Synonymá slova "ca" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 341 výsledkov (3 strán)

  • čarodejníctvo p. čary


    čarodejník 1. človek, ktorý robí čary, obyč. v rozprávkach: rozprávky o čarodejníkochbosorákježibábeľstrigôň (zlý čarodejník) • černokňažníkkniž.: čarodejmágzastar.: vedomecvedomkár

    2. p. kúzelník


    čarodejný p. zázračný 1


    čarokrásny p. čarovný 1, nádherný 1


    čarotajný p. čarovný 1


    čarovať1 p. čariť


    čarovať2 p. meniť 3, porov. zameniť, vymeniť 1


    čarovnosť p. čaro


    čarovný 1. oplývajúci neobyčajnou krásou, pôvabom, príťažlivosťou • očarujúci: čarovná, očarujúca príroda, ženapôvabnýkniž.: kúzelnýokúzľujúci: pôvabná tvár; kúzelný, okúzľujúci letný večermalebný: malebné tónykrásnykniž. čarokrásny: krásny, čarokrásny výhľad na morepodmanivýpodmaňujúcineodolateľnýpren. magický (ktorý si každého získa svojou krásou, svojím čarom): podmanivý, podmaňujúci zjav; neodolateľný, magický hlasromantickýpoetický (čarovný ako v poézii; plný snivosti, romantiky): poetická, romantická mesačná nocprekrásnykniž. prelestný: prekrásne, prelestné ránooslňujúcioslnivý (pôsobiaci silným dojmom): oslňujúci, oslnivý úsmev dievčaťaomamnýomamujúciopojný: omamný, omamujúci zážitok; opojné chvílepren. expr. rozprávkový: rozprávková krajinapoet. čarotajný (Hviezdoslav)

    p. aj krásny, nádherný

    2. p. zázračný 1


    čary konanie, činy, ktoré sa zdanlivo vymykajú rozumovému chápaniu: veriť v čaryčarodejníctvostrigônstvobosoráctvomágia (tajomná moc): moderná mágiazastar. vražba (Felix)


    čáry-máry zaklínacia formulka pri čarovaní • čary-maryčáry-máry fuk: vyriekol čáry-máry (fuk) a hodinky zmizliabrakadabrakahókus-pókus: paličkou trikrát zakrúžil nad klobúkom, zamrmlal abrakadabraka, hókus-pókus a vybral z neho zajacasimsalabim


    čas 1. istý vymedzený al. bližšie nevymedzený časový úsek, časové rozpätie: v poslednom časedoba (dlhší časový úsek obmedzený dvoma krajnými bodmi bez presného určenia): naša, ľadová dobaobdobie (kratší, obyč. ohraničený časový úsek): volebné obdobieetapa: etapa životafázaštádium: fáza, štádium, čas dozrievaniaéra: kresťanská éraepocha: nová historická epochavek (obdobie niečím typické): atómový vekkapitola: kapitola dejín životalehota (určený čas): čakacia lehotatermín (vymedzený čas, v ktorom treba niečo splniť): dodržať termínhodina: hodina odchoduzastar. zrok: blíži sa zrok voľby

    2. spôsob života príznačný pre istú dobu: za dávnych čiaspomery: pominuli ťažké pomeryokolnosti: mimoriadne okolnostisituácia: životná situáciarok: študentské rokydeň: vojnové dni

    3. p. počasie


    časiť sa neos. (o počasí) stávať sa slnečným, prestávať byť chmúrnym, mračným • neos.: jasniť savyjasnievať savyjasňovať sa: od rána sa časí, jasní, vyjasnieva, vyjasňujerozjasnievať sarozjasňovať saneos. vyberať sa: začalo sa vyberaťzlepšovať salepšiť sa: počasie sa zlepšuje

    porov. aj vyčasiť sa


    časne p. zavčasu


    časný p. pominuteľný, dočasný


    časom 1. p. chvíľami, niekedy 1, zavše 2. p. niekedy 4


    časomer p. chronometer


    časomiera p. letopočet


    časopis periodicky vychádzajúca tlačovina • periodikum: odborný, obrázkový časopisžurnál (obyč. ilustrovaný časopis): módny žurnálrevue (časopis s náročnejším obsahom): literárna revuevestníkbulletin [vysl. bültén]spravodajca (oznamy a nariadenia pravidelne vydávané tlačou): úradný vestník, bulletinmagazín (obyč. ilustrovaný časopis)


    časovanie tvorenie slovesných tvarov; súbor týchto tvarov • konjugácia


    časový 1. týkajúci sa času • temporálny: časová, temporálna súvislosť; časové, temporálne spojkychronologický: časová, chronologická postupnosť

    2. príznačný pre istú dobu • dobovýaktuálny: časové, dobové otázky, témy


    časť niečo z celku: horná časť dediny, rozdeliť niečo na tri častidiel: prvý diel filmudielec (zložitejšia, väčšia časť niečoho): stanový dieleczväzok (samostatná časť väčšieho súboru): prvý zväzok slovníkačiastka: čiastky rokapodiel (časť celku pripadajúca na jednotlivca al. skupinu): dostať svoj podielkvóta (pomerná časť): finančná kvótasúčasťsúčiastka: súčasť, súčiastka oblečeniakus: kus chlebačlánok: článok reťazeohnivoohnivko (časť reťaze): železné ohnivkáetapa: vývinová etapaoddiel: oddiel knihykapitolazastar. artikul (časť niečoho, napr. zákona) • arch. hlava (samostatná časť knihy, spisu a pod.): záverečná kapitola, hlavapasážkniž. pasus (časť slovesného al. hudobného diela): zaujímavá pasáž poviedkypartia: partia symfóniestať (ucelená časť väčšieho textového celku): úvodná stať knihyepocha (obsiahla ucelená časť umeleckého diela): film vo dvoch epocháchvýňatok (časť vybratá z textu, z hudobného diela): výňatky z operyhud. veta (samostatná časť cyklickej hudobnej skladby) • zlomokfragment (malá časť celku, neúplná časť umeleckého diela): zlomok sekundy, zlomok legendy, fragment eposuútržok: útržky rozhovorukniž. úlomok: úlomky vietukážka: predniesť ukážky z dielakniž. výsek (vymedzená časť): výseky zo životakniž. výrez: výrez zo skutočnostizastar. výlomok: výlomky z Jánošíkaúryvok: úryvky z listuzložka (jedna z častí tvoriacich celok): chemická zložka pôdyprvokelement (najjednoduchšia časť celku): stavebné prvky, rozložiť niečo na elementyodb. komponent: komponenty zlúčenínúsek: úsek cestyrajónkniž. región (časť priestoru, územia): poštár obišiel svoj rajónsektor (časť hospodárskeho, územného a pod. celku): družstevný sektor, rozdeliť územie na sektoryštvrť (časť mesta): vilová štvrťhovor. zastar. táľ (časť role) • odb. segment: textový segment


    častica 1. nepatrná časť: častica pôdyčiastočka: malé čiastočky hmotyodb. partikula: tukové partikuly

    2. lingv. druh neohybných slov, ktorými hovoriaci nadväzuje na kontext, situáciu a vyjadruje rozličné významové a hodnotiace odtienky • partikula


    často vyjadruje (nepravidelnú) opakovanosť deja, stavu a pod. vyskytujúcu sa vo veľkom množstve (op. zriedka) • neraz: často, neraz zostal dlhšie v robotečochvíľapodchvíľoukaždú chvíľuzried.: podchvíľkoupodchvíľu: čochvíľa, podchvíľou sa obzerá, či niekto nejde za nímveľa rázveľakrátmnoho rázmnohokrátexpr. nespočetnekrát: veľa ráz, mnoho ráz si spomenula na otca; svojím správaním veľakrát, mnohokrát nahneval rodičov; nespočetnekrát pri cúvaní narazil do plotahojnezhustahovor. husto: hojne navštevuje svoju starú matku; spotrebitelia zhusta, husto kritizujú predávaný tovarzried. začasto: začasto slúži zlej veciexpr.: častučkočastuško: často, častučko sa vybral sám do horynár. včasto: máva včasto prekvapujúce nápady (Kalinčiak)nespis. častokrát • nezriedkanejeden raznejedenkrátfraz. neraz-nedva (pomerne často): nezriedka, nejeden raz sa stalo, že prišiel domov až ránopričasto (príliš často): pričasto sa tvári urazeneexpr.: prečastočasto prečasto (veľmi často): prečasto, často prečasto zabúda, čo sa patrí


    častokrát p. často


    častovať dávať niekomu niečo v hojnej miere • hostiť (dávať niekomu jedlo al. nápoj): častovali, hostili nás celý čas dobrými koláčmi a pivomzahŕňaťobsýpaťobsypávaťzasýpaťzasypávať: častovali ho, zahŕňali, zasýpali otázkamihovor. traktovať: traktovali nás nevyberanými slovami; traktuje hostí vínom


    častovať sa p. hostiť sa


    častučko, častuško p. často


    častý vyskytujúci sa, opakujúci sa veľakrát, nie zriedkavo (op. zriedkavý, vzácny): časté záchvaty, časté meškaniefrekventovaný: frekventovaný výrazhojný: hojný výskyt cudzích slov v texterozšírený: rozšírené ochorenie (op. ojedinelé); rozšírené prípady vlámaniabežnývšedný: bežný, všedný zjavkaždodenný (vyskytujúci sa každý deň): každodenný hosť, zákazníkpričastýprihojný (príliš častý, hojný)


    časy p. situácia 1


    čaša p. kalich, pohár 1


    čašnica p. čašníčka


    čašníčka žena, ktorá obsluhuje hostí vo verejných pohostinstvách • čašnicaservírkazastar. kelnerka


    čašník pracovník, ktorý obsluhuje hostí vo verejných pohostinských zariadeniach • zastar.: kelnergarsón


    čau, čauko p. dovidenia, servus 1


    čaute p. dovidenia, servus 1


    čavargoš p. tulák


    čečina zelené konáre z ihličnatých stromov • čačina: zakryť kvety na zimu čečinou, čačinoučečinie (Urbánek)chvojina: jedľová chvojinachvojaihličie (konáre al. lístie ihličnatých stromov): vôňa ihličianár. omelina


    čiapka rozlične tvarovaná pokrývka hlavy v mäkšom vyhotovení • čapica: športová, kožušinová čiapka, čapicabaretkabaretzastar.: rádiovkarádionka (plochá čiapka bez striešky) • brigadírka (plochá vojenská čiapka) • lodička (čiapka podobná loďke) • baranica (vyššia čiapka obyč. z baranej kožušiny) • ušianka (čiapka s kožušinovými záložkami na uši) • papacha (vysoká baranica ruského typu) • furážka (druh ruskej vojenskej čiapky) • fez (orientálna čiapka tvaru zrezaného kužeľa) • hovor. šiltovka (čiapka so šiltom) • expr. šišakzastar. čákov (pokrývka hlavy, najmä vojenská) • žart. čapurda (Rázus)


    čľap 1. napodobňuje zvuk, ktorý vzniká nárazom vody, vyšpľachnutím vody al. tekutiny, spadnutím niečoho do vody, blata a pod.; naznačuje špľachnutie, vyšpľachnutie • čľapsčľupčľups: čľap, čľaps, niečo spadlo do jazera; čľup, čľups, a už bol vo vodečapčaps: čap, čaps do blatašpľachšplech: špľach, šplech mu vodu za golierchľuschľustchrst (naznačuje vyšpľachnutie): chľus, chrst hrnčekom vody medzi očičvach: čvach, čvach, ozývalo sa spod čižiem v riedkom blate

    2. p. bác 1


    čľapkať, čliapkať expr. 1. (o vode al. inej tekutine) narážať na niečo a pritom vydávať príznačné zvuky • expr.: čľupkaťčľapotaťčliapať: voda čľapká, čľupká, čľapoce vo fľašiexpr.: špľachtaťšplechtaťšpliechaťšpľachotaťšplechotať: vonku šplechce, špľachoce dážď; fontána veselo špliechaexpr.: čapkaťčľapčať (o kvapkách dažďa; s čľapotom padať): vonku čapkal, čľapčal dážďexpr.: čvachtaťčvrkaťčvŕkaťločkaťlologať: blato čvachtalo, čvrkalo pod nohami; voda čvŕkala, ločkala, lologala v topánkach

    2. expr. po troche sa vylievať al. po troche vylievať • čliapať: voda čľapká, čliape z hrnca; dieťa čľapká, čliape okolo sebafŕkaťfŕskaťfrckať (v kvapkách): masť fŕka, fŕskaexpr.: rozčľapkávaťrozčapkávaťčrpkaťrozčrpkávať (po troche vylievať): chlapček rozčľapkával z taniera polievkušpliechaťvyšplechovať (vo väčších prúdoch): voda špliecha, vyšplechuje z koryta; nezbedník špliecha na opaľujúcich sa

    3. p. vlhčiť


    čľapkať sa, čliapkať sa expr. máčať sa vo vode (obyč. s radosťou) a rozstrekovať pritom okolo seba vodu • čliapať sapľačkať sa: deti sa čľapkajú, čliapu, pľačkajú v jarkuexpr.: špľachotať sašpľachtať sašplechotať sašplechtať sa (špliechať pritom) • trocha pejor.: čvachtať sačabrať sa: husi sa čvachcú, čabrú v mlákeexpr. zried. čupkať sanár. expr. pliagať saexpr. plahočiť sa: rád sa plahočí vo vani; v rybníku sa plahočia kačky


    črta 1. charakteristická vlastnosť človeka, veci, javu: povahové črty človekastránka: zlé, dobré stránky žiakovznak: dedičné znaky; hlavné znaky dobykniž. rys: každé mesto má svoje rysyexpr. punc (výrazná črta): esejistický punc knihycharakterráz (čiastočný): dedina má charakter, ráz podhorského mestečka

    2. menší prozaický literárny útvar: životopisná črtaskicahovor. škica: cestopisná skica, škicalit. causerie [vysl. kózri] (vtipná úvahová črta) • fejtónbesednica (krátky publicistický útvar písaný vtipným spôsobom): písať fejtóny, besednicezastar. zábavnica

    3. p. čiara 1


    daromnica 1. bezvýznamná vec • zbytočnosťdaromnosť: kupovať daromnice, zbytočnosti, daromnostinečinzried.: daromninahlúpotahovor. pletka: vyhodiť peniaze za pletkyexpr.: taľafatkašepletasprostosťhlúposťnaničhodnosť: nikdy nevenoval žene nič poriadne, iba samé taľafatky, šeplety, hlúpostiexpr.: chamraď (Kukučín)chamradiehovor., obyč. pejor.: haraburdaharaburdierárohrárohakrám (stará, opotrebovaná vec): vyhodiť z bytu haraburdy, rárohy; izba je plná krámovhovor. expr. cárachsubšt.: blbosť • blbina • nár. expr. ošprta (Záborský)

    2. p. neporiadnica


    dočasný trvajúci, platný iba istý (obyč. krátky) čas (op. trvalý) • prechodný: dočasné, prechodné uzatvorenie objektu; prechodný pobyt v inom mestepominuteľnýkniž. časný (op. večný): pominuteľný, časný životchvíľkovýkrátkyprchavýkniž.: podenkovýefemérnyzried. efemerický: chvíľkový, krátky, prchavý účinok; podenková, efemérna slávaprovizórnyimprovizovaný (op. definitívny, stály): provizórne, improvizované riešenie; improvizované bývanienestály (op. stály) • sezónnybrigádnický (trvajúci, platný iba v určitom období, v istej sezóne): nestále, sezónne, brigádnické zamestnaniepráv. interimálny: interimálny predpis, interimálna vláda


    dovidenia, pís. i do videnia pozdrav pri lúčení, na rozlúčku • zbohomspánombohom: odišiel a pritom nepovedal ani dovidenia, ani zbohom; spánombohom, zostaňte zdravísubšt. dovi • hovor.: maj samajte sa: tak už idem, maj(te) saservussubšt. sevas (priateľský, familiárny pozdrav): povedala servus a odišlaahojčaočauexpr.: ahojčekahojkočaukosubšt.: ahojte • čaute (pozdravy obyč. mladých ľudí): zakričal ahoj, čau a už ho neboloadieu [vysl. aďiö]adié (franc.)good-bye [vysl. gudbaj; angl.]: lúčime sa, adieu, good-byepápá (dôverný al. maznavý pozdrav obyč. pri rozlúčke s deťmi): pá, pápá, moja malá


    drobčiť expr. kráčať drobnými krokmi • expr.: cupkaťcupotaťťapkať: deti drobčia, cupkajú, ťapkajú po chodníkuexpr.: capkaťciepkaťťupkaťtľapkaťťapuškaťťapušiťdupkaťdupčiťdipkaťďubkať: tľapkať, dipkať po tráve bosými nohamiexpr.: stupkaťbežkaťlupkať: dievčatko bežkalo po kobercinár.: drboliťcupajdovať (Šoltésová)


    drobizg 1. expr. malé, drobné tvory • expr. čamrva

    2. p. deti


    dupať 1. prudko našľapovať a pritom vydávať tupý zvuk • dupotať: kone dupali, dupotali po dlažbevydupávaťvydupkávaťpodupávaťpodupkávať (chvíľami): podupával v čakárniexpr.: dupkaťdupčiťcupkaťcupotaťcapkaťlupkať (s malou intenzitou): deti dupkali, cupotali po izbeexpr. dubasiť (dupať pri tanci) • nár. expr.: dupancovaťdupsiť

    2. p. šliapať 1


    dym plyny a čiastočky popola vznikajúce pri horení: tabakový dymčmud (hustý čierny dym): štipľavý čmud spálenískčad: zápach čadukúr (Timrava)smud (čierny štipľavý dym): smud napĺňal izby


    dymiť vypúšťať dym • čadiťkadiťčmudiť: lampa dymí, čadí; komín čmudí, kadíkraj. expr. smudiťnár. expr. kundriť: továreň smudí, kundrí


    dymiť sa neos. vychádzať ako dym • čadiť sakadiť sačmudiť sa: z továrne sa dymíkúdoliť sakundoliť saexpr. kudliť sa (v kúdoloch): z komína sa kúdolíkraj. expr. smudiť sanár. expr. kundriť sa


    hádzať 1. prudkým pohybom spôsobovať pád, let niečoho • vrhať (prudko): hádzať, vrhať kamene do vodyexpr.: kydaťšústaťtrieskaťplieskaťcápaťtrepať: kydá, trepe všetko na kopu; v zlosti šústa, trieska, plieska, cápe taniere o zemexpr. prášiť: práši do sliepok kameňomzahadzovaťodhadzovať (hádzať preč ako zbytočné, nepotrebné): zahadzuje, odhadzuje smeti do košametaťmiesťšľahať (niečo sypké): metie mi piesok, sneh do tvárešúchaťpigať (guľky do jamky) • expr. šibať: šibať očami, šibať blesky

    p. aj sádzať 1

    2. prudkými pohybmi spôsobovať výkyvy niečoho • mykaťtriasť: kôň hádzal, triasol chvostomtrepaťtrepotaťšklbať: trepať, šklbať rukouotriasaťpotriasaťnatriasaťzmietať: loďou otriasalo, zmietalosocať: v záchvate ho socaloexpr. hegať: električkou hegá


    hladkať jemne prechodiť dlaňou po niečom • hladiťpohládzaťpohladkávať: hladkala, hladila, pohládzala jemný zamat šiatláskaťexpr.: mojkaťčankať (s láskou, s citom hladkať): matka láskala dieťa po tvári; mojkala, čankala ho, aby neplakaloexpr. mankaťnár. čučuľkať


    hodiť prudkým pohybom spôsobiť let al. pád niečoho: hodiť loptu do oblokavrhnúť (obyč. prudko): vrhnúť laso, guľuexpr.: šmariťzašmariťtresnúťtresknúťplesnúťplesknúťšľahnúťtrepnúťcapiťcapnúťčapiťčapnúťšvacnúť: šmaril, tresol tašku do kúta; v zlosti šľahla, capla, švacla kabát na gaučexpr.: pleštiťpľaštiť (obyč. tak, že sa niečo rozpadne, rozpľasne): pleštil tanier o zemnár. šmrliť (Šikula)expr. sotiť (prudko posunúť): vrece sotil do autaexpr.: prasknúťpraštiťmrštiťbuchnúťdžuchnúťbacnúť (hodiť o niečo): praskol, buchol knihu o stôlexpr. kydnúť (vo väčšom množstve): kydnúť jedlo na tanierexpr. frknúť (malé množstvo): frknúť soli do hrnca s polievkouhovor. expr.: šibnúť (prudko) • šmyknúť (tajne): šibla, šmykla mu stovku do taškyhovor. expr. struhnúť: chytil fľašu a struhol ju do náshovor. pohodiť (hodiť obyč. menšie množstvo): pohodiť husiam zrnonahodiť (obyč. na dopravný prostriedok): nahodili štrk na vozpohádzaťexpr. potrepať (postupne, viac predmetov)


    hojný kypiaci hojnosťou, vyskytujúci sa vo veľkej miere, vo veľkom množstve (op. zriedkavý, ojedinelý) • bohatýčastý: hojný, bohatý, častý výskyt, prípadveľký (op. malý): veľký počet, veľké množstvopočetnýkniž. neprebernýexpr. prepočetný: početné, nepreberné, prepočetné zásobyvýdatný (hojný a akostný) • štedrýsporý: výdatná, štedrá úroda; sporý dážďúrodnýkniž. požehnaný: úrodný, požehnaný rok; požehnaná zemexpr.: premnohýprehojný (veľmi hojný) • prihojný (priveľmi hojný)


    hostinec jednoduchšie pohostinské zariadenie, kde sa podávajú nápoje a príp. i strava • pohostinstvo: staničný hostinec, staničné pohostinstvovýčap (miestnosť, kde sa čapuje): sedieť vo výčapehovor. al. expr. krčma: zafajčená krčmahovor. pejor. putika (podradný hostinec) • hovor. šenkhrub. pajzel (hostinec nízkej úrovne) • zastar.: šenkáreň (Kukučín)šenkovňa (Vajanský)tavernatratória (hostinec v juhoeurópskych krajinách) • čárda (pôvodne hostinec v maďarskej puste)


    hostiť sa bohato jesť a piť, obyč. vo väčšej spoločnosti • hodovať: hostili sa, hodovali celý deňčastovať sahovor. traktovať sa: sedeli pri stole a častovali sa, traktovali sa vínomkniž. stolovať: stolovali do rána


    chmat naznačuje rýchle, náhle uchopenie, chmatnutie • chňapchvat: psisko chmat, chvat chlapca za nohavice; mačka chňap, chmat po myšidrapslapsčap: rozbehol sa za ním a draps, laps ho za kabát; otec čap syna za plece


    chromý 1. ktorý má chorú, poškodenú dolnú končatinu; ktorý kríva, ťažko, nemotorne sa pohybuje • krivý: chromý, postrelený pes; chromý, krivý vojnový veteránkrivkavý (trochu krívajúci): krivkavý starecnapádajúci: napádajúci na pravú nohuzakášavý (oblúkovitý, ako pri kosení; o pohybe al. o človeku, ktorý sa takto pohybuje): zakášavý mrzák, zakášavá chôdzapejor.: čaptavýčapatýčambľavýšmatlavý (neprirodzene chodiaci, s deformovanými chodidlami; svedčiaci o tom): čaptavý, čapatý mládenec; čambľavé, šmatlavé nohyexpr. zried. dokľavený (na nohách): dokľavený tvor

    2. p. ochrnutý 1


    chronologický odrážajúci časovú postupnosť, zaznamenávajúci veci, javy v časovej postupnosti, následnosti • časový: uplatniť pri výklade dejín chronologický, časový princíp; chronologické, časové poradiekronikársky: kronikárska postupnosť, kronikárske záznamypostupný (v čase): postupný sled udalostí


    chronometer veľmi presný prístroj na meranie času • časomer


    chvíľami opakovane v rozličných časových intervaloch • chvíľkami: chvíľami, chvíľkami je mu lepšiepodchvíľouzried.: podchvíľkoupodchvíľu: podchvíľou, podchvíľkou bolo počuť hlasyzavšehovor. vše: zavše, vše sa obrátiobčaskedy-tedy: občas, kedy-tedy si niečo poznačí do zošitatu a tamtu i tamsem-tamkde-tu: tu a tam, sem-tam si zanôti; tu i tam, kde-tu ešte kvapnez času na časčasomniekedydakedy (obyč. v dlhších časových intervaloch): z času na čas, časom mu oči šibalsky zasvietia; niekedy, dakedy sa obzrie, či niekto nejde za nímzastar. niekdykedy-netedy: niekdy, kedy-netedy povstala zvada


    chytiť 1. vziať, zobrať do ruky, do rúk • uchopiťchopiťchopiť sa: chytil dieťa za ruku; uchopil, chopil hrniec za ucho; chopil sa sekerylapiťulapiťkniž.: pojaťjať: (u)lapil nôž, do rúkschytiťschopiťpochytiť (náhlivo, prudko): schytil, schopil ženu do náručia; pochytil palicu a udrelzobraťvziať: zobrať, vziať kabelku do ruky, dieťa za rukuexpr.: chmatnúťschmatnúťchvatnúťschvatnúťchňapnúťkmasnúť (prudko, v rýchlosti): chmatol, schvatol ho za golier; pes chňapol za kosťou (labami, papuľou)expr.: zdrapiťzdrapnúťpopadnúťzried. spopadnúťpolapiťrafnúťsubšt.: grajfnúť • zgrajfnúť (prudko): zdrapiť, popadnúť, rafnúť niekoho za rukupochytať (postupne, viac vecí)

    2. pre škodlivú činnosť obmedziť pohyb, nedovoliť v pokračovaní takej činnosti • zadržaťdostaťdochytiťlapiťpolapiťdolapiť: chytiť, zadržať, dostať, dochytiť, dolapiť zlodejaexpr. čapnúť: už ho čaplizaistiťzatknúť (dať do vyšetrovacej väzby): vraha zaistili, zatkliulapiť (dostať do svojej moci) • zastaráv. dopadnúťnár. dosalápiť (Kálal)

    3. lovom získať • uloviť: chytiť, uloviť rybuzlapaťlapiť: zlapali, lapili vtáčikazried. ulapiťvychytaťvylapať (všetko, do jedného)

    4. prudko postihnúť (o citovom al. telesnom hnutí) • zmocniť sazachvátiť: chytil ho, zmocnil sa ho žiaľ, strach; zachvátil ho kašeľkniž.: jaťpojať: jal ho odporzaujať: hra ho hneď zaujalazasiahnuť (prudko sa rozšíriť; o niečom živelnom): oheň zasiahol vedľajšie domynapadnúť: choroba ho celého napadlavychytiťpochytiť: vychytil ho kašeľ; pochytila ju prudká bolesť

    5. p. dostať 3 6. p. stihnúť 2 7. p. prilepiť sa 1


    idylický 1. majúci charakter idyly, harmónie, pokoja • pokojnýharmonický (op. rušný, búrlivý, neharmonický): idylický, pokojný, harmonický život na vidiekutichýmierny: tichý, mierny večer; tiché, mierne spolužitiepoetickýčarovnýrozprávkový (plný poézie, krásy, dobra a pod.): poetická, čarovná, rozprávková dovolenkapren.: selankovýselankovitý: selanková, selankovitá atmosféra

    2. obyč. o umeleckých útvaroch čerpajúcich námet z pastierskeho života al. života na vidieku, v prírode • selankovýselankovitý: idylické, selankové, selankovité obrazy filmubukolickýpastierskypastorálny: bukolická, pastierska poézia


    intrigán kto intriguje: bezohľadní politickí intrigánihovor. pletkárpejor. čachrárpejor.: našepkávačnašeptávač (kto so zlým úmyslom ovplyvňuje niekoho) • hovor. pejor. machliar


    ísť 1. presúvať sa istým určeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách); pohybovať sa vôbec (najmä o dopravných prostriedkoch): ísť domov, ísť zo školy priamo na vlakkráčať (širokým, odmeraným, obyč. pravidelným krokom): pred nami kráčali turistizried. zakračovať (Jégé, F. Hečko)uberať sa (nenáhlivo, s vážnosťou): plný smútku uberá sa za pohrebným sprievodom; pomaly sa uberali k dedinevykračovaťexpr. vykračovať (si) (ľahko, svižne al. hrdo): sebavedome si vykračujezaberať (rezko): zaberá dolu vŕškomzried. pešovať (ísť pešo): pešovali sme do kopcastúpať (expr. al. smerom dohora): čuš a stúpaj za mnouhýbať sa: Čo sa nehýbete?vystupovať (smerom hore): vystupovali sme strmou ulicouhovor. šliapaťhovor. expr. šľapcovať: deti šliapu, šľapcujú za namiexpr. šľapcúgovať (Šikula): chlapci museli šľapcúgovať za namiexpr. zried. vyšľapovať si (spokojne, vážne ísť) • pochodovaťhovor. zastar. mašírovať (rovnomerne, pravidelným krokom): vojaci pochodujú po meste; pren. expr. pochodujeme, mašírujeme z budovy rýchlo prečsmerovaťmať namierené (aj ináč ako robením krokov): vojsko smeruje na sever; Kam máš namierené?hovor. expr. liezť: radšej ste ta nemali liezťmerať/vážiť cestu (obyč. zbytočne al. opakovane): musel som znova merať cestu domovfraz.: zošívať cestušnurovať cestu (opito ísť) • odchádzaťodoberať sabrať sapoberať saexpr.: pratať sapakovať sa (ísť z istého miesta preč): Prečo odchádzate, odoberáte sa, beriete sa, poberáte sa od nás tak zavčasu? Practe sa, pakujte sa odtiaľto!expr. padať (obyč. v rozkaze): Padajte!expr.: vliecť saťahať (sa)hovor. expr.: štrachať satralákať satralágať sa (pomaly a obyč. s námahou): vliekli sa, ťahali sa z roboty ustatí; štrachali sme sa, tralágali sme sa do vrchuexpr.: ťarbať saškarbaťšľampaťšmotkať sacabrať sa (pomaly, namáhavo a ťarbavo): ťarbali sa, škarbali sa za namiexpr.: teperiť saterigať saredikať sanár. teružiť sa (pomaly, namáhavo, obyč. s bremenom): teperí sa, terigá sa s taškami až po domnár. grackať (pomaly, ťažkým, neistým krokom) • expr. hrabať sa (s námahou, cez prekážky) • expr.: šúchať sašuchtať sa (pomaly a šúchavým krokom): v papučiach sa šúchal, šuchtal k stoluexpr. šinúť sa (pomaly, rovnomerne): dav sa šinul k staniciexpr.: trmácať satrmázgať satrmádzgať sadrgáňať sadrgáľať sa (nepohodlne, únavne, na dopravnom prostriedku): trmázgať sa, drgáňať sa až na druhý koniec mestahovor., trocha pejor.: trepať satrieskať sa: trepe sa, trieska sa ta zbytočneexpr.: drobčiťcupkaťcupotať (drobnými rýchlymi krokmi): dieťa drobčí, cupká za matkouexpr. badkaťhovor. expr. backať sa (drobnými pomalými krokmi): starká vyčerpaná badkala za namiexpr. batoliť sa (ísť kolísavým, neistým krokom ako batoľa) • expr. krivkať (krívajúc ísť): dedko krivká domovexpr.: capkaťťapkaťtľapkať (bosými nohami al. po niečom mäkkom, mokrom): capká, ťapká po koberci, po blateexpr. tiapať (hlučne): chlapča tiape bosými nohami do záhradyexpr.: hopkaťhupkať (skackavo ísť) • pren. expr. niesť sa (ísť hrdo, povznesene)

    2. p. fungovať 1 3. p. smerovať 2 4. p. plynúť 2 5. p. dariť sa 1 6. p. hodiť sa 2


    jasniť sa stávať sa jasnejším, jasným • jasnieťvyjasnievať savyjasňovať sazjasnievaťzjasňovať sa: obloha sa jasnila, vyjasnievala; noc zjasnievala, zjasňovala sarozjasnievať sarozjasňovať sa: tvár sa rozjasnieva, rozjasňuječasiť sa (o počasí, o oblohe): neos. časí savyberať sa: neos. už sa vyberá

    porov. aj vyjasniť sa


    kalich kovová nádoba tulipánovitého tvaru so stopkou • kniž. čaša: piť zo strieborného kalicha, zo striebornej čaše


    krása vlastnosť toho, čo je pekné, krásne: ženská krásapoet.: krásotapeknota: dcéra krásoty (Sládkovič)nádhera (nezvyčajná krása): nádhera prírodyveľkoleposť: veľkoleposť chrámumalebnosť: malebnosť krajinyroztomilosťladnosť: ladnosť tvarovpôvabpôvabnosť: pôvab dievčaťa: pôvabnosť dedinských domčekovpríťažlivosťkniž.: úchvatnosťvelebnosť: úchvatnosť obrazu, velebnosť hôršumnosťdriečnosťkniž.: vzhľadnosťčarokrásnosť


    krásny 1. ľudskými zmyslami al. intelektom vnímaný ako veľmi pekný • nádherný: krásne, nádherné vlasy; to sú všetko len krásne, nádherné ideályveľkolepýohromujúci (krásny na pohľad, pútajúci zrak): uvidel veľkolepú, ohromujúcu prírodnú scenériu; veľkolepé, ohromujúce divadloprekrásnyprenádhernýkniž. čarokrásny (nevýslovne krásny) • poet.: divokrásnysedmokrásny: dostávala prekrásne, prenádherné listy; prekrásny, prenádherný, čarokrásny šperkpôvabnýkniž. spanilý (vyznačujúci sa jemnou krásou): pôvabný, spanilý zjavpekný: pekná duša, pekné spomienkyroztomilýexpr. zastar. rozmilýrozkošnýexpr.: utešenýpreutešený (krásny svojou milotou, pôvabom a bezprostrednosťou): roztomilé, rozmilé dieťa; rozkošná starenka, utešený párľúbeznýpoet.: lepýľúby: ľúbezný, ľúby zvuk harfymalebný (vyvolávajúci pocit krásna harmóniou zvukov, farieb al. tvarov): malebná prírodaočarujúciexpr. čarovnýkniž.: okúzľujúcikúzelný (ktorý očarí svojou krásou): očarujúci, čarovný večer; okúzľujúca, kúzelná melódiaexpr.: rajskýnebeskýanjelský (obyč. o zvuku, speve, hudbe) • poet. elyzejskýdet. al. expr. čačaný: čačaná bábikapodmanivýpodmaňujúci (neodolateľne krásny): podmanivý, podmaňujúci hlas spevákažiarivýoslnivýoslňujúci (žiarivo krásny): žiarivý, oslnivý úsmev; oslňujúca tvárskvelýúžasnýkniž. úchvatný (krásou vzbudzujúci úžas): úžasný, úchvatný obrazexpr. prerozkošný: prerozkošný výhľadpren. expr. rozprávkovýprikrásny (príliš krásny)

    2. p. vynikajúci 1, vysoký 2, veľký 1, dobrý 3


    krívať pri chôdzi nerovnomerne dostupovať (často pri skrátení jednej nohy) • napádať: kríva, napáda na pravú nohunár. napadúvaťzried. chrámať: chráme na jednu nohuexpr. krivkaťpokrivkávaťpokrivovaťpokrivkovaťexpr.: pochromkávaťbadkaťnár. geckať (mierne krívať; ísť mierne krívajúc): pomaly krivká, pokrivkáva, badká k domuzakášaťzahadzovať (nohou) • pren. hovor. expr. zametať (pri chôdzi robiť nohou oblúkový pohyb): zakáša, zahadzuje, zametá ľavou nohouexpr.: čaptaťšmatlaťšmatlať sa (krívať al. pri chôdzi vykrivovať nohy, nepekne chodiť) • nespis. kuľhať


    kus 1. niečo z celku • diel: veľký kus, diel poľačasť: rozlomiť niečo na dva kusy, na dve častihovor. fľak: fľak zemenár. falat: falat chlebazastaráv. zván (veľký kus): zván soli; expr. dzgán (Plávka, Zelinová): dzgány skál

    2. samostatná jednotka väčšieho množstva: kusy nábytkupredmet (jednotlivý kus istého druhu): muzeálne predmetyexemplár (jeden zo skupiny rovnorodých predmetov): doklad vo viacerých exemplárochvýtlačok (vytlačený exemplár knihy, časopisu a pod.): kontrolovať prvé výtlačkyvyhotovenie: vypracovať faktúru v dvoch vyhotoveniach

    3. veľké množstvo • expr.: kopahromadakopechora: vykonať kus, kopu, hromadu, kopec práce; hora problémovhovor. expr. fúra: fúra starostí, nepríjemnostísubšt. spústa

    4. p. dielo


    kutica hovor. expr. malá, obyč. tmavá neútulná miestnosť: bývať v kuticiexpr. koterechovor. kamrlík: kamrlík vedľa kuchyneexpr. cárokexpr. zried. kutera (Vajanský)subšt. kumbál


    kúzelník artista predvádzajúci kúzla, obyč. v cirkuse: vrcholné číslo kúzelníkačarodejník (kto robí čary): je z neho hotový čarodejníkeskamotérkaukliar (artistický kúzelník) • iluzionista (estrádny umelec predvádzajúci ilúzie) • fakír (kúzelník mimoriadne ovládajúci svoje telo a pocity) • kniž. mág


    kvap napodobňuje kvapkanie vody al. tekutiny • klapčapčľap: dážď kvapkal na obločnú rímsu: kvap, kvap, klap, klap, čap, čap


    kvapkať 1. padať v kvapkách; spôsobovať padanie kvapiek • expr. kvapčať (obyč. husto, prudko): z vlasov jej kvapká, kvapčí voda; z nosa kvapká, kvapčí krvkvápať (vo veľkých kvapkách): atrament kvápe na zemodkvapkávaťpokvapkávať (v dlhších intervaloch, občas stekať po kvapkách): z kohútika odkvapkáva, pokvapkáva vodaslziť (popúšťať kvapky): tesnenie slzíexpr.: čľapkaťčliapkaťčľapčaťčapkať (s čľapotom dopadať; obyč. o kvapkách dažďa): dážď čľapká na oblokcrkaťcŕkaťcvrkaťcvŕkať (tiecť slabým, prerývaným prúdom): crká do pohára trocha mliekaexpr.: kvackaťkväckaťkvickaťhovor. expr. kyckať (väčšími kvapkami spôsobovať znečistenie): polievka mu kvacká na obrus; z lyžice kycká lekvár

    2. liať po kvapkách • nakvapkávať: kvapká, nakvapkáva si liek do nosa


    kvetovaný ktorý je pokrytý vzorkou kvetov • kvietkovanýkvietkavý: kvetovaná, kvietkovaná sukňa; kvietkované šálkykvetavýkvetastýpoet. kvetistý: kvetavá, kvetastá látka; kvetistý porcelán (Podjavorinská)expr. čačkavý


    láskať hladkaním, maznaním prejavovať náklonnosť • hladkať: matka láskala, hladkala svoje dieťamaznaťtúliťtuľkať: maznala syna; tuľkal mačiatkoprituľovaťprivíňaťpritískaťvinúť (nežne tisnúť k sebe): otec privíňal, vinul k sebe detiexpr.: mojkaťčankať: mojkal šteniatka


    letopočet sústava počítania rokov od istého časového rozhrania • éra: na začiatku kresťanského letopočtu, kresťanskej éryzastar. časomiera


    liať 1. spôsobovať, aby niečo tieklo: liala vodu na hriadkyvlievaťnalievať (dovnútra): nalieval, vlieval víno do pohárovvylievaťvypúšťaťzlievať (von z nádoby): vypúšťal vodu zo suda, zlievala polievkuprelievať (z jednej nádoby do druhej): prelievali víno do fliašcediť (cez cedidlo): cedila polievkučapovať (čapom): čapovali pivo do pohárovexpr. cícerkať (liať tenkým prúdom): cícerkať víno do čaše

    2. vpúšťaním roztavenej hmoty do formy formovať • odlievaťzlievať: liali, odlievali železo; zlievali zvon

    3. expr. neos. veľmi silno pršať • liať sa: lialo (sa) celý deňexpr.: cediťcediť sa: cedí ako z krhlyhovor. expr.: pľušťaťšústať: začalo pľušťať, šústať na mestonár.: ridať sacechtiť sa


    mágia rozmanité slová a úkony mága vyvolávajúce ilúziu neskutočného al. nadprirodzeného • čarodejníctvo: práca s počítačom nie je mágia, čarodejníctvokúzelníctvočary


    machinácia pejor., obyč. mn. č. podvodné, úskočné konanie s cieľom získať, resp. upevniť si pozíciu • čachremachremachle: politické machinácie, čachre, machre, machleúskokpodvod (ľstivé, zákerné konanie): odhaliť úskoky, podvody protivníkasubšt. techtle-mechtle


    malebný (obyč. o neživých veciach) príjemne pôsobiaci na zmysly svojou upravenosťou, harmóniou, krásou • pôvabnýúhľadnýkniž. vzhľadný: malebný, pôvabný kút Slovenska; úhľadný, vzhľadný piešťanský krojpeknýkrásnynádherný: pekný, krásny, nádherný výhľadmilýexpr.: utešenýrozkošnýčarovný: malebná, utešená, milá, rozkošná dedinka; chrámom sa rozľahli utešené, čarovné tónyromantickýidylický (javiaci sa ako neskutočný, vysnívaný): romantický, idylický kraj detstvakniž. pitoreskný (hýriaci farbami): pitoreskné kresby


    maznať 1. priveľmi sa o niekoho starať a byť k nemu príliš zhovievavý • rozmaznávať: život ho nemazná; rozmaznávajú jedináčikaexpr. mazlinkaťkniž. zastar. mazliť: mazlili synaexpr. peľhať (úzkostlivo sa starať): peľhali svoje deti

    2. prejavovať niekomu, prejavovať si navzájom lásku nežnosťou, láskaním • láskať: snúbenci sa maznali, láskali; matka maznala, láskala dieťa v perinkeexpr.: čankaťmojkaťmazlinkať: čankali, mazlinkali sa; mojkal malé mača


    meniť 1. robiť z niečoho niečo iné • premieňať: meniť, premieňať púšť na úrodnú pôdupozmeňovaťobmieňaťkniž. modifikovať (čiastočne meniť): človek postupne pozmeňoval, modifikoval prírodu; obmieňať textdeformovať (so zmenou k horšiemu): deformoval povahu dieťaťa zlou výchovouodb.: metamorfovaťmutovaťpermutovať: metamorfované horniny; permutované prírodné rezervácie

    2. nahrádzať niečím iným toho istého druhu • striedať: menila, striedala šatyobmieňaťvarírovaťvariovať (meniť s návratmi k pôvodnému): obmieňal, varíroval hudobnú témumodulovať (meniť zvuk): modulovať hlastech. konvertovať: konvertovaný prúd

    3. dávať jednu vec za inú • vymieňať: menil, vymieňal poistkyzamieňať: zamieňal byt za väčší, zamieňal koruny za markypejor.: čachrovaťmachľovaťveksľovať (nečestne, pokútne meniť): čachrovali, machľovali s devízamihovor.: čaraťčarovať: deti čarali hračkyľud. zastar.: frajmačiťfrajmočiť: trhovníci frajmočili


    mierniť 1. robiť miernejším, miernym • zmierňovať: miernil, zmierňoval nedorozumeniezmenšovať: zmenšovať rýchlosťoslabovaťzoslabovať (zároveň robiť slabším): oslabovali odpor vzbúrencovznižovať: znižovať napätietlmiťtíšiťstišovať: liek tlmí, tíši bolesťexpr. hasiť: hasil smäd pivom

    2. robiť pokojnejším, pokojným • upokojovaťuspokojovať: miernil, upokojoval nahnevaného koleguchlácholiťtíšiťutešovaťutišovať (mierniť láskavými slovami): matka chlácholila, tíšila plačúce dieťakrotiť: krotiť vášeňexpr.: čankaťčičíkať: čičíkal ho sľubmikrstiťhatiťbrzdiťchladiť (zároveň brániť v činnosti, v prejave negatívnych emócií): krotil, hatil, brzdil priateľa v hneve; chladil horúce hlavy rozumným uvažovanímhovor. hamovaťexpr. hasiť: hamoval sa v prejavoch; hasil svoju kartársku vášeňsubšt. haltovať


    mládenec slobodný mladý muž • mladík: urastený mládenec, mladíkchlapecšuhaj: na diskotéke boli chlapci, šuhaji z chemickej fakultyhovor. parobokhovor. zried. paholok (najmä v dedinskom prostredí) • hovor. expr.: cabajcabancagaňcapajcorgoňexpr. šuhajecpoet. šuhajinazastaráv.: čeľadníkchasníkobyč. pejor. holobriadok (neskúsený mládenec) • kniž. junák: odvážny junák bojoval ako levkniž. al. expr. mladoňkniž. zastar.: mladec (Timrava)mladoch (Vajanský)


    možno 1. vyjadruje možnosť uskutočniť nejaký dej • je možnédá sa: možno, je možné sa o to pokúsiť; dá sa o tom ešte uvažovať

    2. vyjadruje možnosť, pravdepodobnosť, neistotu • azdahádamvaripoet. var, pís. i var': možno, azda si dá povedať; neboli sme tu hádam, vari desať rokovasipravdepodobnezastar. čajsi: odišli asi, pravdepodobne pred hodinounebodaj: možno, nebodaj mu už bude lepšiehovor. môžbyťhovor. expr. môžbyťže: môžbyť(že) sa ešte vrátiexpr.: možnožeazdaževariže: možnože, azdaže sa mu podarí prísť včasmenej vhodné snáďešte: možno, ešte mu nakoniec pomôžunajskôrnajskorej: vzdal sa možno, najskôr, najskorej pre poruchu bicyklaprípadnepoprípadeeventuálne (vyjadruje možnosť ďalšej alternatívy): vrátim sa dnes, možno, prípadne, eventuálne až zajtra


    nádherný 1. veľmi, nezvyčajne, obdivuhodne krásny (op. ohyzdný, ohavný, škaredý) • prekrásny: z vrcholu bol nádherný, prekrásny výhľad; mám nádherný, prekrásny pocitskvelý: skvelý hotelobdivuhodnýúžasnýkniž. úchvatný (nesmierne, strhujúco krásny): západ slnka bol obdivuhodný, úžasný; predvádzala úchvatný tanecrozkošnýroztomilýexpr. zastar. rozmilý (milo, príjemne krásny): daroval jej rozkošný, roztomilý prstienokočarujúcioslňujúcioslnivýpodmaňujúcipodmanivý (nesmierne, neodolateľne krásny): jej pohľad bol očarujúci, oslňujúci, oslnivý; oddávať sa podmaňujúcim, podmanivým tónom hudbyexpr.: čarovnýanjelskýkniž.: čarokrásnyprelestný (neskutočne krásny) • poet. lepý: písal čarovné, čarokrásne verše; anjelský, prelestný zjavexpr.: nebeskýrajskýelyzejský (povznášajúco, blažene krásny): z rádia znie nebeská, rajská melódiahovor. expr. božský: má božský hlasexpr.: rozprávkovýrozprávkovokrásny (krásny ako v rozprávke) • expr. bájnyhovor. expr. báječný: na pobreží má rozprávkovú, rozprávkovokrásnu vilu; nádherný, bájny zjav; rozprávkový, báječný životžiarivý (prenikavo krásny): žiarivý úsmevveľkolepýskvostný (nezvyčajne krásny; nesúci znaky bohatstva, moci): veľkolepá scenéria; veľkolepá, skvostná stavbaprepychovýluxusnýblýskavý (s prvkami bohatstva, prepychu): prepychová, luxusná večerná toaletaparádnypompéznykniž. pyšnýexpr. hrdýpoet. hrdokrásny: pyšné, hrdé bralákniž. honosnýzastar. okázalý (nie každodenne krásny, vyrátaný na efekt): parádny koč; pompézny, honosný, okázalý kráľovský sprievodexpr. prenádherný

    p. aj pekný 1, krásny 1

    2. p. výborný


    nadprirodzený ktorý sa vymyká rozumovému a zmyslovému poznaniu (op. skutočný, normálny): viera v nadprirodzené silynereálnynadskutočnýfantastickýideálny (existujúci iba vo fantázii, v predstavách): v hre vystupovali nadprirodzené, fantastické bytosti; ideálny, nereálny, nadskutočný svetnadpozemskýkniž. nadzemskýzastar. nezemský (nepochádzajúci z tohto sveta; op. pozemský, svetský): nadpozemský, nadzemský pokoj; nezemská krásanadzmyslovýkniž.: transcendentálnytranscendentný (zmyslami neuchopiteľný): nadzmyslová skúsenosť; transcendentálna, transcendentná sférakniž.: okultistickýokultný (zakladajúci sa na mágii): okultistické, okultné javyzázračnýčarovný (spojený so zázrakom, čarami): ježibabin prútik mal zázračnú, čarovnú moc; konať nadprirodzené, zázračné skutkytajomný (spojený s tajomstvom): nadprirodzené, tajomné mocnosti

    p. aj neskutočný, neobyčajný


Pozri výraz CA v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Krátky slovník slovenského jazyka: literatúra, nadšený, klip, súčasť, sodoma, inovať, ohreblo, tovar, popis, načierať, gus, štart, lyko, náklonný, donaha
Pravidlá slovenského pravopisu: chichúňať sa, persona, kde, oci, tin, don, kros, dočiahnut, jedlo, lamela, tandem, čo, prianie, zaroven, byvanie
Nárečový slovník: stup, oskomino, zn, cok, sas, nev, dik, obo, nokerlik, vrs, rova, perp, pejc, bigar, armin
Technický slovník: suc, load, hip, eaprom, , , sum, mb, tetrapol, binárny, šíp, u, scp, subscript, bi
Ekonomický slovník: bkv, cpr, rio, ing, uro, fse, hla, ktz, tmp, fcs, tre, lab, rzy, tnz, skc
Slovník skratiek: hso, a, c, dps, chc, hue, asw, y42, hpf, pry, gav, ofp, hnp, tcs, opt
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV