Synonymá slova "c" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 3963 výsledkov (34 strán)
-
zamračený 1. zahalený mrakmi • zaoblačený • zachmúrený • oblačný • mračný: zamračená, zachmúrená obloha; oblačné, mračné nebo • zatiahnutý • zastretý: zatiahnuté rána • chmúrny • pochmúrny • pošmúrny • podmračný • podmračený: chmúrny, pochmúrny deň • zried. mračistý (Hviezdoslav)
2. tváriaci sa nevľúdne, nevľúdne vyzerajúci • zachmúrený: zamračená, zachmúrená tvár • zried.: pochmúrený • podmračný • podmračený: podmračený pohľad • chmúrny • pochmúrny • pošmúrny • mračný: pochmúrny výraz • zazerajúci • expr.: zazeravý • zamosúrený • zmraštený: stále chodí zmraštený • pejor. gánivý • zried. zázrivý • expr. zried. umrštený: zamosúrený, gánivý pohľad • poet. zmračený (Hviezdoslav)
p. aj nevľúdny
zamýšľaný ktorý bol al. je v úmysle, v pláne • plánovaný: zamýšľaný, plánovaný účinok • pripravovaný • chystaný: chystaný prevrat nevyšiel • nachystaný • naplánovaný • pripravený: naplánovaná svadba sa nekonala • strojený • hodlaný: strojený návrat domov
zamýšľať mať myšlienku, predsavzatie vykonať niečo v blízkej budúcnosti • mať v úmysle • mať úmysel • pomýšľať • zmýšľať: z(a)mýšľa, má v úmysle kúpiť si obchod • zastar. obmýšľať • mieniť • chcieť • chystať sa • strojiť (sa): nemieni, nechce sa s nami udobriť; chystá sa, strojí sa vrátiť do vlasti • plánovať • mať v pláne • mať plán: plánuje pomstu • hodlať: Hodláte ostať doma? • expr. hútať: húta oženiť sa • hovor., obyč. pejor. špekulovať (rátať s niečím vo svoj prospech): špekuluje, že pozemok výhodne predá
zápalka 1. drevená al. kartónová palička so zápalnou hlavičkou na zapaľovanie: škatuľka zápaliek • hovor. sirka: zapáliť sirku • nár.: švábeľka • švíbalka • cintľa
2. puzdierko s výbušninou • kapsľa: nárazová zápalka, kapsľa
zápalný 1. ktorý sa ľahko zapáli, ľahko horí • horľavý • chytľavý: zápalné, horľavé chemikálie; chytľavý materiál
2. slúžiaci na zapálenie • zapaľovací: zápalná, zapaľovacia šnúra
zápor 1. záporná stránka niečoho (op. klad): jeho dielo má veľa záporov • chyba • nedostatok (záporná vlastnosť): vedieť o svojich chybách, nedostatkoch • nevýhoda: celá vec má jednu nevýhodu • hovor. mínus (op. plus): toto riešenie má isté mínus • kniž. negatívum (op. pozitívum): zvážiť pozitíva a negatíva javu
2. odmietavé stanovisko, odmietavý názor: vrtieť hlavou na znak záporu • nesúhlas: svoj nesúhlas vyjadril tým, že odišiel • odb. negácia
zaradom nasledujúc v poradí jeden (jedno) za druhým, po poriadku za sebou • rad-radom • radom • do radu: všetci zaradom, rad-radom pomaly odchádzali; v tanci vykrútil radom, do radu všetky dievčatá • postupne • jeden po druhom • jeden za druhým: prichádzali postupne, jeden po druhom, aby sa ospravedlnili; v mladosti čítal knihy jednu za druhou • nár. naporad (Vansová, Figuli) • chronologicky (v časovej následnosti): materiál je uložený chronologicky
zareagovať prejaviť aktivitu, dať odpoveď na istý podnet, popud • reagovať: na výzvu nik ne(za)reagoval • hovor. expr.: zabrať • chytiť sa: zabrať, chytiť sa na pekné sľuby
záslužný zasluhujúci si uznanie, ocenenie • chvályhodný: záslužný, chvályhodný skutok • chválitebný: je to chválitebné, že deťom pomohli • obdivuhodný • pozoruhodný (zasluhujúci si obdiv, pozornosť)
zastať sa postaviť sa na obranu niekoho, niečoho • zastať: ochotne (sa) zastane slabších • podporiť • hovor. podržať (poskytnúť morálnu oporu): podporiť, podržať niekoho v ťažkej situácii • ujať sa: na prekvapenie všetkých nik sa ma neujal • fraz. chytiť niekomu stranu/stránku
zastrájať sa robiť prípravy na nejaký čin (obyč. škodiaci inému) • chystať sa • strojiť sa: už dlho sa zastrájajú, chystajú, stroja, že sa nám pomstia • pripravovať sa • hotoviť sa: hotoví sa žalovať na nás • zahrážať sa • vyhrážať sa • vystrájať sa • hroziť sa (vyslovovať ako hrozbu): zahrážajú sa, vyhrážajú sa, že nás zbijú; vystrájali sa nám bitkou • expr. kasať sa: mužstvo sa kasá, že zvíťazí • nár. kustriť (sa) (Kálal)
zastretý, zastrený 1. (o zmysloch) ktorý nie je v normálnom, zdravom, jasnom stave • nejasný: nejasný, zastretý pohľad • zakalený • kalový • mútny • zahmlený: od choroby, pijatiky zakalené oči • prichrípnutý • chrapľavý • chripľavý • zachrípnutý • priškrtený • pridusený • expr. záhrobný • zastaráv. zaškrtený (o hlase)
2. p. zamračený 1 3. p. skrytý
zástupca 1. kto niekoho zastupuje: zástupca riaditeľa • námestník (zástupca vyššej funkcie): námestník ministra • náhradník • náhrada (osoba majúca niekoho nahradiť, zastúpiť): mať v práci náhradníka, poslať za seba náhradu • zastar.: zastupiteľ • zástupník • kniž. substitút (Mráz)
2. kto vystupuje v niečom mene: zástupcovia politických strán a hnutí • predstaviteľ: predstavitelia mesta • reprezentant: na konferencii sa zúčastnili reprezentanti všetkých štátov • delegát (vyslaný zástupca): zvoliť delegátov na konferenciu • poslanec (volený zástupca občanov): poslanci NR SR • hist. ablegát (volený zástupca v Rakúsko-Uhorsku) • hovorca (kto hovorí v mene iného): hovorca prezidenta • tlmočník: tlmočník ministra • vyslanec (diplomatický zástupca štátu) • veľvyslanec (najvyšší diplomatický zástupca štátu) • konzul (diplomatický zástupca štátu na nižšej úrovni) • chargé d'affaires [vysl. šaržé dafér] (diplomatický zástupca dočasne poverený vedením zastupiteľského úradu) • nuncius (diplomatický zástupca Vatikánu) • cirk. legát: pápežský legát • splnomocnenec (kto je poverený konať v mene niekoho): vymenovať za splnomocnenca • práv. zmocnenec: vojenský zmocnenec
3. kto, čo reprezentuje celok, do ktorého patrí: významný zástupca nového umeleckého smeru • predstaviteľ: predstavitelia literárnej moderny • reprezentant: reprezentanti vedy
záťaž 1. fyzický tlak prenášanej hmotnosti: beh so záťažou • príťaž: loď s príťažou • zaťaženie: povolené zaťaženie mosta
2. ťažko doliehajúca povinnosť • starosť • príťaž: nevýkonný pracovník je pre podnik len záťažou, príťažou • bremeno • poet. al. arch. bremä: bremeno vojenských výdavkov • ťarcha: byť niekomu na ťarchu • poet. oťaž (Hviezdoslav) • pren. expr. chomút: manželský chomút • expr. jarmo
zátka predmet valčekovitého tvaru na uzavieranie otvorov fliaš al. nádob naplnených istým obsahom: zapchať zátkou fľašu vína; fľaštička so sklenou zátkou • hovor. špunt: vytiahnuť zo suda špunt • hovor.: štopeľ • štupeľ: korkový štopeľ, štupeľ • čap (drevená zátka do suda): vyraziť čap
zatvoriť 1. dať do takej polohy, že sa znemožňuje prístup, prívod; spojiť časti niečoho roztvoreného (op. otvoriť) • zavrieť • uzatvoriť • uzavrieť: (u)zatvoriť, (u)zavrieť bránu na kľúč; zatvoriť, zavrieť knihu, oči, dlaň • zamknúť • uzamknúť (zatvoriť kľúčom): (u)zamknúť byt; peniaze zamknúť do zásuvky • zahasprovať • zahaspriť • hovor. zastaráv. zarigľovať (zavrieť na haspru): každý večer starostlivo zahasproval, zarigľoval vráta • zaprieť (na zámku al. na závoru): zaprieť dvere; neposlušníka zapreli do pivnice • zried. zazávoriť (zatvoriť na závoru) • zaháčkovať (zatvoriť háčikom): oblok starostlivo zaháčkovala • expr.: zaplesnúť • zaplesknúť • zapleštiť • zatresnúť • zatresknúť • zacapiť • začapiť (prudko zatvoriť): s hnevom za sebou zaples(k)ol, zatres(k)ol, zacapil (dvere) • hovor. expr. zašmyknúť: dvercia za sebou ticho zašmykla • zabuchnúť (zatvoriť s buchotom): zabuchnúť niekomu pred nosom • zacvaknúť (zatvoriť s cvakotom): zacvaknúť vreckový nožík • hovor. zaklopiť • hovor. expr.: zachlopiť • zachlopnúť (obyč. prudko zatvoriť): zaklopil, zachlopil obidve krídla brány • expr. zaklapnúť (zatvoriť s klapotom, prudko): zaklapnúť dvere auta; okienko zaklapol tesne predo mnou • sklapnúť (klapnutím zatvoriť niečo otvorené): sklapnúť knihu, písanku • sklopiť (niečo otvorené): sklopiť dáždnik • privrieť • priprieť • pribuchnúť • hovor. expr.: prichlopiť • prichlopnúť • priklopiť • priplesnúť • priplesknúť • pricapiť • pričapiť • priraziť (obyč. zľahka al. nie úplne): privrieť dvere; prichlopnúť, priraziť vrchnák • pozatvárať • pozavierať • pouzavierať • pouzatvárať (postupne, viac vecí): na noc treba obloky pozatvárať, pozavierať
2. dať do väzenia • uväzniť • zavrieť: zatvorili, uväznili, zavreli ho na dva roky • hovor. expr.: zabasnúť • zavrznúť • privrznúť: zlodeja chytili a hneď ho aj zabasli, zavrzli, privrzli • expr.: chlopnúť • čapnúť (chytiť a zatvoriť) • pozatvárať • pozavierať • pozatýkať (postupne, viacero osôb)
3. p. skryť 1 4. p. zrušiť
zaujať 1. vzbudiť záujem, vyvolať pozornosť niekoho niečím • upútať: deti zaujalo, upútalo rozprávanie o cudzích krajoch • fraz.: padnúť do očí • padnúť do oka: látka mu hneď padla do očí, do oka • zainteresovať: ľudí treba zainteresovať o verejné veci • prilákať • privábiť • hovor. pritiahnuť (vzbudiť pozornosť, záujem niečím žiaducim): dobré výkony prilákali, privábili mnohých; ku knihe ma pritiahla priateľka • podchytiť (zaujať a usmerniť): podchytiť záujem mládeže o hudbu • hovor. chytiť: hra ma chytila od začiatku • uniesť • uchvátiť • očariť • nadchnúť (veľmi zaujať niečím pozitívnym, krásnym, dobrým a pod.): krása vychádzajúceho slnka ho celkom uniesla, uchvátila, očarila; nadchla ich myšlienka okamžitej pomoci • fascinovať (silno zaujať): fascinovaný krásou okolia zabudol na čas • hovor. zabrať: debata nás celkom zabrala • zamestnať • zaneprázdniť (zaujať nejakou činnosťou): starosť o deti ju zamestnala, zaneprázdnila po celý deň
2. zaplniť miestne, priestorovo, mocensky a pod. • zabrať • obsadiť: toto územie zaujali, zabrali, obsadili Slovania už v 6. storočí; mladí zaujali, zabrali miesta vpredu; obsadiť funkciu ministra • zaplniť (zaujať voľné miesto): všetky pracovné miesta sú zaplnené • okupovať (vojensky)
zauškovať biť rukou po tvári, dávať niekomu zauchá • hovor.: fackať • fackovať: surovo chlapca zauškoval, fack(ov)al • expr.: oflinkovať • čapcovať: oflinkovať, čapcovať niekoho hlava-nehlava • expr.: fliaskať • flieskať • plieskať (po tvári) • nár. fácať • hovor. expr.: zavesiť • vylepiť (dok.): Takú ti zavesím!
závadný p. správ. chybný 1
závažný 1. ktorý má veľký význam, veľkú váhu • dôležitý • významný • význačný (op. bezvýznamný): má závažné, dôležité argumenty; významné postavenie • podstatný • rozhodný • rozhodujúci: podstatné, rozhodujúce črty; rozhodná, rozhodujúca chvíľa • kniž. pádny: pádny dôvod • kniž.: relevantný • importantný: relevantná príčina; importantný znak • cenný • vzácny (závažný v pozitívnom zmysle): cenný, vzácny prínos do slovenskej literatúry • osudný • osudový (závažný obyč. v negatívnom zmysle): osudné, osudové rozhodnutie; osudná chyba • vážny • životný (veľmi závažný): vážne previnenie; životný problém • ďalekosiahly (závažný vzhľadom na budúcnosť): ďalekosiahle závery
2. p. vážny1 2, 4 3. p. ťažký 1
zavčasu vo včasnom, skorom čase; skôr, ako by mohlo byť neskoro, v pravý čas (op. neskoro) • zavčas: chodieva zavčasu, zavčas spávať • skoro • včas • včasne • nár. časne: prišli ste skoro, včas, hostia tu ešte nie sú; včas, zavčasu sa musí pripraviť na skúšky; zajtra musíme skoro, včasne vstávať • zastar.: naskore • naskoro (Hviezdoslav, Vajanský) • priskoro • privčas • hovor. prizavčasu (príliš, veľmi zavčasu): priskoro, privčas začalo mrznúť; prizavčasu vstal z postele
záves 1. funkčne zavesený kus látky: brokátové závesy, roztiahnuť záves • opona (záves oddeľujúci hľadisko od javiska): spustiť oponu • záclona (jemný záves na zastieranie oblokov): naškrobené záclony • drapéria (zriasený, obyč. dekoratívny záves) • zried. závesnica (Figuli)
p. aj zástena
2. kovové zariadenie na zavesenie pohyblivých predmetov: kĺbové závesy; vybrať okno zo závesov • pánt (kovové závesy na dvere, obloky): zvesiť dvere z pántov • čap: čapy na dverách vŕzgajú
3. vozidlo pripojené za vozidlo s pohonom: autobus so závesom • príves: obytný príves • karavan (obytný záves k automobilu) • vlek: kamióny s vlekmi • hovor. vlečka
zavše vyjadruje obyč. nepravidelnú opakovanosť deja, stavu a pod. • hovor. vše: zavše, vše ho čosi nahnevá • niekedy • občas: niekedy, občas sa tu zastaví • chvíľami • chvíľkami: chvíľami, chvíľkami sa jej zdá, že ju niekto pozoruje • podchvíľou • zried.: podchvíľkou • podchvíľu: slnko podchvíľou, podchvíľkou vykukne spoza oblakov • kedy-tedy • sem-tam • kde-tu • tu a tam • tu i tam • z času na čas: kedy-tedy, sem-tam zastane a zhlboka sa nadýchne; kde-tu, tu i tam sa zohne a odtrhne kvietok; z času na čas si utrie spotené čelo • časom: mláďa časom, zavše vystrčí hlávku z hniezda
zázračný 1. robiaci zázraky; pôsobiaci dojmom neskutočnosti, nadprirodzenosti • čarodejný • čarovný: zázračný, čarovný prútik; čarodejný, čarovný svet rozprávok • kniž.: kúzelný • divotvorný • mirakulózny: divotvorné svetlo • neskutočný • fantastický • tajomný • snový: mala neskutočné, tajomné, snové vidiny • rozprávkový (pripomínajúci rozprávku): talizmany majú rozprávkovú moc • vysnívaný • vybájený • romantický: prežila vysnívaný, romantický príbeh lásky • nadpozemský • nadprirodzený • nadzemský: nadprirodzené javy, bytosti v rozprávkach • expr. prezázračný
2. ktorý veľmi prevyšuje priemer • neobyčajný • nezvyčajný • nevšedný: má zázračné, neobyčajné schopnosti • mimoriadny • výnimočný • nadpriemerný: mimoriadna sila • zvláštny • jedinečný • unikátny • vzácny: má jedinečnú, vzácnu pamäť • nadpozemský • nadzemský • neopísateľný: nadpozemská moc lásky a dobra; neopísateľná krása • nevídaný • neslýchaný • nebývalý: nevídaný záujem čitateľov; nebývalý úspech • expr. prezázračný
zázrak niečo neobyčajné, zvláštne: Tatry sú prírodným zázrakom; chlapec je spevácky zázrak • div: robiť divy • čudo • čudeso: rozprával o čudách ďalekých krajín
zdanie 1. čo sa zdá, čo sa iba na pohľad javí ako skutočnosť: to všetko bolo iba zdanie, skutočnosť bola celkom iná • dojem: je to iba sluchový dojem • efekt: vypočítať niečo na efekt • predstava (klamlivý obraz): fantastické predstavy o vesmíre • vidina: bola to len vidina • klam (obraz nezodpovedajúci skutočnosti): optický klam • prelud: vo sne ho prenasledovali preludy • ilúzia: všetko sú iba ilúzie • mámenie • kniž. mam: mam a klam • kniž. vízia: prorocké vízie • kniž. mámor (Vajanský) • videnie: mať videnie • zjavenie • halucinácia: zrakové halucinácie • sen: uskutočniť svoj sen • fikcia (klamný obraz o skutočnosti): prišiel o všetky ilúzie • fatamorgána: fatamorgána šťastia • fantóm: fantóm slávy • kniž.: chiméra • fantazmagória • kniž.: fantazma (Vajanský) • omam • marivo (Podjavorinská) • omar (Figuli)
2. minimálne vedomosti: má o veci iba matné zdanie • potucha • poňatie • pochop: nemať ani potuchy, poňatia, pochopu o niečom • hovor. šajn (iba v istých spojeniach): mať o niečom šajn
zdĺhavý neprimerane dlho trvajúci, vlečúci sa • rozvláčny: zdĺhavá, rozvláčna prednáška • obšírny • hovor. expr. rozťahaný • zried. rozvlečený • pren. nákladný (so zbytočnými podrobnosťami; op. stručný): obšírny, rozťahaný referát; nákladný dialóg • pomalý • expr.: piplavý • šiplavý • prplavý • hovor. expr. babravý (obyč. o práci): bola to pomalá, babravá robota • chronický (ktorý sa zároveň opakuje): zdĺhavá, chronická chrípka • dlhotrvajúci • kniž. vleklý: vleklá kríza • zastaraný (iba o chorobe): zastaraný zápal • kniž. siahodlhý (veľmi zdĺhavý): siahodlhé rozprávanie • zastar. rozvlačitý
zdržanlivý ktorý mierni prejavy svojich citov; ktorý zachováva mieru v prejavoch, v jedení, pití a pod.; svedčiaci o tom • umiernený: je zdržanlivý, umiernený vo svojich prejavoch; umiernená politika • mierny • nevtieravý • diskrétny: je to veľmi mierny, diskrétny človek • rezervovaný • odmeraný (zdržanlivý v správaní): zachováva si rezervovaný, odmeraný postoj • chladný • studený • oficiálny (zdržanlivý v správaní sa): chladný, oficiálny tón reči; studený úsmev • striedmy (zdržanlivý v pôžitkoch): vedie striedmy život; je striedmy v nárokoch • abstinentský • abstinentný (zdržanlivý v pití alkoholu): má abstinentské zásady • asketický • expr.: kláštorný • kláštornícky: žiť asketickým, kláštorným životom • cudný • mravný • čistý • hanblivý (zdržanlivý v pohlavnom živote): cudná, čistá dievčina; hanblivý chlapec • uzavretý • neprístupný • nekomunikatívny • upätý • odmietavý (zdržanlivý v spoločnosti): je to uzavretý, upätý človek • hovor. škrobený • pren. kožený (zároveň predstieraný): škrobený, kožený výraz tváre
zem 1. (astron. pís. Zem) obežnica našej slnečnej sústavy obývaná ľuďmi: obyvatelia zeme • zemeguľa: obísť celú zemeguľu • svet: cesta okolo sveta • glóbus
2. vynorená časť zemského povrchu nad hladinou svetového oceána: v diaľke sa objavila zem • pevnina (pevná, suchá zem): vystúpiť z lode na pevninu • súš: cestovať po súši • sucho: pohyb na mori i na suchu
3. plocha, miesto, po ktorom chodíme: ležať na zemi, zdvihnúť niečo zo zeme • dlážka • podlaha (rovná spodná plocha miestnosti): zametať dlážku, podlahu, zem
4. zvetraný zemský povrch, na ktorom rastú rastliny: kamenistá zem • pôda: obrábať pôdu • hlina (zem vzniknutá rozpadom hornín): záhradnícka hlina • íl (nepriepustná hornina zložená z jemných častíc) • ílovina (ílovitá zem) • čiernozem (veľmi úrodná humusová zem tmavej farby) • spraš (ľahká usadená hornina pôvodne naviata vetrom) • humus (úrodná vrstva zeme s organickými látkami) • ornica (orná pôda) • odb. zemina: kompostovaná zemina • kniž. prsť: prsť z bojiska
5. p. pole 1 6. p. štát
zhon rýchla činnosť: robiť niečo vo veľkom zhone • chvat: v chvate stratil kľúče • ruch (čulý a hlasný pohyb ľudí, vozidiel a pod.): ruch v dome pred svadbou • náhlivosť • vír (neusporiadaný sled): vír veľkomesta • hovor.: pohon • naháňačka: od rána máme pohon, naháňačku • hovor. behačka • expr. súra: v súre na to celkom zabudol • expr. kolotoč: každodenný kolotoč • expr. haravara: strhla sa haravara • expr. trma-vrma: pred bránkou hostí vznikla trma-vrma • hovor. expr. frmol: predvianočný frmol v obchodoch • hovor. expr. virvar: virvar na ulici • hovor. expr. dračka: pred pokladnicou bola dračka • hovor. expr. harmatanec • kniž. mumraj (Zúbek) • kniž. zastar. spech (J. Horák) • kniž. zastaráv.: surma • surmia: okolo šatní nastala surma • zastar. surmita: bojová surmita (Zúbek) • hovor. expr. zastar. tumult (Kukučín) • zried. šum: šum veľkého mesta (Kukučín)
p. aj zháňačka
zhovievavý málo prísny, málo dôsledný v nárokoch na iných; svedčiaci o tom (op. prísny) • povoľný • mäkký (op. tvrdý): učiteľ je veľmi zhovievavý, povoľný, mäkký voči žiakom; zhovievavý, mäkký úsmev • kniž. benevolentný: benevolentný rozhodca, posudok • blahosklonný • blahovoľný • žoviálny (priaznivo naklonený): blahosklonné gesto; žoviálny človek • chápavý • uznanlivý • tolerantný (prejavujúci pochopenie): chápavý, tolerantný človek, postoj • trpezlivý (prejavujúci trpezlivosť): trpezlivá matka • citlivý • vnímavý • prístupný • dostupný (podliehajúci citom, prejavujúci cit): vnímavý, prístupný profesor • expr. čujný: má čujné srdce • protektorský (povýšenecky zhovievavý): protektorský tón, protektorské správanie
zhruba 1. v hlavných črtách, z väčšej časti • hrubo: zhruba, hrubo som mu načrtol svoj plán • zväčša • všeobecne: zväčša, všeobecne si ešte pamätá na udalosti z detstva • približne • skoro: dosiahli približne, skoro rovnaké výsledky • čiastočne • neúplne: čiastočne, neúplne opracovaná doska • hovor. ako-tak: ako-tak sa mi rana zahojila
2. p. asi 1, približne 1, 2 3. p. hrubo 1–3
zima2 (v spojení so sponou) tak, že vzniká pocit zimy, chladu (op. teplo) • chladno • studeno: vonku je zima, chladno; je studeno, musíme sa vrátiť • zried. zimno
získať 1. rozličným spôsobom, najmä úsilím, prácou, šikovnosťou spôsobiť, aby niekto pre seba al. pre druhého niečo zaistil (ako vlastníctvo al. inú hodnotu) • dosiahnuť • nadobudnúť: získať, nadobudnúť statočnou prácou veľký majetok; získať, dosiahnuť postavenie, tituly, vzdelanie • expr. nadobariť: za vojny si nadobarili veľké majetky • vziať • zobrať • nabrať: Odkiaľ si vzal, zobral peniaze? • pren. načerpať: načerpať silu, poučenie • pren. naverbovať: naverbovali ďalších do partie • zadovážiť si • zaobstarať (si) • obstarať (si) • kniž. opatriť si (cieľavedome získať): prístroje si zadovážil, (za)obstaral v zahraničí • hovor. zohnať • hovor. expr. splašiť: vedel si zohnať, splašiť všetko, hoci aj podvodmi • dostať (ako výsledok predchádzajúceho konania): dostať, získať odmenu, vyznamenanie za niečo • dostať sa (k niečomu) • kniž. zastar.: obsiahnuť • občiahnuť: všetci odsúdenci obsiahli, občiahli milosť • odniesť si: družstvo si odnieslo víťazstvo; odniesť si poučenie na druhý raz • domôcť sa (s námahou, veľkým úsilím): napokon sa domohol uznania • vybojovať • kniž.: dobyť • vydobyť (s veľkým úsilím, bojom): moc napokon v politickom boji dobyla opozícia; vybojovať si nezávislosť • kniž. vykúpiť (získať obeťou, námahou): ťažko si vykúpili slobodu • hovor. expr.: vydupať • vydupkať (energicky získať): vydupať si autoritu; dieťa si vydupkalo pozornosť • expr.: vydrieť • vylopotiť (získať ťažkou prácou): krvavo vydreté, vylopotené peniaze • vylákať • vymámiť (lákaním, mámením získať) • zastar. vypravotiť (získať pravotou, súdne): vypravotiť dom • hovor. expr. vyfigľovať (fígľami získať) • hovor. expr.: vytĺcť • vytrieskať: zo všetkého vytrieska kapitál • zarobiť • hovor. expr. trhnúť (peniaze): celou transakciou zarobil, trhol málo • utŕžiť • stŕžiť (peniaze, obyč. predajom niečoho; expr. byť postihnutý niečím): za zeleninu utŕžil tisíc korún, expr. utŕžiť, stŕžiť posmech za svoju ochotu • hovor. chytiť: chytiť prvú cenu v športke • dôjsť • prísť (k niečomu): ľahko dôjsť, prísť k majetku • vyťažiť • expr. vydolovať (niečo z niečoho): vyrobiť, vyťažiť olej zo semien, cukor z repy • vyslúžiť si • utrpieť (nechcene získať niečo nežiaduce, nepríjemné): vyslúžiť si zlé meno; utrpieť výsmech • expr. vykveštovať si
2. dosiahnuť, že niekto začne postupovať podľa našich predstáv, zámerov; vzbudiť v niekom priazeň, náklonnosť (k sebe al. k niečomu) • hovor. pritiahnuť: získať deti pre šport, pritiahnuť deti k športu; usporiadali ples, aby získali, pritiahli občanov • nakloniť si: chcela si nakloniť svokru za každú cenu • prehovoriť • zagitovať • naagitovať (získať prehováraním, agitáciou): chceli ma prehovoriť, zagitovať do funkcie dozorcu • hovor., často pejor.: zverbovať • naverbovať (naliehavo získať): naverbovali chlapcov za dobrovoľníkov; na akciu zverbovali aj mňa
3. dosiahnuť z niečoho úžitok, zisk • mať zisk • kniž. profitovať: z akcie mnohí finančne získali, mali zisk, profitovali
ziskuchtivec pejor. človek bažiaci po zisku • pejor.: prospechár • chamtivec • mamonár • hrabivec • skývražník • žid • židák • ziskožravec (Urban)
zištný majúci na zreteli iba zisk • vypočítavý: zištný, vypočítavý človek; zištné dôvody, myšlienky • pejor. prospechársky (túžiaci po prospechu; svedčiaci o tom): prospechársky súkromník; má prospechárske ciele • kniž.: utilitárny • utilitársky: utilitárske záujmy, zretele • ziskuchtivý • ziskubažný (túžiaci po zisku; svedčiaci o tom): ziskuchtivý, ziskubažný podnikateľ; ziskuchtivé pohnútky • chamtivý • hrabivý: chamtiví, hrabiví boháči • pejor. mamonársky (ženúci sa iba za bohatstvom): mamonárski obchodníci • kniž. ziskulačný • zastar. ziskužiadostivý • pejor.: ziskužravý • ziskožravý (nadmerne ziskuchtivý): ziskužravý majiteľ • zried. zlatobažný (túžiaci po zlate): zlatobažný lakomec • chlebársky (Tajovský, Mráz) • chlebičkársky (Kukučín)
zívať kniž. javiť sa ako veľký prázdny priestor al. ako veľká, nápadná plocha, vec (v negatívnom hodnotení) • kniž.: zeviť sa • ziať: dom zíva, zeje prázdnotou; pred nami zíva, zeví sa priepasť • expr.: ceriť sa • škľabiť sa • škeriť sa: cerí sa, škľabí sa naňho hlaveň pušky; v záhrade sa škeria otvorené dvercia • otvárať sa: pred ním sa otvára hlboká roklina • expr.: vyškierať sa • vycierať sa: zo všetkých kútov sa vyškiera, vyciera tma
zízať expr. 1. ukradomky niekam pozerať • expr.: nazízať • nakúkať • nakukávať • nakukovať: zíza, nazíza, nakukuje mame do hrncov • expr.: pokukávať • pokukovať (chvíľami) • hovor.: okúkať • okukávať • okukovať • obkúkať • obkukávať • obkukovať: o(b)kúkali nás spoza záclon
2. nechápavo, uprene, tupo al. prekvapene niekam pozerať • expr.: vytriešťať oči • vypliešťať oči • vyvaľovať oči • vypuľovať oči: Čo zízaš, na mňa?; vytriešťa, vypliešťa, vyvaľuje oči, ako keby ešte nebol videl koňa • expr. okáliť: bezmyšlienkovite okáli na výklad • expr. civieť: civieť do prázdna • nespráv. čumieť • fraz. expr. hľadieť ako teľa na nové vráta
zle 1. vyjadruje záporné hodnotenie deja al. stavu; nevyhovujúcim spôsobom, nespĺňajúc odborné, pracovné al. iné požiadavky (op. dobre) • nedobre • plano: zle, nedobre hospodária s majetkom; plano sa rozhodnúť • nevyhovujúco • nekvalitne • nedokonale • nedokonalo: nevyhovujúco, nekvalitne vykonaná oprava; nedokonale strávené jedlo • nesprávne • nenáležite • chybne: nesprávne, nenáležite nastavený motor; chybne odpísať úlohu • neprimerane • nevhodne: neprimerane, nevhodne stvárnená postava • nehodnotne • nesúco: nehodnotne, nesúco spracovaná surovina • mizerne • expr.: naničhodne • ničomne: mizerne, naničhodne, ničomne obrobená pôda • hovor. expr. mrchavo • pejor.: pľuhavo • pľuhavsky • všivavo: mrchavo, pľuhavo, všivavo vymaľovaná izba • nepodarene • nevydarene • nezdarene • nezdarne • zried. nehodne: nepodarene, nezdarene vyhotovená kópia • expr. nechýrne • pejor. diletantsky • hovor. pejor. fušersky: diletantsky, fušersky opravené auto • nespráv. špatne • expr.: zle-nedobre • pramizerne (veľmi zle)
porov. aj zlý 2
2. spôsobom odporujúcim spoločenským normám z hľadiska morálky, etiky a pod. (op. dobre) • nedobre • nečestne: zle, nedobre, nečestne sa zachovať k priateľovi • nedôstojne • nemorálne • nešľachetne: správa sa k ľuďom nedôstojne, nemorálne • nepekne • mrzko • expr. škaredo: nepekne, mrzko, škaredo zaobchádza s rodičmi • nevhodne • neprimerane • nespôsobne • hovor. expr. nemóresne: v spoločnosti sa správa nevhodne, nespôsobne, nemóresne • podlo • nízko • ničomne • expr. naničhodne • pejor.: pľuhavo • pľuhavsky: koná podlo, nízko, ničomne, ak zrádza najbližších; naničhodne, pľuhavo vystupovať na verejnosti
porov. aj zlý 1
3. spôsobom, ktorý prezrádza nežičlivosť, odmeranosť, odpor, nepriateľstvo • nedobre • nemilo • neprívetivo • nevľúdne: zle, nedobre, neprívetivo sa pozrel na syna • nepriateľsky • nevraživo: nepriateľsky, nevraživo hovoril o svojich odporcoch
4. spôsobom zapríčiňujúcim niekomu škodu, nepríjemnosti, problémy (op. dobre) • nedobre: tak mu iba zle, nedobre narobili • nepriaznivo • nevyhovujúco • nepríjemne • nešťastne: situácia sa vyvíja nepriaznivo, nevyhovujúco • expr. zle-nedobre (veľmi zle): skončilo sa to zle-nedobre
5. vyjadruje nepriaznivý stav organizmu, nepriaznivú situáciu a pod. (op. dobre) • nedobre • nevoľno: včera jej prišlo zle, nedobre, nevoľno • nepríjemne: zostalo mi nepríjemne • expr.: bledo • mizerne • naničhodne: uvidíš, bude tu bledo, mizerne • hovor. nebárs: bolo jej nebárs okolo srdca • všelijako • hovor. všelijak • hovor. expr. všakovak: cítil sa všelijako, všakovak • expr.: nanič • hovor. expr. nafigu • pejor. naprd • vulg.: nahovno • na riť: mám sa nanič, nafigu • fraz.: pod psa, subšt. na milú kedveš • expr.: zle-nedobre • pramizerne (veľmi zle)
6. vyjadruje hodnotenie deja z hľadiska možnosti • ťažko: zle, ťažko je naprávať, keď je neskoro
zlepšovať sa stávať sa lepším, dokonalejším • lepšiť sa • skvalitňovať sa • zdokonaľovať sa: pomery sa zlepšujú, lepšia; vyučovanie sa skvalitnilo, zdokonalilo • napredovať (vyvíjať sa k lepšiemu): kultúrne napredovanie • polepšovať sa • poprávať sa • popravovať sa • subšt. vylepšovať sa: zdravie sa mi polepšuje, popráva • zveľaďovať sa • povznášať sa • pozdvihovať sa • dvíhať sa • zvyšovať sa: kultúra na vidieku sa zveľaďuje, dvíha, povznáša; výroba sa zvyšuje • prehlbovať sa (o niečom pozitívnom) • obohacovať sa: náš politický rozhľad sa obohacuje • ozdravovať sa • ozdravievať: život v kolektíve sa ozdravuje, ozdravieva • hovor. expr. umúdrovať sa: počasie sa pomaly umúdruje • kultivovať sa • cibriť sa: reč sa mu postupne kultivuje, cibrí
zlomok 1. malá časť celku, odlomená časť • úlomok: zlomok, úlomok zlata, horniny • odlomok: odlomky ľadu • čiastočka • kúsok: čiastočky, kúsky rozbitého pohára • fragment: archeologické fragmenty • zastar. výlomok: výlomky z kosti
2. neúplná časť umeleckého, obyč. literárneho diela: zlomky rukopisu • fragment: fragment básne • výňatok: výňatok z opery • ukážka: predniesť ukážky z diela • útržok: útržky z textu • torzo (nedokončené, neúplné umelecké dielo): torzo rukopisnej pozostalosti • úryvok: úryvok básne • kniž. úlomok: úlomky eposu • kniž. výlomok: výlomky z Jánošíka • kniž. výrez
zložitý ktorý je utvorený z mnohých zložiek bez prehľadu (op. jednoduchý) • komplikovaný: zložitý, komplikovaný stroj, problém • neprehľadný • chaotický • pomotaný • zmotaný • zamotaný • zapletený • spletený • zauzlený • kniž. spletitý (v ktorom sú zložky navzájom neprehľadne pospletané): neprehľadný, chaotický dej; zamotaná, zauzlená, spletitá situácia • nejasný • zmätený • neusporiadaný: nejasné pomery, neusporiadaný stav • neľahký • ťažký • neriešiteľný • slang. mastný (zložitý z hľadiska riešenia): neľahké, ťažké podmienky; neriešiteľné otázky; ťažký, mastný matematický príklad • mnohotvárny • mnohostranný • mnohorozmerný • mnohovrstevný • mnohovrstvový • viacrozmerný • viacvrstvový (zložitý z mnohých stránok): mnohorozmerný, viacvrstvový proces premien • nepraktický (zložitý z hľadiska praktického využitia): nepraktické zapínanie, nepraktická metóda • prekomplikovaný (veľmi al. zbytočne zložitý): zložitá, prekomplikovaná povaha
zložka jeden z členov tvoriacich istý celok: minerálna zložka pôdy, jazyková zložka prejavu • súčasť: neoddeliteľná súčasť niečoho • čiastka: čiastky bunky • súčiastka: súčiastka dámskej toalety • článok: steblo sa skladá z článkov • prvok • element (najjednoduchšia časť celku): architektonické prvky; rozložiť niečo na elementy • časť: veľká časť obyvateľstva • diel (časť celku): dostať svoj diel • podiel (časť celku pripadajúca na jednotlivca al. skupinu): vybrať si svoj podiel • kapitola (časť knihy, spisu): záverečná kapitola románu • odb. komponent: komponenty zlúčeniny • živel (skupina rovnakých ľudí): slovenský živel v stredovekých mestách • odb. plán (jedna zo zložiek celku): zvukový plán jazyka
zlý 1. nespĺňajúci mravné normy; svedčiaci o takej vlastnosti (op. dobrý) • planý • nedobrý: zlý, planý, nedobrý človek, úmysel; zlý skutok • nečestný • nestatočný • nespravodlivý • bezcharakterný • necharakterný • kniž. nekalý: nečestné, bezcharakterné správanie; nekalé úmysly • nemorálny • amorálny • nemravný • nehodný: nemorálny chlap • zločinný • zločinecký • zlodušský • pejor.: lotrovský • oplanský (hrubo sa previňujúci proti mravným normám): zločinný plán, lotrovská organizácia • zried. zlodušný (Sládkovič) • zlomyseľný • zloprajný (zameraný na šírenie zla, uprednostňujúci zlo pred dobrom): zlomyseľní, zloprajní ľudia • diabolský • démonický • mefistovský • mefistofelovský • expr. temný: diabolská, mefistovská tvár; démonické, temné sily • nenávistný: nenávistný pohľad • neľudský • nehumánny (namierený proti ľudskosti; svedčiaci o neľudskosti) • nešľachetný • nepekný • mrzký • odporný • ohavný • obludný • ohyzdný • ošklivý • odsúdeniahodný: mrzký, odporný, odsúdeniahodný čin • macošský: mať k dieťaťu macošský vzťah • čierny: mať čierne svedomie • pejor.: podliacky • pľuhavý • kniž. perfídny: podliacke správanie • podlý • hnusný • hanebný • nehanebný • ničomný • naničhodný • zastar. ničomnícky: podlý, hanebný človek; naničhodné, ničomnícke úmysly • krivý: nepovedal o ňom krivé slovo • nízky: nízky charakter • expr.: špinavý • mizerný • mizerácky • mrchavý • mrcha (neskl.) • hovor.: neférový • nefér • unfér (neskl.): mrchavý, mrcha chlap; je to od teba neférové, unfér • skazený • pokazený (ktorý sa stal zlým): skazený charakter; pokazená mládež • pejor.: spľuhavený • spľundravený • expr. zapľuhavený • hovor. expr.: zopsutý • zlumpáčený • zlumpovaný • subšt.: hovädský • hovadský
2. nespĺňajúci odborné, pracovné, spoločenské al. iné požiadavky; nespĺňajúci požiadavky kvality, akosti (op. dobrý) • nedobrý • nekvalitný • nesúci: zlý, nedobrý, nekvalitný odborník; zlá, nekvalitná strava • neschopný • nehodnotný: neschopný umelec, nehodnotný film • mrcha (neskl.) • mrchavý • planý • nepodarený • nezdarný: planý, nezdarný syn; plané jedlo; mrchavá robota; nepodarená prednáška • slabý • biedny • chabý • chatrný • mizerný: slabý remeselník; mizerný tovar • expr.: krátky • deravý (o zlej pamäti) • hovor.: mínusový • nulový • nafigu, pís. i na figu • expr.: nanič (neskl.) • nemožný • pejor.: pľuhavý • všivavý • vulg. na hovno, pís. i nahovno: nulový, nemožný hráč; mínusový, nanič program; šéf je nafigu, na figu • havarijný • kritický • hovor.: katastrofálny • dezolátny • hovor. expr.: hrozný • strašný (veľmi zlý): kritická, katastrofálna situácia; prístroje v havarijnom, dezolátnom, strašnom stave • expr.: neslávny • neutešený • žalostný: neslávny, neutešený, žalostný koniec • nevydarený: nevydarený program • skazený • expr. zapľuhavený (ktorý sa stal zlým): skazený, zapľuhavený vzduch • nedokonalý • poškodený • zničený • hovor. expr.: dobabraný • pobabraný • zbabraný: nedokonalý sluch, zničený chrup • neporiadny • pejor. lajdácky • hovor. pejor.: flákačský • šlendriánsky • fušerský • hovor. expr. babrácky • slang. odfláknutý (zle urobený): zlá, neporiadna, fušerská práca; odfláknutá oprava • expr.: psí • psovský • niž. hovor.: poondiaty • poondený • vulg.: posratý • posraný • subšt. blbý
p. aj nepríjemný
3. ktorý má chyby (op. dobrý, bezchybný) • chybný: zlý, chybný výsledok • nesprávny • mylný • pomýlený: nesprávny, pomýlený postup • nezdravý: nezdravé názory • nepresný • pochybený: nepresné, pochybené výpočty • krivý • pokrivený • skreslený • nenáležitý: krivé chodníčky; pokrivená, nenáležitá výchova
4. ktorý nemá v sebe vľúdnosť, prívetivosť (op. dobrý) • nevľúdny: byť zlý k deťom; zlé, nevľúdne zaobchádzanie • neprívetivý • nemilý: mal neprívetivú náladu; nemilé privítanie • nepriateľský: zlý, nepriateľský pohľad
p. aj nevľúdny
5. p. nepriaznivý 6. p. zlovestný 1, 2 7. p. nevhodný
zmätený 1. vyvedený z duševnej rovnováhy a pokoja; svedčiaci o tom • pomýlený • popletený: bol celý zmätený, popletený • zmýlený • expr.: zmátaný • zmotaný • hovor. expr. pomotaný: má zmátanú, pomotanú hlavu • bezradný • nerozhodný • dezorientovaný • rozpačitý (nevediaci si rady): stál tam celkom bezradný; dezorientovaný, rozpačitý turista • chaotický • kniž. konfúzny: chaotické, konfúzne myšlienky • hovor. expr.: zmítorený • zmagorený; zarazený • zháčený • začudovaný (zároveň prekvapený): po prednáške zostal zarazený, zháčený • expr.: ohlúpený • osprostený • ohúrený • ohromený (zmätený vo veľkej miere) • hovor. expr. zmútený • kniž. mätežný
2. p. neusporiadaný
zmätok 1. strata duševného pokoja: prísť do zmätku; nevedel sa zbaviť zmätku • nepokoj • nepokojnosť (stav duševného napätia): pociťovať nepokoj, nepokojnosť • neistota (nedostatok istoty): medzi ľuďmi sa ho zmocňuje neistota • zmätenie • zmätenosť: ovládlo ma zmätenie • tréma (pocit neistoty pred verejným vystúpením): mať trému • expr. mítor (Hviezdoslav)
2. (veľké) narušenie normálneho chodu života: v dome vládol zmätok • chaos: spôsobiť chaos v doprave • zmätenosť: zmätenosť pomerov • zhon: odísť vo veľkom zhone • poplach (náhly zmätok): vyvolať poplach • rozruch: spôsobiť rozruch • neporiadok (chaotický stav): neporiadky v zásobovaní • nesúlad: nesúlad v manželstve • dezorganizácia (nedostatok organizácie): povojnová dezorganizácia • dezorientácia • dezorientovanosť (strata orientácie): myšlienková dezorientácia, dezorientovanosť • anarchia: anarchia vo výrobe • panika (zmätok spôsobený masovým zdesením): ľudí sa zmocnila panika • expr. kucapaca: nastala kucapaca • expr. trma-vrma: pred bránkou vznikla trma-vrma • expr. haravara: strhla sa haravara • expr.: balamuta • galamuta • motanica • motanina • motanisko • mrvenica: motanica ľudí, motanina problémov • expr.: hurhaj • huriavk: robiť hurhaj • expr. blázinec (prostredie plné zmätku): doma je hotový blázinec • hovor. expr. babylon: veľkomestský babylon • hovor. expr. džungľa • hovor. expr. virvar: virvar na ulici • hovor. expr. rodeo • hovor. expr. cirkus: v tom cirkuse sa nedá pracovať • expr. bengál • hovor. expr.: meľa • mela: v krčme bola včera meľa, mela • hovor. pejor. galimatiáš: mať v hlave galimatiáš • hovor. expr. mišmaš • kniž.: mätež • mätenica • mätenina: mätež jazykov • kniž. zmäť: zmäť dojmov (Chrobák) • kniž. zastaráv. surma: v tej surme si obliekol košeľu naopak • zastar. surmia (Vajanský) • zastar. surmita (Zúbek) • kniž. konfúzia: myšlienková konfúzia • zastar. zmuta (Vajanský) • kniž. mumraj (Zúbek) • zastaráv. zmätenie (Vajanský) • hrub. bordel: vo svojich veciach má vždy bordel • subšt. herberg: má doma herberg • subšt. paseka: bola tam hotová paseka • subšt. magľajz
zmocniť sa 1. mocou, silou získať, násilím si privlastniť • dobyť • opanovať • ovládnuť: zmocniť sa rodinného majetku; dobyť, opanovať trhy; vojensky sa zmocniť územia, ovládnuť územie • uchvátiť • uchytiť • kniž. uzurpovať si: uchvátiť, uzurpovať si moc v štáte • kniž. urvať: urvať si kus chleba • strhnúť: vládu strhli na seba víťazné strany • chytiť • zlapať: vinníkov chytili, zlapali až o niekoľko dní
2. zrazu, náhle postihnúť (o psychických al. fyzických stavoch, rozpoloženiach) • zachvátiť • expr. schvátiť: zmocnil sa ma žiaľ, kašeľ; zachvátila, schvátila ju čitateľská vášeň • zasiahnuť: rakovina mu zasiahla pľúca • schytiť • pochytiť: z ničoho nič matku schytí, pochytí zlá predtucha • ovládnuť • opanovať • zaujať: bolesť ho celého ovládla, opanovala, zaujala • expr.: posadnúť • opantať: posadla ho túžba vlastniť; opantala ma pochybnosť • popadnúť: naraz ma popadol strach • premôcť • zmôcť • preniknúť: pri pohľade na rozkladajúce sa telo ma premohol, zmohol, prenikol odpor • zájsť • nadísť: znezrady ju zašiel, nadišiel smútok za domovom • prísť (na niekoho): prišla naňho nečakaná zlosť • vojsť (do niekoho): vošiel doňho hnev • kniž.: pojať • jať: (po)jala ich tieseň • pren. zajesť sa • častejšie nedok. zajedať sa: cíti, ako sa ho zajedá zlosť, skleslosť
3. p. zvládnuť 1, 2
zmysel 1. hlavná, podstatná idea niečoho: zmysel slova; celá vec má hlbší zmysel • význam (zmysel vyjadrený jazykovou formou): význam výroku • obsah (zmysel jazykového prejavu al. umeleckého diela): obsah symfónie • náplň: životná náplň • kniž. raison d'être [vysl. rezondétr]: to nemá nijaký raison d'être • kniž. tenor: tenor článku • kniž. značenie (Dobšinský)
2. skutočnosť, ku ktorej smeruje istá činnosť: zmysel práce • cieľ: cieľ hnutia • účel: vec nespĺňa svoj účel • význam: nechápe význam celej udalosti • dôvod (o čo opierame svoje rozhodovanie, konanie): jeho počínanie nemá dôvod
3. chápavý, uznanlivý postoj: mať zmysel pre poéziu • pochopenie • porozumenie (schopnosť postihnúť zmysel): mať pre niekoho pochopenie, dívať sa na niečo s porozumením • cit • cítenie (zmysel pre niečo): hlboké sociálne cítenie
4. orgán, ktorým človek vníma vonkajší svet: vnímať niečo zmyslami • zastar. čuv
5. iba mn. č. schopnosť vnímať: zostať pri zmysloch • vedomie (stav, keď si človek uvedomuje svoju existenciu): mdloba mu zastrela vedomie • pamäť: byť pri plnej pamäti, pri zmysloch • rozum • um (ľudská schopnosť myslieť): Čo nemá rozum, um pokope?
6. iba mn. č. erotické, pohlavné cítenie: svojím správaním dráždila zmysly mužov • pud: pohlavný pud • vášeň: dať sa strhnúť vášňou • žiadostivosť: telesná žiadostivosť • zastar. žiadza • chtivosť: chtivosť pohľadu
zmyselný majúci záľubu v erotike; svedčiaci o takomto založení • erotický • neskl. sexi: zmyselná žena; zmyselný, erotický vzťah; erotický film • žiadostivý • chlipný • náruživý • vášnivý • nespútaný: žiadostivý pohľad; vášnivá, nespútaná láska • satyrský • dionýzovský • bakchický: satyrské, bakchické orgie • delikátny • chúlostivý • pikantný • vzrušujúci • pren. korenistý • hovor. háklivý (zmyselnosťou dráždiaci al. privádzajúci do pomykova): pikantné, háklivé historky
zmýšľať 1. mať istý názor na niečo, mať isté presvedčenie o niečom • myslieť (si) • mať mienku: zmýšľa, myslí (si) o každom iba dobre; Akú máš mienku, ako zmýšľaš o veci? • cítiť (mať presvedčenie, názor): cíti, zmýšľa slovensky, humanisticky • kniž.: súdiť • usudzovať: nevedno, čo o mne súdia, usudzujú iní • uvažovať: je to ľavicovo uvažujúci človek
2. mať istý zámer, úmysel • zamýšľať: zmýšľa, zamýšľa urobiť dobrý obchod • mať v úmysle • pomýšľať • zastar. obmýšľať • chystať sa • strojiť (sa) • hodlať: tuší, že s ním majú niečo v úmysle, že pomýšľajú, chystajú, stroja sa urobiť niečo nedobré; Čo hodláte podniknúť? • uvažovať (úvahou prichádzať k istému rozhodnutiu): uvažuje o odchode
3. p. vymýšľať
značiť 1. dávať na niečo značku • značkovať • označovať: značiť, značkovať ovce; značiť, značkovať, označovať turistické chodníky • vyznačovať • poznačovať: vyznačovať chyby v texte; poznačovať chybné výrobky • signovať (označovať podpisom): signovať obraz, maľbu • puncovať • ciachovať (označovať úradnou značkou): puncovať prsteň, ciachované váhy • subšt. cajchovať
2. byť znamením niečoho, mať istý konkrétny zmysel • znamenať • byť: Čo značí, znamená ten nápis?; viem, čo to značí, čo to je, keď sa nik nehlási • naznačovať (náznakom dávať najavo): jeho tvár naznačuje nesúhlas • vyjadrovať: odmietavý postoj vyjadruje, značí koniec priateľstva • predstavovať (mať hodnotu, cenu): nová továreň predstavuje, značí prínos pre obyvateľov mesta; práca v záhrade predstavuje preňho oddych
3. písmom al. iným spôsobom zachytávať (aby sa niečo zachovalo) • zaznačovať • zaznamenávať: všetky údaje si značí, zaznačuje, zaznamenáva do notesa; do pamäti si značiť, zaznamenávať všetky dôležité rodinné udalosti • zapisovať (písmom): zapisovať výpovede svedkov
značka viditeľný al. inak vnímateľný poznávací znak: štátna poznávacia značka, ochranná značka • značenie: dopravné značenie • označenie: označenie tovaru • vyznačenie • signatúra (značka knihy, predmetu a pod. v knižnici, v zbierke): signatúra zborníka • šifra (značka slúžiaca na utajenie správ): nevedel rozlúštiť šifry • ciacha (úradná značka potvrdzujúca správnosť mier, váh a pod. al. rýdzosť drahých kovov) • punc (úradná značka potvrdzujúca rýdzosť drahých kovov): zlatá retiazka s puncom • znamienko: urobiť si znamienko v kalendári • znak (názorné vyjadrenie niečoho): znak rovnosti
znak 1. výrazná charakteristická vlastnosť: hlavné znaky krízy, sprievodné znaky revolúcie • črta: povahové črty • stránka: podstatná stránka javu • charakter: charakter vedeckosti • ráz: romantický ráz opery • povaha: povaha choroby • expr. punc: dielo má esejistický punc • kniž. atribút: atribúty národa • zastaráv. známka: ich rodinnou známkou sú svetlé vlasy • kniž. rys: podstatné rysy spoločnosti
2. viditeľné vyjadrenie, prejavenie niečoho: na znak protestu odišiel • príznak: objavili sa príznaky starnutia • prejav: prejav lásky • výraz: výraz vďaky • svedectvo: horúčka je svedectvom choroby • náznak: náznaky zmeny • znamenie: automobilizmus je znamením doby • známka: ukázali sa známky nesúhlasu • syndróm: syndróm hluchoty • expr. biľag (negatívny znak): biľag zradcu • kniž. symptóm: symptómy strachu • kniž. stigma: stigma menejcennosti
3. predmet vyjadrujúci príslušnosť k niečomu: štátny znak • symbol (výsostný znak): symbol mesta Žiliny • erb • címer (znak vyjadrujúci príslušnosť k istému rodu): kniežací erb, šľachtický címer • štít: zemiansky štít • emblém • odznak (symbol príslušnosti k istému celku): olympijský emblém, nosiť na čiapke odznak • totem (znak uctievaný v primitívnych náboženstvách)
4. ustálená forma, ktorou sa podáva istá informácia: čakať na znak • signál: svetelný signál • návesť (optické al. zvukové znamenie) • znamenie: výstražné znamenie • pokyn (kývnutie ako znak): pokyn rukou
5. názorné vyjadrenie niečoho: znak násobenia • značka: turistické značky • označenie: označenie ulíc • znamienko: znamienko rovnosti • znamenie: znamenie kríža
známy 1. ktorého, ktorý pozná široká verejnosť • významný • význačný • popredný: známy, významný umelec • veľký • dôležitý • závažný: veľký, dôležitý problém • svetový • slávny • chýrny • vychýrený • povestný • preslávený: svetové, slávne výročie; chýrny spisovateľ • príslovečný • expr. chýrečný • rozchýrený • rozhlásený: príslovečná slovanská pohostinnosť, chýrečný recept; rozchýrený salón • staronový • notorický • hovor. vyslovený (známy z minulosti al. podľa častých prejavov): staronový príbeh; je to notorický, vyslovený povaľač • populárny (známy prostredníctvom médií): populárny spevák • starý • ošúchaný • expr. otrepaný (známy a často používaný): starý vtip; ošúchané, otrepané historky • kniž. renomovaný • zastar. znamenitý (Štúr, Kukučín) • vykričaný (so zlou povesťou)
2. vystupujúci vo vedomí ako známy • povedomý: tá tvár mu bola známa, povedomá • verejný (známy verejnosti): verejné tajomstvo
zora 1. (obyč. mn. č.) osvetlenie horizontu pred východom slnka al. po jeho západe: ranné, večerné zore • poet. zorenie • poet. zastar. červánky
2. p. príznak
zúbkovitý ktorý má po okraji zúbky, zuby • zúbkatý • zúbkavý • zúbkový • zúbkovaný • zúbkovatý • zubatý: zúbkovité, zúbkované koliesko • ozubený (opatrený zubami): ozubené kotúče • pílkovitý • pílovitý • pílkatý (pripomínajúci pílku): pílkovitý list • hovor. cikcakovitý: cikcakovitá obruba sukne
zvažovať sa dostávať sa do naklonenej roviny; pozvoľna smerovať dolu (op. stúpať) • klesať: breh sa mierne zvažuje, klesá k lesu; ulica sa prudko zvažuje, klesá • znižovať sa: chodník sa na konci zvažoval k záhradám • padať • spadať • spadávať • spadúvať (prudko): svah (s)padá nadol • skláňať sa (pomaly sa spúšťať): slnko sa skláňa, kloní na západ • schyľovať sa • chýliť sa (k časovej hranici): zvažuje sa, schyľuje sa k večeru
zväzok 1. viacej vecí rovnakého druhu spojených, zviazaných dovedna: zväzok reďkoviek, zväzky papierových peňazí • viazanica: viazanica raždia • viazanka (Ondrejov) • snop (viac zviazaných skosených hrstí obilia): snopy pšenice • otep • otiepka: otiepka triesok, slamy • pradeno (zvinutý zväzok priadze): pradeno vlny • prameň (zoskupenie vláken al. iných jednotlivých dlhých a tenkých častí): prameň vlasov • motok (Figuli) • expr. chlp: chlpy trávy • expr. vojka (Figuli)
2. samostatný exemplár z väčšieho knižne vydaného súboru • diel: prvý zväzok románu; knižnica má asi 5000 zväzkov; druhý diel trilógie • časť: slovník sa skladá zo šiestich častí • kniha (časť rozsiahlejšieho diela): kniha tretia, kapitola desiata
3. p. puto 4. p. spoločenstvo 1
zverenec 1. kto je niekomu zverený do opatery, do starostlivosti: vychovať zo zverenca statočného človeka • chovanec (obyč. kto žije vo výchovnom ústave) • práv. opatrovanec • chránenec
2. p. snúbenec
zverenica 1. dievča zverené niekomu do opatery, do starostlivosti • zverenka • zverenkyňa: maloletá zverenica, zverenka • chovanica • chovanka • chovankyňa (obyč. dievča, ktoré je vo výchovnom ústave)
2. p. snúbenica
zvláštny 1. iný ako obyčajný, iný ako všedný, každodenný • neobyčajný • nezvyčajný: zvláštny, neobyčajný človek; zvláštne, nezvyčajné schopnosti • kniž. nezvyklý: nezvyklý úkaz • nevšedný • netradičný • netypický: nevšedný záujem; netradičná, netypická situácia • jedinečný • unikátny • výnimočný • originálny (ktorý sa javí ako výnimka): výnimočná žena; vyznačovala sa jedinečným, originálnym oblečením • cudzí: odpovedal cudzím hlasom • mimoriadny • nevídaný • nápadný (vzbudzujúci pozornosť svojou neobyčajnosťou): mimoriadna príhoda, nevídaná ponuka, nápadné meno • exotický (neobyčajný svojou cudzorodosťou): exotická krása • kuriózny: kuriózny prípad • kniž.: bizarný • pitoreskný: bizarné, pitoreskné tvary • čudný • divný • podivný • záhadný • podivuhodný (vymykajúci sa z rámca všednosti svojou záhadnosťou): vedie zvláštny, čudný, podivuhodný život • neopísateľný • nevyjadriteľný • nevypovedateľný • nevysloviteľný • nedefinovateľný: nachádzal sa v neopísateľnom, nedefinovateľnom stave • nejasný • nezrozumiteľný • nepochopiteľný • nevysvetliteľný: zvláštne, nejasné, nezrozumiteľné reči; nevysvetliteľný jav • čudácky (typický pre čudáka): má čudácke spôsoby
2. p. špeciálny 1, 2 3. p. mimoriadny 1, 2 4. p. svojský 1 5. p. tajomný
zvonec 1. menší predmet podobný zvonu používaný na zvukové signály: kravský zvonec • spiež • spiežovec • hrkálka (spiežový zvonec, obyč. na krku zvierat, na postroji a pod.): cengot spiežovcov • liatovec: ovce zvonia liatovcami
2. signálny mechanizmus na zvonenie • zvonček: elektrický zvonec; v predsieni zaznel zvonček • cengáč: zatlačiť cengáč
zvoniť 1. vydávať jasný zvuk ako pri náraze kovu o kov (o zvone, zvonci, zvončeku); spôsobovať takýto zvuk: zvony zvonia na poludnie • vyzváňať (dlho a slávnostne al. nástojčivo): vyzváňať na všetkých zvonoch; vyzváňajú na poplach • kniž. hlaholiť (príjemne, lahodne): zvon hlaholí • zozváňať (zvonením zvolávať do kostola): ponáhľaj sa, už zozváňajú • nár. zazváňať (Kalinčiak) • nár. prezváňať (Dobšinský) • zried. rozzváňať • cengať (o zvončeku): telefón zvoní, cengá; na dverách cengá zvonček • vycengávať • vycengúvať (dlho, ustavične) • expr.: klingať • klinkať: spiežovce klingajú, klinkajú; umieráčik smutne klingá • expr. zvonkať: ovce po ceste zvonkali
2. vydávať jasný, zvonivý zvuk (o kovovom al. sklenom predmete) • cengať • cvendžať • cvengať: poháre pri zdravkaní zvonili, cengali • cinkať • cingať • cilingať (veľmi jasno): peniaze cinkajú, cilingajú • štrngať • štrngotať: taniere pri ukladaní štrng(ot)ali; podkovičky na ceste jasne zvonia, štrngajú, štrngocú • expr. zvonkať: zvonkanie hrkálok
3. p. zvučať
zvonivý ktorý svojím jasným tónom pripomína zvuk zvončeka • cengavý • cengotavý: ozýval sa zvonivý, cengavý, cengotavý zvuk pohárov • zunivý • zvučný • jasný: zvonivý, zunivý dievčenský hlások; zvučný, jasný hlas • klingavý • klinkavý: klingavé spiežovce • cinkavý • cilingavý: ukladal cinkavé peniaze • štrngavý • štrngotavý: štrngotavé podkovičky • strieborný • striebristý (zvukom pripomínajúci striebro): strieborný smiech • poet.: striebrozvučný • striebrozvuký • kniž. hlaholivý: hlaholivá pieseň • zried.: cvendžavý • cvendživý • cvengavý • nár. cingavý: cvendžavé, cingavé dukáty • kniž. zvonný • zried. zvonovitý (Hurban)
zvučať prejavovať sa ako výrazný (obyč. bližšie nešpecifikovaný) zvuk • znieť • zaznievať: na ulici zvučí, znie, zaznieva vrava; pieseň jej ešte dlho zvučala, znela v ušiach • zunieť • zuňať (jasne znieť): struny husieľ krásne zunia • kniž. hlaholiť • zvoniť (príjemne, lahodne zvučať): v diaľke hlaholia, zvonia zvony; zvoní mi v ušiach • ozývať sa: z haly sa ozýva zvuk strojov • rezonovať (zvučať zvukom, ktorý sa preberá od iného predmetu): rúry rezonujú • cvendžať (zvonivo zvučať): v ušiach mi cvendží jej smiech • dunieť • hučať (temne, hlboko a tupo zvučať): kanóny duneli už celkom blízko
žblnkať vydávať zvuk, aký vzniká pri tečení vody narážajúcej na prekážky • žblnkotať: voda z fľaše žblnká, žblnkoce do pohárov • zurčať • zurkotať • expr. zried. zurkať • expr.: džurdžať • žurčať • žurkotať • čurkotať: potôčik zurčí, zurkoce, žurčí, čurkoce • bublať • expr.: blbotať • klokotať (vydávať zvuk ako pri tvorení bublín v tečúcej al. vriacej vode): prameň buble, klokoce • expr. zried. lulotať: z hĺbky luloce voda (Figuli) • expr. chľapčať: víno chľapčí do pohárov • nár. žuboriť
žblnkotavý expr. ktorý vydáva zvuk podobný žblnkotu • expr. žblnkavý: žblnkotavý, žblnkavý šum potoka • zurkotavý • zurčivý • expr.: žurkotavý • čurkotavý • zried. zurkotný: zurčivé, čurkotavé horské bystriny • klokotavý • bublavý (ktorý vydáva zvuk ako vriaca voda): klokotavý, bublavý prameň • vriaci • expr.: dudlavý • blbotavý • frfotavý: vriaca, frfotavá polievka
že 1. uvádza predmetovú al. doplnkovú vedľajšiu vetu • ako: počula, že ktosi plače, ako ktosi plače; videli ho, že uteká z domu, ako uteká z domu
2. uvádza príslovkovú príčinnú vedľajšiu vetu • lebo • pretože • hovor. i poet. bo: zato nechce ísť do izby, že, lebo sú tam cudzí ľudia; príhodu som porozprával, pretože je poučná • keďže (stojí na začiatku súvetia): keďže bola unavená, ľahla si
3. uvádza príslovkovú účinkovú vedľajšiu vetu • až: tak ju vykrútil, že, až topánky stratila • čo: tak robil, čo sa celý spotil
4. uvádza príslovkovú účelovú vedľajšiu vetu • nech • expr. nechže: dajte mi povraz, že mu zviažem ruky, nech mu zviažem ruky • čo: podaj mi pero, čo sa podpíšem • aby • žeby: prišiel, aby, žeby vrátil dlžobu
5. uvádza dôsledkovú vedľajšiu vetu • takže • tak: motor hučal, že, tak(že) nič nebolo rozumieť • a preto • a tak • a teda: to sa roznieslo, a preto, a tak sa už nik neopovážil navštíviť ho
6. uvádza želaciu vetu • nech: Že, nech sa zdravý vrátiš! • kiež: Kiež múdro vykoná!
7. uvádza zvolaciu vetu • či: Že sa nehanbíš! Či sa nehanbíš!
8. odkazuje na situáciu a uvádza reprodukciu reči tretej osoby • vraj • údajne: že bude horúce leto, vraj bude horúce leto; chlapec údajne ochorel na suchoty
9. p. veru
želať si mať pocit potreby niečoho al. dávať najavo svoju potrebu ako požiadavku • priať si: želám si, prajem si, aby sa mi splnila túžba cestovať; želáme si, prajeme si dodržiavať domáci poriadok • chcieť: naposledy ešte chce vidieť syna • zastaráv. ráčiť: Ráčite, želáte si ešte pridať? • žiadať si: žiada si ešte navštíviť rodisko
žiadať 1. predkladať nejakú žiadosť (ústne al. písomne, úradne al. súkromne), uplatňovať nárok na niečo • požadovať: žiadame, požadujeme splnenie podmienok; žiadať, požadovať disciplínu v škole • vyžadovať • dožadovať sa • domáhať sa (nástojčivo žiadať): vyžadujú od nás, aby sa škody napravili; domáhajú sa svojho práva • dovolávať sa • volať (naliehavo, úpenlivo žiadať): dovolávať sa pomoci, slobody, volať o pomoc, volať po slobode • robiť si nároky • nárokovať si: robí si nároky na odmenu; nárokuje si výhody • chcieť (vyjadrovať želanie, túžbu, aby sa niečo uskutočnilo): chcem od teba sľub; Možno od nás chcieť toľké odriekanie? • kniž. postulovať (stavať požiadavku): postulujeme uplatnenie nášho stanoviska • expr.: zaprisahať • zaprisahávať (nástojčivo žiadať): Zaprisahám, zaprisahávam ťa, neprezraď ma!
2. predkladať nejakú žiadosť, ktorej splnenie závisí od vôle žiadaného • pýtať: žiada, pýta od rodičov podporu; žiadajú, pýtajú ma o pomoc • vypytovať • vypytúvať (ustavične žiadať) • prosiť (úctivo, zdvorilo žiadať): prosiť o prepáčenie, o milosť, o vyhovenie, o strpenie • expr., často pejor.: proskať • prosíkať • prosinkať (ponížene žiadať): nebudem sa vám prosíkať, pros(in)kať • expr. zried. žiadostiť (Figuli) • naliehať • vymáhať (dôrazne žiadať): naliehajú na nás, aby… ; vymáhať si zľavu
3. nevyhnutne potrebovať (obyč. o veci) • žiadať si • vyžadovať (si): vina (si) žiada potrestanie; dom (si) už žiada, vyžaduje opravu • pýtať si • subšt. koledovať (si): priam si koledoval o to nešťastie
žiadostivý túžiaci po niečom, prejavujúci túžbu • túžobný • roztúžený: vrhol na jedlo žiadostivý, túžobný pohľad • zažiadaný: človek zažiadaný za majetkom; žiadostivá, zažiadaná žena (prejavujúca sexuálnu túžbu) • chtivý • dychtivý: chtivý slávy; dychtivý po poznaní • hladný • lačný: hladný po láske; pozeral na ňu hladnými očami • zastar. baživý • zried. bažný: baživý chvály • horúci • náruživý • vášnivý (žiadostivý v ľúbostných prejavoch): horúci bozk; náruživý, vášnivý milenec