Synonymá slova "buš" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 28 výsledkov (1 strana)
-
biť 1. prudko, údermi narážať do niečoho, na niečo • udierať • tĺcť • mlátiť • búchať: biť, udierať, tĺcť do stola; bije, mláti, búcha kladivom • trepať • báchať • búšiť: trepať, báchať päsťou na dvere • expr.: trieskať • cápať • drúzgať • rafať: trieskať palicou o múr; cápať piestom; rafať krídlom o zem • expr.: sekať • rúbať (obyč. sečnými zbraňami): sekať, rúbať mečom, palicou okolo seba • expr.: prať • ráchať: hromy perú, ráchajú do stromov • bubnovať (bitím spôsobovať duté zvuky): bubnuje mu paličkou po chrbte • expr. lupkať (jemne biť) • expr. rumpotať (Šikula)
2. údermi zasahovať a spôsobovať telesnú bolesť, trestať bitkou • udierať • expr.: mlátiť • tĺcť: bije, udiera, mláti, tlčie dieťa hlava-nehlava • expr.: trieskať • cápať • drúzgať • rafať: trieskať, cápať, drúzgať niekoho po krížoch • expr.: látať • drať • drviť • degviť • ťať • lomiť • sekať • rezať: nemilosrdne chlapca láta, derie, lomí, reže • expr.: hlušiť • obšívať • maľovať • mastiť • mydliť • česať • mangľovať • hasiť: hluší, obšíva psa metlou • šľahať • šibať • švihať • plieskať • práskať • korbáčovať (biť korbáčom al. niečím pružným) • palicovať (biť palicou) • expr. boxovať (biť päsťami) • zauškovať • hovor.: fackať • fackovať • expr.: oflinkovať • páckať • čapcovať • čiapať • fliaskať • flieskať (biť rukou po tvári): surovo mládenca zauškuje, facká, čapcuje, fliaska • hovor.: buchnátovať • buchtovať (biť päsťou do chrbta) • expr.: chniapať • chlomaždiť • šústať (veľmi, silno biť) • prať (obyč. pri povzbudzovaní do činnosti): perie do koní • hovor. expr. obrábať: obrába chlapca päsťami • expr. tasať (Tatarka) • expr.: tantušiť • tentušiť: zvalili ho na zem a tantušili • zjemn. al. det.: bacať • bicať: nesmieš bacať psíka • expr.: lipkať • lupcovať • fraz. kraj. písať na chrbte
3. pri úderoch vydávať temný zvuk • odbíjať: hodiny bijú, odbíjajú • klopať • búchať • búšiť • buchotať • tĺcť • tlkotať • trepotať (o srdci) • skákať (hlasno biť; o srdci) • pulzovať • kniž.: tepať • tepotať: v žilách mu silno pulzuje, tepe krv; srdce mu splašene tepe
4. spôsobovať smrť • zabíjať • usmrcovať: biť, zabíjať muchy • expr.: hlušiť • kántriť: hluší, kántri potkany • masakrovať (hromadne biť)
búšiť1 p. udrieť 1
búšiť2 p. biť 1, 3
pulzovať (o krvi, o srdci) pravidelne narážať, udierať a pritom vydávať temný zvuk • biť • kniž. tepať • kniž. zried. tepotať: v žilách mu pulzuje, bije, tepe horúca krv; srdce mu bije, pulzuje rýchlejšie pri spomienke na rodinu • tĺcť • tlkotať • klopať (o srdci) • búchať • búšiť • buchotať (hlasno, výrazne): srdce mu divo búcha, búši/buchoce; búšenie krvi • skákať (hlasno, nepravidelne; o srdci): od strachu jej srdce divo skáče
udrieť 1. úderom, nárazom zasiahnuť človeka al. iného živého tvora • uderiť: ustúp, lebo ťa udriem, uderím (po chrbte) • buchnúť • búšiť • bachnúť: Buchni ho, bachni ho do chrbta! • expr.: trepnúť • tresnúť • tresknúť • capnúť • capiť: neposlušné dieťa trepla, tres(k)la, capla po zadku • klepnúť • klopnúť (obyč. kladivom al. podobným nástrojom): klepnem kapra po hlave • expr.: čapnúť • čapiť • ťapnúť • bacnúť • pacnúť (s menšou intenzitou): dieťa čaplo, ťaplo, baclo, paclo psíka • expr.: rachnúť • rafnúť • švacnúť • chňapnúť • chlopnúť (silným úderom): v zúrivosti ho rachol, rafol drúkom; najedovaný ho švacol, chňapol, kde zasiahol; chlopol ma po hlave • hovor. expr.: praštiť • chmeliť • pleštiť • treštiť • expr. zried. prasknúť (prudko): praštím ťa po hlave, cez ústa • švihnúť • šľahnúť • šibnúť (niečím pružným, ohybným): švihne, šľahne koňa bičom; šibne chlapca prútom • česnúť (prudko udrieť; obyč. o haluzi): haluz ho česla cez oči • kniž. mrsknúť: mrskne ho korbáčom • plesnúť • plesknúť • pľasnúť (obyč. dlaňami): v dobrej nálade ma plesne, pľasne po líci • expr.: zaťať • seknúť • reznúť • rubnúť (niečím ostrým): dva razy ho sekol, rezol, rubol linonárom pod rebrá • expr. hlobnúť: podgurážený hlobne mládenca po pleci • dať zaucho • expr.: facnúť • fľasnúť • fľasknúť • fľusnúť • fľusknúť (rukou udrieť po tvári): len sa opováž, dám ti zaucho, facnem ťa; v opitosti fľas(k)ol ženu po ústach • expr.: streliť • struhnúť • vylepiť • hovor. expr.: zasoliť • vysoliť • prisoliť (dať úder rukou niekomu): Takú ti strelím, vylepím! Zasoľ mu jednu!, ešte mu jednu prisolím • expr. priložiť: jednu mu priložil • expr.: drgnúť • ďugnúť • durknúť • hrknúť • zried. lapsnúť (koho): poriadne ho drgol, džugol päsťou do nosa; durkla, hrkla ma do chrbta • expr.: druzgnúť • luznúť • liznúť • lupnúť • lopnúť • hovor. expr. drisnúť (komu): druzgla, luzla, lizla mi zaucho; lupnem, drisnem mu zopár, že sa nespamätá • hovor. expr.: fuknúť • šuchnúť • šupnúť • pifnúť • flingnúť • flinknúť (nečakane, rýchlo): naraz mu zozadu jednu fukla, šuchla, šupla, pifla • nár. klknúť (Chrobák) • hrub. kydnúť: kydni mu lopatou, nech je ticho • expr.: zavaliť • zaraziť (prudko): zavalil ho po papuli • expr.: ovaliť • orútiť • omráčiť • ochmeliť • obúšiť • olomáziť • ohlušiť (ťažkým predmetom): ovalili, orútili, omráčili, olomázili ho drúkom; obúšiť, ohlušiť niekoho obuškom • expr.: ohlôniť • opáliť: ohlôniť palicou, opáliť bakuľou niekoho • expr.: pretiahnuť • obtiahnuť (za trest, z pomsty a pod.): však ho ja pretiahnem korbáčom; obtiahol syna remeňom • fraz. uštedriť buchnát/zaucho
2. p. buchnúť 1 3. p. napadnúť 2 4. p. nahromadiť sa 5. p. nastať
busta plastické zobrazenie hlavy s časťou pliec • poprsie: chodbu zdobili bronzové busty, poprsia
alebo 1. vyjadruje vylučovací vzťah často s príznakom eventuality • či • a či: teraz alebo nikdy; tak alebo, či onak; byť či nebyť; nevie, či má ísť do kina, či, alebo do divadla; bolo nás šesť a či sedem • buď • buďto: buď sa pridaj, buď choď preč; buď(to) sa vráti, buď(to) sa rozídeme; poet. al. hovor. abo • poet. al. hovor. expr. abože: Abože mi zahyň, abo buď slobodný. (S. Chalupka) • nár. lebo: lebo odhryzne, lebo roztrhá (Hronský)
2. p. čiže 1 3. p. prípadne 1
buď p. alebo 1
buďto p. alebo 1
bľačať 1. vydávať zvuky ako ovca, teľa, krava a pod. • bliakať • bľakotať • bučať: dobytok idúci na pašu bľačí, bliaka, bučí • mečať • mékať • mekotať (obyč. o koze, ovci) • ručať • mučať • expr. búkať (o rožnom statku) • expr.: vybľakovať • vybľakúvať (stále, hojne, s prestávkami)
2. p. spievať 1 3. p. kričať 1
bučať p. bľačať 1, múkať, ručať 1
múkať (o niektorých zvieratách), vydávať charakteristické zvuky • mučať • bučať: múkanie, bučanie dobytka • ručať • ryčať: kravy ručia; jelene, ťavy ryčia
ručať 1. vydávať hlasné ťahavé zvuky • ryčať: jelene, kravy ručia • expr. zried. rúkať: dobytok rúka • trúbiť (o jeleňoch) • bučať • expr. búkať (vydávať zvuk bú): vôl bučí, búka • húkať (vydávať zvuk hú): ktosi vonku húka • revať (vydávať rev): lev reve • hučať • hukotať (o vode): rieka hučí, hukoce
2. p. plakať
bučina bukový porast, les • zried.: búčie • bukovina: stráne porastené bučinou, bukovinou
bučný p. bujný 2
bujný 1. dobre, husto, rýchlo rastúci: bujná tropická vegetácia • rozbujnený: bujná, rozbujnená tráva, burina • hustý • bohatý: stratiť sa v hustom poraste; mať husté, bohaté vlasy • prebujnený (veľmi bujný): prebujnená zeleň
2. ktorý spontánne, nekontrolovane prejavuje silu, energiu, temperament a pod. (o človeku, zvierati a ich prejavoch); vyskytujúci sa, prejavujúci sa v neobmedzenej miere • bujarý • rozjarený • rujný: vracal sa po polnoci v bujnej, bujarej, rozjarenej nálade; bujná, bujará skupina chlapcov • expr.: rozbujdošený • bujdošský • hovor. expr. rozkokošený • zried.: rozbujdašený • rozbújaný • rozpasený: rozbujdošené deti; bujdošský život (Jesenská) • poet. bučný: plný bučných síl (Hviezdoslav) • samopašný • roztopašný • zastar. prostopašný (nerešpektujúci obmedzenia, spoločenské normy a pod.): samopašné, roztopašné nočné vyčíňanie • búrlivý • búrlivácky • rozpustený • bezuzdný • nespútaný • neviazaný: búrlivá, rozpustená, bezuzdná zábava; búrlivácky, nespútaný, neviazaný život; nespútaná obrazotvornosť • bohatý • nevyspytateľný • prebujnený • rozbujnený (veľmi rozvinutý, často prekvapujúci): bujná, bohatá, nevyspytateľná, prebujnená fantázia • divý • divoký • živelný: divý, divoký žrebec; divá, divoká, živelná povaha
p. aj divý 2
bzučať 1. vydávať trasľavý (niekedy zvonivý) zvuk podobný citoslovcu bzz (o lietajúcom hmyze, prístrojoch a pod.); ozývať sa takýmto zvukom • bzukotať • brnčať: muchy, čmeliaky bzučia, bzukocú; čosi mi bzučí za uchom; mesto ticho bzučí • zried. bzukať • brnkať (o tenkých kovových a sklených predmetoch): poháriky brnkajú • drnčať (o veciach): ventilátory, struny drnčia • expr. zried.: buňať • bunčať (Hviezdoslav)
2. p. bručať
chladnokrvný 1. ktorý triezvo uvažuje, ktorý sa pridŕža rozumu; ktorý neprejavuje navonok citové rozpoloženie, vzrušenie, pohnútky (o človeku); svedčiaci o tom • chladný: chladnokrvná, chladná vypočítavosť; chladnokrvný, chladný úsudok, rozum • triezvy • rozvážny (presný, objektívny a opatrný): triezvy, rozvážny politik; triezva, rozvážna úvaha • pokojný • vyrovnaný • stoický (ktorý sa dokonale ovláda, ktorého nič nevyvedie z miery): chladnokrvné, pokojné prizeranie sa na pouličnú hádku; jeho vyrovnaná povaha naháňala až strach; pozerala naňho so stoickým pokojom • nevýbušný • zdržanlivý: nevýbušný, zdržanlivý prejav
2. p. bezcitný, surový 2
oko 1. (obyč. mn. č. oči) guľovitý orgán, ktorý umožňuje (človeku, živým tvorom) vidieť • zrak (jeden zo zmyslov; i kniž.): mať dobré oči, dobrý zrak; kniž. oči, zraky sa im stretli • pohľad (pohyb očí, videnie): uprieť oči, pohľad • expr.: okáň • okáľ • fľocháň • pleskáň • pleštiak • bleskáň (obyč. mn. č.; o veľkých očiach): škuľavé okále, flocháne, pleštiaky • trnky (iba mn. č.; o čiernych očiach) • hovor. kukadlá (iba mn. č.) • slang.: cibule • buľvy (iba mn. č.): vypleštiť cibule, buľvy • pren. expr. zrenica: modré oči, zrenice
2. povraz, drôt a pod. uviazaný v tvare oka • slučka: stiahnuť oko, slučku
3. p. pasca 1 4. p. jazero
prchký ktorý je náchylný náhle, prudko sa nahnevať (o človeku); svedčiaci o tom • popudlivý • kniž. vznetlivý: prchký, popudlivý, vznetlivý človek • hnevlivý • hnevný • srditý • zlostný (so sklonom rýchlo sa nahnevať, nazlostiť): hnevlivá, srditá, zlostná povaha • impulzívny • prudký • výbušný (reagujúci prudko pod vplyvom istých nálad, impulzov): impulzívny typ človeka; prudké, výbušné prejavy, správanie • psych. cholerický (typický pre cholerika) • expr. náramný: je trochu náramný • zried. prchlivý
