Synonymá slova "bít" v Synonymickom slovníku slovenčiny

biť 1. prudko, údermi narážať do niečoho, na niečo • udierať • tĺcť • mlátiť • búchať: biť, udierať, tĺcť do stola; bije, mláti, búcha kladivom • trepať • báchať • búšiť: trepať, báchať päsťou na dvere • expr.: trieskať • cápať • drúzgať • rafať: trieskať palicou o múr; cápať piestom; rafať krídlom o zem • expr.: sekať • rúbať (obyč. sečnými zbraňami): sekať, rúbať mečom, palicou okolo seba • expr.: prať • ráchať: hromy perú, ráchajú do stromov • bubnovať (bitím spôsobovať duté zvuky): bubnuje mu paličkou po chrbte • expr. lupkať (jemne biť) • expr. rumpotať (Šikula)

2. údermi zasahovať a spôsobovať telesnú bolesť, trestať bitkou • udierať • expr.: mlátiť • tĺcť: bije, udiera, mláti, tlčie dieťa hlava-nehlava • expr.: trieskať • cápať • drúzgať • rafať: trieskať, cápať, drúzgať niekoho po krížoch • expr.: látať • drať • drviť • degviť • ťať • lomiť • sekať • rezať: nemilosrdne chlapca láta, derie, lomí, reže • expr.: hlušiť • obšívať • maľovať • mastiť • mydliť • česať • mangľovať • hasiť: hluší, obšíva psa metlou • šľahať • šibať • švihať • plieskať • práskať • korbáčovať (biť korbáčom al. niečím pružným) • palicovať (biť palicou) • expr. boxovať (biť päsťami) • zauškovať • hovor.: fackať • fackovať • expr.: oflinkovať • páckať • čapcovať • čiapať • fliaskať • flieskať (biť rukou po tvári): surovo mládenca zauškuje, facká, čapcuje, fliaska • hovor.: buchnátovať • buchtovať (biť päsťou do chrbta) • expr.: chniapať • chlomaždiť • šústať (veľmi, silno biť) • prať (obyč. pri povzbudzovaní do činnosti): perie do koní • hovor. expr. obrábať: obrába chlapca päsťami • expr. tasať (Tatarka) • expr.: tantušiť • tentušiť: zvalili ho na zem a tantušili • zjemn. al. det.: bacať • bicať: nesmieš bacať psíka • expr.: lipkať • lupcovať • fraz. kraj. písať na chrbte

3. pri úderoch vydávať temný zvuk • odbíjať: hodiny bijú, odbíjajú • klopať • búchať • búšiť • buchotať • tĺcť • tlkotať • trepotať (o srdci) • skákať (hlasno biť; o srdci) • pulzovať • kniž.: tepať • tepotať: v žilách mu silno pulzuje, tepe krv; srdce mu splašene tepe

4. spôsobovať smrť • zabíjať • usmrcovať: biť, zabíjať muchy • expr.: hlušiť • kántriť: hluší, kántri potkany • masakrovať (hromadne biť)

pulzovať (o krvi, o srdci) pravidelne narážať, udierať a pritom vydávať temný zvuk • biť • kniž. tepať • kniž. zried. tepotať: v žilách mu pulzuje, bije, tepe horúca krv; srdce mu bije, pulzuje rýchlejšie pri spomienke na rodinu • tĺcť • tlkotať • klopať (o srdci) • búchať • búšiť • buchotať (hlasno, výrazne): srdce mu divo búcha, búši/buchoce; búšenie krvi • skákať (hlasno, nepravidelne; o srdci): od strachu jej srdce divo skáče

šibať 1. udierať, obyč. niečím ohybným, pružným: šibať dievčence šibákom • švihať • plieskať (prudko pohybovať al. udierať obyč. niečím pružným): švihať dobytok korbáčom • šľahať (prudko udierať niečím ohybným): šľahať kone bičom • expr.: šibkať • pošibkávať • pošibávať • svižkať (jemne): pes šibká, pošibkáva, svižká chvostom • bičovať • kniž. mrskať (bičom týrať): bičovať otrokov • nár. šmihať • expr. šprihať: blesky šprihajú • biť • udierať • bubnovať (o vetre, daždi): dážď bije, udiera, bubnuje do oblokov

2. p. hádzať 1 3. p. klíčiť 4. p. bežať 1

biť sa 1. rozdávať si navzájom údery • ruvať sa • ruť sa: od zlosti sa začali biť, ruvať, ruť • mlátiť sa • tĺcť sa • otĺkať sa • expr.: sekať sa • hlušiť sa • klbčiť sa • chlpčiť sa • prať sa • hovor. pasovať sa: deti sa na lúke pasujú • hovor. boxovať sa (biť sa päsťami) • nár. klčkovať sa • zried. marasiť sa (Tatarka) • expr. lomiť sa (niečím): palicami sa lomia

2. hovor. netvoriť súladný celok • nehodiť sa (k sebe) • hovor. nepasovať: predložené koncepcie sa bijú, nehodia sa k sebe, nepasujú (navzájom) • kričať (pri farbách): farebne doplnky kričia

3. p. bojovať 1, 2

bojovať 1. zvádzať boj, bitku (najmä vo vojenskom, príp. športovom zmysle) • biť sa: naši otcovia bojovali, bili sa za vlasť • zápasiť: zápasiť, biť sa s presilou • kniž. zápoliť: zápoliť v tvrdom boji • kniž. brojiť (stavať sa na odpor): brojiť proti násiliu, proti zradcom • sekať sa • rúbať sa (bojovať so sečnými zbraňami): sekali sa, rúbali sa do krvi • zastaráv. potýkať sa: potýkať sa s nepriateľom • zastar. probovať sa: dvaja sa s ním probujú • zried. porážať sa: kmene sa medzi sebou porážajú • fraz. merať si sily: na ihrisku si merajú sily dve najlepšie mužstvá • expr.: ruvať sa • ruť sa: rujú sa medzi sebou ako dva kohúty

2. usilovať sa niečo vydobyť, niečo dosiahnuť • viesť boj • biť sa: bojujú, vedú boj, bijú sa za lepšie miesta • zápasiť • boriť sa • kniž. borcovať sa: zápasiť, boriť sa s prekážkami • kniž. harcovať (za niečo) • hovor. pasovať sa • expr.: ruvať sa • ruť sa

zaujímať sa prejavovať záujem o niečo, o niekoho • mať záujem • hovor. interesovať sa: zaujímať sa, mať záujem o nové spôsoby hospodárenia • stáť (o niečo): už o to nestojím, už ma to nezaujíma • expr.: trhať sa • ruť sa • ruvať sa • biť sa (prejavovať veľmi veľký záujem): mládenci sa o ňu trhajú, rujú, ruvú • expr. poškuľovať (nepriamo, nenápadne sa zaujímať o niečo): poškuľuje po novom aute • byť zvedavý (zaujímať sa o výsledok niečoho): sú zvedaví, ako sa zápas skončil

prisahať sa uisťovať o niečom formou slávnostného vyhlásenia al. formou sľubu s odvolaním sa na Boha, Bibliu a pod. • prisahať • zaprisahávať sa: prisahal (sa), že rodinu pomstí; prisahá (sa), zaprisaháva sa, že do domu viac nevkročí • veriť sa • zaverovať sa: musel sa pred všetkými veriť, zaverovať, že on to neurobil • božiť sa: boží sa, že sa polepší • dušiť sa (o pravdivosti niečoho uisťovať slovami na moj dušu): stále sa duší, ale nik mu už neverí • zaklínať sa • kliať sa (prisahať sa formou kliatby): zaklína sa, že radšej zomrie, akoby mala porušiť sľub • nár. hromiť sa (Kálal) • expr. biť sa do pŕs (uisťovať o niečom vytŕčavým vyhlasovaním)

bitang p. naničhodník

naničhodník pejor. naničhodný človek (často v nadávkach) • pejor. ničomník • podliak • pejor. zried. podlina (Jesenská) • oplan • expr.: lump • lumpák • darebák • mizerák • paskuda • paskudník • lotor • mrcha • mrchavec • mršina • neosožník • žobrák • bezbožník • špina • špinavec • ledačina • ledačo • lapikurkár • pohan • planina • pliaga • pekný vták • zgerba • hovor. expr. anciáš • trocha pejor.: lapaj • lagan • pejor.: niktoš • mamľas • obšivkár • šklban • pľuha • pľuhák • pľuhavec • pľuhavník • všivák • galgan • bitang • smrad • hnusoba • hnusák • hnusota • hnusník • hovor. pejor.: vagabund • papľuh • gauner • nepodarenec • nevydarenec • nepodarok • nezdarník • pejor. zried. nezdarenec • kniž. nehodník • hrub.: sviňa • kurva

bitka 1. fyzický konflikt dvoch al. viacerých ľudí: hádka prerástla do bitky • zápas • zápolenie: zápas, bitka dvoch chlapov; zápolenie päsťami • boj (veľký, často ozbrojený konflikt): boj troch cisárov sa odohral na tomto mieste • šarvátka • potýčka (menší konflikt): slovné potýčky • expr.: ruvačka • rúbačka • pračka • dračka • kucapaca: nikto nevedel, kto vyvolal tú ruvačku, rúbačku • hovor. pasovačka • expr. zried.: ruvanica • rúbanica • hovor. expr.: harmatanec • mela • meľa: rozbité okná krčmy svedčili o riadnom harmatanci

2. trest údermi: bitku cítil ešte tri dni • expr.: výprask • výplata: môžeš sa tešiť na výprask • hovor. expr. zastar.: virgas • virgáč • világoš: budeže to doma virgas • subšt. nakladačka • fraz.: dvadsaťpäť • päťadvadsať (na zadok): dostaneš päťadvadsať palicou

zápas 1. úsilie prekonať súpera silou: podľahnúť v zápase, poraziť protivníka v zápase • bitka: pustiť sa do bitky • boj: zvíťaziť v boji • potýčka (krátky zápas): potýčky hliadok • šarvátka: vyvolať šarvátku • zrážka: krvavé zrážky • súboj: letecký súboj • duel: stretnúť sa v dueli • expr.: pračka • ruvačka: v krčme sa strhla pračka, ruvačka • hovor. pasovačka: junácke pasovačky • poet. zápol (Roy)

2. úsilie o dosiahnutie niečoho, premoženie niečoho, niekoho: volebný zápas • boj: konkurenčný boj • kniž. zápolenie: zápolenie s prekážkami • kniž. borba: životná borba • zastar. úbehy (Zguriška)

3. súťaženie dvoch družstiev al. jednotlivcov v istom druhu športu: futbalový zápas • stretnutie: víťazné stretnutie • kniž. zápolenie: zápolenie družstiev malo dramatický priebeh • preteky (zápas o prvenstvo): automobilové preteky • šport. slang. meč (pôv. pís. match): vyhrať meč • zastar. úbehy (Dobšinský)

zrážka 1. prudký náraz pohybujúcich na telies do seba: zrážka áut, vlakov • kolízia: dopravná kolízia • zraz: zraz gúľ • hovor. karambol: byť svedkom karambolu • havária (dopravná nehoda): zahynul pri havárii • subšt. búračka

2. bojové stretnutie, obyč. miestneho rázu: zrážka s buričmi • konflikt: konflikt dosiahol nečakané rozmery • bitka: vyhrať bitku • boj: padnúť v boji • zápas: zápas s presilou • incident: pohraničný incident • potýčka (krátke bojové stretnutie): potýčky hliadok • šarvátka: vyvolať šarvátku • konfrontácia: hroziť konfrontáciou síl • menej vhodné stret (najmä v publicistike): na demonštrácii došlo k stretu; pren. stret ideí

3. prudká výmena názorov: medzi bratmi došlo k zrážke • hádka: rodinná hádka • škriepka: zbytočné škriepky • zvada: zvada o peniaze • spor: vyprovokovať spor • potýčka: matka sa dostala do potýčky so synom • incident: dnes som mal incident s manželkou • priek: nekonečné prieky o dedičstvo • výstup: robiť výstupy • konfrontácia: ideologická konfrontácia • konflikt: dramatický konflikt • šarvátka: malicherné šarvátky • hovor. scéna: hysterické scény • expr.: búrka • vojna • hrmavica: manželská búrka, domáca vojna, strhla sa hrmavica • hovor. vada: muž a žena dali sa do vady (Timrava) • expr. zried. vadenica (Novomeský) • hovor. expr. harmatanec • kniž. svár

p. aj roztržka

4. suma zrazená z istej sumy • odb. odpočet: zrážky z úveru

5. iba mn. č. výsledok kondenzácie vodných pár v ovzduší v podobe kvapalnej al. zmrznutej vody: máj býva bohatý na zrážky • dážď (zrážky padajúce v kvapkách na zem): hustý dážď • sneh (zamrznutá para padajúca vo forme bieleho páperia na zem): sypký sneh • ľadovec • krúpy • krupobitie (kúsky ľadu padajúce ako zrážky): ľadovec zničil úrodu; včera padali krúpy

bitkár kto sa rád bije: aby nebol bitý, stal sa sám bitkárom • násilník • expr. zurvalec: s takým násilníkom a zurvalcom si nič nezačínaj • zastar. dráč • pejor.: rabiát • rabiátnik

bitúnok miesto, kde sa zabíja dobytok na mäso: z bitúnka sa ťahal zápach ponad celé mestečko • jatka • jatky: mäso vo veľkom kupoval priamo v jatke • zastar. zábitok

bútľavieť p. práchnivieť

práchnivieť za sucha a za súčinnosti vzduchu sa rozpadať • trúchnivieť • trúchnatieť • trúchnavieť: nábytok na povale práchnivie, trúchnivie; huby v starobe trúchnatejú, práchnivejú • bútľavieť (o stromoch) • hranieť (rozpadať sa od prestátia): látky na skladoch hranejú • tlieť (biologicky sa rozkladať): suché lístie tlie

bútľavina spráchnivené, bútľavé drevo • práchnivina: les bol samá bútľavina, práchnivina a chytro zhorel

bútľavý ktorý sa zvnútra rozpadáva, práchnivie (obyč. o dreve) • práchnivý • spráchnivený: bútľavé, práchnivé, spráchnivené stromy • zried. bútly: bútly peň • zhnitý • nahnitý (rozpadávajúci sa hnilobou): zhnité, nahnité drevo • zotletý: zotletá hruška • kniž. zastar. spuchrený • nár.: dutľavý • dúpnatý • dúpny; dutý (po spráchnivení): dutý peň

deravý 1. ktorý má dieru, diery; poškodený dierami • prederavený: deravý, prederavený hrniec • expr.: rozderavený • rozdrapený: rozderavené, rozdrapené handry • roztrhaný • expr. zried. rozdierčený: roztrhané vrece • nár. expr. randavý: randavá sukňa • zodratý • zničený (ktorý sa používaním prederavil, zničil): nosiť deravé, zodraté, zničené topánky • bútľavý (o strome al. zube)

2. p. slabý 2

práchnivý ktorý práchnivie, rozpadáva sa (obyč. o dreve a organických látkach) • spráchnivený • bútľavý: práchnivý, spráchnivený, bútľavý peň • zried. bútly: bútly strom • zhnitý • nahnitý (rozpadávajúci sa hnilobou): zhnité, nahnité drevo • zotletý: zotleté lístie, zotleté kosti • zastar.: trúchly • trúchnivý • strúchnatený • strúchnivený • kniž. zastar. spuchrený • nár.: dutľavý • dúpnatý • dúpny • poet. zried. práchny (Žáry)

skupina 1. viac jednotlivcov al. vecí spolu: skupina žiakov, skupina stromov • hovor. grupa: po ceste ide skupina, grupa jazdcov • kolóna • konvoj (skupina v rade, obyč. vozidiel): dlhá kolóna automobilov • húf • expr.: hromada • kopa • kŕdeľ (neusporiadaná skupina): húf, hromada, kopa divákov • odb. čeľaď (skupina príbuzných jedincov)

2. viac jednotlivcov spojených spoločnými záujmami, spoločnou činnosťou, spoločným cieľom • kolektív: skupina, kolektív autorov slovníka; uviesť kolektív atlétov • rad: patriť do radov bojovníkov za demokraciu • tím, pís. i team (skupina ľudí so spoločnou úlohou): tím vedcov • družina (organizovaná skupina ľudí spätých spoločnou prácou, spoločnými záujmami): Štúrova družina • trieda • vrstva (skupina ľudí so spoločnými znakmi): spoločenské triedy, vrstvy • združenie: združenie priateľov umenia • strana: zhromaždenie sa rozdelilo na dve strany • celok: reprezentačný celok • mužstvo (skupina jednotlivcov so spoločným poslaním): záchranné mužstvo • družstvo (organizovaná skupina v športe, v boji a pod.): družstvo parašutistov • kruh (skupina blízkych ľudí): kruh milovníkov poézie • krúžok (záujmová skupina): divadelný krúžok • stav: učiteľský stav • frakcia (skupina v politickej strane, ktorá sa odlišuje od jej línie): parlamentná frakcia • hŕba: ľudia sa zhŕkli do hŕby • klan (pevne uzavretá skupina): vojenský klan • mafia (tajná teroristická skupina) • štáb (skupina spolupracovníkov pri istej akcii): filmový štáb • peletón • pelotón (skupina pretekárov v cyklistických pretekoch): byť na čele peletónu • hovor. partia: partia murárov, kartárov • subšt. parta • hovor. garda (skupina rovesníkov spojená spoločnými záujmami): mladá spisovateľská garda • kapela (hudobná skupina) • hovor. expr. kompánia: veselá kompánia výletníkov • expr. črieda (neusporiadaná skupina ľudí): črieda detí • pejor. stádo (väčšia neusporiadaná skupina ľudí) • kniž. plejáda (skupina ľudí z istého okruhu činnosti): plejáda vynikajúcich maliarov • pejor.: banda • grupa • perepúť: politické grupy • pejor. kasta (skupina ľudí izolujúca sa v spoločnosti na základe povolania, majetku a pod.): kasta umelcov • subšt. mančaft

p. aj spoločnosť 2

štáb p. skupina 2