý • chytrý (obyč. o pohybe, kroku, tempe) • svižný • svižký: svižný, svižký mládenec, tanečník • svieži • dynamický: svieže, dynamické tempo • nelenivý: nelenivý krok • skočný (o tanci, tempe, melódii a pod.)

p. aj svižný

2. p. rázny 3. p. ostrý 5, 6

rýchly vyznačujúci sa rýchlosťou; uskutočňovaný, prebiehajúci v krátkom čase (op. pomalý) • bystrý • rezký • dynamický • čerstvý • chytrý: rýchle, bystré, rezké, dynamické, čerstvé kroky; rýchle, rezké tempo; chytrá robota • bleskový • bleskurýchly • bleskorýchly (rýchly ako blesk): bleskový, bleskurýchly návrat; blesková, bleskurýchla schôdza • expresný • hovor. neskl. expres: expresný, expres vlak; expresné vybavenie žiadosti • pren. telegrafický • náhlivý • chvatný (svedčiaci o ponáhľaní): náhlivé pohyby • okamžitý (ktorý nastáva hneď): okamžitá lekárska pomoc • náhly (ktorý sa rýchlo stane): zaskočila ich náhla zmena počasia • kniž. promptný: promptná obsluha • nár.: frišký • frišný: frišké, frišné raňajky • bystronohý • ľahkonohý (schopný rýchleho behu): bystronohé, ľahkonohé zviera • pohyblivý (rýchlo sa pohybujúci): pohyblivý futbalista • rapídny (rýchly a prudký): rapídny pokles • hovor. uponáhľaný: žijeme uponáhľaný život • expr.: horúčkovitý • zimničný: horúčkovitá činnosť, zimničné tempo • hud. i pren. allegrový • nespráv. spešný • prekotný

p. aj prudký 1

šikovný 1. ktorý má dobré (telesné al. rozumové) schopnosti, ktorý sa vie uplatniť, presadiť; svedčiaci o šikovnosti (op. nešikovný) • schopný: na prvý pohľad to bol šikovný, schopný človek; šikovný, schopný lekár • súci • rúči • krepký • expr.: kaľavný • svedčný • hovor. akurátny (vyhovujúci zo všetkých stránok): priviedol si súce, rúče dievča do domu; tetka bola jazyčnica, ale kaľavná, akurátna žena • obratný • vrtký • svižný • svižký (pohybovo šikovný): obratné, vrtké prsty klaviristu behali po klávesoch; s pôžitkom sa dívala na vrtkých, svižných, svižkých tanečníkov • zručný • umný • zastar. oberučný (šikovný v práci, obyč. manuálnej): koberce utkané zručnými, umnými rukami starej mamy; oberučný učeň • nadaný • talentovaný (ktorý má na niečo talent, nadanie): nadaný, talentovaný študent • bystrý • chytrý • chápavý • dôvtipný • vynachádzavý • vynaliezavý (rozumovo šikovný): na svoj vek je chlapček veľmi bystrý, chytrý, chápavý; dôvtipné, vynaliezavé, vynachádzavé dieťa; vynaliezavá, vynachádzavá hlava • podnikavý (ktorý má rád činnosť, aktivitu) • praktický (ktorý si vie poradiť s akoukoľvek prácou, ktorý triezvo rozmýšľa; op. nepraktický): podnikavý sused; je veľmi praktická – poradí si so všetkým sama • nár. obhoditý

2. p. dobrý 2, pekný 1