prudký 1. vyznačujúci sa veľkou silou a (nečakanou) rýchlosťou • silný (op. slabý): prihnal sa prudký, silný vietor • kniž. razantný: razantný úder • lek. akútny: akútny zápal • strmý • rýchly (obyč. o pohybe; op. pomalý): strmý, rýchly krok; strmý, rýchly let; rýchly spád udalostí • rapídny: rapídny vzostup • rázny • vehementný • kniž. briskný: rázny, briskný útok, pohyb • náhly (nečakane prudký; op. pozvoľný): nastala náhla zmena počasia • dravý • nespútaný: dravý, nespútaný tok rieky • turbulentný: turbulentný tok, pohyb • ostrý (prudkosťou a silou nepríjemne pôsobiaci na zmysly): zasiahlo ho ostré svetlo, ostré zvonenie • živelný (prudký ako živel): živelná sila • bleskový (s prudkosťou blesku): zasiahol ho bleskový úder • zúrivý • divý • divoký • expr.: diabolský • besný: zúrivé, divé, divoké, diabolské, besné tempo • expr.: šialený • bláznivý: šialený, bláznivý cval • horúčkovitý • publ. hektický • kniž. zimničný (o tempe, rýchlosti)
p. aj ničivý
2. prudko, náhle reagujúci na podnety (o človeku); intenzívne al. živelne pociťovaný, prejavovaný (obyč. o citových prejavoch človeka) • vášnivý: prudký, vášnivý cit • náruživý (prudký obyč. v ľúbostných prejavoch, zážitkoch): byť náruživý v láske • vznetlivý • impulzívny • popudlivý • prchký (ktorý sa vie náhle rozhnevať): vznetlivá, impulzívna, popudlivá, prchká povaha • eruptívny • explozívny • výbušný • cholerický: eruptívne, explozívne, výbušné prejavy; cholerické správanie • energický • rázny • kniž. razantný: energická žena; rázne, razantné zabuchnutie dverí • strmý • hovor. expr.: hurtovný • hurtácky: strmý, hurtovný človek; strmé, hurtovné, hurtácke zaklopanie • kraj. náramný • kniž. sverepý (o človeku) • živelný • búrlivý: živelný duch; článok vyvolal búrlivú reakciu verejnosti • náhly (nastávajúci, prichádzajúci nečakane rýchlo a s veľkou intenzitou): náhle preľaknutie, vzplanutie • silný • mocný (op. slabý): silné, mocné vášne • divý • divoký: divá, divoká radosť • expr.: bláznivý • šialený: bláznivá, šialená túžba • pren. expr. cigánsky: cigánska krv, nátura • expr. žeravý • nespráv. horkokrvný
3. náhle stúpajúci al. klesajúci • strmý • príkry: cesta mala prudké, strmé, príkre stúpanie; prudký, strmý kopec • ostrý (majúci ostrý uhol): prudká, ostrá zákruta
vášnivý 1. silno citovo zaujatý za niečo; svedčiaci o silnom zaujatí • náruživý: vášnivý, náruživý rybár; dal sa na šport s vášnivým, náruživým zaujatím • nadšený • oduševnený: nadšení, oduševnení zástancovia modernej hudby • horlivý • zápalistý: horliví prívrženci futbalu • silný • tuhý: silní, tuhí fajčiari • ohnivý • kniž.: zapálený • zanietený: ohnivý, zapálení, zanietení bojovníci za demokraciu • fanatický • prepiaty: fanatická, prepiata viera • expr. posadnutý: je posadnutý za autami • expr. zúrivý: zúrivý zberateľ
2. neovládane, živelne reagujúci; svedčiaci o živelnosti: vášnivý človek • prudký • výbušný: prudká, výbušná povaha • temperamentný • ohnivý: temperamentný rečník • rozvášnený (ktorý podľahol vášni): rozvášnení diváci • búrlivý: búrlivá debata • neskrotný • nespútaný: neskrotný hnev • kniž. eruptívny (Vajanský) • kniž.: maniacky • manický • maniakálny (prejavujúci sa istou vášňou): maniakálne blúznenie
p. aj výbušný 2
3. prudko prejavujúci ľúbostné city; svedčiaci o ľúbostnej vášni • náruživý: vášnivý, náruživý muž; vášnivé objatie • žiadostivý: žiadostivé pohľady • horúci • plamenný • ohnivý: horúce, plamenné bozky • rozohnený • rozpálený • rozvášnený • roztúžený: rozohnený, rozvášnený milenec
p. aj náruživý
výbušný 1. ktorý má schopnosť vybuchnúť • explozívny: výbušné, explozívne látky • traskavý (ľahko vybuchujúci): traskavý plyn • trhavý: trhavá strela • trieštivý (majúci schopnosť trieštiť): trieštivý účinok výbušniny • brizantný: brizantná trhavina • odb. fulminantný
2. ktorý rýchlo a intenzívne reaguje • prudký • eruptívny • explozívny: otec mal výbušnú, prudkú, eruptívnu, explozívnu povahu • impulzívny: impulzívne konanie • prchký (náchylný náhle sa nahnevať): náš vedúci je veľmi prchký • vášnivý • temperamentný (živelne reagujúci): vášnivý človek, temperamentný rečník • neskrotný • zúrivý: neskrotné dieťa; byť zúrivý • hysterický: hysterická učiteľka • cholerický (majúci povahu cholerika): cholerické dieťa • sangvinický (majúci temperament sangvinika) • kniž. nervný
p. aj vášnivý 2
prudko 1. s veľkou rýchlosťou, silou, intenzitou • sprudka: prudko, sprudka zabrzdil, aby nenarazil • náhle • rapídne: jeho stav sa náhle, rapídne zhoršil • akútne: prudko, akútne prebiehajúca infekcia • rázne • razantne: rázne, razantne zaútočil na súpera • silno • vehementne: silno, vehementne obhajoval svoje názory • expr. zúrivo: vietor zúrivo zalomcoval dvermi • expr.: hupkom • hupky • strmhlav: hupkom, hupky, strmhlav sa púšťal do každej roboty • hovor.: hurtom • zhurta • hurtovne: hurtom, zhurta začal rýľovať v záhrade • poet. strelmo (Hviezdoslav, Fabry) • zastar.: valmo • valom (Hviezdoslav, Tajovský)
porov. aj prudký 1
2. s veľkým sklonom • strmo • príkro • ostro: chodník prudko, strmo stúpa k vrcholu; cesta sa príkro, ostro zvažuje k rieke • kolmo: kolmo stúpajúcimi schodmi sa dostali na povalu
3. živelne reagujúc; prejavujúc živelnosť v správaní, v konaní v reakciách • prchko • impulzívne: prudko, prchko zareagoval na otcovu poznámku; začal impulzívne presviedčať o svojej pravde • vášnivo: pri rozhovore vášnivo rozkladá rukami • strmo • príkro: strmo, príkro sa osopil na dieťa • rozhodne • rezolútne: rozhodne, rezolútne odmietnuť predložený návrh • ostro • zostra: v diskusii ostro, zostra zaútočiť na oponenta • výbušne • explozívne • kniž. eruptívne: výbušne, explozívne, eruptívne reaguje na každé napomenutie • expr.: zúrivo • šialene: zúrivo, šialene sa rozkričal na ženu • hovor.: hurtom • zhurta • hurtovne: hurtom, zhurta diskutuje o všetkom
porov. aj prudký 2
výbušne p. prudko 3, porov. aj výbušný 2
výbušnina výbušná látka: zneškodniť výbušninu • trhavina (výbušnina s trhavým účinkom) • traskavina (výbušnina s veľkou detonačnou silou) • ekrazit (silná trhavina) • dynamit (výbušnina, ktorej základom je nitroglycerín)
zlyhať prestať (dobre) fungovať, prestať byť funkčný (o mechanizmoch, orgánoch a pod.) • vypovedať (službu): motor zlyhal, vypovedal; zrak mu často zlyhal; zmysly mu vypovedali • vysadiť • vynechať (prerušiť činnosť): motor vynechal, vysadil • zastaviť sa: srdce sa mu zastavilo • zadrhnúť sa • zaseknúť sa: stroj sa z času na čas zadrhne, zasekne; hlas sa od dojatia zadrhol, zasekol • preskočiť (o hlase): v rozrušení jej hlas preskočil, zlyhal • hovor. expr. zahaprovať: doprava zahaprovala • subšt. kiksnúť • sklamať: nervy sklamali; sklamať v rozhodujúcej chvíli • kniž. stroskotať • nevydariť sa: plán stroskotal, nevydaril sa; ich vzťah rýchlo stroskotal