Synonymá slova "chm" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 48 výsledkov (1 strana)

  • hja vyjadruje povzdychnutie pri rozpakoch, rezignácii, zľahčovaní, irónii, pochybnostiach a pod. • hjajhjájchjachjáj: hja, hjáj, chja, to si si mala vopred rozmyslieťhmchmmhmhm: hm, mhm, keby som bol ja na tvojom miesteachehech: ach, ech, čo som mal robiť


    chm p. hja


    hrozba 1. výstražné napomínanie • vyhrážka: nebáť sa hrozieb, vyhrážok; donucovanie hrozbami, vyhrážkamikniž. zried.: záhrozzáhroza (Hviezdoslav)

    2. blízkosť nebezpečenstva: hrozba hladuexpr.: strašidlostrašiak: strašidlo, strašiak komunizmukniž. chmúrachmáramrakmračno: rozohnať chmúry, chmáry, mraky, mračná nad krajinou


    chmára 1. p. mrákava 2. p. nebezpečenstvo


    mrákava súvislé ťažké mraky • čierňava: sťahuje sa mrákava, čierňavachmáravachmúravachmárachmúrazried. kúrňavazastar. mrákotapoet. síňavaexpr. húľava (búrkový oblak)


    nebezpečenstvo možnosť niečoho zlého • kniž. nebezpečie: nebezpečenstvo, nebezpečie úrazu, výbuchuhrozba (blízkosť nebezpečenstva): hrozba hladuriziko (nebezpečenstvo straty, neúspechu): robiť niečo na vlastné rizikokniž.: chmárachmúra: rozohnať chmáry, chmúry nad krajinou


    oblak 1. pary tvoriace v ovzduší súvislý celok • mrakmračno (obyč. tmavý, ťažký oblak): nad mestom visia nízke oblaky, mračná; búrkový oblak, mrakchmára (obyč. dažďový oblak): chmáry na obzoreexpr. kúrňava: ženie sa snehová kúrňava

    2. zhluk čiastočiek vo vzduchu pripomínajúci oblak • mrakmračno: oblaky, mračná dymukúdolkúr: zvírený kúdol, kúr prachuexpr.: kúrňavakundol: zdvihla sa kúrňava pieskuroj (o hmyze): roje, oblaky komárovzried. záhal (Figuli)


    chmárava p. mrákava


    chmáriť sa p. mračiť sa 1


    mračiť sa 1. (os. i neos.) pokrývať sa oblakmi • oblačiť sa: od rána sa mračí; nebo sa mračí, oblačípomráčať sa: od severu sa pomráčachmáriť sachmúriť sa (pokrývať sa temnými chmárami): obloha sa chmári, chmúrizaťahovať sazaoblačovať sa (postupne sa pokrývať oblakmi): pomaly sa zaťahuje; obloha sa zaoblačujekniž. kaboniť sa: nebo sa kaboníiba os. poťahovať sa: nebo sa poťahuje mračnami

    2. sťahovať tvár do vrások (obyč. ako výraz nevôle) • mraštiť sa: Ivan sa stále mračí, mraštímŕštiť savraštiť sachmúriť sa: mŕštil sa, vraštil sa nad obrazom; nechmúr sa toľkoexpr.: škňúriť samosúriť saškarediť sakniž. kaboniť sa: Čo sa mosúriš?; kabonil sa od ránazazeraťnevražiťpejor. gániťexpr. fľochať (nevľúdne pozerať): zazerajú, nevražia na seba; zlostne gánil, fľochal na susedanár. murgotiť sanár. expr.: fľočiť (Jégé)flošiť (Gabaj)subšt. ksichtiť sa


    chmat naznačuje rýchle, náhle uchopenie, chmatnutie • chňapchvat: psisko chmat, chvat chlapca za nohavice; mačka chňap, chmat po myšidrapslapsčap: rozbehol sa za ním a draps, laps ho za kabát; otec čap syna za plece


    brať 1. uchopovať rukami, nástrojom (a istý čas držať) • chytaťlapaťschytávať: bral, chytal klobúk do rukyexpr.: habaťchabraťchmátaťchvátať (brať s chvatom, prudko, nasilu a pod.): chabre, chmáce, chváce všetko, čo mu príde pod rukuhovor. expr.: škrabaťškriabaťdriapať (násilím brať): škr(i)abe, driape mu knihu z rukyhovor. brakovať (vo veľkom množstve): brakovali všetko do posledného kusa

    2. dávať odniekiaľ preč, zbavovať vlastníctva (op. dávať) • odoberaťodberaťodnímať: brať, odoberať krv pacientovi, včelám med; odnímať rodičom dieťaodcudzovaťkradnúť (protiprávne brať): kradnúť z cudzieho

    p. aj habať

    3. nadobúdať ako vlastníctvo • prijímaťdostávaťpoberať: bral, dostával, poberal vysoký plat; berie, prijíma úplatkyhovor. fasovať: včera sme fasovali prémie

    4. prichádzať na zmysel niečoho • chápaťrozumieť: nevie, ako má brať, chápať zlomyseľnú narážkuvysvetľovať sivykladať si: vykladať si niečo doslova; vysvetľuje si to v nesprávnom zmyslekniž. ponímať

    5. p. dvoriť 6. p. fotografovať


    chmátať p. brať 1


    chytať 1. brať obyč. do ruky al. rúk • uchopovať: chytá, uchopuje šálku do obidvoch rúkdotýkať sa: dotýkať sa pecesiahaťčiahať (naťahovať ruku s úmyslom chytiť): siaha za peňaženkou; čiaha za knihouzmocňovať sa (mocou, silou, šikovnosťou a pod. chytať): zmocňuje sa mikrofónuschytávaťexpr.: chmátaťschvátaťpopadať (prudko, náhle chytať): chmáce dievča okolo pása; schytáva, popadá dieťa za rukyexpr.: chytkaťpochytkávaťchmatkaťchvatkaťchňapkať (jemne chytať): dieťa chytká okraj stola; psík chňapká ňufáčikom po rukeochytávaťohmatávaťoblápaťexpr.: obchytkávaťohmatkávaťoblapkávať (chytať dookola): zvedavo obchytáva, obchytkáva novú hračku; oblapkávať dievča; ohmatkáva nové šaty

    2. ísť, bežať za niekým s úmyslom zadržať ho • naháňať: chytať, naháňať zlodejalapaťhoniť (usilovať sa dostihnúť niekoho, niečo): lapať, honiť zverprenasledovaťstíhať: prenasledovanie, stíhanie vinníkov

    3. porov. chytiť, zmocniť sa 2


    chmatkať 1. p. chytať 1 2. p. siahať 1


    siahať 1. naťahovať ruku za niečím s úmyslom vziať to al. dotknúť sa toho • čiahať: siaha, čiaha za perom; siaha, čiaha si do vreckaohmatávaťexpr.: macaťomaciavať (hmataním skúmať): neohmatávajte, neomaciavajte tovardotýkať sa (uskutočňovať pritom bezprostredný fyzický kontakt): dieťa sa rado dotýka všetkého, na všetko siahadosahovaťdočahovaťnaťahovať sanačahovať sa (vystierať ruku za niečím trocha od tela vzdialeným): nič mu nedá pokoja, všetko dosahuje, dočahuje; naťahuje sa, načahuje sa za dozretým ovocím, za cigaretouexpr. chmatkať: chmatká po kľučkeexpr. chniapať (prudko siahať) • nár. chaporiť sa (za dačím)

    2. zaujímať miesto po istú hranicu, po istý bod a pod. • čiahať: burina nám siaha, čiaha po kolená; dejiny mesta siahajú do stredoveku; pamäť mi až ta nečiahadosahovaťdočahovať: voda mu nedosahuje, nedočahuje ani po pászried. začahovať: lúče slnka začahovali až k nám

    3. upotrebúvať na istý cieľ, s istým zámerom: siaha za nedovolenými prostriedkamipoužívaťvyužívať (často vo svoj prospech): používa, využíva klamstvo; v hneve siaha za silnými výrazmi, používa silné výrazy


    chmatnúť expr. v rýchlosti siahnuť za niečím a podržať al. vziať • expr.: schmatnúťschvatnúťchvatnúť: chmatnúť, schvatnúť protivníka za krk; chvatol kus koláča a bežalexpr. schvátiť (rázne) • schytiťuchopiťlapiťschopiť: schytiť, uchopiť dieťa za ruku; lapiť zlodeja za kabátexpr.: zdrapiťzdrapnúťdrapnúť: zdrapila dievča za vlasyexpr.: rafnúťchňapnúťschňapnúť: pes ho chňapol za nohu; schňapol kus chleba a bežal vonexpr. uchmatnúť: uchmatol korisť a ušielexpr.: pochytiťpopadnúť (prudko chytiť, obyč. náhodne): popadnúť niekoho za golierexpr. habnúť: habne po lyžičkesubšt.: grajfnúť • zgrajfnúť

    p. aj chytiť


    chytiť 1. vziať, zobrať do ruky, do rúk • uchopiťchopiťchopiť sa: chytil dieťa za ruku; uchopil, chopil hrniec za ucho; chopil sa sekerylapiťulapiťkniž.: pojaťjať: (u)lapil nôž, do rúkschytiťschopiťpochytiť (náhlivo, prudko): schytil, schopil ženu do náručia; pochytil palicu a udrelzobraťvziať: zobrať, vziať kabelku do ruky, dieťa za rukuexpr.: chmatnúťschmatnúťchvatnúťschvatnúťchňapnúťkmasnúť (prudko, v rýchlosti): chmatol, schvatol ho za golier; pes chňapol za kosťou (labami, papuľou)expr.: zdrapiťzdrapnúťpopadnúťzried. spopadnúťpolapiťrafnúťsubšt.: grajfnúť • zgrajfnúť (prudko): zdrapiť, popadnúť, rafnúť niekoho za rukupochytať (postupne, viac vecí)

    2. pre škodlivú činnosť obmedziť pohyb, nedovoliť v pokračovaní takej činnosti • zadržaťdostaťdochytiťlapiťpolapiťdolapiť: chytiť, zadržať, dostať, dochytiť, dolapiť zlodejaexpr. čapnúť: už ho čaplizaistiťzatknúť (dať do vyšetrovacej väzby): vraha zaistili, zatkliulapiť (dostať do svojej moci) • zastaráv. dopadnúťnár. dosalápiť (Kálal)

    3. lovom získať • uloviť: chytiť, uloviť rybuzlapaťlapiť: zlapali, lapili vtáčikazried. ulapiťvychytaťvylapať (všetko, do jedného)

    4. prudko postihnúť (o citovom al. telesnom hnutí) • zmocniť sazachvátiť: chytil ho, zmocnil sa ho žiaľ, strach; zachvátil ho kašeľkniž.: jaťpojať: jal ho odporzaujať: hra ho hneď zaujalazasiahnuť (prudko sa rozšíriť; o niečom živelnom): oheň zasiahol vedľajšie domynapadnúť: choroba ho celého napadlavychytiťpochytiť: vychytil ho kašeľ; pochytila ju prudká bolesť

    5. p. dostať 3 6. p. stihnúť 2 7. p. prilepiť sa 1


    lapiť 1. zmocniť sa niekoho po dlhšom naháňaní • chytiť: lapili, chytili vrahadohoniťdostihnúťdolapiťpolapiťzlapať: dohonili, dostihli ho na ceste; zlapala ho políciasubšt. čapnúť: konečne ho čaplipristihnúťprichytiťdochytiť (obyč. pri nedovolenom čine): pristihli ho pri krádeži; dochytili ich na mieste činuzatknúťzaistiťzajaťuväzniťzavrieť (zároveň dať do väzenia): polícia zatkla, zaistila zlodeja; uväznili, zavreli celú bandusubšt. zbaliť: zbalili ho na námestí

    2. trocha expr. rázne chytiť do ruky, do rúk • ulapiťuchopiťpopadnúť: lapil, popadol ho za golierexpr.: polapiťzlapiťschytiťpochytiť: polapil, schytil sekeruexpr.: drapnúťzdrapnúťzdrapiťchmatnúťschmatnúťchvatnúťschvatnúťchňapnúťschňapnúťrafnúť (prudkým pohybom): drapol, zdrapil ho pod krk; chvatol, rafol v náhlivosti palicukniž. chopiťnár. lapnúť: chopil, lapol ho za plece

    3. p. uloviť


    schytiť 1. rázne, prudko, náhle chytiť • uchopiťexpr.: zdrapiťdrapnúťzdrapnúťschrapiť: schytila, uchopila, zdrap(i)la chlapca za ruku a bežala s ním preč; schrapil nôž a bodolexpr.: chmatnúťschmatnúťschvátiťzhabnúť (v rýchlosti): (s)chmatne dievča v páse a už ho nepustí; (s)chvatol, schvátil ma za plece, za rukávstrhnúťexpr. skmasnúť (prudko chytiť a niekam dostať): strhol, skmasol dieťa do náručiaexpr.: pochytiťschopiťpopadnúť (prudko chytiť niečo obyč. náhodne sa vyskytujúce): narýchlo pochytil handru, popadol sekeruuchytiť (prudko, náhlivo vziať): uchytí, čo vidísubšt.: grajfnúť • zgrajfnúť (náhlivo vziať): (z)grajfol pušku a bežal

    2. p. zmocniť sa 2, zachvátiť


    uchytiť 1. prudko, náhlivo vziať • schytiť: v rozrušení uchytí, schytí, čo príde pod rukuexpr.: uchmatnúťuchvatnúťchmatnúťchvatnúťschmatnúťschvatnúť: rýchlo (s)chmatne, (s)chvatne klobúk a bežítrocha expr. lapiť: vlk lapil ovcuexpr.: drapsnúťzdrapsnúťzdrapiť: (z)drapol, zdrapil ho za golier a vliekol prečsubšt.: grajfnúť • zgrajfnúť: (z)grajfol mu pero a strčil do vreckaexpr. urvať (obyč. pren.): urval si kus šťastiapren. zried. udrapiť: dáko si udrapíme čas (Jesenská)

    2. p. uchvátiť 1


    chytiť sa 1. rukami sa oprieť o niečo al. vziať do rúk niečo na získanie stability • chopiť salapiť saprichytiť sazachytiť sa: chytil sa, prichytil sa, zachytil sa lana, lapil sa zábradliaexpr.: chmatnúť sachvatnúť sa: dieťa sa chmatlo, chvatlo matkypridržať sa: jednou rukou sa pridrží sedla

    2. prudko sa rozšíriť (o citoch, stavoch, živloch a pod.): chytila sa jej radosť; oheň sa chytil všetkéhozmocniť sazachvátiťzasiahnuť: zmocnil sa ich, zachvátil ich strach; ovocie zachvátila, zasiahla pleseňposadnúť (o citoch): chytila sa ho, posadla ho vášeň

    3. zapustiť korene • ujať saprijať sauchytiť sa: stromčeky sa rýchlo chytili, ujali, prijali, uchytilizakoreniť savkoreniť sa: v suchej zemi sa priesady nezakoreniliprichytiť sa: na múre sa prichytila burina

    4. začať horieť • zapáliť sarozhorieť sa: plyn sa chytil, zapálil; drevo sa rozhorelovzbĺknuťzbĺknuťzblčaťkniž.: vzplanúťsplanúť (začať horieť plameňom): vatra vzbĺkla, vzplanulakniž.: vznietiť savzňať sa: uhoľný prach sa vznietil, vzňalrozplameniť sa (začať horieť vysokým plameňom)

    5. p. chopiť sa 1, 2, pustiť sa 1, pobrať sa 2 6. p. zareagovať


    udrieť 1. úderom, nárazom zasiahnuť človeka al. iného živého tvora • uderiť: ustúp, lebo ťa udriem, uderím (po chrbte)buchnúťbúšiťbachnúť: Buchni ho, bachni ho do chrbta!expr.: trepnúťtresnúťtresknúťcapnúťcapiť: neposlušné dieťa trepla, tres(k)la, capla po zadkuklepnúťklopnúť (obyč. kladivom al. podobným nástrojom): klepnem kapra po hlaveexpr.: čapnúťčapiťťapnúťbacnúťpacnúť (s menšou intenzitou): dieťa čaplo, ťaplo, baclo, paclo psíkaexpr.: rachnúťrafnúťšvacnúťchňapnúťchlopnúť (silným úderom): v zúrivosti ho rachol, rafol drúkom; najedovaný ho švacol, chňapol, kde zasiahol; chlopol ma po hlavehovor. expr.: praštiťchmeliťpleštiťtreštiťexpr. zried. prasknúť (prudko): praštím ťa po hlave, cez ústašvihnúťšľahnúťšibnúť (niečím pružným, ohybným): švihne, šľahne koňa bičom; šibne chlapca prútomčesnúť (prudko udrieť; obyč. o haluzi): haluz ho česla cez očikniž. mrsknúť: mrskne ho korbáčomplesnúťplesknúťpľasnúť (obyč. dlaňami): v dobrej nálade ma plesne, pľasne po líciexpr.: zaťaťseknúťreznúťrubnúť (niečím ostrým): dva razy ho sekol, rezol, rubol linonárom pod rebráexpr. hlobnúť: podgurážený hlobne mládenca po plecidať zauchoexpr.: facnúťfľasnúťfľasknúťfľusnúťfľusknúť (rukou udrieť po tvári): len sa opováž, dám ti zaucho, facnem ťa; v opitosti fľas(k)ol ženu po ústachexpr.: streliťstruhnúťvylepiťhovor. expr.: zasoliťvysoliťprisoliť (dať úder rukou niekomu): Takú ti strelím, vylepím! Zasoľ mu jednu!, ešte mu jednu prisolímexpr. priložiť: jednu mu priložilexpr.: drgnúťďugnúťdurknúťhrknúťzried. lapsnúť (koho): poriadne ho drgol, džugol päsťou do nosa; durkla, hrkla ma do chrbtaexpr.: druzgnúťluznúťliznúťlupnúťlopnúťhovor. expr. drisnúť (komu): druzgla, luzla, lizla mi zaucho; lupnem, drisnem mu zopár, že sa nespamätáhovor. expr.: fuknúťšuchnúťšupnúťpifnúťflingnúťflinknúť (nečakane, rýchlo): naraz mu zozadu jednu fukla, šuchla, šupla, piflanár. klknúť (Chrobák)hrub. kydnúť: kydni mu lopatou, nech je tichoexpr.: zavaliťzaraziť (prudko): zavalil ho po papuliexpr.: ovaliťorútiťomráčiťochmeliťobúšiťolomáziťohlušiť (ťažkým predmetom): ovalili, orútili, omráčili, olomázili ho drúkom; obúšiť, ohlušiť niekoho obuškomexpr.: ohlôniťopáliť: ohlôniť palicou, opáliť bakuľou niekohoexpr.: pretiahnuťobtiahnuť (za trest, z pomsty a pod.): však ho ja pretiahnem korbáčom; obtiahol syna remeňomfraz. uštedriť buchnát/zaucho

    2. p. buchnúť 1 3. p. napadnúť 2 4. p. nahromadiť sa 5. p. nastať


    hlupák hlúpy al. nerozvážny človek (používa sa často v nadávkach) • sprosták: to môže urobiť len hlupák; ten chlap je veľký sprostákexpr.: chumajchmuľochruňotrpáktruľotrkvastupectupáktupáňkubotrúbapejor. krpčiar (človek bez rozhľadu) • expr. zried. tupohlavecexpr.: ďuroľoľozadebneneczadubenectĺkmumkomumomumajmumákhlúb (Rázusová-Martáková)hovor. expr. blázonexpr. dilinohovor. expr. šibnutýexpr.: dubová hlavazadebnená hlavaprázdna makovicaexpr. zried. trúd (Zguriška)expr.: debilidiotkreténimbecilpejor. somár: Nebuď somár!pejor.: osolbumbajtrubirohbambuchtrúpľaľoprimitívobmedzenecignorantmamľaschrenozembuchmamelukhovor. pejor.: trdlotrloťulpasbibashotentotšišihrub.: hovädokôňvôlbaransubšt.: blbec • blb • blbáň • chňup • magor • cvok • mešuge • mišuge • debo • expr.: teľpis (Jesenská)šaluga (Jesenská)


    chmuľo p. hlupák


    chmúra 1. p. nebezpečenstvo, hrozba 2 2. p. smútok 3. p. mrákava


    smútok stav mysle prejavujúci sa skľúčenosťou, stiesnenosťou: zmocňoval sa ho veľký smútokzármutok: spôsobiť niekomu hlboký zármutokclivotaclivosť: pochytila ho clivota, clivosťžiaľ (veľký smútok): plakať, piť od žiaľuľútosť (duševná bolesť): ľútosť za priateľomsvetobôľ (nespokojnosť so svetom, životný pesimizmus): romantický svetobôľbôľbolesť (duševné utrpenie): bôľ, bolesť za rodičmichmúra (smútok v tvári): chmúra mu prešla po čelekniž. žalosť: prežíval žalosť zo straty blízkehopoet.: stesktrud (Rázus)rmut (Figuli)nár. pokora (Kukučín)


    chmúrava p. mrákava


    chmúriť p. mraštiť


    mraštiť sťahovať tvár do vrások • mŕštiťvraštiť: mraštil, mŕštil, vraštil tvár od bolestimračiťchmúriť (do zachmúreného výrazu): počúval a mračil, chmúril čelozmrašťovaťzmŕšťovaťzmršťovaťzvrašťovať: zapíjal tabletky a pritom zmrašťoval tvárkrčiťhúžvať: krčil nos nad niečím; hrôza mu húžvala tvárexpr.: krkvaťvráskať: krkval, vráskal čelo od zlostikriviť (ústa): krivila ústa od plačuexpr. osmŕdzať: osmŕdza tvár nad jedlom


    chmúriť sa p. mračiť sa 1, 2


    čierno, star. i čierne 1. majúc čiernu farbu, farbu ako sadza, na čiernu farbu, čiernou farbou (op. bielo) • načierno, pís. i na čierno (op. nabielo) • dočierna, pís. i do čierna (op. dobiela): čierno, dočierna sfarbené obočie; natrieť lavicu načiernotmavonatmavodotmava, pís. i na tmavo, do tmava: tmavo, natmavo natretá polička

    porov. aj čierny 1

    2. z tej horšej stránky (op. ružovo) • chmúrnochmúrnepochmúrnetemnotemne: všetko vidíš čierno, chmúrne, temnebeznádejnepesimisticky (op. optimisticky) • skepticky: vyzerá to s nami čierno, beznádejne; na všetko sa pozerá pesimisticky, skepticky


    chmúrne, chmúrno 1. porov. zamračený 1, 2, nevľúdny 1, 2 2. porov. smutný, ťaživý 3. p. čierno 2


    chmúrny 1. p. zamračený 1, 2, nevľúdny 1, 2 2. p. smutný, ťaživý


    nešťastný 1. ktorý má pocit vnútornej bolesti, nespokojnosti, smútku až zúfalstva; svedčiaci o tom (op. šťastný, blažený) • smutnýchmúrny: z neúspechu bol nešťastný, smutný; sedel celý smutný, chmúrny; vrhol na ženu nešťastný, smutný pohľadzronenýzarmútenýskormútenýskľúčený (naplnený žiaľom): zronení, zarmútení pozostalí; skormútené, skľúčené tvárezúfalýexpr. zdrvený (veľmi nešťastný): zúfalí, zdrvení rodičiaexpr. prenešťastný

    2. ktorému sa prihodilo niečo zlé, nepriaznivé (op. šťastný) • nešťastlivý: nešťastný, nešťastlivý postihnutýúbohýbiedny: nešťastné, úbohé siroty; úbohý, biedny ľudpoľutovaniahodný: poľutovaniahodný alkoholikexpr. prenešťastný

    3. ktorý má zlý priebeh, zlé následky; ktorý vyvoláva pocit smútku, duševného trápenia (op. šťastný) • neradostnýnepríjemný: prežil nešťastné, neradostné detstvo; boli to nešťastné, nepríjemné chvílenepriaznivý (op. priaznivý): nešťastný, nepriaznivý vývin udalostí; nepriaznivá zhoda okolnostíčierny: čierny rokneblahýzlý (op. dobrý): neblahý, zlý osud; dnes mám nešťastný, zlý deňosudnýkniž. fatálny (zapríčinený zlým osudom): stalo sa to v tej osudnej chvíli; bol to fatálny omyltragický (s veľmi zlými následkami): nešťastný, tragický koniec života; tragická udalosťtrúchlivý (spôsobujúci veľký žiaľ; op. radostný): nešťastná, trúchlivá správaexpr. prenešťastný


    nevľúdny 1. ktorý nemá v sebe milotu, vľúdnosť; svedčiaci o nedostatku vľúdnosti (op. vľúdny) • neprívetivýnemilýneláskavý: nevľúdny, neprívetivý pán; dostalo sa nám neprívetivého, nemilého, neláskavého prijatiamrzutýnamrzenýnevrlýnamosúrenýkniž. moróznyhovor. pejor. cerberovský (dávajúci najavo nepríjemnú náladu; svedčiaci o nepríjemnej nálade): mrzutý, nevrlý, morózny človek; namrzený, namosúrený, nevrlý, cerberovský výzorzamračenýmračnýzamosúrenýpochmúrnypošmúrnyzachmúrenýchmúrnyzastar. zahúlený (naplnený nevôľou, mrzutosťou; op. veselý): mračný, zamračený, namosúrený predavač; vrhnúť zamračený, zachmúrený, zahúlený pohľad; mať nevľúdnu, pochmúrnu, chmúrnu náladustudenýchladnýodmeraný (bez vrúcnosti, srdečnosti; op. srdečný, teplý): studené, chladné privítanie; chladné, odmerané správaniemrazivýodmietavýpren. ľadový (svedčiaci až o nevraživosti, pohŕdaní a pod.): mrazivá, odmietavá odpoveď; mrazivý, odmietavý postoj voči niekomupren. expr. kyslý

    p. aj nepríjemný; zlý

    2. ktorý vyvoláva stiesňujúci, zlý pocit, dojem (op. vľúdny) • neprívetivýnepríjemnýzlý: nevľúdne, neprívetivé, nepríjemné, zlé počasiekniž. nehostinnýdrsný (obyč. nevhodný pre život; op. pohostinný, malebný): nehostinný dom; nehostinný, drsný krajpochmúrnypošmúrnychmúrny (op. veselý): pochmúrne, chmúrne okolie domuťaživýsmutnýkniž. ponurý (vyvolávajúci až depresiu): ťaživé, smutné ráno; ponurá izba


    pesimistický založený na pesimizme; svedčiaci o pesimizme (op. optimistický) • chmúrnypochmúrnypošmúrny: pesimistická, chmúrna, pochmúrna, pošmúrna nálada, atmosféračiernykniž. ponurý: mať čierne, ponuré myšlienkysvetobôľny (plný životného pesimizmu): svetobôľna poézia, svetobôľny pocitsmutnýnegatívnyzlý: smutná správa; negatívne, zlé predpovedenegativistickýskeptický (založený na negativizme, skepse): negativistický, skeptický postojnihilistický


    smutný ktorý je zasiahnutý, preniknutý smútkom (o človeku a jeho prejavoch); ktorý spôsobuje al. prezrádza smútok (op. veselý) • neveselýbezúsmevný: vyšiel z dverí smutný, neveselý; smutný, neveselý, bezúsmevný príbehťažkomyseľnýkniž.: trudnomyseľnýtrudnýzried. trudnatý (uzavretý do seba, so smutnými myšlienkami): ťažkomyseľný, trudnomyseľný človekskľúčenýsklesnutýskleslý (duševne ochabnutý): byť veľmi skľúčený, sklesnutýstiesnený (ktorého niečo ťaží, ktorý sa cíti nesvoj): celá je stiesnenáskormútenýzarmútenýzronený (trápiaci sa pre niečo, bolestne zasiahnutý) • zastar. kormútlivý: skormútení, zarmútení, zronení rodičia; skormútená, zarmútená, zronená tvárustaranýustarostenýutrápenýužialenýužalostenýnešťastný (ktorý sa duševne trápi, ktorý má starosti, problémy a pod.): už dlhší čas ho vídať ustaraného, utrápeného, užialeného, užalosteného, nešťastnéhorozžialenýrozžalostenýrozsmutnenýzried. bolestiplnýexpr.: rozboľavenýrozbolenýrozbolestenýrozbolestnený: rozboľavené srdcevážny: čakala vážna, bez úsmevunár. zabanovaný (ktorému je ľúto za niekým al. niečím, čo už pominulo, čo už nemožno vrátiť späť): zabanovaný hľadí von oblokomzarmucujúcineradostný (op. radostný): priniesol zarmucujúcu, neradostnú správupochmúrnypošmúrnybezútešnýkniž.: ponurýponurný: ocitnúť sa v pochmúrnej, pošmúrnej, bezútešnej krajineneutešený: neutešené pomeryzádumčivýclivýkniž. tklivýmelancholický (smutný a túžobný): zádumčivá, clivá, tklivá melódia; melancholická náladasentimentálnysladkobôľny (príjemne smutný) • expr. vzdychavý: sentimentálna, sladkobôľna, vzdychavá básničkabaladický (smutný ako v balade): baladický príbehzúfalýzlomený (prezrádzajúci zúfalstvo, beznádej): zúfalý, zlomený hlastrpkýbolestnýpren. pokrivený: trpký, bolestný, pokrivený úsmevpren. vyhasnutý (bez iskry, bez života, záujmu): vyhasnuté očikniž. žiaľnybôľnyžalostnýkniž. žalostivý (plný žiaľu): žiaľna, bôľna rozlúčkaelegickýtrúchlivýkniž. trúchly: trúchlivé spomienkysvetobôľnychmúrnypesimistickýkrušnýčiernyexpr.: temnýtmavý: chmúrne, pesimistické, temné, tmavé myšlienky; krušné časy; čierne dnitragickýdramatický: tragický, dramatický koniecexpr. presmutný (veľmi smutný)


    ťaživý ktorý ťažko dolieha na psychiku človeka, ktorý vyvoláva tieseň, smútok, neistotu, obavy • tiesnivýstiesňujúciexpr. gniavivý: noc prebdel v ťaživom, tiesnivom, gniavivom smútku; zasiahol ju tiesnivý, gniavivý, stiesňujúci pocitpochmúrnychmúrnypošmúrnyskľučujúcikniž. ponurýkniž. zastar. ponurný: pochmúrna atmosféra, skľučujúce dojmyzvieravý: zvieravá predtuchadusivýdusný: prerušiť dusivé, dusné tichodeprimujúcidepresívny (vyvolávajúci depresiu): stále rozmýšľal o úniku z deprimujúceho, depresívneho prostredia liečebneubíjajúciťažký: podľahla ubíjajúcim, ťažkým myšlienkam; mať ťažké sny


    zamračený 1. zahalený mrakmi • zaoblačenýzachmúrenýoblačnýmračný: zamračená, zachmúrená obloha; oblačné, mračné nebozatiahnutýzastretý: zatiahnuté ránachmúrnypochmúrnypošmúrnypodmračnýpodmračený: chmúrny, pochmúrny deňzried. mračistý (Hviezdoslav)

    2. tváriaci sa nevľúdne, nevľúdne vyzerajúci • zachmúrený: zamračená, zachmúrená tvárzried.: pochmúrenýpodmračnýpodmračený: podmračený pohľadchmúrnypochmúrnypošmúrnymračný: pochmúrny výrazzazerajúciexpr.: zazeravýzamosúrenýzmraštený: stále chodí zmraštenýpejor. gánivýzried. zázrivýexpr. zried. umrštený: zamosúrený, gánivý pohľadpoet. zmračený (Hviezdoslav)

    p. aj nevľúdny


Pozri výraz CHM v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: erw, con, vmp, interreg, choä, iacs, stã ã, , nar, les, sfa, syd, efs, vzo, snr
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV