Synonymá slova "buc" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 81 výsledkov (1 strana)

  • buc naznačuje drgnutie, buchnutie hlavou, hlavami, rohmi, guľatým predmetom a pod. • drcdurk: baran, baran, buc; baran, drcbuchbumbumsbach: buc, buch, bum hlavičkou o zem

    p. aj buch


    buch napodobňuje tupý zvuk pri výbuchu, výstrele, náraze, páde, údere a pod.; naznačuje buchnutie, výstrel, náraz, pád, úder a pod. • bumbumsbumst: buch, buch, ozývalo sa z vedľajšej miestnosti; bum, bum, bolo počuť každú chvíľu zo strelnice; pošmykol sa a bums(t) na zembachbauch: bach, bauch, brána sa zavrelabác: bác, roztiahol sa na chodníku, aký bol dlhýluppuk: lup mu jednu po lícibuc (naznačuje slabý náraz, pád dieťaťa): dieťa zrazu buc na zem

    p. aj bác


    bľačať 1. vydávať zvuky ako ovca, teľa, krava a pod. • bliakaťbľakotaťbučať: dobytok idúci na pašu bľačí, bliaka, bučímečaťmékaťmekotať (obyč. o koze, ovci) • ručaťmučaťexpr. búkať (o rožnom statku) • expr.: vybľakovaťvybľakúvať (stále, hojne, s prestávkami)

    2. p. spievať 1 3. p. kričať 1


    bučať p. bľačať 1, múkať, ručať 1


    múkať (o niektorých zvieratách), vydávať charakteristické zvuky • mučaťbučať: múkanie, bučanie dobytkaručaťryčať: kravy ručia; jelene, ťavy ryčia


    ručať 1. vydávať hlasné ťahavé zvuky • ryčať: jelene, kravy ručiaexpr. zried. rúkať: dobytok rúkatrúbiť (o jeleňoch) • bučaťexpr. búkať (vydávať zvuk ): vôl bučí, búkahúkať (vydávať zvuk ): ktosi vonku húkarevať (vydávať rev): lev revehučaťhukotať (o vode): rieka hučí, hukoce

    2. p. plakať


    prask napodobňuje zvuk spôsobený pádom, úderom, zlomením a pod.; naznačuje pád, úder, hodenie, zlomenie a pod. • prásktreskbáctrep: prásk, tresk, vylepil mu zaucho; bác, trep, udrel ho po tvárikrachpukruprups: prask, krach, puk, okenná tabuľa praskla napoly; rup(s), zhodil vrece do pivnicedruzgšvác: druzg, švác, hodil tanier o zembuchbumbums (napodobňuje tupý zvuk; naznačuje pád, úder): buch, dvere s rachotom zapadli; bum, bums, a už sa našiel na zemi


    búchač p. tárač


    tárač, táraj expr. kto veľa, zbytočne, nerozvážne hovorí • expr.: táradlotrepajtrepák: nik si ho nevážil, bol to iba taký tárač, trepajexpr.: meľhuba (Vajanský)rapotáčrapoták (Bendová)frázistašepleta (Zúbek)expr. zried.: tarantliapajhovor. pejor. búchač (Hviezdoslav)pejor. tlčhubanár.: ľapták (Hviezdoslav)ľaptoš (Skalka)ľabdošhrub. drístošsubšt. kecoš


    búchačka p. puška


    puška ručná strelná zbraň s dlhou hlavňou • hovor. flinta: poľovnícka puška, flintahovor. zastar.: gverkverručnica: dať si gver na plecežart. pukačkahovor. expr. búchačkakarabína (ľahká krátka puška) • zastar. vintovka (druh vojenskej pušky staršieho typu) • predovka (starý typ pušky nabíjanej spredu) • zadovka (starý typ pušky, pri ktorej sa náboj vkladá do zadnej časti komory) • vzduchovka (puška, z ktorej sa strela vypudzuje stlačeným vzduchom) • malokalibrovkanespráv. malorážka (ľahká malokalibrová guľovnica) • guľovnica (poľovnícka puška na guľové náboje) • brokovnica (poľovnícka puška na brokové náboje)


    búchanec p. úder 1


    úder 1. prudké narazenie, udretie niečoho na niečo; takto spôsobený zvuk: údery palicou, pravidelné údery srdca, údery hromu; pocítiť silný údernáraz: dostať náraz do nohyzásah: zásah päsťou do tvárehovor. rana: dostať ranu do hlavyexpr.: buchnátbúchanecštuchanec (úder päsťou do chrbta): dať niekomu buchnát, štuchanec do rebierhovor. expr. buchtadet. packa (slabší úder): dať dieťaťu packu na dlaňexpr. štulec (Jégé)expr. drganec (Gráf)hovor. expr. šupa

    2. p. útok 1 3. p. katastrofa, tragédia 2


    biť 1. prudko, údermi narážať do niečoho, na niečo • udieraťtĺcťmlátiťbúchať: biť, udierať, tĺcť do stola; bije, mláti, búcha kladivomtrepaťbáchaťbúšiť: trepať, báchať päsťou na dvereexpr.: trieskaťcápaťdrúzgaťrafať: trieskať palicou o múr; cápať piestom; rafať krídlom o zemexpr.: sekaťrúbať (obyč. sečnými zbraňami): sekať, rúbať mečom, palicou okolo sebaexpr.: praťráchať: hromy perú, ráchajú do stromovbubnovať (bitím spôsobovať duté zvuky): bubnuje mu paličkou po chrbteexpr. lupkať (jemne biť) • expr. rumpotať (Šikula)

    2. údermi zasahovať a spôsobovať telesnú bolesť, trestať bitkou • udieraťexpr.: mlátiťtĺcť: bije, udiera, mláti, tlčie dieťa hlava-nehlavaexpr.: trieskaťcápaťdrúzgaťrafať: trieskať, cápať, drúzgať niekoho po krížochexpr.: látaťdraťdrviťdegviťťaťlomiťsekaťrezať: nemilosrdne chlapca láta, derie, lomí, režeexpr.: hlušiťobšívaťmaľovaťmastiťmydliťčesaťmangľovaťhasiť: hluší, obšíva psa metloušľahaťšibaťšvihaťplieskaťpráskaťkorbáčovať (biť korbáčom al. niečím pružným) • palicovať (biť palicou) • expr. boxovať (biť päsťami) • zauškovaťhovor.: fackaťfackovaťexpr.: oflinkovaťpáckaťčapcovaťčiapaťfliaskaťflieskať (biť rukou po tvári): surovo mládenca zauškuje, facká, čapcuje, fliaskahovor.: buchnátovaťbuchtovať (biť päsťou do chrbta) • expr.: chniapaťchlomaždiťšústať (veľmi, silno biť) • prať (obyč. pri povzbudzovaní do činnosti): perie do koníhovor. expr. obrábať: obrába chlapca päsťamiexpr. tasať (Tatarka)expr.: tantušiťtentušiť: zvalili ho na zem a tantušilizjemn. al. det.: bacaťbicať: nesmieš bacať psíkaexpr.: lipkaťlupcovaťfraz. kraj. písať na chrbte

    3. pri úderoch vydávať temný zvuk • odbíjať: hodiny bijú, odbíjajúklopaťbúchaťbúšiťbuchotaťtĺcťtlkotaťtrepotať (o srdci) • skákať (hlasno biť; o srdci) • pulzovaťkniž.: tepaťtepotať: v žilách mu silno pulzuje, tepe krv; srdce mu splašene tepe

    4. spôsobovať smrť • zabíjaťusmrcovať: biť, zabíjať muchyexpr.: hlušiťkántriť: hluší, kántri potkanymasakrovať (hromadne biť)


    búchať 1. nárazmi, údermi a pod. spôsobovať silný tupý zvuk al. vydávať taký zvuk • robiť buchotbuchotaťexpr.: trieskaťtrepať: vráta búchajú, robia buchot, buchocú, trieskajúplieskať (niečím ohybným, plochým): plieskať dlaňouhrmotaťhrmotiť: z kuchyne sa ozývalo hrmotanie riadurachotaťrachotiť: hrom rachotíexpr. buchkať (slabo búchať) • bubnovať (prstami, paličkami): bubnovať prstami po lavici; búchať, bubnovať na bubne

    2. p. biť 1, 3 3. p. tárať


    hovoriť 1. vyjadrovať myšlienky rečou; rečou dávať na vedomie (op. mlčať) • vravieť: hovoriť, vravieť nahlas, rozumne; hovoriť, vravieť o deťochrozprávaťhovor. vyprávať (hovoriť v dlhšom časovom rozpätí): rozprávať o svojich zážitkochvykladaťrozkladať (zoširoka, vysvetľujúco): vykladá, rozkladá svoje plányexpr.: roztriasaťpretriasaťpremieľaťrozvlačovať (zdĺhavo, podrobne) • hovor. rozširovať sašíriť sa (obšírne): netreba sa o veci už viac rozširovať; je zbytočné viac sa o tom šíriťkraj. povedať: ľudia povedajú všeličopovrávať (si): mnohí povrávajú, že bude zlenár. trizniť (Hviezdoslav)expr. hútoriť (obyč. veľa) • hovor. žart. hutoriť (východoslovenským nárečím) • kniž. zastar. sloviť (Škultéty)kniž. zastar. vetiťodriekať (mechanicky, monotónne) • oznamovať (dávať na vedomie istú správu) • komunikovať (byť v spojení rečou): nekomunikujem s kolegyňou už týždeňrečniťexpr. zried. rečinkovať (mať, držať reč al. expr. plano hovoriť): reční už pol hodiny; iba sa pilo a plano rečinkovalohrub. papuľovať: papuľuje, hoci sa ho nik nespytujeexpr. húsťhovor. expr.: hustiťtrúbiťvtĺkať (niečo do niekoho; neprestajne, nástojčivo hovoriť): celý večer hudie svoje; hustiť, vtĺkať žiakom poučkuexpr.: vrčaťsipieťsyčať (zlostne, sipľavo hovoriť) • expr.: štekaťbrechaťprskať (zlostne, jedovato hovoriť) • expr. sekať (ostro, trhane hovoriť) • expr.: mlieťrapotaťrapkaťsypaťsúkaťmrviť (rýchlo, veľa a obyč. aj hlasno hovoriť): melie, rapoce, sype jedno cez druhé; rýchlo mrví slováexpr.: trkotaťdrkotaťmrkotaťgagotať (hovoriť veľa, rýchlo, často o zbytočnostiach) • jazyčiť (veľa rozprávať) • rozťahovaťslabikovať (pomaly hovoriť): rozťahovať odpoveď, slabikovať slováexpr.: hlaholiťšveholiťhrkútaťševeliťštebotaťšvitoriťdžavotať (hovoriť jemným, príjemným hlasom): hlaholiť, hrkútať nežným hlasom; na ulici štebocú, džavocú detispievať (spevavo hovoriť) • šepkaťšeptaťšuškaťexpr. šepotaťhovor. expr. šušotaťexpr.: šušúkaťšepoliťšipoliť (hovoriť potichu, pošepky al. tajnostkársky): dievčence si čosi šepkajú, šušocú, šepolia do uchaexpr.: šomraťšamotiťšemotiťšemoniť (potichu a nezrozumiteľne hovoriť) • expr.: hundraťmrmlaťmrmotaťmumraťbrblaťbručaťdudraťdudlať (nezreteľne hovoriť): nevieme, čo si dedko stále hundre, mrmle, dudreexpr.: huhlaťhuhňaťfufnaťchuchmaťchuchňať (hovoriť nosom): huhle, chuchme čosi nádchovým hlasomdrmoliť (nezrozumiteľne, zmätene hovoriť) • expr. habkaťjachtaťhovor. koktať (neisto, trhavo, zajakavo hovoriť): habká, jachce, kokce niečo o svojej nevineexpr.: brbtaťbrbotaťhatlaťbľabotať (chybne, nezreteľne, nesúvisle hovoriť) • expr.: táraťtrepaťtliapaťtrieskaťplieskaťbaláchaťbúchaťkvákať (nepremyslene, nemúdro a obyč. veľa al. zbytočne hovoriť): stále iba tára, trepe, kváka, ale nepomôžehrub. drístaťsubšt.: kecať • valiť: čo to drístate, keciate, valíte, veď to nie je pravdaexpr.: pliesťmotať (hovoriť bez zmyslu) • expr.: repetiťrepentiť: Čo repetí tá stará?hovor. expr.: remziťremzať (nejasne hovoriť) • hovor. expr.: ľapotaťľaptať (hovoriť nezmysly) • hovor. expr.: šepletiťtaľafatkovaťpejor. haraburdiť (hovoriť daromnice) • hovor. expr.: handrkovaťhandrboliť (hovoriť nezrozumiteľne, často cudzím jazykom)

    porov. aj kričať 1

    2. p. svedčiť2 2 3. p. nazývať


    hrmotať, hrmotiť pri náraze tvrdých predmetov vydávať al. spôsobovať tupý prerušovaný a obyč. nepravidelne znejúci zvuk • lomoziťbuchotaťbúchať: hrmoce, buchoce dvermi; niečo v komore lomozí, hrmotíexpr. trepotať: počuť trepotanie bubnovexpr.: rachotaťrachotiť (o silne znejúcom zvuku) • hrmľovať: vlaky na moste rachocú, hrmľujúexpr.: durkaťdurkotať: čosi na dvore durkoceexpr.: runcovaťruntovať: runcuje s hrncamihrub. expr.: štabarcovaťhurtovať: na dvore štabarcujú deti; na ceste hurtuje, hrmoce kočšramotaťšramotiťexpr.: harašiťharasiť (o slabšie znejúcom zvuku): hrmoce, šramotí riadom v kuchynihrkotaťhrkaťhrčaťdrkotaťexpr.: hrkľovaťhrgľovaťdrgľovať (o pravidelne znejúcom zvuku): niečo vonku hrkoce, drkoce; voz hrkľuje, drgľujeexpr.: durkaťdurkotať: hromy durkajú, durkocúexpr. surmovať: ktosi surmuje na pôjdenár. expr. herbeľovať: kolesá herbeľovali po hrboľatej ceste


    pulzovať (o krvi, o srdci) pravidelne narážať, udierať a pritom vydávať temný zvuk • biťkniž. tepaťkniž. zried. tepotať: v žilách mu pulzuje, bije, tepe horúca krv; srdce mu bije, pulzuje rýchlejšie pri spomienke na rodinutĺcťtlkotaťklopať (o srdci) • búchaťbúšiťbuchotať (hlasno, výrazne): srdce mu divo búcha, búši/buchoce; búšenie krviskákať (hlasno, nepravidelne; o srdci): od strachu jej srdce divo skáče


    tárať expr. nepremyslene, nerozvážne, obyč. veľa a zbytočne hovoriť • expr.: trepaťtliapaťtrieskaťplieskaťbúchaťkvákaťhrub. drístať: tára, trepe hlúposti; trieska, plieska, búcha do sveta; ustavične kváka o tom istom; drísta samé hlúpostiexpr.: pliesťmotať (bez zmyslu): Čo toľko pletieš, moceš?expr.: mlieťtrkotaťdrkotaťrapotať (rýchlo, obyč. mechanicky, bez hlbšieho zmyslu): mleli, trkotali o bezvýznamných veciachpejor. jazyčiť (veľa, zle rozprávať o niekom) • hovor. expr.: repetiťrependiťklebetiť: ženy po celý čas repetili, rependili, klebetili o deťochexpr.: bľabotaťľapotaťľaptať: je to iba prázdne bľabotanie; ustavične ľap(o)ce o dačomhovor. expr.: šepletiťtaľafatkovaťpejor. haraburdiť (tárať o daromniciach): niečo šepletila, taľafatkovala, haraburdila s kamarátkouexpr.: baláchaťbalušiť (táraním vyvolávať zmätok): balácha, baluší do svetaexpr.: brblaťbrbotaťfrfotať: Prestaňte už frfotať!subšt.: kecať • valiť: nehodno mu veriť, to iba valífraz.: strieľať/hovoriť dve na trihovoriť, čo slina na jazyk donesiepúšťať si ústa/jazyk na prechádzku/na špacírkumlátiť prázdnu slamu


    buchkať p. búchať 1


    buchnát p. úder 1


    buchnátovať hovor. dávať údery päsťou do chrbta • hovor. buchtovať: chlapci sa buchnátovali, buchtovali

    p. aj biť 2


    buchnúť 1. nárazom, pádom a pod. spôsobiť temný zvuk al. vydať taký zvuk • expr.: tresknúťtresnúťtrepnúť: nahnevane buchnúť, tres(k)núť dvermiprasknúť: čosi vonku praskloplesknúťplesnúťpľasknúťpľasnúť (nárazom ohybných al. plochých predmetov): ples(k)núť bičom, dlaňamiexpr.: capnúťšvacnúťrachnúťbachnúť: tanier capol, rachol, švacol, až sa tak ozývalo; v diaľke niečo rachloexpr.: durknúťzdurknúť: výstrel zdurkolzarachotiťzrachotiťudrieť (buchnúť s rachotením): blízko z(a)rachotil, udrel hromexpr. chlopnúť: dvere hlasno chlopli

    2. p. udrieť 1 3. p. prepadnúť 5


    hodiť prudkým pohybom spôsobiť let al. pád niečoho: hodiť loptu do oblokavrhnúť (obyč. prudko): vrhnúť laso, guľuexpr.: šmariťzašmariťtresnúťtresknúťplesnúťplesknúťšľahnúťtrepnúťcapiťcapnúťčapiťčapnúťšvacnúť: šmaril, tresol tašku do kúta; v zlosti šľahla, capla, švacla kabát na gaučexpr.: pleštiťpľaštiť (obyč. tak, že sa niečo rozpadne, rozpľasne): pleštil tanier o zemnár. šmrliť (Šikula)expr. sotiť (prudko posunúť): vrece sotil do autaexpr.: prasknúťpraštiťmrštiťbuchnúťdžuchnúťbacnúť (hodiť o niečo): praskol, buchol knihu o stôlexpr. kydnúť (vo väčšom množstve): kydnúť jedlo na tanierexpr. frknúť (malé množstvo): frknúť soli do hrnca s polievkouhovor. expr.: šibnúť (prudko) • šmyknúť (tajne): šibla, šmykla mu stovku do taškyhovor. expr. struhnúť: chytil fľašu a struhol ju do náshovor. pohodiť (hodiť obyč. menšie množstvo): pohodiť husiam zrnonahodiť (obyč. na dopravný prostriedok): nahodili štrk na vozpohádzaťexpr. potrepať (postupne, viac predmetov)


    naraziť 1. pri pohybe sa prudko dotknúť (mimovoľným nárazom) • vraziť: autá narazili, vrazili do sebaudrieťuderiťbuchnúť: čln udrel o breh; buchol hlavou do stenyexpr.: bachnúťtresnúťtresknúťtrepnúťhovor. expr. švacnúť: opitý šofér bachol do stĺpadrgnúťstrčiťexpr.: štuchnúťšuchnúťhovor. expr.: bacnúťbucnúť (trochu naraziť): drgol lakťom do nábytkuexpr. zried.: drúliťtrknúť: v tme drúlil do stromusotiť (zároveň vychýliť z polohy): sotil do protihráča tak, že spadolzraziť sa (naraziť navzájom): zrazili sa čelaminabehnúťnaletieť (naraziť v rýchlom pohybe): lyžiar nabehol na kamene, na prekážkunár. expr. klmnúť

    2. nečakane, náhodou stretnúť niekoho al. sa stretnúť s niečím • natrafiťtrafiť: pri prechádzke narazil na známych; trafil na dobrú knihuzraziť sa (s niekým, niečím) • prísťdôjsťobjaviťnájsť: prišiel k dobrej knihe; došiel na chybu v účteexpr.: naďabiťnaďapiť: naďabil na prekážku

    3. nárazom umiestniť • nasadiť: narazil, nasadil si klobúknastoknúťnabodnúťnapichnúť (na niečo ostré): nastokla mäso na ražeňnabiťnatĺcť (do niečoho): nabil klince do steny

    4. p. dotknúť sa 2 5. p. usmerniť 1


    ovaliť expr. 1. udrieť ťažkým predmetom • expr. obúšiť: ovalil, obúšil ho sekerouexpr.: praštiťtresnúťtresknúťchňapnúťrachnúťbuchnúťzried. chropnúť (Tajovský): ovalil, praštil, tres(k)ol, rachol zviera palicou po hlaveexpr.: ochmeliťorútiťnár. expr.: olomáziťošinúť: ochmeliť niekoho drúkom, orútiť kyjomomráčiťexpr. ohlušiť (zbaviť pritom vedomia): kameňom ho omráčil, ohlušil

    2. p. ohromiť


    prepadnúť 1. poškodiť sa a padnúť (cez niečo) • preboriť sa: ľad sa pod nohami prepadol, preborilpreliačiť saprelúpiť saprelomiť sa (pod tlakom sa zlomiť) • prevaliť sa: strecha sa pod ťarchou snehu prelomí, prevalípoprepadúvaťpoprepádaťpoprepadávať (postupne, na viacerých miestach, o viacerých osobách)

    2. nenazdajky, náhle prísť obyč. s bojovým, zištným úmyslom • zaútočiťnapadnúť: lupiči prepadli, napadli chodca; medvedica zaútočila na turistovprekvapiť (neočakávane vyrušiť): vojsko prekvapilo spiace mestoiron. navštíviť (neočakávane a obyč. neželateľne): navštívili nás zlodejipoprepadúvaťpoprepádaťpoprepadávať (postupne)

    3. náhle niekoho vziať, dostať do svojej zlej, nepriaznivej moci • postihnúť: prepadla, postihla ho zlá chorobazastihnúť: obávame sa, že nás prepadne, zastihne búrkazachvátiťzasiahnuť: zachvátil, zasiahol ma nečakaný spánokovládnuťopanovaťzmocniť sa: zakaždým ju ovládne kašeľ; z ničoho nič sa ma zmocní smútokschytiťpochytiť: schytila, pochytila ho zlosť

    4. byť zasiahnutý, dostať sa do moci, vplyvu niečoho • podľahnúť: prepadnúť, podľahnúť strachu, zmätkuoddať sa: napokon sa oddal zúfalstvu, prepadlo ho zúfalstvo

    5. neprospieť v škole: prepadnúť z matematikyslang.: rachnúťbuchnúť: v tretej triede racholslang. rupnúť: profesor dal študenta rupnúť z fyzikypoprepadúvaťpoprepádaťpoprepadávať (o viacerých osobách)


    sotiť 1. prudkým pohybom, nárazom pohnúť z miesta al. vychýliť z polohy: sotili ho do vody, do kútastrčiť: strčili ho z lavice doluštuchnúťbuchnúťdrgnúťexpr.: džugnúťdurknúť (rukou, lakťom a pod. prudko vraziť do niekoho): štuchnúť, buchnúť kamaráta do chrbta; tak ho džugol, durkol, drgol do boka, že skríkolexpr. vrútiť (sotiť dovnútra): vrútila chlapca do izbyposotiťpostrčiťpoštuchnúťpodrgnúťexpr. podžugnúť (trochu sotiť)

    2. prudko posunúť (nejakú vec) • strčiť: sotil, strčil kufor pod stôlexpr.: šupnúťšuchnúť (rýchlo)

    p. aj hodiť


    streliť 1. vypustiť strelu zo strelnej zbrane • vystreliťvypáliť: (vy)streliť z pušky; (vy)strelil, vypálil na zajacaexpr.: buchnúťrachnúť: rachol z revolvera

    2. usmerniť strelu do siete, do koša (v loptových a pod. hrách) • vstreliťvsietiť (streliť do siete) • šport. publ. dať: streliť, vsietiť, dať gól, kôškopnúť (nohou): kopol už tretí gól

    3. expr. dať úder do tváre (rukou) • dať zauchodať fackuexpr.: vylepiťvlepiť: strelím, vylepím ti jednu, ak neposlúchneš; dal mu zaucho, facku za odvrávanieexpr.: struhnúťvsotiťvpáliť: Struhni mu, facni mu jednu!; vsotil mu poza ušifraz.: dať poza ušidať po hlave

    4. p. zastreliť 5. p. predať 1 6. p. prdnúť 7. streliť si p. utiahnuť si


    udrieť 1. úderom, nárazom zasiahnuť človeka al. iného živého tvora • uderiť: ustúp, lebo ťa udriem, uderím (po chrbte)buchnúťbúšiťbachnúť: Buchni ho, bachni ho do chrbta!expr.: trepnúťtresnúťtresknúťcapnúťcapiť: neposlušné dieťa trepla, tres(k)la, capla po zadkuklepnúťklopnúť (obyč. kladivom al. podobným nástrojom): klepnem kapra po hlaveexpr.: čapnúťčapiťťapnúťbacnúťpacnúť (s menšou intenzitou): dieťa čaplo, ťaplo, baclo, paclo psíkaexpr.: rachnúťrafnúťšvacnúťchňapnúťchlopnúť (silným úderom): v zúrivosti ho rachol, rafol drúkom; najedovaný ho švacol, chňapol, kde zasiahol; chlopol ma po hlavehovor. expr.: praštiťchmeliťpleštiťtreštiťexpr. zried. prasknúť (prudko): praštím ťa po hlave, cez ústašvihnúťšľahnúťšibnúť (niečím pružným, ohybným): švihne, šľahne koňa bičom; šibne chlapca prútomčesnúť (prudko udrieť; obyč. o haluzi): haluz ho česla cez očikniž. mrsknúť: mrskne ho korbáčomplesnúťplesknúťpľasnúť (obyč. dlaňami): v dobrej nálade ma plesne, pľasne po líciexpr.: zaťaťseknúťreznúťrubnúť (niečím ostrým): dva razy ho sekol, rezol, rubol linonárom pod rebráexpr. hlobnúť: podgurážený hlobne mládenca po plecidať zauchoexpr.: facnúťfľasnúťfľasknúťfľusnúťfľusknúť (rukou udrieť po tvári): len sa opováž, dám ti zaucho, facnem ťa; v opitosti fľas(k)ol ženu po ústachexpr.: streliťstruhnúťvylepiťhovor. expr.: zasoliťvysoliťprisoliť (dať úder rukou niekomu): Takú ti strelím, vylepím! Zasoľ mu jednu!, ešte mu jednu prisolímexpr. priložiť: jednu mu priložilexpr.: drgnúťďugnúťdurknúťhrknúťzried. lapsnúť (koho): poriadne ho drgol, džugol päsťou do nosa; durkla, hrkla ma do chrbtaexpr.: druzgnúťluznúťliznúťlupnúťlopnúťhovor. expr. drisnúť (komu): druzgla, luzla, lizla mi zaucho; lupnem, drisnem mu zopár, že sa nespamätáhovor. expr.: fuknúťšuchnúťšupnúťpifnúťflingnúťflinknúť (nečakane, rýchlo): naraz mu zozadu jednu fukla, šuchla, šupla, piflanár. klknúť (Chrobák)hrub. kydnúť: kydni mu lopatou, nech je tichoexpr.: zavaliťzaraziť (prudko): zavalil ho po papuliexpr.: ovaliťorútiťomráčiťochmeliťobúšiťolomáziťohlušiť (ťažkým predmetom): ovalili, orútili, omráčili, olomázili ho drúkom; obúšiť, ohlušiť niekoho obuškomexpr.: ohlôniťopáliť: ohlôniť palicou, opáliť bakuľou niekohoexpr.: pretiahnuťobtiahnuť (za trest, z pomsty a pod.): však ho ja pretiahnem korbáčom; obtiahol syna remeňomfraz. uštedriť buchnát/zaucho

    2. p. buchnúť 1 3. p. napadnúť 2 4. p. nahromadiť sa 5. p. nastať


    vystreliť 1. vypustiť strelu zo strelnej zbrane al. umiestniť strelu do cieľa (v športových hrách) • streliťvypáliť: (vy)streliť, vypáliť z revolvera; dvakrát (vy)strelil, vypálil na bránku, ale netrafilexpr.: rachnúťbuchnúťbachnúť: rachnúť, bachnúť z kanónaodpáliť (streľbou dať do pohybu): odpáliť raketu, nálož

    2. p. skončiť sa 2


    buchnúť sa p. zaľúbiť sa 1


    zaľúbiť sa 1. pocítiť k niekomu lásku, vzplanúť k niekomu láskou • zamilovať sa: zaľúbiť sa, zamilovať sa do dievčaťa na prvý pohľadpren.: zahľadieť sazapozerať sazadívať sazaprizerať sapren. hovor. zakukať sa: zahľadeli sa, zapozerali sa do seba a bola z toho svadba; zadívala sa, zakukala sa do svojho profesoraexpr.: zblázniť sapoblázniť sazjašiť sapojašiť sazbesnieť (sa)spochabiť saspochabieť (sa) (veľmi, nerozumne sa zaľúbiť): zbláznil sa, zjašil sa na staré kolená do mladej dievčiny; nemala si sa doňho pojašiť, spochabiťhovor. expr.: buchnúť sabachnúť sarachnúť satresnúť satresknúť sazasprostiť sa: buchnúť sa do chlapcapozaľubovať sa (postupne sa zaľúbiť): všetci sú pozaľubovaní

    2. vzbudiť u niekoho príjemný dojem, sympatiu • zapáčiť sa: chlapec sa nám hneď zaľúbil, zapáčilpozdať sazazdať sazvidieť sa (obyč. v menšej miere): pozdala, zvidela sa nám predstava cesty do cudzinyhovor. zavidieť sazried. zľúbiť sa (Dobšinský)zried. popáčiť sa (Rázus)zalahodiťpolahodiť: úspech mu zalahodilzaimponovať: uchádzač o miesto nám zaimponoval svojou rozhľadenosťouzamilovať siobľúbiť si (nájsť záľubu): zamiloval si, obľúbil si tiché večery

    3. p. zapáčiť sa 2


    zblázniť sa 1. duševne, psychicky ochorieť (na stratu zdravého rozumu); expr. stratiť súdnosť, začať konať neuvážene • zblaznieťzošalieť (sa)zísť z rozumupominúť sa/minúť sa na rozume: z úderu sa nespamätal, načisto sa zbláznil, zblaznel, zošalel (sa); koná, akoby zišiel z rozumu, akoby sa pominul na rozumestratiť rozumprísť o rozumpohnúť sa z rozumu: Čo ste stratili rozum?pomiasť sapominúť sa: na starosť sa pomiatol, pominulzdivieťzdivočieťzdivočiť saexpr. zastar. zvetrieť (stať sa divým, nepríčetným): od strachu zdivelexpr.: poblázniť sazjašiť saspochabiť sazbesnieť sazjančiť sazmyšiť sapošinúť sazmítoriť sa (konať ako blázon, neuvážene a pod.): má sa poblázniť, zjašiť, spochabiť od radosti, že zvíťazil; ide sa zbesnieť, pošinúť od žiaľu; Čo ste sa tu všetci zjančili, zmyšili?; načisto sa z toho zmítoril

    2. expr. veľmi sa zaľúbiť; veľmi si obľúbiť niekoho, niečo • expr.: poblázniť sazošalieť (sa)pojašiť sazjašiť sa: zbláznil sa, pobláznil sa do svojej učiteľky; celý je zošalený, pojašený, zjašený do lyžovaniaexpr.: spochabiť saspochabieť (sa): byť spochabený do cestovania, do dievčathovor. expr.: buchnúť satresnúť sarachnúť satresknúť sazasprostiť sa (veľmi sa zaľúbiť) • expr. zdivieť: bol do nej celý zdivený


    buchnutý p. zaľúbený 1


    zaľúbený 1. ktorý cíti lásku k niekomu; svedčiaci o tom • zamilovaný: zaľúbený, zamilovaný mladík, pohľadhovor. zakukanýexpr.: zbláznenýpobláznenýzjašenýpojašenýzbesnenýspochabenýhovor. expr.: buchnutýbachnutýrachnutýtresnutýtresknutýzasprostený: je doňho celá zjašená; je do nej buchnutý, tresknutýhovor. expr. paf (neskl.)

    2. p. ľúbostný


    buchot p. lomoz, tlkot


    hluk zmiešanina nezladených zvukov: deti robia hlukhukhukot: huk, hukot strojovhrmot: hrmot vlakovlomoz: lomoz ulicebuchot: z izby sa ozval buchotrachot: rachot padajúceho lešeniašramot: šramot kľúčovtreskotjakot: rieka sa valí s jakotomhurhajexpr. huriavkhovor. expr. štabarchovor. hurtruch (hlasný pohyb ľudí, vozidiel a pod.): pouličný ruchkrik (hluk spôsobený ľudskými hlasmi): z izby sa ozval krikvresk (hlasný hovor al. plač): vresk zabávajúcich sasubšt. brajgel


    hrkot vydávanie krátkych tupých zvukov pri náraze: hrkot kolies na dlažbeštrkotdrkot: štrkot, drkot zubovpoet.: hrkštrk (Hviezdoslav)klepotklopot: klepot, klopot motora, zubovštrngotcvakot (ostrejšie zvuky): štrngot pohárov, cvakot nožničiekšramot (slabšie zvuky): zobudil sa na šramotbuchothrmot (intenzívnejšie zvuky): dvere sa otvorili s buchotom; hrmot strojov


    lomoz miešanina rušivých zvukov (obyč. mechanizmov, strojov) • huk: lomoz, huk z dielnehlukhukot: hukot strojovhrmotbuchot: buchot kladívštrkotšramot (menej intenzívny lomoz): štrkot, šramot kľúčov, reťazítreskplesktreskotrachot (silný lomoz): treskot, rachot pušiektrepot: trepot bubnovhrkot: hrkot nenastaveného motoraexpr.: hurhajharavarabengálhuriavklom (obyč. s primiešaním ľudských hlasov): haravaru z ulice už nepočuťdupot: dupot konírapothovor. hurt: prísť s hurtomexpr. revhovor. expr.: štabarcrámustartas: deti od rána robia štabarcsubšt.: kravál • randál


    tlkot opakované krátke duté zvuky spôsobené pravidelnými údermi: tlkot srdca, krosienbuchot: buchot bubnov, kladívtrepot: trepot krídelkniž. tep: tep motora (Rázus)tepot (Vajanský)


    buchotať p. búchať 1, hrmotať


    drkotať 1. vydávať al. spôsobovať krátke tupé zvuky • hrkotaťhrkať: voz cestou drkoce, hrkoce, hrkáexpr.: drgľovaťdrgotaťdrgoliťhrgľovaťhrkľovať: drgľoval, drgotal zubami; hrgľovať zväzkom kľúčovštrkaťštrkotaťštrngaťcvakaťcvakotaťšťukať (o zvuku znejúcom ostrejšie a nepravidelne): štrkať reťazami; cvakať, šťukať zámkouklepotaťklopotať (o pravidelnom zvuku): voz na dlažbe klopotalhrmotaťhrmotiťbuchotaťlomoziť (o intenzívnom zvuku): práčka hrmoce, lomozí

    2. p. rapotať 1


    hrkotať 1. pri náraze spôsobovať al. vydávať krátky tupý a obyč. pravidelne opakovaný zvuk • drkotaťhrkaťexpr.: hrkľovaťhrgľovaťdrgľovať: voz pri ceste hrkoce, drkoce, hrkáhrčať (o stroji, motore) • klepotaťklopotať: zuby mu klepocú; voz klepoce, klopoceštrkaťštrkotaťštrngaťcvakaťcvakotať (o zvuku znejúcom ostrejšie a nepravidelne): štrká, štrngá reťazami; cvaká, cvakoce zubamišramotaťšramotiťexpr.: harašiťharasiť (pri vydávaní slabšieho zvuku): šramotil, harašil kľúčombuchotaťhrmotať (intenzívnejšie): niečo vedľa buchoce, hrmoce

    2. p. tiecť 1


    buchotavý p. hrmotný 1


    hrmotný 1. ktorý robí hrmot, lomoz; sprevádzaný hrmotom; veľmi hlučný, silný (o zvuku) • dunivý: hrmotné, dunivé výstrely; dunivé výbuchy v kameňolomeburácavý: burácavé vlnyhrmotavýbuchotavýlomozivýlomozný: buchotavé, hrmotavé, lomozivé, lomozné zvuky na povaleexpr.: rachotivýrachotavýzried. rachotný: rachotivý, rachotný štart prúdových lietadielhukotavýzried. treskotavý: hukotavý, treskotavý zvuk vlakovexpr. hromový: hromový potlesk, hromové burácaniezried. hrmavýhovor. expr. hurtovnýnár. hurtácky: hurtovné zaklopanie (Timrava), hurtácka reč (Gráf)hlučnýhlasnýsilnýbúrlivý: hlučný, hlasný, silný, búrlivý smiech

    2. p. rázny


    buchta p. úder 1


    buchtovať p. buchnátovať


    búčie p. bučina


    bučina bukový porast, les • zried.: búčiebukovina: stráne porastené bučinou, bukovinou


    brucháč expr. tučný, bruchatý človek • expr.: brucháňbruchajbachráčbachráň: už v štyridsiatke sa z neho stal brucháč, bachráčexpr.: tučkobuckotučniakvypasenec: pod tým vypasencom sa isto lavička zlomípejor.: pupkáčopucheľbravčozried. megero


    bucko hypok. 1. bucľaté malé dieťa • expr.: bucľabucláč: len aby sa z bucľaťa nestal pretučnený mládenecdet. al. expr. tučibomba: spolužiaci volali mamičkinho bucka tučibomba

    2. p. brucháč


    bucľa, bucláč p. bucko 1


    bucľatieť p. tučnieť


    tučnieť stávať sa tučným (o ľuďoch i o zvieratách); (op. chudnúť) • tlstnúť: rada maškrtí a potom tučnie, tlstneguľatieťguľatiť sazaokrúhľovať saokrúhliť sa (nadobúdať okrúhle, oblé, obyč. pekné tvary): tvár sa mu guľatí, zaokrúhľuje; dievča dospieva, okrúhli saexpr. bucľatieť (o dieťati): líca mu bucľatejúzastaráv. tučiť sa: statok sa popráva a tučíbruchatieťexpr.: bachratieťpupkatieť (nadobúdať veľké brucho): bruchatel, bachratel od prejedania sahrubnúť (o ťarchavej žene) • priberaťpriberať na váhehovor. poprávať sapopravovať sa (zvyšovať svoju váhu): po chorobe začala priberať, poprávať sazried. správať sa (Kukučín)


    zaokrúhľovať sa stávať sa okrúhlym, oblým (o tele a jeho častiach) • zaobľovať saokrúhlieťokrúhliť sa: brucho, tvár sa mu zaokrúhľuje, zaobľuje, okrúhlie; vo štvrtom mesiaci ťarchavosti sa zaokrúhľuje, okrúhliguľatiť saguľatieťzaguľacovať sa (nadobúdať guľatý tvar): boky sa jej akosi guľatia, akosi guľatejú; telo sa mu vekom zaguľacujeexpr. bucľatieť (stávať sa bucľatým): líčka dievčaťu bucľatejútučnieťpriberať (stávať sa tučným) • expr. bachratieť: po tridsiatke začala tučnieť, priberať, bachratieťvypĺňať sa: postava sa jej vypĺňazried. zaokrúžľovať sa: zaokrúžlené líca (Šoltésová)


    bucľatý p. tučný 1


    tučný 1. (o človeku) ktorý má veľkú hmotnosť, veľký objem; ktorý je obalený, obrastený tukom, obyč. o tele al. jednotlivých jeho častiach (op. chudý) • tlstýtelnatý: pod širokými šatami sa dalo vytušiť tučné, tlsté telo; tlstý, telnatý chlapokrúhlyguľatýexpr.: bucľatý: okrúhle, guľaté, bucľaté detské líčkanár. jablčistý: jablčisté prasiatkoplnýzaokrúhlenýoblýkyprý: plné, zaokrúhlené, oblé boky, plecia; kyprá dievčinakorpulentnýobjemnýzavalitý: korpulentná, objemná, zavalitá postavamäsitýmäsnatý (obrastený mäsom): spotené mäsité, mäsnaté rukysadlovitýsadlový (obrastený sadlom): sadlovité, sadlové brucho sa mu pri smiechu natriasaloobéznypretučnený (nezdravo, chorobne tučný): množstvo obéznych, pretučnených ľudízažitý (dobre živený) • zastar. záživný: zažitý, záživný ženáčhovor. silný: je silnejšej postavyplnoštíhly (so sklonom tučnieť) • moletnýmolet (neskl.): plnoštíhla, moletná dámaexpr.: tučnučkýtučnulinkýtučnunkýtlstučkýtlstunkýtlstulinkýguľatučkýzaguľatený: chutné tučnučké, tučnu(li)nké, guľatučké bábätkoexpr. zried. tučnastý (Jesenská)expr. pretučný: tučný, pretučnýexpr.: vykŕmenývytučnenývytučený: dobre vykŕmený, vytučnenýexpr.: rozkysnutýrozkydnutýpejor.: pupkatýbruchatýbachratý: pot sa perlil na čele pretučného, pupkatého, bruchatého, bachratého kuchárahovor. pejor.: vypasenýdopasenýrozpasenývyžratý: vypasený, vyžratý ako prasapren. pejor.: opuchnutýspuchnutýnár. expr.: odudlavenýnaváľaný: odudlavený, naváľaný zadoksubšt. nacápaný • pren. pejor.: bravčovýsvinskýprasačí (obyč. o tučnej tvári) • nespráv. bacuľatý

    2. p. mastný 1 3. p. hrubý 1 4. p. veľký 1


    zavalitý (o človeku) ktorý má väčšiu hmotnosť (najmä vplyvom rozvinutého svalstva) • objemnýkorpulentný: zavalitá, objemná, korpulentná postavazried. zavalistý: zavalistý človeksilnýmohutnýrobustný: silný, robustný chlapplnýplnšíplnoštíhlysilnejší: žena plnšej, silnejšej postavyúzemčistý (zároveň nižší): územčistý mužoblýokrúhlyguľatýzaokrúhlenýzaguľatený (obyč. pekne, príjemne): má oblú, zaguľatenú postavuexpr.: bacuľatýbucľatý

    p. aj tučný


    bucnúť p. drgnúť 1, strčiť 2


    drgnúť 1. prudkým pohybom naraziť • vraziťstrčiť: drgol, vrazil, strčil plecom do koleguexpr.: džugnúťďugnúťštuchnúťdlbnúťdurknúťdrcnúťdrúliťtrknúťbucnúťžďobnúťžďuchnúťštopnúťrypnúť (mierne drgnúť): džugla, štuchla kamarátku lakťom; žďobol, rypol spolužiačku pod lopatku

    2. porov. mykať


    strčiť 1. sunutím vložiť niečo niekam • vstrčiťvopchať: (v)strčiť, vopchať palicu do diery; papier si (v)strčil, vopchal do vreckazastrčiťzasunúťzastoknúť (úplne al. za niečo): (za)strčí, zasunie si ruky do vrecák; zastrčí tašku pod stôl; zastokne si kvet za páshovor. zastrknúťexpr.: šupnúťšuchnúťvšuchnúť (rýchlo): šupla, (v)šuchla mu lístok do vreckavtlačiťvtisnúť: vtlačiť, vtisnúť niekomu peniaz do dlanepodstrčiť (strčiť pod niekoho, pod niečo): podstrčiť pod dieťa plienkupostrkať (viac vecí, osôb na viaceré miesta): postrká do zásuvky všetky spisypopchaťnastrkaťnapchať (strčiť niekam väčšie množstvo niečoho): popchal, nastrkal všetko do batoha

    p. aj vopchať

    2. prudkým pohybom, nárazom niečo, niekoho zasiahnuť, do niečoho sa oprieť: strčil do mňa drúkomexpr. štuchnúťštúriť (prstom, lakťom a pod.): od zlosti štuchol dieťa do chrbta; štúril ho palicoupichnúť (niečím zahroteným) • drgnúťexpr.: dlbnúťdrcnúťtrcnúťtrknúťbucnúť (menej intenzívne): úmyselne drgol, drcol do ženy stojacej vedľa; drgni, trcni doňho, nech sa zobudíexpr. rypnúť: rypne do mňa, kde môžeexpr.: džugnúťďugnúťžďuchnúťdurknúť: džugnúť, ďugnúť do boka niekohosotiť (prudkým pohybom vychýliť z polohy): sotila ho zo schodovnár. desnúť (Kálal)zavadiť (náhodou a obyč. jemne): zavadil o nábytokzakopnúť (náhodou nohou strčiť do niečoho)


    zaľahnúť 1. zaujať vodorovnú polohu (obyč. na dlhší čas) s cieľom skryť sa, odpočinúť si a pod. • ľahnúť (si): zaľahol, ľahol (si) do trávy a spal do večeraexpr. al. det.: ľažkať siľažinkať sibucnúť sa: po obede si ľaž(in)kajte, bucnite sa do postieľky

    2. vlastnou váhou tesne doľahnúť na niečo • priľahnúťpritlačiťpritisnúťpridláviť: zaľahnúť, priľahnúť mláďa; pritlačiť, pritisnúť, pridláviť niekoho celou váhou telazvaliť sa (na niekoho, na niečo)

    3. expr. psychicky ťažko zapôsobiť na niekoho • doľahnúťzachvátiťzasiahnuť: smútok zaľahol, doľahol na jeho dušu; zachvátil, zasiahol ma bôľexpr. privaliť sa: na srdce sa privalila ťažobaopanovaťovládnuť (o niečom ťaživom): úzkosť ho opanovala; žiaľ ovládol celú jej bytosť


    bucnúť si p. ľahnúť si 1


    ľahnúť si 1. položiť si telo na lôžko s cieľom spať alebo odpočinúť si • uložiť saľahnúťzaľahnúť: ľahol si do postele, uložil sa, zaľahol zavčasupoložiť sa: ustatý sa položil do postelehovor. natiahnuť saexpr. vystrieť sa (na chvíľu): po príchode domov sa natiahol, vystrel na gaučpriľahnúťpriľahnúť si (k niekomu): priľahla si k svojmu mužovipoet. poľahnúť (Sládkovič)hovor.: prehodiť saprevaliť sazvaliť sahovor. expr. bacnúť sa (obyč. oblečený): iba tak sa zvalil, prevalil na posteľ; bacol sa na pohovkuexpr. vyvaliť sa: s úľavou sa vyvalil na lavicufam.: ľažkať siľažinkať sibucnúť si: ľažinkaj si, synáčikexpr.: usalašiť sauvelebiť sa (zaujať pritom pohodlnú polohu): spokojne sa uvelebil, usalašil v širokej posteliexpr. upelešiť sa (o zvieratách): mláďatá sa upelešili k matkeexpr. uľahnúť (náhle) • zastaráv. obľahnúť (pre chorobu): uľahol a viac nevstal; na jeseň matka obľahlapolíhať (si)expr. povyvaľovať sa (o viacerých osobách, postupne): povyvaľovali sa na trávu

    2. iba ľahnúť p. poľahnúť


    bučný p. bujný 2


    bujný 1. dobre, husto, rýchlo rastúci: bujná tropická vegetáciarozbujnený: bujná, rozbujnená tráva, burinahustýbohatý: stratiť sa v hustom poraste; mať husté, bohaté vlasyprebujnený (veľmi bujný): prebujnená zeleň

    2. ktorý spontánne, nekontrolovane prejavuje silu, energiu, temperament a pod. (o človeku, zvierati a ich prejavoch); vyskytujúci sa, prejavujúci sa v neobmedzenej miere • bujarýrozjarenýrujný: vracal sa po polnoci v bujnej, bujarej, rozjarenej nálade; bujná, bujará skupina chlapcovexpr.: rozbujdošenýbujdošskýhovor. expr. rozkokošenýzried.: rozbujdašenýrozbújanýrozpasený: rozbujdošené deti; bujdošský život (Jesenská)poet. bučný: plný bučných síl (Hviezdoslav)samopašnýroztopašnýzastar. prostopašný (nerešpektujúci obmedzenia, spoločenské normy a pod.): samopašné, roztopašné nočné vyčíňaniebúrlivýbúrliváckyrozpustenýbezuzdnýnespútanýneviazaný: búrlivá, rozpustená, bezuzdná zábava; búrlivácky, nespútaný, neviazaný život; nespútaná obrazotvornosťbohatýnevyspytateľnýprebujnenýrozbujnený (veľmi rozvinutý, často prekvapujúci): bujná, bohatá, nevyspytateľná, prebujnená fantáziadivýdivokýživelný: divý, divoký žrebec; divá, divoká, živelná povaha

    p. aj divý 2


Pozri výraz BUC v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV