Synonymá slova "bán" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 49 výsledkov (1 strana)
-
báň2 p. klenba
čistina voľné trávnaté priestranstvo v hore: usadili sa na čistine • holina (miesto bez porastu): zalesňovať holiny • rúbanisko • rúbaň (vyrúbaná lesná plocha): rúbanisko plné jahôd • bán • báň: využívať bány, báne • polianka (horská lúka) • nár.: šlóg • šlôg • šlóga • šlôga • zried. vyrúbanisko (Vajanský) • nespráv. mýtina
klenba nosná oblúková stavebná konštrukcia prenášajúca tlaky z veľkých plôch na podpery: klenba mosta • zastar. sklepenie: gotické sklepenie chrámu • poet. báň (klenba oblohy): nebeská báň
obloha zdanlivá klenba nad zemským povrchom • nebo: obloha posiata hviezdami • poet. báň (klenba oblohy): nebeská báň • výšina: lietadlo sa z výšiny spustilo kolmo na zem • poet. firmament
bán, báň1 p. čistina
päťka 1. číslo, číslica päť; niečo označené číslom päť • pätorka: cestovať päťkou, pätorkou; bývať na päťke, pätorke • nedostatočná (známka v školskom hodnotení): dostať z fyziky nedostatočnú • štud. slang.: guľa • baňa
2. p. pätica1
banálny p. všedný, bežný
bezvýznamný ktorý nemá význam, váhu, dosah a pod. • nevýznamný • nedôležitý (op. významný, dôležitý): bezvýznamná, nevýznamná, nedôležitá udalosť • nezávažný • nepodstatný (op. závažný, podstatný): nezávažné, nepodstatné argumenty • kniž.: irelevantný • indiferentný (bezvýznamný z daného al. istého hľadiska): výsledok je pre nás irelevantný; nie je to pre mňa indiferentné • zanedbateľný (ktorý možno zanedbať, prehliadnuť; op. nezanedbateľný): zanedbateľná chyba • bezcenný (op. cenný): bezcenná rada • kniž. efemérny • zried. efemerický • kniž. podenkový (trvajúci iba krátko, majúci malú hodnotu): efemérne, efemerické zásluhy; podenkový autor • všedný • banálny (bezvýznamný vo svojej všednosti): všedná udalosť, banálne reči • malicherný: malicherný spor • hovor. expr.: hlúpy • sprostý • subšt. blbý: hlúpe, sprosté maličkosti • drobný • nepatrný • malý • ničotný: drobné starosti, nepatrná figúrka (o človeku); malá rola, ničotné veci • prázdny • zbytočný: prázdne gestá, zbytočné starosti • expr. mizerný: trápiť sa pre mizerný groš • expr. smiešny: smiešna hádka • expr.: troškársky • trochársky • blchársky • trpasličí: troškárske, trochárske, blchárske podnikanie; trpasličí majetok • expr.: naničhodný • nanič (neskl.)
bežný veľmi rozšírený, všeobecne známy, ničím nie výnimočný • zvyčajný • kniž. obvyklý (op. nezvyčajný, neobvyklý): bežný, zvyčajný, obvyklý postup • kniž. uzuálny: uzuálny spôsob • obyčajný • každodenný • všedný • prozaický (často sa vyskytujúci, používaný): obyčajné, každodenné, všedné, prozaické starosti, potreby • obligátny • konvenčný (spoločensky bežný): obligátny prípad; obligátny, konvenčný názor • banálny • triviálny (bežný svojou častosťou a jednoduchosťou): nepozná také banálne, triviálne veci • častý • expr. tuctový: častý, tuctový zjav • normálny • prirodzený: niekdajšie tabu je dnes normálnym, prirodzeným javom • pravidelný (bežný vzhľadom na svoje pravidelné opakovanie): pravidelný príznak choroby • vžitý • zaužívaný • tradičný • zabehaný • zabehnutý: vžitý, zaužívaný úzus; tradičný, zabehaný, zabehnutý postup • bezpríznakový • neutrálny (bez charakteristického príznaku; op. príznakový): bezpríznaková, neutrálna lexika • jednoduchý • prostý • drobný • malý (o človeku)
obyčajný 1. ktorý sa bežne, často vyskytuje; ktorý nie je ničím príznakový (op. zvláštny, výnimočný, nezvyčajný) • obvyklý • bežný • všedný • častý: obyčajný, obvyklý spôsob obživy; obyčajný, všedný príbeh; všedné šaty (op. sviatočné); je to obvyklý, bežný, častý jav • zvyčajný • pravidelný • nepríznakový: zvyčajný, nepríznakový priebeh choroby; prísť vo zvyčajnom, pravidelnom čase • normálny • prirodzený (v medziach normy): všetko je v normálnom, prirodzenom stave • každodenný • denný (vyskytujúci, opakujúci sa každý deň): každodenné starosti; každodenná, denná dávka potravy • prozaický (naplnený všednosťou): žiť obyčajný, prozaický život; mať prozaické túžby • rutinný • rutinový (spojený s rutinou): prekonávať prekážky sa stalo pre neho rutinnou, rutinovou záležitosťou • pejor. ordinárny: podávať ordinárny rum • triviálny • banálny (svojou všednosťou vzbudzujúci až nevôľu): zaťažoval všetkých svojimi triviálnymi, banálnymi historkami; začínať vždy od triviálnych poučiek • expr. tuctový (bez akejkoľvek výnimočnosti): tuctová tvár, akých sú tisíce • zaužívaný • tradičný (spojený so zvykom, s tradíciou): obyčajný, zaužívaný postup; zaužívaný, tradičný poriadok • jednoduchý • prostý • radový • nevýznačný • nevýznamný • drobný (o človeku bez vyššieho postavenia, bez funkcie a pod.; o veciach, ktoré nie sú exkluzívne, vyberané): obyčajný, jednoduchý, prostý, drobný človek; prostý, radový vojak • pospolitý • zastar. obecný: pospolitý ľud • hocijaký • bársaký • ledajaký (v zápore): to nie je len taký hocijaký, bársaký umelec • bezvýznamný • bezcenný • expr. mizerný • hovor. expr.: sprostý • hlúpy (op. významný, cenný, hodnotný): bezvýznamná udalosť; trápiť sa pre bezcenné, mizerné peniaze; hnevať sa pre sprosté, hlúpe pero • expr. praobyčajný
2. p. jasný 2
ošúchaný 1. používaním (obyč. častým šúchaním) na povrchu poškodený • obšúchaný • vyšúchaný: ošúchaná, obšúchaná omietka • obdraný • obdratý • odraný • odratý: o(b)draný, o(b)dratý golier na košeli • zodraný • zodratý (veľmi poškodený, obyč. šúchaním): zodraný, zodratý koberec • ošarpaný: ošarpané steny • obnosený • ošumelý • ošumený (obyč. o šatách): obnosené sako; ošumelý klobúk • opotrebovaný • zničený (používaním poškodený): ošúchané, opotrebované topánky; opotrebovaný, zničený poťah • chatrný • vetchý (poškodený na rozpadnutie): ošúchané, chatrné, vetché nohavice • starý (op. nový)
2. ktorý častým opakovaním zovšednel • zunovaný • všedný • banálny: ošúchaný, všedný príbeh; ošúchané, zunované, banálne frázy • klišéovitý (o stále sa opakujúcich výrokoch, textoch): klišéovité výrazy • kniž. zvetraný • expr. otrepaný: zvetraný, otrepaný vtip • hovor. obkukaný (obyč. o šatách): ošúchaný, obkukaný strih šiat • omrzený • obohratý • obohraný: obohratá pieseň
všedný často, pravidelne sa vyskytujúci (op. výnimočný) • obyčajný • zvyčajný • obvyklý • bežný: všedný, obyčajný, zvyčajný, bežný jav • každodenný: nebola to každodenná udalosť • denný: denné starosti • normálny: normálny stav • banálny: banálna historka • jednotvárny • monotónny (stále rovnaký): jednotvárna, monotónna práca • prozaický: prozaické starosti • expr. tuctový: tuctový výrobok • nevýrazný (ktorý nemá vyhranené črty): nevýrazná tvár • ošúchaný • zovšednený • expr. otrepaný (stálym používaním zunovaný): ošúchaná, otrepaná téma; zovšednené slová • hovor. nepoetický • kniž. profánny: profánna skutočnosť • zried. všednodenný (Mihálik) • šedivý • subšt. šedý: šedivý život, šedá historka (Hrušovský)
baňatý majúci tvar bane, gule • guľatý • expr.: bruchatý • bachratý: baňatá, guľatá lampa; bruchatá, bachratá fľaša, karafa • vydutý • vypuklý: pohár s baňatou, vydutou, vypuklou spodnou časťou
guľatý 1. majúci tvar gule (o veciach) • baňatý: guľaté, baňaté amfory, džbány • guľovitý: guľovité telesá • zaguľatený • zaokrúhlený: zaguľatený, zaokrúhlený tvar • expr. bruchatý (pripomínajúci brucho): bruchaté fľaše, skúmavky • nár. puchratý (Šoltésová) • expr. guľatučký
p. aj okrúhly 1
2. p. tučný 1
vypuklý mierne vystupujúci z plochy • vydutý: vypuklý, vydutý povrch karosérie auta • nadutý: naduté líca • baňatý: baňatá váza • konvexný (vypuklý smerom von; op. konkávny): konvexná šošovka • reliéfny • reliéfový: reliéfna výzdoba
banda 1. pejor. skupina ľudí, ktorá je príznaková výzorom, správaním, názormi, majetkovými pomermi a pod.: priekupníci s drogami sa spájajú do bandy • pejor.: háveď • cháska • zberba • čvarga • perepúť • chamraď • zlezba • zlezeň • brandža • chrapač • hyd • žobrota • expr.: čeliadka • pliaga • pejor. zgerba • hovor. pejor.: bagáž • svoloč: takú bandu, háveď, chásku, zberbu, čvargu, perepúť, chamraď, zlezbu, zlezeň, brandžu, chrapač, čeliadku, pliagu, bagáž, svoloč, ako sa zišla v dome, len tak skoro neuvidíš • pejor.: horda • svorka • pejor. tlupa • subšt. parta (keď sa zdôrazňuje množstvo členov skupiny): vrhla sa naňho celá banda, horda, svorka, tlupa, parta chuligánov • gang (zločinecká organizácia): predmestia sú ovládané gangmi, tlupami z podsvetia • mafia (tajný spolok) • pejor.: ledač • žobrač • všivač • holota (chudobní ľudia): Neprivedieš sem nikoho viac z tej bandy, bedače, žobrače! • pejor. luza (deklasované spoločenské vrstvy)
2. p. kapela
kapela menší hudobný súbor • hudba: dychová kapela, hudba • hovor. muzika: muzika spustila pochod • hovor. banda (ľudová kapela): cigánska banda • skupina: folková skupina • orchester (početnejší hudobný súbor): dychová kapela, dychový orchester
orchester hudobné teleso, súbor hudobníkov interpretujúcich hudobné dielo: filharmonický orchester • hudba: koncert vojenského orchestra, vojenskej hudby • kapela (obyč. menší orchester): kráľovská, dvorná kapela; džezová kapela • zastaráv. muzika: vyhráva kúpeľná kolonádová muzika • hovor. banda (menšie ľudové hudobné teleso): vyhráva cigánska banda
skupina 1. viac jednotlivcov al. vecí spolu: skupina žiakov, skupina stromov • hovor. grupa: po ceste ide skupina, grupa jazdcov • kolóna • konvoj (skupina v rade, obyč. vozidiel): dlhá kolóna automobilov • húf • expr.: hromada • kopa • kŕdeľ (neusporiadaná skupina): húf, hromada, kopa divákov • odb. čeľaď (skupina príbuzných jedincov)
2. viac jednotlivcov spojených spoločnými záujmami, spoločnou činnosťou, spoločným cieľom • kolektív: skupina, kolektív autorov slovníka; uviesť kolektív atlétov • rad: patriť do radov bojovníkov za demokraciu • tím, pís. i team (skupina ľudí so spoločnou úlohou): tím vedcov • družina (organizovaná skupina ľudí spätých spoločnou prácou, spoločnými záujmami): Štúrova družina • trieda • vrstva (skupina ľudí so spoločnými znakmi): spoločenské triedy, vrstvy • združenie: združenie priateľov umenia • strana: zhromaždenie sa rozdelilo na dve strany • celok: reprezentačný celok • mužstvo (skupina jednotlivcov so spoločným poslaním): záchranné mužstvo • družstvo (organizovaná skupina v športe, v boji a pod.): družstvo parašutistov • kruh (skupina blízkych ľudí): kruh milovníkov poézie • krúžok (záujmová skupina): divadelný krúžok • stav: učiteľský stav • frakcia (skupina v politickej strane, ktorá sa odlišuje od jej línie): parlamentná frakcia • hŕba: ľudia sa zhŕkli do hŕby • klan (pevne uzavretá skupina): vojenský klan • mafia (tajná teroristická skupina) • štáb (skupina spolupracovníkov pri istej akcii): filmový štáb • peletón • pelotón (skupina pretekárov v cyklistických pretekoch): byť na čele peletónu • hovor. partia: partia murárov, kartárov • subšt. parta • hovor. garda (skupina rovesníkov spojená spoločnými záujmami): mladá spisovateľská garda • kapela (hudobná skupina) • hovor. expr. kompánia: veselá kompánia výletníkov • expr. črieda (neusporiadaná skupina ľudí): črieda detí • pejor. stádo (väčšia neusporiadaná skupina ľudí) • kniž. plejáda (skupina ľudí z istého okruhu činnosti): plejáda vynikajúcich maliarov • pejor.: banda • grupa • perepúť: politické grupy • pejor. kasta (skupina ľudí izolujúca sa v spoločnosti na základe povolania, majetku a pod.): kasta umelcov • subšt. mančaft
p. aj spoločnosť 2
spodina deklasované vrstvy spoločnosti: veľkomestská spodina • pejor.: banda • bagáž • čvarga • háveď: zlodejská banda, bagáž, čvarga, háveď • pejor.: zberba • zgerba • svoloč • cháska • polit. slang. lumpenproletariát • subšt. luza
súbor 1. rad jednotlivín tvoriacich celok a spojených spoločnými vlastnosťami al. majúcich rovnaký cieľ: súbor poznatkov, súbor prostriedkov, kníh • komplex (súbor zložený zo súvisiacich častí): komplex budov • kolekcia (súbor menších jednotlivín): kolekcia známok, výrobkov • zoskupenie (súbor usporiadaný istým spôsobom): vojenské zoskupenie • súprava: bielizňová súprava • garnitúra: tepláková garnitúra • zbierka (súbor istým spôsobom utriedených predmetov; vydanie súboru textov): zbierka obrazov, platní; zbierka básní • servis (súbor náčinia na podávanie jedál a nápojov): čajový servis • subšt. sada: sada nástrojov • album (súbor fotografií, známok a pod. v podobe knihy al. zošita): rodinný album, album známok • komplet (súbor zložený z viacerých častí): dámsky komplet • zostava (zloženie istých jednotlivín do celku podľa istých kritérií): farebná zostava, zostava nábytku • znáška • menej vhodné znôška (neusporiadaný súbor): znáška lží a poloprávd • inštrumentár • inštrumentárium (súbor nástrojov): lekársky inštrumentár, lekárske inštrumentárium • odb. korpus (súbor skúmaných vecí, javov): korpus textov • publ. balík: balík návrhov
2. skupina ľudí zaoberajúca sa vokálnym, tanečným a pod. umením • zbor: spevácky súbor, zbor • teleso: hudobné teleso • ansámbl, pís. i ensemble: divadelný ansámbl, ensemble • kapela (menší hudobný súbor): dychová kapela • zastar. korpus: tanečný korpus • zastaráv. banda
bandáž p. obväz
obväz materiál, prostriedok na ovinutie poranenej časti tela • zastar. obväzok • zried. obvinok (Šoltésová) • hovor. fáč: strhol mu z hlavy obväz, fáč • ovíjadlo • ovínadlo • obvínadlo (pruh látky slúžiaci ako obväz) • bandáž (pevný ochranný obväz): dať si bandáž na koleno • gáza (riedka tkanina používaná ako obväz) • náplasť (malý obväz na prilepenie)
bandita p. zbojník 1
zbojník 1. kto prepadúva ľudí a násilím im berie (najmä v minulosti): pandúri chytili zbojníkov • lupič • bandita (súčasné pomenovania): maskovaný lupič; banditi prepadli banku • zastar. lúpežník • pirát (morský zbojník) • korzár (námorný zbojník chránený krajinou, ktorej slúžil) • zlodej (kto kradne, okráda) • vykrádač (kto vykráda) • okrádač (kto okráda, napr. pri predaji) • rozkrádač (kto rozkráda cudzí al. spoločenský majetok) • hovor. kmín
2. p. samopašník
zbojstvo 1. prepadávanie a násilné branie: žiť zo zbojstva • lúpež: dopustiť sa lúpeže • zastar. zboj: chodiť po zboji • lupičstvo • banditizmus • banditstvo • zastar. lúpežníctvo • pirátstvo • zlodejstvo • hovor. expr. zlodejčina: rozmohla sa zlodejčina • krádež
2. p. samopaš
banditizmus, banditstvo p. zbojstvo 1
baník robotník v bani • haviar (baník pracujúci pod zemou): nebol on hocijaký baník, bol skutočný haviar
bankár p. finančník
finančník kto sa zaoberá peňažníctvom • peňažník • bankár (majiteľ banky i kto pracuje v bankovníctve)
banket p. hostina
hostina bohaté al. slávnostné stolovanie • hodovanie • hody: urobiť si hostinu, hody • banket (oficiálna slávnostná hostina): dávať banket • recepcia (oficiálne slávnostné pohostenie): recepcia na počesť štátneho sviatku • kar (pohrebná hostina): pozvať na kar • svadba (svadobná hostina): vystrojili dievke bohatú svadbu • krstiny • krštenie (hostina pri oslave krstu) • hovor. zastar.: trachta • trakta • hrub. žranica (nemierne jedenie a pitie) • poet. hodokvas
bankrot p. úpadok
úpadok strata priaznivého stavu, jeho zmena na zlý: úpadok domácej výroby, úpadok spoločnosti • pokles: pokles životnej úrovne • rozklad • rozpad (postupujúci úpadok): rozklad rodiny, morálny rozpad spoločnosti • zostup: zostup formy športovca • dekadencia (spoločenský, kultúrny úpadok): kultúra zasiahnutá dekadenciou • bankrot • hovor. krach (finančný úpadok): vyhlásiť bankrot, krach • konkurz (obchodný úpadok)
p. aj pád 1
bankrotovať p. skrachovať, upadnúť 1
skrachovať hovor. utrpieť krach, pren. mať neúspech • hovor. expr. krachnúť: podnik skrachoval; náš plán skrachoval, krachol • zbankrotovať • bankrotovať (utrpieť bankrot): banka (z)bankrotovala • expr.: prísť/vyjsť na mizinu • dostať sa na mizinu: firma vyšla, dostala sa na mizinu • fraz. expr.: vyjsť na psí tridsiatok • vyjsť na žobrácku palicu (stratiť všetok majetok): veľa pil, napokon vyšiel na psí tridsiatok, na žobrácku palicu • upadnúť (stratiť hospodársky al. iný význam): kedysi bohatá rodina celkom upadla • stroskotať • nevydariť sa (mať neúspech): všetky plány stroskotali, nevydarili sa
upadnúť 1. dostať sa do hospodárskeho al. mravného úpadku, stratiť význam, vplyv a pod.: gazdovstvo upadlo • spustnúť: domácnosť spustla • klesnúť • poklesnúť (najmä mravne, významom a pod.): autorita vedenia upadla, (po)klesla • expr. skrachovať • hovor. krachnúť (utrpieť hospodársky krach): banka skrachovala • bankrotovať • zbankrotovať (dostať sa do finančného úpadku, do bankrotu): firma (z)bankrotovala
2. ocitnúť sa v istej, obyč. nepriaznivej situácii • dostať sa • padnúť: (u)padnúť, dostať sa do bezvedomia, do hanby, do podozrenia, do dlhov • skĺznuť: skĺzli do formalizmu
3. dostať sa do zlého zdravotného (telesného al. duševného) stavu: naraz upadol • opustiť sa (prestať sa o seba starať): na starosť upadol, opustil sa • zoslabnúť • zbiednieť (stať sa slabým, biednym): po operácii zoslabol, zbiednel • schudnúť • vycivieť (chorobne): v poslednom čase upadol, schudol • schradnúť (telesne): údy mu schradli • spustiť sa (mravne upadnúť)
4. p. ochabnúť 2
banovať p. ľutovať 2
ľutovať 1. pociťovať súcit, mať citovú účasť s niekým (v trápení) • mať ľútosť • mať súcit: ľutoval trpiacich; mal súcit s trpiacimi • cítiť • kniž.: spolucítiť • súcitiť (s niekým): cítil, spolucítil s každým ukrivdeným • hovor.: šianať • šanovať: šianal, šanoval deti bez matiek
2. pociťovať žiaľ a nespokojnosť s niečím • banovať: ľutoval, banoval svoj čin; banoval, že neprišla • mrzieť (neos.): mrzí ma to • expr. kajať sa • kniž. želieť (ľutovať svoje činy): kajal sa za prečin; želel svoju minulosť • ľútiť • ľútostiť • žialiť (zároveň sa trápiť): ľútostila, žialila nad synovým neúspechom • kniž. žalostiť • nár. expr. ľútať si (Tatarka)
3. p. šetriť 1
bantovať p. znepokojovať
znepokojovať vyvolávať nepokoj, napĺňať obavou • trápiť • tlačiť: priateľove správy ma znepokojujú, trápia, tlačia • zried. nepokojiť • expr. omínať: už dlhší čas ma tá vec omína • nár. omykať: starosť ho omyká • hovor. zastar. turbovať: Neturbuj sa nad tým! • hovor. bantovať: vtáčiky v hniezde neslobodno bantovať • rušiť • vyrušovať (zasahovať do pokoja niekoho): hlas zo susednej miestnosti ma ruší, vyrušuje • expr.: balušiť • mátať • mátožiť: baluší, máta ma zlá predstava • expr.: hartusiť • hartušiť (znepokojovať hlukom, krikom a pod.) • expr. vŕtať: spomienka mu vŕta v duši • pokúšať • dráždiť • rozčuľovať • popudzovať • rozrušovať • hnevať • zlostiť • jedovať: Nechaj psa na pokoji, nepokúšaj, nedráždi, nehnevaj ho!; popudzuje, rozčuľuje, rozrušuje ich predstava prehry • škrieť • mrzieť: škrie, mrzí ho, že ho asi nevyberú do reprezentácie • expr.: dopekať • dokúčať: dopekajú ho myšlienky na neúspech • zmietať (citovo silno vzrušovať): zmieta ním nenávisť
báječný 1. p. nádherný 1 2. p. dobrý 2–4, výborný
dobrý 1. spĺňajúci mravné normy (o človeku a jeho prejavoch; op. zlý) • statočný • poctivý • čestný: chce sa stať dobrým, statočným, poctivým človekom; je to dobrý, čestný charakter • bezúhonný • poriadny • počestný • mravný (op. nemravný): mať bezúhonnú povesť; žiť poriadny, počestný, mravný život • slušný • vychovaný (svedčiaci o dobrej výchove; op. neslušný, nevychovaný): človek slušných mravov; slušné správanie; slušné, vychované dievča • pozitívny • kladný (op. negatívny, záporný): mať pozitívny, kladný prístup k niečomu • pekný (vyznačujúci sa mravnou krásou) • šľachetný • ušľachtilý • kniž. bohumilý: pekný charakter; pekný, šľachetný, ušľachtilý, bohumilý skutok • pridobrý (príliš dobrý) • expr. predobrý (veľmi dobrý)
2. spĺňajúci odborné, pracovné, spoločenské a pod. požiadavky (o človeku; op. zlý) • kvalitný: dobrý, kvalitný odborník; dobrý, kvalitný lekár • súci • schopný • šikovný (prejavujúci schopnosť, šikovnosť): súci, schopný, šikovný remeselník, pracovník • onakvý (iba v 2. stupni): nájde si lepšiu, onakvejšiu ženu • hovor. expr. neúrečný • dokonalý (ktorý má všetky náležité vlastnosti): dokonalý manžel, dokonalá matka • skvelý • perfektný: skvelý, perfektný učiteľ, šéf • prvotriedny • elitný • výborný • vynikajúci • znamenitý • špičkový (veľmi dobrý, najlepší): prvotriedni, elitní žiaci školy; výborní, vynikajúci, znamenití rodičia; špičkový vedec • hovor. neskl.: príma • fajn • neskl. hovor. expr. super • hovor. expr. báječný • subšt.: bezvadný • bezva
3. ktorý má vlastnosti zodpovedajúce určitým požiadavkám, kritériám, nárokom, hodnotám a pod. (obyč. o veciach, javoch; op. zlý) • kvalitný (op. nekvalitný) • akostný: dobrý, kvalitný, akostný výrobok; kvalitná práca • vyhovujúci (op. nevyhovujúci): vyhovujúce miesto na sedenie, vyhovujúci výsledok • hodnotný (spĺňajúci požiadavky duchovnej, myšlienkovej hodnoty; op. nehodnotný, brakový): vidieť hodnotný film, čítať hodnotnú knihu • pekný • krásny: mať pekné známky na vysvedčení; počasie je pekné, krásne, slnečné • hovor.: fajnový • fajný • hovor. neskl.: fajn • príma: fajnová, fajná vôňa; fajn, príma večera • vhodný • súci • hovor.: akurátny • neskl. akurát (ktorý sa práve najlepšie hodí, ktorý sedí): vhodný, súci, akurátny darček pre oslávenca; šaty sú akurátne, akurát • chutný (o dobrom jedle, nápoji) • úrodný • hojný • bohatý (prinášajúci úrodu, hojnosť): úrodný, hojný, bohatý rok • vydarený • podarený • kniž. zdarný • hovor. expr. neúrečný: vydarená, podarená akcia, zábava; zdarný priebeh podujatia; neúrečný rast, zisk • neskl. hovor. expr. hej: bola to hej svadba • presný • bezchybný • dokonalý (zodpovedajúci kritériám presnosti, dokonalosti): presný, bezchybný výpočet, odhad; presný, bezchybný, dokonalý sluch • absolútny (o dobrom, dokonale vyvinutom sluchu) • zdravý (obyč. o dobre vyvinutých a fungujúcich telesných ústrojoch): mať zdravý žalúdok, zdravé oči • výborný • skvelý • znamenitý • špičkový • vynikajúci • prvotriedny (veľmi dobrý, veľmi kvalitný): výborné, skvelé okuliare; skvelý, znamenitý, vynikajúci príhovor; znamenitý, špičkový prístroj; vynikajúce, prvotriedne umenie • pohodlný • bezstarostný • expr. panský (o živote) • hovor. expr.: báječný • senzačný • super • výhodný (op. nevýhodný): uzavrieť výhodný obchod • závideniahodný: závideniahodné miesto • užitočný • prospešný • osožný: užitočné, prospešné, osožné rady, pripomienky • expr.: dobručký • dobručičký • dobrulinký • dobrušký • subšt.: bezvadný • bezva • hovädský • hovadský • bohovský
4. šíriaci dobro, vyžarujúci dobro, presadzujúci dobro (o človeku a jeho prejavoch); svedčiaci o tom (op. zlý) • dobrácky • kniž. dobrotivý: dobrí, dobrotiví ľudia; dobrá, dobrácka tvár • dobrosrdečný • dobroprajný • dobromyseľný • dobrodušný (svedčiaci o dobrej mysli, prajnosti): dobrosrdečná, dobroprajná osoba • láskavý • vľúdny • prívetivý: láskavá, vľúdna žena; mať vľúdny, prívetivý pohľad • hovor. neskl.: fajn • príma: mať fajn, príma sestru • hovor. expr.: báječný • senzačný • super • pekný • milý (o reči, slove): nemal pre nich pekného, milého slova • pozitívny • kladný (op. negatívny, záporný): pozitívny, kladný hrdina; pozitívne, kladné sily • kniž. bohumilý: bohumilý človek, skutok • expr.: anjelský • boží (o človeku, jeho povahe) • expr. predobrý • expr. zried. predobrotivý (veľmi dobrý) • pridobrý (príliš dobrý) • expr.: dobručký • dobrušký • dobručičký • dobrulinký subšt.: hovädský, hovadský, bezvadný, bezva • senzi
5. p. kladný 1 6. p. priaznivý 2, príjemný 7. p. veľký 1
nádherný 1. veľmi, nezvyčajne, obdivuhodne krásny (op. ohyzdný, ohavný, škaredý) • prekrásny: z vrcholu bol nádherný, prekrásny výhľad; mám nádherný, prekrásny pocit • skvelý: skvelý hotel • obdivuhodný • úžasný • kniž. úchvatný (nesmierne, strhujúco krásny): západ slnka bol obdivuhodný, úžasný; predvádzala úchvatný tanec • rozkošný • roztomilý • expr. zastar. rozmilý (milo, príjemne krásny): daroval jej rozkošný, roztomilý prstienok • očarujúci • oslňujúci • oslnivý • podmaňujúci • podmanivý (nesmierne, neodolateľne krásny): jej pohľad bol očarujúci, oslňujúci, oslnivý; oddávať sa podmaňujúcim, podmanivým tónom hudby • expr.: čarovný • anjelský • kniž.: čarokrásny • prelestný (neskutočne krásny) • poet. lepý: písal čarovné, čarokrásne verše; anjelský, prelestný zjav • expr.: nebeský • rajský • elyzejský (povznášajúco, blažene krásny): z rádia znie nebeská, rajská melódia • hovor. expr. božský: má božský hlas • expr.: rozprávkový • rozprávkovokrásny (krásny ako v rozprávke) • expr. bájny • hovor. expr. báječný: na pobreží má rozprávkovú, rozprávkovokrásnu vilu; nádherný, bájny zjav; rozprávkový, báječný život • žiarivý (prenikavo krásny): žiarivý úsmev • veľkolepý • skvostný (nezvyčajne krásny; nesúci znaky bohatstva, moci): veľkolepá scenéria; veľkolepá, skvostná stavba • prepychový • luxusný • blýskavý (s prvkami bohatstva, prepychu): prepychová, luxusná večerná toaleta • parádny • pompézny • kniž. pyšný • expr. hrdý • poet. hrdokrásny: pyšné, hrdé bralá • kniž. honosný • zastar. okázalý (nie každodenne krásny, vyrátaný na efekt): parádny koč; pompézny, honosný, okázalý kráľovský sprievod • expr. prenádherný
p. aj pekný 1, krásny 1
2. p. výborný
výborný ktorý má najvyššiu mieru akosti, úrovne a pod. • vynikajúci • znamenitý • prvotriedny: podávali výborné, vynikajúce, znamenité, prvotriedne jedlá; výborný, vynikajúci lekár; dosiahnuť znamenité výsledky; predával len prvotriedny tovar • najlepší • vyberaný: pili len najlepšie vína • elitný: elitné publikum • významný: dosiahnuť významné výsledky • skvelý: skvelý spoločník • hovor. expr.: báječný • senzačný: čítal som báječnú knihu • expr. božský: božský nápoj • expr. rozprávkový: rozprávkové počasie • expr. úžasný: bol to úžasný človek • expr. hrdý: hrdá hostina • hovor. expr. ohromný: je to ohromný odborník • veľkolepý: veľkolepé dielo • ostrý (o zmysloch): mať ostrý zrak • vysokoakostný • vysokokvalitný (ktorý má vysokú akosť, kvalitu): vysokoakostná, vysokokvalitná oceľ • neprekonateľný • nezdolateľný (ktorý sa nedá prekonať, zdolať): ako rozprávač je neprekonateľný, nezdolateľný • obdivuhodný • pozoruhodný (zasluhujúci si obdiv, pozornosť): podal obdivuhodný, pozoruhodný výkon • závideniahodný (ktorý možno závidieť): má závideniahodný život • vydarený: vydarený večierok • dokonalý (spĺňajúci všetky požiadavky): dokonalý obraz • bezchybný (ktorý je bez chýb): bezchybný preklad • brilantný • bravúrny: brilantná, bravúrna hra • hovor. expr. fantastický: fantastická hudba • ideálny • perfektný: prežili sme ideálnu dovolenku • hovor. expr. exportný: exportná kvalita • geniálny: mám geniálne myšlienky • jedinečný: je to jedinečný pracovník • majstrovský: majstrovské ovládanie stroja • oslňujúci • oslnivý: oslňujúci, oslnivý výkon • slávny: slávny čin • expr.: kapitálny • kolosálny • fenomenálny • kráľovský • nádherný • krásny (prekračujúci očakávanie): podaril sa mu kapitálny úlovok; prišiel na kolosálne riešenie; dostať kráľovský honorár; nádherný zápas; dosahoval krásne výsledky • kniž. naslovovzatý: naslovovzatý znalec umenia • kniž. eminentný: eminentný žiak • kniž. eklatantný: eklatantný dôkaz • kniž. excelentný • hovor.: príma • tip-top • super: príma učiteľ; kúpil som si tip-top topánky • zastar. vynikavý (Kukučín) • subšt.: bezvadný • bezva: bezvadné, bezva počasie • subšt. bohovský: To je bohovský nápad! • subšt. senzi
p. aj vynikajúci
vynikajúci 1. ktorý vyniká kvalitou, vlastnosťami, výkonom a pod. • znamenitý • výborný: vynikajúci, znamenitý lekár; vynikajúci, výborný výrobok • skvelý: skvelé víno, skvelý príklad dobrosrdečnosti • prvotriedny: podávali tam prvotriedne jedlá • dokonalý: dokonalý obraz • závideniahodný (ktorý možno závidieť): má závideniahodnú manželku • bezchybný (ktorý je bez chýb): podať bezchybný výkon • veľkolepý: veľkolepé stavebné dielo • vysokoakostný • vysokokvalitný (ktorý má vysokú akosť, kvalitu): vysokoakostná, vysokokvalitná oceľ • špičkový: vyrábať špičkové prístroje • jedinečný: je to jedinečný učiteľ • kniž. naslovovzatý: naslovovzatý znalec opery • kniž. eminentný: eminentný žiak • zastar. vynikavý (Kukučín) • geniálny (ako vytvorený géniom) • kniž. fenomenálny: geniálna, fenomenálna hudba • brilantný • bravúrny: brilantná, bravúrna hra na klavíri • kniž.: famózny • fulminantný: famózna obžalobná reč • elitný (najlepší): elitní umelci • neprekonateľný • nezdolateľný (ktorý nemožno prekonať, zdolať): ako kuchárka je neprekonateľná, nezdolateľná • obdivuhodný • pozoruhodný (zasluhujúci si obdiv, pozornosť): podať obdivuhodný, pozoruhodný výkon • majstrovský: majstrovské ovládanie lopty • ohromný: je to ohromný odborník • expr.: krásny • pekný • nádherný: krásne, pekné, nádherné výsledky • slávny: slávny čin • veľký: veľký spisovateľ • oslnivý • oslňujúci • očarujúci • kniž. okúzľujúci (pôsobiaci silným dojmom): oslnivý, očarujúci herecký výkon • expr.: kráľovský • božský: kráľovský, božský nápoj • expr. kapitálny: podaril sa mi kapitálny úlovok • svetoznámy • hovor. svetový: svetoznámy, svetový chirurg • hovor. expr. fantastický: fantastická hudba • expr. úžasný: bol to úžasný človek • expr. kolosálny: objavil som kolosálne riešenie • expr. rozprávkový • hovor. expr. báječný: rozprávkové počasie, videl som báječný film • expr. skvostný: má skvostnú manželku • expr. hrdý: je to hrdá stavba • hovor.: príma • tip-top • super: príma zápas, tip-top šaty; ten kabát je super • subšt.: bezvadný • bezva • bohovský • hovädský • hovadský
p. aj vyberaný 2, vzorný
2. p. významný 2
džbán, džbánok p. krčah
krčah nádoba s uchom, so zúženým hrdlom a obyč. s výbežkom uľahčujúcim liatie • džbán • džbánok: hlinený krčah, džbán, džbánok; ísť s džbánom po víno • amfora (antický krčah s dvoma uchami) • krpa • krpka: krpa, krpka kyslého mlieka